Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/184/2020 z 3. 9. 2020
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 3. septembra 2020, sp. zn. 11CoP/184/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1419202433.1
Krajský súd Bratislava | 11CoP/184/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1419202433.1 | 2020-09-03 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0af74d7e-2349-40b1-8108-776af612ddb6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1419202433.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/184/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419202433
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1419202433.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členov
senátu JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka N.. I. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX X., a otec Y.. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX X.,
zastúpený Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava,
IČO: 36 866 733, v konaní o návrhu otca na nariadenie výchovného opatrenia, na odvolanie matky
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/109/2019-96, zo dňa 25.11.2019, v spojení s
dopĺňacím uznesením č.k. 25P/109/2019-100, zo dňa 25.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/109/2019-96, zo dňa 25.11.2019, v spojení s
dopĺňacím uznesením č.k. 25P/109/2019-100, zo dňa 25.11.2019, sa  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV, uznesením, zo dňa 25.11.2019, č.k. 25P/109/2019-96, v spojení
s dopĺňacím uznesením č.k. 25P/109/2019-100, zo dňa 25.11.2019, uložil rodičom maloletej Q.
X., narodenej XX.XX.XXXX, výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia v rozsahu 20 hodín s
tým, že presný čas stretnutí určí Referát poradensko - psychologických služieb Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny Bratislava. Za účel výchovného opatrenia určil zlepšenie komunikácie rodičov, tvorby
čiastkových rodičovských dohôd a akceptáciu postavenia druhého rodiča. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. V, § 37 ods.2 Zákona o rodine, § 111 písm. l), § 120
ods. 1, 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), dospejúc k záveru, že návrh otca na
nariadenie výchovného opatrenia je dôvodný. Súd prvej inštancie mal za preukázané z predložených
listín, ako aj z výpovedí rodičov, že aktuálny vzťah medzi rodičmi a neschopnosť adekvátnym spôsobom
komunikovať zasahuje do záujmov maloletej, tak ako ich definuje Čl. V základných zásad Zákona o
rodine a to predovšetkým pokiaľ ide podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi
rodičmi. Neschopnosť vzájomnej korektnej komunikácie potvrdili obaja rodičia. Súd prvej inštancie
poukázal na záujem maloletého dieťaťa, ako prioritný princíp pre rozhodnutie súdu a cieľ výchovných
opatrení, ktorým je zabezpečiť vývoj dieťaťa v súlade s jeho najlepším záujmom. Ak matka poukazovala
na Čl. 5 Zákona o rodine, resp. ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky (Čl. 12 ods. 4, Čl. 13 ods.
1), uviedol, že napriek tomu, že pri výchovných opatreniach možno hovoriť o zásahu do rodičovských
práv, pričom sa jedná o zásah miernejší, nemožno však v konkrétnom prípade uzavrieť, že by sa
jednalo o zásah v rozpore s Čl. 12 ods. 4, resp. Čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to



