{"guid": "64bd3620-d319-43cf-9985-da4068f1d5c4:3823f926-9453-438f-a56e-884bc881f6f0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1316202866.3", "spisova_znacka": "20CoP/80/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/80/2020 z 17. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. novembra 2020, sp. zn. 20CoP/80/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1316202866.3", "identifikacne_cislo": "1316202866", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 1342, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-1342", "datum_vydania": "2020-11-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3823f926-9453-438f-a56e-884bc881f6f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1316202866.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1316202866.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1316202866.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/80/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316202866
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316202866.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J.
G.O., J. O. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka: F.. I. G. Y., J. O.
X.X.XXXX, Y. G.: V. XX, G., zastúpená: JUDr. Jarmila Milatová, advokátka, so sídlom: Metodova 7,
Bratislava a otec: F.. Z. G., J. O. XX.XX.XXXX, Y. G.: G. XXXX/XX, N., zastúpený: AK Neuschlová,
s.r.o. so sídlom Dostojevkého rad 5, Bratislava, o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 51P/41/2016 - 720,
zo dňa 12.9.2019, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 51P/41/2016 - 720 zo dňa 12.9.2019 p
o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 12.9.2019, č. k. 51P/41/2016 - 720 rozhodol tak,
že zveril maloletú J. G., J. O. XX.XX.X013 do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v
týždenných intervaloch s tým, že osobná starostlivosť otca začne každý pondelok v párnom kalendárnom
týždni od 8,00 hod. a bude trvať do nasledujúceho pondelka v nepárnom kalendárnom týždni do
8,00 hod., kedy začne osobná starostlivosť matky a táto bude trvať do nasledujúceho pondelka v
párnom kalendárnom týždni do 8,00 hod., s výnimkou letných prázdnin, vianočných, jesenných, jarných,
polročných a veľkonočných sviatkov, kedy je striedavá osobná starostlivosť upravená počas vianočných
prázdnin tak, že v párnom kalendárnom roku bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú
v čase od posledného dňa vyučovania pred vianočnými prázdninami od 18,00 hod. do 30.12. do 15,00
hod. a v nepárnom kalendárnom roku v čase od 30.12. od 15,00 hod. do prvého dňa vyučovania po
vianočných prázdninách do 8,00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka; počas vianočných prázdnin
v párnom kalendárnom roku bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase od
30.12. od 15,00 hod. do prvého dňa vyučovania po vianočných prázdninách do 8,00 hod. nasledujúceho
kalendárneho roka a v nepárnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred
vianočnými prázdninami od 18,00 hod. do 30.12. do 15,00 hod; počas jarných prázdnin určených
vyhláškou Ministerstva školstva SR pre kraj obvyklého pobytu maloletej bude otec zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletú v nepárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin
od 18,00 hod. do prvého dňa vyučovania po prázdninách do 8,00 hod.; počas jarných prázdnin určených
vyhláškou Ministerstva školstva SR pre kraj obvyklého pobytu maloletej bude matka zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletú v párnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom
prázdnin od 18,00 hod. do prvého dňa vyučovania po prázdninách do 8,00 hod.; počas veľkonočných
prázdnin bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v párnom roku v čase od posledného
dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 18,00 hod. do prvého dňa vyučovania po prázdninách do
8,00 hod.; počas veľkonočných prázdnin bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú
v nepárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 18,00 hod. do
prvého dňa vyučovania po prázdninách do 8,00 hod.; počas letných prázdnin bude otec zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletú počas párneho roka v čase od 30.6. od 18,00 hod. do 16.7. do 18,00
hod. a v čase od 1.8.od 18,00 hod. do 16.8. do 18,00 hod.; počas nepárneho roka v čase od 16.7.
od 18,00 hod. do 1.8. do 18,00 hod. a v čase od 16.8.od 18,00 hod. do 1.9. do 18,00 hod.; počas
letných prázdnin bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú počas párneho roka v čase
od 16.7.od 18,00 hod. do 1.8.do 18,00 hod. a v čase od 16.8.od 18,00 hod. do 1.9. do 18,00 hod.;
počas nepárneho roka v čase od 30.6. od 18,00 hod. do 16.7. do 18,00 hod. a v čase o 1.8. od 18,00
hod. do 16.8. do 18,00 hod; počas jesenných prázdnin bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloletú v párnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 18,00
hod. do prvého dňa vyučovania po prázdninách do 8,00 hod.; počas jesenných prázdnin bude matka
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v nepárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania
pred začiatkom prázdnin od 18,00 hod. do prvého dňa vyučovania po prázdninách do 8,00 hod.; počas
polročných prázdnin bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v nepárnom roku v čase
od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 18,00 hod. do prvého dňa vyučovania po
prázdninách do 8,00 hod., počas polročných prázdnin bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloletú v párnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 18,00 hod. do
prvého dňa vyučovania po prázdninách do 8,00 hod.; s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletej
bude počas pracovných dní v školskom roku predškolské / školské zariadenie, ktoré maloletá aktuálne
navštevuje, v ostatných prípadoch miesto bydliska odovzdávajúceho rodiča. Súd prvej inštancie zároveň
konanie vo zvyšnej časti návrhu otca zastavil a vzájomný návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil
rozsudok Okresného súdu Malacky č. 9P/23/2014-182 zo dňa 20.4.2015 v časti osobnej starostlivosti o
maloletú J. G. a o úprave styku otca s maloletou. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2.V rámci odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že matka maloletej Niny sa návrhom
podaným na súde prvej inštancie dňa 18.11.2015 domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletou s
odôvodnením, že doposiaľ súdom schválená dohoda o úprave styku otca s maloletou nie je otcom
dodržiavaná ani rešpektovaná, maloletá nadmerným stykom s otcom trpí, nie je v jej záujme. Zároveň
poukázala na skutočnosť, že otec si pravidelne mesačne neplní ani vyživovaciu povinnosť, matku fyzicky
napadol, je podozrivý, že jej odcudzil zlatú retiazku. Maloletá ťažko znáša dlhé odlúčenie od matky,
a súčasne neúmerný čas styku otca s maloletou ohrozuje jej zdravý vývoj. Na pojednávaní matka
uviedla, že je nevyhnutné zníženie intenzity styku otca s maloletou dcérou, nakoľko jej psychický vývoj
je ohrozený. Nesúhlasila s návrhom otca na striedavú osobnú starostlivosť, nakoľko dieťa potrebuje
stabilitu, jedno miesto na bývanie. Na záverečnom pojednávaní právna zástupkyňa matky namietala,
že maloletá nie je pripravená na striedavú osobnú starostlivosť, vzhľadom k jej veku, poukázala na
vyjadrenie a názor maloletej, že chce bývať s matkou a matka rozšírila otcovi styk s dcérou. Navrhla
neprihliadať na znalecký posudok. Otec navrhoval striedavú osobnú starostlivosť o maloletú a výživné
neurčiť, keď mal za to, že je nepostrádateľnou vzťahovou osobou pre maloletú. Poukázal na to, že
maloletá nie je viazaná na matku, pretože tá pracuje a dieťa je ponechávané v osobnej starostlivosti
starej matky, ktorá sa pritom sama stará o svoje dospelé postihnuté dieťa. Podľa otca nie je nevyhnutné,
aby babka suplovala osobnú starostlivosť rodiča, ak ju chce zabezpečiť otec a má vytvorené vhodné
podmienky. V časti zastupovania a spravovania majetku vzal návrh späť, nakoľko je už právoplatným
rozsudkom súdu o tom rozhodnuté a otec bude naďalej platiť výživné k rukám matky v sume 100.- Eur
mesačne. Kolízna opatrovníčka uviedla, že je v záujme maloletej odstrániť hrubo narušenú komunikáciu
rodičov. Doporučila zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných
intervaloch a návrh matky zamietnuť.
3. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 24 ods. 2 a 4 § 26, § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z.
Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh na zmenu osobnej starostlivosti
o maloletú je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a vo zvyšku
návrh zamietol ako nedôvodný. V rámci skutočného stavu zistil, že naposledy boli upravované práva a
povinnosti voči maloletej Nine rozsudkom Okresného súdu Malacky pod č.k. 9P/23/2014 - 182 zo dňa
20.04.2015, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, na čas po rozvode bola schválená rodičovská
dohoda o ÚPP voči maloletej J., podľa ktorej bola okrem iného maloletá zverená do osobnej starostlivosti
matke, každý z rodičov maloletú zastupuje a spoločne spravujú jej majetok, otec sa zaviazal prispievať
na jej výživu sumou 200.- Eur mesačne, a tiež bol upravený styk otca s maloletou dcérou. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov
aj maloletej J., ktorá vyrástla, má necelých 6 rokov, chodí do škôlky. Maloletá býva s matkou, ktorá
pracuje v Rakúsku, v čase ktorom jej so starostlivosťou o maloletú vypomáhajú starí rodičia maloletej
Niny. Súd prvej inštancie zistil, že maloletá má rada oboch svojich rodičov, má s nimi vybudovaný pekný
vzťah, o čom svedčí množstvo fotografií, ktoré boli založené do spisu. Pri rozhodovaní prihliadol aj na
výpoveď svedkyne Dr. Kataríny Trlicovej, ktorá na pojednávaní uviedla, že pozná účastníkov konania,
boli prijatí do ich odbornej starostlivosti a snažili sa poskytnúť obom rodičom psychologické poradenstvo,
vysvetliť, čo je v záujme dieťaťa. Otec konzultoval aj s Dr. Bronišovou základnú starostlivosť o dieťa,
ale matka ukončila s nimi spoluprácu, otec pokračoval. Svedkyňa uviedla, že pozorovaním otca a
maloletého dieťaťa zistila, že vzťah medzi nimi je kompletne funkčný, ako sa spolu hrali, pracovali,
rozvíjali aj v bežnej starostlivosti, neboli žiadne výhrady, s otcom veci spolu analyzovali. Svedkyňa
ohľadne striedavej osobnej starostlivosti vyslovila názor, že otec má všetky kompetencie, aby sa vedel
o dieťa postarať a zabezpečiť mu všetky potreby, ktoré sú pre dieťa v tomto veku potrebné a podľa
nej medzi rodičmi v tomto prípade dochádza pri odovzdávaní dieťaťa k nepohode. Súd vzal do úvahy
aj vyjadrenie svedkyne S.. A. H., ktorá uviedla, že otec chodil s dieťaťom do ich Linky detskej istoty a
využíval ich priestory na kontakt s dieťaťom. Súd sa oboznámil aj s vyjadrením svedkyne O.. M. H., ktorá
uviedla, je z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) a pozná rodičov,
kontaktovala ich matka, poskytovala jej konzultácie, odborné poradenstvo. S ohľadom na nízky vek a
celkovú situáciu neodporučila striedavú starostlivosť, ale uviedla, že maloletá Nina má oboch rodičov
rada, počas hry prejavuje pozitívne väzby k obom rodičom. Primárnou osobou emocionálne je matka,
ako uviedla svedkyňa. Súd vzal do úvahy aj vyjadrenie svedkyne PhDr. F. Ž., ktorá uviedla, že pozná
oboch rodičov, bola prítomná spolu s ďalšími odborníkmi pri tvorbe rodičovskej dohody, konzultovala
stresové, konfliktné situácie. Rozdielnosť nastavenia rodičov vyvolávali konflikty, ide o špecifickú rodinu,
kde dvaja ľudia s odlišnou sexuálnou orientáciou sa dohodli, že budú mať spoločné dieťa a budú ho
spoločne vychovávať. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj s úradným záznamom spísaným na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, kedy matka navštívila úrad a oznámila, že upravený styk otca
s maloletou v čase obeda je pre maloletú nevyhovujúci, keďže má obedňajší spánok. Súd sa oboznámil
aj so správou Výskumného ústavu detskej psychológie Bratislava, z ktorého záverov vyplynulo,
že fyzický a psychický vývin maloletej J. G. je veku primeraný, v správaní sa reaktívne objavuje
závislejšia fixácia na matke, negativizmus a zvýšená emočná pohotovosť. Správa UNICEFu uviedla, že
matka už nespolupracuje s touto organizáciou, avšak otec naďalej spolupracuje a táto spolupráca má
charakter osobných poradenských konzultácii, pozorovanie a mapovanie starostlivosti otca o maloleté
dieťa. Zo záverov vyplynulo, že v prípade, že sa nevyladí rodičovská komunikácia, pre objektivizáciu
posúdenia rodičovských kompetencií doporučili súdnoznalecké dokazovanie. Zo správy Detského
centra Výskumného ústavu detskej psychológie, Bratislava, Cyprichova 42 zo dňa 02.12.2015 súd
prvej inštancie zistil, že otcove psychologické konzultácie týkajúce sa úpravy styku otca s maloletou J.
pokračujú. Súd sa oboznámil aj so správou Linky detskej istoty pri SV UNICEFu z odborných intervencií
u maloletej J., z ktorej vyplýva, že od 02.12.2014 začali poskytovať na požiadanie otca asistenciu
pri preberaní dieťaťa, ktorá bola ukončená, nakoľko matka kontakt otca s maloletou J. neumožnila.
