Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/175/2018 z 16. 6. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. júna 2020, sp. zn. 20CoP/175/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1317212623.3 Krajský súd Bratislava | 20CoP/175/2018 | ECLI:SK:KSBA:2020:1317212623.3 | 2020-06-16 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f6ffd6c-2497-4b05-98b7-bcfb84a08c9e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1317212623.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/175/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317212623
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317212623.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátuJUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I.
A., R. A. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor
sociálnych vecí Pezinok, so sídlom: Krátka č. 1, Senec, dieťa rodičov: matka - U. H., R. A. XX.XX.XXXX,
T. D.: J.. S. XX, N., T. Č.: N. XX, W., R., zastúpená: JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., so sídlom: Žilinská
14, Bratislava a otec - W. A., R. A. XX.XX.XXXX, T. D.: F. XX, D., T. Č.: D. XX, D., o návrhu otca na
úpravu práv a povinností k maloletej, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III,
zo dňa 17. apríla 2018, č. k. 38P/159/2017-66, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 17. apríla 2018, č.k. 38P/159/2017-66,
v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 17.04.2018, č.k. 38P/159/2017-66, zveril maloletú I. A.,
R. A.O. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej I. mesačne sumou 180,- €,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca maloletej, od 01.07.2017. Zročné výživné na maloletú za
obdobie od 01.07.2017 do 17.04.2018 v sume 1.800,- € povolil matke splácať mesačne sumou vo výške
100,- €, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Súd prvej inštancie styk matky
s maloletou I. A., R. A. XX.XX.XXXX neurčil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že otec maloletej návrhom
podaným na súd prvej inštancie dňa 29.06.2017 sa domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej tak, že táto bude zverená do jeho osobnej starostlivosti, matke bude uložená
povinnosť prispievať na jej výživu sumou 200,- € mesačne od 02/2017 a styk matky s maloletou zostane
neupravený. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletej nie sú manželmi, cca od roku 2014
nežijú v spoločnej domácnosti a o maloletú sa stará on, keďže matka sa dlhodobo zdržiava pracovne v
zahraničí. V návrhu poukázal na to, že v roku 2016 bola na ÚPSVaR Pezinok spísaná dohoda, kde rodičia
deklarovali, že maloletá zotrváva v osobnej starostlivosti otca a matka bude na jej výživu prispievať
sumou 250,- € mesačne. Uvedeným výživným matka prispievala k rukám otca do januára 2017, od
ktorého obdobia na výživu maloletej žiadnym spôsobom neprispela. Vo svojom návrhu vyčíslil priemerné
mesačné náklady na výživu a výchovu maloletej na sumu cca 475,- €, ktorá zahŕňala i pomernú časť
výdavkov na bývanie. S maloletou je matka vo veľmi sporadickom kontakte, naposledy ju maloletá
navštívila v Nemecku v roku 2016, kedy tam bola cca 3-5 dní. Otec uviedol, že v kontakte matky



