Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoZm/13/2019 z 26. 3. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. marca 2020, sp. zn. 2CoZm/13/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1515212217.1 Krajský súd Bratislava | 2CoZm/13/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1515212217.1 | 2020-03-26 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 386 CSP, § 106 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0413d713-88ae-4b96-961c-c83eeeeac9e2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1515212217.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/13/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515212217
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1515212217.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava proti žalovanej: Lucia Blašková, IČO:
45 260 435, s miestom Pažiť 205/0, 951 35 Veľké Zálužie, o zaplatenie 13.795,10 eur s príslušenstvom
a odmenou 45,98 eur zo zmenky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.
k. 1CbZm/570/2015-124 zo dňa 22.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k.
1CbZm/570/2015-124 zo dňa 22.01.2018 o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že I. žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
zmenkovú sumu vo výške 8 735,03 EUR, spolu so 6% ročným úrokom:
- zo zmenkovej sumy 8 827,10 EUR od 10.05.2015 do 25.05.2015,
- zo zmenkovej sumy 8 735,03 EUR od 26.05.2015 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 29,42 EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi
sa priznáva nárok na náhradu trov konania z nárokov priznaných pod bodom I. v celom rozsahu. III.
Súd priznáva žalovanej v späťvzatej časti žaloby nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,22%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy 13 795,10 EUR spolu so 6 % úrokom z nej od
10.05.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 45,98 EUR a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že je majiteľom zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 27.03.2014 v Nitre a v deň splatnosti dňa
09.05.2015 zmenkovú sumu 13 795,10 EUR nezaplatila. K žalobe žalobca pripojil prvopis zmenky.
Podaním doručeným súdu dňa 20.07.2016 žalobca vzal svoju žalobu v časti zmenkovej sumy 5 060,07
EUR so 6 % ročným úrokom od 7.4.2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny 16,56 EUR späť.
Zároveň predložil súdu Zmluvu o revolvingovom úvere č. 190078-24040 zo dňa 27.03.2014 uzatvorenú
medzi žalobcom a žalovanou, Splátkový kalendár ku Zmluve o revolvingovom úvere č. 190078-24040,
Žiadosť o úver a Výpis zo živnostenského registra žalovanej.Podaním zo dňa 18.10.2016 žalovaná v
rozsiahlom vyjadrení k veci uviedla, že uzavrela so žalobcom zmluvný vzťah, a to revolvingový úver na
IČO a zmenkovú listinu. Uviedla, že požičané peniaze nepoužila na podnikania a považuje sa v tomto
vzťahu za spotrebiteľku. Uviedla, že v čase podpísania zmenky žalovanou, v zmenke nebola uvedená
suma. Uviedla, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a nekalými obchodnými praktikami.
K svojmu podaniu predložila „Odpoveď na žiadosť“ zo dňa 23.9.2016 z Ministerstva spravodlivosti SR,
odbor ochrany spotrebiteľa.



3. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky
je Zmluva o revolvingovom úvere č. 190078-24040, ktorú žalobca v postavení veriteľa uzavrel dňa
27.03.2014 so žalovanou ako dlžníkom. Žalovaná tvrdila, že zmluvu uzavrela ako spotrebiteľka a ide
teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ak by sa preukázalo, že zmluva o revolvingovom úvere je
spotrebiteľská, bolo by v zmysle čl. III. § 3a zmenkového zákona treba považovať zmenkový prejav za
neplatný, nakoľko zákon č. 129/2010 Z. z. počnúc od 1.1.2011 vylučoval v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru možnosť splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou (§ 17 ods. 3).
Žalobca predložil súdu zmluvu o revolvingovom úvere č. 190078-24040 zo dňa 27.03.2014, okrem toho
splátkový kalendár k zmluve a žiadosť žalovanej z 26.3.2014 o úver. Poukázal na obsah zmluvy o
revolvingovom úvere, v záhlaví ktorej je žalovaná označená ako podnikateľský subjekt (menom, sídlom,
rodným číslom, identifikačným číslom a údajmi o registri živnostníkov, v ktorom je zapísaná), s tým, že
podpísaním zmluvy žalovaná potvrdila, že úver v dohodnutej výške 9 936,- EUR jej poskytol na výkon
podnikateľskej činnosti. Argumentoval aj žiadosťou žalovanej z 26.3.2014 o poskytnutie úveru, v ktorej
ho ako podnikateľka požiadala o investičný úver. Predloženou kartou klienta preukazoval, že žalovaná
mala so žalobcom uzatvorených viacero zmluvných vzťahov s časovým odstupom, v dvoch prípadoch
žiadala žalobcu aj o poskytnutie spotrebiteľských úverov, pričom týmto žiadostiam nebolo zo strany
žalobcu vyhovené, nakoľko žalovaná nespĺňala podmienky na poskytnutie spotrebiteľského úveru.

