{"guid": "93fe8679-aef9-4d55-a47d-d128e94befeb:3a0abd87-03e0-4cb1-99eb-58216e3a5cf0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1518010111.1", "spisova_znacka": "3To/34/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/34/2020 z 21. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. septembra 2020, sp. zn. 3To/34/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1518010111.1", "identifikacne_cislo": "1518010111", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Vladislav Birás, PhD.", "sudca_id": 465, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladislav-biras-phd-465", "datum_vydania": "2020-09-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-171.odsek-2", "nazov": "§ 171 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-171.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-171"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-61.odsek-2", "nazov": "§ 61 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-61.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-42.odsek-2", "nazov": "§ 42 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-42.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-42"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-171", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-61", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-42"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a0abd87-03e0-4cb1-99eb-58216e3a5cf0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1518010111.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1518010111.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1518010111.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/34/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010111
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1518010111.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr.
Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného J. X., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona, o odvolaniach obžalovaného a Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V, č. k. 3T/10/2018-441 z 25. februára 2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.
septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku  z r u š u j e  sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

J. X., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U. R., H. ul. XX

u z n á v a   v i n n ý m, ž e

dňa 17. 4. 2017 v čase asi o 09.40 hod. v Bratislave-Petržalke na križovatke ulíc Šustekova a Bosákova
pri kontrole hliadky PZ po výzve a poučení v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal
1 ks plastikový sáčik s obsahom bieleho prášku a následne po výzve a poučení v zmysle § 89 ods.
1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal 1 ks koženú bundu s obsahom neznámej kryštalickej látky vo
vnútornom vrecku, o ktorých uviedol, že ide o pervitin, ktorý predtým kúpil a má pre osobnú potrebu,
pričom vykonaným kriminalisticko-expertíznym skúmaním Kriminalistickým a expertíznym ústavom
PZ v Bratislave, odvetvie kriminalistická toxikológia, č.p.: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/4822, bolo zistené,
že predložené veci a to: mikroténové vrecko obsahovalo metamafetamín s hmotnosťou 930 mg s
priemernou koncentráciou 76,1 % hmotnostných metamfetamínu obsahujúce 708 mg absolútneho
metamfetamínu, a kryštalický materiál bielej farby s hmotnosťou 135 mg a priemernou koncentráciou
účinnej látky metamfetamínu 76,2 % hmotnostných metamfetamínu obsahujúce 103 mg absolútneho
metamfetamínu, ktoré množstvo spolu treba považovať za 10 obvykle jednorazových dávok drogy,
ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom metamfetamín je podľa zákona
č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov,
zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

teda

neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku vo väčšom rozsahu,
čím spáchal

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona



Za to sa
odsudzuje

Podľa § 171 ods. 2 s použitím § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného
zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon uloženého trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava V 0T/81/2017 z 19. 4. 2017, právoplatného 19. 4. 2017, ktorým bol obžalovanému uložený
trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu
30 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

II.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava V,  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/10/2018 z 25.02.2020 bol obžalovaný
J. X. uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, na skutkovom
základe, že

dňa 17. 4. 2017 v čase asi o 09.40 hod. v Bratislave-Petržalke na križovatke ulíc Šustekova a Bosákova
pri kontrole hliadky PZ po výzve a poučení v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal
1 ks plastikový sáčik s obsahom bieleho prášku a následne po výzve a poučení v zmysle § 89 ods.
1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal 1 ks koženú bundu s obsahom neznámej kryštalickej látky vo
vnútornom vrecku, o ktorých uviedol, že ide o pervitin, ktorý predtým kúpil a má pre osobnú potrebu,
pričom vykonaným kriminalisticko-expertíznym skúmaním Kriminalistickým a expertíznym ústavom
PZ v Bratislave, odvetvie kriminalistická toxikológia, č.p.: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/4822, bolo zistené,
že predložené veci a to: mikroténové vrecko obsahovalo metamafetamín s hmotnosťou 930 mg s
priemernou koncentráciou 76,1 % hmotnostných metamfetamínu obsahujúce 708 mg absolútneho
metamfetamínu, čo považuje KEÚ PZ za 18 - 71 obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré sú
spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, a kryštalický materiál bielej farby s hmotnosťou
135 mg a priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 76,2 % hmotnostných metamfetamínu
obsahujúce 103 mg absolútneho metamfetamínu, čo považuje KEÚ PZ za 3 - 10 obvykle jednorazových
dávok drogy, ktoré podľa ustálenej súdnej praxe i v súlade s rozhodnutím NS SR publikovaným v
Zb. stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutím súdov SR 2/2019, treba považovať za 10 obvykle
jednorazových dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa,
zároveň bol za takýto čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava 2 pod sp. zn. 3T 29/11 zo dňa
17. 5. 2016, právoplatný dňa 19. 5. 2016, pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 172
ods. 1 písm. d). Trestného zákona, uložený trest je súhrnný, trest uložený rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V pod sp. zn. IT/87/2014 zo dňa 20. 4. 2015, právoplatný dňa 06, 8. 2015, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 2To/7l/2015 zo dňa 6. 8, 2015, pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
spolupáchateľstvom podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), Trestného zákona, bol zrušený.

