Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/127/2019 z 25. 3. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2020, sp. zn. 9Co/127/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1517217463.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/127/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1517217463.1 | 2020-03-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 388 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4cbd5dcf-7d24-4187-8678-a540febc618c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1517217463.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/127/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517217463
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1517217463.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanému: M. Ž., G.. X.X.XXXX,
E. K. C. XXXX/X, K., zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o
zaplatenie 3 492,22 € a zmluvný úrok 656,53 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V č.k. 39Csp/234/2017-153 zo dňa 24. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti z m e ň u j e tak, že žalobu
v tejto časti zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3
777,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 492,22 € od 1.11.2017 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,10 %.

1.1. Svoj rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. g/, h/ a i/ zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase podpísania zmluvy (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských
úveroch“). Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný požiadal
o úver vo výške 8 000,- € s dobou splatnosti 10 rokov. V zmysle článku 4 obchodných podmienok
Poštovej banky, a.s. (právneho predchodcu žalobcu) si veriteľ vyhradil pri vyhodnotení bonity dlžníka
oprávnenie návrh akceptovať, odmietnuť alebo upraviť podmienky požadovaného úveru, napr. výšku
úveru alebo dobu splatnosti, ktoré rozhodnutie oznámi dlžníkovi/žiadateľovi do piatich pracovných dní.
V prípade, ak dlžník v lehote 5 pracovných dní neodmietne „upravenú výšku úveru a dobu splácania“,
banka schváli poskytnutie úveru a zašle dlžníkovi originál zmluvy o úvere. Na základe akceptovaného
návrhu zo strany banky, prípadne dlžníkom akceptovaného protinávrhu, nadobúda zmluva o úvere
platnosť. Zmluva o úvere nadobúda účinnosť rozhodnutím banky a splnením podmienok uvedených v
obchodných podmienkach. V žiadosti/zmluve žalovaný požiadal o poistenie schopnosti splácať úver,
základný súbor poistenia, a prehlásil, že spĺňa podmienky na vznik poistenia (bod 10.5 Obchodných
podmienok). Podľa čl. 10, bod 10.3 s uzatvorením poistenia je spojená povinnosť platiť náklady spojené
s poistením, ktorých výška je uvedená v sadzobníku poplatkov a v poistnej zmluve. Ak si dlžník „vybral
poistenie“, súhlasí s tým, že akékoľvek náklady spojené s poistením sú súčasťou splátky úveru. Podľa
Sadzobníka poplatkov, pri pôžičke od 3 500,- € predstavuje poistné 4,95 € mesačne. Mesačná splátka
úveru 74,95 € v sebe zahŕňala aj poistné vo výške 4,95 €, tento náklad nebol podmienkou poskytnutia



úveru, a preto ho žalobca pri výpočte RPMN ako dodatočný náklad do výpočtu RPMN nezahrnul (§ 2
písm. g/, zákona o spotrebiteľských úveroch). V časti 3 zmluvy o úvere, podmienky úveru a záverečné
ustanovenia, banka schválila žalovanému úver vo výške 3 500,- €, s ročnou úrokovou sadzbou 20,9
%, výškou mesačnej splátky 74,95 €. RPMN banky bola vyčíslená na 23,76 % pri priemernej RPMN
19,35 % a celková výška nákladov predstavovala 4 935,50 €. Dátum prvej splátky bol stanovený na
15.3.2014 a poslednej na 15.2.2024. Žalovaný mal splatiť úver v 120 mesačných splátkach. Súčasťou
splátky úveru bolo i poistné vo výške 4,95 € mesačne. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
finančné prostriedky v sume 3 500,- €, ktoré žalovaný v celom rozsahu vyčerpal dňa 10.2.2014. Na
úver uhradil len dve splátky, a to dňa 15.3.2014 prvú splátku a dňa 17.4.2014 druhú splátku v celkovej
sume 149,90 € z toho na poistné bola započítaná suma 9,90 €, na zmluvné úroky suma 132,22 €
a na istinu 7,48 €. Ďalšie splátky úveru žalovaný napriek upomienkam neuhradil. Právny predchodca
žalobcu listom zo dňa 20.2.2015, Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru, vyzval žalovaného
na splatenie splatnej pohľadávky ku dňu 19.2.2015 vo výške 337,84 €, pozostávajúcej z omeškaných
splátok v sume 326,73 € a poplatku 11,11 €. Súčasťou výzvy bolo upozornenie, že v prípade, ak
nedôjde k úhrade v lehote 15 dní od doručenia výzvy, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565
Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil. Listom
zo dňa 9.3.2015 doručeným žalovanému 12.3.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému
predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru v celom rozsahu ku dňu 9.3.2015 a vyzval žalovaného na
zaplatenie predčasne splatného úveru (9.3.2015) v celkovej sume 3 792,40 € (dlžná istina 3 492,22 €,
úrok 285,57 €, poplatky za upomienky 14,61 €).

