Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/171/2017 z 25. 5. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. mája 2020, sp. zn. 8Co/171/2017, ECLI:SK:KSBA:2020:1514228770.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/171/2017 | ECLI:SK:KSBA:2020:1514228770.1 | 2020-05-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., § 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0bc79d34-de5a-42ec-9d6b-97b1eca5e295 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1514228770.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/171/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514228770
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1514228770.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V. so sídlom v Amsterdame,
Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 572 79 667, zastúpeného: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, adresa na doručovanie:
Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému: Q. G., G.. XX.XX.XXXX, K. W. XXXX/XX, K., o zaplatenie
2.224,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 22. februára 2017, č.k. 39C/75/2016-91, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 102,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 102,- eur
odo dňa 17.07.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,6 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.273,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.873,05 eur od 17.07.2013 do
16.06.2014, zo sumy 1.573,05 eur od 17.06.2014 do 20.08.2014, zo sumy 1.423,05 eur od 21.08.2014
do 30.09.2014, zo sumy 1.273,05 eur od 01.10.2014 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 100 eur mesačne, splatných posledný deň kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou
rozsudku do zaplatenia celého dlhu s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky, má za
následok splatnosť celého dlhu. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania
v rozsahu 14 %. Uviedol, že žalobca sa ako postupník pohľadávok postupcu Home Credit Slovakia
a.s., na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 28.06.2013, domáhal zaplatenia žalovanej istiny
s príslušenstvom, ktoré nároky vznikli z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi postupcom a žalovaným
dňa 09.03.2012 a pozostávajú z úroku vo výške 18,01 eur a zosplatnenej istiny 2.206,94 eur, spolu s
vyčísleným ročným úrokom z omeškania v sume 318,07 eur a ďalším úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 2.224,95 eur od 11.12.2014 do zaplatenia. Pôvodný žalobca - spoločnosť AB
1 B.V., registračné číslo 56007043 zanikol k 18.10.2016 zlúčením so spoločnosťou AB 2 B.V., a preto
uznesením zo dňa 26.01.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného
žalobcu. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi postupcom Home Credit Slovakia a.s. ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom, bola dňa 09.03.2012 uzatvorená úverová zmluva 4203032246500, ktorej
predmetom bol bezúčelový úver v sume 2.600 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v pravidelných
84-mesačných splátkach po 64,55 eur po poskytnutí úveru, a to do 15.dňa v poslednom mesiaci,
spolu s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 21,03 % ročne, RPMN bolo uvedené vo výške od
24,8 % do 25,7 %, pri priemernej hodnote RPMN 18,77 %, pri celkových nákladoch žalovaného ako
spotrebiteľa 5.214,72 eur ako celková čiastka splatná spotrebiteľom. Súd matematickým výpočtom
zistil, že pri stanovenej výške splátok a počtu splátok by mal žalovaný zaplatiť 5.422,20 eur, čo pri



úvere 2.600 eur predstavuje náklad spojený s úverom a v zmluve je uvedená suma 5.214,72 eur.
Úhrada poistného za 84 mesiacov x 2,47 eur predstavuje sumu 207,48 eur, služba zmena výšky a
výpočtu splátok 84 x 0,30 eur = 25,20 eur a služba odložené splátky zahrnuté v mesačných splátkach
v celkovej sume 232,68 eur, t.j. rozdiel medzi výškou úveru so zmluvným úrokom 21,03 % uvedeným
ako celková čiastka splatná spotrebiteľom v sume 5.214,72 eur. Zo zmluvy kontrolným výpočtom zistil
RPMN 27,12 % a sumu 5.422,20 eur, a nie ako sa uvádza v zmluve RPMN od 24,8 % do 25,7 %
a suma 5.214,72 eur. Okrem klasického úveru podpísal žalovaný aj tzv. revolvingový úver, ktorého
ustanovenie je uvedené v zmluve s drobným nečitateľným písmom na záver zmluvy. Žalovaný svojím
podpisom na zmluve výslovne prehlásil, že pred uzavretím zmluvy prevzal úverové podmienky, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Listom zo dňa 28.06.2013 právny predchodca žalobcu v
dôsledku omeškania žalovaného s úhradou záväzkov, vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky
úveru v sume 2.824,95 eur do 15 dní od odoslania výzvy. Z podacieho hárku však nemožno zistiť dátum
podania zásielky na pošte. Z výpisu čerpania, predpisu splátok, úhrad a dlhu zistil, že 10.04.2012 došlo
k čerpaniu úveru v plnej výške 2.600 eur bankovým prevodom klientovi; žalovaný od 16.05.2012 do
28.06.2013 (zosplatnenie) uhradil v splátkach len 624,95 eur a po zosplatnení uhradil dňa 16.06.2014
sumu 300 eur, 20.08.2014 sumu 150 eur, 30.09.2014 sumu 150 eur, spolu zaplatil žalovaný na istinu
171,74 eur, za upomienky 36 eur, poplatok za vedenie účtu 25,87 eur, zmluvná pokuta 17 eur, zmluvný
úrok 665,32 eur, zosplatnenú istinu 221,32 eur, poistenie 34,50 eur, poplatok za možnosť zmeny splátok
4,20 eur, upomienky v sume 24 eur a 25 eur, spolu 1.224,95 eur. Podľa výpisu žalobca žalovanému
účtoval 5x 5 eur za I. upomienku (25 eur), 5 x 12 eur za II. upomienku (60 eur) a 17 eur zmluvnú
pokutu, ktoré boli uhradené v celkovej sume 102 eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 497 Obch.
