Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/201/2019 z 10. 11. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. novembra 2020, sp. zn. 20CoP/201/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1418202701.3 Krajský súd Bratislava | 20CoP/201/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1418202701.3 | 2020-11-10 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/db974353-ff8b-416d-9ed4-9177f3606dcb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1418202701.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/201/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418202701
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418202701.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov
senátu: JUDr. NadeždyWallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci manželov: G.. B. R., A.Á. Š.,
U. N. XX.XX.XXXX, R.: R., L. X K. G.. H. R., U. N. XX.XX.XXXX, R.: N. E., A. T. XXXX/XX, F..Č.. R.:
R., N. XX, zastúpený JUDr. Mgr. Petrom Rochovským, advokátom, so sídlom: Dunajská Streda, Korzo
Bélu Bartóka 789/3, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom R.: M., U. N. XX.XX.XXXX, H., U. N. XX.XX.XXXX K. O., U. N. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava,
na čas po rozvode, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 27. júna
2019, č.k. 13P/124/2018-126, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 27. júna 2019, č.k. 13P/124/2018-126,
v napadnutom výroku o výživnom, p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 27. júna 2019, č.k. 13P/124/2018-126, rozviedol
manželstvo rodičov a maloleté deti R.: M., H., K. O., zveril do osobnej starostlivosti matky. Určil, že
obidvaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého M. sumou 120,- eur mesačne, na výživu maloletého H. sumou 100,-
eur mesačne a na výživu maloletého O. sumou 80,- eur mesačne, počínajúc dňom právoplatnosti tohto
rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd prvej inštancie upravil aj styk otca s
maloletými.

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania manželstvo rozviedol, keď mal za
preukázané, že dlhodobo neplní funkcie a účel, ktoré zákon o rodine pre fungovanie manželstva
vyžaduje. Manželia spolu nevedia žiť usporiadaným manželským ani rodinným životom. Pokiaľ ide o
maloleté deti všetky tri, súd prvej inštancie na čas po rozvode zveril do starostlivosti matky, ktorá dáva
záruku ďalšej riadnej starostlivosti o deti. Obidvom rodičom ponechal právo maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok. Pokiaľ ide o výživné, s prihliadnutím na zárobkové schopnosti a možnosti otca, s
prihliadnutím na vek detí, súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči deťom na čas po rozvode manželstva
na M. sumou 120,- eur mesačne, na H. sumou 100,- eur mesačne a na O. 80,- eur mesačne, ktoré sumy
zodpovedajú štandardným mesačným výdavkom maloletým deťom k ich veku. Právo otca stretávať sa
so staršími deťmi súd upravil zvlášť a právo otca stretávať sa s maloletým O., vzhľadom k jeho veku
tiež zvlášť.



3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to do výroku o určení vyživovacej povinnosti podal otec
odvolanie, nakoľko nesúhlasí s rozhodnutím v časti výroku o výške výživného. Otec v odvolaní poukázal
na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza, že dňa 06.03.2019 zaslal súdu potvrdenie
o príjme od januára 2016 do februára 2019, a ďalšie s vecou súvisiace doklady. Okrem toho nie je v
rozsudku uvedené nič iné, pričom dňa 12.04.2019 odoslal cestou svojho advokáta súdu prvej inštancie