1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že podrobil zmluvu o úvere súdnej kontrole a dospel k záveru, že
zmluva o úvere bola uzavretá platne, v písomnej forme, obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Obsahuje výšku
poskytnutého úveru 3 500,- €, ktorú žalovaný akceptoval podľa bodu 3.6 Obchodných podmienok a
celkové náklady na úver, ktorého splácanie bolo dohodnuté na 10 rokov v sume 8 435,50 € (3 500 € +
4 935,50 € = 8 435,50 €) a žalovaný bol zaviazaný v 120 splátkach uhradiť veriteľovi spolu s poistným 8
994,- €. RPMN bola vyčíslená podľa § 19 zákona o spotrebiteľských úveroch bez započítania nákladov
poistenia schopnosti úver splácať, poistenie nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru (§ 2 písm. g/
zákona o spotrebiteľských úveroch). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný uhradil len
dve splátky. Splátky boli započítané čiastočne v prospech istiny a v prospech dohodnutého zmluvného
úroku. Dňa 9.3.2015 sa stala úverová pohľadávka splatná v sume 3 792,40 €, pozostávajúca z dlžnej
istiny 3 492,22 € a zmluvného úroku v sume 285,57 €, spolu v sume 3 777,79 € a poplatku za upomienky
v sume 14,61 €. Súd žalobcovi ako dôvodný voči žalovanému priznal nárok na zaplatenie 3 777,79 €
(zosplatnená istina a zmluvný úrok).

1.3. Podľa súdu prvej inštancie žalobca uplatňoval v žalobe ďalšie zmluvné úroky z istiny vo výške
20,90 % ročne aj po zosplatnení úveru do podania žaloby, kapitalizované v sume 534,40 € a 122,13
€ a následne od 1.11.2017 do zaplatenia. Žalovaný v procesnej obrane namietal zákonnosť žalobcom
uplatňovaného ďalšieho zmluvného úroku po zosplatnení úveru. Súd priznal žalobcovi tak, ako bolo
vyššie uvedené, len zmluvný úrok do zosplatnenia úverovej pohľadávky, do 9.3.2015, v sume 285,57
€ a vo zvyšku žalobu zamietol. Odôvodnil to tým, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za
tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané
cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý
a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a



právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny
titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,
ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V prípade plnenia zo
spotrebiteľského úveru zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má
právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už
právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov
z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (rozsudok Krajského
súdu Bratislava sp. zn. 6Co 56/2018 z 28.3.2018, uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012).

1.4. Okrem istiny a zmluvného úroku do zosplatnenia úveru prvoinštančný súd priznal žalobcovi úrok
z omeškania v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka vo výške 5,05 % ročne z istiny 3 492,22 € od
1.11.2017 do zaplatenia, nakoľko žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, na zaplatenie
ktorého bol vyzvaný v lehote 10 dní listom zo dňa 9.3.2015, ktorého prevzatie potvrdil vlastnoručným
podpisom dňa 12.3.2015. Žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne. K zosplatneniu
úveru došlo dňa 19.3.2015, kedy zákonný úrok v čase od 10.9.2014 do 15.3.2016 predstavoval 5 % +
0,05% = 5,05% ročne. Vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

1.5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p. . Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 91,05 % a žalovaný 8,95 %. Úspešnejšiemu
žalobcovi priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,10 % (91,05-8,95). O výške náhrady
trov bude v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku voči vyhovujúcemu výroku (I.) a výroku o náhrade trov konania (III.) podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov, z ktorých
vyplýva aj nesprávne právne posúdenie, spočívalo podľa žalovaného v tom, že súd napriek kogentným
ustanoveniam kontraktačného mechanizmu v ustanovení § 43a a nasledujúce, nevyhodnotil zmluvu o
úvere ako neplatný právny úkon.