s maloletou nikdy nebránil a naopak snažil sa, aby bola matka s maloletou v kontakte, no stalo sa,
že sa matka neozvala aj celé mesiace, ani na Vianoce roku 2017. Maloletá však má k svojej matke
vybudovaný vzťah a chce s ňou byť v kontakte. Matka maloletej spočiatku navrhla, aby bola maloletá
Simona zverená do jej osobnej starostlivosti, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu v
sume 150,- € mesačne a styk otca s maloletou by zostal bez úpravy. Mala záujem na tom, aby sa
maloletá presťahovala za ňou do Nemecka. Uviedla, že svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej si
neplní z dôvodu, že nemá s maloletou kontakt a poukázala na to, že počas celého spolužitia s otcom
maloletej financovala chod domácnosti a všetky potreby nielen maloletej, ale aj otca, ktorý túto situáciu
následne zneužíval, z dôvodu ktorého prestala mu platiť i výživné. Naposledy bola s maloletou I. v
kontakte na Vianoce v roku 2016, kedy bola maloletá u nej v Nemecku. Súd prvej inštancie vykonal
dňa 07.02.2018 pohovor s maloletou I., bez prítomnosti rodičov, kde maloletá uviedla, že chce zostať
s otcom, veľmi dobre si spolu rozumejú. S maminou nie je v pravidelnom kontakte, keďže ju mamina
nekontaktuje. Ona sama jej písala, že chce zostať s tatinom a vysvetlila jej dôvody prečo, ale mamina
jej na to ani neodpísala. Chcela by však maminu občas navštíviť napr. na týždeň počas prázdnin. Otec
maloletej po vykonaní pohovoru zotrvával na svojich vyjadreniach. Navrhol, aby bola maloletá zverená
do jeho osobnej starostlivosti a matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej v sume
150-200,- € mesačne. Matka maloletej po vykonaní pohovoru zmenila svoje stanovisko a súhlasila s tým,
aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca, čím akceptovala názor maloletej. Na výživu
maloletej bola ochotná prispievať sumou 100,- € mesačne a poukázala na svoje príjmové pomery a
splátky pôžičiek a exekúcii, ktoré v priebehu konania vyčíslila. Právny zástupca matky maloletej navrhol
vyživovaciu povinnosť zo strany matky voči maloletej v sume 150,- € mesačne s tým, že matka bola
ochotná prispievať i spätne. Zároveň žiadala, aby bol upravený styk matky s maloletou počas prázdnin
a sviatkov. Kolízny opatrovník odporučil súdu zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otca s tým, že
zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Výživné odporučil určiť v sume 200,- €
mesačne od podania návrhu a styk matky s maloletou ponechať bez úpravy, nakoľko rodičia deklarujú,
že na uvedenom sa vedia dohodnúť, nakoľko otec v styku matky s maloletou nebráni.

3. Súd prvej inštancie predmetnú vec právne posúdil podľa § 25 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až
5, § 65 ods.1 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a vecne vychádzal zo skutočného stavu
zisteného na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že maloletá Simona pochádza
z mimomanželského vzťahu, rodičia cca do roku 2014 žili v spoločnej domácnosti a od tohto obdobia je
maloletá v osobnej starostlivosti otca. V školskom roku 2017/2018 navštevovala 7. ročník ZŠ v Senci, kde
stravné v školskej jedálni predstavuje čiastku cca 20,- € mesačne. Otec jej zabezpečuje školské potreby
a pomôcky, hradí povinné poplatky v rámci školy, a tiež aktivity organizované školou. Zdravotný stav
maloletej je dobrý, v rámci svojich finančných možností ju otec vedie k športu. Maloletá potrebuje zubný
strojček, kde prvotné náklady predstavujú čiastku 500,- €. Otec zabezpečuje maloletej veci na ošatenie
a obuv, hradí jej mobilný telefón a poskytuje vreckové podľa potreby. Matka maloletej je slobodná, nemá
ďalšie vyživovacie povinnosti, zamestnaná je ako predavačka v pekárni v Rosenheime v Nemecku a
jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1.200,-€. Býva v 2 - izbovom prenajatom
byte v Rosenheime, kde prenájom vrátane energií predstavuje 850,- € mesačne a z tejto čiastky hradí
polovicu, t.j. 350,- € mesačne nájom a 60,- € mesačne elektrinu. Okrem toho uhrádza pôžičku v celkovej
výške 3.000,-€, ktorú použila na zariadenie bytu, a kde mesačná splátka predstavuje čiastku 100,-€ a
tiež pôžičku 1.800,- €, kde spláca čiastku 50,- € mesačne, a tiež pôžičku v celkovej výške 2.000,-€,
ktorú použila na nové zuby, kde spláca čiastku 100,- € mesačne. Otec maloletej je slobodný, okrem
maloletej I. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému A. W. A., R.V. A. XX.XX.XXXX, s ktorého
matkou nežije trvalo v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že otec je zamestnaný v JUAN
ANNA KAKAŠOVÁ v Reštaurácii Juan v Senci, jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku
cca 700,- €, okrem toho si počas víkendov brigádnicky privyrába ako šofér pri preprave bazénov, z
ktorej činnosti má príjem 60,- € za celý deň. Spolu s maloletou v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
obývali 1-izbový byt v Senci, kde za podnájom uhrádzali čiastku 430,- € mesačne. Na výživu maloletého
Dáriusa prispieva na základe potreby a dohody s matkou maloletého.

4. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutočného stavu veci po vykonanom dokazovaní mal
za preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej I., vzhľadom
k tej skutočnosti, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, a ohľadom výkonu niektorých
aspektov ich rodičovských práv a povinností sa nedokázali dohodnúť. Súd prvej inštancie maloletú I.
zveril do osobnej starostlivosti otca, v ktorej sa nachádza nepretržite od ukončenia spolužitia rodičov,
čím zosúladil právny stav so stavom faktickým. Súd prvej inštancie uviedol, že otec zabezpečuje riadnu



starostlivosť o maloletú po všetkých stránkach, pričom nedostatky v starostlivosti zistené neboli. Matka
sa napokon výkonu osobnej starostlivosti o maloletú nedomáhala a akceptovala želanie maloletej zotrvať
v starostlivosti otca. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok súd prvej inštancie priznal obom
rodičom. Súd prvej inštancie styk matky s maloletou ponechal bez úpravy, čím zohľadnil vek maloletej
I., ako aj celkovú situáciu na strane oboch rodičov, keď matka nie je s maloletou v pravidelnom kontakte.
Maloletá I. sa chce s matkou stretávať a nemá problém ju občas navštíviť i v Nemecku, chce však, aby
sa na uvedenom dohodli. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nevzhliadol potrebu upraviť styk
matky s maloletou, v presne stanovených intervaloch, a to ani počas sviatkov a prázdnin, keďže uvedené
by nebolo v súlade s reálnym usporiadaním vzťahov medzi matkou a maloletou a takéto rozhodnutie
by nebolo súladné so záujmom maloletej, ktorá je pritom vo veku, kedy si už prirodzene vyžaduje, aby
sa jej styk s rodičom realizoval na základe vzájomnej dohody pri rešpektovaní jej potrieb, záujmov a
predstáv o trávení voľného času. Matka žije v Nemecku a za tejto situácie považoval súd prvej inštancie
za vhodnejšie, ak bude maloletej a matke ponechaná voľnosť a priestor pre vzájomnú dohodu ohľadom
ich vzájomného kontaktu.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že spornou medzi rodičmi maloletej bola otázka výšky vyživovacej
povinnosti, kde otec navrhoval čiastku 150-200,-€ mesačne od februára 2017 a matka navrhla, aby
bola jej vyživovacia povinnosť voči maloletej upravená vo výške 100,- € mesačne, pričom bola ochotná
prispievať i spätne od podania návrhu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pri rozhodovaní o výške
vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého
maloletého dieťaťa, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a
všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane
celkových pomerov oboch rodičov. Súd prvej inštancie považoval za primerané, vzhľadom na otcom
deklarované náklady na odôvodnené potreby maloletej a možnosti a schopnosti oboch rodičov, výživné
v čiastke 180,- € mesačne. Návrhu matky v časti výživného súd prvej inštancie nevyhovel, nakoľko
matkou navrhovaná čiastka 100,- € mesačne na výživu maloletej by bola nedostatočná a nepokrývala by
ani pomernú časť nákladov na základné (nie iné) potreby maloletej (pomerná časť nákladov spojených
s bývaním 215,-€ mesačne, stravné v škole 20,- € mesačne, strava v domácom prostredí cca 100,-
€ mesačne, ošatenie, ktoré je potrebné zohľadňovať v sume v priemere 30,- € mesačne). Súd prvej
inštancie pritom na strane matky nevzhliadol žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytovať
znížené výživné. Ak by súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky, vytvoril by výrazne nerovnomerný
stav, kedy by otec vykonával dennú osobnú starostlivosť o maloletú, bez akejkoľvek participácie zo
strany matky, a zároveň by bol aj vo väčšej miere zaťažený finančnými nákladmi na uspokojovanie
odôvodnených potrieb a záujmov maloletej. Súd prvej inštancie rovnako zdôraznil, že matka nemôže
bez ďalšieho preniesť plnenie si svojej vyživovacej povinnosti na otca maloletej s odôvodnením, že v
minulosti pokrývala všetky náklady rodiny a chcela, aby sa o dcéru postaral aj otec, a už v žiadnom
prípade nemôže svoju schopnosť prispievať na výživu maloletej odvíjať od jej úverového a exekučného
zaťaženia, keďže toto je výsledkom výlučne jej konania, keď sa rozhodla zaťažiť sa pôžičkami, ktoré musí
v súčasnosti splácať, a pred ktorými má plnenie si výživného voči dieťaťu absolútnu prednosť. Súd prvej
inštancie považoval za potrebné poukázať aj na výdavky súvisiace so stomatologickou starostlivosťou
u maloletej I. - potrebu zubného strojčeka, kde vstupné náklady predstavujú čiastku 500,- €, ktoré otec
v súčasnosti nie je schopný maloletej uhradiť. Na strane druhej si matka vzala pôžičku v sume 2.000,-
€, ktorú použila na opravu svojho chrupu.

