Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/26/2019 z 28. 4. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2020, sp. zn. 20CoP/26/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1318201905.1
Krajský súd Bratislava | 20CoP/26/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1318201905.1 | 2020-04-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9562d11-5461-4ce2-a996-8ef04a2b0942
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1318201905.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/26/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318201905
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318201905.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov
senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci oprávnenej z výživného: S.
N., D. W. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX proti povinnému z výživného: O. N., D. W. XX.XX.XXXX, O.
XXXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jarošom Hulinom, bytom: Lachova 20, Bratislava,
o návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie povinného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 20. septembra 2018, č. k. 38P/76/2018-69, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20. septembra 2018, č. k.
38P/76/2018-69, p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 38P/76/2018-69, zo dňa 20.09.2018 zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca voči vtedy maloletej S. N., narodenej dňa  07.09.2001 zo sumy 170,- eur mesačne,
na sumu 200,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do
15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.09.2018. Vo zvyšku bol návrh matky zamietnutý. Týmto
rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/302/2013 zo dňa 04.02.2015 v
spojení s rozsudkom KS BA sp.zn. 20CoP/31/2015 zo dňa 16.12.2015, ktorým bola naposledy upravená
vyživovacia povinnosť na vtedy maloletú S.. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle §
52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným na súd prvej inštancie  dňa
16.03.2018 sa matka vtedy maloletej S. domáhala zvýšenia výživného zo strany otca zo sumy 170,-
eur na sumu 250,- eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť
otca voči maloletej upravovaná rozsudkom súdu v roku 2015, pričom ku dňu 30.06.2017 maloletá
ukončila základnú školskú dochádzku, začala navštevovať gymnázium v Bratislave, pričom u maloletej
došlo jednak k zvýšeniu nákladov na štúdium, ako aj pribudnutiu ďalších nákladov, ako je cestovné,
nákladov na záujmové aktivity, k nárastu nákladov na ošatenie, obuv, hygienické a drogistické potreby,
stomatologické ošetrenie, aktivity organizované školou (lyžiarsky výcvik, výlety a pod.). Matka uviedla, že
s otcom boli dohodnutí na neobmedzenom styku s maloletou, otec však navštevoval maloletú sporadicky
a od augusta 2016 vôbec, pričom jej povedal, že ju už navštevovať nebude, lebo si tým vytvára cestovné
náklady a ak niečo potrebuje, nech za ním príde ona sama. V novembri 2017 matka kontaktovala otca
za účelom dohody o zvýšení výživného voči maloletej, s čím však otec nesúhlasil s odôvodnením, že si
údajne zakúpil nehnuteľnosť a spláca hypotekárny úver. Matka návrh na zvýšenie výživného považuje
za dôvodný, nakoľko doposiaľ stanovené výživné nepokrýva náklady spojené s výživou a výchovou
maloletej, ktoré vyčíslila v sume 382,- eur mesačne a ďalšie výdavky v priebehu roka, ktoré sa u maloletej



priebežne vyskytujú, vyčíslila v sume 1.119,- eur. Otec maloletej s návrhom matky nesúhlasil a dôvodil
tým, že sa zaťažil hypotekárnym úverom, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť a okrem toho má
naďalej vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére V. N. v sume 170,- eur mesačne. V priebehu konania
uviedol, že na výživu maloletej S. je ochotný prispievať v sume maximálne 180,- eur mesačne. Kolízny
opatrovník doporučil zvýšiť výživné na sumu 210,- eur mesačne, s poukazom na zmenu pomerov na
strane oboch rodičov maloletej a samotnej maloletej, ktorá začala navštevovať strednú školu a zvýšili
sa náklady na jej výživu a výchovu.

