{"guid": "e17ccc54-806d-4ca1-96c8-49403b4771e6:f718090c-d25b-4764-9f4d-188cadd58345", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1317216504.1", "spisova_znacka": "11CoP/79/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/79/2019 z 27. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. apríla 2020, sp. zn. 11CoP/79/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1317216504.1", "identifikacne_cislo": "1317216504", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Weissová-Bakičová", "sudca_id": 1458, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-weissova-bakicova-1458", "datum_vydania": "2020-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých", "Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f718090c-d25b-4764-9f4d-188cadd58345", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1317216504.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1317216504.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1317216504.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/79/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317216504
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317216504.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci manžela: L.. F. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. N. XXX, toho času G. 1, XXX XX Z., zastúpený JUDr. Luciou
Danišovičovou, advokátkou so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava a manželky: L.. O. U. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. N. XXX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov
na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: U. U., nar. XX.XX.XXXX a O. U., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych
vecí a rodiny, Krátka 1, 903 01 Senec, na odvolanie manželky a odvolanie manžela proti rozhodnutiu
Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/240/2017-197 zo dňa 11.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti   vo výroku o úprave styku otca s maloletými
deťmi v časti styku počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin   m e  n í   tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletou  U. U., nar. XX.XX.XXXX a maloletým O. U., nar. XX.XX.XXXX,
počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od
10.00 hod do 30.12. do 18.00 hod a v každom párnom kalendárnom roku od 23.12 od 16.00 do 24.12.
do 12.00 hod. a od  31.12. od 10.00 hod do 06.01. nasledujúceho roka do 18,00 hod s tým, že otec si
maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí.

Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti                                      p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov  nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie  rozsudkom  č.k. 38P/240/2017-197 zo dňa 11.10.2018, rozviedol  manželstvo
Ing. F. U., nar. XX.XX.XXXX v A. a L.. O. U. G., rod. G. nar. XX.XX.XXXX v Komárne, uzavreté dňa
28.04.2007, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Komárno, vo zväzku 24, ročník 2007, na
strane 233, pod poradovým číslom XX. Maloleté deti U.: U., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX
zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil  povinnosť prispievať na výživu maloletej U., nar.
XX.XX.XXXX sumou 250 eur mesačne a O., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne, vždy do 15-ho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti  rozsudku. Otca oprávnil   stretávať
sa s maloletou U. a O., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň v utorok od 14.00 hod do
18.00 hod a od piatka od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod s tým, že otec si maloleté deti prevezme
v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a po ukončení styku ich odovzdá
v mieste bydliska matky maloletých, každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 14.00
hod do 18.00 hod, s tým, že otec si maloleté deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení,
ktoré maloleté deti navštevujú a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska matky, s výnimkou
sviatkov a školských prázdnin s tým, že v prípade, ak sa maloleté deti nebudú nachádzať v školskom



