Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/136/2018 z 13. 5. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. mája 2020, sp. zn. 9Co/136/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1316216478.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/136/2018 | ECLI:SK:KSBA:2020:1316216478.1 | 2020-05-13 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a23dc1ed-f4a0-41b4-b504-46176e568b02 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1316216478.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/136/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316216478
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316216478.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Trnavská
vodárenský spoločnosť, a.s., Piešťany, Priemyselná 10, IČO : 36 252 484, zastúpená Michal Mrva -
advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Nevädzová 5, proti žalovanému : H.. Q. T., nar. XX. X. XXXX,
bytom K. XX, H. V. P., zastúpený Mgr. Tomáš Szabo, advokát, Bratislava, Radvanská 23, o zaplatenie
347,62 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 18. 9. 2017 č.k. 44C/226/2016 - 79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi
sumu 347,62 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 29. 9. 2016 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi zároveň priznal voči žalovanému náhradu
trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej
inštancie uviedol, že žalovanú sumu žiadal žalobca priznať titulom vodného. Medzi stranami sporu
nebola sporná skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti v odbernom mieste na adrese B.,
E. S. č. XXXX/XX a že odoberal pitnú vodu a odvádzal odpadovú vodu, t. j. využíval verejný vodovod a
verejnú kanalizáciu v správe žalobcu na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2006. Žalobca na
základe odpočtu vodomeru v mieste odberu, ktorý bol vykonaný dňa 30.09.2013 vyzval žalovaného na
úhradu sumy za využívané služby zaslaním faktúry č. XXXXXXXXX z 10.10.2013, splatnej 24.10.2013,
na sumu 858,62 € (vodné a stočné). Predmetnú faktúru žalovaný nezaplatil, reagoval na ňu emailovou
správou zo dňa 09.09.2013 označenou ako Reklamácia - náhrada škody, v ktorej uviedol, že ako
odberateľ na adrese B., E. S. č. XXXX/XX pri svojej dnešnej návšteve zistil, že prípojné potrubie
vo vodomernej šachte je rozpojené a voda vyteká voľne do vodovodnej šachty, pričom došlo aj k
zatopeniu pivničných priestorov jeho domu. Nakoľko tento dom trvale neobýva a používa ho ako
víkendový, nevie, ako dlho tento stav trval, ani ako k nemu prišlo. Žiadal o vynulovanie stavu vodomeru,
odbornému znovu zapojeniu prívodu vody do odberného miesta a aby tento havarijný odber nebol
predmetom fakturácie zo strany žalobcu. Zároveň v e-maili žiadal o náhradu škody spojenú so zatopením
pivničných priestorov v odhadnutej výške 1.500,-Eur. Žalobca písomným podaním zo dňa 03.10.2013
označeným - Reklamácia a náhrada škody - odpoveď žalovanému oznámil, že vykonal kontrolu v
odbernom mieste B., E. S. č. XXXX/XX, zdokumentoval a preveril skutkový stav a zistil, že porucha
nevznikla na vodovodnej prípojke, ani na vodomernom zariadení, ale na rozvode vody vo vodomernej
šachte, ktorý sa nachádza za vodomerom. Keďže k poruche došlo za vodomerom a nie na ňom, za
vzniknutú škodu žalobca nezodpovedá. Vynulovanie vodomeru neprichádza do úvahy; vodomer ako



úradné meradlo zaznamenalo pretečené množstvo vody a namerané množstvo musí byť fakturované. U
žalobcu sa vecou zaoberala pohľadávková komisia a prevádzkový závod, s tým, že odsúhlasila korekciu
stočného tak, že v roku 2016 odpustila žalovanému stočné, nakoľko nie je preukázateľné, aké množstvo
vody odtieklo verejnou kanalizáciou. Žalobca vystavil žalovanému opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX z
14.09.2016, splatnú 28.09.2016 na vodné vo výške 347,62 €. Žalovaný faktúru za vodné nezaplatil.