3. Súd prvej inštancie právne odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 až
5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a vecne s tým, že vychádzal zo skutočného
stavu zisteného z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že naposledy bola vyživovacia
povinnosť otca na maloletú S. upravovaná rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.02.2015,
sp.zn. 12P/302/2013, kedy vyživovacia povinnosť otca voči maloletej bola upravená na sumu 170,-
eur mesačne, v čase ktorom navštevovala maloletá druhý stupeň ZŠ, od narodenia trpela dvojitou
poruchou obličiek, obaja rodičia boli zamestnaní, matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére
I. S., D.. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z predchádzajúceho manželstva a otec mal ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k dcére V. N., D.. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie vychádzal zo stavu nákladov na výživu
maloletej S., ktoré matka vyčíslila nasledovne: náklady spojené s bývaním 83,- eur mesačne (internet,
TV, elektrina, plyn, voda, odpad), stravné v škole 30,- eur mesačne, cestovné 27,- eur mesačne, náklady
spojené s návštevou školy (ZRPŠ, fond, školské potreby a pomôcky) 15,- eur mesačne, ZUŠ 12,- eur
mesačne, strava v domácom prostredí cca 150,- eur mesačne, ošatenie a obuv, ktorú je potrebné u
dieťaťa vo veku S. zohľadňovať v sume cca 50,- eur mesačne, t. j. cca 367,- eur mesačne. Ďalšími
výdavkami na strane maloletej sú náklady spojené s aktivitami organizovanými školou. Okrem týchto
výdavkov sa na strane maloletej vyskytujú aj ďalšie výdavky, ktoré nie je možné exaktne vyčísliť, ale
ktoré sú bežné u každého dieťaťa a ktoré je taktiež potrebné uhrádzať (veci bežnej dennej spotreby,
hygienické a kozmetické potreby, náklady na zdravotnú starostlivosť a pod.). V rámci pomerov na
strane matky maloletej súd prvej inštancie uviedol, že od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj
osobný stav, je rozvedená, odpadla jej vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére I., je zamestnaná, jej
priemerný mesačný príjem predstavuje čiastku cca 900,- eur netto, poberá rodinné prídavky na maloletú,
spolu s maloletou obýva rodinný dom v Boldogu, ktorého je výlučnou vlastníčkou, a ktorý získala
darom od svojej matky, ktorá má v predmetnom dome doživotné právo užívania. S matkou a maloletou
býva sama, s nikým nevedie spoločnú domácnosť. Súd prvej inštancie poukázal ďalej na to, že otec
maloletej od poslednej úpravy výživného zmenil svoj osobný stav, dňa 17.01.2017 sa oženil, z ktorého
manželstva sa dňa 21.04.2018 narodil maloletý M. N.. Okrem toho má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k
plnoletej dcére V. N., ktorá je študentkou 3. ročníka Filozofickej fakulty UCM Trnava, a ku ktorej si plní
vyživovaciu povinnosť v sume 170,- eur mesačne. Je zamestnaný v Interpane v Pandorfe, ako zmenový
údržbár, jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1.100,- eur. Manželka otca je
na rodičovskej dovolenke. Rodina spolu obýva bytovú jednotku v bytovom dome v Miloslavove, ktorá
je prefinancovaná hypotekárnym úverom, poskytnutým v celkovej výške 120.000,- eur, kde mesačná
splátka úveru predstavuje čiastku 443,- eur.

4. Súd prvej inštancie v danom prípade vychádzal zo zmeny pomerov a dospel k záveru, že návrh matky
na zvýšenie výživného zo strany otca bol dôvodný, keď od poslednej úpravy výživného ubehlo časové
obdobie 3 rokov, za ktoré došlo na strane maloletej k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do
výšky výživného plateného povinným rodičom, v danom prípade otcom. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že v čase posledného rozhodovania súdu bola maloletá vo veku 14 rokov a navštevovala druhý
stupeň ZŠ, pričom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o zvýšení výživného navštevovala  už
2. ročník strednej školy, s čím boli spojené zvýšené náklady na zabezpečenie vzdelávacieho procesu.
Zdôraznil, že rovnako existenčné náklady spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia a obuvi,
hygienických a kozmetických potrieb, či zdravotnou starostlivosťou je potrebné premietnuť do výšky
výživného, pričom u maloletej prišlo v súvislosti s jej vývinom k adekvátnemu zvýšeniu týchto nákladov.
Konštatoval, že doposiaľ stanovené výživné zo strany otca nepokrýva pomernú časť týchto nákladov a
je potrebné ho upraviť na zodpovedajúcu čiastku. Súd prvej inštancie návrh otca na úpravu výživného
o sumu 10,- eur mesačne nevzhliadol za dôvodný, vzhľadom na preukázané zvýšenie nákladov na
uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletej Veroniky od posledného rozhodovania súdu.
Otec v priebehu konania poukazoval na jeho finančnú situáciu v súvislosti s jeho úverovým zaťažením,
ktorú však súd prvej inštancie nevzal do úvahy, nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov a v prípade, že rodič pristúpi k tomu, že sa zaťaží hypotekárnym úverom, nemôže predpokladať,