Interakciu dieťa otec zaznamenali ako bezproblémovú, v správaní dieťaťa pozorovali, že dieťa má
v otcovi pocit bezpečia a istoty. Otec prejavoval dieťaťu zvýšenú pozornosť a starostlivosť, snažil sa
citlivo vnímať potreby dieťaťa, uspokojovať ich. Mal potrebu sa uisťovať z odborného hľadiska, či je jeho
prístup adekvátny k veku a potrebám dieťaťa. Svoju starostlivosť o dieťa konzultoval so psychológom
a sociálnym pracovníkom so zdravotníckym vzdelaním, nakoľko vnímal, že je spochybňovaný matkou
dieťaťa. Rola matky bola charakterizovaná úzkostnou starostlivosťou v snahe ochrany a zabezpečenia
dieťaťa. K starostlivosti otca bola matka kritická, odmietala s ním komunikovať. Zo záverov vyplynulo,
že nepohoda medzi rodičmi môže negatívne vplývať na psychiku dieťaťa v rannom veku. Súd prvej
inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie, vypracovaním znaleckého posudku poveril súdneho
znalca PhDr. Františka Valúcha, znalca z odboru psychológia, klinická psychológia detí a dospelých,
ktorý vypracoval znalecký posudok č. 10/2018, ktorý doručil na súd prvej inštancie dňa 19.9.2018. Zo
záverov znaleckého posudku zistil, že maloletá Nina sa javí ako živé, dobre sa adaptujúce dieťa na
cudzie prostredie a prítomnosť cudzích osôb. V prítomnosti otca bola spontánnejšia, autentickejšia,
veselšia a živšia. V prítomnosti matky bola viac zdržanlivá, viac sebakontrolujúca, menej citovo sa
prejavujúca. Znalec nezistil, že by dochádzalo k manipulácii maloletej zo strany jej rodičov na
vedomej úrovni, k narušeniu vzťahových väzieb maloletej k svojím rodičom. U otca je zvýšené
zastúpenie feminínnych rysov, ako sú ochota, dôvera, vyhýbanie sa konfliktom, preferencia ženských
záujmov a aktivít, zvýraznená vo vzťahoch, k iným sa vyhýba citovému zaangažovaniu, môže byť
viac zaujatý samým sebou než inými. Z pozorovania sa otec javil znalcovi ako veľmi citlivý, miestami
infantilne naivný, ale veľmi úctivý, milý, s veľmi slušným vystupovaním. Matka prejavovala defenzívne
tendencie, snahu prezentovať sa v lepšom svetle a podceňovať svoje ťažkosti. Jej osobnosť podľa
znalca je extratenzívna, má sklon rigídne uprednostňovať emócie pred logikou, v rozhodovaní je
intuitívnejšia, môže priamo používať city a miešať ich s myslením. Zároveň je v stave chronického
preťaženia, prežíva viac vnútorných nárokov, než je schopná ľahko a efektívne spracovať, môže byť
náchylnejšia k impulzivite. Znalec uviedol, že u matky sa môže v zvýšenej miere prejavovať depresívna
nálada, pocity neadekvátnosti, nedostatok sebadôvery, sebaznehodnocovanie, pesimiznus ohľadom
budúcnosti a silné pocity viny. Z pozorovania sa matka javila ako sebapresadzujúca, persuazívna,
ktorá mala rigidné postoje a podľa znalca nie je schopná načúvať iným názorom, nemá vzhľad do
seba, často používa slovnú vatu, odbieha od témy, vykazuje znaky psychickej tenzie, javí sa ako
kalkulujúca, citovo chladná, vykazuje znaky generálnej distorzie, je skôr ťažšie adapatabilná. Podľa
znalca obaja rodičia sú vzhľadom k ich intelektovým, kognitívnym schopnostiam a osobnostným
charakteristikám schopní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú dcéru. Obaja rodičia sú schopní
vychovávať akceptovateľným spôsobom. Otec prejavuje lepšiu schopnosť empatie a načúvania a matka
je striktná a rigidná. Otec má vytvorený silný emocionálny vzťah k svojej dcére, prejavuje záujem o jej
výchovu, k dcére sa správa milo, prejavuje jej svoju náklonnosť a lásku na verbálnej i telesnej úrovni, k
dcére pristupuje trpezlivo a láskavo. Matka má vytvorený silný emocionálny až fixovaný vzťah k dcére,
prejavuje záujem o jej výchovu, chce s ňou tráviť svoj čas. Svoju dcéru vníma ako najdôležitejšiu osobu
v živote, javí sa, že má zníženú schopnosť empatie a načúvania, je viac pragmatická,, direktívnejšia
a postojovo rigidná. Maloletá J. má vytvorený silný autentický emocionálny vzťah k obom rodičom, v
prítomnosti otca sa javí slobodnejšia, veselšia a zhovorčivejší. V prítomnosti matky je rezervovaná a
sebakontrolujúca. Obom rodičom je schopná prejaviť náklonnosť a lásku, k otcovi sa javí srdečnejšia,
prejavuje smútok za otcom, keď s ním dlhšie nie je. Znalec nezistil žiadne prekážky, ktoré by niektorého
rodiča vylučovali z výkonu osobnej starostlivosti o ich maloletú dcéru. Otec je schopný akceptovať
význam role matky, akceptácia role otca z pohľadu matky sa znalcovi javila ambivalentná až sporná.