2/ Žalobca trval na žalobe v celom rozsahu na základe uzatvorenej zmluvy so žalovaným o dodávke
vody a odvádzaní odpadových vôd z odborného miesta B., E. S. XX, uzavretej v roku 2006. Obrana
žalovaného je mu známa, argumentuje ňou od roku 2013, táto však nemôže obstáť s poukazom na
§ 28 ods. 5 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, keď právo na
vodné vzniká vtokom vody do potrubia bezprostredne za meradlom. Je preto irelevantné, že táto voda
odtiekla v dôsledku nejakej poruchovej udalosti, nakoľko potrubie za meradlom je už príslušenstvom
nehnuteľnosti. Žalovaný žalobu žiadal zamietnuť. Nehnuteľnosť je neobývaná. Mal za to, že únik vody
bol spôsobený konaním žalobcu, keď v tom čase robil odpočet. Poklop bol vhodený do šachty, čím sa
rozpojilo potrubie, bohužiaľ za vodomerom. V čase tohto úniku sa v nehnuteľnosti nikto nenachádzal.
Jeho argumenty žalobca akceptoval tým, že v roku 2016 faktúru za stočné stornoval a pred koncom
premlčacej lehoty podal návrh na vydanie platobného rozkazu za vodné. Žiada doplniť dôkazy zo strany
žalobcu o uvedenie, kedy bol vykonaný odpočet na susedných nehnuteľnostiach v čase pred únikom
vody a o priemerné spotreby vody na jeho nehnuteľnosti pred únikom a po úniku vody, ktoré je ochotný
žalobcovi uhradiť.

3/ Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, ktoré zostali medzi stranami sporu sporné, išlo o tvrdenie žalovaného
o tom, že pracovníci žalobcu v dňoch od 26.08. do 30.08.2013 vykonali odpočet na vodomeroch na
ulici E. S. č. XXXX/XX vo B., v príčinnej súvislosti čoho vznikol únik vody, ku ktorému poškodeniu
teda malo dôjsť v dôsledku neodbornej manipulácie zamestnancov žalobcu pri odpočte vodomeru.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 488, § 517 Obč. zák.,
ďalej § 28 ods. 5 zák. č. 442/2002 Z.z. Súd prvej inštancie poukazoval na to, že strany sporu
majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.
Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného
bremena. Nemožno uložiť dôkazné bremeno za tvrdenia, ktoré urobila druhá strana. Dôkazné bremeno
je procesnou zodpovednosťou strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Na základe vykonaného dokazovania
mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti v odbernom mieste
na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2006 odoberal od žalobcu pitnú vodu a odvádzal
odpadovú vodu, t.j. využíval verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v správe žalobcu. Žalobca na
základe odpočtu vodomeru v mieste odberu, ktorý bol vykonaný dňa 30.09.2013 vyzval žalovaného na
úhradu sumy za využívané služby zaslaním faktúry č. XXXXXXXXX z 10.10.2013, splatnej 24.10.2013,
(pôvodne) na sumu 858,62 € (vodné a stočné). Na základe reklamácie žalovaného po preukázaní
žalovaným, že vytečená voda bola odčerpaná do záhrady a nie do kanalizácie, žalobca pristúpil ku
korekcii predmetnej faktúry odpustením stočného (na základe rozhodnutia pohľadávkovej komisie na
zasadnutí dňa 28.11.2014) a vystavil žalovanému opravnú faktúru v časti stočného s tým, že zostalo k
úhrade vodné vo výške 347,62 €. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

