{"guid": "1b44fb7b-d19d-4c15-83c3-c64d94e58788:265c32d4-7cec-44b3-ac6c-b16de83cf619", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1419200490.1", "spisova_znacka": "16Co/194/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/194/2019 z 29. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júna 2020, sp. zn. 16Co/194/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1419200490.1", "identifikacne_cislo": "1419200490", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marián Jančovič", "sudca_id": 1361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-jancovic-1361", "datum_vydania": "2020-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-502.odsek-1", "nazov": "§ 502 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-502.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-502"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-503.odsek-1", "nazov": "§ 503 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-503.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-503"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-502", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-503"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/265c32d4-7cec-44b3-ac6c-b16de83cf619", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1419200490.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1419200490.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1419200490.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/194/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419200490
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1419200490.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov
JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V. N., D.. X.X.XXXX, A. XXXX/X, N., o zaplatenie
3.756,75 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k.
22Csp/9/2019-71, zo dňa 29.4.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti mení tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi úrok 13,90 % ročne zo sumy 3.756,75 eura od 26.1.2019 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.934,45
eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.756,75 eura od 26.1.2019 do zaplatenia a
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 175,69 eura od 26.1.2019 do zaplatenia; vo zvyšnej
časti žalobu zamietol; žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 13.2.2019, doručenou súdu 18.2.2019
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.756,75 eura, úrok vo výške 175,69
eura, úrok z omeškania 2,01 eura, úrok vo výške 13,90 % ročne zo sumy 3.756,75 eura od 26.1.2019 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.756,75 eura od 26.1.2019 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z úrokov 175,69 eura od 26.1.2019 do zaplatenia a náhradu trov
konania titulom neuhradenia zostatku poskytnutého úveru, na tom skutkovom základe, že 18.5.2015
uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. 207162, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške
5.000 eur. Žalovaný sa zaviazal úver zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach do 23.4.2024. Po
vyčerpaní úveru žalovaný porušil svoje povinnosti splácať úver riadne a včas, a preto žalobca rozhodol
o predčasnej splatnosti úveru dňa 25.1.2019.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie
vychádzal zo zistenia, že strany uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.,
keďže žalobca poskytol žalovanému úver v rámci svojho podnikania a zároveň žalovaný nekonal v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver
uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené
zákonom č. 129/2010 Z.z. (§ 9). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy súd prvej inštancie zistil, že táto
obsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z.. Na základe vykonaného dokazovania mal



za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli 18.5.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 207162, na
základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 5.000 eur, ktoré sa žalovaný
zaviazal platiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 81,23 eura vždy k 23. dňu v mesiaci s
uvedením úrokovej sadzby vo výške 13,90 % ročne. Nakoľko si žalovaný neplnil riadne svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 25.1.2019 a zároveň vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 3.994,45 eura. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému
nárok na zaplatenie 3.756,75 eura, úroku 175,69 eura, úrokov z omeškania vo výške 2,01 eura, úroku
vo výške 13,90 % ročne zo sumy 3.756,75 eura od 26.1.2019 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 3.756,75 eura od 26.1.2019 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5 %
ročne z úrokov 175,69 eura od 26.1.2019 do zaplatenia. Žalovaný žalobcovi dlžnú sumu do dňa podania
žaloby neuhradil. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, keď si žalovaný svoje povinnosti ako
dlžník zo spotrebiteľskej zmluvy neplnil, súd prvej inštancie ho zaviazal na zaplatenie 3.934,45 eura (z
toho istina vo výške 3.756,75 eura, úrok z úveru ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 175,69 eura a úrok
z omeškania vo výške 2,01 eura). Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania,
súd prvej inštancie ho zaviazal v tiež na zaplatenie žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vo výške
5 % z nezaplatenej istiny 3.756,75 eura ako aj nezaplatených úrokov 175,96 eura od 26.1.2019 (deň
nasledujúci po predčasnom zosplatnení úveru) až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania
je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