rozsiahle vyjadrenie, ku ktorému boli priložené nájomná zmluva, pracovná zmluva a dohoda o mzde
zo dňa 14.02.2019, potvrdenia o príjme, platby na deti od 08.2018 do 03.2019 a výplatná páska za
marec 2019. Keďže súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní musí vychádzať z aktuálnych informácii,
dňa 12.06.2019 doplnil svoje vyššie spomínané vyjadrenie, a zaslal súdu prvej inštancie potvrdenie o
svojom príjme, výplatnú pásku za máj, ako aj potvrdenia o platení výživného na maloleté deti od apríla
do júna vo výške 220,- eur spolu na všetky tri deti, pričom neodkladným opatrením mu bola určená
vyživovacia povinnosť iba vo výške 180,-eur na všetky tri deti spolu. Navrhovateľka a matka maloletých
detí doručila súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 27.06.2019 krátkou cestou pracovnú zmluvu,
podľa ktorej má mesačný plat 1.700,- eur, potvrdenie o nemocenských dávkach, potvrdenie o poberaní
príspevku na dieťa a potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku. Napriek všetkým týmto doručeným
dokladom sa nimi súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nezaoberal, nevyhodnotil ich, neoboznámil
sa s nimi. Prakticky si osvojil návrh zo strany matky, a autoritatívne a bez riadneho odôvodnenia a
vyhodnotenia dôkazov mu vyhovel. Z tohto dôvodu považuje otec rozhodnutie v napadnutej časti za
neodôvodnené a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie si podľa otca zrejme osvojil argumentáciu matky,
keď pri odôvodnení rozsudku na pojednávaní použil argument, že pokiaľ otcovi nevystačí príjem na
platenie výživného, musí si nájsť ďalšiu prácu. Otec uvádza, že toho času je zamestnaný v spoločnosti
CONCENTRIX SERVICES SLOVAKIA s.r.o., na dobu určitú 1 rok od 01.03.2019 do 29.02.2020, kde
zarába čistú mzdu okolo 900,- eur mesačne. Výplatný termín je k 15. dňu mesiaca, avšak z dôvodu
omeškaní pri prevodoch a prípadných víkendoch / sviatkoch vie s výplatou s určitosťou disponovať okolo
20. dňa toho - ktorého mesiaca. Napriek tomu súd prvej inštancie určil ako termín platenia výživného 15.
deň v mesiaci, aj keď mu muselo byť známe, že tento termín nebude vedieť dodržať. Otec poukazuje i
na to, že býva v podnájme v Bratislave - mestská časť Dúbravka, aby mohol byť čo najbližšie k svojim
deťom, a vídať sa s nimi ľahšie a častejšie. Mesačné nájomné na byt predstavuje 440,- eur, ďalšie
výdavky na domácnosť má vo výške 15,- eur mesačne, 10,90 eur mesačne za internet a 170,- eur
mesačne za stravu. Jeho ďalšie mesačné náklady predstavujú na električenku 26,90 eur, lístky na vlak
20,- eur, ošatenie 20,- eur, kultúra 10,- eur, lekári a lieky 10,- eur, drogéria 10,- eur, poistenie na byt a pre
najstaršieho syna 23,44 eur, telefón 5,- eur. Spolu jeho mesačné náklady predstavujú cca. 761,24 eur a
nejedná sa o žiadne mimoriadne alebo luxusné výdavky. Otec ďalej v odvolaní poukazuje na zaužívanú
súdnu prax, podľa ktorej má povinná strana prispievať na výživu maloletých detí vo výške 20 až 30%
zo svojich príjmov. Pri jeho čistom prijme vo výške 900,- eur to vychádza na rozpätie 180,- eur až 300,-
eur. Toho času dobrovoľne prispieva na výživu mal. M. sumou 100,- eur mesačne, na výživu maloletého
H. sumou 80,- eur mesačne a na výživu maloletého O. sumou 40,- eur mesačne, čiže spolu 220,- eur
mesačne. Už toto je suma, ktorá je absolútne na hornej hrane jeho možností, a bez pomoci svojho otca,
by v prípade mimoriadnych výdavkov nedokázal pokryť svoje náklady, a ani náklady na maloleté deti.