4. Súd prvej inštancie citoval ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) podľa ktroého, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

5. Skutočnosť, že je žalovaná v zmluve o revolvingovom úvere označená ako podnikateľka, ešte sama
osebe nevylučuje možnosť, aby v tomto zmluvnom vzťahu mala postavenie spotrebiteľa. Stať sa tak
mohlo v prípade, ak by bol úver určený pre jej osobnú potrebu, prípadne pre potrebu príslušníkov jej
domácnosti. Ochrany ako spotrebiteľka by sa však mohla domáhať jedine vtedy, ak by žalobca zo
všetkých okolností vedel alebo musel vedieť, že skutočným účelom úveru je osobná potreba žalovanej.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20.1.2005 č. C-464/01,
podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do
úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka
zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely.

6. Po vyhodnotení dôkazov vykonaných na objasnenie otázky, či je možné zmluvu o revolvingovom
úvere považovať za spotrebiteľskú a žalovanú za spotrebiteľku v zmysle § 2 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch, dospel súd k záveru, že v tomto prípade žalobca nemal dôvod pochybovať,
že poskytuje úver žalovanej ako podnikateľke na podnikateľské účely. Žalovaná ničím nepreukázala, že
žalobcu žiadala o poskytnutie spotrebiteľského úveru, naopak, v žiadosti o úver deklarovala, že mieni
úver použiť na podnikanie a aj podpisom zmluvy potvrdila, že peňažné prostriedky sú určené na výkon
jej podnikateľskej činnosti. Predloženou kartou klienta mal súd preukázané, že žalovaná žiadala o dve
úverové linky na podnikateľské účely a dve žiadosti o spotrebiteľský úver, ktoré jej žalobca neschválil.

7. Veriteľ je v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch povinný pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; do úvahy berie najmä dobu, na ktorú sa úver poskytuje, výšku úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel úveru. Z vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že pracuje ako opatrovateľka, čo nepovažuje za výkon
podnikania, pričom z toho vyplýva, že získaný úver nemohol byť použitý na podnikanie a zároveň uviedla,
že peniaze nepoužila na podnikanie. Ak za týchto podmienok, len preto, aby peňažné prostriedky
získala, požiadala žalobcu o poskytnutie úveru na podnikateľské účely, nemôže sa dodatočne domáhať
ochrany ako spotrebiteľka. Ochrany ako spotrebiteľka by sa nemohla domáhať ani v prípade, ak by
peniaze použila na iný účel, než v žiadosti a v zmluve deklarovala (ktorá skutočnosť však v konaní
preukázaná nebola), lebo ani takáto skutočnosť by nepostačovala na to, aby sa dodatočne zmluva
mohla považovať za zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Zmenkový prejav žalovanej nie je
preto neplatný ani v zmysle čl. III. § 3a zmenkového zákona a nakoľko zaviazanosť žalovanej zmenkou
nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

