Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/226/2019 z 13. 1. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. januára 2020, sp. zn. 2Cob/226/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1417204979.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/226/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1417204979.1 | 2020-01-13 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/49f2bb16-f1db-4068-ba16-98bc42323f35 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1417204979.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/226/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417204979
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1417204979.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Mesto Prievidza,
Námestie slobody 14, 971 01 Prievidza, IČO: 00 318 442, zast.: POLÁČEK&PARTNERS s. r. o.,
advokátska kancelária, Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568
124, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. ICLic. Pavol Poláček, LL.M., M.A., proti žalovanému: Y..
W. Š., C.. XX.X.XXXX, D. S. M. XXXX/X, XXX XX S., zast.: JUDr. Sylvia Filipová, advokátka, Radvanská
1, 811 01 Bratislava, v konaní o nariadení neodkladného opatrenia na odvolanie žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/82/2017-130 zo dňa 12.5.2017 v znení doplňujúceho
uznesenia č. k. 10Cb/82/2017-235 zo dňa 26.6.2017 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/82/2017-130 zo dňa
12.5.2017 v znení doplňujúceho uznesenia č. k. 10Cb/82/2017-235 zo dňa 26.6.2017 v napadnutej
časti, ktorou žalovanému bolo uložené zdržať sa akéhokoľvek konania na základe Poverenia zo
dňa 22.4.2015, na základe ktorého bol poverený, aby samostatne konal a podpisoval za spoločnosť
Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. (v skratke PTH, a.s.), IČO: 36 325 961, so sídlom G. Švéniho
3H, Prievidza, navonok ako aj dovnútra, a v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek konania na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 22.04.2015, ktorou bol splnomocnený,
aby samostatne konal a podpisoval za spoločnosť Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. (v skratke
PTH, a.s.), IČO: 36 325 961, so sídlom G. Švéniho 3H, Prievidza, navonok ako aj dovnútra, p o t v
r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
konania na základe Poverenia zo dňa 22.4.2015, na základe ktorého bol poverený, aby samostatne
konal a podpisoval za spoločnosť Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s., IČO: 36 325 961, so sídlom
G. Švéniho 3H, Prievidza, navonok ako aj dovnútra, a ďalej mu uložil zdržať sa akéhokoľvek konania
na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 22.04.2015, ktorou bol splnomocnený, aby samostatne
konal a podpisoval za spoločnosť Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. (v skratke PTH, a.s.), IČO: 36
325 961, so sídlom G. Švéniho 3H, Prievidza, navonok ako aj dovnútra. Vo zvyšku návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 12.4.2017 sa žalobca domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia v znení: Y.. W. Š., C. XX.X.XXXX, D. S. M. XXXX/X, XXX XX
S., štátny občan Slovenskej republiky, je povinný zdržať sa: 1. výkonu funkcie riaditeľa na základe
Dodatku č. 1 zo dňa 22.4.2015 k Pracovnej zmluve zo dňa 30.3.2012, 2. akéhokoľvek konania na
základe Poverenia zo dňa 22.4.2015 udeleného spoločnosťou PTH, a.s., na základe ktorého bol
poverený, aby samostatne konal a podpisoval za spoločnosť PTH, a.s. navonok ako aj dovnútra, 3.



akéhokoľvek konania na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 22.4.2015, ktorou ho Y.. T. W. a Y.. W.
Š. splnomocnili, aby samostatne konal a podpisoval za spoločnosť PTH, a.s. navonok ako aj dovnútra.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca zdôvodnil tým, že žalobca je územný správny
a samosprávny celok ako aj majoritný akcionár s 51 % podielom akcií v spoločnosti Prievidzské tepelné
hospodárstvo, a.s. (ďalej len spoločnosť PTH, a.s.). Povinný je predseda predstavenstva spoločnosti
PTH, a.s.. K jeho opakovanému menovaniu za predsedu predstavenstva došlo na valnom zhromaždení
spoločnosti dňa 27.4.2016. Povinný je nominant druhého akcionára spoločnosti - Hornonitrianskych baní
Prievidza, a.s. (ďalej len HBP, a.s.), so sídlom Matice Slovenskej 10, 971 01 Prievidza, IČO: 36 005
622, ktorý vlastní 49 % akcií spoločnosti. Podľa bodu 28.1 stanov spoločnosti PTH, a.s. je štatutárnym
orgánom spoločnosti predstavenstvo, ktoré tvoria 3 členovia: 1 zástupca žalobcu, 1 zástupca HBP, a.s.,
1 spoločný zástupca oboch akcionárov. Funkcia predsedu predstavenstva prináleží zástupcovi HBP,
a.s.. Stanovy spoločnosti v bode 29.1 ustanovujú, že menom spoločnosti koná a podpisuje predseda
predstavenstva spoločne s jedným ďalším členom predstavenstva, a to tak, že k vytlačenému alebo
napísanému obchodnému menu spoločnosti a k svojim menám a funkciám pripoja svoj podpis. Na
valnom zhromaždení dňa 27.4.2016 boli do orgánov spoločnosti PTH, a.s. menovaní noví zástupcovia
oboch akcionárov. Za žalobcu to bol W.. U. M. ako člen predstavenstva, W.. I. B. ako predsedníčka
dozornej rady a Y.. Ľ. W. ako člen dozornej rady. Zápis zmien do obchodného registra bol odmietnutý
pre rozpor návrhu so zákonom v časti skončenia funkčných období predchádzajúcich členov orgánov
spoločnosti Y.. T. W., W.. Y.. Ľ.P. B., M.. X. Y.. U. V. z dôvodu, že návrhom sa požadoval výmaz
osôb po dlhšom časovom období, ako je zákonom stanovená horná hranica 5 rokov. Aktuálny zápis
v obchodnom registri preto nekorešponduje so skutočným stavom obsadenosti orgánov spoločnosti.
Predstavenstvo má na základe rozhodnutia valného zhromaždenia zo dňa 27.4.2016 dvoch členov -
člena predstavenstva W.. U. M. ako zástupcu žalobcu a predsedu predstavenstva Y.. W. Š. ako zástupcu
spoločnosti HBP, a.s.. Na základe uvedeného má žalobca za to, že od 27.4.2016 menom spoločnosti
má konať predseda predstavenstva Y.. W. Š. spoločne s druhým členom predstavenstva W.. U. M..
Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že napriek spôsobu konania určenému v stanovách spoločnosti
PTH, a.s. žalovaný ako predseda predstavenstva vo väčšine vecí koná sám. Takéto konanie odôvodňuje
existenciou dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, podľa ktorého má vykonávať prácu riaditeľa, dohody
o splnomocnení a poverenia, všetky datované dňa 22.4.2015. O existencii týchto dokumentov nemal
žalobca do septembra 2016 vedomosť, lebo na predstavenstve spoločnosti neboli takéto právne úkony
nikdy predmetom schvaľovania a vtedajší zástupca žalobcu v predstavenstve PTH, a.s. W.. Y.. Ľ. B.,
M.. o týchto úkonoch nikdy nehlasoval a ani ich nepodpisoval. Predseda predstavenstva podporený
Y.. T. W. fakticky sám so sebou uzatvoril dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, dohodu o splnomocnení
a poverenie, na základe ktorých v rozpore s vôľou akcionárov vyjadrenou v stanovách spoločnosti
vystupuje ako jediný štatutár a riaditeľ spoločnosti PTH, a.s.. K preukázaniu svojich tvrdení žalobca k
návrhu predložil viacero listín, z ktorých vyplýva, že žalovaný koná v mene spoločnosti PTH, a.s. sám ako
riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti (návrh ceny tepla na rok 2017, zmluva o dodávke plynu
zo dňa 29.9.2016, plnomocenstvo udelené W.. B. Q. zo dňa 25.10.2016, podnet na KÚ Trenčín zo dňa
25.11.2016, podnet na Okresnú prokuratúru v Prievidzi zo dňa 25.11.2016, sťažnosť zo dňa 25.11.2016,
vyjadrenie zo dňa 23.1.2016, odvolanie zo dňa 15.2.2016, vyjadrenie zo dňa 30.3.2017). Samostatné
konanie žalovaného ako predsedu predstavenstva a riaditeľa je podľa názoru žalobcu v rozpore so
stanovami spoločnosti PTH, a.s. a so zákonom. Dohodu o splnomocnení, poverenie a dodatok k
pracovnej zmluve, ako aj úkony, ktoré žalovaný vykonal sám na ich základe, považuje žalobca pre rozpor
so zákonom za absolútne neplatné. Žalovaný oprávnenosť svojho samostatného konania preukazuje
dohodou o splnomocnení zo dňa 22.4.2015 podpísanou žalovaným ako predsedom predstavenstva a
Y.. T. W. ako členom predstavenstva, ktorou mali uvedení dvaja členovia predstavenstva splnomocniť
jedného z nich - žalovaného na samostatné riadenie, zastupovanie a podpisovanie za spoločnosť
PTH, a.s. navonok aj do vnútra. Takéto splnomocnenie má charakter generálnej plnej moci, ktorá má
splnomocnenca splnomocňovať na samostatné konanie za spoločnosť PTH, a.s. v neobmedzenom
rozsahu. S poukazom na § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka je podľa žalobcu možné vyvodiť, že takáto
dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná z dôvodu jej rozporu so zákonom. Popri predstavenstve
spoločnosti nemôže existovať iný subjekt alebo orgán, ktorému by boli priznané rovnaké oprávnenia
ako predstavenstvu. V súlade s pracovnou zmluvou zo dňa 30.3.2012 a dodatkom č. 1 k nej zo dňa
22.4.2015 predseda predstavenstva ako zamestnanec - riaditeľ spoločnosti bol poverením zo dňa
22.4.2015 poverený, aby samostatne konal, podpisoval za spoločnosť navonok ako aj do vnútra, a to
najmä, nie však výlučne, v demonštratívne vymedzených oblastiach. Právomoci vymedzené v poverení
sú identické s právomocami v dohode o splnomocnení. Poverenie obdobne ako dohodu o splnomocnení



podpísal žalovaný ako predseda predstavenstva spoločne s Y.. T. W. ako členom predstavenstva. Podľa
žalobcu však platí, že ak je osoba, u ktorej sú inak splnené podmienky ustanovenia § 15 Obchodného
zákonníka, súčasne štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu podnikateľa - právnickej
osoby, nemôže byť súčasne (v rozsahu výkonu funkcie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho
orgánu) zákonným zástupcom tejto osoby podľa ustanovenia § 15 Obchodného zákonníka. Žalobca
ďalej vo svojom návrhu uviedol, že na nezákonné konanie predsedu predstavenstva upozorňoval
predsedu predstavenstva, členov dozornej rady, ako aj samotného akcionára HBP, a.s. W.. I. B.,
ktorá je štatutárnou zástupkyňou žalobcu a zároveň zastáva od 27.4.2016 v spoločnosti PTH, a.s.
funkciu predsedníčky dozornej rady. Táto zvolala na deň 28.11.2016 zasadnutie dozornej rady, na
ktorom mali byť prejednávané aj body, týkajúce sa súladu zápisu v obchodnom registri, nezákonne
podaného návrhu ceny tepla, mandátnych zmlúv členov predstavenstva a konania za spoločnosť.
Zástupcovia HBP, a.s. sa tohto zasadnutia dozornej rady nezúčastnili. Následne sa nezúčastnili ani
zasadnutia dozornej rady zvolanej v skrátenom termíne na deň 2.12.2016. Na základe uvedeného
predsedníčka dozornej rady tretíkrát zvolala zasadnutie dozornej rady na deň 23.12.2016 s rovnakými
bodmi rokovania. Z dôvodu potreby riešiť problémy v spoločnosti aj na úrovni akcionárov, iniciovala aj
zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia PTH, a.s.. Na zasadnutí dozornej rady spoločnosti dňa
23.12.2016 bol predseda predstavenstva konfrontovaný s postojom zástupcov navrhovateľa voči jeho
protiprávnemu samostatnému konaniu a bola mu osobne doručená výzva na upustenie od protiprávneho
samostatného konania menom spoločnosti. Svoje konanie obhajoval uzatvoreným dodatkom č. 1
k pracovnej zmluve, dohodou o splnomocnení a poverením. Valné zhromaždenie spoločnosti bolo
zvolané na deň 13.1.2017, avšak zástupcovia HBP, a.s., napriek tomu, že žiadali pri jeho zvolávaní
o zaradenie bodov na rokovanie valného zhromaždenia, dňa 12.1.2017 v poobedných hodinách
oznámili, že sa tohto zasadnutia nezúčastnia. Rovnako bez reakcie HBP, a.s. k téme protiprávneho
konania zostali aj listy W.. I. B. zo dňa 19.10.2016 a zo dňa 16.11.2016, ktorými generálneho
riaditeľa HBP, a.s. upozorňovala, že konanie žalovaného ako predsedu predstavenstva je v rozpore so
stanovami spoločnosti, zápisom v obchodnom registri, zákonmi SR a poškodzuje práva žalobcu. Pre
uvedené skutočnosti nie je možné na úrovni orgánov PTH, a.s. (predstavenstvo, dozorná rada, valné
zhromaždenie) zjednať nápravu. Predseda predstavenstva (žalovaný), zástupcovia HBP, a.s. v dozornej
rade a samotný druhý akcionár zjavne nemajú záujem na náprave porušovania zákona, a dominantné
riadenie prostredníctvom ich zástupcu im vyhovuje. Na základe vyššie uvedených skutočností je preto
možné podľa žalobcu zhodnotiť, že žalobcovi ako akcionárovi spoločnosti, ani jeho zástupcom v
orgánoch spoločnosti sa nepodarilo na úrovni predstavenstva, dozornej rady a valného zhromaždenia
spoločnosti PTH, a.s. dosiahnuť nápravu pomerov tejto spoločnosti a odvrátiť konanie žalovaného ako
predsedu predstavenstva, ktorým porušuje stanovy, zákon a poškodzuje akcionárske práva žalobcu
na riadení spoločnosti. Preto sa žalobca domnieva, že nariadením neodkladného opatrenia je možné
efektívne dosiahnuť trvalú nápravu pomerov v predmetnej spoločnosti, aby sa ďalej negatívne
nezasahovalo do práv akcionárov alebo osôb vykonávajúcich oprávnenia v riadiacich či kontrolných
orgánoch. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému uloží, aby sa zdržal výkonu
funkcie riaditeľa, nekonal samostatne a nepoužíval poverenie a dohodu o splnomocnení, nebude vo
vzťahu k spoločnosti PTH, a.s. neprimerané a nevytvorí v spoločnosti PTH, a.s. žiaden negatívny a
nenávratný stav. Práve naopak, jeho vydaním sa zabezpečí riadne fungovanie spoločnosti tak, ako
ustanovujú stanovy, zápis v obchodnom registri a zákon. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k
neprimeranému zásahu do štatutárneho riadenia, ale dôjde k náprave doterajšieho nezákonného stavu,
počas ktorého predseda predstavenstva koná samostatne a vynecháva z rozhodovacej činnosti W.. U.
M., ktorý je riadne zvoleným zástupcom žalobcu v predstavenstve spoločnosti PTH, a.s..

3. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Ďalej poukázal na ustanovenie § 324 ods. 3 CSP, podľa
ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

4. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 326 ods. 1 CSP ako aj na ustanovenie §
328 ods. 1 CSP a § 328 ods. 2 CSP ako aj na ust. § 329 ods. 1 a 2 CSP. Súd prvej inštancie uviedol,
že podľa ustanovenia § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,



môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

6. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 13 ods.
1 Obchodného zákonníka ako i na § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka.

7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podľa ustanovenia § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka
predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene.
Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo
stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia
inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí
konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.

8. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podľa bodu 27.1 stanov spoločnosti PTH, a.s. predstavenstvo je
štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi všetku činnosť spoločnosti, koná v jej mene a zastupuje
ju pri právnych úkonoch. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach obchodného vedenia
spoločnosti, pokiaľ nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo týmito stanovami vyhradené
do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady.

9. Súd ďalej uviedol, že podľa bodu 28.1 stanov spoločnosti PTH, a.s. predstavenstvo má troch členov,
ktorých volí a odvoláva valné zhromaždenie. Akcionár mesto Prievidza je oprávnený navrhnúť jedného
člena predstavenstva, akcionár VNG Slovakia, spol. s r.o. Bratislava (pozn. - neaktuálne znenie stanov,
druhým akcionárom je spoločnosť HBP, a.s.) je oprávnený navrhnúť jedného člena predstavenstva,
pričom tento bude navrhnutý za predsedu predstavenstva. Tretí člen predstavenstva bude navrhnutý na
základe vzájomnej dohody akcionárov, predsedu predstavenstva volí valné zhromaždenie.

10. V ďalšom poukázal na ustanovenie bodu 29.1 stanov spoločnosti PTH, a.s., podľa ktorého
spoločnosť navonok zastupuje a koná za ňu predseda predstavenstva spoločne s jedným ďalším členom
predstavenstva. Za spoločnosť podpisuje predseda predstavenstva spoločne s jedným ďalším členom
predstavenstva. Podpisovanie za spoločnosť sa uskutočňuje tak, že predseda predstavenstva a jeden
ďalší člen predstavenstva k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti a k svojim
menám a funkciám pripoja svoj podpis.

11. Súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam,
kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Ide o
taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu
ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok
žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.

12. Poukázal tiež na to, že pri nariadení neodkladného opatrenia podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení sa nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov medzi stranami.
Neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných než právnych vzťahov medzi stranami.
Medzi stranami musí jestvovať právny vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa
vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí a
osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, táto
neodkladná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi stranami sa nevytvorí nenávratný stav a
neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami.

13. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplatnil tri samostatné nároky, a
síce žiadal, aby súd žalovaného zaviazal: a) zdržať sa výkonu funkcie riaditeľa na základe Dodatku č. 1
zo dňa 22.04.2015 k pracovnej zmluve, b) zdržať sa akéhokoľvek konania na základe Poverenia zo dňa
22.04.2015, a c) zdržať sa akéhokoľvek konania na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 22.04.2015.
Súd tieto nároky posudzoval jednotlivo, keďže tieto nie sú na sebe závislé a navzájom sa nepodmieňujú.

14. Pokiaľ ide o výkon funkcie riaditeľa žalovaným na základe Dodatku č. 1 zo dňa 22.04.2015 k
pracovnej zmluve, súd uviedol, že žalobca súdu nepredložil predmetný Dodatok č. 1 ani pracovnú zmluvu



žalovaného a súdu ani iným spôsobom neosvedčil, čo je obsahom týchto zmlúv. Z uvedeného dôvodu
nemohol súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti vyhovieť a návrh žalobcu v
tejto časti zamietol. Vo všeobecnosti totiž nie je vylúčené (naopak, je to bežné), aby člen štatutárneho
orgánu mal zároveň uzavretú so spoločnosťou aj pracovnú zmluvu, pokiaľ sa však pracovná náplň
neprekrýva s výkonom funkcie člena štatutárneho orgánu. Keďže však žalobca neosvedčil, čo je
obsahom predmetného Dodatku č. 1 a pracovnej zmluvy, nemal súd osvedčené ani to, či a v akom
rozsahu sa pracovná náplň žalovaného ako zamestnanca - riaditeľa spoločnosti PTH, a.s. prekrýva s
výkonom funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti PTH, a.s. Z uvedeného dôvodu nemohol súd
tejto časti návrhu vyhovieť.

15. Ak by však aj žalobca predmetné zmluvy predložil, neexistovala by podľa názoru súdu v tejto
časti návrhu potreba neodkladnej úpravy právnych pomerov, keďže už samotné uloženie povinnosti
zdržať sa akéhokoľvek konania na základe udeleného Poverenia alebo na základe uzavretej Dohody
o splnomocnení je dostačujúca na to, aby došlo k náprave doterajšieho nezákonného stavu v konaní
v mene spoločnosti PTH, a.s.

16. B. Konanie žalovaného na základe Poverenia zo dňa 22.04.2015: Súd konštatoval, že sa v
plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciu žalobcu, týkajúcou sa konania žalovaného v mene
spoločnosti PTH, a.s. na základe Poverenia zo dňa 22.04.2015. Aj podľa názoru súdu je neprípustné,
aby žalovaný na základe tak široko koncipovaného poverenia, ktoré právne aj fakticky konzumuje
všetky činnosti vykonávané predstavenstvom spoločnosti ako štatutárnym orgánom, samostatne konal
v mene spoločnosti PTH, a.s. Na základe tohto poverenia môže žalovaný v rozsahu predmetu
podnikania spoločnosti PTH, a.s. samostatne vykonávať obchodné vedenie a riadenie spoločnosti, môže
spoločnosť PTH, a.s. zastupovať v podstate pri všetkých právnych úkonoch uzatváraných/urobených
touto spoločnosťou, môže zastupovať spoločnosť PTH, a.s. pred štátnymi orgánmi, splnomocňovať
ďalšie osoby na zastupovanie spoločnosti, riešiť pracovnoprávne vzťahy, financie a daňové povinnosti
spoločnosti PTH, a.s., disponovať s majetkom spoločnosti PTH, a.s. atď. Všetky tieto činnosti pritom
spadajú do rozsahu činnosti predstavenstva. Je samozrejme možné v konkrétnych prípadoch/oblastiach
poveriť zamestnanca spoločnosti určitými činnosťami/úkonmi, avšak tieto musia byť vymedzené
konkrétne a odlíšiteľne od činností spadajúcich do výkonu funkcie predstavenstva, a to priamo v poverení
alebo vo vnútorných predpisoch spoločnosti.

17. Súd prvej inštancie zdôraznil, že člen predstavenstva môže byť súčasne zamestnancom - riaditeľom
(či iným vrcholovým zamestnancom). Pracovná náplň riaditeľa sa však nesmie prekrývať s výkonom
činnosti štatutárneho orgánu a člen predstavenstva pri výkone činností spadajúcich do rozsahu činnosti
predstavenstva nemôže vystupovať ako zákonný zástupca v zmysle § 15 Obchodného zákonníka. Aj
podľa názoru súdu je Poverenie zo dňa 22.04.2015 účelovým obchádzaním stanov spoločnosti PTH,
a.s. a teda aj vôle jej akcionárov. Toto poverenie je tak pre rozpor so zákonom a pre obchádzanie zákona
absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), a to v celku, pretože jednotlivé
časti tohto poverenia od seba nie je možné oddeliť. Ďalšie konanie žalovaného na základe tohto
poverenia by pritom potenciálne mohlo spôsobiť spoločnosti PTH, a.s. priamu škodu a prinajmenšom
už aj v súčasnosti spôsobuje právnu neistotu zúčastnených subjektov.

18. Súd prvej inštancie má za to, že žalobca osvedčil, že žalovaný dlhodobo a opakovane koná v mene
spoločnosti PTH, a.s. na základe predmetného Poverenia zo dňa 22.04.2015, keď súdu predložil kópie
rôznych listín podpísaných výlučne žalovaným ako riaditeľom a predsedom predstavenstva spoločnosti
PTH, a.s.. Súd uviedol, že je pritom potrebné zdôrazniť aj to, že stanovy spoločnosti PTH, a.s. nedávajú
žalobcovi ako majoritnému akcionárovi (vlastniacemu 51 % všetkých akcií spoločnosti) možnosť prijať
na valnom zhromaždení akékoľvek uznesenie bez súhlasu druhého akcionára (spoločnosti HBP, a.s.),
pretože na prijatie uznesenia je v zmysle bodu 25.5 stanov potrebná 2/3 väčšina hlasov všetkých
akcionárov, ak stanovy alebo všeobecne záväzné právne predpisy neurčujú inak, pričom podľa bodu
25.7 vety prvej stanov o záležitostiach, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania
valného zhromaždenia, možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti.

19. Súd zdôraznil, že z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca osvedčil existenciu potreby neodkladnej
úpravy predmetných právnych vzťahov (hrozba vzniku škody, právna neistota zúčastnených) a zároveň
osvedčil svoj právny záujem na takejto úprave vzťahov (žalobcovi je konaním žalovaného upierané
jeho právo podieľať sa na riadení spoločnosti PTH, a.s., pričom žalobca nemá iný prostriedok nápravy).



Nariadením neodkladného opatrenia sa pritom nevytvorí nenávratný stav a ani sa neprimeraným
spôsobom nezasiahne do existujúcich právnych vzťahov, len je zjednaná náprava existujúceho
nezákonného stavu a vytvoria sa podmienky na zákonný postup do budúcna.

20. V tejto časti návrhu tak súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, preto návrhu žalobcu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je to
uvedené vo výroku I. uznesenia.