Rozvoj vzťahových väzieb medzi rodičmi videl znalec za pomoci párového poradenstva. V súčasnosti
prebieha odovzdávanie maloletej bezproblémovo, preto nejestvuje dôvodná obava, že odovzdávanie
počas SOS by malo prinášať problémy. Otázny podľa znalca je odmietavý, rigidný postoj matky k výkonu
SOS, založený na presvedčeniach matky, že „dieťa patrí matke“, čo sa znalcovi javilo distorzívne až
patologicky. Znalec dospel k záveru, že najvhodnejší spôsob výkonu osobnej starostlivosti o maloletú J.
a v jej najlepšom záujme je výkon SOS s týždennou frekvenciou. V prípade zverenia maloletej jednému
rodičovi doporučil znalec úpravu styku v čo najširšom rozsahu, ktorý by sa približoval rozsahu SOS,
a zároveň doporučil rodičom absolvovanie párového poradenstva, prípadne individuálnu terapiu. S
prihliadnutím na vyjadrenie súdneho znalca a všetky uvedené skutočnosti, a po oboznámení sa aj s
fotodokumentáciou založenou do spisu, ktorá dokumentuje vzťah otca s maloletou dcérou, dospel súd
prvej inštancie k záveru, že striedavá osobná starostlivosť je v najlepšom záujme maloletej, a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Čo sa týkalo rozhodovaní o zastupovaní
a spravovaní majetku maloletej, súd prvej inštancie zastavil v tejto časti konanie pre späťvzatie
návrhu, keďže rozvodovým rozsudkom bolo rozhodnuté v tejto časti o rodičovských právach a čo sa
týkalo výživného ponechal v platnosti aj súdom naposledy určené výživné v rozvodovom rozsudku o
výživnom a nanovo výšku výživného neupravoval, keďže podľa názoru súdu prvej inštancie je naposledy
určené výživné primerané veku /6 r./ a odôvodneným potrebám maloletej, ktorá navštevuje predškolské
zariadenie, pričom prihliadol aj na vývoj životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Vo
zvyšnej časti návrh matky na zmenu úpravy styku zamietol ako nedôvodný.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka maloletej v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a namietala, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď prišiel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť
je v záujme maloletej Ninky. Dôkazy, o ktoré súd prvej inštancie opiera svoje rozhodnutie, absolútne
nepreukazujú záujem maloletej Ninky a ani nepreukazujú, že práve striedavá osobná starostlivosť je
vhodnou formou starostlivosti o maloletú. Matka poukazuje na skutočnosť, že vyjadrenia psychologičiek
(Dr. Trlicová, Mgr. Krupčíková, PhDr. Želinská, Dr. Kopányiová, Dr. Bronišová) sa týkajú obdobia rokov
2014/2015 a nezohľadňujú súčasný stav, potreby a záujmy maloletej J.. Zároveň namieta, že znalecký
posudok vypracovaný znalcom PhDr. Františkom Valúchom, ktorý sa vyjadroval k otázkam striedavej
osobnej starostlivosti k maloletej, je v zmysle platných právnych predpisov (zákon č. 382/2004 Z.z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov v znení účinnom od 01.07.2018, vyhláška MS SR č. 228/2018 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon
č. 382/2004 Z.z. účinná od 01.08.2018) nepreskúmateľný a znalec sa dopustil presahu obsahového
vymedzenia odvetvia, v ktorom je zapísaný, keďže na vypracovanie predmetného znaleckého posudku
nemal oprávnenie (nie je zapísaný v odvetví „Poradenská psychológia\"). Matka okrem toho vytýka,
že v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie neuviedol úplný prepis výsluchu maloletej J., ktorá na
otázku „Ako chceš bývať ďalej J.?“ uviedla „Chcem bývať u maminky“. Na otázku: „Kde sa cítiš lepšie u
maminky či tatinka?“ odpovedala „U maminky“. Súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na tieto vyjadrenia
maloletej, ani ich v odôvodnení rozsudku nespomenul, čím sám išiel proti záujmu a vôli maloletej,
keď tak významný dôkaz - výsluch maloletej, vôbec nezobral pri svojom rozhodovaní do úvahy, keď
maloletá bez prítomnosti matky a otca, avšak za prítomnosti kolíznej opatrovníčky uviedla, že chce
bývať s matkou, s ktorou sa cíti lepšie. Matka v odvolaní ďalej uviedla, že otec vo svojich výpovediach
často klamal a zavádzal súd, keď zatajil existenciu svojho ďalšieho dieťaťa, ktoré si zaobstaral morálne
neakceptovateľným spôsobom (našiel si matku dieťaťa cez internet, zaplatil jej umelé oplodnenie a
po narodení dieťaťa jej ho chcel zobrať), o svojom ďalšom dieťati nepovedal ani znalcovi, ani matke
maloletej J. a ani dcére J.. Tiež zatajil svoje vážne ochorenie syfilis a snaží sa prezentovať v oveľa lepšom
svetl, než sú v skutočnosti jeho povahové a charakterové vlastnosti. Otec často ÚPSVaR nepravdivo
informoval a vymýšľal si absurdné tvrdenia o matke, čoho dôkazom je aj zápis zo dňa 15.05.2019.
