{"guid": "cf573ca7-e310-4d4b-a831-dc40bdcb4f5c:20dbc8b2-5782-4986-bc66-9ec393367ea5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1411211754.1", "spisova_znacka": "15Co/344/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/344/2017 z 26. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2020, sp. zn. 15Co/344/2017, ECLI:SK:KSBA:2020:1411211754.1", "identifikacne_cislo": "1411211754", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 436/2020", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:20731502-ef5a-44aa-a9ce-5431143130e0", "datum": "2021-03-16", "vztah": "porusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/20dbc8b2-5782-4986-bc66-9ec393367ea5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1411211754.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1411211754.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1411211754.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/344/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411211754
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1411211754.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcov: 1. V. A. , narodená dňa
XX.XX.XXXX, trvale bytom B., P. T. č. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Martin Hudák, advokát, Bratislava,
Hálkova č. 32, 2. D.. L. A. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom B., H. č. XXX/XX, 3. F. A. ,
narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom B., V. č. XXXX/X, proti žalovaným: I. D.. T.. T. F. , narodená
dňa X.XX.XXXX, trvale bytom B., Q. č. XXXX/X, zastúpená AK Balara s. r. o., so sídlom Bratislava,
Košická č. 5590/56, IČO: 36 858 528, za ktorú koná Mgr. Matúš Balara, II. D.. T. G. F. , narodený dňa
XX.X.XXXX, trvale bytom B., Q. č. XXX/XX, zastúpený AK Mikolaj, s. r. o., so sídlom Bratislava, Košická
č. 56/5590, IČO: 36 855 049, za ktorú koná Mgr. Dušan Mikolaj, III. D.. P. G. , narodený dňa X.X.XXXX,
trvale bytom L. Q., časť obce F. B., R. T. č. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Peter Hargaš, advokát, so sídlom
Bratislava, Košická č. 56, IV. V. B. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom B., P. č. XXXXX/XX, V. D..
D. B. , X.., narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom B., P. č. XXXXX/XX, VI. D.. L. Q. , narodená dňa
XX.X.XXXX, trvale bytom B., P. č. XXXXX/XX, žalovaní v IV. až VI. rade zastúpení RASLEGAL, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Mostová č. 2, IČO: 36 855 561, za ktorú koná JUDr. Slavomír Rabatin, VII. RONEL,
spol. s r.o., so sídlom Dunajská Streda, Jantárova č. 1893/67, IČO: 31 444 652, o odstránenie závad,
na odvolanie žalobcov v 1., 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 22. júna
2017, č.k. 6 C 267/2011-305, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd   p r i p ú š ť a   späťvzatie žaloby voči žalovaným v IV., V. a VI. rade, rozsudok Okresného
súdu Bratislava IV. zo dňa 22. júna 2017, č.k. 6 C 267/2011-305, vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol,
vo vzťahu k žalovaným v IV., V. a VI. rade             z r u š u j e  a konanie voči žalovaným v IV., V. a
VI. rade   z a s t a v u j e .
II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 22. júna 2017, č.k.                         6 C 267/2011-305,
vo výroku, ktorým žalobu voči žalovaným v I., II., III. a VII. rade zamietol,   p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 22. júna 2017, č.k.                       6 C 267/2011-305,
vo výroku, ktorým žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %
m e n í   tak, že žalovaným v I. až VII. rade priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
každému v rozsahu 100 %, a to voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. až 3. rade.

IV. Žalovaným v I. až VII. rade  p r i z n á v a  nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému v
rozsahu 100 %, a to voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. až 3. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22. júna 2017, č.k. 6 C 267/2011-305, zamietol žalobcu
žalobcov, ktorou sa domáhali odstránenia vád stavby bytového domu v B. na ulici P. T. č. XX-XX. O
trovách konania rozhodol tak, že žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania



v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 20 ods. 1, ods. 2, § 50a ods. 1, §
631, § 645 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 21 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že na
základe Zmluvy o dielo č. XX/D/XX a Zmluvy o výstavbe uzavretej so žalovanými (žalovaní v I. až III.
rade, žalovaným v IV. rade bol pôvodne D.. T. B., C.., po smrti ktorého súd, na základe uznesenia zo dňa
3.4.2017, č.k. 6 C 267/2011-255, pokračoval v konaní s jeho právnymi nástupcami, a to žalovanými v
IV. až VI. rade) sa žalobcovia stali spoluvlastníkmi bytového domu a vlastníkmi bytu č. XX a garážových
státí postavených na ul. P. T. č. XX-XX v B.. Žalobcovia si uplatnili u žalovaných reklamáciu závad stavby
bytového domu a z ich poverenia uplatnil reklamáciu závad aj správca bytového domu L., s.r.o. Časť
závad správca výstavby NHS - Garáže, spol. s r.o., odstránil cestou svojich dodávateľov, ale časť závad
v záručnej lehote nebolo odstránené a preto žalobcovia žiadali odstrániť konkrétne závady popísané v
žalobe. Žalobcovia k žalobe nepriložili žiadne prílohy okrem vyjadrenia k reklamácii. Žalovaná v I. rade
nárok žalobcov neuznala. Namietala, že Zmluvu o dielo č. XX/D/XX zo dňa 26.8.2004 ako ani Zmluvu o
výstavbe zo dňa 5.10.2004 so žalobcami neuzavrela, so žalobcami nikdy nebola v žiadnom zmluvnom
vzťahu. Nebola zhotoviteľom bytového domu zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie L. a nikdy nebola žalobcami vyzvaná na odstránenie akýchkoľvek vád na predmetnom bytovom
dome a nikdy žiadne vady na ňom ani neodstraňovala. Uviedla, že bola spoločníkom spoločnosti NHS
- Garáže, spol. s r.o., Saratovská 26, 841 02 Bratislava, IČO: 31 367 887 v období od 2.3.1994 do
4.8.2003, pričom počas celého obdobia účasti žalovanej v 1. rade v danej spoločnosti mala žalovaná
zapísané splatenie svojho vkladu spoločníka         v plnej výške. Preto neprichádza do úvahy jej
ručenie za akékoľvek záväzky danej spoločnosti. Spoločnosť NHS - Garáže, spol. s r.o., zanikla a
bola vymazaná z obchodného registra. Žalobu navrhla zamietnuť. Žalovaný v II. rade nárok žalobcov
neuznal, uviedol, že Zmluvu o dielo Č.XX/D/XX a Zmluvu o výstavbe so žalobcami neuzavrel. Žalovaný
v III. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zmluva, na ktorú sa žalobcovia v žalobe odvolávajú, bola
uzavretá medzi spoločnosťou NHS - Garáže, spol. s r.o., IČO: 31 367 887, ktorá zanikla výmazom z
obchodného registra dňa 8.9.2009, a žalobcami. Z uvedeného vyplýva, že medzi žalobcami a žalovaným
v III. rade ako aj ďalšími žalovanými neexistuje žiadny právny vzťah, z ktorého by pre žalovaných
vyplývali nejaké povinnosti. Žalovaný v III. rade ďalej uviedol, že všetky nároky vyplývajúce zo záruky
poskytnutej na predmet zmluvy už zaniknutou spoločnosťou NHS - Garáže, spol. s r.o., sú už premlčané
vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od skončenia záručnej doby (zmluva o dielo č.: XX/D/XX zo dňa
26.8.2004, čl. VIII. Bod 6), preto žalovaný v III. rade vzniesol námietku premlčania. Žalovaný v IV. rade
(pôvodný,     D.. T. B., C..) vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok uplatnený žalobcami neuznáva,
a to ani čiastočne. So žalobcami žiadnu zmluvu o dielo č. XX/D/XX a zmluvu          o výstavbe, ani
žiadnu inú zmluvu, nikdy neuzatváral. K vykonaniu akýchkoľvek stavebných prác, či odstráneniu vád v
prospech žalobcov sa nikdy nezaviazal. Mal za to, že nárok vznesený žalobcami je neopodstatnený,
pričom absentuje na ich strane i akýkoľvek právny titul, z ktorého by vyplývala jeho zodpovednosť za
vady diela. Namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Z opatrnosti ďalej vzniesol voči uplatneným
nárokom námietku premlčania. V priebehu konania žalobcovia rozšírili žalobu aj na ďalšieho žalovaného
(pôvodne ako žalovaného v V. rade, aktuálne ako žalovaného v VII. rade), a to spoločnosť RONEL,
spol. s r.o., so sídlom Jantárova 1893/67, Dunajská Streda, IČO: 31 444 652, ktorej vstup do konania
pripustil súd uznesením zo dňa 19.12.2014, č.k. 6 C 267/2011-148. Žalobcovia svoj návrh voči uvedenej
spoločnosti odôvodnili tým, že Zmluvou o dielo            v prospech tretej osoby, uzavretou dňa
18.3.2010, sa RONEL, spol. s r.o., zaviazala vykonať opravu izolácií a zateplenia základov domu a
priestoru garážových státí v polyfunkčnom dome na T. č. XX-XX, ako aj odstrániť všetky zjavné a skryté
vady a nedostatky izolácie proti presakovaniu a vytváraniu kondenzačnej vlhkosti na základoch domu
v podzemných priestoroch domu a garážových státí, čo zapríčiňuje znehodnotenie stavby. Žalovaný
v VII. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa jeho názoru, zmluva, na ktorú odkazujú žalobcovia,
nikdy nenadobudla platnosť ani účinnosť, pretože zmluvu podpísala za spoločnosť RONEL, spol. s r.o.,
ako zhotoviteľa osoba, ktorá nie je štatutárnym zástupcom ich spoločnosti, E. F. a táto osoba nemala
písomné ani ústne splnomocnenie na uzatvorenie tejto zmluvy. Ako osoby oprávnené z tejto zmluvy
vystupovali „vlastníci bytov    a nebytových priestorov, bytového domu P. T. XX-XX“, pričom zmluvu
podpísali D.. F. X. a D.. T. F. bez splnomocnenia a bez akéhokoľvek relevantného právneho titulu.
Vymedzenie osôb v predmetnej časti zmluvy („Oprávnený“) je vágne a neurčité, fakticky ničotné, a to
nielen v rovine primárnych subjektov („vlastníci“), ale aj v rovine sekundárnych subjektov („zástupcovia“
- bez splnomocnenia alebo iného právneho titulu). Táto zmluva preto vo svojej podstate nemôže byť za
žiadnych okolností vnímaná ako zmluva „v prospech tretej osoby“. Ako objednávateľ zmluvu podpísal I.
Z., G. XXX/X, XXX XX L. Q.. Táto fyzická osoba nemohla byť súčasne svojím štatutárnym zástupcom
a nemohla a ani žiadnym spôsobom ako fyzická osoba ani nesplnomocnila na podpísanie tejto zmluvy