21. C. Konanie žalovaného na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 22.04.2015: Aj vo vzťahu ku
konaniu žalovaného na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 22.04.2015 sa súd stotožňuje s právnou
argumentáciou žalobcu, súd preto v plnom rozsahu odkazuje na to, čo uviedol už skôr vo vzťahu k
Povereniu zo dňa 22.04.2015. Rozsah splnomocnenia je identický s rozsahom poverenia a má (fakticky
i právne) povahu generálneho plnomocenstva (porovnaj najmä formuláciu v Dohode o splnomocnení
„splnomocniteľ udeľuje splnomocnenie na samostatné riadenie, zastupovanie a podpisovanie za
splnomocniteľa navonok ako aj dovnútra najmä v týchto oblastiach“ a celé znenie bodu 3 dohody).
Ak však stanovy spoločnosti určujú, že v mene spoločnosti musia konať najmenej dvaja členovia
predstavenstva, nie je prípustné, aby dvaja členovia predstavenstva udelili všeobecnú plnú moc na
zastupovanie len jednému z nich. Takáto všeobecná plná moc by vylučovala vzájomnú kontrolu členov
predstavenstva predvídanú stanovami spoločnosti a odnímala by kompetencie členom predstavenstva.
Bola by preto pre rozpor so zákonom (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 1 v spojení s § 191
ods. 1 Obchodného zákonníka) absolútne neplatným právnym úkonom. Existuje len jedna výnimka, a
tou je prokúra udeľovaná ako všeobecné plnomocenstvo na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza
pri prevádzke podniku.

22. Žalobca pritom osvedčil, že žalovaný udelené splnomocnenie využíva, predmetná Dohoda o
splnomocnení bola napr. priložená k Zaslaniu návrhu ceny tepla na rok 2017 zo dňa 30.10.2016
adresovanému Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

23. Z vyššie uvedeného podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca aj v tejto časti návrhu
osvedčil existenciu potreby neodkladnej úpravy predmetných právnych vzťahov a zároveň osvedčil svoj
právny záujem na takejto úprave vzťahov. Nariadením neodkladného opatrenia sa pritom nevytvorí
nenávratný stav a ani sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do existujúcich právnych vzťahov, len
sa zjedná náprava existujúceho nezákonného stavu a vytvoria sa podmienky na zákonný postup do
budúcna.

24. Aj v tejto časti návrhu teda dospel súd prvej inštancie k záveru, že sú splnené zákonné podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrhu žalobcu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie
tak, ako je to uvedené vo výroku II. napadnutého uznesenia.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia úspech v rozsahu 2/3 a žalovaný v rozsahu 1/3, žalobca by preto mal proti
žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 1/3. Keďže však žalobcovi v konaní žiadne trovy
nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

26. Doplňujúcim uznesením vydaným pod č. k. 10Cb/82/2017-235 zo dňa 26. júna 2017 súd prvej
inštancie poučil žalovaného, že je oprávnený podať v právnej veci žalobcu: Y.. W. Š., C.. XX.XX.XXXX,
D. S. M. XXXX/X, S., proti žalovanému: Mesto Prievidza, IČO: 00 318 442, Námestie slobody 14,
Prievidza, žalobu vo veci samej o určenie, že žalobca má právo konať na základe Poverenia zo dňa
22.04.2015 a na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 22.04.2015 v mene spoločnosti Prievidzské
tepelné hospodárstvo, a.s., IČO: 36 325 961, so sídlom G. Švéniho 3H, Prievidza, a to navonok aj
dovnútra. Ak bude žaloba vo veci samej podaná, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení
zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.“

27. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 225 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov ak nerozhodol súd v
rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní
od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť,
doplniť aj bez návrhu. Súd prvej inštancie poukázal v ďalšom na ustanovenie § 336 ods. 1 CSP, podľa



ktorého ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť
navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä
vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami.

28. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

29. V ďalšom súd poukázal na ustanovenie § 337 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vo výroku uznesenia
podľa odseku 1 uvedie strany a predmet sporu vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj
nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia.

30. Súd prvej inštancie poukázal tiež na ustanovenie § 337 ods. 3 CSP, podľa ktorého súd aj bez návrhu
uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

31. Záverom súd poukázal na skutočnosť, že v uznesení, ktorým nariadil neodkladné opatrenie bez toho,
aby uložil navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej,
súčasne poučí stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť (žalovaný), že môže
podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Keďže tak súd v uznesení č. k.
10Cb/82/2017-130 zo dňa 12.05.2017 neurobil, doplnil súd prvej inštancie toto uznesenie bez návrhu
doplňujúcim uznesením.

32. Proti uzneseniu vydanému pod č. k. 10Cb/82/2017-130 podal v zákonnej lehote v časti, v ktorej
bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania na základe Poverenia zo dňa
22.04.2015, na základe ktorého bol poverený, aby samostatne konal a podpisoval za spoločnosť
Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. , so sídlom G. Švéniho 3H, Prievidza, navonok ako aj dovnútra
a tiež, ktorým mu bolo uložené zdržať sa akéhokoľvek konania na základe Dohody o splnomocnení zo
dňa 22.04.2015, ktorou bol splnomocnený, aby samostatne žalovaný konal a podpisoval za spoločnosť
Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s., tak navonok ako aj dovnútra, odvolanie žalovaný. V podanom
odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalovaný je predsedom predstavenstva spoločnosti PTH, a.s..
Do tejto funkcie bol opätovne zvolený na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti PTH, a.s.
dňa 27.04.2016. Žalovaný dňa 30.03.2012 uzatvoril ako zamestnanec so spoločnosťou PTH, a.s. ako
zamestnávateľom pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonával pracovné činnosti v zaradení manažér
pre stratégiu a rozvoj. Uvedené preukázal predloženou pracovnou zmluvou zo dňa 30.3.2012. Následne
žalovaný ako zamestnanec uzatvoril so spoločnosťou PTH, a.s. ako zamestnávateľom dodatok č. 1
k pracovnej zmluve, na základe ktorého vykonáva v spoločnosti PTH, a.s. funkciu riaditeľa v rozsahu
pracovnej náplne, ktorá je definovaná v písomnom poverení, čo tiež preukázal dodatkom č. 1 k pracovnej
zmluve zo dňa 22.04.2015. Uviedol, že na základe návrhu žalobcu súd prvej inštancie žalovanému
uložil, že tento nie je oprávnený konať samostatne a podpisovať za spoločnosť PTH, a.s. navonok ako aj
dovnútra na základe Poverenia a Dohody o splnomocnení zo dňa 22.04.2015. Zdôraznil, že vzhľadom
na to, že tieto dokumenty definovali pracovnú náplň riaditeľa, žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek
výkonu pracovnej činnosti na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.03.2012 v znení Dodatku č. 1.
Napadnutým Uznesením tak bolo de facto rozhodnuté o neúčinnosti dvojstranného právneho úkonu
uzatvoreného medzi žalovaným a spoločnosťou PTH, a.s. Žalobca pritom nie je účastníkom ani jedného
z týchto právnych úkonov zmluvnou stranou. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak bol
podaný žalobcom, ktorý nie je v akomkoľvek obligačnom vzťahu so žalovaným. Poukázal na to, že
žalovaný je predsedom predstavenstva a zároveň zamestnancom spoločnosti PTH, a.s. a má za to,
že žalobcovi nesvedčí vo vzťahu k žalovanému akýkoľvek hmotnoprávny nárok, ktorým by bolo možné
alebo nutné zabezpečiť nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie
§ 326 ods. 1 CSP. Zdôraznil, že v prípade podania žaloby vo veci samej pri podaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd skúma procesné podmienky na strane žalobcu, aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu, t. j. skúma hmotnoprávne oprávnenie ako aj procesnoprávne oprávnenie žalobcu domáhať sa
ochrany na súde. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 141 CSP. Poukázal tiež na rozsudok
Najvyššieho súdu SR vydaný pod spis. zn. 2 Cdo205/2009. Z predloženého návrhu je podľa názoru
žalovaného zrejmé, že žalobca nepreukázal vo vzťahu k žalovanému existenciu konkrétneho nároku,



ktorý by bolo možné uplatňovať v súdnom konaní, resp. ktorému je nutné poskytnúť ochranu. Pokiaľ
ide o naliehavosť a dôvodnosť potreby úpravy pomerov zdôraznil, že žalobca v zásade potvrdil, že voči
žalovanému procesný nárok nemá. Svoju aktívnu legitimáciu odôvodnil výhradne z toho, že žalovaný
uzatvoril so spoločnosťou PTH, a.s. dvojstranný právny úkon, v dôsledku ktorého spoločnosti PTH, a.s.
údajne hrozí vznik škody a tým sprostredkovane aj žalobcovi ako akcionárovi a dochádza k zásahom
do práv žalobcu ako akcionára, nakoľko je obchádzaný ďalší člen predstavenstva zvolený za žalobcu
a to W.P.. M.. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu za zavádzajúce a má za to, že ako predseda
predstavenstva a riaditeľ riadne presadzuje záujmy spoločnosti PTH, a.s. a nie je daná naliehavá potreba
úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Spoločnosť PTH, a.s. riadne sprístupňuje dokumenty
zástupcom žalobcu v orgánoch spoločnosti, ktorí tak majú vedomosť o ich existencii. Dôkazom
uvedeného sú zápisnice podpísané členmi dozornej rady zvolenými do funkcie za žalobcu ako akcionára
spoločnosti PTH, a.s. Poukázal na to, že za spoločnosť PTH, a.s. predkladal dokumenty členom dozornej
rady práve žalovaný a títo členovia vlastnoručným podpisom potvrdili nahliadnutie do týchto dokumentov.
Žalovaný neobchádza druhého člena predstavenstva W.. M.. Zdôraznil, že žalovaný opakovane s W..
M. koná a konal za spoločnosť PTH, a.s., do vnútra spoločnosti ako aj smerom k tretím osobám, keď
spolu od menovania W.. M. do funkcie 15 krát zasadali na oficiálnych zasadnutiach predstavenstva, o
čom sú k dispozícii riadne zápisnice. V dôsledku konania žalovaného ako riaditeľa spoločnosti PTH,
a.s. nehrozí spoločnosti žiadna škoda, práve naopak, žalovaný zabránil zväčšeniu škody na majetku
spoločnosti PTH, a.s. Zdôraznil, že žalovaný je ako predseda predstavenstva a zamestnanec povinný
presadzovať záujmy spoločnosti PTH, a.s. V spoločnosti PTH, a.s. však vznikla situácia, keď členovia
predstavenstva zvolení za žalobcu (W.. M., predtým W.. B.) boli a sú v zjavnom strete záujmov,
nakoľko na jednej strane majú presadzovať záujmy spoločnosti PTH, a.s., avšak na druhej strane
boli zvolení do orgánov za žalobcu, teda akcionára mesta Prievidza a súčasne sú zamestnancami a
vysokopostavenými funkcionármi žalobcu. Príkladom týchto stretov záujmov sú aj konania, na ktoré
poukazuje žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že spoločnosť PTH, a.s.
zastúpená žalovaným podala podnet na Okresný úrad Trenčín ohľadom nezákonného postupu žalobcu
ako stavebného úradu. Okresný úrad Trenčín na základe podnetu rozhodol, že žalobca ako stavebný
úrad porušil práva spoločnosti PTH, a.s. a zrušil vydané stavebné povolenie. V dôsledku nezákonného
postupu žalobcu pritom spoločnosti PTH, a.s. nemôže vzniknúť škoda v podobe ušlého zisku, ktorým
by získala dodávku tepla do predmetných stavieb. Napriek zjavne nezákonnému postupu žalobcu ako
stavebného úradu, W.. M., ktorý nemôže konať samostatne za spoločnosť PTH. a.s. mal by zastupovať
predovšetkým záujmy spoločnosti PTH, a. s., predložil Okresnému úradu Trenčín vyjadrenie, ktorým sa
snažil zabrániť vybaveniu podnetu. Spoločnosť PTH, a.s. zastúpená žalovaným vyvrátila tvrdenia W.. M.,
pričom následne Okresný úrad Trenčín posúdil podnet ako opodstatnený a zrušil nezákonné stavebné
povolenie. Poukázal tiež na to, že spoločnosť PTH, a.s. zastúpená žalovaným podala podnet na Okresnú
prokuratúru Prievidza, ktorý bol riadne prijatý. Okresná prokuratúra Prievidza pritom žiadnym spôsobom
nespochybnila podané podnety ako ani oprávnenie žalovaného konať v mene spoločnosti PTH, a.s.
Vzhľadom na to, že Okresný úrad Trenčín zrušil stavebné povolenia vydané žalobcom, považovala
Okresná prokuratúra tento podnet za vybavený.
33. V ďalšom poukázal žalovaný na to, že spoločnosť PTH, a.s. zastúpená žalovaným podala
sťažnosť na nezákonný postup žalobcu ako stavebného úradu, ktorý v stavebných konaniach ignoroval
spoločnosť PTH, a.s. Žalobca spočiatku odmietal riešiť túto sťažnosť a až v dôsledku rozhodnutí
Okresného úradu Trenčín vybavil dňa 28.04.2017 sťažnosť spoločnosti PTH, a.s. ako opodstatnenú.
Práve táto sťažnosť prispela k tomu, že žalobca nebude spoločnosť PTH, a.s. opomínať v ďalších
stavebných konaniach, čím žalovaný zabránil ďalšej ujme na majetku spoločnosti PTH, a.s..
34. Poukázal na to, že na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 27.04.2016 žalobca spolu s druhým
akcionárom odhlasovali odvolanie všetkých členov orgánov spoločnosti PTH, a.s. a vymenovanie
nových členov s účinnosťou ku dňu prijatia tohto rozhodnutia. V súlade s vôľou akcionárov prejavenou
hlasovaním na valnom zhromaždení spoločnosť PTH, a.s. v zastúpení podala návrh na zápis zmien
v obchodnom registri a následne aj námietky a odvolanie proti rozhodnutiam, ktorými registrový súd
odmietol vykonať zápis zmien v obchodnom registri. Spoločnosť PTH, a.s. splnomocnila právnych
zástupcov v konaniach na registrovom súde. Napriek tomu, že žalobca hlasoval na valnom zhromaždení
za zmeny v orgánoch spoločnosti PTH, a.s. v súlade s tým, ako to odhlasovalo jeho mestské
zastupiteľstvo, následne začal podávať rôzne podnety a návrhy, ktoré boli v zjavnom rozpore s jeho
hlasovaním dňa 27.04.2016. Poukázal tiež na to, že spoločnosť PTH, a.s. zastúpená žalovaným v
právnej veci žalobcu: Technické služby mesta Prievidza s.r.o., proti žalovanému: PTH, a.s., o splnenie
povinnosti, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod spis. zn. 17C/6/2017 predložila komplexné
vyjadrenie k žalobe. Keďže spoločnosť Technické služby mesta Prievidza s.r.o., ktorá spravuje majetok