Následne potom ním tvrdené nepravdy kolízna opatrovníčka spísala ako reálne, bez možnosti matky
brániť sa voči takýmto klamstvám. Matka síce priniesla zo škôlky potvrdenie, že maloletá informácie
o chorobe otca v škôlke nerozširuje, ale toto potvrdenie zo dňa 03.06.2019 už súd prvej inštancie
nevyhodnotil, ale napomenul matku, že má upustiť od takého správania, hoci matka v tomto smere nič
nevykonala a celá záležitosť bola spustená otcom, ktorý si tieto tvrdenia vymyslel ako pomstu za to,
že matka na takúto jeho vážnu chorobu prišla, a mala strach o svoju dcéru, nakoľko nevedela, či otec
je 100% zdravý. Matka spochybnila tiež postup kolíznej opatrovníčky Bc. Andrey Jelínkovej, ktorá od
začiatku pristupovala k celej záležitosti vágne a bez akéhokoľvek záujmu o maloletú Ninku, ktorú videla
prvýkrát na pojednávaní dňa 06.06.2019, na ktoré ju sama žiadala predvolať, hoci vedela, že ide o
dlhotrvajúci spor, pričom ani raz neprišla zistiť pomery, v akých maloletá J. žije, či je spokojná a čo si želá,
pričom matka maloletej J. jej viackrát navrhla, aby sa prišla pozrieť. Na to kolízna opatrovníčka matke
uviedla, že „nepotrebuje J. vidieť a na čo to má robiť“. Matka namieta zaujatosť kolíznej opatrovníčky,
ktorá veľmi dobre vychádza s otcom maloletej J. a záujem maloletého dieťaťa pre ňu nie je prvoradý,
čoho dôkazom je jej nezáujem o maloletú, ňou navrhované predvolanie maloletej na súd a jednoznačné
konštatovanie (bez akýchkoľvek odborných znalostí), že odporúča striedavú osobnú starostlivosť. Matka
má za to, že súd prvej inštancie nemal vôbec za preukázané, že striedavá osobná starostlivosť rodičov
je v záujme maloletej J. a svoje rozhodnutie oprel o neplatné, neaktuálne a sporné dôkazy a skutkové
okolnosti, nesprávne ich vyhodnotil, a zároveň aj vec nesprávne právne posúdil. Konštatovanie súdu
prvej inštancie, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti má byť v záujme maloletej J., odporuje
akémukoľvek vyjadreniu maloletej, ktorá i vzhľadom na svoj nízky vek sama vyjadrila svoju vôľu. Aj
vzhľadom na zdravý psychický vývoj maloletej J. by dieťa v jej veku malo mať len jeden domov, s
ktorým sa identifikuje ako so svojím domovom, čo do súčasnosti aj funguje, keďže maloletá Nina je od
svojho narodenia zvyknutá bývať s matkou a stretávať sa s otcom. Matka vyjadrila názor, že akákoľvek
zmena, ktorá naruší stabilitu jej výchovného prostredia, môže mať práve negatívny vplyv na jej zdravý
psychický vývoj, čo sa určite preukáže v budúcnosti. Následne v súvislosti s uvedeným matka nesúhlasí
so zamietnutím návrhu na úpravu styku, ktorý matka na pojednávaní dňa 18.04.2019 zmenila a rozšírila
a žiadala, aby otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou Ninou tak, ako je uvedené v predmetnom
návrhu. Matka v rámci odvolacieho konania navrhuje odvolaciemu súdu, aby po preskúmaní všetkých
skutočností a dôkazov rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, prípadne zmenil a upravil styk otca s
maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou J. každý párny týždeň v kalendárnom roku
čase od piatku 07.30 hod. do nedele 18.00 hod. s tým, že otec si maloletú J. prevezme v mieste bydliska
matky a odovzdá ju v mieste bydliska matky; každý nepárny týždeň v kalendárnom roku čase od stredy
07.30 hod. do štvrtka 18.00 hod. s tým, že otec si maloletú J. prevezme v mieste bydliska matky a
odovzdá ju v mieste bydliska matky. Táto úprava neplatí v čase letných prázdnin určených vyhláškou
Ministerstva školstva SR, v čase Vianočných sviatkov a Veľkonočných sviatkov. Počas Vianočného
obdobia je otec oprávnený stretávať sa s maloletou J.: v párnom kalendárnom roku od 25. decembra od
09.00 hod. do 26. decembra do 18.00 hod.; v nepárnom kalendárnom roku od 24. decembra od 09.00
hod. do 18.00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od 31. decembra od 09.00 hod. do 01. januára do
18.00 hod., s tým, že otec si maloletú J. prevezme v mieste bydliska matky a odovzdá ju v mieste bydliska
matky. Počas Veľkonočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou Ninou nasledovne:
každý párny rok od 09.00 hod. Veľkonočného piatka do 18.00 hod. Veľkonočnej soboty a v nepárny rok
od 09.00 hod. Veľkonočnej nedele do 18.00 hod. Veľkonočného pondelka s tým, že otec si maloletú J.
prevezme v mieste bydliska matky a odovzdá ju v mieste bydliska matky. Počas letných prázdnin je otec
oprávnený stretávať sa s maloletou J. nasledovne: každý párny kalendárny rok od 01.07. od 09.00 hod.
do 11.07. do 19.30 hod., od 22.07. od 09.00 hod. do 31.07.do 19.30 hod., od 12.08 od 09.00 hod. do
21.08.do 19.30 hod., každý nepárny kalendárny rok od 12.07. od 09.00 hod. do 21.07. do 19.30 hod.,
od 01.08. od 09.00 hod. do 11.08. do 19.30 hod., od 22.08. od 09.00 hod. do 31.08. do 19.30 hod.
5. Otec maloletej k odvolaniu matky uviedol, že na rozdiel od matky je presvedčený, že striedavá
osobná starostlivosť je pre maloletú najvhodnejším modelom realizácie rodičovskej starostlivosti, keď
tento model starostlivosti maximálne zohľadňuje najlepší záujem maloletej. Tento model sa osvedčil
napr. počas letných prázdnin v roku 2018 a 2019, kedy si rodičia maloletú striedali v intervale 10 dní,
čo aj matka pozitívne hodnotila. Otec ozrejmil, že matka, vedomá si silných citových väzieb otca k
maloletej dcére, ktorá je pre otca jeho životnou prioritou, začala po necelom roku po narodení maloletej