2.1. Zmluva o úvere lepšia splátka zo dňa 10.2.2014 č. XXXXXXXXXX je podľa žalovaného
absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy, pretože žalovaný v žiadosti zo
dňa 22.1.2014 žiadal o úver vo výške 8 000,- €, ktorý chcel splácať 10 rokov k 15. dňu v
mesiaci, právny predchodca žalobcu však schválil žiadosť dňa 10.2.2014, pričom však schválil
úver vo výške 3 500,- € s náležitosťami, ktoré žiadosť o poskytnutie úveru neobsahovala, a to
výšku mesačnej splátky, výšku úrokovej sadzby, údaj o RPMN, dátum prvej splátky a konečnej
splatnosti úveru a ďalšie náležitosti uvedené jednostranne právnym predchodcom žalobcu v bode 3.1.
zmluvy o úvere. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Medzi
zmluvnými stranami nedošlo k vzájomnému konsenzu ohľadom náležitostí zmluvy o úvere, zmluva je
neplatná od počiatku. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku obhajoval platnosť uzatvorenej
zmluvy o úvere s poukazom na ustanovenie všeobecných obchodných podmienok. Tieto všeobecné
obchodné podmienky napísané miniatúrnym písmom nemôžu byť súčasťou zmluvy o úvere, nakoľko
neboli žalovaným podpísané a žalobca neoboznámil pred podpisom zmluvy žalovaného so znením
všeobecných obchodných podmienok. Tak zásadné ustanovenie, ktoré popiera dikciu ustanovenia § 44
ods. 2 Občianskeho zákonníka, a ktoré umožňovalo právnemu predchodcovi žalobcu meniť výšku a
náležitosti požadovaného úveru, nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Keďže
ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka je kogentnej povahy, akúkoľvek dohodu o obchádzaní
tohto ustanovenia je potrebné považovať za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, resp.
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Keďže ustanovenia § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka
majú kogentný charakter, účastníci občianskoprávnych vzťahov sa od nich nemôžu odchýliť; osobitný
kontraktačný proces odlišný od bežného uzavretia zmluvy môže ustanoviť iba zákon a nie dohoda
strán (porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str.
354). Ak by sa pripustila zmluvná sloboda aj vo vzťahu k mechanizmu uzatvorenia úverovej zmluvy,
znamenalo by to, že žalobca v postavení veriteľa by mohol poskytnúť dlžníkovi spotrebiteľský úver