4/ Žalovaný vo svojich vyjadreniach vo veci opakovane tvrdil, že k úniku vody na jeho nehnuteľnosti
došlo konaním žalobcu, keď pracovníci žalobcu v dňoch od 26. do 30. augusta 2013 vykonávali odpočet,
v príčinnej súvislosti čoho vznikol tento únik tak, že poklop bol vhodený do šachty, čím sa rozpojilo
potrubie a okrem spotreby zaznamenanej vodomerom spôsobili nemalú škodu na jeho nehnuteľnosti.
V tomto smere navrhol dokazovanie zo strany žalobcu o uvedenie, kedy bol vykonaný odpočet na
susedných nehnuteľnostiach v čase pred únikom vody a priemerné spotreby vody na jeho nehnuteľnosti
pred únikom a po úniku vody. Súd prvej inštancie takéto dokazovanie nevykonal, nakoľko nesmerovalo
k preukázaniu žalovaným tvrdených skutočností o konaní pracovníkov žalobcu vhodením poklopu
do vodomernej šachty. Žalobca dôkazmi preukázal, že odpočet na nehnuteľnosti žalovaného robil v
štvrťročných intervaloch predložením odpočtovej knihy, podľa ktorej bol odpočet na nehnuteľnosti
žalovaného vykonaný v X/XXXX - stav XX Q.X a následne 30.09.2013 stav XXX Q.X. Žalovaný
ako odberateľ si nesplnil svoju povinnosť, nakoľko nezaplatil žalobcovi pohľadávku špecifikovanú v
uvedených faktúrach v určenej lehote splatnosti, a zároveň nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že únik
vody za vodomerom spôsobili pracovníci žalobcu. Dokazovanie, ktoré na túto skutočnosť navrhol, nebolo



spôsobilé uvedené tvrdenie preukázať. Súd preto toto žalovaným navrhované dokazovanie nevykonal
a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny 347,62 €.

5/ Vzhľadom na to, že žalovaný riadne a včas nezaplatil dlh žalobcovi v sume 347,62 €, dostal sa do
omeškania s plnením peňažného dlhu, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške uvedenej vo výroku tohto rozsudku. Výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, t. j. odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX, t.
j od 15.09.2016, keďže žalobca požadoval priznať úrok z omeškania odo dňa 29.09.2016, súd zaviazal
žalovaného na úrok z omeškania od tohto dátumu, a to podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa
jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu
trov celého konania v plnom rozsahu. Žalovaný napádal rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu,
že tento nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na to, že v konaní navrhoval vykonanie dôkazu
- predloženia odpočtových kariet z rodinných domov susediacich s rodinným domom žalovaného a tiež
aby žalobca označil osobu, ktorá pre žalobcu vykonávala odpočet spotreby vody v období od 1. 8. 2013
až do 30. 9. 2013, ktorú osobu navrhoval žalovaný predvolať ako svedka v konaní. Súd prvej inštancie
tieto žalovaným navrhnuté dôkazy nevykonal s odôvodnením, že nesmerovali k preukázaniu žalovaným
tvrdených skutočností, s tým, že žalobca preukázal dôkazmi, že odpočet na nehnuteľnosti žalovaného
robil v štvrťročných intervaloch predložením odpočtovej knihy, podľa ktorej bol odpočet na nehnuteľnosti
žalovaného vykonaný v 6/13 stav 25 m3 a následne až 30. 9. 2013 stav 441 m3 (bod 19 rozsudku).
Podľa žalovaného súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď navrhované dôkazy nevykonal a uprel
mu tak právo na spravodlivý proces. Žalovaný poukazoval na to, že počas celého konania trval na tom,
že k poškodeniu potrubia v jeho vodomernej šachte došlo v období od 26. 8. 2013 do 30. 8. 2013, kedy
žalobca vykonával odpočet vodomerov. Vodomer žalovaného bol však preukázateľne odpísaný až 30.
9. 2013, t.j. cca 3 mesiace po tom, ako tomu bolo v okolitých domoch. Vodomer žalovaného je prístupný
žalobcovi a od žalovaného sa nevyžaduje žiadna súčinnosť na vykonanie odpočtu. Podľa žalovaného
je potrebné mesačný „sklz“ vykonania odpočtu jeho vodomeru vysvetliť, pretože je v priamej príčinnej
súvislosti s únikom vody, ktorý spôsobil žalobca, resp. osoby vykonávajúce odpočet. Zodpovedanie
otázky, prečo bol odpočet spotreby vody v nehnuteľnosti žalovaného vykonaný s oneskorením je
podľa žalovaného dôležitý pre objasnenie skutočného stavu veci. Žalovaný odôvodnene predpokladá,
že dôvodom omeškania bola práve havária, ktorú žalobca, resp. osoba vykonávajúca odpočet vody
spôsobila, a ktorá je dôvodom úniku vody do vodomernej šachty. Pokiaľ únik vody spôsobil svojou
nedbalosťou žalobca, zodpovedá za škodu, ktorú tým žalovanému spôsobil. Žalovaný v tejto situácii
vytýkal súdu prvej inštancie že pri rozhodovaní nezohľadnil aj ust. § 415 Obč. zák., o tzv. generálnej
prevencii, ďalej § 420 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. o vzniku všeobecnej zodpovednosti za spôsobenú škodu.
Rozsudkom bol tak žalovaný zaviazaný zaplatiť za škodu, ktorú mu spôsobil sám žalobca (resp. osoba
vykonávajúca odpočet vody), keď súd prvej inštancie vykonanie dôkazu preukazujúceho toto tvrdenie
z nepochopiteľných dôvodov odmietol.