mesta Prievidza, spochybnila oprávnenie žalovaného podpísať vyjadrenie v mene spoločnosti PTH,
a.s., žalovaný nechal o predložení ďalšieho vyjadrenia hlasovať v predstavenstve. W.. M., ktorý
v predstavenstve zastupuje mesto Prievidza, odmietol prijať uznesenie, ktorým by bolo schválené
predloženie vyjadrenia v súdnom konaní vedenom pod spis. zn. 17C/6/2017, čo preukázal predloženými
listinnými dôkazmi. Ďalej poukázal žalovaný na skutočnosť, že z písomností predložených žalobcom ani
zo skutočností tvrdených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom
nevyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným a spoločnosťou PTH,
a.s. Naliehavosť takejto úpravy by teoreticky prichádzala do úvahy iba v situácii, kedy by žalobca
preukázal alebo aspoň osvedčil, že v dôsledku konania žalovaného vnikla, vzniká alebo bezprostredne
hrozí vznik škody. Poukázal tiež na to, že všetky úkony žalovaného boli vykonané v najlepšom záujme
spoločnosti PTH, a.s. a oboch jej akcionárov, a že žalovaný pri týchto úkonoch postupoval s náležitou
odbornou starostlivosťou a v snahe zabrániť vzniku škody, ktorá spoločnosti hrozila v prípade, ak
by tieto úkony boli urobené. Zdôraznil tiež, že žalobca vytýkal žalovanému, že podával opravné
prostriedky proti rozhodnutiam súdov a aktívne sa bránil v konaniach vedených proti spoločnosti PTH,
a.s. Prípadná pasivita žalovaného v predmetných konaniach by však spoločnosti PTH, a.s. bezpochyby
spôsobila škodu. Žalovaný v minulosti konal samostatne za spoločnosť PTH, a.s., pričom žalobca ako
aj jeho zástupcovia v orgánoch spoločnosti mali o tomto konaní vedomosť. Zdôraznil, že žalovaný v
mene spoločnosti PTH, a.s. komunikoval so štatutárnym orgánom žalobcu ohľadom nahliadania do
dokumentov spoločnosti PTH, a.s., pričom W.. B. žiadnym spôsobom nenamietala samostatné konanie
žalovaného. Poukázal tiež na to, že vzhľadom na uvedené považuje žalovaný konanie žalobcu za
šikanózny výkon práva. Žalobcovi ako aj jeho zástupcom v orgánoch spoločnosti bolo umožnené
nahliadať do dokumentov spoločnosti PTH, a.s. a žalobca mal dlhodobo vedomosť o samostatnom
konaní žalovaného. Zdôraznil, že napriek tomu žalobca zavádza súd, keď v návrhu zámerne označil
výhradne dôkazy svedčiace v neprospech žalovaného a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s tým, že
žalovaný konal aj s ďalším členom predstavenstva a samostatné konanie využíval iba obmedzene.
35. Uviedol, že je zrejmé, že účelom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zabrániť
vzniku akejkoľvek škody alebo negatívnemu dopadu na odberateľov tepla a obyvateľov Prievidze.
Účelom návrhu je zabrániť spoločnosti PTH, a.s. poukazovať na nezákonné konanie žalobcu a zabrániť
spoločnosti PTH, a.s. riadne presadzovať záujmy spoločnosti PTH, a.s. a oboch jej akcionárov, ktoré
sú pravdepodobne v rozpore s individuálnymi záujmami žalobcu. Žalobca sa opakovane snaží, podľa
názoru žalovaného, zaťažovať žalovaného, ukladať mu povinnosti a koordinovane znemožňovať plnenie
povinností žalovaným, ktoré mu vyplývajú z jeho postavenia v spoločnosti PTH, a.s.. Uviedol, že bolo
to pritom práve nezákonné konanie žalobcu, v dôsledku ktorého môže vzniknúť spoločnosti PTH, a.s.
škoda. Nepokrytím dodávky tepla zo strany spoločnosti PTH, a.s. by mohlo dochádzať k vzniku škody na
majetku spoločnosti PTH, a.s., ktorá spočíva v ušlom zisku, ktorý by spoločnosti PTH, a.s. vznikol, ak by
dodávka tepla do stavieb bola pokrytá práve spoločnosťou PTH, a.s. Tento zisk je spoločnosti PTH, a.s.
garantovaný ako tzv. primeraný zisk, ktorý sa vypočíta pri stanovení ceny tepla podľa vyhlášky, ktorou sa
ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike. Nepokrytím dodávky tepla zo strany spoločnosti PTH,
a.s. zároveň môže dochádzať ku škode na strane odberateľov tepla v meste Prievidza. Poukázal na to,
že žalobca uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú nápravu pomerov
v spoločnosti PTH, a.s. tak, aby sa ďalej nezasahovalo do práv akcionárov alebo osôb vykonávajúcich
oprávnenia v riadiacich či kontrolných orgánoch spoločnosti. Zdôraznil, že žalovaný považuje konanie
žalobcu za obchádzanie účelu zákona, nakoľko namiesto toho, aby podal žalobu vo veci samej,
preukázal všetky procesné podmienky a absolvoval riadne dokazovanie, domáha sa žalobca splnenia
povinnosti žalovaným podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia niekoľko mesiacov potom,
čo sa dozvedel o skutočnosti, ktorú je podľa jeho názoru, nutné naliehavo upraviť. Akceptovaním postupu
žalobcu by sa v zásade stratil základný zmysel neodkladného opatrenia ako osobitného inštitútu a
jednalo by sa iba o osobitný druh žaloby, na základe ktorej je uložená povinnosť bez možnosti povinného
vyjadriť sa k obsahu žaloby. Žalovaný má za to, že v súlade s napadnutým Uznesením bolo žalovanému
ako riaditeľovi znemožnené konať v mene spoločnosti PTH, a.s.. Spoločnosť PTH, a.s. sa tak dostala
do situácie, keď jej zamestnancovi bolo zakázané čokoľvek samostatne vykonávať, avšak pracovná
pozícia zamestnanca - riaditeľa zostala zachovaná. K zmene obsahu záväzkového vzťahu založeného
medzi spoločnosťou PTH, a.s. ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom došlo na základe
podania tretej osoby, ktorá nie je účastníkom tohto právneho vzťahu. Jedná sa pritom o typický záväzok
s účinkami inter partes. K zmene obsahu záväzkového vzťahu došlo bez toho, aby spoločnosť PTH, a.s.
mala možnosť vyjadriť sa v súdnom konaní, resp. bez toho, aby jej bolo doručené napadnuté Uznesenie.
36. Žalovaný má za to že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Kľúčovou otázkou pri posudzovaní zákonnosti postupu žalovaného pri samostatnom konaní za



spoločnosť je posúdenie, či člen štatutárneho orgánu spoločnosti môže zároveň v spoločnosti zastávať
neštatutárnu funkciu, s ktorou je spojené právo zastupovať spoločnosť v rozsahu úkonov, ku ktorým
pri výkone tejto neštatutárnej funkcie obvykle dochádza pri prevádzkovaní podniku. Poukázal na § 15
ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. V zmysle
dodatku č. 1 k jeho pracovnej zmluve bol žalovaný ustanovený do funkcie riaditeľa spoločnosti PTH,
a.s. Riaditeľ spoločnosti je v zmysle zákonnej funkcie oprávnený zastupovať spoločnosť navonok, t. j.
aj v rozsahu úkonov, ku ktorým pri výkone tejto funkcie obvykle dochádza pri prevádzkovaní podniku.
Súdy aj akademická obec pripúšťajú súbeh členstva v štatutárnom orgáne s funkciou riaditeľa. Poukázal
na to, že z Obchodného zákonníka ani z iného právneho predpisu nevyplýva žiadne obmedzenie,
ktoré by zakazovalo, aby tá istá osoba zastávala tak funkciu člena štatutárneho orgánu spoločnosti
ako aj neštatutárnu funkciu v spoločnosti. Aj v praxi je podľa názoru žalovaného úplne bežné, že člen
štatutárneho orgánu spoločnosti zároveň zastáva inú manažérsku pozíciu v spoločnosti. S poukazom
na uvedené má žalovaný za to, že je možné kombinovať členstvo v štatutárnom orgáne s funkciou
riaditeľa spoločnosti. Súd prvej inštancie na jednej strane uznáva, že člen predstavenstva spoločnosti
môže byť súčasne riaditeľom alebo iným vrcholným zamestnancom spoločnosti, na druhej strane súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zdôrazňuje, že pracovná náplň riaditeľa sa nesmie prekrývať
s výkonom činnosti štatutárneho orgánu. V tejto súvislosti je namieste, podľa názoru žalovaného,
otázka v akom rozsahu, podľa názoru súdu, môže riaditeľ konať, ak sa zároveň nemôže jeho konanie
prekrývať s kompetenciou štatutárneho orgánu spoločnosti, pričom štatutárny orgán spoločnosti môže
robiť menom spoločnosti všetky úkony. Žalovaný súhlasí, že by mal byť oddelený výkon funkcie
člena predstavenstva a riaditeľa spoločnosti. Takéto oddelenie však neznamená, že riaditeľ nemôže
robiť to, čo môže robiť člen predstavenstva. Táto interpretácia by de facto znemožňovala riaditeľovi
konať za spoločnosť v akomkoľvek rozsahu. Oddelenie štatutárnej a neštatutárnej funkcie sa má
interpretovať tak, že riaditeľ spoločnosti nemôže robiť to, čo spadá do výlučnej kompetencie člena
predstavenstva. Riaditeľ spoločnosti nemôže ako riaditeľ hlasovať na zasadnutiach predstavenstva
a rozhodovať o otázkach, ktoré sú striktne vyhradené len predstavenstvu spoločnosti, ako napríklad
prijímať strategické rozhodnutia, týkajúce sa obchodného vedenia spoločnosti, vrátane rozpočtu,
podnikateľského plánu a podobne. Zdôraznil, že zákon však žiadnym spôsobom neobmedzuje riaditeľa
spoločnosti, aby zastupoval spoločnosť v rozsahu úkonov, ku ktorým pri výkone tejto funkcie obvykle
dochádza pri prevádzkovaní podniku. Uviedol, že žalovaný ako riaditeľ spoločnosti PTH, a.s. nie je
v zmysle poverenia, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou jeho pracovnej zmluvy, oprávnený vykonávať
všetky činnosti za spoločnosť PTH, a.s. Žalovaný ako riaditeľ je oprávnený konať za spoločnosť v
zmysle poverenia v oblasti ekonomiky a právnej agendy. Ale napr. oblasť technického úseku, investičnej
výstavby, bezpečnosti práce atď. nespadá pod činnosti, ktoré by mohol žalovaný vykonávať. S poukazom
na uvedené súd postupoval v rozpore so zákonom, keď skonštatoval neplatnosť poverenia vystaveného
žalovanému, ktoré predstavuje potvrdenie o obsahu jeho oprávnenia zastupovať spoločnosť PTH, a.s.
z titulu funkcie riaditeľa spoločnosti a v súlade s § 15 Obchodného zákonníka.
37. Žalovaný zdôraznil, že judikatúra slovenských a českých súdov, vrátane rozhodnutí slovenského
a českého ústavného súdu, ako aj názory odborníkov z oblasti právnej vedy jednoznačne potvrdzujú,
že neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať reštriktívne a pri výklade zmlúv
je potrebné uprednostniť taký výklad, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý
neplatnosť zmluvy zakladá.
38. Poukázal tiež na to, že súd napadnutým Uznesením neuložil žalovanému povinnosť podať žalobu
vo veci samej v súlade s § 336 ods. 1 CSP.
39. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a
vrátil ho na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil a napadnuté uznesenie vo výrokoch 1 a 2 zamietol.
Taktiež žiadal, aby súd priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.
40. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a v svojom rozhodnutí vydaným pod
č. k. 2Cob/165/2017-242 dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

41. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca je územný správny
a samosprávny celok, ktorý je majoritným akcionárom s 51 %-ným podielom akcií v spoločnosti
Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. (ďalej len PTH, a.s.). Žalovaný je predseda predstavenstva
spoločnosti PTH, a.s.. K jeho opakovanému menovaniu za predsedu predstavenstva došlo na valnom
zhromaždení dňa 27.4.2016. Žalovaný je nominant druhého akcionára spoločnosti Hornonitrianskych
baní Prievidza, a.s. so sídlom Matice Slovenskej 10, Prievidza, ktorý vlastní 49 % akcií v spoločnosti.