že uvedené sa premietne do výšky jeho vyživovacej povinnosti voči dieťaťu v tom smere, že na jeho
výživu bude prispievať vo výrazne menšom, než potrebnom rozsahu. Ďalším argumentom otca bola
skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného voči maloletej došlo i na jeho strane k podstatnej zmene
pomerov, ktorá mu neumožňuje prispievať na výživu maloletej vo vyššom rozsahu, keďže mu pribudla
vyživovacia povinnosť k maloletému M.. Súd prvej inštancie v súvislosti s uvedeným poukázal na to,
že hoci je vyživovacia povinnosť otca voči maloletému M.i nespochybniteľná, v žiadnom ohľade to
neznamená, že vyživovacia povinnosť na staršie deti tohto rodiča bude pomerne k tomu upravená.
Zdôraznil, že rodič si musí byť vedomý svojich možností a schopností, a s ohľadom na to korigovať aj
počet svojich vyživovacích povinností. Súd prvej inštancie pri posudzovaní výšky výživného prihliadol
aj na to, že otec nie je s maloletou v žiadnom kontakte a na jej výživu nad rámec súdom stanoveného
výživného neprispieva, a teda ak by za vyššie uvedeného skutočného stavu vyhovel návrhu otca,
nastolil by tým nespravodlivý stav, kedy by matka vykonávala výlučnú osobnú starostlivosť o maloletú,
bez akejkoľvek participácie otca, a zároveň by bola zaťažená aj hradením nákladov na výživu a
výchovu maloletej vo vyššom rozsahu, než otec, k čomu však nebol na strane otca daný dôvod,
nakoľko je zdravým, ekonomicky činným jedincom, ktorý sa riadne zúčastňuje pracovného procesu a
dosahuje príjem, z ktorého je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v riadnom a dostatočnom
rozsahu. Súd prvej inštancie upravil výšku výživného zo strany otca voči maloletej S. zo sumy 170,-
eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, ktorá výška výživného umožní maloletej, spolu s plnením si
vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jej odôvodnené potreby a záujmy v takom rozsahu, aby
nedochádzalo k ohrozeniu jej zdravého vývinu. Vyživovaciu povinnosť otca upravil súd prvej inštancie
od mesiaca, v ktorom vyhlásil rozhodnutie, s ktorou úpravou sa matka maloletého stotožnila a vyšla tak
otcovi v maximálnej možnej miere v ústrety, keď nepožadovala upraviť výživné od podania návrhu, t.j.
marca 2018.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a žiada, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletú S.
N. zvyšuje zo sumy 170,- eur na sumu 180,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám
matky maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Otec namieta, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
zvýšení výživného nevzal dostatočne do úvahy skutočnosť, že sa jeho manželke narodil dňa 21.04.2018
syn M. a pribudla mu teda ďalšia, už tretia vyživovacia povinnosť,  a že naopak matke maloletej S. O..
I. N. od posledného zvýšenia výživného jedna vyživovacia povinnosť k dcére I. S., D.. XX.XX.XXXX z
predchádzajúceho manželstva zanikla. Otec nesúhlasí rovnako s tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil
jeho úverové zaťaženie vo výške 443,83 eur mesačne, ktorým riešil bývanie jeho rodiny. Poukazuje na
to, že matka naopak si od posledného zvýšenia výživného bytovú otázku vyriešila a v súčasnosti už je
vlastníčkou celého domu v Boldogu. Súhlasil so zvýšením výživného aspoň o 10,- eur, aby sa nestalo,
že bude prispievať na výživné maloletej S. v menšom než potrebnom rozsahu. Vytýka, že súd prvej
inštancie sa zaoberal len zvýšenými nákladmi na maloletú S. a ani okrajovo neskúmal aj náklady, ktoré
má otec po získaní bývania a starostlivosti o malého syna M.. Otec rovnako v odvolaní namieta, že súd
prvej inštancie nevzal do úvahy dôvody, prečo absentoval osobný styk otca s dcérou S. a participácia
na osobnej starostlivosti o ňu zo strany otca. Domnieva sa, že ide len o komunikačný problém s dcérou
a nie vzťahový.