3. Žalobcom uplatnené úroky vo výške 13,90 % z nezaplatenej istiny vo výške 3.756,75 eura od
26.1.2019 do zaplatenia súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné a v tejto časti žalobu zamietol.
Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.6.2015, sp. zn. 6Co/190/2014,
podľa ktorého splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy
istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí
veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať
zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime
dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a justifikuje nárok dodávateľa na úroky
ako cenu dočasne obetovaných peňazí, dispozície s ktorými sa veriteľ zbavuje v záujme získania
budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru,
a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde
veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto podstatnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov
spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce
ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru
poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet
dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený
všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby
k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu
plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Konštatoval, že takýto stav v žiadnom
prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a
to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných
prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa
uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Bol názoru, že by týmto podporoval stav, v ktorom veriteľ nie je
nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti,
resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však
nemá v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie
odplatných úrokov.



4. Uvedenou úvahou súd prvej inštancie dospel k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v
skutočnosti, že ak jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť
sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia, počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ
je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať
odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí
absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je
kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia
vlády 87/1995 Z.z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády. Alternatívne (podľa
povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

5. Súd prvej inštancie poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 168/2017-108,
zo dňa 15.11.2018, rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14, ktorý potvrdil ústavnú
udržateľnosť tohto záveru a tiež stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave č.
1/2019. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, nakoľko zamietol žalobu len v časti uplatnených úrokov vo výške 13,90 % ročne z
nezaplatenej istiny 3.756,75 eura od 26.1.2019 do zaplatenia s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

6. Proti zamietajúcej časti rozsudku a proti výroku o trovách konania podal žalobca odvolanie a žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť priznaním úrokov z úveru
v uplatnenej výške. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania
(§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Bol názoru, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Uviedol, že úrokovú sadzbu si
strany dohodli až do splatenia úveru, tak ako je to uvedené v čl. 1 Obchodných podmienok pre úvery
občanov. Poukázal na § 502 ods. 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a ozrejmil, že z
podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka
platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503
ods. 3 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik
povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne.
Objasnil, že pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku a hneď v dvoch rovinách:
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak
dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že
ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba
vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z
úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). Úprava úroku z omeškania,
ako aj úroku z úveru je podporná (má dispozitívny charakter), a preto je, samozrejme, rozhodujúce,
ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov. Z
ustanovenia       § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s
obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie § 16
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo
čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové
obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Z vyššie uvedeného mu jednoznačne
vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté
peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo
na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto
nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na
dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil.



7. Dôvodil, že v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, obsahom
záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať
s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu
úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho
vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie
dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik
nároku na úrok z úveru neovplyvňuje.

8. Pokiaľ ide o aplikáciu § 506 Obchodného zákonníka, toto ustanovenie upravuje špecifický prípad
odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní
s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Zdôraznil,
že toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo z dikcie ustanovenia,
naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od
zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa, a jeho využitím sa veriteľ nemôže
dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž
nastala pre neplnenie si povinností dlžníka. Základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana pred
neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri
neplnení si povinností dlžníka. Teda, odstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obchodného zákonníka
zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa, a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka,
vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z
omeškania. Svoj názor podporil odkazom na viaceré rozhodnutia okresných a krajských súdov. Súčasne
podrobnej analýze podrobil rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/190/2014 a uviedol konkrétne
dôvody svojho nesúhlasu s jeho právnou argumentáciou.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len \"C.s.p.\") preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti je potrebné zmeniť, nakoľko nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil
dňa 30.6.2020.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

12. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

13. Odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky veci uvádza, že zmyslom a účelom inštitútu predčasného
zosplatnenia úveru je poskytnúť veriteľovi právny inštrument proti dlžníkovi, ktorý neplní záväzok vrátiť
veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach; ide o právny inštitút,
ktorý je určený na ochranu práv veriteľa. Využitím predmetného inštitútu veriteľom však povinnosť
dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky nezaniká a veriteľovi nemôže vzniknúť
nová pohľadávka (napríklad v zmysle pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia). Menia sa
iba podmienky, za ktorých je dlžník povinný svoje povinnosti splniť; povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi
dlžnú čiastku s úrokmi po predčasnom zosplatnení úveru teda predstavuje záväzok pôvodný, ktorý sa
modifikoval vo svojej splatnosti; inými slovami mení sa iba to, že na požiadanie veriteľa sa stáva splatná
celá pohľadávka (obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2782/1999, sp. zn. 33 Cdo
113/2008).



14. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pôvodný záväzok, v zmysle ktorého
je dlžník povinný platiť veriteľovi zmluvne dojednané úroky trvá aj po predčasnom zosplatnení úveru.
Zo znenia § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka ďalej vyplýva, že dlžník je povinný platiť
veriteľovi úroky z úveru od poskytnutia peňažných prostriedkov. Hoci predmetné ustanovenie výslovne
neupravuje, dokedy táto povinnosť dlžníka trvá, vzhľadom na skutočnosť, že úrok z úveru je cena
(odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, dlžník má túto povinnosť zásadne za celú
dobu ich užívania, teda až do doby ich skutočného vrátenia veriteľovi. Uvedenému svedčí aj to, že
zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. Záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom
zmluvy o úvere, je jeho podstatnou náležitosťou (§ 269 ods. 1 Obchodného zákonníka). Aj z ustanovenia
§ 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku
a bez ďalších poplatkov.

15. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že úrok je súčasťou peňažného záväzku dlžníka a niet pochýb o tom, že
má povahu opakujúceho sa plnenia, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím i keď sa stane
splatným až v budúcnosti. Povinnosť dlžníka platiť úrok z úveru až do zaplatenia dlžnej istiny pritom
možno vyvodiť aj z gramatického a logického výkladu § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka,
podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.

16. Z cit. zákonného ustanovenia je zrejmé, že ak záväzok dlžníka (hoc aj splatný) vrátiť použité
peňažné prostriedky naďalej trvá, pretože nedošlo k jeho zániku splnením/vrátením poskytnutých peňazí
(zosplatnením úveru záväzok dlžníka vrátiť peňažné prostriedky z poskytnutého úveru nezaniká),
naďalej trvá aj jeho povinnosť platiť úroky a to až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov;
úroky sa stávajú splatnými až dňom vrátenia istiny; iný režim sa uplatní iba v prípade, ak existuje dohoda,
ktorá upravuje splatnosť úrokov odlišne od § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z gramatického a
logického výkladu cit. ustanovenia tak vyplýva, že \"záväzok vrátiť použité peňažné prostriedky\", s ktorým
sa stávajú úroky splatné, nie je možné stotožňovať iba s okamihom \"splatnosti istiny\", pretože záväzok
vrátiť istinu trvá aj po jej splatnosti. Uvedený výklad plne rešpektuje nielen podstatu úverovej zmluvy
ale aj zásadu, podľa ktorej nikto nemôže mať prospech z protiprávneho konania; ani spotrebiteľ; ani
spotrebiteľ sa preto nemôže zbaviť svojej povinnosti platiť úrok z peňazí, ktoré veriteľovi nevrátil; v
dôsledku porušenia zmluvných povinností sa tak nemôže dostať do výhodnejšieho postavenia ako ten,
kto si svoje povinnosti plní riadne a včas.