zákonníka, § 52 ods. 1 , 2 Obč. zákonníka, § 1 ods. 1,2, § 2 písm. g/, h /, i/, § 9 ods. 1, 2 písm. j/, § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, ktorá však neobsahovala náležitosti, pri existencii ktorých mohol žalobca očakávať
ekonomický efekt uvedený v zmluve, údaj o RPMN obsahovala zjavne nezrozumiteľný a nesprávny
v neprospech spotrebiteľa, dojednanie o nákladovosti poskytnutého úveru nemožno vyhodnotiť ako
zrozumiteľné a určité a zákonným dôsledkom v zmluve uvedených nesprávnych údajov o výpočte
RPMN je to, že poskytnutý úver sa považuje podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný
a bez poplatkov. Tento dôsledok neznamená, že by tým mala byť spochybnená povinnosť dlžníka
veriteľovi úver dohodnutým spôsobom a v dohodnutom čase vrátiť v sume 2.600 eur. Žalovaný uhradil
spolu1.326,95 eur, a preto vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 1.273,05 eur a vo zvyšku uplatneného
nároku spolu s vyčísleným úrokom z omeškania žalobu zamietol. Žalobcovi priznal úrok z omeškania
z nesplatenej úverovej istiny podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,
keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok a žalobca vyhlásil úver za splatný a uplatnil
si vyčíslený úrok z omeškania za obdobie od 17.07.2013 do 10.12.2014 a ďalší úrok z omeškania od
11.12.2014 do zaplatenia. Ku dňu 17.07.2013 bola základná úroková sadzba 0,5 %, a teda žalovaný
je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 17.07.2013 do zaplatenia. V zmysle § 232
ods. 2 C.s.p. uložil žalovanému povinnosť plniť žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach po 100
eur počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia celého dlhu pod hrozbou straty výhody splátok,
keď žalovaný požiadal o možnosť splniť dlh v splátkach vzhľadom na sezónnu prevádzku živnosti, ktorú
vykonáva. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. s odôvodnením, že žalobca mal
v konaní úspech v pomere 57 % a žalovaný 43 %, a preto žalobca má právo na pomernú náhradu trov
konania vo výške 14 %.
2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti o zaplatenie 102 eur s príslušenstvom podal odvolanie
v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť
tak, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 102 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 102 eur odo dňa 17.07.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania v pomere 23,6 %. Namietal, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný uhradil spolu
sumu 1.326,95 eur, nie je v súlade so skutkovým stavom. Nie je sporné, že veriteľ poskytol žalovanému
bezúčelový hotovostný úver v celkovej sume 2.600 eur, čo vyplýva z predloženej úverovej zmluvy
č. 4203032246 zo dňa 09.03.2012, túto skutočnosť konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí a žalovaný ju v konaní ani nerozporoval. Žalovaný však uhradil sumu 1.224,95 eur a nie
sumu 1.326,95 eur ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie v bode 22 napadnutého rozhodnutia.
Uvedené vyplýva zo žalobcom predloženej listiny - Výpisu čerpania, splátok a úhrad, na konci ktorej
listiny sa nachádza tabuľka s označením „Rekapitulácia“, celková výška úhrad žalovaného je zrejmá



zo stĺpca „úhrada“ a v riadku „celkom“, a túto skutočnosť žalovaný taktiež nerozporoval. Túto sumu
žalovaný uhradil pred podaním žaloby, všetky čiastkové úhrady žalovaného boli zohľadnené pri podaní
žaloby a po podaní žaloby žalovaný neuskutočnil žiadnu úhradu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovanému
boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume 2.600 eur, pričom žalovaný celkovo uhradil sumu
1.224,95 eur a vzhľadom na to, že súd prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez
poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. , mal žalobcovi priznať sumu 1.375,05 eur,
ako rozdiel medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami a celkovými úhradami, ktoré vykonal
žalovaný (2.600 eur - 1.224,95 eur = 1.375,05 eur). Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je tiež
zmätočné, keď v bode 10 rozhodnutia súd uviedol, že: „... podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad zaplatil
žalovaný... spolu 1.224,95 eur...“ a v bode 22 napadnutého rozhodnutia uviedol, že: „... Žalovaný uhradil
spolu 1.326,95 eur ...“. Ide o tvrdenia, ktoré sa vzájomne vylučujú. Namietal aj nesprávnosť výroku
napadnutého rozsudku o náhrade trov konania, pretože žalobca mal mať v spore úspech vo väčšej časti.