6. Súd prvej inštancie na základe zistených skutkových okolností po vyhodnotení vykonaného
dokazovania určil výšku výživného zo strany matky v sume 180,- € mesačne, výživné určil od júla
2017, t.j. od mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom otec podal svoj návrh, a zároveň určil zročné
výživné voči maloletej za obdobie od 01.07.2017 do 17.04.2018 v sume 1.800,- €. O trovách konania súd
prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti výrokov III. - V. (bežné výživné, zročné výživné a úprava
styku) podala matka v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, keď namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, nakoľko nesprávne aplikoval ustanovenie § 75 Zákona o rodine pri určení výšky výživného a
tiež nesprávne aplikoval ustanovenie § 24 a nasl. Zákona o rodine pri rozhodovaní o úprave styku
matky s maloletou I.. Matka namieta v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil jej
schopnosti, možnosti a majetkové pomery pri rozhodovaní o výške výživného. Poukázala na to, že



náklady, ktoré platí, sú bežnými nákladmi, ktoré znáša väčšina ľudí. Pôžičky si vzala na vybavenie
bytu a ďalšie veci s ním súvisiace, ktoré zaobstarala v prvom rade v záujme dcéry. V súčasnosti
je byt zariadený tak, že kedykoľvek vie dcéru ubytovať, a to aj na dlhodobejší pobyt. Matka nie je
vysokoškolsky vzdelaná osoba, a preto nie je v jej možnostiach zamestnať sa na lepšej pozícii. V
Nemecku striedala sezónne práce, pričom príjem z nich jej pokrýval iba jej základné náklady na živobytie,
ktoré sú v Nemecku oproti Slovensku vyššie, pričom jej príjem je na nemecké pomery podpriemerný.
Matka má za to, že v súčasnosti dosahovaný príjem pri aktuálnych výdavkoch matke neumožňuje,
aby hradila súdom určené výživné. Finančná situácia za ostatný mesiac matke neumožnila uhradiť
vyššie než minimálne výživné. V odvolaní ďalej ozrejmila, že otcovi maloletej v období od roku 2012
až 2017 poslala peniaze celkovo vo výške 48.060,- €. Tieto mal otec okrem iného použiť aj na úhradu
nákladov v súvislosti so zubným strojčekom dcéry, avšak minul ich na iné veci. Matka v odvolaní rovnako
namieta súdom prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, v časti úpravy styku matky s maloletou
dcérou. Uznáva, že samotný výkon bežného styku by nebol v danej situácii možný, nakoľko matka
žije ďaleko od maloletej, avšak má za to, že vzhľadom na zložitú komunikáciu medzi rodičmi mal súd
prvej inštancie určiť styk aspoň počas prázdnin. Za súčasného stavu, keď styk matky s maloletou
súd neupravil, styk by sa realizoval iba v prípade, ak by s tým súhlasil otec maloletej a kladne by
sa vyjadrila aj dcéra. Názor dcéry matka akceptuje, a keby sa vyjadrila, že v niektorých termínoch
nechce ku matke prísť, rešpektovala by to. Vzhľadom na narušené vzťahy s otcom maloletej však
matka má za to, že takto upravený styk jej prakticky znemožňuje, aby sa s dcérou stretávala tak, ako
to bolo doteraz. Konanie otca ju už niekoľkokrát presvedčilo o tom, že jedine súdom upravený styk je
ten, ktorý bude rešpektovať. Z toho dôvodu navrhuje matka upraviť styk s dcérou aspoň jedenkrát do
roka, počas letných prázdnin. Okrem toho vzhľadom na navrhovanú zmenu rozhodnutia v časti určenia
vyživovacej povinnosti navrhuje súdu prepočítať i zročné výživné určené v súdnom rozhodnutí v návrhu
na rozhodnutie v odvolacom konaní. Matka navrhuje v odvolacom konaní zmeniť rozsudok Okresného
súdu Bratislava III č.k. 38P/159/2017-66 zo dňa 17.04.2018 v napadnutej časti tak, že súd jej uloží
povinnosť platiť výživné v sume vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa podľa osobitného zákona mesačne, zročné výživné za obdobie od 01.07.2017 od 17.04.2018 vo
výške 273,20 € sa matke povoľuje splácať v 10,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným,
pod následkom straty výhody splátok a styk matky s maloletou v bežnom roku sa neurčí, pričom matka
bude oprávnená sa s maloletou stretávať počas letných prázdnin každý rok v čase od 10.07. do 30.07. s
tým, že otec je povinný maloleté dieťa na stretnutie s matkou riadne a včas pripraviť a matka prevezme
maloleté dieťa v určený deň a v určený čas v mieste bydliska otca a odovzdá ho otcovi v určený deň
a v určený čas v mieste jeho bydliska.

8. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka od rozsudku neprejavila žiadny
záujem stretnúť sa s maloletou I., napriek tomu, že jej maloletá sama napísala a pýtala sa, kedy k
nej pôjde na návštevu, no žiaľ matka jej vôbec neodpovedala. Otec poprel, že by zakazoval matke
styk s maloletou. Poukázal okrem toho aj na skutočnosť, že on sám s maloletou nebol na dovolenke
6 rokov, zatiaľ čo matka chodí na dovolenky pravidelne a kúpila si auto. Pri výživnom mu ide hlavne o
vyváženosť a spravodlivosť, aby aj matka pomáhala a prispievala finančne k rastu a vývoju ich dcéry,
ktorá je momentálne vo veku 13 rokov. Vo vzťahu k úprave styku otec uviedol, že žiada súd, aby určil
styk matky s maloletou tak, aby otec maloletú priviezol a odovzdal maloletú do rúk matky v mieste jej
bydliska v Nemecku, nakoľko sa o dcéru bojí. S návrhom matky o výške výživného nesúhlasí, nakoľko
matka neplatí výživné viac ako 2 roky, nezaujíma sa o dcéru, žiadne darčeky jej nekupuje. Matka
rovnako neplatí ani výživné určené súdom. Otec k tomu uviedol, že zarobí mesačne 750,- €, z čoho
viac ako polovica ide na nájom a ostáva mu pre život s maloletou 300,- €. Z jeho pohľadu ani výživné
určené rozsudkom súdu prvej inštancie je nedostatočné, ale vzhľadom na súčasnú situáciu súhlasí s
rozsudkom.

9. Matka v replike ďalej uviedla, že rokoch 2005 - 2010 pracovala v Rakúsku, otec maloletej počas tejto
doby nepracoval a až do roku 2010 žila rodina z jej zarobených peňazí. Do konca roka 2015 matka
pravidelne chodila na Slovensko aspoň raz za mesiac, kedy bola maloletá I. vždy s matkou. Do 2015
bola s maloletou vždy na Vianoce a Silvestra. Kontakt s maloletou mala vždy. Od začiatku roku 2016 I.
navštevovala Nemecko počas rôznych sviatkov prázdnin a počas Vianoc. V lete roku 2016 matka strávila
10 dní so I. a jej rodinou v Chorvátsku. Všetky spoločné časy a týždne, ktoré bola so I., financovala
výhradne z jej zarobených peňazí. Po súdnom konaní matka hľadala kontakt s dcérou, napr. išla do školy
I. a navštívila ju tam. Matka ďalej uviedla, že počas veľkonočných prázdnin chcela, aby prišla maloletá
I. ku nej do Nemecka, čo bolo dohodnuté so I. a jej otcom, ale on tomu zabránil a nakoniec neprišla. V



júni 2018 matka navštívila I. na Slovensku a strávila celý deň s ňou a kúpila jej darček k narodeninám.
Matka nesúhlasí s návrhom otca, aby prišiel do Nemecka s maloletou, pretože sa ho bojí. Navrhuje,
aby sama vyzdvihla I. na Slovensku a priviedla ju do Nemecka najmenej 1 týždeň počas prázdnin a
následne priviedla ju späť.