a predškolskom zariadení, otec si ich prevezme v mieste bydliska matky. Počas školských prázdnin a
sviatkov upravil styk otca s maloletými v každom párnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od
17.00  hod do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá
v mieste bydliska matky, v každom nepárnom kalendárnom roku počas jarných prázdnin vyhlásených
Ministerstvom školstva Slovenskej republiky od prvého dňa prázdnin od 17.00 hod do posledného dňa
prázdnin do 17.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky,
každoročne počas letných prázdnin od 01.07. od 10.00 hod do 15.07. do 18.00 hod a od 01.08. od 10.00
hod do 15.08. do 18.00 hod.  s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska
matky, počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 25.12.
od 10.00 hod do 27.12. do 18.00 hod a v každom párnom kalendárnom roku od 31.12. od 10.00 hod do
06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste
bydliska matky. Účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. I základných zásad, § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1,
2, 3, § 24 ods. 1, 2,  4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75  ods. 1, § 76 ods. 1, a § 78 ods. 1 veta
prvá Zákona o rodine.  Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané splnenie zákonných
podmienok rozvodu manželstva účastníkov konania. Konštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú vážne
narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, manželia spolu dlhodobo
nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Stav, kedy manželstvo účastníkov konania neplní
ani jednu z funkcií manželstva považoval za dlhodobý. Príčinu rozvratu manželstva ustálil v diametrálne
odlišných názoroch manželov na ich spolužitie, strate vzájomnej dôvery a porozumenia, čo viedlo k ich
citovému odcudzeniu a nezáujmu o udržanie manželského spolužitia. Mal za to, že rozvod manželstva
účastníkov konania je i v záujme oboch detí z manželstva pochádzajúcich. Pri rozhodovaní o úprave
pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode sa zaoberal  návrhom otca na zverenie
detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, na ktorom trval aj po eskalovaní situácie v rodine a
výraznom narušení jeho vzťahu  s maloletou U. Poukázal na kritériá a podmienky, za ktorých možno
nariadiť  striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté deti a jej náročnosť pri realizovaní vo vzťahu
k rodičom a deťom. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade  ani
rodičia a ani samotná U. a O., nie sú schopní uniesť túto formu starostlivosti bez toho, že by na všetkých
zúčastnených nemala výrazne negatívny vplyv. Konštatoval, že pretrvávajúce napätie a konflikty medzi
rodičmi, ukazujú  hĺbku narušenia ich vzťahov  a absolútnu neschopnosť kooperovať v záujme svojich
detí. Prihliadol na závery mediácie a priebežnej správy psychologičky, z ktorých záverov vyplýva, že
striedavá osobná starostlivosť o U. a O. by bola v priamom rozpore s ich záujmami. Rovnako mal
preukázané, že psychologická intervencia u rodičov nie je ešte ukončená, doporučenie v jej pokračovaní
aj po rozhodnutí súdu s naliehavosťou vyslovila nielen samotná psychologička, ale aj kolízny opatrovník.
Dospel k záveru o potrebe stabilizovať situáciu  rozhodnutím vo veci samej, bez vyčkania na ukončenie
psychologickej intervencie odhadovanej    psychologičkou  na 6-9 mesiacov, čo by  nebolo na prospech
maloletých detí, ktoré neistotou  trpia a ich prežívanie je sýtené negatívnymi emóciami. Rodičom dal
do pozornosti, že rozhodnutie súdu o rozvode manželstva a úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode neznamená zbavenie zodpovednosti voči svojim deťom, ale nutnosť urobiť
všetko potrebné na urovnanie vzťahov, naučiť sa spolupracovať ako rodičia, ktorým leží na srdci blaho
ich maloletých detí. Na rodičov apeloval, aby sa aj naďalej zúčastňovali psychologických intervencií
a dôsledne sa riadili odporúčaniami psychologičky vo vzťahu k prístupu k maloletým deťom. Tvrdenia
otca o zámernom pôsobení matky na maloleté deti a ich ovplyvňovaní voči jeho osobe vyhodnotil
ako nepreukázané.  Zdôraznil potrebu zo strany otca uvedomiť si, že po nerealizovaní jeho výkonu
rodičovských práv voči deťom podľa jeho predstáv, začalo z jeho strany dochádzať  k nátlakovému
konaniu  pri  styku s deťmi, čo vyplynulo aj z reakcií maloletých a ich blízkeho okolia (škola a pod.)
Konštatoval, že maloleté deti prežívajú ukončenie spolužitia rodičov odlišne ako  rodičia, jednotlivé
situácie vyhodnocujú inak,  konflikty rodičov vnímajú  a spracovávajú  úplne inak. Konfliktná situácia
medzi rodičmi a konanie otca spôsobili, že maloletá U. v súčasnosti odmieta realizovať styk s otcom
v presne vymedzených intervaloch a problémy sprevádza aj realizácia styku otca s maloletým O.,
u ktorého je menej vypätá. Dospel k záveru, že za daných okolností by zverenie maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov spôsobilo pre deti výchovne nestabilné prostredie,
sýtené na strane oboch rodičov a ovplyvňované nespracovanými emóciami a naďalej pretrvávajúcimi
vzájomnými konfliktami. Dané prostredie by bolo pre deti nevhodné a táto forma starostlivosti  by  bola v
rozpore s ich záujmami, keďže by neboli lepšie zaistené ich potreby, a dochádzalo by k psychickému a
emocionálnemu tlaku na obe deti, keď  rodičia deti zaťahovali priamo alebo nepriamo do ich  konfliktov.
V záujme maloletých detí tieto  zveril do osobnej starostlivosti matky, majúc za preukázané, že v jej



starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky,  obe deti sa u matky cítia dobre, želajú si u nej i zotrvať,
nachádzajú u nej pocit bezpečia a istoty, ktorý v súčasnej situácii potrebujú a vyžadujú. Zdôraznil, že
otec by mal uvedené rešpektovať a nevynucovať si v súčasnosti niečo, čo by existovalo výlučne vo
formálnej rovine, bez reálneho naplnenia v živote  jeho, ako aj oboch maloletých detí.