42. Odvolací súd zdôraznil, že podľa bodu 28.1 Stanov spoločnosti PTH, a.s. je štatutárnym orgánom
spoločnosti predstavenstvo, ktoré tvoria traja členovia, a to jeden zástupca žalobcu, jeden zástupca
Hornonitrianskych baní Prievidza, a.s. a jeden spoločný zástupca oboch akcionárov. Funkcia predsedu
predstavenstva spoločnosti prináleží Hornonitrianskym baniam Prievidza, a.s.. Stanovy spoločnosti v
bode 29.1 ustanovujú, že menom spoločnosti koná a podpisuje predseda predstavenstva spoločne s
jedným ďalším členom predstavenstva, a to tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému
menu spoločnosti a k svojim menám a funkciám pripoja svoj podpis. Dňa 27.4.2016 boli do orgánov
spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. menovaní noví zástupcovia oboch akcionárov. Za
žalobcu to bol W.. U. M. ako člen predstavenstva, W.. I. B. ako predsedníčka dozornej rady a Y..
Ľ. W. ako člen dozornej rady. Zápis do obchodného registra však bol odmietnutý pre
rozpor návrhu so zákonom v časti skončenia funkčných období predchádzajúcich členov orgánov
spoločnosti Y.. T. W., W.. Y.. Ľ. B., M.. a Y.. U. V. z dôvodov, že návrhom sa
požadoval výmaz osôb po dlhšom časovom období, ako je zákonom stanovená horná hranica 5 rokov.
Aktuálny zápis v obchodnom registri preto nekorešponduje so skutočným stavom obsadenosti orgánov
spoločnosti. Predstavenstvo má na základe rozhodnutia valného zhromaždenia zo dňa 27.4.2016 dvoch
členov - člena predstavenstva W.. U. M. ako zástupcu žalobcu a predsedu predstavenstva Y.. W. Š. -
žalovaného - ako zástupcu spoločnosti Hornonitrianskych baní Prievidza, a.s.. Na základe uvedeného
má od 27.4.2016 menom spoločnosti konať predseda predstavenstva Y.. W. Š. spoločne s druhým
členom predstavenstva W.. U. M.. Súd konštatoval, že z obsahu spisu je zrejmé, že na základe dohody
o splnomocnení uzatvorenej podľa Občianskeho zákonníka bol žalovaný splnomocnený na samostatné
riadenie a zastupovanie a podpisovanie za splnomocniteľa navonok ako aj dovnútra v činnostiach, ktoré
sú tam presne špecifikované, pričom za Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. podpísal predmetnú
dohodu žalovaný Y.. W. Š., predseda predstavenstva a druhý člen predstavenstva Y.. T. W. ako ďalší
člen predstavenstva v mene zamestnávateľa PTH, a.s..

43. Krajský súd zdôraznil, že dohoda ako aj splnomocnenie bolo uzatvorené medzi žalovaným a medzi
spoločnosťou PTH, a.s.. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu v
súvislosti s podaným návrhom na neodkladné opatrenie odvolací súd mal zato, že predmetná námietka
žalovaného je dôvodná. Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníkom dohody ani udeleného splnomocnenia
nebol žalobca. V tom prípade išlo o dvojstranný právny úkon uzavretý medzi žalovaným a spoločnosťou
PTH, a.s.. Je nesporné, že žalovaný je predsedom predstavenstva a zároveň zamestnancom spoločnosti
PTH, a.s. a že žalobcovi vo vzťahu k žalovanému neprináleží žiaden hmotnoprávny nárok, ktorý by bolo
možné alebo nutné zabezpečiť nariadením neodkladného opatrenia.

44. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 326 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha.

45. Pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa skúmajú procesné podmienky na
strane žalobcu, t. j. jeho aktívna vecná legitimácia a hmotnoprávne oprávnenie ako aj procesnoprávne
oprávnenie, nárok žalobcu domáhať sa ochrany na súde. Krajský súd konštatoval, že je nesporné, že
podľa ustanovenia § 161 CSP ods. 1 ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.

46. Súd zdôraznil, že uvedené je obzvlášť dôležitým faktorom v prípade, ak žalobca žiada vydanie
neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia s tým, že nepodá vo veci samej žalobu. Takýto
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má účinky, akoby bol žalobca úspešný v súdnom konaní
na základe podanej žaloby.

47. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku
konkrétnemu hmotnému nároku aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo
pred nadväzujúcim konaním vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo
neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.



48. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že z predloženého návrhu je zrejmé,
že žalobca nepreukázal vo vzťahu k žalovanému existenciu konkrétneho nároku, ktorý by bolo možné
uplatňovať v súdnom konaní, resp. ktorému je nutné poskytnúť ochranu, navyše odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému zdržať sa výkonu funkcie riaditeľa na základe
dodatku č. 1 zo dňa 22.4.2015 k pracovnej zmluve zo dňa 30.3.2012. Svoje rozhodnutie v tejto časti
odôvodnil tým, že žalobca súdu nepredložil predmetný dodatok č. 1 ani pracovnú zmluvu žalovaného,
a súdu ani iným spôsobom neosvedčil, čo je obsahom týchto zmlúv. Zároveň uviedol, že ak by aj
žalobca predmetné zmluvy predložil, neexistovala by podľa názoru súdu v tejto časti návrhu potreba
neodkladnej úpravy pomerov, keďže už samotné uloženie povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania
na základe udeleného poverenia alebo na základe uzavretej dohody o splnomocnení je dostačujúca
na to, aby došlo k náprave doterajšieho nezákonného stavu v konaní v mene spoločnosti PTH, a.s..
Z predložených listinných dôkazov, predloženej pracovnej zmluvy a jej dodatku zo strany žalovaného
ako aj z dohody uzatvorenej medzi spoločnosťou PTH, a.s. a žalovaným a poverenia uzatvoreného
medzi spoločnosťou PTH, a.s. a žalovaným zo dňa 22.4.2015 podľa názoru odvolacieho súdu je
zrejmé, že predmet činnosti, ktorým sa mal žalovaný zaoberať je úplne totožný. Vzhľadom na to,
že bol zamietnutý návrh na vydanie neodkladného opatrenia v časti, týkajúcej sa zdržania konania
žalovaného na základe pracovnej zmluvy, na základe dodatku č. 1 k tejto pracovnej zmluve zo dňa
22.4.2015, neodkladné opatrenie vo zvyšnej časti nemá právne opodstatnenie, pretože nezamedzuje
konanie žalovaného v predmetných činnostiach. Odvolací súd mal za to, že v súlade s napadnutým
uznesením bolo žalovanému ako riaditeľovi znemožnené konať v mene spoločnosti PTH, a.s., nakoľko
pracovná náplň bola definovaná práve v poverení zo dňa 22.4.2015. Spoločnosť PTH, a.s. sa tak dostala
do situácie, keď jej zamestnancovi bolo zakázané čokoľvek samostatne vykonávať, avšak pracovná
pozícia zamestnanca - riaditeľa zostala zachovaná. Je nesporné, že k zmene a obsahu záväzkových
vzťahov založených spoločnosťou PTH, a.s. ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom
došlo na základe podania tretej osoby, ktorá nie je účastníkom tohto právneho vzťahu. Odvolací súd
konštatoval, že k zmene a obsahu záväzkového vzťahu došlo bez toho, aby sa spoločnosť PTH, a.s.
mala možnosť vyjadriť v súdnom konaní, resp. bez toho, aby jej bolo doručené napadnuté uznesenie.
Akceptovaním tohto postupu podľa názoru odvolacieho súdu súhlasne so žalovaným by ktorýkoľvek
akcionár spoločnosti mohol žiadať, aby súd nariadením neodkladného opatrenia uložil povinnosť fyzickej
alebo právnickej osobe, ktorá uzatvorila so spoločnosťou zmluvu. Pritom by stačilo, aby akcionár uviedol,
že plnením zmluvy môže byť akcionárovi spôsobená ujma, resp. že spoločnosti môže vzniknúť škoda.

49. Súd uviedol, že akcionár sa má právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom,
požadovať na ňom od predstavenstva informácie a vysvetlenia, uplatňovať návrhy. Tieto štyri oprávnenia
sú základnou právomocou, ktorou akcionár uplatňuje svoj vplyv na spoločnosť.

50. Podľa ustanovenia § 183 o vyhlasovaní rozhodnutia Valného zhromaždenia za neplatné, platia
obdobne ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka. Odvolací súd zdôraznil, že je nesporné,
že žalovaný bol menovaný za predsedu predstavenstva na valnom zhromaždení spoločnosti dňa
27.4.2016, že na tomto valnom zhromaždení boli za člena predstavenstva menovaní aj predstavitelia
zo strany žalobcu, a to W.. U. M. ako zástupca žalobcu. Je nesporné, že dohoda ako aj splnomocnenie
boli uzatvorené dňa 22.4.2015, t. j. v čase, keď Y.. T. W. bol riadnym členom predstavenstva a
bol kompetentný podpísať predmetnú dohodu a splnomocnenie ako ďalší člen predstavenstva za
spoločnosť Prievidzské tepelné hospodárstvo, a. s. v zmysle výpisu z Obchodného registra Okresného
súdu Trenčín. Taktiež mal súd za to, že aj v čase podpisovania týchto dokumentov za spoločnosť konal
a podpisoval predseda predstavenstva spoločne s jedným ďalším členom predstavenstva, a to tak, že
k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti k svojim menám a funkciám pripojil
svoj podpis.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd mal za to, že žalobca nebol aktívne
legitimovaný na podanie predmetného neodkladného opatrenia, keďže nebol účastníkom tohto
právneho úkonu, z ktorého návrh na neodkladné opatrenie odvíjal, odvolací súd sa nezaoberal splnením
ďalších dôvodov na vydanie neodkladného opatrenia, ako to predpokladá ustanovenie § 325 ods. 1 a 2
CSP. Z uvedených dôvodov zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh v napadnutej časti zamietol.

52. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP a ich náhradu v celom rozsahu priznal



žalovanému s tým, že o výške trov prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

53. Proti rozhodnutiu Krajského súdu podal žalobca sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý rozhodol
nálezom vydaným pod číslom I. ÚS 191/2019-120 dňa 26. novembra 2019 a vo výroku konštatoval, že
základné právo mesta Prievidza podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 2 Cob 165/2017 z 27. októbra 2017, ako aj postupom, ktorý predchádzal
jeho vydaniu, porušené bolo. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 2 Cob 165/2017
z 27. októbra 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd zaviazal Krajský súd v
Bratislave uhradiť mestu Prievidza trovy konania v sume 806,01 € a vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti
nevyhovel. Zdôraznil, že Ústavný súd Slovenskej republiky prijal uznesením č. k. I. ÚS 191/2019-27
z 21. mája 2019 ústavnú sťažnosť mesta Prievidza, Námestie slobody 14, Prievidza. Z ústavnej
sťažnosti a príloh k nej priložených vyplývalo, že sťažovateľ ako územný, samosprávny a správny
celok a právnická osoba - akcionár obchodnej spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo, a. s.
vystupoval v procesnom postavení žalobcu v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Z
ústavnej sťažnosti ďalej vyplývalo, že PTH je strategickým podnikom založeným pre účely podnikania
v oblasti výroby a rozvodu tepla v meste Prievidza a sťažovateľ je akcionárom s 51 % podielom a
minoritným akcionárom PTH (49 %) je spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. Podľa stanov
spoločnosti PTH má jej predstavenstvo troch členov: zástupca sťažovateľa, zástupca Hornonitrianskych
baní Prievidza, a. s., a spoločný zástupca oboch akcionárov. Funkcia predsedu predstavenstva patrí
zástupcovi Hornonitrianskych baní Prievidza, a. s..
54. Sťažovateľ pred ústavným súdom namietal, že argumentácia krajského súdu v napadnutom
uznesení odporuje zmyslu a účelu príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ tvrdil, že bol aktívne vecne legitimovaný na podanie
predmetného návrhu, pretože žalovaný koná ako jednoosobový štatutárny orgán, nie ako zamestnanec.
Žalovaný obchádza spôsob konania za spoločnosť tým, že ho maskuje ako výkon pracovnoprávneho
vzťahu. K tomuto sťažovateľ dopĺňa, že žalovaný obchádza aj jeho záujmy ako akcionára na riadnom
a zákonnom riadení spoločnosti. Napokon k tejto svojej námietke uviedol, že svoju aktívnu vecnú
legitimáciu neodvodzoval od účasti, resp. neúčasti na právnych vzťahoch, pretože táto jeho legitimácia
vyplýva priamo z Obchodného zákonníka, konkrétne z právneho záujmu akcionára na tom, aby
bola pôsobnosť členov predstavenstva vykonávaná s náležitou starostlivosťou, v súlade so zákonmi
a internými dokumentami a aby spoločnosti nebola spôsobená škoda. Medzi sťažovateľom ako
akcionárom obchodnej spoločností PTH a členmi predstavenstva teda existuje priamy hmotnoprávny
vzťah, vyplývajúci z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, a to predovšetkým z § 191 ods. 1,
§ 194 ods. 1 a 5 Obchodného zákonníka.
55. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že poverovacie dokumenty z 22. apríla 2015 (poverenie a dohoda o
splnomocnení) majú charakter generálnej plnej moci, ktorá žalovaného splnomocňuje na samostatné
konanie za PTH, a to v neobmedzenom rozsahu. Uvedené je však podľa jeho názoru v rozpore s
ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a Obchodného
zákonníka. K tomuto sťažovateľ poukázal na judikatúru ústavného súdu i Najvyššieho súdu Českej
republiky, ako aj na odbornú literatúru.
56. Sťažovateľ ďalej namietal, že krajský súd v napadnutom uznesení uviedol nesprávny záver o rozsahu
poverovacích dokumentov, keďže v prípade týchto dokumentov ide o generálne splnomocnenie, a nie o
splnomocnenie na činnosti, ktoré sú v nich presne uvedené. Krajský súd mal podľa názoru sťažovateľa
taktiež pochybiť v tom, že skúmal jeho aktívnu vecnú legitimáciu a tá nie je procesnou podmienkou.
Napokon sťažovateľ poukázal na zmätočné a nesúvisiace úvahy krajského súdu, týkajúce sa možnosti
zamietnutia skutkovo osvedčeného a preukázaného nároku s poukazom na nárok, ktorý osvedčený
nebol. Sťažovateľ zdôraznil, že návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sa domáhal iba toho,
aby žalovaný ako predseda predstavenstva PTH konal v súlade so Stanovami spoločnosti, zápisom v
obchodnom registri a v súlade so zákonom.
57. K opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa vyjadril aj Y.. W. Š. (žalovaný v konaní pred všeobecnými
súdmi) ako zúčastnená osoba. Poukázal na to, že ústavná sťažnosť nie je dôvodná, pretože v
skutočnosti predstavuje opravný prostriedok proti napadnutému uzneseniu vo forme dovolania, ktoré
v tejto veci nemožno podať a je nepreskúmateľná, pretože sťažovateľ v jej petite označil iba články
ústavy, nie však konkrétne práva nimi zaručené, že sťažovateľ ignoruje ustálenú judikatúru v oblasti
uplatňovania práv akcionármi, ignoruje dôkazy a zavádza ústavný súd a že ho uplatnenou ústavnou
sťažnosťou a inými podaniami na súdoch obťažuje a šikanuje. Ďalej poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 28/2017 z 26. júna 2018 a sp. zn. 3 Obdo 24/2018



z 15. októbra 2018, ktorý mal rozhodnúť, že na základe poverenia je riaditeľ Y.. W. Š. oprávnený konať v
mene spoločnosti PTH. Sťažovateľ na vyjadrenie aj odporcu a vyjadrenie zúčastnenej osoby poukázal na
to, že údajnú absenciu hmotnoprávneho vzťahu nemožno vyvodiť z neúčasti sťažovateľa na uzatvorení
poverovacích úkonov. Je potrebné prihliadať na to, kto v danej situácii porušil svoju povinnosť, vo
vzťahu ku komu a čo bol následok. Hmotnoprávny vzťah sťažovateľa a predsedu predstavenstva
existuje. Povinnosť členov predstavenstva riadiť spoločnosť podľa stanov a zákona vyplýva priamo z
ustanovení Obchodného zákonníka. Akcionár má na uvedenom bezprostredný právny aj ekonomický
záujem. Sťažovateľ zdôraznil, že Y.. W. Š., riaditeľ PTH, má dohodnutú takú náplň práce, resp. také
poverenie na konanie, ktoré je identické s výkonom funkcie predstavenstva.
58. Ústavný súd konštatoval, že sporným medzi sťažovateľom a Krajským súdom je práve v prvom rade
ich názor na to, či sťažovateľ ako väčšinový akcionár PTH môže svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smerovať priamo proti Y.. W. Š., predsedovi predstavenstva PTH a riaditeľovi PTH v jednej
osobe, keď tento podľa názoru sťažovateľa svojím konaním úmyselne obchádza stanovy, zápis v
obchodnom registri a samotný zákon.
59. Ústavný súd poukázal na rozdielnosť bývalej právnej úpravy predbežných opatrení a súčasnej
právnej úpravy neodkladných opatrení. Zdôraznil, že prijatím Civilného sporového poriadku sa zmenila
koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej
bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť
vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Nová právna úprava upúšťa od
doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení
nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení
neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť
podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Nová právna úprava
pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej,
na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení
až na výnimky zásadne vylučovala možnosť takéhoto výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom
vo veci samej.
60. Ústavný súd zdôraznil, že právo na spravodlivé súdne konanie, resp. právo na spravodlivosť
znamená, že všetky súdy ako justičné orgány demokratického a právneho štátu majú povinnosť pri
interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti. Súd zdôraznil, že všeobecný súd
musí teda vykladať a používať ustanovenia procesných predpisov v súlade s účelom základného práva
na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na
súdnu ochranu za základného zákonného predpokladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho,
že všeobecné súdy majú poskytovať v civilnom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán, resp. účastníkov
konania (m. m. I. ÚS 119/07).
61. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatoval, že v ňom
prezentovaný výklad krajského súdu pôsobí v rámci konkrétnych okolností príliš formalisticky, bez
dostatočného zohľadnenia cieľa právnej úpravy a posúdenia okolností prípadu, a ďalšie podporné
argumenty krajského súdu o zákaze vykonávať pracovnú pozíciu riaditeľa spoločnosti a o nemožnosti
spoločnosti PTH vyjadriť sa k neodkladnému opatreniu nič nepridávajú na jeho presvedčivosti. Ústavný
súd poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ v konaní pred všeobecnými súdmi neodvodzoval svoju
aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo svojej prípadnej účasti
na predmetných právnych úkonoch, čo napokon vyplýva aj z uznesenia okresného súdu. Zdôraznil,
že súd prvej inštancie dospel v danej veci k záveru, že člen predstavenstva síce môže byť súčasne
zamestnancom (riaditeľom) spoločnosti, avšak pracovná náplň riaditeľa sa nesmie prekrývať s výkonom
činnosti štatutárneho orgánu. V dôsledku uvedeného považoval súd prvej inštancie poverenie za účelové
obchádzanie stanov spoločnosti PTH, a teda vôle jej akcionárov. Podľa názoru súdu prvej inštancie
je také poverenie pre rozpor so zákonom a pre obchádzanie zákona absolútne neplatným právnym
úkonom. Ústavný súd zdôraznil, že súd na tieto právne závery okresného súdu o absolútnej neplatnosti
právnych úkonov neprihliadol. Taktiež pokiaľ ide o otázku, či člen predstavenstva môže byť súčasne
zamestnancom spoločnosti, krajský súd neprihliadol na námietku sťažovateľa, ktorú si okresný súd tiež
osvojil, a to, že pracovná náplň riaditeľa sa nesmie prekrývať s výkonom činnosti štatutárneho orgánu
a člen predstavenstva pri výkone činností spadajúcich do rozsahu činnosti predstavenstva nemôže
vystupovať ako zákonný zástupca v zmysle § 15 Obchodného zákonníka.



62. Pokiaľ ide o splnomocnenie a poverenie, súd prvej inštancie ustálil, že v prípade týchto poverovacích
dokumentov ide o dokumenty, ktoré majú fakticky i právne povahu generálneho plnomocenstva,
avšak odvolací súd dospel k opačnému názoru. Ústavný súd v ďalšom konštatoval, že na základe
namietaného poverenia a dohody o splnomocnení navonok a dovnútra koná sám Y.. W. Š. ako predseda
predstavenstva, riaditeľ a jednoosobový štatutárny orgán v jednej osobe, ktorý mal v odvolaní proti
uzneseniu okresného súdu dostatočný priestor vyjadriť svoje námietky k nariadenému neodkladnému
opatreniu. Práve táto skutočnosť, že predseda predstavenstva PTH koná za PTH dovnútra aj navonok
samostatne a podľa sťažovateľa v rozpore so Stanovami spoločnosti, zápisom v obchodnom registri a
zákonom, je predmetom sporu medzi ním a väčšinovým akcionárom, teda sťažovateľom. Ústavný súd k
námietke zúčastnenej osoby, týkajúcej sa rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo 28/2017 a sp. zn. 3
Obdo 24/2018 skonštatoval, že označené rozhodnutia sa týkali použitia § 15 Obchodného zákonníka na
splnomocnenie advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní, nie rozhodnutia o platnosti dodatku č. 1 k
pracovnej zmluve, poverenia či dohody o splnomocnení, alebo vzťahu medzi predsedom predstavenstva
a akcionárom, resp. aktívnej vecnej legitimácie akcionára na podanie návrhu na nariadenie predmetného
neodkladného opatrenia.
63. K aktívnej vecnej legitimácii akcionára na podanie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia proti členovi predstavenstva Ústavný súd poukázal na to, že na označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane objektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve
používa pojem vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že
je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide a o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide, naopak, vtedy, ak ten, o ktorom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide.
64. Sťažovateľ v konaní pred všeobecnými súdmi i v konaní o tejto ústavnej sťažnosti správne poukázal
podľa názoru Ústavného súdu na to, že svoju legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neodvodzoval od účasti na predmetných právnych úkonoch urobených medzi PTH a Y.. W.
Š., ktorý je súčasne predsedom predstavenstva PTH a riaditeľom PTH, ale všeobecne z viacerých
ustanovení Obchodného zákonníka. Ústavný súd konštatoval, že v prípade, ak má akcionár podozrenie,
že predstavenstvo, resp. niektorí z jeho členov pri výkone svojej funkcie nedodržiavajú alebo obchádzajú
zákon, konajú v zjavnom rozpore so Stanovami spoločnosti, a tým v konečnom dôsledku obchádzajú
alebo nerešpektujú vôľu akcionára alebo akcionárov, má možnosť danú situáciu riešiť v rámci spoločnosti
na valnom zhromaždení tak, ako na to poukázal krajský súd, a v prípade neúspechu tejto možnosti podľa
ústavného súdu nič nebráni akcionárovi hľadať riešenie tejto situácie prostredníctvom návrhu podaného
na všeobecnom súde. Z okolností prípadu, podľa názoru ústavného súdu, je zrejmé, že všetky pokusy
o vyriešenie situácie na úrovni PTH, jeho akcionárov a valného zhromaždenia zlyhali. V zmysle stanov
PTH rozhoduje valné zhromaždenie 2/3 väčšinou hlasov akcionárov, a teda sťažovateľ ako väčšinový
vlastník s 51 % podielom nemohol a nemôže sám situáciu vyriešiť v rámci valného zhromaždenia.
65. Ústavný súd zdôraznil, že Obchodný zákonník pritom výslovne priznáva akcionárovi prostriedky
právnej ochrany priamo proti členovi predstavenstva, najmä vtedy, ak ich obchodná spoločnosť proti
nim neuplatňuje. Akcionár môže v zmysle § 182 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka uplatniť nárok
spoločnosti na náhradu škody proti členovi predstavenstva, teda potom, ako sa škodlivá činnosť člena
predstavenstva prejaví.
66. Nárok na náhradu škody, ktorú utrpela spoločnosť, uplatňuje akcionár v zmysle § 182 ods. 2
Obchodného zákonníka ako zástupca spoločnosti a v jej mene. Ak člen orgánu škodu spoločnosti
nahradí, prejaví sa táto náhrada aj vo zvýšení hodnoty akcie akcionára. Avšak v prípade, ak by konanie
členov predstavenstva malo spôsobiť škodu priamo akcionárom, a nie akciovej spoločnosti, uplatňuje
si ju akcionár vo vlastnom mene a ako vlastný hmotnoprávny nárok. Ústavný súd zdôraznil, že nie je
vylúčené, aby bol aj akcionár osobou, ktorá môže mať právne relevantné postavenie vo vzťahu k členovi
predstavenstva.
67. Ústavný súd tiež konštatoval, že Obchodný zákonník mlčí, pokiaľ ide o možnosť akcionára uplatniť
prostriedky neodkladnej, resp. preventívnej právnej ochrany priamo proti členom predstavenstva.
Uvedená prípustnosť uplatnenia náhrady škody akcionárom v mene spoločnosti proti členovi
predstavenstva, ale aj možnosť akcionára uplatniť vlastný nárok na náhradu priamej škody proti členovi
predstavenstva však indikujú, že zákonodarca nemal úmysel vylúčiť akcionára z možnosti uplatniť
určité právo priamo proti členovi predstavenstva. Absencia priameho hmotnoprávneho vzťahu medzi
členom predstavenstva a akcionárom týmto prostriedkom následnej právnej ochrany vo veci samej
nebráni, a preto niet dôvodu bez ďalšieho úplne vylúčiť možnosť akcionára uplatniť priamo proti členovi