Okresný súd obžalovanému podľa § 171 ods. 2 s použitím § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2, ods. 4, §
41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky 6



(šesť) mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava
V sp. zn. 0T/81/2017 z 19. 4. 2017, právoplatného 19. 4. 2017, ktorým bol obžalovanému uložený
trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu
30 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Trestného poriadku podal odvolanie
obžalovaný prostredníctvom obhajkyne (čl. 438) do výroku o vine a treste a toto bolo súdu doručené
dňa 05.03.2020 a ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, aj prokurátor okresnej prokuratúry
v neprospech obžalovaného do výroku o vine a treste.

V mene obžalovaného odvolanie odôvodnila obhajkyňa a dôvody súdu doručila dňa 28.04.2020 (čl.
463) a v týchto zdôraznila, že súd dospel k záveru, že skutok kladený obžalovanému za vinu je
preukázaný výpoveďami svedkov - príslušníkov PMJ, z ktorých má vyplývať, že drogy vydal dobrovoľne.
Je presvedčený, že sa nestal skutok kladený mu za vinu, pretože procesný postup príslušníkov PMJ
a ním získané dôkazy nemajú legálny základ. Obhajkyňa dala do pozornosti výpovede svedkov -
príslušníkov PMJ I. S. a I. Y. z prípravného konania konštatujúc, že ich výpoveď o dobrovoľnom vydaní
drogy je nelogickou, nehodnovernou a v rozpore so zásadou nepodieľať sa na vlastnom obvinení.
K uvedenému argumentovala nasledovne: „Slovenské trestné právo nerieši vzťah medzi dôkazmi,
ktoré sú samé osebe zákonné, ale sú výsledkom predchádzajúceho nezákonného postupu. V právnej
teórii sa také dôkazy hodnotia ako „plody otráveného stromu\". Podľa tejto doktríny nezákonné dôkazy
spôsobujú nepoužiteľnosť dôkazov, ktoré sú z nich odvodené, majú v nich svoj pôvod. Podľa právnej
teórie, rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré túto otázku riešia z pohľadu dodržania
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, rozhodnutí slovenských i cudzozemských ústavných súdov a najvyšších súdov, však platí, že
vzťah medzi nezákonne obstaraným dôkazov a (ne)použiteľnosťou z nich odvodených dôkazov nie je
vzťahom absolútnym. Uznáva sa však, že ak ide o dôkaz odvodený z dôkazu získaného s porušením
základného práva, taký dôkaz je v trestnom konaní nepoužiteľný a nemožno naň prihliadať v žiadnom
štádiu trestného konania (R., J.: K otázke použiteľnosti protiprávne získaných dôkazov, In: Justičná
revue, 62, 2010, č. 3, s. 364 - 377). V mojej veci preto ide o taký prípad, keď sa majú dôkazy odvodené
z nezákonne vykonaného predchádzajúceho procesného postupu, na podklade ktorých bolo začaté
trestného stíhanie, považovať za nepoužiteľné. Prehliadku osoby, v zmysle § 22 ods. 1 zákona o
policajnom zbore, môže policajt vykonať len ak vykonáva služobný zákrok, teda, ak vykonáva činnosť
pri ktorej bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby (§ 9 ods. 3 zákona o policajnom
zbore) a jej cieľom (účelom) môže byť len bezpečnostná prehliadka osoby, proti ktorej policajt vykonáva
služobný zákrok, zameraná na zistenie zbrane, ktorá by mohla ohroziť život alebo zdravie policajta (tzv.
bezpečnostný dôvod prehliadky). Z hľadiska zákonnosti nesmie využitie oprávnenia podľa § 22 ods. 1
zákona o policajnom zbore sledovať iný záujem, než vykonanie bezpečnostnej prehliadky zameranej na
zistenie a prípadné zaistenie zbrane. Zákaz nútiť osobu, aby prispela k svojmu obvineniu, či usvedčeniu
znamená nielen zákaz nútiť podozrivú, či obvinenú osobu k výpovedi, ale aj zákaz nútiť takúto osobu
k súčinnosti alebo k aktívnemu konaniu, ktoré je potrebné na usvedčenie takejto osoby, teda napríklad
ide aj o zákaz nútiť podozrivú osobu, aby vydala, či vyložila „dobrovoľne\" veci, a to aj veci, ktoré ju môžu
„spojiť\" s trestnou činnosťou. Je v rozpore so zákonom, ak policajt „skúša\" či osoba, ktorá sa mu len
zdá z nejakého subjektívneho dôvodu podozrivá, respektíve bola v minulosti odsúdená, nepácha trestnú
činnosť (napríklad nemá u seba omamné látky) a na toto „skúšanie\" využíva (či skôr zneužíva) usta-
novenie § 22 ods. 1 zákona o policajnom zbore s tým, že ak sa mu podozrenie potvrdí, takúto osobu
zadrží podľa ustanovení Trestného poriadku a ak nie, tak jej vráti veci, ktoré osoba musela vyložiť,
respektíve, ktoré jej boli nájdené pri osobnej prehliadke, ktorá bola vydávaná za tzv. bezpečnostnú
prehliadku.\" (uznesenie Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 3T 21/2011 z 11.2.2011). Moje trestné stíhanie
vychádza z nezákonného obmedzenia mojej osobnej slobody, nezákonného začatia trestného stíhania
a z nezákonných a nepoužiteľných dôkazov. Ako celok je preto neústavné a nezákonné, vyvolávajúce
nezákonný stav, vyžadujúci si nutne reparáciu. Preto navrhujem, aby senát Krajského súdu v Bratislave
zrušil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a rozhodol vo veci sám tak, že ma oslobodí



spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.“

Prokurátor okresnej prokuratúry dôvody odvolania (čl. 450), v neprospech obžalovaného súdu doručil
dňa 20.03.2020 a v týchto poukázal na stanovisko najvyššieho súdu uverejnené pod bodom č.
22 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktoré sa týka -
kvantifikácie obvykle jednorazovej dávky na použitie - § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktoré
odcitoval a k tomuto konštatoval: „S poukazom na vyššie citované stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR mám za to, že z dôvodu absencie (jednoznačného určenia) limitu minimálneho
množstva určujúceho, kedy sa nejedná o drogu a kedy naopak už áno, nemôže obstáť ani stanovenie
množstva dávok drogy mechanickým násobením konkrétneho množstva zaistenej drogy tak, ako
postupoval okresný súd v tomto prípade. Som toho názoru, že ak Najvyšší súd SR vo svojej súčasnej
rozhodovacej praxi konštatuje, že na stanovenie jednej dávky omamnej alebo psychotropnej látky
nejestvuje určené minimálne hmotnostné kritérium (kde túto skutočnosť neustanovil ani zákonodarca),
potom nie je zrejmé, prečo by sa takéto kritérium a na základe akých parametrov malo zohľadňovať
alebo stanovovať byť pri druhej, tretej dávke alebo akejkoľvek vyššej dávke. Je nepochybné, že
pojem „obvykle jednorazová dávka drogy“ je potrebné vykladať ako objektívne kritérium, t.j. je bez
významu, či páchateľom je pravidelný konzument drog, v akom štádiu závislosti sa nachádza a akú
veľkú dávku drogy považuje subjektívne (pre seba) za jednu dávku drogy, respektíve, či páchateľom
je osoba, ktorá si chce drogu aplikovať prvýkrát. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tdo 56/2014 zo dňa 16.12.2014 sa obvykle jednorazovou dávkou rozumie dávka omamnej alebo
psychotropnej látky, ktorá sa bežne u väčšiny užívateľov konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje
konzumný priemer. Práve tento konzumný priemer považuje KEÚ PZ pri stanovovaní množstva dávok
drogy za relevantný ukazovateľ, pričom zároveň na základe dlhoročného skúmania vzoriek zaistených
od koncových užívateľov a dostupných vedeckých poznatkov ustaľuje aj veľmi široké rozpätie jeho
intervalu, ktoré pokrýva množstvo účinnej látky pôsobiacej na tzv. prvokonzumenta až po závislého
konzumenta v konzumnom priemere. V danej veci vykonaným kriminalisticko - expertíznym skúmaním
Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ v Bratislave, odvetvie kriminalistická toxikológia, č.p.:PPZ-
KEU-BA-EXP-2017/4822, ústav celkom zrozumiteľne a logicky argumentuje, že predložené veci
obžalovaným a to: mikroténové vrecko obsahovalo metamafetamín s hmotnosťou 930 mg s priemernou