Otec uvádza aj, že na výživu maloletých detí prispievajú obaja rodičia podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Je mimo jeho schopností, možností a majetkových pomerov prispievať na
výživu maloletých sumou 300,- eur spoločne na všetky tri deti. Otec poukazuje i na skutočnosť, že
príjem matky je oveľa vyšší ako otca, a keď sa spočítajú obe výšky výživného, ktoré navrhuje otec, teda
220,- eur od otca, a toto sa zdvojnásobí výživným od matky vo výške 220,- eur, tak dostaneme sumu
440,- eur mesačne, čo je podľa otca na potreby troch maloletých detí viac než postačujúce. Okrem toho
otec uvádza, že prispieva na výživu maloletých detí aj on osobnou starostlivosťou, keď sú u neho a
taktiež im kupuje oblečenie, darčeky, chodí s nimi na výlety, takže výživné nie je možné hodnotiť len ako
čisté peňažné plnenie. Víkendové pobyty so starým otcom, opekačky v prírode, spoločné čítanie alebo
hranie logických hier patrí v rovnakej miere k starostlivosti o maloleté deti. Na základe vyššie uvedených
skutočností preto otec navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmenil a po doplnení dokazovania sám rozhodol tak, že otec je povinný
prispievať na výživu maloletého M. R. sumou 100,- eur mesačne, na výživu maloletého H. R. sumou
80,- eur mesačne a na výživu maloletého O. sumou 40,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súd prvej inštancie vychádzal zo správne zisteného
skutočného stavu, opieral sa o platné právne predpisy a rozhodol vecne ako aj právne správne. Otec
uvádza, že na pojednávaní dňa 27.6.2019 doručila súdu krátkou cestou pracovnú zmluvu, podľa ktorej



má mesačný plat 1.700,- eur brutto. Otec však zamlčal, že súčasťou pracovnej zmluvy boli i dodatky.
Dodatkom č. 3 zo dňa 30.3.2018 sa s účinnosťou od 1.4.2018 upravuje výška príjmu na 1.800 ,- eur
mesačne brutto. Dodatkom č. 5 zo dňa 27.5.2019 sa s účinnosťou od 1.6.2019 (po skončení materskej
dovolenky vo veku 7 mesiacov maloletého O. R., U.. X.XX.XXXX) skracuje pracovný čas a výška
príjmu na 1.200 ,- eur brutto mesačne. To je rovnaká suma, akú má vo svojej pracovnej zmluve otec
maloletých. Matka ďalej uvádza, že v čase písania vyjadrenia má maloletý O. 1 rok. Kým nenastúpi
vo veku 3 rokov v októbri 2020 do štátnej škôlky, matka osobne vidí dve možnosti - buď pokračovať v
starostlivosti o maloletého a naďalej z domu pracovať na kratší úväzok, pokiaľ to len fyzicky a psychicky
zvláda, alebo pre neho vybaviť dennú starostlivosť a vrátiť sa do práce a k pôvodnému platu 1.800,-
eur mesačne brutto, čo činí približne 1.370,- eur netto. Denná starostlivosť pre dieťa do 3 rokov je cca
400,- eur mesačne plus strava cca 70,- eur mesačne. Počas práce z domu a osobnej starostlivosti
o maloletého O. jej čistý príjem predstavuje cca 1.000,- eur príjem zo zamestnania + cca 300,- eur
rodičovský príspevok a prídavky na deti, čo je spolu 1.300,- eur. V prípade návratu do zamestnania
a zabezpečenia starostlivosti o maloletého O. súkromným zariadením by jej čistý príjem predstavoval
1.370,- eur príjem zo zamestnania + cca 300,- eur rodičovský príspevok a prídavky na deti - cca 470,- eur
starostlivosť o O., čo je spolu 1.200,- eur. Matka poukazuje na to, že otec uvádza, že jeho nutné minimum
je 761,24 eur, a tiež, že to nie sú žiadne mimoriadne alebo luxusné výdavky, ktoré by spadali do kategórie
§ 62 ods. 5 Zákona o rodine, a ktoré by nebolo nevyhnutné vynaložiť. Zároveň v odvolaní prehlasuje, že
suma 440,- eur mesačne je na potreby troch maloletých detí, t.j. na jedno dieťa necelých 150,- eur, viac
než postačujúca. Paradoxne otcove nevyhnutné minimum je 5 násobne vyššie, ako viac než postačujúce
maximum každého z jeho maloletých detí. Aj keď skončí náročné obdobie najbližších 2 rokov, kým sa
stará o maloletého Oskara sama, a zároveň pracuje, a bude sa môcť vrátiť na pôvodnú mzdu 1.800,- eur
mesačne brutto, čo činí približne 1.370,- eur netto, príde o rodičovský príspevok po dovŕšení 3. roku veku
maloletého. Matka zdôrazňuje, že o deti sa stará prevažne sama, okrem jedla a dôstojného bývania,
im zabezpečuje a financuje väčšinu hmotných i nehmotných nevyhnutných výdavkov ako oblečenie,
obuv, lieky, pomôcky do školy a iné. Otec uvádza, že suma 220,- eur je absolútne na hornej hrane jeho
možností, a že má voči otcovi dlh. Matka tomu rozumie, nakoľko v čase písania vyjadrenia dlhuje banke
115.250,53 eur vo forme hypotekárneho úveru a priateľom pôžičku 24.200,- eur, čo postupne spláca.