za akýchkoľvek podmienok, o ktorých by dlžník v čase poskytnutia úveru (jeho vyplatenia) nemal
vedomosť, čo nie je v zmysle platnej právnej úpravy prípustné a k uzatvoreniu zmluvy by tak došlo bez
akceptácie týchto nových podmienok zo strany dlžníka. Prvoinštančný súd odôvodňoval uzatvorenie
zmluvy o úvere s poukazom na ustanovenie bodu 3.6 Obchodných podmienok, podľa ktorého na
základe akceptovaného návrhu zo strany Poštovky, prípadne dlžníkom akceptovaného protinávrhu
nadobúda zmluva o úvere platnosť. Schválenie žiadosti zo strany Poštovej banky dňa 10.2.2014 treba
však považovať za nový návrh na uzatvorenie zmluvy a zo strany žalovaného nebol tento protinávrh,
resp. nový návrh na uzatvorenie zmluvy akceptovaný. Taktiež takéto ustanovenie treba s poukazom na
kogentné ustanovenie § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka považovať za neplatné pre obchádzanie
zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti žalovaný tiež poznamenal, že zásadné
ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno uviesť do všeobecných obchodných podmienok,
čo uviedol vo svojom rozhodnutí Ústavný súd Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013.
Skutočnosť, že žalovaný prijal zmenený návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorý predstavuje
vyplnenie bodu 3 zmluvy o úvere právnym predchodcom žalobcu dňa 10.2.2014 z podaného žalobného
návrhu nevyplýva, pričom samotné čerpanie úveru nemožno považovať za konkludentné prijatie návrhu
zmluvy. Schválenie žiadosti vyplnením bodu 3 zmluvy podpísanej dňa 10.2.2014 treba považovať za
nový návrh na uzatvorenie zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu, a keďže žalobca nepredložil
žiadny listinný dôkaz, ktorým by žalovaný svojím podpisom potvrdil prijatie nového návrhu zo dňa
10.2.2014 na uzatvorenie zmluvy o úvere, nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere a preto je
zmluva o úvere absolútne neplatný právny úkon. Je nepochybné, že spotrebiteľovi musia byť už pri
podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver. Musí
teda poznať všetky informácie uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže zmluva
je neplatná, pohľadávka žalobcu je premlčaná tak v subjektívnej, ako v objektívnej premlčacej lehote.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Nesúhlasil s názorom, že žalobca nepreukázal,
že žalovaný k jeho protinávrhu pristúpil, teda že žalobca nepreukázal dodržanie písomnej formy
uzavretia zmluvy o úvere. Uviedol, že žalovaný podpisom zmluvy o úvere potvrdil, že pred jej podpisom
mu bol poskytnutý formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľských úveroch, ako to vyplýva
z obchodných podmienok. Rovnako tak polemika o písomnej forme uzatvorenia zmluvy o úvere nie
je namieste. Pre uzatvorenie zmluvy sa vyžaduje prejav vôle smerujúci k jej uzatvoreniu, potvrdzujúci
jej uzatvorenie v súlade s vôľou žalovaného. Žalovaný pritom uhrádzal pravidelne splátky na zmluvu
o úvere, pričom nasledovali aj ďalšie platby. Žalovaný tak fakticky prejavil nielen svojim podpisom, ale
i hradením úveru, svoj skutočný súhlas s uzatvorenou zmluvou o úvere, čo deklaruje platné písomné
uzatvorenie zmluvy o úvere.

3.1. Podľa žalobcu žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva o úvere bola uzatvorená
v platnej písomnej forme, počas konania nepoprel. Ak skutkové tvrdenie druhá procesná strana
nepoprie, súd je viazaný domnienkou pravdivosti skutkového tvrdenia procesnej strany. Pritom ani v
spotrebiteľských sporoch nie je spotrebiteľ ako procesná strana zbavená povinnosti popretia skutkových
tvrdení. Zároveň súd nie je oprávnený nepoprené skutkové tvrdenia v spotrebiteľských sporoch hodnotiť
automaticky ako sporné. V danom prípade je tak súd viazaný domnienkou pravdivosti skutkového
tvrdenia o tom, že zmluva o úvere bola uzatvorená. Žalobca totiž preukázal súdu riadne uzatvorenú
zmluvu o úvere, pričom žalovaný jej uzatvorenie nepoprel, hoci bola oprávnená vyjadriť sa k žalobe.
Neexistujú pritom žiadne iné dôvodné pochybnosti o tom, že toto skutkové tvrdenie je nepravdivé.
Žalobca je zákonom regulovaný subjekt - banka (žalobca mal zjavne na mysli svojho právneho
predchodcu), ktorá je povinná správať sa obozretne. Je preto vysoko nepravdepodobné, že by žalobca
poskytol peňažné prostriedky bez riadneho uzatvorenia písomnej zmluvy o úvere s vysokým rizikom
ohrozenia návratnosti týchto peňažných prostriedkov. Pokiaľ žalovaný mal pochybnosti o platnosti
uzavretia zmluvy, bol povinný produkovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení pred súdom prvej
inštancie, čo sa nestalo. Obchodné podmienky upravujú postup uzatvorenia zmluvy o úvere.

3.2. Podľa obchodných podmienok, ak Poštovka upraví Dlžníkom požadované parametre úveru v
rozpore s bodom 3.1. OP (obchodné podmienky), považuje sa to z jej strany za protinávrh, ktorý Dlžník
môže prijať alebo odmietnuť. Návrh, resp. protinávrh, Poštovky stráca platnosť uplynutím 30. dňa od
podania Návrhu, ak nie je uvedené inak. Podľa obchodných podmienok Poštovka svoje rozhodnutie
o prijatí alebo o odmietnutí Návrhu, ako aj protinávrh oznámi Dlžníkovi spravidla do 5 pracovných
dní od podania Návrhu písomne alebo telefonicky na telefónne číslo uvedené v Návrhu ako telefónne
číslo Dlžníka, alebo prostredníctvom zamestnanca Obchodného miesta. Ak je Dlžník nezastihnuteľný,



