{"guid": "7981b9e2-7d9a-45fc-a717-e2fdfa208c27:38217471-be3e-4f67-92cf-aca3f1504886", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1514224700.1", "spisova_znacka": "4CoZm/19/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/19/2019 z 2. 12. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. decembra 2020, sp. zn. 4CoZm/19/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1514224700.1", "identifikacne_cislo": "1514224700", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alena Martinusová", "sudca_id": 1413, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-martinusova-1413", "datum_vydania": "2020-12-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1950/191#paragraf-75", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/38217471-be3e-4f67-92cf-aca3f1504886", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1514224700.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1514224700.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1514224700.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/19/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514224700
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1514224700.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedni´cˇky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: C. G., U.. XX.XX.XXXX,
R. U.G.. E.. W. XX, XXX XX R., zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower,
Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: F. R., U.. XX.XX.XXXX, R. D.
XXX/X, XXX XX B. D. N., zast.: JUDr. Soňa Markovičová Kissová, advokátka, Námestie SNP 13, 811 06
Bratislava, o zaplatenie 137.800,00 EUR s príslušenstvom zo zmenky a o námietkach žalovaného proti
zmenkovému platobnému rozkazu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V,
č.k. 3CbZm/1153/2015-129, zo dňa 28.06.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V,                                 č.k.
3CbZm/1153/2015-129, zo dňa 28.6.2017   potvrdzuje.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 28.06.2017 rozhodol súd prvej inštancie I. výrokom o ponechaní v platnosti
zmenkového platobného rozkazu č.k. 3Zm/751/2014-73 zo dňa 18.08.2015 v celom rozsahu, s odkazom
na čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb.  zmenkový a šekový (ďalej len „zmenkový zákon“), § 470 ods. 1 a
2, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“), § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, (ďalej len „OSP“). II. výrokom žalobcovi nepriznal náhradu trov konania
o námietkach s poukazom na § 151 ods. 1 a 2 OSP.

2. V odôvodnení uviedol, že vyhovel návrhu žalobcu v plnom rozsahu a zmenkovým platobným rozkazom
3Zm/751/2014-73 zo dňa 18.08.2015 uložil žalovanému ako zmenkovému dlžníkovi povinnosť zaplatiť
žalobcovi zmenkovú sumu 137.800,- EUR s úrokom 6 % od 01.01.2012 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu 459,30 EUR a trovy konania 1.696,34 EUR.

3. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, v ktorých uviedol,
že predložená listina, označená ako zmenka, nie je platná z dôvodu, že neobsahuje správne vypísanú
kolónku meny zmenkovej sumy, lebo bolo uvedené EURO aj €, bez uvedenia číselného označenia
zmenkovej sumy a v časti jej slovného označenia bol archaickým spôsobom napísané „jeden sto„ , čo
môže uviesť do omylu, aká je skutočná výška zmenkovej sumy a takéto označenie sa už nepoužíva.
Ďalej žalovaný namietol, že zmenka obsahuje označenie „BEZ PROTESTU“ a túto doložku žalovaný do
zmenky nenapísal ani neudelil vyplňovacie oprávnenie na dopísanie tejto doložky, ani inej doložky do
zmenky. Žalovaný poukázal na to, že zmenku podpísal pred notárom ako prázdnu listinu, pričom okrem
údajov o svojej osobe na zmenke nič viac nevypísal. Uviedol tiež, že na zmenke bolo viacero štýlov
písania, čo bolo možné preukázať aj znaleckým posudkom, že zmenku on nevypísal. Žalovaný namietol
neexistenciu kauzy s tým, že žalobca mu neposkytol peňažnú pôžičku vo výške žalovanej zmenkovej