Spolu s aktuálne stanoveným výživným 300 ,- eur mesačne má cca 1.600,- eur na 4 člennú rodinu,
t.j. po odrátaní nákladov na bývanie cca 800,- eur je to cca 200,- eur na osobu. Otec uvádza, že jeho
nevyhnutné minimum je 761,24 eur, čiže po odčítaní jeho nákladov na bývanie 440,- eur je nevyhnutné
minimum na stravu, cestovanie, atď. cca 320,- eur. Otec je ochotný dopriať si viac, ako si dopraje matka,
alebo ako môže dopriať deťom. Matka ďalej uvádza, že na pojednávaní dňa 27.6.2019 bola suma 300,-
eur na všetky tri deti spolu stanovená podľa slov súdu s kontextom "taká nízka” preto, lebo otca, kým
nezačal platiť pravidelné výživné, preukázal platenie polovice výdavkov na školu a škôlku maloletých M.
K. H.. Bolo zjavné, že súd predpokladal, že v tomto bude otec naďalej pokračovať. Od začiatku platenia
výživného však už viac polovicu týchto výdavkov neplatí.

5. Otec v reakcii na vyjadrenie matky uviedol, že z vyjadrenia matky je zrejmé, že svoj zárobkový výkaz
predložila až na pojednávaní dňa 27.06.2019, spolu s ďalšími prílohami, pričom nemal žiadny čas na
to, aby sa s nimi oboznámil. V žiadnom prípade nebolo možné robiť také prepočty, ako robí matka vo
svojom vyjadrení, a podľa ktorých je pre ňu výhodnejšie zostať pracovať z domu a starať sa o maloletého
O., než sa vrátiť pracovať. V každom prípade s týmto jej postupom otec vyjadril, že súhlasí. Otec
popiera skutkové tvrdenia matky, že by na výživu svojich detí neprispieval dostatočnou sumou, a že by im
nedoprial aj to posledné, čo má. Prakticky sa to aj deje, keďže súdom prvej inštancie stanovené výživné
je nad jeho príjem, a bez pomoci svojho otca by sa už bol dostal do omeškania s platením, resp. by sa
musel poobzerať po inom bývaní, ktoré by však bolo už oveľa ďalej od maloletých. Rovnako otec popiera
skutkové tvrdenia matky, že je ochotný si dopriať viac, ako si dopraje matka, resp. ako môže dopriať
deťom. Jedná sa o účelové tvrdenie, ktoré nekorešponduje so skutočnosťou, a má za účel vykresliť
otca v negatívnom svetle. Matka pozabudla podľa otca na povinnosť oboch rodičov prispievať na výživu
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Porovnávať nevyhnutné minimum
dospelého pracujúceho muža a maloletých detí je neprimerané a účelové. Žiadne z jeho výdavkov nie
sú také, ktoré by nemusel nevyhnute vynaložiť, čo vyplýva aj z predložených dôkazov. Otec zdôrazňuje,
že rovnakú povinnosť prispievať na výživu maloletých má aj matka, ktorá okrem osobnej starostlivosti
zabezpečuje aj ich iné potreby, na čo však v prípade troch detí suma 440,- eur, t.j. ním navrhované
výživné zdvojnásobené výživným od matky vo forme starostlivosti a pod. je viac než dostačujúce. Otec
poukazuje i na to, že sa z vyjadrenia matky dozvedel aj novú informáciu, ktorá na pojednávaní neodznela,
a to že byt, v ktorom býva, je v jej osobnom vlastníctve, a po splatení hypotekárneho úveru bude vlastniť



nezaťaženú nehnuteľnosť, a poukázal na to, že on žiadnu nehnuteľnosť nevlastní, platí nájom, a v
dohľadnej dobe sa na kúpu vlastnej nehnuteľnosti sa ani finančne nezmôže. Z uvedeného podľa otca
vyplýva, že majetkové pomery matky maloletých sú na vyššej úrovni, ako jeho, a preto by na výživu
maloletých mala prispievať aj vyššou sumou

6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378 C. s. p.,
§ 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku všetci účastníci konania upovedomení
zákonným spôsobom.
7. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o určení výživného potvrdil.
Súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie ku výroku o výživnom, dôkazy tvoria súčasť spisu
a preukazujú majetkové pomery rodičov a dávajú dostatočný podklad k rozhodnutiu o vyživovacej
povinnosti. Hoci nie sú všetky dôkazy konkrétne vypísané v odôvodnení rozhodnutia neznamená to, že
ich súd prvej inštancie nevykonal. Všetky listinné dôkazy predložené matkou do spisu boli krátkou cestou
na pojednávaní konanom dňa 27.06.2019 doručené zástupcovi manžela. Taktiež vyplýva zo zápisnice,
že súd prvej inštancie oboznámil od posledného pojednávania došlé správy. Svoje majetkové pomery
a výšku príjmu matka uviedla aj pri jej vypočutí ako účastníka konania na pojednávaní. Z priebehu
konania na súde prvej inštancie teda vyplýva, že boli predložené listinné dôkazy stranám známe, strany
voči ich obsahu nenamietali, nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Otcom namietané
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie v danom prípade odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodné a dospel k záveru, že i pri stručnejšom odôvodnení rozhodnutia nie je dôvod dospieť k
záveru, že by došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie z
hľadiska jeho preskúmateľnosti spĺňa podstatné náležitosti. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti aj
na ust. § 67 CMP, podľa ktorého na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
8. Pre správnosť napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť a doplniť
nasledovné. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu
je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a
to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov
odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam,
skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia
a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo
skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav,
spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi
odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí
zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej
úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené
aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby,
ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré
vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež
súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j.
od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané,
je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu
na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo
najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie. Z tohto dokazovania vyvodil
správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd.