písomné oznámenie mu bude doručené spôsobom uvedeným vo VOP. Ak dôvodom na zamietnutie
Návrhu Dlžníka boli výsledky overovania schopnosti Dlžníka, prípadne Spoludlžníka splácať úver
v príslušných databázach, informuje Poštovka Dlžníka o výsledku tohto nahliadnutia a oznámi mu
informácie o použitej databáze. Žalobca síce žiadal inú možnosť splácania úveru, čo bolo následne
predĺžené, nový návrh schválil v zmysle postupu vyššie opísaného podľa obchodných podmienok.
Tvrdenie žalovaného, že žalovaný nesúhlasil so zmluvou o úvere, a táto je z dôvodu absencie jeho
vôle neplatná, hoci prijal poskytnutý úver a tento v zmysle zmluvy o úvere splácal, považoval žalobca
za účelové. Žalovaný nielen, že mohol odmietnuť protinávrh žalobcu, ale súčasne mohol od zmluvy o
úvere aj bezplatne odstúpiť v lehote 14 dní od jej uzatvorenia. Žalovaný protinávrh neodmietol, práve
naopak ho prijal a od zmluvy neodstúpil. Zmluva o úvere tak bola uzatvorená platne. K neskoršiemu
podpisu zmluvy o úvere žalovaným došlo nie z dôvodu, že by zmluva o úvere neobsahovala všetky
zákonom požadované náležitosti, ale z dôvodu, že v čase od podpisu zmluvy žalobcom do podpisu
zmluvy žalovaným tento skúmal bonitu žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co 2/2019 zo dňa 30. januára 2019.

4. K vyjadreniu žalobcu podal repliku žalovaný. Uviedol, že predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho,
kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy preto musí byť prejavom vôle smerujúcim k uzavretiu zmluvy,
musí byť adresovaný, určitý. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno
vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu,
ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu (obsahu) a tým prejavuje súhlas s uzavretím
zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná okrem prípadov, keď to určuje zákon
alebo dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda
účinnosť. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné posledné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu
na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto
prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na
základe konsenzu zmluvných strán. Proces uzatvárania zmlúv možno rozdeliť na fázu návrhu a fázu jej
akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný
v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Prípadná zmluvná voľnosť a
mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie
zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Argumenty žalobcu, že spôsob uzatvárania
zmlúv o úvere právneho predchodcu žalobcu sú obsiahnuté v zmluve a všeobecných obchodných
podmienkach, sú bez právneho významu, nakoľko takýto spôsob uzatvárania zmlúv je vzhľadom na
kogentné ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka.

5. Žalobca nevyužil svoje právo a dupliku sa k replike žalovaného nepodal.

6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (teda v jeho vyhovujúcej
časti) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol
odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p. ) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť
podľa § 388 C.s.p. .

7. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

7.1. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

7.2. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

7.3. Podľa § 43b ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká dôjdením
prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.



7.4. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

7.5. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

7.6. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

7.7. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

7.8. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

7.9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7.10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

7.12. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

7.13. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

7.14. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

7.15. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7.16. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania
zmluvy zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

7.17. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný dňa 22.1.2014 na formulárovom tlačive označenom ako „Zmluva
o úvere lepšia splátka“ požiadal žalovaného o poskytnutie v článku 2 špecifikovaného úveru vo výške 8
000,- € s dobou splácania 10 rokov splatného v mesačných splátkach k 15. dňu mesiaci. Požiadal tiež o



poistenie schopnosti splácať úver a vyhlásil, že spĺňa podmienky na vznik poistenia. Žalobca v článku 3
predmetného tlačiva následne dňa 10.2.2014 uviedol nasledovné modifikované parametre úveru: výška
úveru 3 500,- €, výška mesačnej splátky 74,95 €, výška úrokovej sadzby 20,9 % ročne, RPMN banky
23,76 %, priemerná výška RPMN 19,35 %, celková výška nákladov 4 935,50 €, poistenie schopnosti
splácať úver: základný úbor poistenia, dátum prvej splátky 15.3.2014, dátum konečnej splatnosti úveru
15.2.2024. Podľa článku III bod 3.2. Obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. (právneho predchodcu
žalobcu) ak Poštovka upraví Dlžníkom požadované parametre úveru v rozpore s bodom 3.1. OP,
považuje sa to z jej strany za protinávrh, ktorý Dlžník môže prijať alebo odmietnuť. Návrh, resp. protinávrh
Poštovky stráca platnosť uplynutím 30. dňa od podania Návrhu, ak nie je uvedené inak.