17. Hodno podotknúť, že záver o povinnosti dlžníka platiť zmluvne dohodnuté úroky až do skutočného
vrátenia poskytnutého úveru vyplýva nielen z aktuálnej rozhodovacej praxe odvolacích súdov (rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 43Co/23/2017, rozsudok Krajského súdu v
Nitre zo dňa 7.12.2017, sp. zn. 8Co/193/2017, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.2.2018,
sp. zn. 5Co/297/2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.3.2018, sp. zn. 8Co/138/2017),
ale potvrdzovala ho aj skoršia (ustálená) súdna prax (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
1Co/393/2016, zo dňa 30.8.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/65/2016, zo dňa
16.2.2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/457/2015, zo dňa 14.12.2015, uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/146/2013, zo dňa 24.1.2014, rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/186/2013, zo dňa 31.10.2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 14Co/83/2012, zo dňa 11.10.2012).

18. Nakoľko nárok na úrok po zosplatnení úveru, resp. po odstúpení od úverovej zmluvy vyplýva priamo
z Obchodného zákonníka, ani spotrebiteľské právne postavenie žalovaného nemá vo vzťahu k nároku
uplatnenému v napadnutej časti žiadnu relevanciu a nemôže nič zmeniť na povinnosti žalovaného platiť
žalobcovi úroky až do skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. V danom prípade
totiž nemožno odmietnuť použitie ustanovenia Obchodného zákonníka len s poukazom na skutočnosť,
že by to mohlo byť pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie, a to ani pri zohľadnení § 52 ods.
2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Občiansky zákonník (ani zákon č. 129/2010 Z.z.) totiž výslovnú právnu
úpravu vylučujúcu nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z úveru za dobu po zosplatnení úveru neobsahuje,
keď za takúto nemožno považovať ani § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko je nepochybné, že
samotná existencia nároku na úroky z úveru za obdobie po jeho zosplatnení nemôže spôsobiť značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Základnou zásadou



spotrebiteľského práva je síce ochrana pred neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie
aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka.

19. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že výkladu, v zmysle ktorého veriteľovi prináležia zmluvne
dojednané úroky až do skutočného vrátenia úveru svedčí aj § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., aj
keď toto ustanovenie sa na daný vzťah nepoužije. V zmysle tohto ustanovenia, ak spotrebiteľ odstúpi
od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa,
keď sa začal spotrebiteľský úver čerpať, až do dňa splatenia istiny. Logike veci preto svedčí, že nie je
možné prijať záver, že predčasné zosplatnenie úveru žalobcom v prejednávanej veci, t.j. veriteľom by
malo mať iné dôsledky v jeho práve na zmluvne dohodnuté úroky ako v prípade, ak od takejto zmluvy
odstúpi dlžník. Pokiaľ zákon č. 129/2010 Z.z. samotnému spotrebiteľovi ukladá povinnosť pri odstúpení
zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky z istiny až do dňa zaplatenia istiny, musí mať tomu zodpovedajúce
právo na zmluvne dohodnuté úroky po zosplatnení aj veriteľ. Nemožno opomenúť ani to, že výklad
každej právnej normy musí byť konformný s ústavou ako základným zákonom štátu s najvyššou právnou
silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný
uprednostniť ústavne konformný výklad (nález Ústavného súdu SR zo dňa 2.10.2013, sp. zn. I. ÚS
351/2013). Uvedené zahŕňa aj preferenciu takého výkladu, ktorý je v súlade s ochranou základných práv
a slobôd; interpretácia práva totiž nemôže vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných
práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1
Ústavy SR). V tejto súvislosti je preto potrebné výklad právnych noriem podriadiť čl. 20 ods. 1 veta
prvá Ústavy SR upravujúceho právo vlastniť majetok, resp. z práva na pokojné užívanie majetku, ktorý
garantuje čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;
pojem majetku, ako vyplýva i z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, má autonómny obsah a nie
je obmedzený iba na vlastníctvo hmotného majetku, no za majetok, okrem hmotných predmetov, môžu
byť považované aj pohľadávky (obdobne Des Fours Walderode proti Českej republike - 40057/98).

20. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že k zosplatneniu úveru nedochádza z dôvodu svojvôle veriteľa,
ale pre neplnenie základnej povinnosti dlžníka riadne splácať úver spolu s dohodnutými úrokmi s
tým, že nedochádza ani k popretiu účinkov veriteľom vyvolanej zmeny v obsahu záväzku, keďže
účinky spočívajúce vo vzniku povinnosti dlžníka uhradiť veriteľovi nesplatenú istinu ihneď spolu s
dohodnutými úrokmi nepochybne zostávajú zachované, keď sa k tejto povinnosti dlžníka pridáva už
iba povinnosť platiť veriteľovi navyše aj (sankčné) úroky z omeškania. I v takomto prípade dlžníkovi
(spotrebiteľovi) zostávajú zachované rovnaké práva, ako pred zosplatnením s tým rozdielom, že z
dôvodu závažného porušenia svojej platobnej disciplíny stratí výhodu vrátiť veriteľovi nesplatenú časť
úveru s príslušenstvom v splátkach. Práve popretie práva veriteľa na úroky z úveru za dobu po
zosplatnení, by viedlo k nespravodlivému výsledku, ktorý by nezodpovedal ani obsahu slobodne a vážne
prejavenej vôli reprezentovanej zmluvou o úvere, obsahujúcou tiež dohodu o úrokoch. V takomto prípade
by sa totiž v rozpore s očakávaniami veriteľa jeho majetok nezväčšil ani o sumu zodpovedajúcu úrokom
(aspoň) za dobu, po ktorú objektívne nemohol disponovať s peňažnými prostriedkami nachádzajúcimi sa
vo faktickej dispozícií (držbe) dlžníka, a to výlučne z dôvodu, že dlžník dlhodobo porušuje svoje základné
povinnosti z úverovej zmluvy, za stavu, keď veriteľ žiadnu povinnosť neporušil.

21. Na uvedenom základe je potrebné konštatovať, že treba uprednostniť taký výklad právnych
noriem, ktorý zohľadňuje základné právo na majetok t.j. legitímne očakávanie veriteľa, že pri absencii
ním poskytnutých peňažných prostriedkov (obetovaní príležitosti investovať tieto prostriedky) dostane
primeranú náhradu vo forme zmluvne dojednaného úroku; opačný výklad by totiž neprimeraným
spôsobom zasahoval do práva na majetok veriteľa, nakoľko pri jeho legitímnom očakávaní by sa jeho
majetok nezväčšil a to výlučne z dôvodu, že dlžník dlhodobo porušuje svoje základné povinnosti z
úverovej zmluvy, za stavu, keď veriteľ žiadnu povinnosť neporušil.

22. Odvolací súd ďalej pripomína, že všeobecné súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho
výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom
spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez
ohľadu na zmysel a účel toho - ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (nález Ústavného súdu
SR zo dňa 17.2.2016, sp. zn. I. ÚS 548/2015). V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že ak by dlžník nebol
povinný po okamihu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu jeho nesplácania platiť veriteľovi úroky,
nastala by absurdná situácia; dochádzalo by k finančnej motivácii každého úverového klienta, aby čím
skôr prestal riadne splácať svoj úver, pretože od momentu jeho následnej predčasnej splatnosti sa mu



bude jeho zostatok úročiť už iba zákonnou sadzbou úroku z omeškania; absolútne by bolo devastované
úverové podnikanie bánk, pretože banka úverové prostriedky späť vrátené nemá a ich úročenie je iba na
základe svojvoľného nesplácania dlžníkom degradované. Bolo by celkom popreté, že úroky z úveru sú
vo svojej podstate cena peňažných prostriedkov v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým,
že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk, ktorý pokrýva veriteľovi
práve úrok z úveru. Dlžník by sa v prípade nesplácania úveru ocitol vo výhodnejšom postavení než by bol
v prípade riadneho splácania úveru a veriteľ by sa naopak využitím inštitútu, ktorý slúži na ochranu jeho
práv, dostal do nevýhodnejšieho postavenia, než v akom bol pred využitím svojho práva. Takýto výklad
a aplikáciu platných právnych noriem je potrebné odmietnuť ako absurdný a narúšajúci ekonomické
základy fungovania právnych vzťahov súvisiacich s poskytovaním úverov.

