Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/178/2018 z 10. 3. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. marca 2020, sp. zn. 20CoP/178/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1317217506.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/178/2018 | ECLI:SK:KSBA:2020:1317217506.1 | 2020-03-10 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: CSP, § 388 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8f282c7-633b-497c-ab39-0466ba3f1141 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1317217506.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/178/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217506
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317217506.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J.
T., L. K. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor
sociálnych vecí Bratislava , ul. Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - X. D.Á., L. K. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: D. XX, J., zastúpená: JUDr. Martina Mrázová, advokátka, so sídlom: Šoltésovej 20, Bratislava a
otec - J. T.Ň., L. XX.XX.XXXX, P. J.: D., J. XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Slezák,
s.r.o., so sídlom: Riazanská 48, Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca voči
rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 21. júna 2018, č. k. 37P/286/2017 - 216, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 21. júna 2018, č. k. 37P/286/2017 -
216, vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti p o
t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 21. júna 2018, č. k. 37P/286/2017 -
216, vo výroku o úprave styku otca s maloletým J. počas bežného týždňa a počas vianočných sviatkov
mení tak, že:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým J. T. narodeným dňa XX.XX.XXXX, každý nepárny
kalendárny týždeň v roku (okrem prázdnin a sviatkov) od piatku od 18.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
a počas vianočných prázdnin, každý párny kalendárny rok v čase od 24.12. od 10.00 hod do 25.12.
do 14.00 hod. s tým, že otec maloletého syna vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je
povinná maloletého syna na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi.

III. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 21. júna 2018, č. k. 37P/286/2017 -
216, vo výroku o úprave styku otca s maloletým J., počas letných prázdnin, počas jarných prázdnin a
počas zimných prázdnin p o t v r d z u j e.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 21.06.2018, č.k. 37P/286/2017 - 216, zamietol návrh
otca na zníženie výživného na maloletého J. T., L.. XX.XX.XXXX a upravil styk otca s maloletým tak,
že otec je oprávnený stretávať s maloletým J. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku, počnúc
piatkom od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny počnúc
pondelkom prvého júlového týždňa od 10.00 hod., končiac nedeľou druhého júlového týždňa o 18.00
hod., počas jarných prázdnin určených vyhláškou MŠ SR každý nepárny kalendárny rok, počnúc sobotou
predchádzajúcou začiatku prázdninového týždňa od 10.00 hod. do nasledujúcej soboty do 18.00 hod.



prázdninového týždňa, počas vianočných prázdnin každý párny kalendárny rok od 25.12 od 10.00 hod.
do 26.12. do 18.00 hod., počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 27.12. od 10.00 hod.
do 04.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., s tým, že otec si maloletého vždy v stanovené dni a hodiny
prevezme a vráti späť matke v mieste jej bydliska. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. Týmto rozsudkom zmenil súd prvej inštancie rozsudok Okresného
súdu Bratislava III č.k. 37P/321/2013- 141 zo dňa 04.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Bratislava č.k. 11CoP 527/2014-162 zo dňa 10.03.2015, v časti o úprave styku otca s maloletým J..

2. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným na súd
prvej inštancie dňa 18.10.2017 sa otec maloletého J. domáhal zníženia výživného zo sumy 170,-€
mesačne na sumu 40,-€ mesačne, a zároveň zmeny úpravy styku s maloletým synom. Otec dôvodil
tým, že od poslednej úpravy výživného a styku sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti,
keď ku dňu 28.02.2017 došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru dohodou v D.A.S. poisťovni z
iniciatívy zamestnávateľa, šesťmesačné odstupné vo výške 8.400,-€ musel použiť na splatenie dlhov, do
31.08.2017 poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 900,- Eur mesačne, od 01.09.2017 nepoberá
žiadnu podporu v nezamestnanosti, a teda je úplne bez finančných prostriedkov. Z dôvodov nedostatku
finančných prostriedkov sa rozhodol spolu s partnerkou odsťahovať do Čiech a bude bývať u nej. V
čase stretnutia so synom bude v 1-izbovom bratovom byte v Stupave, ktorý má k dispozícii bezplatne.
Vzhľadom k uvedenej zmene pomerov na jeho strane žiadal o zmenu úpravy styku s maloletým synom.
Jeho nevyhnutné mesačné výdavky sú 550,-€. Na záverečnom pojednávaní založil do spisu pracovnú
zmluvu s fy. Companies House, s.r.o., so sídlom: Ocelářská 35/1354 Praha, z ktorej vyplýva nástup otca
do práce dňa 01.06.2018, s dohodnutou mesačnou mzdou 13.000,-Kč, pričom otec poukázal na to, že
má náklady na požičaný byt od brata vo výške 50,- € mesačne, býva v ČR, kde má mesačné náklady na
bývanie 100,-€, náklady na benzín za účelom dochádzania otca do Bratislavy 160,-€ mesačne, náklady
na cestovné do práce 60,-€ mesačne, má druhú vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére I. vo výške
230,- € mesačne. Uviedol, že chce preberať a odovzdávať maloletého syna v mieste bydliska matky.
Matka s návrhom otca nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Uviedla, že otec dlží sumu na riadnom
výživnom, a preto pripravuje návrh na začatie exekučného konania a tiež podala trestné oznámenie
pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Poukázala na to, že na strane otca sú všetky predpoklady, aby
si svojou prácou zabezpečil dostatočný príjem, aby bol objektívne schopný zabezpečiť výživu svojho
dieťaťa. Otec nemá žiadne zdravotné prekážky, pre ktoré by nemohol pracovať a podľa jej názoru
sa úmyselne zdržiava mimo územia SR v ČR, kde pracuje. Poukázala ďalej na špeciálne potreby
maloletého, jeho štúdium, ako aj na trávenie voľného času, keď mu bola diagnostikovaná dysgrafia
a ADHD a musel zmeniť školu, potreboval špeciálneho pedagóga, za ktorým ho matka musí voziť.
Výdavky na maloletého mesačne predstavujú 450,- €, pričom ona je zamestnaná ako učiteľka v MŠ s
priemerným mesačným netto príjmom vo výške 700,- €. K zmene styku uviedla, že otec maloletého videl
v dňoch od 08.12.-10.12.2017, zaujíma sa o neho sporadicky, nevyužíva možnosť stretávať sa s ním
podľa rozsudku, maloletý má po víkendoch s otcom nedostatočné výsledky v škole, otec nedodržiava
odporúčania špeciálneho pedagóga. Maloletý má dobrý vzťah k otcovi, ale trávi s ním čas pasívne.
Matka využíva auto Subaru, ktoré zakúpil exmanžel. Matka na pojednávaní predniesla vlastnú verziu
návrhu na novú úpravu styku a čo sa týka úpravy styku, nesúhlasila, aby si otec preberal maloletého
v mieste bydliska matky, navrhla, aby si otec dieťa vyzdvihol priamo v škole, aby videl prostredie,
v akom syn funguje. Kolízny opatrovník vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého, ktorý
vyrástol a jeho potreby sú vyššie od poslednej úpravy výživného, návrh otca na zníženie výživného
považoval za nenáležitý, účelový a žiadal ho zamietnuť. Mal za to, že otec nevynaložil dostatočné
úsilie, aby sa zamestnal a dosiahol príjem na riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Čo sa týkalo
návrhu na zmenu úpravy styku, pri Vianociach navrhol upraviť styk otca s maloletým synom tak, že sa
budú stretávať každý párny kalendárny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. Okrem
toho navrhol, že otec maloletého vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky, dôvodiac, že školské
zariadenie plní výchovnovzdelávacie funkcie a jeho úlohou nie je suplovať nezhody medzi rodičmi.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods.1 a § 75 ods. 1, § 78 ods.
1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného na základe
vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že naposledy boli upravované práva a povinnosti k
maloletému Branislavovi rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P 321 /2013 - 141 zo dňa
04.09.2014 v spojení s pozmeňujúcim rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP/527 /2014 -
162 zo dňa 10.03.2015, ktorým bol okrem iného maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a
upravený styk otca s maloletým, zároveň otcovi bolo súdom určené výživné v sume 170,-€ mesačne.



