{"guid": "c4351a63-9fd4-42fe-9fd1-333e8996bb29:7bf7e318-c59f-40ef-84a5-c4f99c430415", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1418203136.1", "spisova_znacka": "15Co/183/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/183/2019 z 24. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. novembra 2020, sp. zn. 15Co/183/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1418203136.1", "identifikacne_cislo": "1418203136", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-11-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-760", "nazov": "§ 760 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-760", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-760"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "nazov": "§ 517 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-7", "nazov": "§ 517 ods. 7 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-760", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7bf7e318-c59f-40ef-84a5-c4f99c430415", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1418203136.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1418203136.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1418203136.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/183/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418203136
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418203136.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: PRIVATdebt s.r.o.,
Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 45 322 571, zastúpený spoločnosťou Sidor a partneri, s. r. o., Hlohovec,
Železničná č. 4/A, IČO: 52 635 970, za ktorú koná JUDr. Vladimír Sidor, proti žalovanému: T. W.
narodený dňa X.XX.XXXX, trvale bytom X., X. č. XXX/X, o zaplatenie 70,70 € s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 27. marca 2019, č.k. 9 Csp
158/2018-36, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 27. marca 2019, č.k.                       9 Csp 158/2018-36,
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi   p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27. marca 2019, č.k. 9 Csp 158/2018-36, vyhovel žalobe
žalobcu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 21.8.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil po právnej
stránke ustanoveniami § 297 písm. b/,   § 219 ods. 3 C.s.p., § 760 Občianskeho zákonníka, § 14 ods.
1 písm. d/, ods. 2, § 16 ods. 4, ods. 5, § 12 ods. 1, ods. 2 písm. b/, § 17 ods. 3 zákona č. 56/2012
Z.z. o cestnej doprave. V odôvodnení ďalej uviedol, že predmetnou žalobou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 70,70 € s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný dňa 21.7.2017 na linke
MHD číslo 210 využil dopravné služby Dopravného podniku Bratislava, akciová spoločnosť (ďalej len
„dopravca“), bez platného cestovného lístka. Dopravcovi, právnemu predchodcovi žalobcu, tak vznikla
pohľadávka v celkovej výške 70,70 €, ktorá pozostáva z ceny cestovného lístka vo výške 0,70 € a sankcie
vo výške 70,- €. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi dopravcom ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom bola dňa 14.5.2018 pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného
cestovného vo výške dlžnej istiny      70,70 € s príslušenstvom postúpená žalobcovi. Žalovaný sa k
žalobe nevyjadril.
1.2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že podľa hlásenia o porušení tarifných a
prepravných podmienok žalovaný dňa 21.7.2017 použil linku MHD č. 210, pričom sa na výzvu revízora
nepreukázal platným cestovným lístkom - cestoval bez cestovného lístka. Revízorom uložené cestovné
vo výške 0,70 € a úhradu vo výške 70,- € nezaplatil.
1.3. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že keďže sa
žalovaný na výzvu povereného revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť
cestovné v sume 0,70 € a úhradu vo výške stonásobku cestovného, t.j.  70,- € v zmysle citovaných
zákonných ustanovení. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, súd preto priznal



žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania, stanovený vo výške      o päť percentuálnych bodov vyššej
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Žalobca si aj napriek tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou cestovného
a sankcie už deň nasledujúci po vykonaní kontroly, t.j. dňa 22.7.2017, uplatnil úrok z omeškania až
počínajúc dňom nasledujúcim jeden mesiac po absolvovaní prepravy žalovaným, t.j. počnúc dňom
21.8.2017, súd prvej inštancie mu v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, priznal úrok z omeškania v zmysle jeho žalobného návrhu.
1.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.  Nesúhlasil s uložením
povinnosti zaplatiť žalovanú sumu, vytýkal súdu prvej inštancie, že nebol vypočutý k tomu, či sa dopustil
konania uvedeného v žalobe, žiadal nariadiť pojednávanie a v tejto veci vypočuť svedkov. Posudzujúc
odvolanie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
vecne správny a zákonný a žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiaden relevantný argument, či
zákonné ustanovenie, ktoré by podporovali jeho tvrdenia. Dôvodil, že vzhľadom na všetky predložené
listiny v rámci konania, ktoré je možné považovať za jednoznačné (a nespochybnené) dôkazy o existencii
nároku žalobcu v tejto veci, sa žalovaného požiadavky na dokazovanie javia ako celkom zjavne neúčelné
a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (žalovaný, ak mal záujem, mohol produkovať dôkazy v
rámci prvostupňového konania a nie v rámci odvolacieho konania). Žalobca zotrval na tom, že žalovaný
cestoval bez platného cestovného lístka v konkrétnom čase na konkrétnom mieste, žalobca v prílohe
podanej žaloby doložil Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXX zo dňa
21.7.2017, z ktorého jasne vyplýva, že žalovaný cestoval mestskou hromadnou dopravou o 21:04 hod.
na linke č. 210 a následne vyplnil spolu s revízorom svoje údaje do hlásenia, čím uznal svoje protiprávne
konanie. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny
potvrdiť.

