Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/103/2020 z 21. 12. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. decembra 2020, sp. zn. 8Co/103/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1318206632.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/103/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1318206632.1 | 2020-12-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 137 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b275fb09-6afd-47d3-84d5-d52170c5c84a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1318206632.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/103/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318206632
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318206632.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: Smerácke memento, s.r.o. v likvidácii,
so sídlom Zámočnícka 80/32, Dunajská Lužná, IČO: 36 282 413 (predtým IN TV, s.r.o., so sídlom
Zámočnícka 80/32, Dunajská Lužná, IČO: 36 282 413), zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Karol
Haťapka, s.r.o., so sídlom Vretenová 4, Bratislava, proti žalovanému: Golden City Group, s.r.o., so sídlom
Stará Vajnorská 11, Bratislava, IČO: 45 345 066, zastúpený: RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2,
Bratislava, o určenie neplatnosti ukončenia zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 20. novembra 2019 č.k. 17C/123/2018-118, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia,
že zádržné právo žalovaného z ukončenia zmluvy č. 106 - 6 - 7 o podnájme nebytových priestorov
dohodou a dohody o vysporiadaní súvisiacich nárokov zo dňa 02.01.2017 neexistuje a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z Dohody o ukončení zmluvy č. 106-6-7 o
podnájme nebytových priestorov a Dohody o vysporiadaní súvisiacich nárokov zo
dňa 02.01.2017, zistil, že podľa čl. 2.1 Dohody nájomca vykoná zmenu vstupných zámkov do predmetu
podnájmu a objektu, s čím podnájomca súhlasí a nepožaduje ďalší vstup do predmetu podnájmu po
podpise tejto dohody. V bode 2.3. Dohody bolo konštatované, že nájomca eviduje voči podnájomcovi ku
dňu podpisu tejto dohody pohľadávky v celkovej výške 53.979,20 Eur na istine, podrobná identifikácia
tvorí neoddeliteľnú prílohu tejto dohody; podnájomca tento záväzok v danej výške uznáva čo do dôvodu
a výšky. Zo žaloby v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok zistil, že žalobca, ktorý je totožný
so žalobcom v tomto konaní, žiada, aby bol oprávnený zo zádržného práva zabezpečujúceho jeho
nároky voči žalovanému v tomto konaní vo výške 53.979,20 Eur s príslušenstvom, ktoré vznikli z titulu
omeškania s úhradami nájomného a súvisiacich platieb podľa zmluvy oprávneným na prevzatie
veci z úschovy, ktoré boli uložené uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave III,
odboru kriminálnej polície, ČVS: ORP-1122/2-VYS-B3-2017, zo dňa 31.01.2019, tak, ako sú vymedzené.
Po právnej stránke vec posúdil podľa § 137 písm. c/ C.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z
dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobca nepreukázal, čo
sa na jeho právnom postavení pozitívnym rozhodnutím súdu zmení. Konštatoval, že na takomto právnom
určení nie je naliehavý právny záujem. Rozsudok súdu, že zádržné právo neexistuje, žiadnym spôsobom
neovplyvní skutkovú situáciu žalobcu. Ďalej bude prebiehať konanie na Okresnom súde Pezinok o
vydanie vecí z držby, kde sa otázka existencie zádržného práva žalovaného voči žalobcovi bude riešiť.
Okrem toho, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aké hnuteľné veci sú v držbe žalovaného, keď
podľa súpisu vecí sú tieto v držbe polície a sú predmetom konania na Okresnom súde Pezinok. Ani



námietka žalobcu, že ide o vstavané spotrebiče a zariadenia žalobcu, o ktorých má žalovaný vedomosť,
nič nemení na závere, že súd vôbec nemá žalobcom určené, o ktorých konkrétnych veciach a ich
zádržnom práve vlastne rozhoduje a čoho sa týka petit žaloby. Zároveň zamietol návrh na doplnenie
dokazovania výsluchom Q.. V.. W. W. P. J.. T. T., keď by vykonanie týchto dôkazov za situácie, že nie
je splnený predpoklad existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení, bol nehospodárny
a nadbytočný. Zo záverov vykonaného dokazovania vyplynul záver o nedôvodnosti žaloby, ju preto v
celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodov, že neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie
sa riadne nevysporiadal s jeho návrhom na spojenie vecí, ktorý bol opodstatnený a dôvodný, smerujúci
k efektívnejšiemu a hospodárnejšiemu konaniu v prejednávanej veci, čím porušil jeho
právo na spravodlivý proces. Súd postupoval nesprávne, ak nerozhodol o jeho návrhu na spojenie vecí.
Vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho závery sú nepresvedčivé, nedostatočne odôvodnené a arbitrárne.