D.. P. G., G. XXX/X, XXX XX L. Q.. Žalovaný v VII. rade taktiež uviedol, že v predmete zmluvy je
uvedené, že: „zhotoviteľ musí pred začatím diela predložiť oprávnenému referencie v podobnom rozsahu
ako je predmet zmluvy o dielo. V prípade, že oprávnený bude považovať referencie za nedostatočné,
táto zmluva sa zrušuje od začiatku bez nároku na akékoľvek sankcie alebo náhradu škody. Zhotoviteľ
je odborným garantom vykonania opráv izolácií a preberá zodpovednosť za konečný stav hotového
diela.“   Oprávnený zo zmluvy však od RONEL, spol. s r.o., nepožadoval žiadne referencie. Ako ďalší
argument na potvrdenie neexistencie zmluvy žalovaný v VII. rade uviedol, že v článku V. zmluvy, kde
sa hovorí o cene plnenia     a platobných podmienkach, je uvedené, že: „Zhotoviteľ a Objednávateľ
sú povinní uzatvoriť dodatok č. 1 k tejto zmluve tykajúci sa ceny diela a platobných podmienok do
troch dní od podpisu tejto zmluvy, inak sa táto zmluva zrušuje od počiatku. Zhotoviteľ a Objednávateľ
sú povinní Oprávnenému v tejto lehote potvrdiť uzatvorenie dodatku č. 1 písomne“. Zmluvné strany,
ktoré uzavreli zmluvu, nikdy neuzatvorili dodatok č. 1 k uvedenej zmluve, a preto mal žalovaný v VII.
rade za to, že zmluva bola zrušená od začiatku (ex tunc). Nič na tom nemení ani fakt, že potvrdením
zo dňa 19.3.2010 nesplnomocnené a neoprávnené osoby podpísali písomné potvrdenie o tom, že
uzatvorili dodatok č. 1 uvedenej zmluvy stanovujúci cenu a platobné podmienky za zhotovenie diela.
Potvrdenie podpísal D.. G. P. ako splnomocnený zástupca REAL ESTATE Company s.r.o., so sídlom
Letištná 61/319, Dunajská Streda, IČO: 36 248 622, pričom táto spoločnosť nie je účastníkom zmluvy
t.j. Objednávateľom v zmysle citovanej zmluvy, a naopak nepodpísal toto potvrdenie I. Z., G. XXX/X,
XXX XX L. Q., ktorý je účastníkom citovanej zmluvy ako jeden z objednávateľov. Toto potvrdenie nijako
nenahrádza dodatok, ktorý mal byť uzatvorený v písomnej forme. Žalovaný v VII. rade uviedol, že síce
vykonával na danom bytovom dome na T. č. XX-XX v B. opravárske, murárske a podobné práce, ale
iba na základe ústnych objednávok a ústnej dohody s D.. P. G. bytom C. XXX/X, L. Q., a tieto práce dňa
1.6.2011 žalovaný v VII. rade riadne odovzdal na základe písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí
prác zástupcom vlastníkov bytového domu P. T. XX-XX, B., D.. F. X. a D.. T. F.. Medzi stranami zmluvy
(Zhotoviteľom, Oprávneným a Objednávateľom) teda nikdy nevznikol žiaden zmluvný vzťah, a preto
žalovaný v VII. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie z vykonaného dokazovania, hlavne zo Zmluvy o dielo č. XX/D/XX zo dňa 26.8.2004 a Zmluvy
o dielo v prospech tretej osoby zo dňa 18.3.2010, vyplýva, kto sú strany zmluvného záväzku, a teda
súd mal možnosť zistiť okruh aktívne a pasívne vecne legitimovaných účastníkov konania. V sporovom
konaní je účastníkom konania ten, kto podal žalobu, t.j. žalobca a ten, koho žalobca označil v žalobe za
žalovaného. Súd prvej inštancie dôvodil, že pokiaľ žalobca nesprávne určí okruh účastníkov na strane
žalovaného, súd nemá v zmysle § 160 C.s.p. povinnosť žalobcu o tomto nedostatku poučiť, pretože
nejde o poučenie o procesných právach a povinnostiach, išlo by    o hmotnoprávne poučenie žalobcu
o tom, koho by podľa hmotného práva mal žalovať, čo nepochybne presahuje poučovaciu povinnosť
súdu a je navyše v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Je pritom bezvýznamné, že podľa
hmotného práva by právo malo byť uplatnené proti niekomu inému než proti označenému žalovanému,
v takom prípade ide už    o otázku tzv. vecnej legitimácie (aktívnej, ak sa týka žalobcu a pasívnej, ak
sa týka žalovaného), ktorá je predmetom dokazovania a ktorej nedostatok je dôvodom pre zamietnutie
žaloby. Či bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,
ktoré sú predmetom konania, sa teda              v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná
legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide;               o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide. Žalobcovia žalovali konateľov, resp. spoločníkov obchodnej spoločnosti NHS -
Garáže, spol. s r.o., napriek tomu, že s týmito fyzickými osobami nemali žiaden zmluvný vzťah a tieto
osoby neboli zmluvnou stranou Zmluvy o dielo č. XX/D/XX zo dňa 26.8.2004. Žalovaní v I. až VI. rade
nie sú nositeľmi hmotno-právnej povinnosti zo Zmluvy o dielo č. XX/D/XX, a to aj napriek tomu, že boli
konateľmi, resp. spoločníkmi obchodnej spoločnosti, ktorá bola účastníkom tohto zmluvného vzťahu. Vo
vzťahu                k žalovanému v VII. rade súd prvej inštancie zo Zmluvy o dielo v prospech tretej osoby zo
dňa 18.3.2010 zistil, že žalobcovia túto zmluvu neuzatvárali, teda neboli účastníkmi zmluvného vzťahu
a nemajú aktívnu vecnú legitimáciu vystupovať voči žalovanému v VII. rade ako aktívne legitimovaní
žalobcovia. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalovaný v VII. rade namietal platnosť tejto zmluvy,
vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na viaceré logické a vecné rozpory pri dodržiavaní postupu
uzatvárania zmluvy, ako aj na existenciu rozväzovacej podmienky (v lehote 3 dní od podpisu zmluvy
nebol písomne dojednaný Dodatok č. 1 týkajúci sa ceny diela a platobných podmienok), ktorá spôsobila,