Na základe uvedených skutočností podľa jeho názoru mal mať žalobca úspech v pomere 61,8 % (suma
1.375,05 eur z uplatneného nároku v sume 2.224,95 eur) a neúspech v pomere 38,2 % a s poukazom
na § 255 ods. 1 C.s.p. žiadal priznať náhradu trov prvoinštančného konania podľa jeho pomeru úspechu
vo veci, t.j. v rozsahu 23,6 % (61,8 - 38,2 = 23,6), ako aj náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
3. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.
5. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny s
príslušenstvom na základe úverovej zmluvy č. 4203032246500, uzavretej medzi spoločnosťou Home
Credit Slovakia a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 09.03.2012, predmetom ktorej bolo
poskytnutie bezúčelového úveru v sume 2.600 eur a z ktorej vyplývajúce pohľadávky žalobca nadobudol
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 28.06.2013, uzavretej medzi postupcom Home Credit
Slovakia a.s. a žalobcom ako postupníkom. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému
bol na základe uvedenej úverovej zmluvy poskytnutý úver v celkovej sume 2.600 eur. Súd prvej
inštancie úverovú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným správne posúdil
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka obsahuje aj náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že predmetná zmluva o úvere neobsahuje citovaným zákonom vyžadované náležitosti, údaj o RPMN
je zjavne nezrozumiteľný a nesprávny v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa poskytnutý
úver v zmysle § 11 cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného
správne konštatoval, že žalovaný ako dlžník je povinný vrátiť veriteľovi úver dohodnutým spôsobom
a v dohodnutom čase, a to v sume 2.600 eur. Súd prvej inštancie v konaní vykonal dokazovanie aj
žalobcom predloženým listinným dôkazom - Výpis čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva, že dňa
16.05.2012 uhradil žalovaný sumu 65 eur, dňa 13.07.2012 sumu 130 eur, dňa 19.09.2012 sumu 140
eur, dňa 22.10.2012 sumu 64 eur, dňa 02.11.2012 sumu 10,50 eur, dňa 27.11.2012 sumu 70 eur, dňa
29.01.2013 sumu 145,45 eur, t.j. v období od 16.05.2012 do 28.06.2013 uhradil žalovaný sumu spolu
624,95 eur a po zosplatnení listom zo dňa 28.06.2013 žalovaný uhradil dňa 16.06.2014 sumu 300 eur,
dňa 20.08.2014 sumu 150 eur a dňa 30.09.2014 sumu 150 eur a z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
spolu zaplatil sumu 1.224,95 eur, ktorá je ako celková úhrada žalovaným uvedená aj v rekapitulácii
uvedenej v predmetnom výpise. Správne preto súd prvej inštancie v bode 10 napadnutého rozsudku
uviedol, že žalovaný zaplatil spolu sumu 1.224,95 eur, avšak v rozpore s tým v bode 22 rozsudku
uviedol, že žalovaný uhradil spolu sumu 1.326,95 eur, a keďže pri posudzovaní dôvodnosti žaloby
žalobcu v časti zaplatenia sumy zodpovedajúcej výške úveru poskytnutého žalovanému v sume 2.600
eur, ktorú je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi, vychádzal z nesprávnej sumy celkových úhrad žalovaným
1.326,95 eur, nesprávne ustálil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.273,05 eur s úrokom z
omeškania špecifikovaným vo výroku rozsudku. Keďže žalovaný z úveru poskytnutého mu v sume 2.600
eur uhradil spolu sumu 1.224,95 eur, rozdiel medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami a
celkovými úhradami vykonanými žalovaným, predstavuje sumu 1.375,05 eur a vzhľadom na to, že súd
prvej inštancie žalobcovi priznal z uplatnenej istiny sumu 1.273,05 eur s príslušenstvom, dôvodne sa
žalobca v odvolaní domáha zaplatenia sumy 102 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne odo
dňa 17.07.2013 do zaplatenia.



6. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa §
388 C.s.p. tak, že uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 102 eur spolu s úrokom z omeškania zo
sumy 102 eur od 17.07.2013 do zaplatenia.

7. O náhrade trov prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1
a 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa pomeru jeho
úspechu vo veci. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 2.224,95 eur,
vyčísleného ročného úroku z omeškania v sume 318,07 eur a úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne
zo sumy 2.224,95 eur od 11.12.2014 do zaplatenia, čo predstavuje sumu 417,10 eur, a teda domáhal
sa žalobou zaplatenia celkovej sumy 2.960,12 eur. Úspešný bol v časti priznanej istiny v sume 1.375,05
eur (1.273,05 eur + 102 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.873,05 eur
od 17.07.2013 do 16.06.2014, zo sumy 1.573,05 eur od 17.06.2014 do 20.08.2014, zo sumy 1.423,05
eur od 21.08.2014 do 30.09.2014, zo sumy 1.273,05 eur od 01.10.2014 do zaplatenia a zo sumy 102
eur od 17.07.2013 do zaplatenia, čo predstavuje sumu 1.849,54 eur. Z uvedeného vyplýva, že procesný
úspech žalobcu je cca 62 %, úspech žalovaného je cca 38 %, a preto konečný úspech žalobcu v konaní
je 24 % (62 % - 38 %), a preto odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 23,6 %,
t.j. v rozsahu uplatnenom žalobcom v odvolaní.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).