6. Na odvolanie otca matka vo svojom vyjadrení k jeho tvrdeniam, že od poslednej úpravy výživného sa
zlepšili finančné a majetkové pomery na strane matky, nakoľko jej ubudla jedna vyživovacia povinnosť
na dcéru I. a je vlastníčkou celého domu v Boldogu, uviedla, že dcéru podporuje aj mimo vyživovacej
povinnosti, kým sa naplno uplatní na trhu práce a tiež má ďalšie finančné náklady s tým súvisiace, ktoré
však nikde neuviedla. K bytovej otázke uviedla, že dom nadobudla darovacou zmluvou od svojej 78
ročnej matky, ktorá má doživotné právo na bezplatné užívanie tejto nehnuteľnosti. Matka naopak dáva
do pozornosti, že rodičia otca taktiež vlastnia nehnuteľnosti, konkrétne jeho otec vlastní rodinný dom
v Podunajských Biskupiciach s predprípravou na obývanie podkrovia, takže aj otec dieťaťa si mohol
riešiť svoju bytovú otázku obdobne a nemusel sa zaťažovať hypotekárnym úverom. Matka vo svojom
vyjadrení ďalej spochybňuje výšku príjmu otca, ktorý v konaní pred súdom svoj príjem predložil až priamo
na pojednávaní a keďže pracuje v Rakúsku, predložil ho v nemeckom jazyku a to vo forme výplatných
pások za každý mesiac jednotlivo. Nakoľko sa otec aj v minulosti snažil zatajovať a manipulovať s výškou
svojho príjmu, domnieva sa, že je tomu tak aj v tomto prípade. Otec dieťaťa údajne zarába mesačne
necelých 1.100,- eur, ako elektrikár v dvojzmennej prevádzke v prosperujúcej spoločnosti v zahraničí
s medzinárodnou pôsobnosťou, pričom je kvalifikovaný revízny elektrotechnik. Matka sa ďalej vyjadrila



k realizácii styku otca s maloletou, keď uviedla, že otec sa s dcérou S. nestretáva od konca augusta
2016 a okrem súdom určenej vyživovacej povinnosti sa inak na jej výchove a starostlivosti nepodieľa.
Od tohto obdobia ignoruje aj narodeniny, meniny a iné sviatky. Maloletej už na jar v roku 2016 oznámil,
že on ju navštevovať nebude, lebo sú to preňho zvýšené náklady na pohonné hmoty, a keď ona bude
chcieť nech za ním sama docestuje. Otec nikde neuvádza fakt, že matke neoznámil, že zmenil bydlisko.
Svojim správaním jasne dáva najavo, že dcéru zo svojej rodiny vyčlenil. Matka považuje odvolanie otca
za nedôvodné. Má za to, že súd prvej inštancie zobral do úvahy všetky predložené dôkazy, prihliadol na
finančné možnosti otca, aj na jeho súčasnú situáciu pri určení výšky výživného pre maloletú vo výške
200,- eur. Matka plne súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie a žiada odvolací súd, aby odvolanie
otca v plnom rozsahu zamietol.

7. Otec na vyjadrenie matky uviedol, že skutočnosť, že matka stále finančne podporuje plnoletú dcéru
z prvého manželstva, je v tomto prípade irelevantná, nakoľko tak nemusí robiť. K spochybňovaniu
výšky jeho príjmu uviedol, že je odmeňovaný tak, ako je uvedené v zmluve, ktorú spolu s výplatnými
páskami predložil súdu prvej inštancie, nezarába viac ako 1.100,- eur mesačne, pričom poukázal na to,
že jeho kvalifikácia revízneho technika je platná iba na území Slovenskej republiky. Na záver uviedol, že
skutočnosť, že sa dcéra rozhodla s ním nekomunikovať, pripisuje výraznému ovplyvňovaniu zo strany
matky.

8. Matka v duplike doplnila, že síce jej ubudla jedna vyživovacia povinnosť na dcéru I., ale zlepšenie
finančných pomerov nepociťuje, nakoľko sa zvýšili jej finančné náklady na dcéru S., v súvislosti s jej
prirodzeným rastom, vekom, vzdelaním, hygienou, osobnými potrebami a záujmami. Otec si plní voči
maloletej len súdom určenú vyživovaciu povinnosť a nijak inak ju finančne nepodporuje, ani v prípade
výdavkov, ako sú letné tábory, či povinné aktivity organizované školou, ktoré je potrebné platiť, nekupuje
maloletej darčeky na narodeniny, meniny, či Vianoce. Matka namieta, že na vyživovacej povinnosti o
dieťa sa majú podieľať obaja rodičia rovnakým dielom, preto je nespravodlivé, aby ona znášala väčšinu
finančných nákladov len preto, lebo otec odmieta zvýšenie výživného, nakoľko mu pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť na syna M. a zaťažil sa finančne hypotekárnym úverom.