že zmluva bola zrušená od začiatku. Nebolo preukázané, že žalovaný v VII. rade vykonal práce na
základe vyššie uvedenej zmluvy, a teda nebolo preukázané, že žalobcom svedčí hmotné právo, aby
žalovaného v VII. rade žalovali o odstránenie vád diela na základe Zmluvy o dielo v prospech tretej osoby
zo dňa 18.3.2010. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že  žalobcovia najprv svoje právo na
odstránenie vád bytového domu odvodzovali od Zmluvy o dielo          č. XX/D/XX zo dňa 26.8.2004 a až
následne v priebehu konania dôvod odstránenia vád odvíjali od Zmluvy o dielo v prospech tretej osoby
zo dňa 18.3.2010. Súd dal do pozornosti aj časové súvislosti, pričom poukázal na to, že žalobcovia
odvíjali svoje nároky od Zmluvy o dielo v prospech tretej osoby prvýkrát až svojím podaním zo dňa
13.6.2013, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že žaloba bola podaná dňa 6.9.2011 a vykonané
práce zo Zmluvy o dielo v prospech tretej osoby boli odovzdané dňa 1.6.2011, teda zhruba 3 mesiace
pred podaním žaloby. Je teda evidentné, že žalobcovia pôvodne mienili žalovať odstránenie vád diela na
základe Zmluvy o dielo č. XX/D/XX zo dňa 26.8.2004, pričom až na základe vývoja súdneho konania a na
základe vyjadrení pôvodných žalovaných (v I.-IV. rade), ktorí namietali svoju pasívnu vecnú legitimáciu,
právny titul odstránenia vád menili. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie
len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, resp. ak nositeľom
práva je žalobca. Ak sa to v konaní nedokáže, resp. sa preukáže opak (čo bol aj prípad predmetného
konania), súd musí žalobu zamietnuť so záverom o nedostatku vecnej legitimácie.

2. V priebehu konania, podaním doručeným súdu dňa 23.6.2017, po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo
veci samej, žalobcovia zobrali žalobu voči žalovaným v IV., V. a VI. rade späť z dôvodu, že sa k žalobe
nevyjadrili a o priebehu výstavby domu na T. ul. č. XX-XX nič nevedia. Žalovaní v IV., V. a VI. rade so
späťvzatím žaloby voči nim súhlasili (č.l. 304 spisu) a navrhli konanie voči nim zastaviť.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podali včas odvolanie žalobcovia.
Dôvodili, že žalovaných v IV. až VI. rade nežalovali, o vadách vedel len ich otec. Uviedli, že žalobu
podali dňa 6.9.2011 a nebolo možné šesť rokov čakať na odstránenie zatekania novostavby z vadne
vyprojektovaných a stavebne vykonaných hydroizolácií. Na ich náklady bolo postavené lešenie a
realizovaná oprava hydroizolácií stien a oplechovanie balkónov. Odvolaciemu súdu navrhli vykonať
dôkazy a to vypočuť D.. L. V., projektantku a premietnuť film o opravách hydroizolácií a vád v novostavbe,
natočený RTVS. Opätovne navrhli vstup Slovenskej komory architektov a prokuratúry do konania, z
dôvodu zákazu žalovaným podnikať. Uviedli, že stále zateká voda zo strechy do ich bytu. Odborné
posúdenie preukázalo vadne vyprojektovanú strechu a vadne prevedenú strechu z odpadového dreva
s kôrou bez konzervačných náterov. Z dôvodu vád projektu vypracovaného žalovanými v I. a II. rade a
vád stavebnej dodávky uhradenej k rukám žalovaného v III. rade zateká do suterénu stavby, do garáží
a plynomerne. Poukázali aj na to, že pojednávanie dňa 22.6.2017 žiadali odročiť z dôvodu, že podali na
Centre právnej pomoci žiadosť o právne zastúpenie. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhli zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovaným nepriznať trovy konania. Poukázali na to, že
ako slabšia strana sú pod ochranou zákona o ochrane spotrebiteľa. Za špekuláciu považovali zastúpenie
žalovaných v I. a II. rade dvomi advokátmi tej istej kancelárie. Záverom uviedli, že ich odvolanie právne
odôvodní advokát, ktorého im určí Centrum právnej pomoci.

4. Uznesením zo dňa 5.10.2017, č.k. 6 C 267/2011-355, súd prvej inštancie vyzval žalobcov, aby v
lehote 15 od doručenia uznesenia odvolanie doplnili o chýbajúce náležitosti a uviedli, čo odvolaním
sledujú a čoho sa domáhajú (odvolací návrh). Uznesenie bolo žalobkyni v 1. rade doručené dňa
31.10.2017, žalobcovi v 2. rade dňa 28.10.2017 a žalobcovi v 3. rade dňa 17.10.2017. Žalobcovia na
výzvu nereagovali.

5. Odvolací súd doručil žalovaným v I., II., III. a VII. rade odvolanie žalobcov s tým, aby sa k odvolaniu
vyjadrili v lehote 10 dní odo dňa jeho doručenia.

6. Žalovaná v I. rade vo vyjadrení k odvolaniu opätovne namietala svoju pasívnu legitimáciu v spore,
keďže nie je a ani nikdy nebola so žalobcami v žiadnom zmluvnom vzťahu. Neexistuje žiadna právna
skutočnosť, ktorá by bola dôvodom na uplatnenie akéhokoľvek nároku žalobcov voči jej osobe.
Poukázala na to, že uvedenú námietku uplatnila v spore pred súdom prvej inštancie, pričom žalobcovia
na jej námietku nereagovali, neuviedli ani tvrdenia, na základe ktorých by mala byť pasívne vecne
legitimovaná vo veci, a ani nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jej pasívnu vecnú
legitimáciu. Ani              v prípade, ak by odvolací súd vykonal dokazovanie, ktoré navrhujú žalobcovia,



nemohli by     z neho vyplynúť dôvody jej pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore. Navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

7. Žalovaný v II. rade sa k dovolaniu vyjadril tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny
a navrhuje odvolaciemu súdu ho potvrdiť.