9. V konaní nebolo sporné a súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca v posudzovanej veci
vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Medzi stranami sporu malo podľa tvrdenia žalobcu
dôjsť k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorá vzhľadom na povahu jej účastníkov by predstavovala zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a ktorej predmetom by
bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. Súd prvej inštancie v zásade správne zistil vyššie zhrnutý skutkový stav, odvolací súd sa však
nemôže stotožniť s jeho právnym posúdením veci vôbec nezohľadňujúcim právnu úpravu vzniku zmlúv,
ani požiadavku na písomnú formu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo skutkového stavu
jednoznačne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným nebola platne uzavretá zmluva o úvere. Medzi
stranami zmluva vôbec nevznikla pre chýbajúci akceptačný prejav vôle dlžníka (žalovaného) v písomnej
forme. Proces vzniku zmlúv je upravený v § 43a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Zmluva
vzniká včasným prijatím návrhu (oferty) osobou, ktorej je tento návrh určený. Prijatie návrhu musí
byť bezvýhradné. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh (§ 44 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). V
posudzovanej veci žalovaný dňa 22.1.2014 požiadal na formulárovom tlačive žalobcu o poskytnutie
úveru s vymedzením konkrétnych zmluvných podmienok, tým urobil návrh na uzavretie zmluvy v zmysle
§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bol tento návrh žalobcom prijatý.
Naopak na tom istom formulárovom tlačive žalobca dňa 10.2.2014 vyznačil odlišné podmienky úveru
(zmenil alebo doplnil takmer všetky parametre úveru). Tento úkon žalobcu nie je možné vyhodnotiť inak,
ako odmietnutie návrhu žalovaného a súčasne nový návrh žalobcu na uzavretie zmluvy o úvere (tzv.
protinávrh) adresovaný žalovanému, a to za žalobcom špecifikovaných podmienok. Nakoľko, ako už
bolo uvedené, zmluva o spotrebiteľskom úvere má obligatórne zákonom predpísanú písomnú formu (§ 9
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch), v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na jej platné
uzavretie vyžaduje existencia písomného návrhu a písomného prijatia (akceptácie) návrhu. Protinávrh
žalobcu zo dňa 10.2.2014 nebol žalovaným písomne prijatý. Túto skutočnosť je potrebné považovať
za preukázanú, nakoľko to zhodne tvrdili obe strany sporu. Aj samotný žalobca totiž uviedol, že jeho
protinávrh bol žalovaným prijatý konkludentne a nie písomne. Vyššie uvedeným spôsobom k platnému
uzavretiu obligatórne písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemohlo dôjsť a v zmysle § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka je predmetná zmluva absolútne neplatným právnym úkonom.

10.1. Spôsob uzatvárania zmlúv (kontraktačný proces) je Občianskym zákonníkom v § 43a
a nasledujúcich upravený kogentne, rovnako ako požiadavky na písomnú formu právnych úkonov
uvedené v § 40 Občianskeho zákonníka a nie je možné sa od nich odchýliť. Dohodou medzi účastníkmi
právneho úkonu, a už vôbec nie obchodnými podmienkami jedného z účastníkov, nie je možné pripustiť
vznik zmluvy inak ako písomnou formou tam, kde je písomná forma predpísaná zákonom, ani nie je
možné modifikovať zákonné požiadavky kladené na písomnú formu právneho úkonu. To neplatí len v
spotrebiteľských právnych vzťahoch, ale všeobecne pri právnych úkonoch ako takých. Je bezpredmetné,
ak by aj žalovaný výslovne (inou ako písomnou formou) alebo konkludentne (najmä splácaním úveru)
protinávrh žalobcu akceptoval. Takýmto spôsobom platná písomná zmluva nevznikne.