Otec v odvolaní namieta, že v jeho možnostiach nie je platiť výživné v sumách, ako rozhodol súd



prvej inštancie. Odvolací súd túto námietku otca považuje za nedôvodnú. Je potrebné si uvedomiť, že
obaja rodičia majú v prvom rade zo zákona vyživovaciu povinnosť ku svojim maloletým deťom, ktoré
sú odkázané na starostlivosť a výživu zo strany rodičov. Matka si v danom prípade plní vyživovaciu
povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti, deti sú zverené do osobnej starostlivosti matke a táto ju aj
v prevažnej miere zabezpečuje. Pri stanovení výšky výživného sa neberie do úvahy len čistý mesačný
príjem povinného rodiča, ale v prvom rade jeho možnosti a schopnosti a výška nevyhnutných nákladov
na maloleté deti. Výživné v sume 80,- eur na maloletého Oskara nedosahuje ani sumu životného minima
na nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime a výživné určené na ostatné deti sa rovná
sume životného minima. Nemožno preto v žiadnom prípade hovoriť o neprimerane vysokom výživnom,
práve naopak určené sumy výživného od otca postačia ledva na pokrytie stravy maloletých, nehovoriac
o ďalších nevyhnutných výdavkoch, ako hygiena, ošatenie a vzdelanie. Otec si musí uvedomiť, že
vyživovacia povinnosť k maloletým deťom má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodiča a rodič
je povinný si tak prispôsobiť svoje náklady, aby v prvom rade mohol uspokojiť potreby svojich maloletých
detí. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade je výživné stanovené na dolnej hranici, a určite pri
takto stanovenom výživnom musí aj matka prispievať deťom finančne, a to minimálne vo výške, ako
má otec určené výživné, nehovoriac o tom, že matka si plní vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej
starostlivosti o maloleté deti. Otec má príjem cca 900,- eur mesačne v čistom, teda nemožno ani usúdiť,
že aj keby sa výživné určilo len s ohľadom na tento príjem, že by bolo určené neprimerane vysoké, ako
to tvrdí otec. Nebola preukázaná ani vyššia životná úroveň matky, či jej lepšie majetkové pomery, ako
má otec. Matka dosahovala príjem v čistom taktiež cca 900,- eur mesačne. Ak aj by bol už maloletý
Oskar v materskej škôlke a matka by mala príjem cca. 1.300,- eur mesačne v čistom, nebola by táto
skutočnosť dôvodom na určenie nižšieho výživného, ktoré ako je už vyššie uvedené je určené na dolnej
hranici a nepostačuje ani na pokrytie všetkých nevyhnutných potrieb maloletých, vzhľadom na ceny
tovarov a služieb a vzhľadom na vek maloletých. Odvolací súd nevzhliadol žiaden relevantný dôvod,
pre ktorý by rozhodnutie súdu prvej inštancie nemalo obstáť. To, že otec mal neodkladným opatrením
určené nižšie výživné neznamená, že v rozhodnutí vo veci samej nie je dôvodné určiť vyššie výživné.
Pri neodkladnej úprave sa vychádza z ust. § 366 CMP, ktorý stanovuje, že neodkladným opatrením
možno nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, avšak v rozhodnutí vo veci samej sa výživné
má stanoviť úmerne k možnostiam a schopnostiam povinného rodiča a nákladom na maloleté deti. Pri
určení nižšieho výživného by bol ohrozený záujem maloletých detí na uspokojení ich všetkých aspoň
základných nevyhnutných potrieb a matka by bola neprimerane zaťažená znášaním väčšiny nákladov
na maloletých. Argument otca o tom, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že sa výživné stanovuje v
rozmedzí cca. 20-30% príjmu povinného rodiča neobstojí. Zákon o rodine nepozná takéto percentuálne
vymedzenie výživného. Navyše otec má určené výživné v sume 30% z jeho čistého príjmu a pri viacerých
vyživovacích povinnostiach sa pochopiteľne percentuálne vyjadrenie z príjmu zvyšuje. Výživné sa podľa
zákona ustanovuje podľa už vyššie uvedených kritérií a najmä možností a schopností povinného rodiča.
Neberie sa do úvahy len reálne dosahovaný príjem. Otec je v produktívnom veku, zdravý a ak nemá
dostatočný príjem na to, aby si plnil svoju základnú zákonnú povinnosť, musí urobiť všetko preto, aby
si túto mohol plniť. Otec má možnosť si zvýšiť príjem napríklad na dohodu o výkone práce, tak ako
poznamenal aj súd prvej inštancie. Odvolací súd ani nevidí dôvod meniť dátum splatnosti výživného.
Je irelevantné, kedy má otec výplatný termín, sumu výživného si môže otec vopred odložiť, tak aby ho
vedel splácať na čas.
10. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené správne rozhodol, keď určil výživné na maloleté deti
v sume 80,- eur mesačne na O., 100,- eur mesačne na H. a 120,- eur mesačne na M., ktoré zodpovedajú
nákladom na maloleté deti, tak aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Na základe
uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387
ods.1, 2 CSP).
11. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý
argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj
napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti
Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009,
sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).



12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie,
ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).