23. Odvolací súd v nadväznosti na Stanovisko č. 1/2019 občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Bratislave, prijaté v zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z.z. uvádza, že v podmienkach
právneho poriadku platného v Slovenskej republike nezávislé a nestranné súdy rozhodujúce spory
vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv nie sú viazané stanoviskami kolégií
krajských súdov; viazanosť všeobecného súdu inými rozhodnutiami je vymedzená v § 193 C.s.p. (súd
je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou
SR, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná. Súd je tiež viazaný
rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných
ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto
ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti). Podľa čl. 144
ods. 1 Ústavy SR sú sudcovia pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou,
ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, ods. 5 a zákonom. Všeobecne záväzné
sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125
ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní konkrétnej
veci viazaný aj právnym názorom Ústavného súdu SR obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v
konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho
a dovolacieho súdu. Na uvedenom základe potom nebolo možné nárok žalobcu analogizovať so
závermi stanoviska občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave, ktoré nemá v podmienkach
Slovenskej republiky všeobecnú (precedenčnú) záväznosť, nemá v nepublikovanej podobe v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ani faktickú \"záväznosť\" pre iné - podobné prípady
prejednávané súdmi, a netvorí ani tzv. rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Dôvody, pre
ktoré sa odvolací súd so závermi vyslovenými v predmetnom stanovisku občianskoprávneho kolégia
Krajského súdu v Bratislave nestotožnil sú objasnené a sformulované dostatočne jasným spôsobom v
predchádzajúcich odsekoch.

24. Odvolací súd napokon zdôrazňuje, že záveru o povinnosti dlžníka platiť zmluvne dojednané úroky až
do zaplatenia istiny nebráni ani to, že si veriteľ môže žalobou súčasne uplatňovať aj úroky z omeškania.
Je totiž potrebné rozlišovať medzi zmluvne dojednanými úrokmi, ktoré predstavujú odmenu za požičanie
peňazí a úrokmi z omeškania, ktoré sú sankciou za porušenie povinnosti, t.j. za nezaplatenie dlhu
riadne a včas. Povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku v zmluve,
avšak povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok omeškania
so splnením dlhu. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka), majú však iný právny dôvod a preto si ich veriteľ môže uplatňovať súčasne
(obdobne rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 518/2003, sp. zn. 33 Odo 657/2005, sp. zn.
33 Cdo 1401/2014).

25. Po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie o dôvodnosti uplatňovaných zmluvných úrokov aj
po predčasnom zosplatnení úveru a to až do momentu splatenia istiny, tak odvolací súd dospel k
záveru, že boli naplnené všetky predpoklady pre vyhovenie žaloby (čo do úrokov) v celom rozsahu. Na
uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa §
388 C.s.p. zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok 13,90 % ročne z nezaplatenej
istiny 3.756,75 eura od 26.1.2019 do zaplatenia; vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383 C.s.p.) a ktorý po právnej stránke posúdil
inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.



26. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania odvolací
súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Csp/9/2019", "guid": "c74739a9-647a-4000-a75f-db5d0a8c0968:e1084d1f-6004-4fcd-92e3-2bcbe46695d6", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76a26da6-95c5-4479-90aa-dc62260fc24a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.548.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 548/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 548/2015 z 17. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.548.2015.2"}, {"guid": "ussr:e14a4056-c36f-4315-84fd-48d1619a00aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e14a4056-c36f-4315-84fd-48d1619a00aa"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "1b44fb7b-d19d-4c15-83c3-c64d94e58788:af3580e9-d1cc-4987-b12d-95af20f5fb0b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1419200490.1", "spisova_znacka": "16Co/194/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/194/2019 z 29. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1419200490.1"}, {"guid": "5d59dc1b-a825-4611-b3c5-286f092ac876:109ef239-5295-40aa-aa76-91774ad2adf3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1416207230.1", "spisova_znacka": "8Co/138/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/138/2017 z 26. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-26", "citacie_n": 265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1416207230.1"}, {"guid": "3d2b0188-82ca-4336-b7d2-16530747646f:8301a46d-95ab-44a6-8e7a-3f7fd714842f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7516203374.1", "spisova_znacka": "5Co/297/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/297/2017 z 12. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-02-12", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7516203374.1"}, {"guid": "b15e6c0c-939f-4ef8-93d3-d045cb2a24a6:defdec6a-541e-49ed-b35c-218c85b453ed", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4215216165.1", "spisova_znacka": "8Co/193/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/193/2017 z 6. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-12-06", "citacie_n": 381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4215216165.1"}, {"guid": "a2250cb1-65de-4a1f-a46e-2b9131c5c126:4c130096-cf11-415f-9eba-f2c8d101793b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6817203275.1", "spisova_znacka": "43Co/23/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/23/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 411, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6817203275.1"}, {"guid": "f4c19c8b-26f1-4be2-be67-1fac0262a165:1360c8bf-2f83-400a-b1fe-cfc2ddd7e8af", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7115229147.1", "spisova_znacka": "1Co/393/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/393/2016 z 29. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-08-29", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7115229147.1"}, {"guid": "4649ef8b-d4a8-4a49-b7e7-d61e30f748b4:c3847ca9-e768-4405-9668-1381ea692188", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4216213172.3", "spisova_znacka": "9Co/168/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/168/2017 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4216213172.3"}, {"guid": "327fdbfe-f7fd-47d3-a0d2-3fcc311b388f:ad75de9e-aaff-49a5-af29-2dbcd337e73c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5614207686.1", "spisova_znacka": "11Co/65/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/65/2016 z 15. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-02-15", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5614207686.1"}, {"guid": "b9b8241d-9914-409e-9c30-9e8b8071023d:74709677-a91a-4816-aef3-475b78285d51", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5615200656.1", "spisova_znacka": "11Co/457/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/457/2015 z 13. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-12-13", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5615200656.1"}, {"guid": "76365864-0586-4c49-a4d9-7fff1f357be4:cc3df7de-e248-4ba9-a75f-a4bfa63e2a82", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113231577.1", "spisova_znacka": "6Co/190/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 z 29. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-29", "citacie_n": 1115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113231577.1"}, {"guid": "b5257d59-76c0-480d-aa06-be55dd3b5a85:2f56a29c-14ff-4183-a56a-07194cf0e0df", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7812211775.1", "spisova_znacka": "4Cob/146/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/146/2013 z 23. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7812211775.1"}, {"guid": "e69793b6-dd74-4f71-929d-0c8658d41751:14b71c5d-d711-427a-956f-43b09a139b64", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6412210384.1", "spisova_znacka": "43Cob/186/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/186/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6412210384.1"}, {"guid": "bac8aaef-fb25-46b5-906f-45211a735439:df60962a-26f2-4a59-a52a-9520bc868e85", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8109228590.2", "spisova_znacka": "14Co/83/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/83/2012 z 10. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-10-10", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8109228590.2"}, {"guid": "ed0c5cc8-0b96-4a8e-a36e-c5f15f160b2e:e42e83e4-0917-4e96-97ed-5b1a4eba5fac", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Csp/9/2019", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 22Csp/9/2019 z 13. 3. 2019", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ed0c5cc8-0b96-4a8e-a36e-c5f15f160b2e:e42e83e4-0917-4e96-97ed-5b1a4eba5fac"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:50b551c0-21fa-4f5c-a458-e75572f28db2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.137.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 137/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2021 z 16. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.137.2021.1"}]}