sumy. Dodatočne žalovaný namietol dátum vystavenia zmenky s poukazom na odlišný - skutočný dátum
jej vystavenia.
Žalobca žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti v celom rozsahu. Uviedol, že námietky
žalovaného sú irelevantné a nedôvodné.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca originálom zmenky, ktorú vystavil žalovaný
ako vlastnú zmenku v Bratislave dňa 28. septembra 2011 preukázal, že sa žalovaný zaviazal zaplatiť
žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 137.800,- EUR bez protestu. Jeho podpis na zmenke bol overený
notárom.
Predložením prvopisu zmenky, ktorá mala všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75
zmenkového zákona žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal, a keďže nebola v čase
splatnosti zaplatená, nebolo možné tvrdiť, že sa zaplatenia domáhal bezdôvodne. Na tom základe súd
vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový
platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana žalovaného,
vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo
čiastočný zánik povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné
bremeno ťažilo už len žalovaného a on musel preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol
zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.

5. Konajúci súd ďalej uviedol, že žalovaný zmenku považoval za neplatnú pre neurčitosť slovného
vyjadrenia zmenkovej sumy, keďže na zmenke nebolo uvedené číselné označenie zmenkovej sumy,
bolo len slovné označenie a to je uvedené archaickým spôsobom - „jeden sto tridsať sedem tisíc osemsto
euro„ pričom takéto označenie sa už nepoužíva“. Podľa názoru súdu sa nestáva zmenka z tohto dôvodu
neplatnou, ani zmenková suma neurčitou. Použité označenie je bežne akceptované aj v obchodnom
styku a za rozhodujúce súd považoval len to, že nie len účastníkom zmenkových vzťahov, ale aj každej
inej osobe pri obehu zmeniek je zrejmé, aká zmenková suma a v akej mene má byť zaplatená.

6. Vyslovil názor, že z rovnakého dôvodu neobstojí ani námietka neuvedenia číselného údaju o výške
zmenkovej sumy. Z ustanovenia čl. I. § 6 ods. 1 a 2 zmenkového zákona, nevyplýva, že by na zmenke
musela byť zmenková suma vyjadrená tak číselne ako aj slovne. Je to len predpokladaná možnosť.

7. Námietku žalovaného, že mu nebola zmenka žalobcom predložená na platenie, súd hodnotil ako
nedôvodnú. Žalovaný na túto skutočnosť len poukázal a svoje tvrdenie ničím nepreukázal. V tejto
súvislosti súd uviedol, že zmenka bola vystavená s doložkou bez protestu, táto doložka síce nezbavila
žalobcu povinnosti predložiť zmenku na platenie, ale podľa čl. I. § 46 ods. 2  zmenkového zákona
musí preukázať žalovaný, že lehoty neboli dodržané. Ale ani v prípade, ak by zmenka skutočne nebola
na platenie predložená, nestratil by žalobca v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona svoje
práva zo zmenky. Za predloženie zmenky na platenie je možné považovať aj doručenie návrhu na
vydanie zmenkového platobného rozkazu žalovanému prostredníctvom súdu, preto žalobca svoje práva
zo zmenky nestratil.

8. Z námietky, že zmenka nemala žiadnu kauzu, žalovaný nevyvodil žiaden záver, len na túto skutočnosť
poukázal. Uvedenú námietku súd považoval za nedôvodnú a nepreukázanú. Tvrdenie, že zmenka nemá
kauzu, nemohlo samo o sebe zvrátiť platobnú povinnosť zmenky. Toto tvrdenie by malo zmysel len
za predpokladu, že je doplnené tvrdením o neslobodnom podpise zmenky alebo podpísaní zmenky
v omyle, čo žalovaný nenamietal. V rozpore so zákonom by bola požiadavka, aby žalobca sám
preukazoval kauzálny vzťah, ktorý predmetnú zmenku zabezpečoval. Žalobca ako majiteľ zmenky nebol
povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadne preukázania dôvodnosti zmenkových
námietok je v plnej miere na žalovanom. Žalobcovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačilo
predložiť zmenku a nebol povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu.