3.  Pri úprave styku otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie na základe  vykonaného dokazovania
mal preukázanú potrebu zabezpečenia čo najintenzívnejšieho pravidelného kontaktu detí s otcom, ktorý
má slúžiť najmä k obnove ich vzájomných vzťahov, predovšetkým medzi otcom a U., má zohľadňovať
záujem otca vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti so zachovaním jeho výchovného vplyvu a
poskytnutím priestoru k realizácii jeho rodičovských práv a povinností. Nestotožnil sa s názorom matky
o ponechaní  styku bez úpravy vzhľadom na výrazný konflikt medzi rodičmi brániaci ich dohode. Pri
určení rozsahu styku otca s maloletými deťmi zohľadnil návrh otca, vyjadrenie kolízneho opatrovníka,
doporučenia psychologičky a mediátorky a dospel k záveru o vhodnosti režimu stretávania počas
pracovného týždňa a taktiež každý druhý kalendárny týždeň od piatku do nedele. S prihliadnutím
na záujem detí  upravil styk aj počas prázdnin a sviatkov v rozsahu ustálenom súdnou praxou, s
prestriedaním sa v párnom a nepárnom kalendárnom roku tak, aby ani jeden z rodičov nebol ukrátený
na trávení voľného času s deťmi počas súvislejšieho časového obdobia. Apeloval na otca, aby mal
na zreteli, že konflikty medzi rodičmi sa na prežívaní detí, predovšetkým U., výrazne odzrkadlili, preto
bude potrebné zohľadňovať priebeh adaptácie maloletých detí na určený režim styku, čo bude tak úloha
matky, ako rodiča, ktorý je povinný deti na styk riadne pripraviť, ako aj úloha otca ako rodiča, ktorý je
oprávnený realizovať styk s deťmi a ktorý tak bude musieť dôsledne zvažovať, do akej miery a akým
spôsobom bude tento styk realizovať a svoje právo uplatňovať.

4.  Výživné určil otcovi v sume 250 eur mesačne na maloletú U. a v sume 200 eur mesačne na O.,
t. j. u U.  o čiastku o 30 eur vyššiu a u maloletého O. o čiastku o 10 eur vyššiu, než otec uhrádzal
k rukám matky. Jednalo sa  o čiastky, na ktorých sa rodičia dohodli v rámci mediácie vychádzajúce z
odsúhlasených nákladov na výživu a výchovu maloletých detí v dobe, kedy sú v starostlivosti matky
a ktoré otec  nesporoval a na týchto bol ochotný sa podieľať. Výšku výživného skorigoval, s ohľadom
na preukázané potreby a záujmy maloletých detí a na ich finančné krytie (povinné poplatky v rámci
školy, zakupovanie učebníc, zabezpečovanie školských potrieb a pomôcok, aktivity poriadané školou).
Prihliadol aj na existenčné náklady, spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia, hygienických a
kozmetických potrieb a ostatných potrieb a napokon aj na rodičmi nastavenú životnú úroveň maloletých
detí, ktorá sa odvíjala od ich finančných možností. Na strane matky zohľadnil čiastočne lepšie majetkové
pomery,  dané  väčšinovým vlastníctvom rodinného domu, v ktorom spolu s deťmi býva, a vzal v úvahu
i podiel výkonu jej osobnej starostlivosti o maloleté deti. Konštatoval, že určené výživné tvorí necelých
20%  priemerných mesačných príjmov otca, pričom zohľadnil určený rozsah jeho styku s maloletými
deťmi, počas ktorého bude taktiež uspokojovať potreby maloletých detí, ako aj v priebehu konania
preukázané plnenie si vyživovacej povinnosti voči deťom formou vecných plnení. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti výroku rozsudku v časti o úprave styku počas bežného roka a Vianočných sviatkov a zimných
školských prázdnin podal odvolanie otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Žiadal o zmenu
napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že súd upraví jeho styk s maloletými deťmi
na každý nepárnom kalendárny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 14.00 do 18.00 hod. s tým,
že maloleté deti si prevezme na začiatku styku v predškolskom a školskom zariadení a po ukončení
styku ich odovzdá v mieste bydliska matky a ďalej od piatku od 15.00 hod. do pondelka do 07.45
hod. s určením miesta preberania a odovzdania detí v predškolskom a školskom zariadení, počas
Vianočných prázdnin a zimných školských prázdnin navrhol upraviť styk na každý párny rok od 23.12.
od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 18.00 hod. do 06.01. do
18.00 hod. s určením miesta preberania  a odovzdania detí v mieste bydliska matky. Namietal, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.  Poukázal na jeho záujem o striedavú
osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorá by bola plynulým pokračovaním predchádzajúceho režimu,
kedy sa v čase spolužitia s matkou o deti staral aj on. Jeho aktuálne vzťahy s deťmi sú ovplyvnené
konfrontačnou náladou medzi rodičmi. Zdôraznil, že deti majú právo na výchovu a starostlivosť zo
strany oboch rodičov, preto nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že výlučná starostlivosť
o maloleté deti zo strany matky je prirodzeným vyústením porozchodovej situácie rodičov, keďže takýto
výrok nie je v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine.  Napriek jeho záujmu starať sa o deti sa