koncentráciou 76,1 % hmotnostných metamfetamínu obsahujúce 708 mg absolútneho metamfetamínu,
čo je potrebné považovať za minimálne 18 (osemnásť) obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré sú
spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, a kryštalický materiál bielej farby s hmotnosťou
135 mg a priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 76,2 % hmotnostných metamfetamínu
obsahujúce 103 mg absolútneho metamfetamínu, čo je potrebné považovať za minimálne 3 (tri) obvykle
jednorazových dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, čo celkovo
tak tvorí minimálne 21 (dvadsaťjeden) obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po
aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa. Vedecký záver KEÚ PZ (znaleckého ústavu zapísaného v
zozname znaleckých inštitúcií znalcov, tlmočníkov a prekladateľov) nemôže byť nahradený voľnou
úvahou súdu o tom, že zaistené množstvo drogy zodpovedá 10 (desiatim) obvyklým jednorazovým
dávkam drogy (tým, že za jednotlivú dávku metamfetamínu sa považuje, množstvo v „hrubom\" 100 mg,
ktoré obsahuje zároveň najmenej 10 mg čistej látky). V trestnej veci orgány činné v trestnom konaní
vyhodnotili pojem „obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu“, ktorý nie je
definovaný zákonom, ako predbežnú otázku, pričom záver o tejto predbežnej otázke, prirodzene, nebol,
a ani nemôže byť, pokrytý voľnou úvahou orgánov činných v trestnom konaní, ale vychádzal z vedeckých
poznatkov a záverov znaleckého posudku KEÚ PZ. Za obvykle jednorazovú dávku orgány činné v
trestnom konaní vzali tzv. najvyššiu hranicu rozsahu bežnej jednotlivej dávky (hornú hranicu obvyklej
priemernej koncentrácie drogy), tj. jednoznačne v prospech obvineného, v opačnom prípade by sa dalo
uvažovať aj o tom, že obvinený prechovával drogy v množstve 81 dávok. V žiadnom prípade nemožno
súhlasiť so závermi súdu, že za jednu priemernú obvykle jednorazovú dávku metamfetamínu je potrebné
považovať materiál, ktorý dosahuje celkovú hmotnosť minimálne 100 mg a zároveň obsahuje minimálne
10 mg čistej látky, pričom od tejto hmotnosti je potrebné odvíjať aj násobky obvykle jednorazovej dávky
uvedené v ustanovení § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Takýto záver neobstojí nielen z dôvodu,
že zákonné ustanovenie § 135 Trestného zákona definuje prechovávanie drog pre vlastnú potrebu,
tj. nie je generálnym normatívom na určovanie akéhokoľvek množstva drogy, ale najmä z dôvodu, že
takýto záver, nemá žiadnu oporu v zákone ani v súdom citovanom stanovisku, ba čo viac, ani v bazálnej
logike. Trestno-právna zodpovednosť za prechovávanie omamných alebo psychotropných látok je podľa
Trestného zákona založená na tzv. prechovávaní dávok (nie množstva), a to či už pre vlastnú potrebu