9. Rovnako námietku, že žalovaný nepodpísal žiadnu dohodu o vyplnení zmenky a ani neudelil žalobcovi
vyplňovacie oprávnenie, súd hodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný túto skutočnosť ničím nepreukázal.
Dlžník, ktorý podpísal blankozmenku pred jej doplnením, sa stal jej vyplnením zmenkovým dlžníkom
s účinkami ex tunc od vydania listiny. Dohoda o vyplnení blankozmenky podľa čl. I. § 10 zmenkového
zákona, nemala stanovenú žiadnu formu. Nedostatok tejto dohody musel preukázať ten, kto bol na
zmenke podpísaný. Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že žiaden z dlžníkov nepodpíše zmenku
bezdôvodne. Urobí tak po dohode s niekým, buď niekto po ňom podpis žiadal a on tejto žiadosti vyhovie



alebo podpis zmenky sám ponúkne a druhá strana jeho ponuku akceptuje. Ide teda o nepomenovanú
zmluvu, ktorá nemusí mať žiadnu formu. Pretože nebolo namietané, tvrdené ani preukázané, že by sa
podpis dlžníka na zmenke ocitol bez toho, aby s tým súhlasil, bolo nutné zmluvu o tom, že sa stane
dlžníkom, považovať za preukázanú. Považoval za irelevantné, kto samotnú zmenku vyplní, podstatné
je, kto zmenku podpíše, a tým sa zmenkovo zaviaže.

10. Námietku, že žalovaný na zmenku plnil, na pojednávaní žalovaný spresnil, že plnil na zmenku
vystavenú v roku 2007, ale neplnil nič na zmenku, ktorá bola predmetom tohto konania. Súd prvej
inštancie záverom uviedol, že žalovanému sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť
žalobcovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne
zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.

11. O náhrade trov konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Nakoľko trovy právneho
zastúpenia si žalobca v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej
nevyčíslil, súd mu ich náhradu s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 veta tretia OSP nepriznal.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že
zastáva názor, že rozhodnutie súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
V plnom rozsahu zotrval na písomne podaných a odôvodnených námietkach proti zmenkovému
platobnému rozkazu, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal s náležitou dôslednosťou.
Namietal, že súd prvej inštancie si nesprávne vyložil ustanovenie § 10 zmenkového a šekového zákona,
ak mal za to, že žalobca nekonal pri nadobudnutí zmenky s hrubou nedbanlivosťou a ak nezisťoval o
akú zmenku sa jedná, obsah a spôsob vykonania vyplňovacieho práva.
Poukázal na bod 7. odôvodnenia a namietal, že tvrdenie súdu prvej inštancie však absolútne nevychádza
z vykonaného dokazovania. Žalovaný už pri námietke proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu
uviedol, že túto listinu nikdy nevystavil, čiže sa nejednalo o vlastnú zmenku žalovaného. Zároveň ani
samotný žalobca tak vo svojom návrhu ako ani na pojednávaní nikdy neuviedol, že sa jednalo o vlastnú
zmenku žalovaného.
Žalobca napokon pri svojom výsluchu na pojednávaní potvrdil, že medzi ním a žalovaným už v
minulosti prebehol zmenkový obchod. Svojím tvrdením potvrdil aj obranu žalovaného, ktorú uviedol vo
svojich námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 19.09.2015, ohľadne ich vzájomného
zmenkového obchodu z roku 2007. Súčasťou námietok bola ako príloha aj zmenka vystavená 11.
septembra 2006, splatná v máji 2007, ktorú ako vlastnú zmenku vystavil žalovaný. Pri porovnaní oboch
zmeniek boli už voľným okom viditeľné rozdiely v type písma zmenky ktorú predložil žalobca v tomto
konaní.
Odvolaciemu súdu dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že žalobca sa od podania návrhu vyhýbal
pomenovaniu aký typ zmenky vlastne predložil súdu. Tak v návrhu ako aj na pojednávaní uvádza len
vágne označenia typu „...bola vystavená zmenka“, „zmenku považujeme za platnú“,
Súd prvej inštancie tvrdil, že sa jednalo o vlastnú zmenku žalovaného, avšak žiadnym relevantným
spôsobom sa nevysporiadal s námietkou žalovaného, že predmetnú zmenku ako celok nikdy nevystavil.
Jediné čo žalovaný potvrdil je skutočnosť, že zmenku žalobcovi podpísal a svoj podpis overil u notára. V
čase podpisu zmenky žalovaným u notára na zmenke neboli vyplnené žiadne iné údaje. Skutočnosť, že
predmetná zmenka žalovaného nemohla byť jeho vlastnou zmenkou potvrdzuje aj fakt, ktorý je viditeľný
už voľným okom pri prehliadke originálu zmenky. Uvedená zmenka bola vypísaná viacerými druhmi
písma, t.j. na jej vypisovaní sa museli podieľať minimálne tri osoby, a teda sa nemôže jednať o vlastnú
zmenku žalovaného.
Podľa overovacej doložky notára vyplýva, že žalovaný podpísal listinu dňa 09.11.2011, pričom dátum
vystavenia zmenky bol 28.09.2011. Na základe uvedenej skutočnosti k overeniu podpisu došlo po
uplynutí 47 dní od vystavenia zmenky. Považoval za absolútne nelogické, aby v zmysle tvrdenia súdu
prvej inštancie, žalovaný vystavil vlastnú zmenku so všetkými náležitosťami, ale bez vlastného podpisu
a ten  následne po uplynutí 47 dní doplnil do údajne vlastnej vypísanej zmenky. Už voľným okom bolo
viditeľné, že dátum vystavenia nebol zhodný typom písma žalovaného, ktorý na zmenku vypísal len
svoje osobné údaje.
Žalovaný už od námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu tvrdil, že na listine, ktorú mu predložil
žalobca sa okrem predtlačených údajov na tlačive ŠEVT, nenachádzal vyplnený žiadny iný údaj.
Žalovaný na úplne prázdne tlačivo ŠEVT-u napísal len svoje údaje, a to meno a priezvisko, adresu,
rodné číslo a podpis pripojil u notára.