8. Žalovaný v III. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za vecne správne, stotožňuje sa s jeho odôvodnením, ktoré potvrdilo právnu argumentáciu
žalovaného v III. rade o tom, že nie je pasívne vecne legitimovaný, keďže nebol účastníkom Zmluvy
o dielo č. XX/D/XX zo dňa 26.8.2004 a zo Zmluvy o dielo v prospech tretej osoby zo dňa 18.3.2010
mu nevyplývali žiadne povinnosti, ktoré by si mal plniť voči žalobcom. Nebol zhotoviteľom stavby podľa
Zmluvy o dielo           č. XX/D/XX zo dňa 26.8.2004 a rovnako tak nebol ani povinný zabezpečiť
odstránenie vád stavby, ako ani riešiť reklamáciu zo stavebných činností, ktoré mali byť zabezpečené na
základe Zmluvy o dielo v prospech tretej osoby zo dňa 18.3.2010. Žalovaný v III. rade poukázal na to, že
nebol a ani nie je nositeľom žiadnych hmotnoprávnych povinností, ktoré si žalobcovia v tomto súdnom
konaní voči nemu uplatnili, a preto nemôže byť zaviazaný na vykonanie činností, ktoré žalobcovia
žiadali v tomto súdnom konaní vykonať. Žalobcovia si mali riadne uplatniť svoje práva u právnických
osôb, ktoré zabezpečovali zhotovenie a opravu stavby. V zmysle Obchodného zákonníka nie je možné,
aby za záväzky právnickej osoby zodpovedali štatutárne orgány alebo spoločníci, čiže nie je možné
preniesť povinnosti právnických osôb na žalovaného v III. rade ako fyzickú osobu. Žalovaný v III. rade
odvolanie žalobcov považoval za bezobsažné, nie sú v ňom uvedené žiadne odvolacie dôvody. Nie
je zrejmé, čo týmto odvolaním žalobcovia napádajú, keďže žiadnym spôsobom nezdôvodňujú, prečo
je rozsudok súdu prvej inštancie nesprávny a prečo by mal byť žalovaný v III. rade pasívne vecne
legitimovaný, t.j. neuviedli ani jeden dôvod, prečo by mal byť žalovaný v III. rade zaviazaný na činnosti,
ktoré žiadali žalobcovia od žalovaných v konaní. Poukázal na to, že žalobcovia sa výlučne obmedzili
na doloženie nových dôkazov, ktoré nie sú v odvolacom konaní prípustné, navyše ani nezdôvodnili,
čo týmito dôkazmi sledujú a čo by tieto dôkazy mali preukazovať vo vzťahu k žalovanému v III. rade.
Žalovaný v III. rade nezodpovedá žiadnym spôsobom za vypracovanie projektovej dokumentácie a ani
za zhotovenie strechy. Rovnako nie je zrejmá príčinná súvislosť medzi zatekaním do suterénu stavby a
údajným prevzatím hotovosti žalovaným v III. rade. Žalovaný v III. rade poprel, že by prevzal akúkoľvek
hotovosť v súvislosti so stavbou ako fyzická osoba, navyše žalobcovia takéto tvrdenie na súde prvej
inštancie ani neuviedli, takže odvolací súd by sa nemal týmto novým skutkovým tvrdením zaoberať.
Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie zamietol žalobu voči nemu z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie, takže je bezpredmetné, aby sa     v konaní posudzovalo, či stavba má alebo nemá
vady, a teda požiadavka žalobcov na zopakovanie dokazovania je neopodstatnená. Odvolaciemu súdu
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

9. Žalovaný v VII. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že na dotknutej stavbe, v roku jej
realizácie, nevykonal žiadne práce, v roku 2015 na stavbe vykonával opravy. Nie je mu známe, z akého
dôvodu v spore figuruje.

10. Odvolací súd doručil žalobcom vyjadrenia žalovaných k odvolaniu s tým, že majú možnosť sa k nim
vyjadriť v lehote 10 dní odo dňa ich doručenia. Žalobcovia v 2. a 3. rade sa k vyjadreniam žalovaných
nevyjadrili. Vyjadrenie žalovaného v VII. rade žalobcom už doručované nebolo, keďže neobsahovalo
žiadne nové skutočnosti.

11. K vyjadreniam žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa v 1. rade, vyjadrením zo dňa 26.5.2020, doručeným
prostredníctvom žalobcu v 2. rade, účastným na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 27.5.2020. Poukázala
na to, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský spor, žaloba nebola podaná svojvoľne. Vzhľadom
na očakávané vysoké súdne trovy navrhla, aby súd výnimočne nepriznal žalovaným trovy konania, ktoré
zo svojho starobného dôchodku nebude vedieť zaplatiť. Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26.9.2019, sp.zn. I. ÚS 207/2019.

12. Podľa § 470 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. l). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o



predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany (ods. 2).

13. Podľa § 370 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (ods. l). Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (ods. 2).

14. V prejednávanej veci po rozhodnutí súdu prvej inštancie, skôr ako rozsudok nadobudol
právoplatnosť, žalobcovia zobrali žalobu späť v celom rozsahu voči žalovaným v IV., V. a VI. rade;
žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili. Za týchto okolností odvolací súd, už bez ďalšieho, späťvzatie
žaloby voči žalovaným v IV., V. a VI. rade pripustil, vo vzťahu k nim zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a konanie zastavil.

15. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania                      [§
470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa                   27. mája 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli
strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým  žalobu zamietol, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.
l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho
súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

16.1. Žalobcovia sa predmetným žalobným návrhom domáhali voči žalovaným odstránenia vád diela
realizovaného na základe Zmluvy o dielo č. XX/D/XX zo dňa 26.8.2004 a Zmluvy o dielo v prospech
tretej osoby zo dňa 18.3.2010. Žalovaní v I. až VI. rade namietali svoju pasívnu vecnú legitimáciu v
konaní, poukazovali na to, že neboli zmluvnou stranou ani jednej zo zmlúv o dielo, od ktorej žalobcovia
odvodzovali právo na odstránenie vád diela. Žalovaný v VII. rade namietal, že Zmluva o dielo v prospech
tretej osoby zo dňa 18.3.2010 nenadobudla platnosť a účinnosť, keďže za žalovaného ju podpísala
osoba, ktorá nebola jej štatutárnym zástupcom a nebola na takýto úkon splnomocnená, za vlastníkov
bytov a nebytových priestorov domu na T. ul. č. XX-XX ako oprávnených zo zmluvy túto zmluvu podpísali
osoby, ktoré na takýto úkon neboli splnomocnené, k zmluve nebol uzatvorený dodatok č. 1, čo podľa čl.
V. zmluvy znamenalo jej zrušenie od počiatku.
16.2. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď v prejednávanej veci skúmal otázku aktívnej
a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo
všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného
práva. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj
v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. V prejednávanom prípade, ak sa žalobcovia
domáhali voči žalovaným splnenia povinnosti titulom zmluvy o dielo č. XX/D/XX zo dňa 26.8.2004 a
Zmluvy o dielo v prospech tretej osoby zo dňa 18.3.2010, podmienkou ich úspechu (okrem splnenia
ďalších podmienok) bolo v prvom rade preukázanie, že žalovaní boli zmluvnými stranami dotknutých
zmlúv o dielo, z ktorých im vyplývajú povinnosti, ktoré sú predmetom konania a to aj v prípade, že by
sa jednalo o spotrebiteľský spor.
16.3. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, totožne so súdom prvej inštancie, že zmluvu o dielo
č. XX/D/XX (č.l. 23 spisu) uzatvorili žalobcovia v 1. až 3. rade ako objednávatelia so spoločnosťou
NHS - Garáže, spol. s r.o., IČO: 31 367 887, ako zhotoviteľom. Ani jeden zo žalovaných tak nebol
zmluvnou stranou uvedenej zmluvy, preto im z uvedenej zmluvy nevyplývajú žiadne povinnosti. Správny
tak bol záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v predmetnom
spore. Uvedené platí aj pre prípad, že žalobcovia žalovali žalovaného v III. rade a právneho predchodcu
žalovaných v IV. až VI. rade (pôvodne žalovaného v IV. rade) ako konateľov spoločnosti NHS -
Garáže, spol. s r.o. (vychádzajúc z prednesu žalobcu v 2. rade na pojednávaní dňa 22.6.2017; č.l. 289



spisu). Uvedená spoločnosť bola dňa 8.9.2009 vymazaná ex offo z obchodného registra. Odvolací súd
poukazuje na to, že zánikom spoločnosti dochádza k ukončeniu jej právnej subjektivity ako právnickej
osoby, pričom proces zániku spoločnosti je zavŕšený dňom výmazu spoločnosti z obchodného registra.
Dňom výmazu spoločnosti z obchodného registra zanikla aj funkcia konateľa spoločnosti. V čase
podania žaloby tak žalovaný v III. rade a právny predchodca žalovaných v IV., V. a VI. rade už
nevykonávali funkciu konateľa spoločnosti. Pasívna vecná legitimácia im tak nesvedčí ani ako konateľom
spoločnosti. Voči žalovaným v I. a II. rade ( opäť vychádzajúc z prednesu žalobcu v 2. rade na
pojednávaní dňa 22.6.2017; č.l. 289 spisu) sa žalobcovia domáhali svojho nároku ako voči projektantom
stavby, v ktorom prípade im taktiež nesvedčí pasívna vecná legitimácia.
16.4. Pokiaľ ide o predmet konania, teda odstránenie vád diela titulom Zmluvy o dielo v prospech
tretej osoby zo dňa 18.3.2010, odvolací súd uvádza nasledovné. Základnou črtou zmluvy v prospech
tretej osoby je skutočnosť, že na základe tejto zmluvy vzniká tretej osobe (teda osobe, ktorá nie je jej
účastníkom) - vyslovením jej súhlasu so zmluvou - nárok na plnenie voči dlžníkovi. V prípade zmluvy v
prospech tretej osoby vystupujú nasledovné subjekty: veriteľ, ktorý je príjemcom sľubu a ktorý má nárok
na to, aby bolo plnené                v prospech tretej osoby, dlžník, ktorý je sľubujúcou osobou a ktorý
má povinnosť plniť          v prospech tretej osoby, tretia osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou zmluvy
v prospech tretej osoby a ktorej - v prípade vyslovenia jej súhlasu s touto zmluvou - vzniká nárok na
plnenie voči dlžníkovi. Právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je hlavným alebo primárnym vzťahom zo
zmluvy v prospech tretej osoby, na základe ktorého - po vyslovení súhlasu tretej osoby s touto zmluvou -
vzniká právo veriteľa požadovať od dlžníka, aby dlžník plnil tretej osobe. Pokiaľ tretia osoba nevysloví so
zmluvou v prospech tretej osoby súhlas - ak nie je dohodnuté niečo iné - môže veriteľ požadovať plnenie
od dlžníka vo svoj prospech. Okamihom vyslovenia súhlasu tretej osoby so zmluvou v prospech tretej
osoby vzniká tretej osobe nárok na plnenie voči dlžníkovi práve podľa tejto zmluvy. To znamená, že tretej
osobe voči dlžníkovi vznikne ten nárok na plnenie, na ktorý sa dlžník zaviazal v zmluve v prospech tretej
osoby. Žalovaný v VII. rade, ktorý bol účastníkom zmluvy o dielo v prospech tretej osoby ako zhotoviteľ,
namietal, že za žalobcov ako oprávnených zo zmluvy o dielo v prospech tretej osoby (tretia osoba)
uzavreli dotknutú zmluvu osoby, ktoré neboli na takýto právny úkon splnomocnené. V takom prípade,
podľa názoru odvolacieho súdu, žalobcom ako tretej osobe nevznikol voči dlžníkovi (v prejednávanom
prípade voči zhotoviteľovi) nárok na plnenie z dotknutej zmluvy. Žalobcovia na predmetnú námietku
žalovaného v VII. rade žiadnym spôsobom nereagovali, nepreukázali, že zo strany tretej osoby tak
došlo k platnému vysloveniu súhlasu so zmluvou v prospech tretej osoby a nenavrhli v tomto smere
žiadne dokazovanie, neuniesli tak dôkazné bremeno preukázania aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu
k žalovanému v VII. rade. Uvedenú skutočnosť správne konštatoval, na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, aj súd prvej inštancie.
16.5. Vzhľadom na správne závery súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaných v I. až VI. rade v predmetnom spore a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v
1. až 3. rade vo vzťahu k žalovanému v VII. rade správny bol aj postup súdu prvej inštancie, ktorým
nevyhovel návrhu žalobcov na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne D.. L. V. a premietnutím
filmu RTVS, ktoré dokazovanie by bolo nadbytočné, a preto nehospodárne.