alebo prevyšujúcu vlastnú potrebu. Je pritom nepochybne zrejmé, že pri posudzovaní formálneho a
materiálneho obsahu pojmu „obvykle jednorazová dávka“ vyjadrujúceho konzumný priemer, nemôžeme
oddeľovať celkové množstvo drogy od množstva účinnej látky, ale tieto dve veličiny posudzovať vo
vzájomnej jednote a podmienenosti (tak ako to na vedeckej báze vykonáva dlhodobo znalecký ústav),
pretože jedna bez druhej nedáva spoľahlivý obraz o „dávke“, pričom za dávku\" je možné považovať
len to, čo účinkuje a neúčinkuje na bežného spotrebiteľa, a nie to ako si na svojej voľnej úvahe
bez bližšieho odôvodnenia určil súd. Nepostačuje len voľná úvaha súdu, že určité množstvo je jedna
obvykle jednorazová dávka drogy, iba s poukázaním na jej hmotnostné kritérium a účinnú látku, bez
bližšieho zdôvodnenia , ako k predmetnému záveru pri jednotlivej droge došiel. Takáto voľná úvaha
súdu bez bližšej argumentácie, ak chcel nahradiť znalecké zistenia (pričom znalecké skúmanie túto
úvahu obsahuje) tiež neumožňuje preskúmanie tejto konkrétnej hodnoty u metamfetaminu, a to 100 mg
s obsahom 10mg účinnej látky. Na základe uvedené súd tak mal po uznaní viny právne kvalifikovať
konanie obžalovaného ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm.
d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Súčasne mal súd uložiť trest odňatia slobody v zmysle trestnej
sadzby, ktorá je pri uvedenom obzvlášť závažnom zločine od 10 rokov až do 15 rokov, a súčasne na
uvedené uložiť ďalšie tresty na neho nadväzujúce ako je ochranný dohľad. S poukazom na všetky
vyššie uvedené skutočnosti som toho názoru, že vykonaným dokazovaním, a to tak v prípravnom
konaní, ako aj v konaní pred súdom, bol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaný
skutok a právna kvalifikácia tak, ako bol vymedzený v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava V
zo dňa 19.02.2018 apo správnom právnom posúdení je tento skutok potrebné a zákonné kvalifikovať
ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
a) Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené potom navrhujem, aby senát Krajského súdu v
Bratislave zrušil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu, aby vec znova prejednal a rozhodol.“

Vec bola nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku,
predkladacou správou dňa 20.05.2020.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku: Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku platí:
(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 172 ods. 1 písm. c, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
(1) Kto neoprávnene
c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo
d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto
takú činnosť sprostredkuje,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) a už bol za taký čin odsúdený.



Podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona Odňatím slobody až na päť rokov sa páchateľ potrestá, ak
neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor
vo väčšom rozsahu.

Podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona
(2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
(4) Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu
Podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona
Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ
h) spáchal viac trestných činov,
m) bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto
okolnosť neprihliadať.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
(1) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie
úhrnného trestu.
(2) Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším
rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený
skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest
straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest
zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším
rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
(1) Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon
určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie
alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
(2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry pridržiavajúc sa písomných
dôvodov odvolania, navrhla odvolaniu okresnej prokuratúry vyhovieť a odvolanie podané obžalovaným
zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajkyňa obžalovaného uviedla: „Ja sa tak isto pridržiavam písomných dôvodov odvolania, navrhujem,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a aby môjho klienta oslobodil z dôvodu, že nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.“

B. J. X. záverom predniesol: „Ja sa tak isto pridržiavam prednesu mojej obhajkyne a dávam súdu na
úvahu, či by sa vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Dunajská Streda nedalo upustiť od uloženia
ďalšieho trestu.“



Krajský súd, ako súd odvolací, na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods.
1 Trestného poriadku správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli
aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné,
avšak nie v smere v akom sa domáhal a odvolanie okresnej prokuratúry dôvodné nie je.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného
poriadku, najmä zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu - §
2 ods. 9 Trestného poriadku, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Trestného poriadku i rovnosti
strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Trestného poriadku. Odvolací súd teda konštatuje, že okresný súd
dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