7/ Žalovaný v odvolaní zopakoval, že dňa 9. 9. 2013 nevedel bližšie podrobnosti o vzniku a trvaní
havárie, ani ako k nemu došlo. Mail z tohto dňa písal ako reklamáciu po vzniku udalosti, keď bola šachta
zatopená a netušil, že pri vykonávaní opravy nájde v šachte padnutý kovový poklop, ktorého pád do
šachty zjavne spôsobil rozpojenie potrubia. Toto zistil žalovaný až následne, keď sa dopytoval susedov,
či niekto robil niečo s vodomernými šachtami a vtedy zistil, že žalobca vykonával odpočty vodomerov.
Žalovaný v odvolaní opätovne pripomenul, že pôvodná faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 10. 10. 2013
znela na sumu 858,62 € titulom vodného a stočného, vychádzala z odpočtu vodomeru vykonaného
žalobcom dňa 30. 9. 2013; táto bola žalobcom znížená na sumu 347,62 € (t.j. na žalovanú sumu), keď
odpustená suma predstavuje stočné, nakoľko podľa žalobcu „nie je preukázané, aké množstvo vody
odtieklo verejnou kanalizáciou.“ Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že rovnako nie je preukázané, aké
množstvo vody vtieklo do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ide o rovnaký princíp ako v



prípade stočného a skutočnosť, že do potrubia nevtiekla všetka voda vykázaná pri odpočte meradla dňa
30. 9. 2013 je preukázaná i fotodokumentáciou v súdnom spise. Kým pri stočnom žalobca akceptoval
skutočnosť, že nie je možné objektívne ustáliť, koľko vody odtieklo verejnou kanalizáciou, pri vodnom
už túto logiku opomenul a domáha sa úhrady všetkej vody podľa odpočtu meradla vykonaného dňa 30.
9. 2013, bez skúmania, koľko vody vtieklo do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Súd
tak na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu zisteniu, že do potrubia napojeného za
meradlom vtieklo presne toľko vody, koľko žalobca nameral dňa 30. 9. 2013, hoci fotodokumentácia
a nepriamo i sám žalobca preukazujú opak. Žalobca vo svojom liste zo dňa 3. 10. 2013 uviedol, že
„porucha nevznikla na vodovodnej prípojke, ani na vodomernom zariadení, ale na rozvode vody vo
vodomernej šachte, ktorý sa nachádza za vodomerom.“ Aj bez ďalšieho dokazovania je zrejmé, že do
potrubia napojeného za meradlom voda v objeme XXX Q.X nikdy nevtiekla, a preto nárok na jej úhradu
žalobcovi nemohol vzniknúť podľa § 28 ods. 5 zák. č. 442/2002 Z.z.