J. obmedzovať ich kontakt.
O tom, že matka nemala záujem na tom, aby sa vzťah medzi otcom a maloletou J. rozvíjal, ale
práve naopak, mala snahu kontakt ďalej obmedziť, svedčí aj tá skutočnosť, že pol roka po rozvode
manželstva dokonca podala na súd návrh na obmedzenie styku otca s maloletou dcérou. V celom konaní
aj v odvolaní matka deklaruje svoj arbitrárny nesúhlas so zverením maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti, ktorý však v priebehu celého konania nedokázala racionálne zdôvodniť. Matka svojim
odvolacím petitom len deklaruje, že nevidí dôvod na rešpektovanie nielen nevyhnutnosti otcovského
výchovného prvku, ale jej cieľom je limitovanie výchovného vplyvu otca na maloletú. Na námietky
matky voči kolíznej opatrovníčke a znalcovi otec uviedol, že pokiaľ mala matka výhrady voči kolíznej
opatrovníčke, ktorá na matku dokonca mala vyvíjať nátlak, je paradoxné, že matka počas celého,
podľa jej vyjadrenia dlhotrvajúceho konania, toto neriešila, a keďže si je vedomá toho, že nemá
žiaden racionálny argument, pre ktorý by sa vo vzťahu k maloletej nemala realizovať striedavá osobná
starostlivosť, tak volí účelové spochybňovanie ako kolíznej opatrovníčky, tak aj znalca, na ktoré dokonca
podáva prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podnet na prešetrenie podozrenia zo spáchania
iného správneho deliktu. Podľa názoru otca sú závery znaleckého posudku hlavným dôvodom, pre
ktoré sa matky snaží akýmkoľvek spôsobom spochybniť výsledky znaleckého dokazovania. Maloletá
J. má k obom rodičom blízky vzťah a neexistuje žiaden racionálny dôvod, pre ktorý by mala byť
ochudobnená o starostlivosť zo strany jedného z rodičov. Tieto závery potvrdzuje aj odborné vyjadrenie
p. PhDr. Jaroslavy Martínkovej zo dňa 23.07.2019, ktorá na margo vzťahu medzi otcom a maloletou
uviedla: „J. vzťah k obidvom rodičom je blízky, autentický a opravdivý, v zásade by si to nechcela
pokaziť ani u jedného, ale súčasne cíti, že mamina by mala väčší problém s tým, keby J. uprednostnila
otca rovnocenne ako ju. Matku má nepochybne rada, nejde vyslovene o strach, ale matka je pre ňu
mienkotvornejšia ako otec a v tomto zmysle má pred ňou aj väčší rešpekt. Zároveň empaticky cíti, že
otec by to skôr kvôli nej ustál. Je otázne, či by malo dieťa riešiť prioritne potreby svojich rodičov a nie
svoje.“ Otec maloletej nepopiera, že má druhú dcéru maloletú D.. Dôrazne však namieta a ohradzuje
sa proti účelovým a hrubo osočujúcim tvrdeniam matky o údajnom obchode s dieťaťom, ktoré matka v
rámci odvolania súdu zámerne podsúva. Maloletá D. žije s matkou od narodenia v spoločnej domácnosti
a s otcom ju majú zverenú do spoločnej starostlivosti. Pani I. (matka mladšej dcéry) iniciovala súdne
konanie voči otcovi v ČR a s matkou maloletej Niny sa vzájomne koordinujú. Otázky týkajúce sa
maloletej D. sú predmetom iného konania a je viac než zrejmé, že ako matka maloletej J., tak aj p.
I. si prostredníctvom maloletých detí riešia svoj interpersonálny konflikt voči otcovi. V každom prípade
informáciou o ďalšom dieťati disponoval tak súd, ako aj znalec. Otec je toho názoru, že zmena úpravy
styku otca s maloletou, ktorú prezentuje vo svojom odvolaní matka, potvrdzuje, že matka preferuje
svoje záujmy pred záujmami a potrebami maloletej. Otec je aktuálne v kontakte s maloletou dcérou
v párnom týždni 4 dni a v nepárnom týždni 2 dni. Matka svojim návrhom takto bezdôvodne navrhuje
skrátiť kontakt otca s maloletou v párnom týždni o jeden deň, na čo nie je žiaden dôvod. Otec sa
nestotožňuje s argumentáciou matky, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti by došlo k zmene zo
stabilného na nestabilné prostredie pre maloletú. Doteraz sa vždy osvedčilo, že rozšírenie styku otca s
maloletou J. bolo v jej prospech. Prostredie u otca dôverne pozná, v konečnom dôsledku je to jej primárne
prostredie, otec, na rozdiel od matky zabezpečuje osobne starostlivosť o maloletú a neponecháva ju
tak dlhý čas (aj v nočných hodinách) v starostlivosti iných osôb (starej matky). Najpodstatnejšie však
je, že sama maloletá sa reálne dožaduje širšieho, rovnocenného kontaktu s otcom. Otec má za to, že
i napriek nesúhlasu matky zverenie maloletej J. do striedavej osobnej starostlivosti je v jej najlepšom
záujme. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, že potvrdí zverenie maloletej J. do striedavej osobnej
starostlivosti.
6. Matka maloletej v reakcii na vyjadrenie otca k jej odvolaniu uviedla, že trávenie prázdnin s maloletou
J. žiadnym spôsobom nepreukazuje, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletej, ale
dáva možnosť obom rodičom tráviť s maloletou voľný čas, bez akýchkoľvek povinností, s ohľadom na
rovnocenné rozvrhnutie tohto času medzi oboch rodičov. Návrh podala matka dňa 18.11.2015, t. j. v
čase keď mala maloletá J. 2 roky, z dôvodu, že pôvodne dohodnutý styk s maloletou otec nedodržiaval
a nerešpektoval a jeho požiadavky na stretávanie sa s maloletou J. nadmerne prekračovali potreby
a záujem dvojročného dieťaťa. Reakciou otca na podaný návrh matky, bolo podanie protinávrhu na
určenie striedavej osobnej starostlivosti, bez akéhokoľvek sledovania záujmu maloletého dvojročného
dieťaťa. Poukázala na skutočnosť, že názorové rozdiely vo veciach starostlivosti o maloletú, o jej
výchovu a potreby, spôsobili vyhrotenie sa konfliktov oboch rodičov, ktoré boli riešené i prostredníctvom
polície. I keď v súčasnosti sa rodičia maloletej Niny občas vedia dohodnúť na riešení určitých otázok,
obrovské názorové rozdiely vo výchove, spôsobe života, v starostlivosti o maloletú, pretrvávajú a môžu
byť dôvodom ďalších konfliktov. Matka rolu otca plne akceptuje, otec sa s maloletou plnohodnotne
stretáva a má široký priestor na výchovné pôsobenie na maloletú, ktorá nemá žiaden problém s týmto
spôsobom stretávania sa s otcom, je s tým uzrozumená, nakoľko vie, že potom sa opäť vráti domov k
mame. Matka zdôraznila, že hrozí, že stabilitu v stretávaní sa s otcom, na ktorú je maloletá dlhodobo
zvyknutá a vyhovuje jej, má narušiť nestabilita, ktorú by prinieslo určenie striedavej osobnej starostlivosti.