Keďže všetky ostatné údaje boli úplne prázdne, po právnej stránke sa teda nedalo danú listinu označiť
ani ako blankozmenku, nakoľko aj v zmysle zákona mali byť vyplnené minimálne údaje o veriteľovi, t.j.
vlastníkovi blankozmenky.
Súd prvej inštancie hodnotil námietku neexistencie dojednania o tom, ako mala byť zmenka doplnená
ako nedôvodnú, napriek tomu, že v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie.
V danom prípade bolo nevyhnutné rozlišovať medzi neunesením dôkazného bremena, ktoré zaťažovalo
žalovaného a hodnotením dôkazov súdmi. Ak žalovaný tvrdil, že žiadne vyplňovacie právo neexistovalo,
resp. zmenka bola neoprávnene vyplnená a namietal žalobcovu hrubú nedbanlivosť, pričom žalobca sa v
konaní nikdy nevyjadril o akú zmenku sa vlastne jednalo, nevyjadril sa k existencii dohody o vyplňovacom
práve, nevyvrátil námietky neexistencie dohody, potom niet čo posudzovať.
Vytýkal súdu prvej inštancie, že si nesprávne ozrejmil obsah procesných povinností účastníkov konania
uviesť tvrdenia, procesné povinnosti, navrhnúť dôkazy a znášať dôkazné bremeno.
Ak totiž žalovaný ako údajný vystaviteľ zmenky namietal, že neexistovala dohoda o vyplňovacom práve,
mal žalobca povinnosť tvrdiť, aký bol obsah vyplňovacieho práva a kedy, kým a ako došlo k realizácii
tohto práva. Žalobca tieto skutočnosti musel poznať. Ak totiž žalovaný ako údajný vystaviteľ tvrdil, že
obsah práva vyplniť zmenku bol odlišný od skutočného vyplnenia zmenky, alebo ak tvrdil, že žiadne
vyplňovacie právo neexistovalo, pričom na tieto námietky žalobca netvrdil vôbec nič, potom niet čo
dokazovať.
Neoprávnené doplnenie dátumu splatnosti na zmenku znamená, že na zodpovednosť žalovaného zo
zmenky je potrebné aplikovať ustanovenie § 69 zmenkového a šekového zákona.
Súd prvej inštancie nevyhodnotil skutkovú a právnu okolnosť uvedenú v ustanovení § 17 zmenkového
a šekového zákona v časti „ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka“. Až
po správnom vyhodnotení existencie vedomého konania na škodu žalovaného dlžníka pri nadobudnutí
zmenky možno vykonať hodnotenie kauzálnych námietok. Konajúci súd nemal absolútne preukázané,
že medzi žalobcom a žalovaným vôbec existovala nejaká zmluva o pôžičke, tak ako to tvrdil žalobca
vo svojom návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Žalovaný existenciu takejto zmluvy
jednoznačne popieral.
Záverom navrhol, aby odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na  ďalšie
konanie.