17.1. K návrhu žalobcov, obsiahnutému v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým
žalobcovia navrhli vstup Slovenskej komory architektov a Krajskej prokuratúry Bratislava do konania
odvolací súd uvádza nasledovné. Podľa § 82 ods. 1 C.s.p. intervenient vstupuje do konania z vlastného
podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním. Podľa § 86 C.s.p. strana
môže osobe, ktorá má právny záujem na výsledku sporu, oznámiť, že sa vedie spor a vyzvať ju, aby ako
intervenient vstúpila do konania (1). Prílohou oznámenia o spore je žaloba a jej zmeny (2). V oznámení
sa uvedie, aké nároky čo do dôvodu strana voči tejto osobe uplatní, ak bude v spore neúspešná (3).
Podľa uvedeného ustanovenia oznámenie o spore je hmotnoprávny úkon strany sporu adresovaný tretej
osobe, ktorým strana sporu tretiu osobu vyzýva, aby do sporu vstúpila ako intervenient  a aby ju v
spore podporovala. Strana sporu oznámenie o spore nedoručuje prostredníctvom súdu. V oznámení
o spore musí strana sporu špecifikovať predmet sporu a právny dôvod nárokov, ktoré strana sporu
uplatní voči tretej osobe, ak spor prehrá. Označené náležitosti sú formálnymi podmienkami platnosti
oznámenia o spore. Materiálnou podmienkou platnosti oznámenia o spore je, že skutočne existuje
právny záujem tretej osoby na výsledku sporu. Z uvedeného vyplýva, že ak mali žalobcovia záujem na
vstupe Slovenskej komory architektov do konania ako intervenienta na strane žalobcov, bolo vo sfére ich
dispozície, aby tomuto subjektu doručili oznámenie o spore, pričom na jeho uvážení by bolo, po splnení
formálnych a materiálnych podmienok oznámenia o spore, či do sporu ako intervenient vstúpi. Odvolací
súd považuje za potrebné konštatovať, že vzhľadom na absenciu aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie



v spore, z dôvodu ktorého súd prvej inštancie žalobu správne zamietol, je úvaha o vstupe intervenienta
do uvedeného konania bezpredmetná.
17.2. Pokiaľ ide o vstup prokurátora do konania, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 93 ods. C.s.p.,
podľa ktorého prokurátor môže vstúpiť do začatého konania       a/ v sporoch, v ktorých ako jedna zo
strán vystupuje štát, právnická osoba zriadená štátom, štátny podnik, právnická osoba s majetkovou
účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok, alebo b/ v sporoch o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, predmetné konanie nespĺňa ani jednu
z uvedených zákonných podmienok vstupu prokurátora do začatého konania.

18. K odvolacej námietke, podľa ktorej žalobcovia žiadali odročiť pojednávanie konané dňa 22.6.2017
z dôvodu, že podali na Centre právnej pomoci žiadosť o právne zastúpenie, odvolací súd uvádza, že
takéto konanie žalobcov možno považovať za účelové vzhľadom k tomu, že spor prebiehal od roku 2011,
v rámci ktorého času mali žalobcovia dostatok možností na to, aby si zvolili právneho zástupcu, resp.
požiadali Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta.

19. K podaniu žalobcov zo dňa 26.5.2020, doručenému odvolaciemu súdu dňa 27.5.2020 formou emailu,
označenému ako zmena žaloby, odvolací súd uvádza nasledovné. Podľa § 125 ods. 2 C.s.p. podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo          v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Žalobca v 2. rade sa dňa 27.5.2020 zúčastnil verejného vyhlásenia rozsudku v
prejednávanej veci, odvolaciemu predložil k nahliadnutiu originál vyššie uvedeného emailového podania,
na podaní sa nachádzali podpisy žalobcov v 1. a 2. rade, avšak na podaní absentoval podpis žalobcu v 3.
rade. Žalobca v 2. rade uviedol, že zabezpečí podpis žalobcu v 3. rade a v lehote 10 dní originál podania
doručí súdu. Keďže emailové podanie žalobcov, doručené súdu dňa 27.5.2020, v čase verejného
vyhlásenia rozsudku, nespĺňalo podmienku podľa § 125 ods. 2 C.s.p., nebolo doručené v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu v lehote desiatich dní,
odvolací súd naň neprihliadol. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že na uvedené podanie, ak by
aj obsahovalo všetky náležitosti, nemohol prihliadať, keďže nemohol obsahovalo zmenu žaloby, ktorý
úkon v odvolacom konaní podľa § 371 C.s.p. nie je možný.

20. Záverom odvolací súd uvádza, že v danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované
dokazovanie, ktoré bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie
dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p.
dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver o
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v I. až III. rade, ako aj nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcov vo vzťahu k žalovanému v VII. rade. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu
zamietol, súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že obsah odvolania žalobcov vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá,
nie je  spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku predmetného  rozsudku súdu
prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v nich  uvedených, pričom ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok
zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z
uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.,
ako vecne správny potvrdil.