10. Otec na vyjadrenie matky uviedol, že maloletú I. vychováva od narodenia, nikdy s jej matkou nežili
v spoločnej domácnosti a matka maloletej ich len navštevovala. Otec má za to, že na rozdiel od
matkou prezentovaného záujmu o maloletú na pojednávaní, matka maloletej ani raz nezatelefonovala,
nenapísala, nezobrala si ju ani na pár dní do Nemecka. Otec opätovne zdôraznil, že nikdy v kontakte
matky s dcérou nebránil. Matka sa podľa názoru otca snaží minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť.

11. Matka následne vo vyjadrení doplnila, že po narodení dcéry do konca roka 2005 sa starala o maloletú
v ich spoločnom byte v Bernolákove a v prvom roku bola s maloletou každý deň. Až od konca roka 2005
začala pracovať v Rakúsku. Žili ako rodina z peňazí, ktoré zarobila v Rakúsku. V roku 2011 bol otec
maloletej zatknutý a zadržaný na 6 mesiacov, kedy starostlivosť o maloletú zabezpečovala ona. Matka
opakovane uviedla, že realizácia styku s maloletou jej nie je umožnená, z dôvodov na strane otca.

12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal s nariadením pojednávania podľa ustanovenia §
385 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko bolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie.
Na odstránenie rozporov a objasnenie aktuálneho stavu veci odvolací súd nariadil pojednávanie na
deň 17.06.2020, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením listín spisu, výsluchom maloletej I.,
ktorej účasť zabezpečil sám otec, výsluchom otca, kolízneho opatrovníka, výsluchom právneho zástupcu
matky, pričom následne došlo k vyhláseniu rozsudku vo veci. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
matky nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správny potvrdil (§
387 ods.1, 2 CSP).

13. Z výsluchu právneho zástupcu matky odvolací súd zistil, že matka platí výživné od rozhodnutia súdu
prvej inštancie vo výške 27,- €, s maloletou sa naposledy stretla pred coronou vo februári 2020 a jej
majetkové a zárobkové pomery sa nezmenili.

14. Z výsluchu otca odvolací súd zistil, že matke umožní styk s maloletou kedykoľvek o to matka požiada.
Poukázal na to, že matke nikdy nebránil v kontakte s maloletou a bude rád, ak sa tento ich vzťah bude
rozvíjať. Aj naposledy bol súčinný pri odovzdávaní maloletej matke t.j. vo februári. Bol by rád, aby sa
vzťah matky a dcéry viac rozvíjal.

15. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

16. Maloletá I. v rámci výsluchu pred súdom uviedla, že naposledy mamu kontaktovala, kvôli mobilnému
telefónu, ktorý jej mama kúpila, lebo sa zistilo, že tento je starý a kazový. Taktiež v konaní pred súdom
uviedla, že ju mrzí, že mama ju málo kontaktuje, napríklad ani k narodeninám jej nekúpila žiaden darček.
Povedala, že vie, že to nie je o darčekoch, ale želala by si, aby si mama na ňu našla viac času a prejavila
viac záujmu. Keď bola naposledy v Nemecku bývali u mamy, u ktorej býva aj jej priateľ a boli na jednom
výlete. Väčšinou boli iba u nej doma, nemá tam žiadnych priateľov. Bola by rada, ak by sa mohla sama
rozhodnúť, kedy pôjde k mame, hlavne však potrebuje od nej záujem. Mama ju nekontaktovala ani
ohľadom letných prázdnin.