práve s ohľadom na skutočnosť, že možnosť uloženia výchovného opatrenia upravuje priamo zákon (v
konkrétnom prípade práve ustanovenie § 37 Zákona o rodine). V tomto kontexte poukázal na vyjadrenie
samotnej matky na pojednávaní, že by s psychologickým poradenstvom súhlasila, ak by prebiehalo
u psychologičky PhDr. T. W.. Otec naopak s poradenstvom u PhDr. T. W. nesúhlasil, a navrhoval
určenie poradenstva u PhDr. W. V., prípadne na Refaráte poradensko - psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Zohľadnil aj odporúčanie znalkyne PhDr. T. W. v znaleckom
posudku č. 25/2019, ktorá odporučila rodičom maloletej absolvovať psychologické poradenstvo za
účelom skvalitnenia komunikácie a ich vzájomných vzťahov. Realizáciou výchovného opatrenia z dôvodu
nezhody rodičov poveril nezávislý subjekt, Referát poradensko - psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, účel výchovného opatrenia v danom prípade stanovil vzhľadom na
okolnosti a rodinnú situáciu, definovaný pretrvávajúcu partnerský a rodičovský konflikt medzi otcom a
matkou maloletej, nedostatočnú komunikáciu a ich neschopnosť prijímať dohody pri ďalšej starostlivosti
o maloletú. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka
podľa § 365 písm. d), f) CSP, § 62 ods. 1 CMP, navrhujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť,
považujúc ho za nesprávne, predčasné, založené na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnych a
neúplných skutkových zisteniach. Uviedla, že uznesenie bolo vydané bez prihliadnutia na niektoré ňou
navrhnuté dôkazy, ktoré sú nevyhnutné na zistenie a osvedčenie skutočností potrebných pre rozhodnutie
o návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia. Uviedla, že keď iniciovala párové stretnutia s otcom
u psychologičky PhDr. W. V. predpokladala, že na základe týchto stretnutí začatých dňa 22.02.2019,
otec pochopí jej pocity, no už dňa 08.04.2019 psychologičke oznámila ukončenie spolupráce pre  jej
zaujatosť a z dôvodu, že vzájomné vzťahy sa žiadnym spôsobom nezmenili. Nadobudla tak pocit, že
jej dlhodobo nepriaznivý vzťah k otcovi nie je možné napraviť psychologickým poradenstvom, nakoľko
dlhoročné ubližovanie, týranie, ponižovanie či využívanie nie je schopná spracovať. Potvrdila, že sa
s otcom stretávala s nechuťou, no tieto stretnutia sa snažila uskutočňovať kvôli maloletej v pozitívnej
atmosfére, avšak otec si svoj vzťah s maloletou dlhodobo ničí sám. Uviedla, že od narodenia maloletej
sa o ňu nestaral, neprejavoval jej lásku, maloletú nevie nepohladiť a povedať jej pekné slovo, čo podľa
nej preukazuje aj Znalecký posudok č. 25/2019 vypracovaný znalkyňou PhDr. T. W. zo dňa 10.10.2019.
Zdôraznila, že stretávaniu otca s maloletou nebráni, ich stretnutia sa uskutočňujú v pravidelných
intervaloch, avšak maloletá sa zo stretnutí vracia mnohokrát chorá a ďalšie stretnutia odmieta. Podľa
jej názoru zo správania maloletej je zrejmé, že táto má zo stretnutia s otcom bez jej prítomnosti obavu.
Uviedla, že otec odmieta uskutočňovať stretnutia s maloletou v jej prítomnosti a naučiť sa pred maloletou
ovládať. Mala za to, že pokiaľ otec nezmení svoj pohľad na tieto skutočnosti, nezačne sa k maloletej
správať ako milujúci rodič a nedopraje jej čas na nadobudnutie dôvery v jeho osobu, nebude sa maloletá
chcieť s ním naďalej stretávať bez jej prítomnosti. Uviedla, že stretnutia u psychologičky neviedli k
zlepšeniu vzťahov medzi rodičmi, ani k zlepšeniu vzťahov medzi otcom a maloletou. Toto stretnutie,
ktoré otec hodnotí ako veľmi pozitívne, ona hodnotí ako stretnutie plné urážok, vyhrážok a určovanie si
podmienok a povinností voči nej, bez ochoty rešpektovať aj jej názor. Z uvedeného dôvodu považovala
vydané uznesenie za kontraproduktívne. Uviedla, že pre maloletú je potrebné, aby v prvom rade otec
zmenil svoje správanie a uvedomil si svoje pochybenia, inak nie je účelné nariaďovať výchovné opatrenie
v podobe psychologického poradenstva. Pokiaľ súd prvej inštancie zo Znaleckého posudku vzal do
úvahy odporúčanie znalkyne pre rodičov podstúpiť psychologické poradenstvo, no neprihliadol na ďalšie
skutočnosti v ňom uvedené, a to že maloletá sa s otcom stretávať sama nechce, chce mať otca, no
takého ktorý jej nebude ubližovať a vysmievať sa jej, došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam súdu a
následne k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Uviedla, že s otcom  majú medzi sebou niekoľkoročný
negatívny vzťah, ktorý nie je možné efektívne zmeniť bez ich vnútornej pohnútky. Tiež dôvodila tým, že
od nového roka nastúpi do nového zamestnania a účasť na psychologickom poradenstve z jej strany
nebude časovo možné.