Poukazuje na to, že maloletá sa síce nevie v jej nízkom veku vyjadriť k striedavej osobnej starostlivosti,
ale podľa jej výslovného vyjadrenia na súdnom pojednávaní dňa 06.06.2019, na ktoré bola predvolaná
na žiadosť kolíznej opatrovníčky, na otázku súdu „Ako chce bývať?“ jasne uviedla „Chcem bývať u
maminky“, čo potvrdzuje, že predmetnej otázke porozumela a vyjadrila svoj názor na to, ako chce bývať.
Ide o otázku, ktorá je pre ňu zrozumiteľná a vie sa s ňou identifikovať, nakoľko jednoznačne rozumie
pojmu „bývanie“. Vie, že trvalým domovom je pre ňu bývanie s mamou, t.j. stabilné výchovné prostredie,
pričom bývanie u otca neberie ako prioritu. Matka má za to, že otec v snahe presadiť si svoje záujmy
neberie do úvahy záujem maloletej J. a matka naopak rešpektujúc záujem maloletej J. sa snaží predísť
a zabrániť akýmkoľvek negatívnym javom a zmenám, ktoré by neboli v prospech maloletej a mohli by ju
v budúcnosti významne poznačiť. Matka trvá na svojom odvolacom návrhu.
7. Kolízny opatrovník sa nevyjadril k odvolaniu.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP ), po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP
), a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté
uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s ohľadom na
opatrovnícky charakter konania a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
9. Podľa § 24 odsek 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať
a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
10. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj CMP) rozsudky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
13. Základom rozhodovania vecí týkajúcich sa maloletých detí, je zásada sledovania najlepšieho
záujmu dieťaťa v zmysle článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (publikovaný v Zbierke zákonov
pod číslom oznámenia 104/1991). Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa musí byť prispôsobená a
definovaná individuálne, s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa nachádza dieťa, ktorého sa
súdne konanie týka, pričom pozornosť má byť venovaná jeho osobným pomerom, situácii a potrebám.
V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený z pohľadu
špecifických okolností konkrétneho dieťaťa a najlepší záujem dieťaťa môže byť aj v konflikte s
oprávnenými záujmami ostatných osôb (rodičov). Je vždy nutné najlepší záujem dieťaťa vyvažovať
s ostatnými oprávnenými záujmami, ale najlepší záujem dieťaťa má pri vyvažovaní vysokú prioritu.
Pokiaľ je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je potrebné jeho želanie považovať za
zásadné kritérium pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Záujem dieťaťa je potrebné však vždy posúdiť z
objektívnych hľadísk, nie zo subjektívneho hodnotenia výhodnosti alebo naopak nevýhodnosti pozície
toho ktorého z obidvoch rodičov.
14. V preskúmavanej veci bola dcéra účastníkov, maloletá J. J. XX.XX.XXXX rozsudkom Okresného
súdu Malacky, č.k. 9P/23/2014 - 182 zo dňa 20.4.2015 na čas po rozvode manželstva jej rodičov, na
základe dohody rodičov zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej
výživu sumou 200,- eur mesačne. Maloletú zastupuje každý z rodičov a spoločne spravujú jej majetok.
Súčasne bol upravený aj styk otca s maloletou. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.5.2015,
kedy mala maloletá Nina 18 mesiacov. Právoplatné rozhodnutie o výchove maloletého dieťaťa môže byť
zmenené v zmysle § 121 CMP a § 26 Zákona o rodine pri splnení podmienky, že došlo k zmene pomerov.
Je potrebné porovnať pomery, ktoré boli podkladom skoršieho rozhodnutia, s pomermi v čase nového
rozhodovania. Úvaha súdu o nutnosti zmeny výchovy musí okrem iného vychádzať zo zistenia, že táto
zmena je pre ďalší vývoj maloletého dieťaťa vhodná. Pri úvahe o voľbe vhodnej úpravy starostlivosti
o dieťa v situácii, kedy rodičia ukončili spoločné spolužitie, pri riešení otázky, či je v záujme maloletej
individuálna starostlivosť jedného z rodičov alebo prichádza do úvahy striedavá osobná starostlivosť
je potrebné zohľadniť zásadu rovnocenných práv obidvoch rodičov pri starostlivosti o maloleté dieťa,
ktorú je možné porušiť a zveriť maloleté dieťa do starostlivosti len jedného rodiča, len vtedy ak je takáto
úprava odôvodnená najlepším záujmom dieťaťa. V prípade rozhodovania o zverení dieťaťa do striedavej
starostlivosti, je potrebné vychádzať z premisy, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti obidvoch
rodičov, z čoho vyplýva, že pokiaľ sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, obaja majú záujem o jeho
výchovu a pokiaľ obidvaja dbajú okrem riadnej starostlivosti o jeho výchovu po stránke citovej, rozumovej
a mravnej, potom zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti by malo byť pravidlom a iné riešenie skôr
výnimkou, ktorá vyžaduje preukázanie, prečo práve toto iné riešenie je v záujme dieťaťa.
15. V priebehu prvoinštančného konania od 18.11.2015 (začatie konania) do 12.9.2019 (rozhodnutie
súdu prvej inštancie) vyplynulo, že obaja rodičia prejavovali a prejavujú záujem o priamy podiel na
starostlivosti o maloletú a to matka výlučnou osobnou starostlivosťou a otec v rámci striedavej osobnej
starostlivosti. Matka so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí s odôvodnením, že pre zdravý
psychický vývoj maloletej Niny je potrebné, aby mala len jeden domov, s ktorým sa identifikuje ako
so svojim domovom, pričom od svojho narodenia je zvyknutá bývať s matkou a stretávať sa s otcom.