21. Odvolatelia napadli odvolaním aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. Odvolací
súd  výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu
trov konania v rozsahu 100 % zmenil tak, že žalovaným v I. až VII. rade priznáva nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania každému v rozsahu 100 % a to voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti
žalobcov v 1. až 3. rade, keďže súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne podľa právnej úpravy
obsiahnutej v ustanovení § 262 ods. 1 C.s.p. Podľa uvedeného ustanovenia súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí, rozhodne najprv o nároku na náhradu trov konania a až po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Výrok rozsudku
súdu prvej inštancie tak nebol v súlade s uvedenou právnou úpravou. Žalovaní v I. až VII. rade (vo vzťahu
k žalovaným v IV., V. a VI. rade žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania) však boli v konaní pred



súdom prvej inštancie úspešní v celom rozsahu, preto odvolací súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a pokiaľ
ide o žalovaných v IV., V. a VI. rade v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. priznal žalovaným nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania každému v rozsahu 100 %, keďže žalovaní mali postavenie samostatných
spoločníkov podľa § 76 C.s.p. Žalobcovia ako spoluvlastníci mali v konaní postavenie nerozlučných
spoločníkov podľa § 77 C.s.p., preto sú povinní vo vzťahu k žalovaným spoločne a nerozdielne.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l,                  § 255
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaní, súc v postavení samostatných spoločníkov podľa § 76
C.s.p., mali v odvolacom konaní plný úspech, preto majú aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania
každý v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

23.1. K návrhu žalobkyne v 1. rade, obsiahnutom vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu
žalobcov, zo dňa 26.5.2020, aby súd, v otázke nároku na náhradu trov konania, postupoval podľa
§ 257 C.s.p. a úspešným žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania odvolací súd uvádza
nasledovné. Podstata ustanovenia § 257 C.s.p. spočíva v tom, že len výnimočne nemusí súd strane,
ktorá má nárok na náhradu trov konania podľa všeobecných zásad rozhodovania o nároku na náhradu
trov konania, túto náhradu trov konania priznať. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo slovného znenia uvedeného zákonného
ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o
náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť
k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide     o výnimočný prípad a či sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať                z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o
celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie
podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto
by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové
pomery oprávnenej strany. Taktiež je potrebné prihliadať na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom.
23.2. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci neboli v konaní zistené výnimočné okolnosti
a ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce použitie ustanovenia § 257 C.s.p. Za takéto
dôvody, bez ďalšieho, nemožno považovať ani skutočnosti tvrdené žalobkyňou v jej podaní zo dňa
26.5.2020, že je starobnou dôchodkyňa a má cievnu chorobu. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na to, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti
všetkých žalobcov, pričom žalobcovia v 2. a 3. rade ani netvrdili, že by na ich strane boli existovali dôvody
odôvodňujúce postup podľa § 257 C.s.p. Je potrebné uviesť zároveň to, že spoločná a nerozdielna
povinnosť žalobcov znamená, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť ostatných žalobcov. Odvolací
súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že žalobcovia si už pri podaní samotnej žaloby museli byť
vedomí toho, že so súdnym konaním sú spojené náklady, ktoré budú musieť, pre prípad neúspechu v
spore, znášať. Bolo ich povinnosťou dôsledne zvážiť všetky dôsledky, ktoré sú so súdnym konaním a
jeho vedením spojené. Nie je možné následky neúspechu v konaní v podobe znášania jeho trov prenášať
na druhého účastníka, ktorý spor nevyvolal, musel sa v spore brániť a ktorý bol nakoniec v konaní
procesne úspešný. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že to boli práve žalobcovia, ktorí svojim konaním,
procesnými návrhmi na zámenu účastníkov konania, návrhmi na odročenie pojednávania, zmenu žaloby
(č.l. 57, 59, 67, 75, 91, 97, 119, 120, 138, 142, 163, 203, 208, 227, 264, 267, 273, 277 spisu), ovplyvnili
jednak dĺžku konania a vyvolali aj procesnú aktivitu žalovaných, čo všetko malo vplyv na vznik ako
aj  výšku trov konania. Pokiaľ žalobkyňa v 1. vo svojom podaní zo dňa 26.5.2020 poukazovala na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.9.2019, sp.zn. I. ÚS 207/2019, tento sa zaoberal
otázkou, že podľa novej právnej úpravy (§ 251 C.s.p.) sa za trovy konania považujú len také výdavky,
ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania (§ 156 C.s.p.) do jeho skončenia (právoplatnosťou
súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). Podľa uvedeného nálezu jednotlivé úkony právnej
služby musia byť posudzované samostatne zo zreteľom na to, či išlo o odôvodnený a účelne vynaložený



výdavok, ktorý strane sporu vznikol v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Uvedený
nález neriešil otázku použitia § 257 C.s.p.

24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393                ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon              pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci  samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu  a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už  prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo                 k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa  potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie  odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej  praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak  odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n)  (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje  desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch              s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška  príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa  písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1  je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia  odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej  inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od  doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na  príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti  ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody)  a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.  Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie  druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu  koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov               o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní  došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto  vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že  rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie  veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto  právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje  podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433  C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na  podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku   a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 436/2020", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:20731502-ef5a-44aa-a9ce-5431143130e0", "datum": "2021-03-16", "vztah": "porusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/267/2011", "guid": "0e6a8ee0-3786-47d9-85e9-5030d525d459:fe534be1-188b-415e-96f7-ec0637f51037", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1a12a630-4c8b-4bb7-82c4-2ad783d5a476", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.207.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 207/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.207.2019.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:20731502-ef5a-44aa-a9ce-5431143130e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.436.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 436/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 436/2020 z 16. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.436.2020.1"}]}