rozhodol nepodať odvolanie voči výroku rozsudku o zverení detí do osobnej starostlivosti matky, avšak
naďalej má záujem plniť si svoje rodičovské povinnosti a realizovať právo styku s deťmi, od ktorých
je oddelený. Namietal nedostatočne upravený rozsah styku s deťmi neumožňujúci maloletým deťom
aplikovať ich právo na sústavnú a dôslednú starostlivosť o ich výchovu, zdravie a výživu.  Nesúhlasil
s úpravou styku v nepárnom týždni od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. majúc za to, že
jeho návrh o predĺžení styku do pondelka do 07.45 hod. lepšie zohľadňuje potreby maloletých detí.
Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s tým, prečo jeho návrhu v
tomto smere nevyhovel, keď v konaní preukázal záujem byť dobrým rodičom, podieľať sa na formovaní
ich osobností prostredníctvom častej prítomnosti.  Uviedol, že relatívna blízkosť bydlísk rodičov mu
umožňuje odviezť deti v pondelok ráno každý druhý týždeň na vyučovanie  bez toho, aby museli
prerušovať spoločne strávený víkendový čas návratom domov do bydliska matky.  Týmto spôsobom si
posilnia otca ako rodiča, ktorí im pomáha pri príprave do školy, odprevádza ich do denných školských
zariadení, čo prispeje k upevneniu ich väzieb.  Len skutočnosť, že obvykle sa v súdnej praxi končí
víkendový styk nedeľou je podľa jeho názoru nepostačujúca. Poukázal na Priebežnú správu PhDr. G.
C., psychologičky spolupracujúcej s mediátorkou Ing. N. S. a ich odporúčanie realizovať úzky kontakt
detí s otcom.  Nesúhlasil s určeným rozsahom styku počas Vianočných sviatkov a zimných školských
prázdnin bez ohľadu na všeobecne uznávané právo rodiča stretávať sa s dieťaťom polovicu ich voľného
času.  Úpravu stretávania pod tento rozsah považoval za obmedzenie styku.  Namietal, že s maloletými
deťmi  nebude tráviť  ani jeden rok Štedrý večer, pričom v nepárnom roku je ich styk zúžený len na tri
dni z pätnástich dní.  Takúto úpravu styku považoval za zvýhodňujúcu matku a nesúladnú so záujmom
maloletých detí, keď niet žiadneho dôvodu, prečo by si s otcom nemohli spojovať prázdninové zážitky.
Dal do pozornosti, že ucelený čas prázdnin vytvára priestor na prípravu programu, upevňovanie väzieb
aj s ostatnými rodinnými príslušníkmi zo strany rodiča. Za neúplne a zavádzajúce považoval  tvrdenia
matky o jeho  pravoslávnom vyznaní vo vzťahu k Vianočným sviatkom. Zdôraznil, že on a jeho rodina
nevyznávajú žiadne sviatky podľa Juliánskeho kalendára, od útleho detstva slávil Vianoce a rovnako
v čase spolužitia s manželkou. Toto tvrdenie si súd u neho nepreveril z dôvodu, že danú námietku
matka vzniesla v rámci záverečnej reči.  Poukázal na to, že rodičia ani po vyhlásení rozsudku súdu
prvej inštancie  neprerušili spoluprácu so psychológom za účelom zlepšenia komunikácie a  vytvorenia
prospešného komunikačného prostredia pre ich maloleté deti.

6. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletými deťmi  podala odvolanie
matka prostredníctvom pôvodne zvoleného právneho zástupcu. Žiadala napadnutý výrok zmeniť a
upraviť styk otca s maloletými deťmi na každý utorok  od 14.00 hod. do 18.00 hod s tým, že otec
si maloleté deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a
po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska matky, a v prípade, ak sa deti nebudú nachádzať
v škole, miestom odovzdania  a prevzatia maloletých detí bude bydlisko matky, každý nepárny
kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že miestom odovzdania  a prevzatia
maloletých detí bude bydlisko matky, počas školských prázdnin a sviatkov každý kalendárny rok počas
Veľkonočného pondelka od 10.00 hod. do 16.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas jarných
prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od prvého dňa prázdnin od 17.00 hod do posledného
dňa prázdnin do 17.00 hod., každoročne počas letných prázdnin od 01.07. od 10.00 hod do 15.07. do
18.00 hod a od 01.08. od 10.00 hod do 07.08. do 18.00 hod, počas Vianočných sviatkov a zimných
prázdnin v každom kalendárnom roku dňa 26.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v každom kalendárnom
roku 30.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v
mieste bydliska matky.  Rozhodnutie v napadnutých výrokoch považovala za rozporné s vykonaným
dokazovaním, predovšetkým s prihliadnutím na závery psychológov PhDr. O., PhDr. C., Mgr. A., ako aj
mediátorky Ing. S., ktorí zdôrazňujú nevyhnutnosť postupnej adaptácie maloletých detí na zmeny, ako
aj vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti o maloletých. Mala za to, že na zásadné zmeny v životnom
režime je nevyhnutné deti pripraviť postupne a nevystavovať ich neprimeranou akceleráciou zbytočným
záťažovým a stresujúcim situáciám. Poukázala na povinnosť súdu  zohľadniť predovšetkým skutočný
najlepší záujem maloletých detí a nie je namiesto uprednostniť jednorazové určenie časového rámca
styku s otcom na úkor skutočného prežívania maloletých detí.  Namietala, že rovnako nie je vhodné
prijať ako podklad rozhodnutia všeobecné predpoklady a k veci pristúpiť bez zohľadnenia konkrétnych
osobitostí danej veci a bez vytvorenia stavu súladného so záujmom maloletých.  Poukázala na to, že
najmä U. je vo veku, kedy sa vie sama rozhodnúť a aktívne komunikovať, čo chce, nie je vhodné na ňu
tlačiť na styk s otcom, prespávanie u neho, keďže naďalej u nej pretrvávajú nepriaznivé psychické stavy
plynúce zo sileného styku s otcom.  Vyslovila názor, že rozhodnutím súdu budú deti nútené k styku s
otcom, ktorý postup priorizuje záujem otca pred záujmom maloletých a nereflektuje vývoj ich vzťahu  k