4. Žalovaný sa už k vyjadrenie žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania                      [§
379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej
len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre
jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa                    25. novembra 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1
C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a
keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné.

6.1. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca sa predmetným žalobným návrhom voči
žalovanému domáha zaplatenia sumy 70,70 € titulom úhrady cestovného vo výške 0,70 € a sankčnej
úhrady vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov 70,- €, keďže žalovaný dňa
21.7.2017 cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku právneho predchodcu žalobcu a nepreukázal
sa platným cestovným lístkom ani predplatným časovým kupónom.
6.2. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom
a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď zmluvný vzťah medzi žalobcom a
žalovanou posúdil ako zmluvný vzťah podľa      § 760 Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 56/2012
Z.z. o cestnej doprave. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel, súd prvej inštancie aj riadne
odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne
posúdenie veci.



6.3. Odvolateľ v odvolaní nesúhlasil s uložením povinnosti zaplatiť žalovanú sumu, vytýkal súdu prvej
inštancie, že nebol vypočutý k tomu, či sa dopustil konania uvedeného v žalobe, žiadal nariadiť
pojednávanie a v tejto veci vypočuť svedkov. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej
veci bola žalovanému doručená dňa 28.1.2019 (doručenka na č.l. 30 spisu) žaloba s prílohami, poučením
o procesných právach a povinnostiach strán sporu ako aj uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zrušil
platobný rozkaz zo dňa 8.8.2018, sp.zn. 9 Csp 158/2018, a vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní
od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak
uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval,
k žalobe sa nevyjadril a teda tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nepoprel, nepredložil žiadne dôkazy,
ktoré by vyvrátili tvrdenia žalobcu o porušení povinnosti žalovaného preukázať sa v hromadnom
dopravnom prostriedku platným cestovným lístkom, ani vykonanie takýchto dôkazov nenavrhol. Keďže v
prejednávanej veci boli splnené podmienky podľa § 297 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie
je potrebné nariadiť ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €, súd prvej inštancie rozhodol
rozsudkom bez nariadenia pojednávania a podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej
päť dní pred jeho vyhlásením.
6.4. Odvolací súd poukazuje na to, že medzi základné povinnosti strany sporu patrí povinnosť tvrdenia a
povinnosť dôkazná. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá
strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom
občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie
rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto
dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech.
6.5. Žalovaný zostal v konaní pasívny, povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť si nesplnil a to ani v
odvolacom konaní, keď sa v odvolaní obmedzil len na všeobecné tvrdenie, že so žalobou nesúhlasí
a žiada vypočuť svedkov. Odvolaciemu súdu tak nezostalo iné ako konštatovať vecnú správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého dôvodu toto v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

7. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l,                  § 255 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393                ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon              pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci  samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu  a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už  prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo                 k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa  potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie  odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej  praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak  odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n)  (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje  desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch              s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška  príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa  písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1  je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia  odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej  inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od  doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na  príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti  ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody)  a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.  Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie  druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu  koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov               o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní  došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto  vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že  rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie  veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto  právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje  podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433  C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na  podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku   a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Csp/158/2018", "guid": "3ca96235-5bd6-4623-8446-0e0c48145465:82ae73ef-f587-4afa-90d7-3fffa88d001a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "8311a86e-b206-4e9e-85d8-0531dd0c0df1:af07f097-2b13-4455-94ef-caafcdefd823", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/158/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/158/2018 z 28. 8. 2018", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2018-08-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8311a86e-b206-4e9e-85d8-0531dd0c0df1:af07f097-2b13-4455-94ef-caafcdefd823"}], "citovane_v": []}