Prejednávaná vec je špecifická okolnosťami, za ktorých sa maloletá J. narodila. Rodina bola založená
dohodou rodičov, ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou o tom, že budú mať spoločné dieťa a budú
ho spoločne vychovávať. Maloletá sa narodila do pomerov lásky rodiča k dieťaťu, do vzťahu bez
manželskej lásky rodičov navzájom. Maloletá bola zverená súdom do starostlivosti matky na základe
dohody rodičov z mája 2015. V tej dobe mala maloletá 18 mesiacov, kedy z dôvodu veľmi nízkeho veku
je dieťa viacej fixované na matku a dohoda rodičov o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky
mala racionálny základ. Otec vzťah s dcérou následne udržoval, budoval citovú väzbu otca a dcéry
a s dcérou sa stretával. Matka síce rozporuje odbornú spôsobilosť PhDr. Františka Valúcha, znalca
z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí vyjadrovať sa k problematike poradenskej
psychológie, ktoré odvetvie sa uplatňuje len pri posudzovaní osobných a osobnostných predpokladov
rodičov na výchovu a starostlivosť o dieťa, a ktorého súd prvej inštancie vo veci ustanovil, ale vzhľadom
na to, že znalcovi bolo uložené aj zodpovedanie otázok ohľadom schopnosti rodičov vykonávať
rodičovské práva a posúdenia psychického vývinu maloletej, ktorých zodpovedanie otázok spadá do
jeho odbornej kompetencii, je tento posudok spôsobilým podkladom vysvetlenia odborných okolností
danej veci. Maloletá bola znalcom vyšetrená bez prítomnosti rodičov s výsledkom, že psychologický
vývin maloletej, jej rozumové schopnosti sú vzhľadom k veku a vývinu dobre rozvinuté, maloletá je
v prítomnosti otca spontánnejšia, autentickejšia, veselšia, v prítomnosti matky sa prejavuje menej
citovo, je viac sebakontrolujúca. Nevykazuje znaky depresie alebo úzkosti. Je adaptovaná na aktuálnu
situáciu, smutnú náladu prejavuje vtedy, keď prezentuje svoju túžbu po spoločnej domácnosti s obomi
rodičmi, vykazuje znaky deprivácie z nedostatočného kontaktu s otcom, pričom znalec nezistil, že
by dochádzalo k manipulácii maloletej zo strany jej rodičov na vedomej úrovni. Znalecký posudok
neobsahuje žiadne rozpory a je presvedčivý v časti o posudzovaní citových väzieb maloletej k rodičom. V
tejto časti závery znaleckého posudku korešpondujú aj s ďalšími dôkazmi vykonanými v preskúmavanej
veci (výsluchy svedkov - osôb odborne intervenujúcich do vzťahu rodičov a maloletej) a ani odvolací
súd nemal v tejto časti posudku pochybnosti. Na tomto mieste poznamenáva, že znalecký posudok
je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, nie je
možné ho priorizovať, a ako každý dôkaz je potrebné ho hodnotiť jednotlivo, ako aj v súvislosti s
ďalšími vykonanými dôkazmi. V kontexte psychologického obrazu maloletej je potom potrebné vnímať
aj vyjadrenie maloletej pred súdom prvej inštancie, kedy predniesla, že by „chcela bývať u maminky,
čo ale pre vek päťročného dieťaťa v spojení s jeho ďalším vyjadrením „teraz bola u tatinka a u tatinka
bolo dobre“ nie je možné vyhodnotiť ako nesúhlas so striedavou starostlivosťou rodičov. Pokiaľ maloletá
ešte nemá skúsenosť s inou formou výchovy, nie je možné jej vyjadrenie k starostlivosti vnímať ako
určujúce. Maloletá ani jedného z rodičov nevylučuje zo svojho života, má k obidvom pozitívny citový
vzťah. Vo veci neboli zistené okolnosti, ktoré spochybňovali rodičovské schopnosti otca, otec vzťah
maloletej k matke podporuje a nemá zdravotné prekážky. Obaja rodičia sú vysokoškolskí vzdelaní,
majú zabezpečené bývanie v ktorom vytvorili podmienky pre bývanie aj maloletej. Otec má jednu ďalšiu
vyživovaciu povinnosť, matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletá je na otca, na jeho bežnú
starostlivosť zvyknutá, keď počas letných prázdnin bola v jeho starostlivosti nepretržite viacej dní a
rovnako z bežného stretávania sa s ním. Matka má bydlisko v Bratislave, otec v Stupave, a teda bydliská
rodičov nedelí časovo náročná vzdialenosť, ktorá umožňuje dochádzku maloletej do jedného školského
zariadenia.
16. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie, vzhľadom na vývoj maloletej z veku 18
mesiacov pri pôvodnej úprave starostlivosti o maloletú do veku začínajúcej školáčky konštatuje, že
pôvodná úprava už naďalej nezaisťuje najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj maloletej a sú
dané dôvody pre to, aby rozhodnutie o starostlivosti o maloletú bolo zmenené tak, že maloletá bude
zverená do striedavej starostlivosti rodičov. V okolnostiach danej veci, striedavá starostlivosť najlepšie
zachová rodinné väzby medzi maloletou na jednej strane a matkou a otcom na druhej strane, ku ktorým
maloletá cíti rovnakú citovú náklonnosť, keď bolo zistené že otec je schopný sa po všetkých stránkach
o dieťa postarať a dieťa rado trávi čas so svojim otcom. Za takejto situácie striedavá starostlivosť
zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletej. Striedavú starostlivosť nie je možné vylúčiť len na základe
hodnotenia vzťahu medzi rodičmi, respektíve na tom, že by neboli schopní dohodnúť sa na výchove detí.
Problém komunikácie nie je možné pripísať výlučne jednému rodičovi a zveriť preto dieťa len jednému
z rodičov. Aj v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti len jedného z rodičov sú totiž rodičia nútení
spolu komunikovať o podstatných otázkach týkajúcich sa dieťaťa. Z uvedených dôvodov odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "51P/41/2016", "guid": "f9c0dd92-3bb3-4e62-b4b8-43dc0373edff:bebfd32c-f0b6-4bb2-a5dd-aba3b4157bf3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "64bd3620-d319-43cf-9985-da4068f1d5c4:d96c7a53-504e-42b5-ae61-53b0d6b40269", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1316202866.3", "spisova_znacka": "20CoP/80/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/80/2020 z 17. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-11-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1316202866.3"}], "citovane_v": []}