Matka v tom čase pracovala v MŠ s priemerným mesačným netto príjmom vo výške 380,- €, mala
ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej T. D., L. K. XX.XX.XXXX. Otec bol zamestnaný v D.A.S.
s priemerným mesačným netto príjmom vo výške 1.835,- €, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči
dcére I. T., L. K. XX.XX.XXXX, na ktorú platil výživné 7.000,- Sk. Otec platil nájom vo výške 300,-€
a úver vo výške 500,- €. Maloletý J. mal v tom čase 5 rokov. Súd prvej inštancie mal za to, že od
poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého aj jeho rodičov. Na strane
otca poukázal na to, že je rozvedený, má známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti v ČR, ktorej
pomáha s rekonštrukciou nehnuteľnosti, má naďalej ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére
I., od 01.06.2018 je zamestnaný v COMPANIES HOUSE, s.r.o., Praha s mesačnou mzdou 13.000,-
Kč brutto. Pracovný pomer so zamestnávateľom D.A.S, s.r.o. rozviazal dohodou ku dňu 28.02.2017 a
bolo mu vyplatené odstupné vo výške 6 násobku mesačného platu, ktoré použil na splatenie dlhov. Od
01.03.2017 bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách a poberal podporu v
nezamestnanosti v sume 900,- € mesačne. U matky súd prvej inštancie uviedol, že je rozvedená, naďalej
jej trvá vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére T., ktorá študuje na VŠ sv. Alžbety v Bratislave. Matka
je naďalej zamestnaná v MŠ, jej priemerný mesačný netto vzrástol na 700,- €, okrem toho má príjem
30,- € mesačne za funkciu domovníka a poberá rodinné prídavky. Na strane maloletého Branislava súd
prvej inštancie uviedol, že má 8 rokov, ukončil 2.triedu ZŠ na Jeséniovej ul. v Bratislave, kde má triednu
učiteľku špeciálnu pedagogičku. Maloletý je vedený v detskej psychiatrickej ambulancii na Kramároch v
Bratislave, navštevuje psychologickú ambulanciu, má diagnostikovanú dysgrafiu, dysortografiu, ADHD,
poruchu sústredenia, maloletý chodí na karate, futbal, s matkou chodí lyžovať (lyžiarska výstroj 700,-€).
Priemerné mesačné výdavky na maloletého vyčíslila matka na sumu 450,- €.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie
výživného nie je dôvodný, a preto ho zamietol v celom rozsahu. Návrhu na zmenu úpravy styku čiastočne
vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol. Konštatoval, že je v otcových možnostiach a schopnostiach platiť
naposledy súdom určené výživné na maloletého syna. Poukázal na to, že otec má 53 rokov, je zdravý,
so stabilným zamestnávateľom DAS rozviazal pracovný pomer dohodou ku dňu 28.02.2017 a bolo
mu vyplatené 6 mesačné odstupné, odvtedy bol poberateľ podpory v nezamestnanosti v sume 900,-€
mesačne a zamestnal sa až od 01.06.2018 s príjmom 13.000,-Kč. Súd prvej inštancie pozmenil úpravu
styku otca s maloletým, keď zohľadnil, že otec sa zdržiava v ČR a musí za synom cestovať. Vo vzťahu
k návrhu matky na preberanie maloletého v školskom zariadení uviedol, že sa stotožnil s vyjadrením
kolíznej opatrovníčky, že školské zariadenie plní úplne iné funkcie a to sú výchovnovzdelávacie a jeho
úlohou nie je suplovať nezhody medzi rodičmi, a preto návrh matky v tejto časti zamietol.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletého v zákonnej lehote odvolanie, ktorým
napadol výrok o zamietnutí návrhu na zníženie výživného a výrok o úprave styku. Otec namieta, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a niektoré
dôkazy ani nevykonal tak, aby mohol spoľahlivo a presvedčivo zistiť možnosti, schopnosti a majetkové
pomery otca na účely splácania stanoveného výživného. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil dôkazy
(platnú pracovnú zmluvu, žiadosti o nové zamestnanie, dohodu o ukončení pracovného pomeru), ktoré
preukazujú nemožnosť otca dosiahnuť v súčasnosti vyššie príjmy, ako aj značnú snahu otca zlepšiť
svoje majetkové príjmy hľadaním si lepšie plateného zamestnania. Otec nesúhlasí s aktuálnou výškou
výživného a poukazuje na skutočnosti, že v súčasnosti má príjem vo výške cca 428,- €, z čoho je povinný
hradiť dve vyživovacie povinnosti v úhrne 404,- € mesačne, a teda na prežitie mu zostáva mesačne 24,-
€. K zmene finančných pomerov na svojej strane uviedol, že o zamestnanie prišiel vo februári 2017,
nie však z vlastnej viny, kedy pre neuspokojivé výsledky v oblasti, za ktorú zodpovedal, zamestnávateľ
mu ponúkol dohodu o ukončení pracovného pomeru, čo bolo preňho zjavne výhodnejšie, ako keby mu
dal zamestnávateľ výpoveď bez 6 mesačného odstupného. Do toho času mal otec maloletého čistý
príjem výške 1.250,- € s tým, že mesačne splácal 500,- € ako splátku úveru na rekonštrukciu bytu
matky maloletého J., ďalej 400,- € splácal výživné, 300,- € nájom, 400,- € boli jeho životné náklady.
Od októbra 2017 do júna 2018 nemal žiaden príjem, a napriek tomu vyrovnal všetko dlžné výživné
obidvom bývalým partnerkám. Toto vyrovnanie mohol dosiahnuť iba tým, že si znovu požičal peniaze od
najbližšej rodiny, ale tie peniaze bude musieť vrátiť. Uviedol ďalej, že zrušil svoje životné poistenie vo
výške 4.300,- €, pritom peniaze použil na úhradu výživného a životné náklady. Momentálne je v situácii,
kde si každomesačne musí požičať 400,- € od rodiny, aby uhradil výživné. Ak by si nepožičiaval, prišiel
by v dôsledku exekúcií o vodičský preukaz a následne aj o zamestnanie. Otec poukazuje tiež na to, že
v konaní jasne preukázal jeho snahu zamestnať sa, a to aj napriek desiatkam negatívnych odpovedí
spoločností, kde žiadal o prijatie do pracovného pomeru. Otec naopak argumentuje, že na rozdiel od