13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

14. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na
úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie
a dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na
rozhodnutie vo veci.

15. Konanie v prerokúvanej veci sa začalo podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu
pred 1. júlom 2016, teda za účinnosti OSP. Podľa § 471 ods. 3 CSP sa konanie zmenkovom platobnom
rozkaze dokončí podľa doterajších predpisov, teda podľa § 175 OSP účinného do 30. júna 2016. Podľa
judikatúry (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 3 Obdo 23/2018) však odvolacie konanie nie je konaním o
zmenkovom platobnom rozkaze, preto sa naň nevzťahuje použitie Občianskeho súdneho poriadku, ale
Civilného sporového poriadku.

16. Podľa § 75 zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

17. Podľa § 48 ods. 1 zmenkového zákona, majiteľ môže postihom žiadať:



1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/1153/2015-129 zo dňa 28.06.2017, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali
za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný,
než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza nasledovné:

18. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové
a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.
Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako
neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Stotožňuje sa s jeho názorom, že žalobca originálom zmenky, ktorú vystavil
žalovaný ako vlastnú zmenku v Bratislave dňa 28. septembra 2011 preukázal, že sa žalovaný zaviazal
zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 137.800,- EUR bez protestu. Jeho podpis na zmenke bol
overený notárom. Predložením prvopisu zmenky, ktorá mala všetky náležitosti predpísané v ustanovení
čl. I. § 75 zmenkového zákona žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal.

K odvolacej námietke, že nedostatok podstatnej náležitosti zmenky sa rovná, keď zmenka obsahuje
všetky podstatné náležitosti, ale niektoré z nich nemôžu vedľa seba obstáť, keďže sa navzájom vylučujú,
odvolací súd uvádza, že tvrdenie žalovaného, týkajúce sa tvrdenia, že predmetnú zmenku ako celok
nikdy nevystavil, nebolo v konaní zo strany žalovaného, hoci bolo na ňom unesenie dôkazného bremena,
preukázané a súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí dostatočne venoval tejto námietke vo svojom
rozhodnutí. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.06.2017 je zrejmé, že právny zástupca žalovaného
jasne uviedol, že nedisponoval dôkazom, ktorým by vedel preukázať, že žalovaný zmenku vypísal
nevyplnenú a k zmenke neudelil vyplňovacie oprávnenie, písomne či ústne. Rovnako tak žalobca
uviedol, že predmetom sporu je jediná zmenka, ktorú žalovaný podpísal pred notárom a ku dňu
pojednávania mu nič nevrátil. S prihliadnutím na argumentáciu žalovaného odvolací súd považoval tieto
námietky za nerelevantné.



Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že už v námietkach bol požiadaný o znalecké dokazovanie z
odboru písmoznalectva, ktorým sa preukáže, že na predmetnej zmenke sa nachádza viac typov písma,
a preto sa nemohlo jednať o vlastnú zmenku žalovaného. Príslušný súd sa s týmto návrhom vôbec
nevysporiadal, a to aj napriek tomu, že bol opätovne prednesený aj na pojednávaní dňa 28.06.2017.
Znalecké dokazovanie nemohol vykonať žalovaný, pretože nedisponoval originálom zmenky a bol
to jediný relevantný dôkaz, ktorý preukáže, že predložená zmenka nemôže byť vlastnou zmenkou
žalovaného. K tejto odvolacej námietke odvolací súd plne preberá a stotožňuje sa s bodom 16.
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie uviedol, že súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že žiaden z dlžníkov nepodpíše zmenku bezdôvodne. Urobí tak po dohode s niekým,
buď niekto po ňom podpis žiada a on tejto žiadosti vyhovie alebo podpis zmenky sám ponúkne a druhá
strana jeho ponuku akceptuje. Ide teda o nepomenovanú zmluvu, ktorá nemusí mať žiadnu formu.
Pretože nebolo namietané, tvrdené ani preukázané, že by sa podpis dlžníka na zmenke ocitol bez
toho, aby s tým súhlasil, je nutné zmluvu o tom, že sa stane dlžníkom, považovať za preukázanú. Je
irelevantné, kto samotnú zmenku vyplní, podstatné je, kto zmenku podpíše a tým sa zmenkovo zaviaže.

K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v rozsahu a spôsobom
ustanoveným zákonom a neexistenciu vyplňovacieho práva nesprávne preniesol v rámci dôkazného
bremena na žalovaného ako povinného, pričom neexistencia skutočností sa preukázať nedá, odvolací
súd uvádza, že konanie môže byť zamerané len na posudzovanie spôsobu vyhodnotenia v zákonom
stanovenej lehote uplatnených námietok proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu v rámci
súdneho rozhodnutia okresným súdom. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V 6/2008, podľa ktorého „... pre námietky a konanie o
námietkach sa prísne uplatňuje koncentračná zásada spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach
súd môže preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového
platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky už súd nemôže brať zreteľ. Výnimkou z uvedeného
pravidla nemôžu byť ani námietky uvedené až v dovolaní alebo v mimoriadnom dovolaní. Ani dovolaním
nemožno do konania vniesť námietky, ktoré neboli podané v zákonom ustanovenej lehote a urobiť ich
tak predmetom konania o námietkach.“
Ďalej sa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 80/2000, a to uznesenie zo
dňa 15. júna 2000, podľa ktorého „... z hľadiska koncentračnej zásady platí, že v námietkach proti
zmenkovému (šekovému) platobnému rozkazu musí byť uvedené všetko, čo žalovaný proti platobnému
rozkazu namieta. Obsah námietok môže vychádzať z práva hmotného alebo procesného.“
Vo vzťahu ku koncentračnej zásade sa poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo
58/2008 zo dňa 11. decembra 2008, podľa ktorého „... v konaní o návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu platí koncentračná zásada, vyjadrená v ustanovení § 175 ods. 1 a 3 O. s. p.,
ktorá znamená, že všetko, čo žalovaní namietajú proti zmenkovému platobnému rozkazu, musia
uviesť v námietkach proti nemu, pretože na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať, takže z
hľadiska posúdenia správnosti napadnutého rozsudku je právne relevantný iba obsah námietok proti
zmenkovému platobnému rozkazu.“
V ďalšom odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/22/2013 zo
dňa 30.10.2014, z ktorého vyplýva, že „koncentračná zásada zmenkového konania spočíva v tom, že
žalovaný v námietkach, ktoré musia byť podané v zákonnej trojdňovej lehote od doručenia zmenkového
platobného rozkazu a musia obsahovať odôvodnenie, musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému
platobnému rozkazu namieta s tým, že k žiadnym ďalším námietkam už súd nebude môcť prihliadnuť
bez ohľadu na ich opodstatnenosť. Týka sa to ako námietok procesných, tak námietok spochybňujúcich
zmenku ako listinu, aj námietok kauzálnych. Žalovaný neskôr už nemôže účinne meniť alebo rozširovať
okruh námietok ani ich odôvodnenie, môže iba navrhovať dôkazy na preukázanie riadne a včas
uplatnených námietok, keďže znáša dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti svojich námietok.
Výnimkou z uvedeného pravidla nemôžu byť ani námietky uvedené až v dovolaní alebo v mimoriadnom
dovolaní.“
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo V 34/2004 vyplýva, že „...v odvolacom konaní
nemožno prihliadnuť na námietky, ktoré žalovaný neuplatnil včas proti zmenkovému platobnému
rozkazu“. S poukazom na vyššie uvedené neobstojí tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie si
nesprávne ozrejmil obsah procesných povinností účastníkov konania uviesť tvrdenia a znášať dôkazné
bremeno.
Odvolací súd má zo spisu vedeného vo veci samej nesporne nepreukázané, že žalovaný spornú zmenku
podpísal dňa 09.11.2011 pred notárom s úradným overením podpisu a pridelením poradového čísla O..



Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie vecne správne zmenku klasifikoval ako
vlastnú zmenku, pretože vlastná zmenka je abstraktným platobným záväzkom vystaviteľa zmenky a
obsahuje jeho povinnosť zaplatiť určitú sumu uvedenú na zmenke. Aj keď základom zmenkového
vzťahu je spravidla existencia reálneho záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke
nazýva príčinným, kauzálnym vzťahom, pohľadávka vyplývajúca zo zmenky je od tohto vzťahu
nezávislá. Perfektnosť zmenky preto nie je závislá od perfektnosti kauzálneho vzťahu. Podstatné je,
aby zmenka zodpovedala náležitostiam uvedeným v zákone. Zmenku predloženú v tomto konaní
žalobcom považoval aj odvolací súd za platnú zmenku, ktorá zodpovedá formálnym náležitostiam
zmenky, uvedeným v ust. § 75 zmenkového zákona.

Zmenka v právnej teórii je obvykle definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým za
predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a
abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase určenú peňažnú
čiastku. Aj keď vystavenie zmenky sa spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky
špecifický zmenkový právny vzťah, ktorého abstraktný charakter tkvie v tom, že právny dôvod (kauza)
nie je pre jeho existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenkový záväzok je celkom samostatný a
oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. To, akú funkciu prípadne plní zmenka
vo vzťahu k základnému právnemu pomeru účastníkov, ktorý bol hospodárskym základom vystavenia
zmenky, určuje dohoda strán zmenkového vzťahu, t.j. zmenková zmluva. Dohodnutý účel zmenky, teda
to, v akom funkčnom vzťahu ku kauzálnemu pomeru zmenka podľa dohody strán zmenkového vzťahu
vystupuje, je potom určujúci pre vymedzenie okruhu kauzálnych námietok, ktoré môže dlžník použiť
na svoju obranu proti povinnosti zmenku zaplatiť. Ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku
plynúceho zo zmenky, nesie v tomto smere dôkazné bremeno, preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že
žalobca mal vedieť, aké bolo jeho právo vyplniť zmenku a musel tiež vedieť ako, kedy a prečo toto právo
realizoval a zmenku vyplnil.

19. Odvolací súd dodáva, že záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným a navrhovateľ ako majiteľ
zmenky nemá akúkoľvek povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu
zmenky, ktorá za predpokladu splnenia formálnych náležitostí, zabezpečuje majiteľovi zmenky -
navrhovateľovi, právo na jej zaplatenie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.07.2012, sp. zn.
4Obo/21/2012)

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého inštancie potvrdil.

21. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok  odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3CbZm/1153/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "8d484201-de6c-4091-8d51-8747f0e883c8:fa7aded0-0ba5-4161-b548-96714aa9fb16", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1511211645.1", "spisova_znacka": "4CoZm/22/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/22/2013 z 29. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-10-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1511211645.1"}], "citovane_v": []}