8/ Žalovaný trval v odvolaní na tom, že v priebehu konania nebolo preukázané, koľko vody vtieklo
do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Jediným smerodajným údajom pre súd prvej
inštancie pre priznanie nároku žalobcovi bol odpočet meradla zo dňa 30. 9. 2013, avšak podľa ust.
§ 28 ods. 5 cit. zák. vzniká nárok na vodné až vtokom do potrubia a nie nameraním jej množstva na
meradle. Do potrubia za vodomerom nemohla vtiecť žiadna voda z dôvodu, že potrubie za vodomerom
bolo v dôsledku havárie rozpojené a teda žiadne potrubie za vodomerom, do ktorého by voda vtiekla,
neexistovalo. Podľa aktuálneho stavu zisteného súdom prvej inštancie v konfrontácii s ust. § 29 ods. 3
zák. č. 442/2002 Z.z. žalovaný spotreboval za štvrťrok 416 m3 (441 - 25) vody, keďže do kanalizácie
nevypustil žiadnu. Žalovaný tak mal spotrebovať za jeden štvrťrok 416.000 litrov vody v rodinnom dome,
v ktorom nikto nebýva. Takéto množstvo vody nemohlo objektívne ani vtiecť do potrubia bezprostredne
za meradlom, voda unikala do vodovodnej šachty, čo preukazuje fotodokumentácia v súdnom spise.
Právo na vodné podľa § 28 ods. 5 cit. zák. preto žalobcovi v žalovanej výške nevzniklo. Žalovaný trval na
tom, že suma uplatnená žalobcom je v skutočnosti škoda, ktorá vznikla z titulu úniku vody spôsobeného
žalobcom, resp, osobami konajúcimi v jeho mene, a to pádom poklopu do vodomernej šachty, pri ktorom
bolo potrubie bezprostredne za vodomernými hodinami poškodené. Škoda tak nemôže byť na ťarchu
žalovaného vzhľadom na ust. § 441 Obč. zák., podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená aj zavinením
poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Žalovaný vodu od žalobcu nikdy vo fakturovanom objeme neodobral a ani si ju neobjednal. Rozsudkom
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie takmer pol miliónov litrov vody, ktorú žalovaný v prázdnom dome
v priebehu troch mesiacov zjavne vypil, keďže do kanalizácie neodtiekla.

9/ Na odvolanie žalovaného podal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom označil konštrukcie žalovaného
o tom, že zamestnanci žalobcu mali poklopom poškodiť potrubie v šachte, za absurdné, navyše
nie je zrejmé, aká skutočnosť sa má preukázať navrhovanými dôkazmi - predložením odpočtových
kariet a výsluchom zamestnancov vykonávajúcich odpočty. Ak by aj zamestnanci žalobcu vykonávali
odpočty v susedných domoch v auguste, z tejto skutočnosti nemôže vyplývať za žiadnych okolností
záver, že títo zamestnanci poškodili potrubie za meradlom. Žalobca poukazoval na to, že odpočet na
meradle žalovaného sa vykonáva štvrťročne, čo bolo v prípade žalovaného jednoznačne dodržané
a povinnosť odpočtu si žalobca voči žalovanému splnil riadne a včas. Odpočty všetkých vodomerov
žalobca nevykonáva vždy súčasne. Podľa žalobcu to je práve žalovaný, kto porušil svoju prevenčnú
povinnosť, keď ako vlastník nehnuteľnosti túto nekontroluje a ani nezabezpečuje kontrolu svojho
vlastníctva, čím si sám svojou nedbanlivosťou spôsobil vznik škody, za ktorý si aj sám zodpovedá.
Žalobca ďalej dodal, že vodomerná šachta sa nachádza na verejne prístupnom mieste. Poškodenie
potrubia tak mohol vykonať ktokoľvek (napr. aj osoba, ktorá sa pokúšala poklop odcudziť za účelom jeho
predaja v zberných surovinách, čo je však špekulácia obdobná špekulácii žalovaného). Prečo by mali
poškodzovať potrubie vo vlastníctve žalovaného práve zamestnanci žalobcu nie je jasné a žalovaný
to nijako nedokladuje. Zamietnutie vykonania navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie vo svojom
rozsudku zdôvodnil. Absurdné je aj konštatovanie žalovaného, že ak žalobca pripustil možnosť, že nie
je preukázané, koľko vody bolo v rozhodnom období vypustené do verejnej kanalizácie, nemôže vedieť
ani to, koľko vody odobral žalovaný. Žalobca poukazoval na to, že ak meradlo jasne zdokumentuje
množstvo pretečenej vody, existuje jednoznačný dôkaz o množstve odobratej vody. Ale ak táto voda
nevtečie do kanalizácie, ale do vodomernej šachty a následne je absorbovaná do pôdy, je zrejmé,
že nebola odvedená do verejnej kanalizácie, to bol aj dôvod, pre ktorý žalobca ústretovo odpustil
žalovanému stočné za rozhodné obdobie, nakoľko vychádzal z predpokladu, že ak bola na potrubí