neho je matka maloletého Branislava v priaznivej finančnej situácii, pretože žije so svojím partnerom,
ktorý veľmi slušne zarába. Pokiaľ ide o návrh na zmenu úpravy styku s maloletým, toto rozhodnutie
súdu prvej inštancie je podľa názoru otca úplne bez odôvodnenia, v značnom rozsahu kopíruje záujmy
matky, predložené dodatočne na súdnom pojednávaní a takmer úplne opomína skutočnosť, že otec sa
zdržiava v Českej republike. Otec navrhuje, aby odvolací súd zmenil prvoinštančné rozhodnutie tak,
že doposiaľ súdom určené výživné na maloletého Branislava počnúc od 01.03.2017 zníži zo sumy
170,- € mesačne na sumu 40,- € mesačne, a zároveň zročné výživné zníži zo sumy 100,- € mesačne
na sumu 30,- € mesačne. V časti úpravy styku navrhuje otec stretávať sa s maloletým každý nepárny
týždeň v roku, v piatok od 18.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý kalendárny rok v čase letných
prázdnin počnúc pondelkom posledného júlového týždňa resp. pondelkom prelomového týždňa medzi
júlom a augustom od 10.00 hod a končiac nedeľou nasledujúceho týždňa o 18.00 hod., každý párny
kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 10:00 hod do 25.12 do 18:00 hod, každý nepárny
kalendárny rok v čase zimných prázdnin od 27.12 od 10:00 hod do 2.1. nasledujúceho roka do 17:00 hod,
s tým, že otec si maloletého v stanovené dni a hodiny vždy prevezme a v stanovené dni a hodiny vráti
maloletého späť matke, v mieste jej bydliska. Návrh na malé zmeny v úprave styku zdôvodnil tým, že je
zamestnaný v Českej republike, odtiaľ dochádza za maloletým do Bratislavy, čo sa popri súčasnej práci
nedá stihnúť do 17:00 hod. Otec ďalej dôvodil tým, že na prelome júla a augusta sa celá širšia otcova
a J. rodina každoročne stretáva na Myjave. Čo sa týka Vianoc, otec argumentuje, že nie je daný žiadny
dôvod, aby súd diskriminoval otca a nedovolil mu aspoň každý druhý rok na štedrý večer tráviť tento
sviatok so synom. Ten istý názor vyslovila aj kolízna opatrovníčka, len súd prvej inštancie ho svojvoľne,
bez odôvodnenia nevzal do úvahy. Rovnako otec vzhľadom na svoje zamestnanie v Českej republike
navrhuje odovzdať maloletého podľa súčasne nariadenej úpravy styku matke dňa 02.01.

6. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že v konaní pred súdom prvej inštancie v
rámci vykonávania dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že otec maloletého dobrovoľne ukončil
pracovný pomer, ktorý mal na území Slovenska a poberal odstupné, ktoré mu prináležalo titulom
ukončenia pracovného pomeru. Záver súdu prvej inštancie, v ktorom neprihliadol na dôvody zníženia
výživného, a to aj s poukazom na uvedené okolnosti, je preto vecne správny v celom rozsahu a
nepochybne zakladá dôvod nevyhovenia návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloletého.
K argumentom otca ohľadom zmien v jeho majetkových pomeroch matka poukázala na to, že otec
nedoložil, z akého dôvodu sa zamestnal v spoločnosti COMPANIES HOUSE, s.r.o. so mzdovými
podmienkami cca 400,- € mesačne, čo nepredstavuje ani minimálnu mzdu, ktorá je platná na území
Slovenskej republiky. Predmetnú zmluvu považuje matka maloletého okrem iného za účelovú, nakoľko
otec nie je evidovaný v sociálnej poisťovni, ako zamestnanec pre účely registrácie a platenia odvodov, a
tým je preukázané, že má iné príjmy, ktoré súdu neuviedol. K tvrdeniam otca, že má iné záväzky, ktoré
musel platiť, resp. vyrovnať z príjmov ktoré obdržal, a že si údajne musí požičiavať 400,- € od rodiny,
matka uviedla, že základnou povinnosťou rodičov k maloletým deťom je vyživovacia povinnosť, ktorá má
prednosť pred akýmikoľvek inými záväzkami. Obrana otca, že si požičiava 400,- € od rodiny/mesiac na
to, aby zabezpečil dostatok zdrojov, ktoré by kryli jeho pomery, životný štýl, rekonštrukciu nehnuteľnosti,
ako aj potreby jeho dvoch detí, je podľa názoru matky účelová. K vlastnej finančnej situácii a majetkovým
pomerom uviedla, že bola nútená vziať si nový úver, ktorým by splatila úver otca maloletého, ktorý bol
zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosť (byt vo vlastníctve matky maloletého), a to z dôvodu,
že otec maloletého prestal splácať úver a bola dôvodná hrozba dražby jej bytu, v ktorom býva spolu
s maloletým. Matka poukázala tiež na skutočnosť, že jej príjem učiteľky MŠ nedokáže pokryť zvýšené
potreby na maloletého J., ktorý má viaceré diagnózy a vyžaduje si osobnú starostlivosť matky po
návrate zo školského zariadenia, čo jej neumožňuje mať iné príležitostné príjmy. Matka uviedla, že
nežije v spoločnej domácnosti so žiadnym partnerom. K odvolaniu otca voči výroku o úprave styku otca
s maloletým J. matka uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny v celom
rozsahu a žiada odvolanie zamietnuť. Matka vychádza z presvedčenia, že otec maloletého má inú prácu
a nadštandardné príjmy, a teda vie si zariadiť vopred svoj čas a povinnosti tak, aby zabezpečil svoju
prítomnosť na území Slovenskej republiky v čase a termíne, ktorý je uvedený vo výroku rozsudku s tým,
že sa má prispôsobiť vývojovým a výchovným potrebám dieťaťa. K návrhu na zmenu úpravy styku počas
Vianoc matka uviedla, že nakoľko otec nemá vytvorenú v ČR rodinu, žije iba s partnerkou v spoločnej
domácnosti, je namieste si položiť otázku, či Štedrý deň, kedy má byť rodina spolu, by malo dieťa tráviť s
otcom v nejakých bytoch brata, resp. niekde v ČR. Matka má za to, že pokiaľ si otec nevytvorí harmonické
rodinné prostredie, ktoré bude zakladať výchovný model tzv. rodiny žiada, aby štedrý deň malo dieťa s
matkou, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie.



7. Na vyjadrenie matky k odvolaniu otec uviedol, že má preukaz poistenca cudzinca v ČR, doložil všetky
výplatné pásky od zamestnávateľa, kde je jednoznačne preukázané, že zaňho zamestnávateľ odvádza
odvody do sociálnej, zdravotnej poisťovne a na fond nezamestnanosti. Objektívnou skutočnosťou je,
že žije v inom štáte, kde cudzincom bez VŠ ponúkajú za trojzmennú prácu cca 13.000,-Kč brutto. Čo
sa týka dlhov, okrem rodiny nie je nikomu nič dlžný, pretože svoje povinnosti, ktoré vznikli uhrádzaním
riadneho výživného, zaplatil z odstupného. Napriek skutočnosti, že od 01.10.2017 do 01.06.2018 bol bez
akéhokoľvek príjmu a od tohto obdobia zarába preukázateľne 426,- €, má vyrovnané celé výživné voči
obidvom deťom. Ak by nemal uhradené výživné, hrozí mu zadržanie vodičského preukazu a iné sankcie,
preto je nútený požičiavať si peniaze na výživné. Pre vysvetlenie k prevzatým úverom dodal, že jedinou
majiteľkou nehnuteľnosti je matka maloletého, pričom otec počas ich spolužitia rekonštruoval predmetný
byt, spolu si zobrali úver vo výške 50.000,-€, ktorý bol napísaný iba na otca maloletého a cca po roku
po dohode s matkou, zobral ďalší úver vo výške 10.000,-€. Z celkových 60.000,- € hypotéky splatil cca
15.000.- € znížením istiny a ďalších 10.000,- € na úrokoch. Doplnil zároveň, že matka maloletého žije
v spoločnej domácnosti a vo vzťahu zo svojím prvým manželom, ktorý platí všetky dovolenky, financuje
náklady domácnosti a ostatné náklady. Jeho dcéra T. má 23 rokov, žije s nimi v spoločnej domácnosti,
ukončila vysokú školu a už viac ako tri roky pracuje. Otec maloletého zotrváva na svojom odvolacom
návrhu.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa
11.03.2020 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka,
právna zástupkyňa matky, otec, právny zástupca otca a súčasne kolízny opatrovník, upovedomení
zákonným spôsobom.

9. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to
vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy
na jej budúce povolanie a podobne.

10. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný
príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných
povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových
majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa,
rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi
schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s
normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím
je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda
jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa
prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod.
Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho
rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich
celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na
ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča,
pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to
všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti,
pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

11. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prípade pri rozhodovaní o znížení výživného prihliada
súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam
výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného



je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa,
ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového
rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a
v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom
nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o
zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času.

12. V prejednávanej veci týkajúcej sa návrhu otca na zníženie výživného súd prvej inštancie, vykonal
všetko potrebné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane maloletého Branislava,
ako aj na strane jeho rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2015), s pomermi existujúcimi
v čase rozhodovania v predmetnej veci (v roku 2018), tieto správne vyhodnotil, pričom s výsledkami
dokazovania a prijatými závermi sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd uvádza, že naposledy
bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P
321 /2013 - 141 zo dňa 04.09.2014 v spojení s pozmeňujúcim rozsudkom Krajského súdu Bratislava
č.k. 11CoP/527 /2014 - 162 zo dňa 10.03.2015, ktorým bol okrem iného maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matke a upravený styk otca s maloletým, zároveň otcovi bolo súdom určené výživné v sume
170,-€ mesačne. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že matka v čase rozhodovania
pôvodného rozsudku pracovala v MŠ s priemerným mesačným netto príjmom vo výške 380,- €, mala
ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej T. D., narodenej dňa XX.XX.XXXX (t.č. v piatom ročníku
na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety n.o.). Otec bol zamestnaný v D.A.S. s
priemerným mesačným netto príjmom vo výške 1.835,- €. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že otec
pracoval ako manažér, riadiaci pracovník, má stredoškolské špecializované vzdelanie v odbore geodézia
a kartografia, taktiež pracoval ako policajt a má dôstojnícke skúšky. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že
otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére I. T., narodenej dňa XX.XX.XXXX, a to na základe
rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 01.10.2008, č.k. 4C 349/2008-23, pričom otec vo vzťahu k
dcére súhlasil s navrhovanou rodičovskou dohodou, výsledkom ktorej bolo výživné na dcéru Jaroslavu
vo výške 7.000,- Sk (t.j. 232,35 €). Z obsahu spisu však odvolací súd zistil, že otec pri výsluchu
realizovaného prostredníctvom súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 08.03.2018 uviedol,
že dcéra navštevuje strednú školu - masmediálna komunikácia, študuje denne, je v 3. ročníku a má
18 rokov. Z uvedeného teda odvolací súd v čase rozhodovania t.j. v roku 2020 mal za to, že dcéra
I., je toho času plnoletá s ukončeným stredoškolským vzdelaním. Otec odvolaciemu súdu nepredložil
potvrdenie o tom, že by dcéra ďalej študovala na vysokej škole, a teda je zrejmé, že stredoškolské
štúdium musela ukončiť v roku 2019. Na základe uvedeného odvolací súd mal už za to, že otcovi
voči plnoletej dcére odpadla vyživovacia povinnosť v júni 2019 (ukončením strednej odbornej školy s
maturitou). Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že od poslednej úpravy výživného
došlo k zmene pomerov na strane maloletého (maloletý mal v tom čase 5 rokov), ale aj jeho rodičov. Na
strane otca bolo potrebné zohľadniť, že je rozvedený, má známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti
v ČR, ktorej pomáha s rekonštrukciou nehnuteľnosti, v súčasnosti už nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť
voči plnoletej dcére I.. Pracovný pomer so zamestnávateľom D.A.S, s.r.o. rozviazal dohodou ku dňu
28.02.2017 a bolo mu vyplatené odstupné vo výške 6 násobku mesačného platu (8.400,- €), ktoré použil
na splatenie dlhov. Od 01.03.2017 bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách
a poberal podporu v nezamestnanosti v sume 900,- € mesačne a od 01.06.2018 je zamestnaný v
COMPANIES HOUSE, s.r.o., Praha s mesačnou mzdou 13.000,- Kč brutto. U matky súd prvej inštancie
uviedol, že je rozvedená, naďalej jej trvá vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére Kristíne, ktorá
študuje na Vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave ( v čase rozhodovania odvolacieho súdu bola v 5.
ročníku). Matka je naďalej zamestnaná v MŠ, jej priemerný mesačný netto vzrástol na 700,- €, okrem
toho má príjem 30,- € mesačne za funkciu domovníka a poberá rodinné prídavky. Na strane maloletého
J. taktiež došlo k zmene pomerov, nakoľko v čase odvolacieho súdu má maloletý už 10 rokov, navštevuje
ZŠ na Jeséniovej ul. v Bratislave, kde má triednu učiteľku špeciálnu pedagogičku. Maloletý je vedený v
detskej psychiatrickej ambulancii na Kramároch v Bratislave, navštevuje psychologickú ambulanciu, má
diagnostikovanú dysgrafiu, dysortografiu, ADHD, poruchu sústredenia, maloletý chodí na karate, futbal,
s matkou chodí lyžovať (lyžiarska výstroj 700,-€). Priemerné mesačné výdavky na maloletého vyčíslila
matka na sumu 450,- €.