11. Pokiaľ žalobca s poukazom na § 151 ods. 1 C.s.p. namietal, že žalovaný platnosť zmluvy o úvere
v konaní pred prvoinštančným súdom nepoprel, táto námietka je v rozpore s obsahom spisu, nakoľko
popretie platnosti zmluvy o úvere bolo obsahom už prvého úkonu žalovaného vo veci samej, odporu
proti platobnému rozkazu. Treba však najmä uviesť, že ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p. sa týka
popierania skutkových tvrdení protistrany. Neplatnosť zmluvy je otázkou právnou a jej posúdenie je
vecou súdu. Skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere je neplatná, pritom vyplývala už zo skutkových
tvrdení žalobcu, ktorý nielen že netvrdil, že žalovaný zmluvu písomne akceptoval, ale naopak výslovne



uviedol, že žalovaný zmluvu akceptoval konkludentne, čo znemožňuje súdu prijať iný právny záver, než
že posudzovaná obligatórne písomná zmluva o úvere je absolútne neplatná. Dá sa preto konštatovať,
že žalobca vo veci ani len neuniesol bremeno tvrdenia, keď z jeho skutkových tvrdení nebolo možné, a
to dokonca i bez ich popretia žalovaným, prijať záver o dôvodnosti žalobcovho nároku.

12. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co 2/2019 zo dňa 30. januára
2019, na ktoré poukázal žalobca, odvolací súd po oboznámení sa s ním konštatuje, že predmetné
rozhodnutie sa netýka otázok, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie v tejto veci, nakoľko Krajský
súd v Banskej Bystrici sa v ňom zaoberal najmä poskytovaním informácií pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo nemá žiaden súvis s
posudzovanou vecou. Rovnako procesná otázka riešená v uvedenom rozhodnutí týkajúca sa aplikácie
§ 151 ods. 1 C.s.p. nemá pre odlišnú procesnú situáciu relevanciu vo vzťahu k tomuto konaniu, pričom
odvolací súd sa s námietkou žalobcu poukazujúcou na § 151 ods. 1 C.s.p. vysporiadal vyššie.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené závery o neplatnosti zmluvy by mal žalobca ako veriteľ voči
žalovanému ako dlžníkovi iba nárok na vrátenie istiny úveru, nie však zmluvných úrokov a poplatkov,
nakoľko v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalovaný však v konaní na súde prvej
inštancie vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa súd prvej inštancie pre nesprávne právne posúdenie
otázky platnosti zmluvy o úvere nemohol správne vysporiadať.

14. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (jeho súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať. V prejednávanej veci ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Napriek tomu, že ide o zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym obchodnoprávnym vzťahom, v súlade s § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka je v súvislosti s premlčaním nutné aplikovať pre spotrebiteľa priaznivejšie
ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.

14.1. V prípade neplatnej zmluvy sa vzájomné plnenia zmluvných strán dostávajú do režimu
bezdôvodného obohatenia. Pre právo na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník
stanovuje osobitnú subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá je dvojročná, a začína plynúť odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Okrem toho sa
právo na náhradu škody premlčuje tiež v objektívnej premlčacej lehote, ktorá je trojročná a v prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia desaťročná, začínajúcej plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo. Na premlčanie práva postačuje márne uplynutie ktorejkoľvek premlčacej lehoty, teda
uplynutie subjektívnej lehoty, hoci objektívna lehota ešte neuplynula, alebo naopak uplynutie objektívnej
lehoty, aj keď subjektívna lehota neuplynula, prípadne vôbec nezačala plynúť.

14.2. Žalobca preukázal predložením výstupu z informačného systému jeho právneho predchodcu,
Poštovej banky, a.s., že žalovanému bola vyplatená čiastka 3 500,- €. Z predmetného výstupu
obsiahnutému v dokumente označenom ako Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017 vyplýva, že právny
predchodca žalobcu si úroky začal účtovať odo dňa 10.2.2014, kedy bola reálne vyplatená istina úveru
dlžníkovi. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného teda došlo dňa 10.2.2014, kedy mu bola
poskytnutá istina úveru. Objektívna premlčacia lehota, ktorá je trojročná, uplynula dňa 10.2.2017. Žaloba
bola podaná dňa 6.12.2017, teda zjavne po uplynutí premlčacej lehoty. Námietka premlčania teda bola
žalovaným uplatnená dôvodne a nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný.

15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

16. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého ak odvolací
súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v súlade
s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal
odvolací súd náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.



17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).