otcovi a reálie veci.  Dala do pozornosti neochotu  otca  rešpektovať záujem detí, keď vytváral konfliktné
situácie, ktoré mali na maloletých negatívny vplyv, čo spôsobilo, že  deti neakceptovali momentálny
systém stretávania.  Zdôraznila, že  styku otca s maloletými nebráni, usiluje sa jeho požiadavkám
vyhovieť, avšak deti pred stretnutím s otcom zažívajú stres, najmä U. bránia sa prosbami, plačom,
vzpierajú sa, preto sa snaží nájsť vhodné riešenie formou poradenstva. Za  nevyhnutnú považovala
postupnú adaptáciu a rozširovanie styku maloletých s otcom s odbúraním záťažovej situácie pre deti.
Vyslovila názor, že úlohou otca je zvoliť bezkonfliktnú  komunikáciu, aby u detí nevyvolával odpor,  aby
ich motivoval, pretože  vynucovanie stretnutí autoritatívnym rozhodnutím súdu je neúčelné.  Poukázala
na to, že otec do leta 2018 nebol schopný akceptovať odpor maloletých ku stretnutia,  až po zásahu
odbornej pomoci  a odporúčaní sa stiahol a prakticky sa s deťmi prestal stretávať. V súčasnosti sa rodičia
snažia odstrániť tento nežiadúci stav, spoločne absolvovali mediáciu, konzultáciu u psychológov, kde
im bolo zhodne odporúčané na deti netlačiť a realizovať styk postupne tak, aby sa vzťahy detí s otcom
konsolidovali.  Stretávaniam nezamedzuje, nebráni, uvedomuje si, že so zvyšujúcim vekom maloleté
deti dokážu vyjadriť svoj názor, ako chcú tráviť čas.  Vyslovila prianie, aby sa situácia upokojila a preto sa
snažila o nepredlžovanie súdneho konania návrhmi na nariadenie znaleckého dokazovania. Nesúhlasila
s určením stretávania otca s deťmi počas dvoch pracovných dní v týždni z dôvodu nepripravenosti U.
do školy, keďže už v minulosti počas pobytov u otca doháňala učivo vo večerných hodinách, pričom
otec nebol ochotný vydať jej pomôcky do školy. Poukázala na to, že pedagógovia v škole majú tiež
negatívnu skúsenosť so striedavou starostlivosťou o deti a negatívnym vplyvom na jej psychiku. Uviedla,
že v súčasnosti je vzťah detí s otcom narušený, deti ho odmietajú. S rodinou bude od januára 2019
pracovať psychologička PhDr. C. preto verí, že vo vzťahu medzi U. a otcom nastane  posun k lepšiemu.
Malý pokrok vidí aj v súčasnosti, keď  otec ráno vozí deti do školy/škôlky, z dôvodu je úrazu a dlhodobej
práceneschopnosti. Dúfa, že otec túto príležitosť využije pozitívne k zlepšeniu vzťahov medzi nimi.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznila, že jej cieľom nie je robiť obštrukcie v styku maloletých
detí s otcom. Poprela tvrdenia otca, že v minulosti o maloleté deti zabezpečoval starostlivosť, chodil s
nimi k lekárom, venoval sa im, chodil na rodičovské združenia, pričom deťom kupoval oblečenie len veľmi
sporadicky. Zdôraznila potrebu nevyhnutnosti pripraviť deti postupne na styk s otcom a nevystavovať
ich záťažovým situáciám. Uviedla, že na ÚPSVaR v Senci sa uskutočnilo viacero stretnutí a otec bol
opakovane vyzývaný, aby na deti netlačil a bral do úvahy ich pocity a momentálny nie ideálny vzťah s
ním.  Uviedla, že deti stále neakceptujú súčasný styk, najmä U., ktorá má veľké problémy, z čoho vyplýva
nutnosť nastavenia styku postupne.  Poukázala na skutočnosť, že otec nevyužil zimné prázdniny s deťmi,
nedokáže sa postarať o ich výživu, nevie riadne navariť, nevie im zabezpečiť vzdelanie, ktoré necháva
výhradne ako jej povinnosť, počas dňa trávia deti u neho čas hraním na počítači alebo pozeraním
televízie.  Uviedla, že styk počas Vianoc nie je podľa ÚPSVaR a súdu prvej inštancie vhodný s ohľadom
na naviazanosť detí na ňu a nie dobré vzťahy v rodine U., hlavne dcéry U., ktorá mala traumu stretnúť
sa so starými rodičmi z otcovej strany, vzhľadom na v minulosti otcom porušené neodkladné opatrenie.
Považovala za adekvátne, aby deti trávili Vianoce na mieste, kde majú svoj domov, pocit bezpečia a je
absolútne nevhodné, aby od 23.12. do 30.12, kedy má byť najužšia rodina pri sebe, boli od nej odtrhnuté.
Uviedla, že otec v odvolaní uprednostňuje syna pred dcérou, ktorú považuje za problematickú,  a s
ktorou má narušený vzťah. Zdôraznila, že deti sú na seba naviazané,  nie je vhodné, aby trávili čas
Vianoc oddelene. V ostatnom zotrvala na svojich vyjadreniach.

8. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne  považoval
odvolanie matky za zmätočné, nejasné, z ktorého nie je zrejmé, ktoré výroky rozsudku napáda, pričom
voči ostatným výrokom s výnimkou výroku o styku neučinila ani odvolací návrh.  Poukázal na to, že matka
po vyhlásení rozsudku deklarovala záujem detí, súhlasila v pokračovaní absolvovania poradenstva a
so zabezpečením psychologického poradenstva pre U. a verbalizovala, že sa voči výroku rozsudku o
úprave styku s deťmi nebude odvolávať. Tvrdenia matky uvedené v odvolaní považoval za rozporné
so skutočnou situáciou, keď matka prezentuje jej stanovisko, že mu nebráni v styku s deťmi, pričom U.
otca odmieta, avšak za nevyhnutné považuje realizáciu styku upravenú postupne.  Poukázal na to, že
matka mala od ukončenia spolužitia manželov v januári 2017 dostatok času na prípravu detí na styk s
ním.  Dal do pozornosti, že matka na jednej strane nepovažuje  za správnu žiadnu pevnú úpravu styku
s deťmi,  na druhej strane jej tvrdenia kolidujú s jej odvolacím návrhom a  pevným rámcom jeho styku s
deťmi.  Namietal, že v odvolaní matky absentuje opis relevantných dôvodov, pre ktoré nemožno deťom
upraviť styk s ním, keď si musí byť vedomá, že neupravenie styku je spôsobilé vytvoriť medzi rodičmi
ďalšie konfliktné situácie, ktoré sa odrazia na psychickom prežívaní detí.  K tvrdeniam matky vo vzťahu
k znaleckému dokazovaniu poukázal na matkou vznesené radikálne požiadavky na pojednávaní dňa
11.10.2018 o ukončenie súdne konanie bez ďalšieho dokazovania.   Poukázal na to, že rozsudok súdu



ho neoprávnil na styk s deťmi na dennej báze, ako to vyplynulo z dokazovania, avšak je v súlade  s
odporúčaním psychologičky PhDr. G. C. upraviť ho s jasne zadefinovanými pravidlami. Návrh matky
na úpravu styku s deťmi jeden deň v pracovnom týždni z dôvodu nedostatku pripravenosti U. do školy,
považoval za nelogický, keď v konaní preukázal, že prípravu dieťaťa do školy nezanedbal, pričom matka
sama navrhuje upraviť jeden deň v týždni.  K námietkam matky týkajúcim sa styku počas Vianoc zotrval
na svojom stanovisku, a takýto styk považoval  za obmedzujúci.  Ohradil sa voči tvrdeniam, že by deti
neakceptovali súčasný stav v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia vyplývajúceho z rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/150/2018 zo dňa 28.04.2018. Vyslovil názor, že postoj detí ku
styku s ním kopíruje postoj matky preverovaný k nemu.  Poukázal na zabezpečenie dopravy detí do školy
a škôlky v období mesiaca január 2018, kedy bola matka práceneschopná a deti s výnimkou prvého
rána, neprejavovali žiadne negatívne emócie, komunikovali s ním radostne a prirodzene.  Dôsledkom
toho, je skutočnosť, že rodičia boli nútení spolupracovať a kontakt s deťmi sa realizoval so súhlasom
matky.  Zdôraznil, že ani víkendový kontakt s deťmi v jeho domácnosti v mesiaci január a február 2019
nezanechal na deťoch negatívne následky a dochádza k obnoveniu ich vzájomného vzťahu. Matka v
danom období nevzniesla žiadne výhrady voči nemu, pokiaľ ide o zabezpečenie starostlivosti o deti.
Postoj matky sa zmenil po tom, ako jej sňali sádru z nohy, a jej nový návrh bol, aby sa deti s ním stretávali
len v sobotu bez prespatia. Poukázal na to, že maloletá U. bez akéhokoľvek podnetu z jeho strany na
prejavenie postoja voči nemu sa vo februári 2019 na neho zahnala rukou po tvári, čo sa ho emocionálne
dotklo a po tomto jej fyzickom ataku rezignoval. Zdôraznil, že po vynesení rozsudku súdu prvej inštancie,
keďže matka nesúhlasila s pokračovaním sedení u PhDr. C., súhlasil s návštevou psychológa PhDr.
A.,  a plne sa stotožnil s jeho názorom o potrebe prioritne pracovať na obnovení spolupráce rodičov
a následne pracovať so samotnými deťmi.  Matka ukončila spoluprácu aj u Ing. S. a nie je preto v
jeho moci zabezpečiť U. psychologické poradenstvo. Dňa 19.03.2019 spoluprácu s PhDr. C. obnovili,
situácia sa mierne upokojila po tom ako on dodržiava matkine návrhy na jeho styk s deťmi, s ktorými
sa stretáva 1-3 krát týždenne na pár hodín v priebehu bežného týždňa aj víkendu. Od 10.02.2019 deti
u neho neprespali, O. reaguje na styk veľmi pozitívne, U. je, podľa jeho názoru, zo situácie zmätená,
na styk niekedy reaguje pozitívne, niekedy bez záujmu.  Nesúhlasil s názorom matky, že deti si svoj
názor vytvárajú vždy slobodne, vyhodnotiac ho ako iluzórny a nezodpovedajúci realite.  Poprel, že by
sa o deti nestaral, že by U. nebola pripravená do školy, v čase, kedy je u neho, že by nevedel deťom
zabezpečiť vzdelávanie, že by mal záujem o styk s deťmi len vtedy, kedy mu to vyhovuje.  Vo zvyšku
sa pridržiaval svojich vyjadrení.