predstavenstva aj prostriedky predbežnej neodkladnej právnej ochrany za splnenia predpokladov
uvedených v Civilnom sporovom poriadku, najmä potreby bezodkladne upraviť pomery.
68. Posúdenie splnenia podmienok, za ktorých tak akcionár môže urobiť vo vlastnom mene alebo v
mene obchodnej spoločnosti, či posúdenie toho, do akej miery je možnosť podať návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podmienená určitým postupom akcionára na valnom zhromaždení, je úlohou
všeobecných súdov. Mal za to, že záver krajského súdu pôsobil príliš paušalizujúco.
69. Ústavný súd konštatoval, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia relevantným
spôsobom nevysporiadal s presvedčivým záverom okresného súdu, že v danej veci ide v prípade
poverenia a dohody o splnomocnení o absolútne neplatné právne úkony pre ich rozpor so zákonom.
70. Ústavný súd zdôraznil, že vo veci sťažovateľa ide o väčšinového akcionára, ktorý sa
domáha uloženia povinnosti konkrétnej fyzickej osobe - predsedovi predstavenstva, riaditeľovi a
jednoosobovému štatutárnemu orgánu spoločnosti v jednej osobe, aby táto nemohla konať v rozpore
so Stanovami tejto spoločnosti, zápisom v obchodnom registri a so zákonom (§ 13 ods. 1 Obchodného
zákonníka a § 20 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov). Táto osoba tak podľa všetkého opakovane konala a presadzovanie práv väčšinového
akcionára cez valné zhromaždenie pritom preukázateľne zlyhalo.
71. Ústavný súd konštatoval, že z predložených dokumentov je zrejmé, že výpočet činností v
poverovacích dokumentoch je demonštratívny a preto je už na prvý pohľad celkom zrejmé, že záver
krajského súdu, na ktorého bol rozsah splnomocnenia presne špecifikovaný, nekorešponduje so
zisteným skutkovým stavom.
72. Ústavný súd konštatoval, že v konaní pred všeobecným súdom zohrávala úlohu otázka
porušenia pravidla štyroch očí - teda situácia, keď spoločne oprávnení členovia predstavenstva
poveria (splnomocnia) jedného z nich, aby v mene spoločnosti konal navonok samostatne. Oproti
situácii predpokladanej Stanovami sa má dosiahnuť stav, keď v mene spoločnosti koná len jeden
člen predstavenstva samostatne, a to len na základe vôle členov predstavenstva bez ohľadu na
vôľu akcionárov vyjadrenú v Stanovách. Ústavný súd sa už mal možnosť vyjadriť k prípustnosti
plnomocenstiev, ktoré obchádzajú tzv. pravidlo štyroch očí. Ústavný súd vyslovil svoje pochybnosti
o platnosti stavu, keď v prípade zakladateľskou listinou zakotveného spoločného konania všetkých
konateľov jeden konateľ splnomocní iného konateľa na svoje zastupovanie pri všetkých úkonoch
spojených s funkciou konateľa, totiž neguje vôľu spoločníka vyjadrenú v zakladateľskej listine, a
tým obchádza aj zákon, ktorý práve spoločníkovi zveruje určenie spôsobu konania konateľov v
mene spoločnosti. Vôľou spoločníka prejavenou v zakladateľskej listine bolo tiež bezvýnimočné
spoločné konanie všetkých konateľov spoločnosti. Ak by spoločník chcel prejaviť svoju vôľu, aby v
mene spoločnosti konali konatelia aj samostatne, prejavil by túto svoju vôľu v zakladateľskej listine
a následne by sa táto vôľa spoločníka prejavila zápisom do obchodného registra. Ústavný súd
zdôraznil, že v tomto kontexte pôsobí logický a presvedčivý právny názor prezentovaný sťažovateľom,
že ak stanovy spoločnosti určujú, že jej menom musia konať spoločne najmenej dvaja členovia
predstavenstva, a zakladajú teda pre každý úkon, ktorý predstavenstvo urobí v mene spoločnosti,
povinnosť vzájomnej kontroly a zodpovednosti najmenej dvoch členov predstavenstva, nemožno takúto
kontrolu a zodpovednosť vylúčiť tým, že dvaja členovia predstavenstva udelia generálnu plnú moc
jednému z nich. Takýto postup by bol v rozpore s právnou úpravou konania štatutárnych orgánov
spoločnosti v zákone a v Stanovách spoločnosti. To platí o to viac, ak jednou z osôb, konajúcich pri
udeľovaní plnej moci v mene predstavenstva je sám splnomocnený člen predstavenstva.
73. Ústavný súd zdôraznil, že ak by akcionári spoločnosti skutočne chceli, aby v mene spoločnosti
konal samostatne jeden člen predstavenstva (napr. jeho predseda), boli by takýto spôsob konania
v mene spoločnosti upravili v Stanovách. Avšak ak stanovy určujú, že v mene spoločnosti koná
predseda predstavenstva spoločne s ďalším členom predstavenstva, samostatné konanie jedného z
nich na základe akéhokoľvek generálneho poverenia či splnomocnenia predstavuje zjavné obmedzenie
vôle akcionárov, stanov spoločnosti a v neposlednom rade zákona. Ústavný súd uzavrel, že takéto
splnomocnenie alebo poverenie dané len jednému členovi predstavenstva je neprípustné tam, kde sa
nachádza vôľa akcionárov vyjadrená v Stanovách, aby o veciach spoločnosti rozhodovali určité osoby
ako kolektívny štatutárny orgán. Limitom sú najmä prípady, ak niet dôvodu na takúto ochranu pred
konaním individuálneho zástupcu.
74. Pokiaľ ide o zákaz vykonávania pracovnej pozície, Ústavný súd v tejto súvislosti zdôraznil, že
zákaz obchádzania pravidla štyroch očí sa logicky musí vzťahovať aj na prípady takých iných poverení,
ktoré majú podobné účinky ako inak neprípustné udelenie splnomocnenia a sú udelené tými istými
osobami. Sťažovateľ sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhal toho, aby predseda
predstavenstva nekonal samostatne v rozpore so Stanovami, zápisom v obchodnom registri a so



zákonom. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako takúto podľa ústavného súdu
dôvodnú a racionálnu požiadavku sťažovateľa môže prevážiť prípadná skutočnosť, že by sa nariadením
neodkladného opatrenia Y.. W. Š. zakázalo vykonávať náplň práce riaditeľa spoločnosti PTH v rozsahu
sporných právnych úkonov, navyše v situácii, keď podľa všetkého on sám túto pracovnú pozíciu
vytvoril a následne obsadil. Z uvedeného by potom vyplývalo, že individuálny záujem Y.. W. Š. byť
riaditeľom spoločnosti PTH preváži právne a ekonomické záujmy akcionára, čo už na prvý pohľad možno
považovať za nelogický a svojvoľný právny názor. Ústavný súd osobitne zdôrazňuje, že nič nebráni tomu,
aby spoločnosť PTH svojmu riaditeľovi určila novú pracovnú náplň, ktorá nebude v rozpore so zákonom.
75. Z uvedených dôvodov Ústavný súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil s tým, že úlohou Krajského
súdu pri opätovnom rozhodovaní bude nielen dôkladne sa zaoberať tvrdeniami sťažovateľa a právnymi
závermi okresného súdu, ale aj opätovne vo veci rozhodnúť, najmä so zreteľom na závery Ústavného
súdu vyjadrené v tomto náleze.
76. Krajský súd ako súd odvolací opätovne prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.
77. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Zb. z. CSP pred začatím konania, počas konania
a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenia.
78 Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
79. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
80. Podľa § 325 ods. 2 CSP s neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
81. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčených dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

82. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh neodkladného opatrenia zamietne.

83. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení
právnickej osoby zakladacou listinou alebo zákonom.

84. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 13 ods. 1 vety druhej zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právnická osoba koná štatutárnym orgánom
alebo za ňu koná zástupca.

85. Podľa § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka prokúru splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky
právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné
splnomocenstvo, prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.

86. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

87. Podľa § 191 ods. 1 Obch. zákonníka Predstavenstvo je štatutárny orgán spoločnosti, ktorý riadi
činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti,
pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti Valného zhromaždenia alebo
Dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen
Predstavenstva. Členovia Predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti a spôsob, ktorým takto robia,
zapisujú do obchodného registra.

88. Podľa bodu 27.1 Stanov spoločnosti PTH a. s. je Predstavenstvo štatutárny orgán spoločnosti, ktorý
riadi všetku činnosť spoločnosti, koná v jej mene a zastupuje ju pri právnych úkonoch. Predstavenstvo
rozhoduje o všetkých záležitostiach obchodného vedenia spoločnosti, pokiaľ nie sú všeobecne
záväznými právnymi predpismi alebo týmito stanovami vyhradené do pôsobnosti Valného zhromaždenia
alebo Dozornej rady.



89. Podľa bodu 28.1 Stanov spoločnosti PTH a. s., Predstavenstvo má troch členov, ktorých volí
a odvoláva Valné zhromaždenie. Akcionár Mesto Prievidza je oprávnený navrhnúť jedného člena
Predstavenstva, spoločnosť HBP a.s. tiež jedného člena Predstavenstva, pričom tento bude navrhnutý
za predsedu Predstavenstva. Tretí člen Predstavenstva bude navrhnutý na základe vzájomnej dohody
akcionárov. Predsedu Predstavenstva volí Valné zhromaždenie.

90. Podľa bodu 29.1 Stanov spoločnosti PTH a.s., spoločnosť navonok zastupuje a koná za ňu predseda
Predstavenstva spoločne s jedným ďalším členom Predstavenstva. Za spoločnosť podpisuje predseda
Predstavenstva spoločne s jedným ďalším členom Predstavenstva. Podpisovanie za spoločnosť sa
uskutočňuje tak, že predseda Predstavenstva a ďalší člen Predstavenstva k vytlačenému alebo
napísanému obchodnému menu spoločnosti a k svojim menám a funkciám pripoja svoj podpis.

91. Odvolací súd, rešpektujúc nález Ústavného súdu ako aj s poukazom na rozhodnutie súdu prvej
inštancie zdôraznil, že pri nariadení neodkladného opatrenia podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení sa nesmie neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov medzi stranami.
Neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných než právnych vzťahov medzi stranami.
Medzi stranami musí jestvovať právny vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia v právnom vzťahu sa
vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované. Rovnako musí
žalobca v návrhu preukázať, že má právny záujem na neodkladnom opatrení, musí osvedčiť potrebnosť
neodkladnej úpravy pomerov strán. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žiadal, aby súd nariadil žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania na základe poverenia, ako aj
zdržať sa konania žalovaného na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 22.04.2015. Vzhľadom k tej
skutočnosti, že žalovaným bol napadnutý iba prvý a druhý výrok, rozhodnutia súdu prvej inštancie a
žalobca nepodal odvolanie vo vzťahu k tretiemu výroku, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnutý, odvolací súd sa opätovne zaoberal iba dôvodmi, týkajúcimi sa týchto dvoch
výrokov.