17. Matka v rámci svojho odvolania napadla výrok vzťahujúci sa k určeniu výšky vyživovacej povinnosti,
ako aj výrok týkajúci sa zaostalého výživného. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, v tejto súvislosti má odvolací súd za to, že vyživovacia
povinnosť matky určená na maloletú Simonu s poukazom na osobné, zárobkové a majetkové pomery
matky bola ustálená zo strany súdu prvej inštancie primeraným spôsobom. V danom prípade odvolací
súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho,
komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po
stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny,
a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov



odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam,
skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia
a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo
skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav,
spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi
odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí
zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej
úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené
aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby,
ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré
vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež
súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j.
od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané,
je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu
na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo
najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

18. Pokiaľ ide o zisťovanie pomerov (osobné, zárobkové, majetkové) na strane matky, z obsahu spisu
vyplýva, že matka počas prvoinštančného konania bola zamestnaná ako predavačka v Rosenheime v
Nemecku v pekárni, pričom jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu 1.200,- €. Maloletá
I. potvrdila, že matka býva v 2-izbovom prenajatom byte, kde podľa vyjadrenia matky v rámci konania
uhrádza sumu 350,- € mesačne nájom + 60,- € mesačne elektrika. Okrem toho matka uhrádza pôžičky
(3.000,- €, 1.800,- €, 1.800,- €, 2.000,- €). Odvolací súd poukazuje na to, že matka má 39 rokov nemá
žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, je zdravá, nevlastní síce žiadnu nehnuteľnosť, ale jej zárobkové
pomery sú primerané a dostatočné k tomu, aby uhrádzala výživné v stanovenej výške t.j. vo výške 180,-
€ mesačne. Z výsluchu pred odvolacím súdom vyplynulo, že matka sa naposledy s maloletou stretla
vo februári 2020, avšak ohľadom letných prázdnin maloletú nekontaktovala. Otec maloletej je slobodný,
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému DÁ. W. A. R. A. XX.XX.XXXX.Otec je zamestnaný v
súčasnosti ako vodič Taxi služby, pričom jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu cca 1.200,-
€ až 1.300,- €. Otec býva v 3-izbovom prenajatom byte v Bratislave spolu s maloletou a uhrádza za
nájom sumu vo výške 650 - € mesačne. Otec uviedol, že má v starostlivosti aj maloletého A.W. W..
S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody je teda zrejmé, že výživné stanovené sumou vo výške
180,- € mesačne, od 01.07.2017 bolo určené s prihliadnutím na osobné, zárobkové a majetkové pomery
matky. V tomto prípade pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti bola zohľadnená aj skutočnosť, že
otec sa o maloletú dlhodobo stará sám, matka sa s maloletou stretáva sporadicky, na jej výživu prispieva
iba sumou 27,- €, napriek tomu, že výrok o výživnom je od rozhodnutia súdu prvej inštancie predbežne
vykonateľný. Odvolací súd zdôrazňuje, že výdavky na maloletú I. budú s pribúdajúcim časom rásť, a
preto momentálne stanovené výživné vo výške 180,- € mesačne je zatiaľ stanovené s prihliadnutím
ku všetkým okolnostiam danej veci (vek maloletej, schopnosti možnosti a majetkové pomery matky). S
poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že aj výrok o zaostalom výživnom bol určený a vypočítaný v
správnej výške. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
o určení výšky vyživovacej povinnosti a súčasne vo výroku o určení zaostalého výživného, ako vecne
a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

19. Pokiaľ ide o výrok vzťahujúci sa k úprave styku matky s maloletou, v tejto súvislosti odvolací súd
prihliadol k výpovedi maloletej I. pred odvolacím súdom, nakoľko maloletá má už 16 rokov, dokáže
verbalizovať svoje potreby, a vzhľadom k tomu, že matka o maloletú neprejavuje až taký záujem
(maloletú nekontaktovala ani ohľadom letných prázdnin) odvolací súd ustálil, že v záujme maloletej bude
ponechať úpravu styku bez konkrétneho autoritatívneho určenia, nakoľko matka sa s maloletou stretáva,
otec v týchto stretnutiach nebráni, práve naopak podporuje ich, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie aj v tomto výroku ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

20. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný



dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o
konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).