4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky odvolaciemu súdu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdiť. Trval na ním doposiaľ v konaní deklarovaných skutočnostiach, poukázal na
problémovú komunikáciu rodičov, na skutočnosť, že pokiaľ s matkou navštevovali PhDr. W. V., bolo sa
možné aspoň sčasti na rodičovských právach a povinnostiach dohodnúť. Uviedol, že animozita medzi
rodičmi pretrváva, názor matky, jej vnútorné nastavenie, vyjadrovanie na jeho adresu, ktoré prezentovala
aj v písomných podaniach sa nezmenili. Matka neustále vytvára s dcérou spoločenstvo, ktoré stojí
vo všetkom proti nemu. S maloletou rieši otázku vhodnosti ním plateného výživného, ich stretnutia,
ktoré sa majú realizovať na základe právoplatného neodkladného opatrenia sa realizujú iba po splnení



podmienok určených matkou. Matka si vynucuje svoju účasť na jeho styku s maloletou, do ktorého
bezdôvodne zasahuje. Komunikácia zo strany matky je účelová, cielene matkou vytváraná iba za účelom
zadováženia si dôkazov do súdnych konaní. Hoci sa matka snaží občas svoje správanie zmeniť (najmä
v čase rôznych procesných úkonov ak potrebuje súdu preukázať, že v jeden konkrétny deň sa chovala
ústretovo), všeobecne platí, že jej komunikácia vo vzťahu k nemu je manipulatívna, s cieľom čo najmenej
akceptovať jeho rodičovské práva a čo najviac maloletú vychovávať v presvedčení, že otcovia nevedia
ľúbiť a nevedia dávať lásku. Výchovným opatrením mienil dosiahnuť zlepšenie vzájomnej komunikácie
s matkou a to aj s ohľadom na vek maloletej, ktorá má toho času iba 5 rokov. Je tu predpoklad, že
rodičia budú nútení v záujme zdravého psychického a fyzického vývoja dieťaťa komunikovať časovo v
dlhodobom horizonte. Pokiaľ matka v odvolaní uviedla, že považovala psychologičku PhDr. W. V. ktorú
sama vyhľadala za zaujatú uviedol, že skutočným dôvodom bolo, že jej psychologička odmietla vydať pre
potreby súdneho konania také potvrdenie, ktoré žiadala matka (a ktoré by odôvodňovalo  jeho vylúčenie
zo starostlivosti o maloletú). Pokiaľ sa matka v odvolaní odvoláva na znalecký posudok vypracovaný
PhDr. T. W., uviedol, že daný znalecký posudok bol vypracovaný na základe zadania matky, bez jeho
vedomia a jeho účasti na znaleckom skúmaní.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
nesúhlasila s vyjadrením otca k jej odvolaniu a zotrvala na svojich skutkových tvrdeniach a dôvodoch
odvolania.

7. Otec vo vyjadreniach k vyjadreniu matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zotrval
na svojej právnej a skutkovej argumentácii, ktorou odôvodňoval opodstatnenosť svojho návrhu na
nariadenie výchovného opatrenia. Poukazoval na doposiaľ nezlepšenú komunikáciu medzi ním a
matkou a naďalej pretrvávajúce konanie matky, zabraňujúce mu realizovanie riadneho styku s maloletou
a výkonu jeho rodičovských práv a povinností.

8. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky dôvodné nie je. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný
stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z
hľadiska posúdenia vhodnosti nariadenia výchovného opatrenia rodičom maloletej a jeho účelu, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do
úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.

9.  Odvolací súd v danom prejednávanom prípade po oboznámení sa s obsahom  spisového materiálu
a odvolacími dôvodmi matky dospel v zhode s názorom súdu prvej inštancie k záveru, že nariadenie
výchovného opatrenia (podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine) rodičom maloletej za účelom
zlepšenia ich komunikácie, tvorby čiastkových rodičovských dohôd a akceptácie postavenia druhého
rodiča v živote maloletej je plne dôvodné a v záujme ďalšej starostlivosti rodičov o maloletú. Odvolací
súd pri posúdení dôvodov odvolania skúmal existenciu skutočností odôvodňujúcich rozhodnutie súdu,
ktorými sú nedostatočné rodičovské zručnosti oboch rodičov pri výchove a starostlivosti o maloletú,
z ktorých vyplýva neschopnosť vzájomne komunikovať a rešpektovať postavenie druhého rodiča v
živote maloletej. Uvedené priamo vplýva na zdravý vývoj maloletej, jej prežívanie a možnosti sa čo
najlepšie vyrovnať so situáciou, ktorú priniesol rozpad jej rodinného zázemia. Z obsahu spisu tiež
vyplýva, že rodičia sa aktuálne nepodrobujú žiadnej psychologickej intervencii, spoločnej či individuálnej,
preto nariadenie výchovného opatrenia s definovaným účelom je potrebné považovať za plne dôvodné.
Rodičia by mali spoločne využiť všetky možnosti na pochopenie dôvodov vzájomného partnerského
a rodičovského konfliktu a postupne odstraňovať vzájomnú animozitu a neférovosť pri vzájomnej
komunikácii. Výchovné opatrenie za predpokladu riadnej spolupráce rodičov s určeným subjektom (ktoré
bude súd pri rozhodovaní vo veci o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej sledovať a
vyhodnocovať), môže mať pozitívny dopad aj na posilnenie jednotlivých rodičovských kompetencií a
zručností u každého rodiča osobitne. Zrelí a milujúci rodičia, vedomí si vlastných limitov či pochybení
pri výchove a starostlivosti o maloleté dieťa, by nemali za žiadnych okolností rezignovať na ich



odstraňovanie, či eliminovanie. Pokiaľ sa sami nevedia zhodnúť na spoločnom postupe a vyhľadať
pomoc odborníka, mali by takéto rozhodnutie súdu prijať a považovať ho skôr za pomoc pri riešení
rodičovského konfliktu v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ rodičia poukazovali na dôvody nerealizácie
styku otca s maloletou, tieto nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a ich rozporné
tvrdenia o to viac posilňujú odôvodnenosť nariadeného výchovného opatrenia. Nakoľko obaja rodičia
poukazujú na matkou predložený Znalecký posudok č. 25/2019 vypracovaný znalkyňou PhDr. T. W.
zo dňa 10.10.2019, predkladaný ako dôkaz vo veci rozvodu manželstva, odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že naň nemožno nazerať ako na výsledok komplexného znaleckého dokazovania,
keďže znalkyňa vykonala znalecký posudok bez vedomia druhého rodiča - otca, iba na základe údajov
a informácií od matky a najmä k svojim výsledkom dospela bez vyšetrenia obidvoch rodičov a bez
skúmania vzájomnej interakcie medzi otcom a maloletou. Odvolací súd dodáva, že nezohľadnil do spisu
doručenú plnú moc udelenú matkou advokátskej kancelárii BUZINGER & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Námestie Martina Benku 15 v Bratislave zo dňa 18.05.2020, keďže táto nebola udelená na konanie o
nariadenie výchovného opatrenia vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn 25P/109/2019.

10. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom
podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými
sa stotožnil.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

12.       Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).