92. Odvolací súd, rešpektujúc názor Ústavného súdu rozobratý v náleze Ústavného súdu ako aj
uvedené vyššie v tomto rozhodnutí zdôrazňuje, že poverenie zo dňa 22.4.2015 bolo koncipované tak
široko, že právne aj fakticky konzumovalo všetky činnosti, vykonávané Predstavenstvom spoločnosti
ako štatutárnym orgánom (žalovaný konal samostatne a podpisoval za spoločnosť navonok ako aj
dovnútra a to najmä, nie však výlučne) v mene spoločnosti PTH a.s. Na základe tohto poverenia žalovaný
mohol v rozsahu predmetu podnikania spoločnosti PTH samostatne vykonávať obchodné vedenie a
riadenie spoločnosti a môže spoločnosť PTH aj zastupovať v podstate pri všetkých právnych úkonoch,
uzatváraných, urobených touto spoločnosťou, môže zastupovať spoločnosť PTH a. s. pred štátnymi
orgánmi, splnomocňovať ďalšie osoby na zastupovanie spoločnosti, riešiť pracovno-právne vzťahy,
financie a ďalšie povinnosti PTH a. s., disponovať s majetkom spoločnosti PTH a pod. Všetky tieto
činnosti pritom spadajú do rozsahu činnosti Predstavenstva. Je nesporné, že člen Predstavenstva môže
byť súčasne zamestnancom - riaditeľom, či iným vrcholným zamestnancom. Pracovná zmluva sa však
nesmie prekrývať s výkonom činnosti štatutárneho orgánu a člena Predstavenstva pri výkone činností,
spadajúcich do rozsahu činností Predstavenstva nemôže vystupovať ako zákonný zástupca v zmysle §
15 Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu je poverenie zo dňa 22.4.2015 účelovým obchádzaním
stanov spoločnosti PTH a.s. a teda aj vôle akcionárov. Toto poverenie je tak v rozpore so zákonom a
pre obchádzanie zákona absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
tak ako to konštatoval súd prvej inštancie a navyše to bolo konštatované aj v Náleze Ústavného súdu
a to vcelku, pretože jednotlivé časti tohto poverenia od seba nie je možné oddeliť. Ďalšie konanie
žalovaného na základe tohto Poverenia by pritom potenciálne mohlo spôsobiť spoločnosti PTH a. s.
priamu škodu. Žalobca osvedčil, že žalovaný dlhodobo a opakovane koná v mene spoločnosti PTH
a. s. na základe predmetného Poverenia zo dňa 22.4.2015, keď súdu predložil kópie rôznych listín
podpísaných žalovaným ako riaditeľom a predsedom Predstavenstva spoločnosti PTH a.s.

93. Je potrebné poukázať aj na Stanovy spoločnosti PTH a. s., ktoré nedávajú žalobcovi ako majoritnému
akcionárovi, vlastniacemu 51% všetkých akcií spoločnosti, možnosť prijať na Valnom zhromaždení
akékoľvek uznesenie bez súhlasu druhého akcionára, pretože na prijatie uznesenia je v zmysle
bodu 25.5 stanov potrebná 2/3 väčšina všetkých akcionárov, ak stanovy alebo všeobecne záväzné
právne predpisy neurčujú inak, čo podľa bodu 25.7 vety prvej Stanov o záležitostiach, ktoré neboli
zaradené do navrhovaného programu rokovania Valného zhromaždenia môžu rozhodnúť, len za



účasti všetkých akcionárov spoločnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca osvedčil existenciu
potreby neodkladnej úpravy predmetných právnych vzťahov a zároveň osvedčil svoj právny záujem
k tejto úprave vzťahov. Nariadením neodkladného opatrenia sa pritom nevytvorí nenávratný stav ani
sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do existujúcich právnych vzťahov, len sa zjedná náprava
existujúceho nezákonného stavu a vytvoria sa podmienky na zákonný postup.

94. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu a na jeho odôvodnenie, v
ktorom konštatuje, že v prípade, ak má akcionár podozrenie, že Predstavenstvo resp. niektorý z jeho
členov pri výkone svojej funkcie nedodržiavajú alebo obchádzajú zákon, koná v zjavnom rozpore so
Stanovami spoločnosti a tým v konečnom dôsledku obchádzajú alebo nerešpektujú vôľu akcionára alebo
akcionárov, má možnosť danú situáciu riešiť v rámci spoločnosti na Valnom zhromaždení tak ako na to
poukázal v pôvodnom rozhodnutí Krajský súd a v prípade neúspechu tejto možnosti podľa Ústavného
súdu nič nebráni akcionárovi hľadať riešenie tejto situácie aj prostredníctvom návrhu podaného na
všeobecnom súde.

95. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade všetky pokusy o vyriešenie situácie na úrovni PTH, jeho
akcionárov a Valnom zhromaždení zlyhali, keďže v zmysle Stanov PTH rozhoduje Valné zhromaždenie
2/3 väčšinou všetkých hlasov akcionárov, a teda žalobca ako väčšinový vlastník s 51%-ným podielom
nemôže sám situáciu vyriešiť v rámci Valného zhromaždenia, nič mu nebráni, aby mal možnosť vyriešiť
daný problém prostredníctvom súdu.

96. Absencia priameho hmotnoprávneho vzťahu medzi členom Predstavenstva a akcionárom týmto
prostriedkom na strane právnej ochrany vo veci samej nebráni a preto niet dôvodu bez ďalšieho úplne
vylúčiť možnosť akcionárov uplatniť priamo proti členovi Predstavenstva aj prostriedky predbežnej
neodkladnej právnej ochrany za splnenia predpokladov, upravených v Civilnom sporovom poriadku,
najmä potreby bezodkladne upraviť pomery. Pokiaľ ide o konanie žalovaného na základe dohody
o splnomocnení zo dňa 22.4.2015 aj vo vzťahu ku konaniu žalovaného na základe dohody o
splnomocnení, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a so stanoviskom Ústavného
súdu. Rozsah splnomocnenia je identický s rozsahom poverenia a má fakticky právne povahu
generálneho plnomocenstva. Ak však Stanovy spoločnosti určujú, že v mene spoločnosti musia konať
najmenej dvaja členovia Predstavenstva, nie je prípustné, aby dvaja členovia Predstavenstva udelili
všeobecnú plnú moc na zastupovanie len jednému z nich. Takáto všeobecná plná moc by vylučovala
vzájomnú kontrolu členov Predstavenstva a odnímala by kompetencie členov Predstavenstva. Bola by
pre rozpor so zákonom (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 1 v spojení s § 191 ods. 1
Obch. zákonníka) absolútne neplatným právnym úkonom. Existuje len jedna výnimka a tou je prokúra
udeľovaná ako všeobecné plnomocenstvo na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke
podniku. Prokúra však musí byť zapísaná v Obchodnom registri. Žalobca osvedčil, že žalovaný udelené
splnomocnenie využíva, predmetná dohoda o splnomocnení bola napríklad priložená k zaslaniu návrhu
ceny k teplu na rok 2017 zo dňa 30.10.2016, adresovanému Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

97. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu, ktorý zdôrazňuje, že sankcia
neplatnosti právneho úkonu je civilnoprávnou sankciou ultima ratio, ktorá má miesto tam, kde ochrany
hodné záujmy právnej istoty verejnosti alebo účastníkov právnych vzťahov vyžadujú, aby bol právny
úkon považovaný za neplatný. Aj všeobecné splnomocnenie tak môže byť sankcionované neplatnosťou,
ak je daný určitý, zákonom predpokladaný dôvod neplatnosti. Tým môže byť okrem porušenia
zákonného zákazu aj skutočné - nielen potenciálne - obchádzanie konkrétneho zákonného zákazu.

98. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ohľadom porušenia pravidla štyroch očí, v ktorom
bolo konštatované, že v konaní pred všeobecným súdom zohrávala úlohu otázka porušenia pravidla
štyroch očí, teda situácia, keď spoločne oprávnení členovia Predstavenstva poveria, splnomocnia
jedného z nich, aby v mene spoločnosti konal navonok samostatne. Oproti situácii, predkladanej
stanovami sa má dosiahnuť stav, keď v mene spoločnosti koná len jeden člen Predstavenstva
samostatne a to len na základe vôle členov Predstavenstva a bez ohľadu na vôľu akcionárov vyjadrenú
v stanovách.

99. Odvolací súd s poukazom na nález Ústavného súdu konštatuje, že ak by akcionári spoločnosti
skutočne chceli, aby v jej mene konal samostatne jeden člen Predstavenstva, napríklad jeho predseda,
boli by takého spôsoby v mene spoločnosti upravené v stanovách. Avšak, ak stanovy určujú, že v mene



spoločnosti koná predseda Predstavenstva spoločne s ďalším členom Predstavenstva, samostatné
konanie jedného z nich na základe akéhokoľvek generálneho poverenia či splnomocnenia predstavuje
zjavné obchádzanie vôle akcionárov, stanov spoločnosti a v neposlednom rade aj zákona. Vzhľadom
k tomu, že takého splnomocnenie alebo poverenie dané len jednému členovi Predstavenstva je
neprípustné, tam, kde sa obchádza vôľa akcionárov vyjadrená v stanovách, aby vo veciach spoločnosti
rozhodovali určité osoby ako kolektívny štatutárny orgán.

100. Odvolací súd v súvislosti so svojím názorom, že v prípade neodkladného opatrenia by sa predsedovi
Predstavenstva zakázalo vykonávať pracovnú pozíciu riaditeľa spoločnosti prezentovaného v pôvodnom
rozhodnutí, poukazuje na Nález Ústavného súdu, z ktorého vyplýva, že individuálny záujem Y.. W.
Š., žalovaného v spoločnosti PTH preváži právne a ekonomické záujmy väčšinového akcionára a nič
nebráni tomu, aby spoločnosť PTH svojmu riaditeľovi určila novú pracovnú náplň, ktorá nebude v rozpore
so zákonom. Akékoľvek ústavnokomformné úvahy o rozsahu oprávnení či súvzťažností pracovného
obchodno-právneho vzťahu medzi Y.. W. Š. ako riaditeľom a predsedom Predstavenstva na jednej
strane a PTH na strane druhej nesmú opomenúť riešenú problematiku súbehu pracovného a obchodno-
právneho režimu pri obchodnom vedení spoločnosti, teda pri výkone činností vyhradených členov
štatutárneho orgánu. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, odvolací súd akceptuje názor Ústavného
súdu v predmetnom náleze a to, že žalobca neodvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia od účasti na predmetných právnych úkonoch, urobených medzi
PTH a Y.. W. Š., ktorý je súčasne predsedom Predstavenstva PTH a riaditeľom PTH, ale všeobecne z
viacerých ustanovení Obchodného zákonníka. Je nesporné, že členov Predstavenstva volia akcionári
na Valnom zhromaždení, že členovia Predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou
starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti a všetkých ich akcionárov, a že pri výkone svojej pôsobnosti nesmú členovia Predstavenstva
uprednostňovať svoje záujmy pred záujmami spoločnosti.

101. Ak má akcionár podozrenie, že Predstavenstvo, resp. niektorý jeho členovia pri výkone svojej
funkcie nedodržiavajú alebo obchádzajú zákon, konajú v zjavnom rozpore so stanovami spoločnosti
a tým v konečnom dôsledku obchádzajú alebo nerešpektujú vôľu akcionára alebo akcionárov, má
možnosť akcionár danú situáciu vyriešiť v rámci spoločnosti na Valnom zhromaždení tak, ako to vyplýva
z ustanovenia § 183 v spojení s ustanovením § 131 Obch. zákonníka, avšak nič nebráni akcionárom v
prípade neúspechu tejto možnosti hľadať riešenie tejto situácie prostredníctvom návrhu podaného na
všeobecnom súde.

102. Akcionár, ktorý sa v tejto situácii domnieva, že Predstavenstvo alebo niektorý z jeho členov konajú
v rozpore so stanoveným zápisom v obchodnom registri alebo so zákonom, tak ostáva iba možnosť
vyriešiť daný problém prostredníctvom súdu, čo žalobca aj urobil tým, že podal návrh na vydanie
neodkladného opatrenia.

103. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a prihliadnuc k návrhu žalobcu na vydanie
neodkladného opatrenia k argumentom žalobcu ako aj k námietkam žalovaného a k stanovisku
Ústavného súdu prezentovaného v Náleze Ústavného súdu k predmetnej veci, odvolací súd má za to,
že boli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti ako vecne správne s príkazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

104. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP a ich náhradu v celom rozsahu priznal žalobcovi
s tým, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

105. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia



opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).