9.  Kolízny opatrovník  sa k odvolaniu matky a otca nevyjadril.

10. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca
je čiastočne dôvodné a odvolaniu matky nie je možné vyhovieť.

11. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov manželov k maloletej U., nar. XX.XX.XXXX a maloletému
O., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva, preto sú účastníci označovaní ako otec a matka.

12. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil,   vyvodil
z nej aj správny právny záver, avšak pokiaľ ide o výrok rozsudku v  časti týkajúcej sa úpravy styku
otca s maloletými deťmi počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin, odvolací súd
dospel k záveru o potrebe zmeniť napadnutý rozsudok v tejto časti.  Odvolací súd sa stotožňuje s
názorom súdu prvej inštancie o nevyhnutnosti upraviť styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode
manželstva s prihliadnutím na históriu rodiny, na konflikty a nezhody pretrvávajúce medzi rodičmi, ich
nespoluprácu a nevhodnú komunikáciu a prežívanie detí. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil situáciu
a pomery v rodine, správne prihliadol na prvoradý a najlepší záujem maloletých detí aj pri  posúdení
narušeného vzťahu U. s otcom, ťažkostiach súvisiacich s realizáciou styku, potreby pokračovania v
poradenstve s psychológom, prípadne odbornými pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za
účelom zlepšenia komunikácie rodičov navzájom, otca s maloletými deťmi, nadobudnutia rodičovskej
zručnosti so zameraním sa aj na prácu s U.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa úpravy styku otca s maloletými deťmi a na
tieto dôvody poukazuje.  Pokiaľ ide o námietky matky a jej odvolací návrh, je potrebné konštatovať, že
matka  v odvolaní neuviedla žiadne nové dôvody a skutočnosti, ktoré by zakladali zmenu rozhodnutia v



napadnutom výroku o styku otca s maloletými deťmi v zmysle jej návrhu. Odvolací súd nespochybňuje,
že deti sú ovplyvnené konfliktom rodičov a postupné približovanie sa otca k deťom (najmä k U.) je
v záujme detí. Tu je potrebné poukázať na odporúčania mediátorky Ing. S. a psychologičky PhDr.
C., z ktorých jednoznačne vyplýva potreba zachovania kontaktu a vzťahu detí s otcom a realizáciu
styku na dennej báze. Skutočnosť, že rodina absolvuje naďalej poradenstvo je nesporná  a potvrdená
oboma rodičmi v ich písomných podaniach. Odvolací súd poukazuje rovnako na závery súdu prvej
inštancie, ktorý pri rozhodovaní vychádzal z daných skutočností, t.j. problémov detí pri realizácii styku s
otcom, odmietanie U., zohľadnenie odborných odporúčaní a nevyhnutnosti styk upraviť autoritatívnym
rozhodnutím súdu práve z dôvodu zachovania a   zabezpečenia pravidelného kontaktu otca s maloletými
deťmi, zachovania ich práva na styk s oboma rodičmi, a práva otca podieľať sa na výchove a
zabezpečení potrieb maloletých detí aj s odkazom na nutnosť rešpektovať odporúčania psychológov a
pokračovať v odborných sedeniach a riadiť sa pokynmi psychológa. Odvolací súd neprihliadal ani na
námietku matky vo vzťahu k bežnej úprave styku počas pracovného týždňa vzhľadom  na odporúčania
psychologičky k intenzite kontaktu otca s maloletými deťmi. Zároveň je potrebné konštatovať, že matka
nepreukázala tvrdenia o neschopnosti otca  zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti. Odvolací súd
zdôrazňuje, že povinnosťou otca je aj pri realizácii styku počas pracovného týždňa venovať sa deťom a
pomôcť im aj pri plnení ich školských povinností. Správne súd prvej inštancie apeloval na otca k empatii
voči deťom, najmä U., s potrebou tolerancie a citlivého prístupu k deťom. Rovnako správne poukázal
na povinnosť oboch rodičov vyvinúť maximálnu snahu k zlepšeniu ich komunikácie a správať sa tak,
aby  ich deti boli spokojné a šťastné. Odvolací súd neprihliadal na námietky matky voči výroku o úprave
styku otca s maloletými deťmi počas školských prázdnin a sviatkov vyhodnotiac ich ako nedôvodné.
Skrátenie režimu stretnutí v priebehu Veľkonočných sviatkov na jeden deň, Vianočných sviatkov a
zimných prázdnin a letných prázdnin v mesiaci august o jeden týždeň považoval za nezohľadňujúci
záujem maloletých detí, ktoré majú právo tráviť polovicu prázdnin a sviatkov aj s otcom, majú právo
vytvoriť si prázdninový program, získavať pozitívne zážitky, pričom takto spoločne strávený čas  bude pre
deti, ktoré potrebujú oboch rodičov,  prínosný.  Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie
a nastaveným rozsahom styku aj počas školských prázdnin a sviatkov v rozsahu uvedenom vo výroku
súdu prvej inštancie s výnimkou Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin a v tomto smere
poukazuje na nižšie uvedené dôvody.