13. V tomto prípade má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne porovnal pomery od
posledného rozhodnutia o výživnom s pomermi v súčasnosti a nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré
by bolo potrebné znížiť výživné na maloletého J.. Odvolací súd má za to, že zníženie výživného
musí byť výnimočné t.j. môže sa udiať iba za situácie, že dôjde k takej zmene pomerov na strane



povinného rodiča, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho ekonomickú, majetkovú, respektíve inú situáciu, čo
má negatívny vplyv na platenie výživného. Ide napríklad konkrétne o také zhoršenie zdravotného stavu,
resp. vážne zdravotné problémy, ktoré spôsobia pokles príjmu povinného rodiča (napr. znížená miera
funkčnej schopnosti pracovať) alebo nastane nemožnosť povinného rodiča zabezpečiť si prácu, a teda
zdroj príjmu, z dôvodu zlej rodinnej situácie (napríklad trvalá starostlivosť o člena rodiny), alebo iné
významné skutočnosti nie prechodného charakteru, pri ktorých dôjde k takému zhoršeniu pomerov na
strane povinného rodiča, že je možné ustáliť, že predmetné výživné povinný rodič nebude schopný
platiť. V tomto prípade však odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti,
pre ktoré by mohol vyživovaciu povinnosť otca na syna znížiť, pričom je taktiež potrebné zdôrazniť,
že od roku 2015 uplynula doba takmer piatich rokov, a preto je potrebné pri posudzovaní zníženia
vyživovacej povinnosti prihliadnuť aj na zvýšené výdavky maloletého J., ktoré v priebehu 5 rokov
od posledného rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti nepochybne vzrástli, ako aj na záujmové
aktivity, krúžky, zdravotné výdavky, či výdavky na oblečenie a stravu. Samotné tvrdenia otca, že došlo
k zníženiu jeho príjmu nepostačuje k tomu, aby došlo aj reálne k zníženiu vyživovacej povinnosti otca
na maloletého syna. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že otec dobrovoľne ukončil pracovný
pomer dohodou o skončení pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa, pričom z tohto
pracovného pomeru dokázal otec získať priemerný mesačný netto príjem približne vo výške 1.200,-
až 1.300,- € je pre odvolací súd nepochopiteľné, prečo otec nevyužíva svoje vzdelanie v obore a
svoje pracovné skúsenosti, ale nájde si prácu v Českej republike, za mzdu vo výške približne 400,-€,
pričom jeho schopnosti, možnosti, ako aj zdravotné predpoklady sú také, že má možnosť dosahovať
vyšší príjem, ako je z jeho strany deklarovaných 400,- €. Preto takéto zníženie príjmu otca, ktoré
nenastalo z objektívnych (napríklad zo zdravotných) dôvodov, ale z dobrovoľného rozhodnutia otca, nie
je možné vyhodnotiť v jeho prospech, ale práve v jeho neprospech a to s poukazom na ustanovenie §
75 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V závere je teda potrebné uzavrieť, že samotné zníženie
príjmu otca, ktoré bolo takpovediac jeho dobrovoľným rozhodnutím, nie je dôvodom pre ktorý by
bezprostredne muselo dôjsť k zníženiu vyživovacej povinnosti.

14. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými dôvodmi
uvedenými aj v rámci podaného odvolania vo vzťahu k zamietnutiu návrhu otca týkajúceho sa zníženia
výšky vyživovacej povinnosti, inak povedané otec v rámci svojho odvolania neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. S prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že súd prvej inštancie správne zamietol návrh otca na
zníženie výživného. Zníženie výživného v takomto prípade by prichádzalo do úvahy iba za výnimočných
okolností, ktoré však v tomto prípade neboli v konaní pred súdom prvej inštancie, ani pred odvolacím
súdom preukázané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti, ako
vecne a právne správny s poukazom na § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

15. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

16. Z obsahu odvolania vyplýva, že otec sa odvolal aj do výrokov vzťahujúcich sa k úprave styku
otca s maloletým synom. Otec v rámci svojich písomných aj ústnych podaní, ako aj v rámci odvolania
argumentoval tým, že v piatok poobede za synom cestuje, a vzhľadom k dopravnej situácii a k svojej
práci nevie prísť skôr ako o 18.00 hod. Otec taktiež argumentoval tým, že má právo aspoň každý
párny rok stráviť s maloletým synom Štedrý večer, pričom k uvedenému názoru sa priklonil aj kolízny
opatrovník. V tomto prípade sa odvolací súd domnieva, že argumenty otca týkajúce sa úpravy styku
počas bežného kalendárneho roka majú svoje opodstatnenie. Pokiaľ je pre otca výhodnejšie, respektíve
menej stresujúce, že si maloletého syna vyzdvihne o 18.00 hod a odovzdá ho v nedeľu o 17.00 hod, tento
hodinový posun (oproti pôvodne určenému styku) je podľa názoru odvolacieho súdu iba „kozmetickou“
úpravou, ktorú s poukazom na dôvody otca uvedené v odvolaní, t.j. s poukazom na jeho pracovné
povinnosti, ako aj dopravnú situáciu t.j. cestovanie z Čiech, bolo potrebné odvolacím súdom zohľadniť.
Taktiež pokiaľ ide o argumentáciu otca týkajúcu sa Štedrého dňa, odvolací súd nevidí dôvod, prečo
by maloletý syn každý párny kalendárny rok nemohol tráviť Vianoce so svojím otcom, rovnako ako



matka. V tomto prípade odvolací súd musí zdôrazniť, že otec je rovnaký rodič ako matka, pričom s
úpravou styku počas Vianoc bude mať otec možnosť s maloletým synom stráviť aj chvíle, ktoré sú
pre rozvíjanie ich vzájomného vzťahu veľmi významné. Pokiaľ ide o namietanie úpravy styku otca
s maloletým synom počas letných prázdnin, respektíve zimných prázdnin a takpovediac „posúvanie“
týždňa, v tomto prípade odvolací súd nevzhliadol za dôvodné meniť úpravu styku počas týchto prázdnin
a styk počas letných, jarných a zimných prázdnin ponechal tak, ako ho upravil súd prvej inštancie. Otec
totiž v rámci navrhovanej úpravy styku v rámci svojho podaného odvolania neuviedol žiadne vecné
argumenty, pre ktoré by bolo potrebné odvolacím súdom zmeniť úpravu tohto styku podľa jeho predstáv.
Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, avšak iba čiastočne, a to
vo výroku o úprave styku otca s maloletým J. počas bežného týždňa a počas vianočných sviatkov tak,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom, každý nepárny kalendárny týždeň v roku (okrem
prázdnin a sviatkov) od piatku od 18.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a počas vianočných prázdnin,
každý párny kalendárny rok v čase od 24.12. od 10.00 hod do 25.12. do 14.00 hod. s tým, že otec
maloletého syna vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky. Keďže v danom prípade išlo takpovediac
o „kozmetickú“ zmenu úpravy styku otca s maloletým synom, v danom prípade nebolo potrebné pre
danú vec nariaďovať pojednávanie a opakovať dokazovanie, nakoľko s poukazom na ustanovenie §
68 CMP odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného stavu veci
považuje za potrebné. Keďže v danej veci odvolací súd nepovažoval za potrebné zopakovanie ani
doplnenie dokazovania, pričom uvedenú zmenu úpravy styku otca s maloletým synom vzhliadol ako
minimálnu zmenu vychádzajúcu zo skutočného stavu veci, riadne zisteného súdom prvej inštancie,
odvolacie pojednávanie s poukazom na ustanovenie § 385 ods. 1 CSP odvolací súd nenariadil.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že matka si musí uvedomiť dôležitosť otca v živote ich
syna. Spoločne trávené chvíle s otcom sú pre maloleté dieťa tak prínosné po stránke emočnej, ako aj
po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06).
Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije pravidelne, má právo na čo možno najširší kontakt s maloletým
dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné
pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou, či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou
najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič -
dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná. Na základe uvedeného odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletým J. počas bežného týždňa
a počas vianočných sviatkov zmenil ( § 388 CSP).

18. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

19. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

20. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.



21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).



(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).