porucha, voda vytekala do šachty a nie do kanalizácie. Vodné však žalobca požaduje, nakoľko má na
toto plnenie zmluvný, ako aj zákonný nárok.

10/ Aj ďalšie úvahy žalovaného o tom, že žalobcovi nevzniklo právo na vodné, nakoľko voda podľa neho
nevtiekla do potrubia za meradlom, sú tiež absurdné, uviedol žalobca vo vyjadrení. Potrubie za meradlom
začína bezprostredne za meradlom a nie niekoľko centimetrov či metrov za meradlom, ako sa to snaží
prezentovať žalovaný. Ak teda dôjde k vtoku vody (bez ohľadu na to, či ide o spotrebu alebo poruchu)
do potrubia za meradlom, vzniká dodávateľovi nárok na vodné podľa § 28 ods. 5 zák. č. 442/2002 Z.z.
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov. Ak dôjde k úniku vody
v časti vodovodu (teda pred meradlom), náklady musí znášať vlastník vodovodu. Prietok nameraného
množstva vody v období od ostatného odpočtu v júni 2013 do 30. 9. 2013 určite možný je. To, či voda
bola žalovaným spotrebovaná nie je s ohľadom na ust. § 28 ods. 5 cit. zák. relevantné. Žalovaný teda
nemusel odobratú vodu vypiť, ako sa to pokúša žalovaný žartovne vysvetliť. Ak aj k odberu vody dôjde
v dôsledku poruchy na potrubí za meracím zariadením, tento odber musí znášať vlastník tohto potrubia
(prípojky), nakoľko toto potrubie je v jeho vlastníctve. Žalobca navrhoval napadnutý rozsudok potvrdiť
a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11/ Na vyjadrenie žalobcu podal žalovaný odvolaciu repliku (č.l. 110 spisu), v ktorej zotrval na svojom
odvolaní a aj doterajších vyjadreniach. Uviedol, že v odvolaní vysvetlil dôvody, pre ktoré žiada o
vykonanie dôkazu predložením odpočtových kariet zo susedných rodinných domov a hoci žalobca
vykonanie takýchto dôkazov považuje za absurdné a nepotrebné, až po ich vykonaní bude možné robiť
nejaké závery. Ďalej súhlasil s tým, že poškodenie potrubia mohla vykonať aj iná osoba ako zamestnanci
žalobcu, avšak v priebehu konania dokazovanie vôbec nesmerovalo k tomu, kto a ako potrubie poškodil a
práve z tohto dôvodu je podľa žalovaného potrebné dokazovanie doplniť a potvrdiť (alebo vylúčiť) obranu
žalovaného spočívajúcu v tom, že potrubie poškodili zamestnanci žalobcu pri výkone odpočtu. Žalovaný
vo vyjadrení ďalej zotrval na tom, že predloženou fotodokumentáciou preukázal, že voda v hodnote
žalovanej sumy do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom určite nevtiekla, čo akceptoval aj
žalobca tým, že upustil od úhrady stočného. Podľa žalovaného z rovnakého dôvodu nevznikol žalobcovi
ani nárok na úhradu vodného v žalovanej hodnote. Rozhodné je totiž nielen to, či k poruche došlo pred
meradlom alebo za meradlom, ale i to, či voda vtiekla do potrubia alebo nie. Doplnil, že žalobca trvale
ignoruje okolnosť, že žalovaný nemohol objektívne spotrebovať 416 m3 vody. Žalovaný odmieta preto
uhradiť vodné za vodu, ktorú nespotreboval a ktorá bola nameraná v dôsledku škodovej udalosti, za
ktorú podľa názoru žalovaného zodpovedá žalobca.