9. Vzhľadom k tomu, že S. N. dosiahla dňa 07.09.2019 plnoletosť, zaslal jej odvolací súd výzvu, aby
uviedla, či pristupuje k návrhu na zvýšenie výživného, a či si uplatňuje výživné aj na čas po dosiahnutí
plnoletosti. Plnoletá S. ( ďalej "oprávnená z výživného") doručila dňa 20.1.2020 odvolaciemu súdu
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že v septembri 2019 po dovŕšení jej plnoletosti, otec inicioval stretnutie
a oznámil jej, že jej bude prispievať výživným vo výške 200,- eur mesačne, ako má určené súdom,
avšak rozdiel na výživnom za 12 mesiacov do dnešného dňa nedoplatil. Aj keď dosiahla plnoletosť, je
študentkou 3.ročníka denného štúdia na gymnáziu a nie je zárobkovo činná. Uviedla, že naďalej žije s
matkou, ktorá finančne zabezpečuje všetky jej výdavky, okrem nevyhnutných aj všetky mimoškolské,
voľnočasové a kultúrne aktivity. Na základe vyššie uvedených skutočností  pristupuje k návrhu na
zvýšenie výživného a uplatňuje si výživné aj za dobu po dosiahnutí plnoletosti. Zároveň žiadal o
doplatenie rozdielu na výživnom za obdobie od 1.9.2018 do 1.9.2019 v celkovej sume 360,- eur.  Uviedla,
že si uplatňuje výživné vo výške 250,- eur mesačne, nakoľko bol pôvodný návrh podaný takmer pred 2
rokmi a tým, že po ukončení štúdia na gymnáziu má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole, čím
opäť nastanú zmeny pomerov na jej strane, a opätovne by žiadala o zvýšenie výživného.

10. Povinný z výživného na vyjadrenie oprávnenej uviedol, že pri dovŕšení plnoletosti v septembri 2019
sa stretol s oprávnenou z výživného a navrhol jej, že jej bude dobrovoľne platiť 200,- eur mesačne.
Ukázalo sa však, že nie je zatiaľ schopný plniť výživné v rozsahu 200,- eur, kvôli zvýšeným výdavkom
jeho rodiny. Zároveň uviedol, že je právom oprávnenej po skončení stredoškolského štúdia pokračovať
v štúdiu na vysokej škole a požiadať o zvýšené výživné na 250,- eur. Poukázal na to, že na doplatenie
výživného za obdobie od 1.9.2018 do 1.9.2019 vo výške 360,- eur nemá oprávnená právny nárok, ale
je ochotný o riešení tejto veci s ňou jednať osobne, ak bude oprávnená ochotná komunikovať.

11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné



podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie.
Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť a doplniť
nasledovné. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu
je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a
to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov
odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam,
skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia
a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo
skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav,
spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi
odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí
zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej
úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené
aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby,
ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré
vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež
súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j.
od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané,
je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu
na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie
čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu
výživného, prípade pri rozhodovaní o znížení výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti
potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov
- skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v
čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe
úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov,
či ide zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine a ust. §
121 Civilného mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie
pomerov na strane maloletej, ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy, s pomermi
existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové
závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Je nepochybné
v danej veci, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom rozsudkom Okresného súdu Pezinok,
č.k. 12P/302/2013-218 zo dňa 04.02.2015. Od poslednej úpravy nastala zmena pomerov, tak ako
skonštatoval súd prvej inštancie a to na strane maloletej nástupom na strednú školu a v neposlednom
rade i nárastom potrieb na maloletú uplynutím troch rokov od posledného rozhodnutia.  Súd prvej
inštancie rozhodol o zvýšení výživného primerane k týmto zmenám na strane maloletej. Súd prvej
inštancie, sa zaoberal aj zmenami na strane otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému
M., ktorý sa narodil dňa XX.XX.XXXX, avšak správne skonštatoval, že táto skutočnosť neznamená, že
nie je dôvodné primerane zvýšiť výživné na ďalšie dieťa, keď na strane tohto dieťaťa došlo k podstatnej
zmene, ktorá má za následok vyššie náklady, ako tomu bolo v čase posledného rozhodnutia. Odvolací
súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča a je potrebné
ho stanoviť s ohľadom na možnosti a schopnosti tohto rodiča. V danom prípade je jednoznačné, že
tu bola daná potreba výživné primerane zvýšiť a suma 30,- eur, o ktorú bolo výživné zvýšené je
sumou primeranou a vychádza aj z možností a schopností na strane otca. Odvolací súd dodáva, že v