13.  V danom posudzovanom prípade s poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie
a doplnené dokazovanie odvolacím súdom, vzhľadom na vek maloletých detí, odvolací súd ustálil,
že styk otca s maloletými počas bežných týždňov, tak ako ho upravil súd prvej inštancie je v záujme
maloletých detí, zohľadňuje vzťahy v rodine a ich vplyv na maloleté deti, rovnako vytvára dostatočný
priestor pre budovanie vzájomných citových väzieb medzi otcom, U. a O. a zachovanie výchovného
vplyvu otca na maloletých. Súčasne umožňuje každému z rodičov trávenie plnohodnotného víkendu s
deťmi. Odvolací súd akceptoval odvolanie otca vo vzťahu k výroku súdu prvej inštancie v časti úpravy
styku počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin považujúc ním uvedené dôvody za
opodstatnené. Tu je potrebné poukázať na to,  že spravodlivým riešením je zabezpečiť rovnomerný styk
otca s maloletými aj počas týchto prázdnin, ktorých dĺžka trvania je dva týždne. Pokiaľ ide o Štedrý večer,
odvolací súd prihliadol na námietky otca a upravil styk tak, aby deti trávili časť Vianočných sviatkov s
každým z rodičov každý rok.  K letných prázdninám dáva odvolací súd otcovi do pozornosti, že styk
od 1.7. do 15.7. a od 1.8. do 15.8. tvorí polovicu mesiaca.  Odvolací súd dospel k záveru, že rozsah
styku otca s maloletými deťmi počas bežného roka, sviatkov a školských prázdnin, aj so zmenou v
rámci rozhodovania odvolacieho súdu, zodpovedá veku a potrebám detí a zohľadňuje situáciu v rodine.
Pokiaľ otec namieta nejasnosť, neúplnosť a nezrozumiteľnosť odvolania matky a jej odvolacieho návrhu,
odvolací súd poukazuje na obsah daného podania matky, z ktorého jednoznačne vyplýva, že matka
odvolaním napadla výrok rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletými deťmi, z
uvedeného dôvodu sa odvolací súd zaoberal jej odvolaním len v namietanom rozsahu.

14. Odvolací súd upozorňuje rodičov na potrebu vytvorenia pokojného prostredia pre maloleté deti,
keď riadna a vhodná komunikácia medzi rodičmi je nevyhnutná pre fungovanie rodičov a detí a pre
zabezpečenie ich zdravého psychického a fyzického vývinu.  Je preto potrebné sa odosobniť od
problémov vzniknutých v minulosti a zmeniť svoje nastavenie k druhému rodičovi tak, aby bol v prvom
rade sledovaný záujem ich spoločných maloletých detí. Len zodpovedný prístup rodičov vytvorí deťom
láskavé, kľudné prostredie a ich pocit bezpečia a istoty u každého z nich.



15. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa
§ 388 CSP zmenil a vo zvyšku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16.  O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

17. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "38P/240/2017", "guid": "61883e2d-a0c8-4619-af18-ef18e9c85188:a53759f1-23b3-45b2-ba34-a887089c4387", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "fa56f6f7-8665-4da2-9142-87454812f3ee:7a588fbb-5902-479d-a6b1-bd31e2f8925a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1317217293.1", "spisova_znacka": "11CoP/150/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/150/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1317217293.1"}], "citovane_v": []}