12/ Ďalšie písomné podania strany sporu neučinili.

13/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380
ods. 1 CSP (t.j. v celom rozsahu), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď vo veci verejne vyhlásil
rozsudok; dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14/ Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, právo
na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené
meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby,
prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v
takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody.

15/ Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvoinštančný súd vzhľadom
na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správne právne závery. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vyčerpávajúco vysporiadal
so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie
podstatné. Odvolacie námietky žalovaného uvedené v jeho odvolaní neobstoja; žalovaný v odvolaní
neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok či už zmenu napadnutého rozsudku,
alebo jeho zrušenie.

16/ Žalovaný svoju obranu založil na tvrdení, že to bol žalobca, kto mu prostredníctvom svojich
zamestnancov poškodil potrubie kovovým poklopom spadnutým do šachty s vodomerom, dôsledkom
čoho bol odtok neúmerného množstva vody, ktoré teraz od neho žalobca žiada uhradiť titulom vodného.
Uvedenej obrane žalovaného však chýba akýkoľvek reálny základ, vychádza z čistej špekulácie



žalovaného. Hoci žalobca pre svoje tvrdenie, že to boli zamestnanci žalobcu, ktorí mu spôsobili
škodu keď v susedných domoch vykonávali odpočet vodomerov, nemá žiadny dôkaz, toto svoje
(ničím nepodložené) tvrdenie vydáva za hotovú preukázanú skutočnosť. Rovnakou špekuláciou je
tvrdenie žalovaného, že dôvodom vykonania odpočtu v prípade jeho nehnuteľnosti s mesačným
časovým posunom oproti ostatným susedným nehnuteľnostiam bola práve havária vo vodomernej
šachte, ktorú spôsobili zamestnanci žalobcu. Žalobca posunutie termínu vykonania odpočtu vodomeru
na nehnuteľnosti žalovaného vysvetlil argumentom, že odpočty nevykonáva u všetkých odberateľov v
rovnakých termínoch, ale tieto vykonáva vo štvrťročných intervaloch a keďže posledný predchádzajúci
odpočet bol v prípade domovej nehnuteľnosti žalovaného vykonaný v mesiaci jún 2013, tak nasledovný
odpočet vykonal po uplynutí štvrťročného obdobia, t.j. 30. 9. 2013. Uvedené vysvetlenie považuje
odvolací súd za logické a nevidí žiadny dôvod hľadať v inom dátume vykonania odpočtu (než ako
bol vykonaný v susedných nehnuteľnostiach) akékoľvek zámienky, resp. tento iný dátum vnímať
podozrivo. Keďže žalovaný okrem týchto špekulácií (o tom, kto spôsobil pád kovového poklopu do
vodomernej šachty, prečo bol odpočet vykonaný v inom dátume) nebol schopný tieto svoje tvrdenia
ničím ani len osvedčiť, súd prvej inštancie správne nevidel žiadny relevantný dôvod na vykonanie
dôkazov navrhovaných žalovaným (predloženie odpočtových kariet susedných rodinných domov,
výsluch zamestnancov žalobcu), a teda uvedené navrhnuté dokazovanie nevykonal. Nevykonaním
navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie neuprel žalovanému právo na spravodlivý proces.