8. Z údajov uvedených na prvopise zmenky mal súd prvej inštancie za to, že žalovaná zmenka po
formálnoprávnej stránke vykazuje všetky podstatné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka pre svoju



platnosť obsahovať. Dohoda o zabezpečení úveru blankozmenkou a oprávnenie veriteľa blankozmenku
vyplniť a použiť, je obsiahnutá v bodoch 5.2. až 5.4. zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa bodu
5.4. písm. b) zmluvy mal žalobca právo v blankozmenke vyplniť zmenkovú sumu zahrnujúcu ale
neprekračujúcu všetky svoje pohľadávky zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami
uloženými podľa čl. 12 zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky. Žalovaná udelila
žalobcovi oprávnenie zahrnúť do zmenkovej sumy celé príslušenstvo a zmluvné pokuty. V tomto prípade
zmenkou nebol zabezpečený spotrebiteľský úver, preto mal žalobca právo blankozmenku vyplniť v
tom rozsahu, v ktorom mu žalovaná oprávnenie udelila. Žalobca uviedol, že pri vyplňovaní zmenky
postupoval v súlade s bodmi 5.2. a 5.3. zmluvy o revolvingovom úvere. Do blankozmenky doplnil sumu
zodpovedajúcu nesplatenej časti úveru a zmluvným sankciám. Žalovaná sa v zmluve zaviazala splácať
úver v dohodnutej výške 9 936,- EUR po dobu 48 mesiacov v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 207,- EUR. Ku dňu vyplnenia zaplatila 2 194,57 EUR, neuhradený ostal zvyšok úveru 7 741,43
EUR. Zvyšnú časť zmenkovej sumy tvoria zmluvné pokuty, ktoré vyúčtoval podľa článku 12.1 a 12.4
zmluvy za omeškanie s úhradou splátok a iných peňažných záväzkov.

9. Podaním doručeným súdu dňa 20.07.2016 žalobca vzal svoju žalobu v časti zmenkovej sumy 5
060,07 EUR so 6 % ročným úrokom od 7.4.2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny 16,56
EUR späť. Zároveň predložil súdu Zmluvu o revolvingovom úvere č. 190078-24040 zo dňa 27.03.2014
uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanou, Splátkový kalendár ku Zmluve o revolvingovom úvere č.
190078-24040, Žiadosť o úver a Výpis zo živnostenského registra žalovanej. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak
je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania
o zastavení konania v tejto časti.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmenkový záväzok je záväzkom nesporným. V konaní nebolo
preukázané, že by žalovaná nemala povinnosť tento nesporný záväzok splniť. Preto súd zaviazal
žalovanú na žalované plnenie v znení jej čiastočného späťvzatia.

11. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 256 ods. 1 CSP, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej z nárokov
priznaných pod bodom I. v celom rozsahu. Zároveň súd priznal žalovanej v späťvzatej časti žaloby nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 32,53 %, nakoľko v tejto časti bola úspešná.

12. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná oneskorene obsiahle odvolanie, v ktorom namietala, že
rozsudok jej nebol doručený zákonným spôsobom a zákonný sudca jej počas pojednávania upieral
právo na spravodlivý proces. Uviedla, že žiadnu zmenku nevystavila, a podpis na predloženej zmenke
spochybňuje. Má za to, že sa stala obeťou nekalej úžerníckej spoločnosti. Vytýkala súdu, že tak
dôležitú otázku a námietky žalovanej a dôkazy o predmete zmluvy a to sumy úveru, ktorú žalobca
poskytol žalovanej ignoroval. Súd sa s námietkami tak dôležitými pre spravodlivé rozhodnutie vo vecí
nevyporiadal. Poukázala na skutočnosť, že je až neuveriteľné, že žalovaná za poskytnutie úveru vo
výške 3 000 EUR, ktoré jej žalovaný zaslal na účet a bol jej pripísaný dňa 1.4.2014 mala zaplatiť v ten istý
deň astronomickú zmluvnú odmenu 6 636 EUR. Má za to, že v rozhodovaní súdom prvej inštancie došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd sa nevysporiadal s každou námietkou, riadne neodôvodnil
svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie. Uviedla, že poprela skutkové vyjadrenia žalobcu
v celom rozsahu a uviedla vlastné skutkové tvrdenia, pričom tieto nie sú zohľadnené v napadnutom
rozsudku. Má za to, že jej nikdy nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.182,40 eur z požičanej
sumy 3.000,- eur. Neuzavrela takú dohodu so žalobcom. Žiadala, aby súd podrobil zmluvu súdnej
kontrole z úradnej povinnosti. Uviedla, že pri spotrebiteľskom záväzku z ktorého plynie titul vystavenia
predmetnej zmenky neplatí všeobecná teória o abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti ( Rozsudok
NS SR sp. zn. 10bdoB43/2006 a NS SR sp. zn. 4Obo161/2007). V odvolaní sa zamerala na citáciu
judikatúry z oblasti spotrebiteľského práva. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie je potrebné odmietnuť, pretože bolo podané oneskorene.



14. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, na súde
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

15. Podľa § 106 ods. 1 C.s.p. písm.a) ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.

16. Podľa § 111 ods. 3 C.s.p. ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.

17. Podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo žalovanej riadne doručované
poštou do vlastných rúk, pričom zásielka sa vrátila súdu dňa 11.01.2019 ako zásielka neprevzatá v
odbernej lehote. Podľa údajov na doručenke (č.l. 138 spisu) dňa 14.12.2018 bol vykonaný neúspešný
pokus o doručenie, dňa 17.12.2018 bolo vykonané opakované doučenie a toho istého dňa bola
zásielka uložená na pošte. Súd prvej inštancie preto vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku.
Z úradného záznamu súdu prvej inštancie zo dňa 26.02.2019 vyplýva, že dňa 26.02. 2019 volala do
kancelárie žalovaná (t.č. XXXX XXX XXX) s tým, že jej prišlo Uznesenie na zaplatenie trov, avšak
nedisponuje Rozsudkom. Bola jej poskytnutá informácia, že jej bol zasielaný a obálka sa vrátila s tým,
že zásielka bola neprevzatá v odbernej lehote a súčasne bola informovaná o tom, že rozsudok už
nadobudol právoplatnosť. Požiadala o opätovné zaslanie rozsudku. Rozsudok jej bol zaslaný poštou
dňa 26.02.2019 spolu s vyznačenou doložkou právoplatnosti. Žalovaná prevzala rozsudok s vyznačenou
právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 04.03.2019 a 15.03.2019 podala odvolanie.

19. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že deň 11.01.2019, kedy bola písomnosť (rozsudok) vrátená
súdu, sa považuje podľa citovaného ustanovenia § 111 ods. 3 C.s.p. za deň doručenia písomnosti, aj keď
sa žalovaná o tom nedozvedela. Dňa 12.01.2019 (deň po dni, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok
lehoty) začala žalovanej plynúť zákonná 15 dňová lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá
uplynula dňa 27.01.2019. Ak teda podala žalovaná odvolanie až 15.03.2019, urobila tak po zákonom
stanovenej lehote. Doručenie rozsudku s vyznačenou právoplatnosťou nemožno považovať za riadne
doručenie rozsudku, keďže riadne doručenie bolo vykonané dňa 11.01.2019. Pre posúdenie riadneho
doručenia bolo rozhodujúce, že súd zaslal rozsudok na adresu trvalého bydliska žalovanej, čo žalovaná
ani nespochybnila a žalovaná si zásielku v odbernej lehote neprevzala.

20. Odvolací súd preto odvolanie žalovanej proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie podľa §
386 písm. a) C.s.p. ako oneskorene podané odmietol. Keďže odvolanie bolo odmietnuté z procesných
dôvodov, odvolací súd samotné odvolacie dôvody neposudzoval.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ust. §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

22. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).