prípade ak by otec nemal novú vyživovaciu povinnosť, bolo by dôvodné aj vyššie zvýšenie výživného
vzhľadom k oprávneným nákladom na dieťa vo veku 17-18 rokov. Odvolacie námietky otca, že súd prvej
inštancie nevzal pri rozhodnutí do úvahy, že mu pribudla vyživovacia povinnosť a je úverovo zaťažený
vo výške 443,83 eur mesačne, ktorým riešil otázku bývania pre svoju rodinu, neboli dôvodné a spôsobilé
spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa týmto skutočnosťami
zaoberal a tieto aj správne vyhodnotil a zohľadnil ich pri svojom rozhodnutí. Taktiež súd prvej inštancie
správne poukázal na to, že matka sa osobne stará o maloletú, čím si plní vyživovaciu povinnosť a otec
jej v osobnej starostlivosti nijako nepomáha, s maloletou sa nestýka. Nebolo pre rozhodnutie o zvýšení
výživného podstatné podrobne  skúmať z akého dôvodu sa otec s maloletou nestretáva. Odvolací súd
záverom poznamenáva, že aj po dovŕšení plnoletosti oprávnenej, je táto stále študentkou strednej školy,
nie je zárobkovo činná a nie je schopná sa sama živiť, preto tu je stále daná vyživovacia povinnosť
rodičov voči oprávnenej. Dovŕšením plnoletosti došlo len k tej zmene, že výživné povinný platí k rukám
oprávnenej z výživného.

14. Oprávnená z výživného vo vyjadrení zo dňa 20.01.2020 požiadala o určenie výživného v sume
250,- eur. Odvolací súd sa má zaoberať aj tým, či od rozhodnutia súdu prvej inštancie do rozhodnutia
odvolacieho súdu nedošlo ku ďalším podstatným zmenám, pre ktoré by bolo dôvodné pristúpiť ku
zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie. V danom prípade odvolací súd takúto zmenu nezaznamenal.
Oprávnená z výživného žiada zvýšiť výživné na 250,- eur a to z dôvodu, že uplynuli od podania návrhu
na súd prvej inštancie 2 roky a po ukončení štúdia na strednej škole chce pokračovať v štúdiu na vysokej
škole. Odvolací súd musí konštatovať, že nie je dôvodné pristúpiť ku zmene rozhodnutia súdu prvej
inštancie  a zvyšovať výživné, nakoľko sa musí vychádzať zo skutočného stavu ku dňu rozhodnutia a
nemožno brať ohľad na prípadné zmeny, ktoré len môžu nastať v budúcnosti. Oprávnená z výživného
je stále zatiaľ študentkou strednej školy, a táto skutočnosť bola zohľadnená v rozhodnutí súdu prvej
inštancie. V čase podania návrhu, ako aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak aj v čase vydania
rozhodnutia odvolacím súdom, tu boli a sú tie isté pomery, nedošlo ku žiadnej takej podstatnej zmene
pomerov, ktorá by odôvodnila zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a výživné zvýšiť. Taktiež žiadosť
oprávnenej o zaplatenie zročného výživného je neopodstatnená, nakoľko rozhodnutie o výživnom je
predbežne vykonateľné a ak si povinný neplnil na základe vykonateľného rozhodnutia povinnosť platiť
výživné, je to potom dôvodom na podanie návrhu na výkon rozhodnutia.

15. Odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil
skutkový stav potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a v rámci
odôvodnenia svojho rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny ( § 387 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku).

16. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý
argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr.
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej
republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I.
ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo
8/2008).

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,   z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody)     a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.



(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku    a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).