17/ Žalovaný ďalej od počiatku sporu prehlasoval, že predložením fotografie z vodomernej šachty,
s rozpojeným prívodným potrubím (pripojená k odporu žalovaného datovaného dňom 3. 11. 2016,
č.l. 26 spisu) preukázal, že voda v šachte ani nemohla vtiecť do potrubia za vodomerom, nakoľko v
dôsledku poškodenia padnutým poklopom unikala do šachty bezprostredne za vodomerom. Uvedené
tvrdenie žalovaného však opäť nemožno považovať za preukázané, tento argument súdu predložená
fotografia nepreukazuje, z dôvodu, že predmet zachytený na fotografii je nedostatočne zreteľný.
Fotografia zachytáva šachtu, ktorá je zrejme sčasti zatopená vodou a ďalej hadice (zrejme na odčerpanie
vody?); avšak skutočnosť, že fotografia zachytáva poškodené potrubie bezprostredne za vodomerom, z
uvedenej fotografie vyvodiť nemožno, na fotografii nevidno žiadne obrysy potrubia a už vôbec nie miesto
jeho poškodenia. Svoje tvrdenie, že voda nemohla vtiecť do potrubia za meradlom žalovaný nijako
nepreukázal. Tu je nutné prisvedčiť žalobcovi, že pokiaľ meradlo zdokumentovalo množstvo pretečenej
vody, tak bolo preukázané množstvo odobratej vody, za ktoré vzniká dodávateľovi (žalobcovi) právo na
zaplatenie vodného podľa § 28 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách, pričom je irelevantné, či žalovaný namerané množstvo vody aj spotreboval. Odvolací súd
na námietku žalovaného, že súd prvej inštancie neskúmal vec z hľadiska ust. § 420 Obč. zák. dodáva,
že na to nebol dôvod; žalobca svoje právo odvodzoval od ust. § 28 ods. 5 cit. zákona a žalovaný si v
konaní voči žalobcovi žiadne právo na náhradu škody neuplatnil.

18/ Obe strany sporu v konaní argumentovali aj ust. § 415 Obč. zák. K tomu odvolací súd osobitne
poznamenáva, že v ust. § 415 Obč. zák. je vyjadrená povinnosť každého účastníka občianskoprávnych
vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je stanovené zákonom alebo
zmluvou, ale aj o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku vzniku škôd. V ust. § 415 Obč. zák. teda
zákon ukladá každému prevenčnú povinnosť, ktorá znamená, že každý je povinný zachovávať taký
stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie rozumne
požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd. V tejto
súvislosti je nutné poznamenať, že keďže domová nehnuteľnosť, ku ktorej patrí predmetná vodomerná
šachta, nie je žalovaným užívaná dennodenne, ale len rekreačne, t.j. s prestávkami, bolo povinnosťou
žalovaného zabezpečiť si kontrolu nehnuteľnosti (vrátane vodomernej šachty) treťou osobou, v čase
jeho neprítomnosti. Takáto kontrola by mu zaistila možnosť pružne reagovať napr. na obdobné havarijné
situácie, čím by predišiel vzniku škôd na majetku, prípadne aspoň obmedzil ich rozsah. Zanedbaním
tejto prevenčnej povinnosti tak žalovaný sám prispel k rozsahu množstva vody, ktoré pretieklo do
poškodeného potrubia za meradlom.

19/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), keď v podrobnostiach odkazuje na vyčerpávajúce
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v
potrebnom rozsahu a dostatočne zrozumiteľne uviedol, aké dôvody ho viedli k jeho rozhodnutiu, aj akými
úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil.



20/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane v spore priznal náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

21/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).