Uviedol, že žalovaný sa snaží uplatniť si neexistujúce zádržné právo na hmotné veci v jeho vlastníctve,
odvolávajúc sa na dohodu, ktorá bola ním podpísaná v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a v
rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že naliehavý právny záujem vyplýva z nutnosti určenia meritórnym
rozhodnutím súdu, že zádržné právo, ktoré si žalovaný uplatňuje z titulu neplatného právneho úkonu,
neexistuje, čo by vytvorilo pevný právny základ pre ďalšie spory a konania medzi stranami. Rozhodnutie
Okresného súdu Pezinok sp.zn. 43C/ 7/2019 nebude spôsobilé docieliť tento právny záujem žalobcu
a odstrániť tak jeho neisté právne postavenie voči žalovanému, nakoľko predmetom tohto konania
sú len hmotné veci, ktoré boli vzaté do policajnej úschovy, žalovaný však neoprávnene zadržiava v
predmetných priestorov ďalšie hmotné veci vo vlastníctve žalobcu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že
žalobu zamietol predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu a vykonania ním navrhovaného
dokazovania.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie sa správne
vysporiadal s otázkou existencie/neexistencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu.
Dostatočne totižto vyhodnotil, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe, keď táto
neslúži potrebám praktického života, ale výlučne len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Žalovaná
otázka "neexistencie" zádržného práva potom predstavuje len akýsi akademický spor, bez presahu do
reálneho života. Očividne táto nevytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu, ale jej cieľom
je výlučne snaha žalobcu zaťažovať súd prvej inštancie nedôvodnými žalobami do takej miery, aby
rezignoval na riadne rozhodnutie vo veci a rovnako tak zaťažovať našu spoločnosť ekonomicky ako aj
časovo v snahe vyvíjať na našu spoločnosť taký neprimeraný nátlak, aby sme vyhoveli
predstavám a podmienkam žalobcu na mimosúdne urovnanie sporu. Žalobca ani žiadnym
spôsobom nepreukázal svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko aktuálne naša
spoločnosť nemá v reálnej držbe žiadnu vec, ktorá by mala byť zadržaná podľa predmetného zádržného
práva. Všetky zadržané veci sa v súčasnosti nachádzajú v policajnej úschove. Súd teda správne konanie
žalobcu vyhodnotil tak, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Navyše vydanie zadržaných vecí
sa prejednáva v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Pezinok pod sp. zn.: 43C/7/2019, ktorého
predmetom je vydanie zadržaných vecí z policajnej úschovy. V rámci tohto sporu sa musí Okresný
súd Pezinok vysporiadať aj s otázkou existencie/neexistencie zádržného práva našej spoločnosti, ktorá
je pre rozhodnutie v tejto veci kľúčová. Z tohto dôvodu je táto otázka skonzumovaná už žalobou, o
ktorej koná Okresný súd Pezinok pod sp. zn.: 43C/7/2019. Žalobcom požadovanému určeniu prekáža
iné začaté konanie (prekážka litispendencie), a preto súd prvej inštancie jeho žalobu ako neprípustnú
správne zamietol. Pokiaľ žalobca tvrdí, že "neoprávnene" boli zadržané aj iné veci ako tie, ktoré boli
vzaté do policajnej úschovy, tak toto tvrdenie žalobcu vníma iba ako čistú fabuláciu a zavádzanie zo
strany žalobcu, nakoľko naša spoločnosť do policajnej úschovy vydala všetky zadržané veci. O tom
svedčí už len to, že súpis vecí odovzdaných do policajnej úschovy sa zhoduje so súpisom zadržaných
vecí potvrdeným žalobcom. Pokiaľ má žalobca za to, že boli zadržané aj iné veci, má sa v prvom
rade domáhať ich vydania reivindikačnou žalobou, v rámci ktorej by sa súd vysporiadal aj s otázkou
existencie/neexistencie zádržného práva. Jedine takáto žaloba by slúžila potrebám praktického života.
Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na požadovanom
určení a súd prvej inštancie sa s touto otázkou vysporiadal korektne. Takisto súd prvej inštancie
správne vyhodnotil ako nedôvodné aj návrhy žalobcu na spojenie tejto veci s konaním o



vydanie veci a náhradu škody vedeným súdom prvej inštancie pod sp. zn.: 25Cb/317/2017 a na
doplnenie ďalšieho dokazovania. S ohľadom na vyššie uvedené považoval napádaný rozsudok za
správny, zákonný a vychádzajúci zo správne vyhodnoteného a posúdeného právneho stavu, mal zato,
že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými návrhmi, ktoré žalobca súdu
prvej inštancie predkladal. V nadväznosti na uvedené žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal určenia, že zádržné právo žalovaného z
ukončenia zmluvy č. 106 - 6 - 7 o podnájme nebytových priestorov dohodou a dohody o
vysporiadaní súvisiacich nárokov zo dňa 02.01.2017 (ďalej len "Dohoda") neexistuje. Argumentoval,
že žalovaný neoprávnene zadržiava jeho hnuteľné veci, zadržal ich bez toho, aby ich mal v držbe na
základe určitého právneho úkonu. Namietal, že do súpisu zadržaných vecí žalovaný zahrnul iba časť
vecí podľa svojho vlastného uváženia a ostatné veci zadržal bez akéhokoľvek ďalšieho vyhotovenia
položkovitého súpisu. Poukazoval na to, že Dohoda je neplatným právnym úkonom, pretože ju podpísal
v tiesni a jej obsah nezodpovedá skutočnosti. Zdôraznil, že otázka platnosti Dohody sa bude riešiť
v konaniach pod sp.zn. 43C/7/2019 a sp.zn. 25Cb/317/2017 ako predbežná, a preto jej posúdenie v
týchto konaniach nemôže byť záväzné v konaní, kde sa táto otázka rieši ako meritórna. Existenciu
svojho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodňoval žalobca v odvolaní tým, že
meritórne rozhodnutie súdu, že zádržné právo, ktoré si žalovaný uplatňuje z titulu neplatného právneho
úkonu, neexistuje, vytvorí pevný právny základ pre ďalšie spory vedené medzi stranami.
6. V posudzovanej veci; ako na to správne poukazuje súd prvej inštancie; žalobca nepreukázal, že a
ako sa jeho právne postavenie pozitívnym rozhodnutím zmení, resp. zlepší. Otázka určenia existencie,
resp. neexistencie zádržného práva žalovaného, nebude mať za následok vydanie mu vecí žalovaným
a ďalej budú prebiehať konania o vydanie vecí, v ktorých sa otázka (ne)existencie zádržného práva
žalovaného voči žalobcovi bude riešiť ako predbežná otázka. Pokiaľ sa tak žalobca domáha meritórne
rozhodnúť o predbežnej otázke, ktorá bude aj predmetom posudzovania v konaniach o žalobách na
plnenie vedených pod sp.zn. 43C/7/2019 a 25Cb/317/2017, nemá naliehavý právny záujem na vyriešení
tejto predbežnej otázky súdnym rozhodnutím.

7. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný neoprávnene zadržiava aj ďalšie hmotné veci, ktoré neboli vzaté
do policajnej úschovy, v tomto prípade žaloba na plnenie (vydanie vecí) predstavuje účinný právny
prostriedok na ochranu jeho (už) porušených práv. V danom prípade tak podaná žaloba nie vhodný,
účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práv žalobcu, pretože po nej budú musieť nasledovať
ďalšie konania týkajúce sa vydania vecí, ktorými sa dosiahne žalobcom želaný stav. Predmetná žaloba
preto slúži len zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
8. Rozhodnutie súdu o návrhu na spojenie vecí na spoločné konanie je procesným rozhodnutím,
ktorým sa nerozhoduje o právach a povinnostiach sporových strán vo veci samej; nejde o rozhodnutie
vo veci samej, ktoré by do práv a povinností sporových strán zasahovalo konečným spôsobom.
Pokiaľ súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalobcu na spojenie vecí na spoločné konanie v
intenciách § 166 ods. 1 C.s.p., možno pre účely preskúmavanej veci konštatovať, že - z určujúceho,
materiálneho hľadiska - nebol síce postup súdu prvej inštancie správny (keď výslovne nerozhodol o
zamietnutí návrhu na spojenie vecí), avšak žalobcovi i naďalej zostali zachované možnosti realizácie
jeho procesných oprávnení, v rámci ktorých mohol uplatniť svoj procesný vplyv na výsledok konania.
Procesná nesprávnosť, ku ktorej došlo zo strany súdu prvej inštancie, nedosahovala preto v
danom prípade intenzitu porušenia práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.
9. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď upustil od doplnenia žalobcom navrhovaného
dokazovania. Aj odvolací súd považoval ďalšie dokazovanie za nadbytočné, nakoľko pri absencii
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení by nebolo možné dospieť k iným právnym
záverom, než ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe výsledkov dokazovania vykonaného v
rozsahu dostatočne potrebnom pre zistenie a právne posúdenie rozhodujúcich skutočností.
10. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti
rozsudku súdu prvej inštancie, keďže tento logicky a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a
uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej,
tak aj po právnej stránke, dostatočne sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a



relevantnými argumentmi sporových strán, vrátane ich dôkazných návrhov, a preto je jeho odôvodnenie,
spĺňajúce požiadavky vyplývajúce z § 220 ods. 2 C.s.p., dostatočným podkladom pre uskutočnenie
prieskumu v odvolacom konaní. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasni objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo strany na spravodlivý proces.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).