K výroku o vine

Zo strany okresného súdu bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného J. X., svedkov I. Y.,
I. S., F. Y., prečítaním znaleckých posudkov I.. S. I., V.. I. N., V.. F. Q., prečítaním a oboznámením
listinných dôkazov, hodnoteniami na obžalovaného ako aj odpisu registra trestov obžalovaného. Súd
prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení
dôkazov dospel súd k týmto záverom: žalovaný skutok je preukázaný výpoveďami svedkov príslušníkov
PZ, ktorí si síce na hlavnom pojednávaní detaily priebehu skutku po 2 rokoch nepamätali, avšak
odkazovali na ich výsluchy v prípravnom konaní, kde podrobne, vecne, logicky popísali okolnosti, za
ktorých obžalovaný J. X. vydal drogy, z ktorých v kontexte aj so zápisnicou o dobrovoľnom vydaní
veci podpísanou obžalovaným vyplýva, že obžalovaný J. X. drogy vydal dobrovoľne, potom, čo sám
policajtom povedal, že jeho aktivity nesmerujú k vytiahnutiu zbrane, ale premiestňuje drogu, ktorú
má pre seba na dlhšie časové obdobie. Drogu obžalovaný vydal po náležitom zákonnom poučení
zo strany polície, takže súd nemá dôvod týmto dôkazom neuveriť, obhajobné tvrdenia obžalovaného
považuje za účelové v snahe znezákoniť priebeh policajného zákroku, pričom pokiaľ svedok Y. dáva
čiastočne za pravdu obžalovanému, že zháňal peniaze, táto časť obhajoby obžalovaného je irelevantná
vo vzťahu ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. V právnej kvalifikácii skutku a ku skutkovej vete
súd podotýka, že v slovenskom právnom poriadku je už desiatky rokov absurdný stav nedefinovania
dávok tej-ktorej látky, ktorá je zapísaná na zozname látok jedným slovom ľudovo označených ako
„drogy“, pričom tento pretrvávajúci stav vytvára neprehľadnú situáciu výkladov k množstvu drogy ako
jednotlivej dávky, nielen pre páchateľov trestného činu, ale pre orgány činné v trestnom konaní či
súd, ktorý v konečnom dôsledku nesie zodpovednosť v podobe rozhodnutia za právny stav, za ktorý
zodpovedá dlhodobo niekto iný (legislatíva). Napriek tomu súd konštatuje a nebude siahodlho rozoberať,
prečo s takouto filozofiou nesúhlasí, že legislatíva v určovaní množstva tej-ktorej látky ako jednotlivá
dávka, je nahradená výkladmi súdov, ktoré sa v časovo nie veľkom rozpätí niekoľkokrát menili, avšak
judikatúra sa aktuálne vyvíja aj v zmysle Zb. stanovísk NS a rozhodnutí súdov 2/2019 v tom smere,
že za jednotlivú dávku metamfetamínu sa považuje množstvo v „hrubom“ 100 mg, ktoré obsahuje
zároveň najmenej 10 mg čistej látky. V konkrétnom prípade bolo preukázané, že obžalovaný vydal
930 mg látky „v hrubom“ s priemernou koncentráciou 76,1 % hmotnostných metamfetamínu a 135 mg
látky „v hrubom“ s priemernou koncentráciou 76,2 % hmotnostných metamfetamínu, čo podľa KEÚ PZ
predstavuje 18 - 71 a 3 - 10 obvykle jednorazových dávok drogy, avšak v zmysle všeobecne uznávaných
kritérií o tom, že za jednu dávku drogy sa považuje 100 mg látky „v hrubom“ s najmenej 10-percentným
zastúpením metamfetamínu „v čistom“, predstavuje súhrnne 1 065 mg, čo treba považovať za 10 dávok,
keďže ide o „dostatočnú koncentráciu“ na ovplyvnenie psychiky konzumenta, takže v tomto smere
súd upravil aj skutkovú vetu, pričom ponechal aj ďalšiu časť textu skutkovej vety o predchádzajúcom
odsúdení za drogový trestný čin, ktorá síce nemá po zmene právnej kvalifikácie vplyv na novú právnu
kvalifikáciu, avšak dokresľuje situáciu, i keď bez konkrétneho právneho významu na právnu kvalifikáciu,
o predchádzajúcich drogových trestnoprávnych aktivitách obžalovaného J. X.. S poukazom na to, že
v konkrétnom prípade sa jednalo o 10 dávok drogy, súd za použitia ustanovenia § 135 ods. 2 Tr.
zák. právne kvalifikoval na rozdiel od obžaloby konanie obžalovaného ako prečin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 171 ods. 2 Tr. zák. a týmto trestným činom bol aj obžalovaný J. X. uznaný vinným.“



Úvodom je nutné uviesť, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením
§ 168 Trestného poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia
rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a právneho
posúdenia. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným
rozsudkom prvostupňového súdu.

Ani odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie vierohodnosti výpovedí vypočutých svedkov, ktoré
výsluchy boli vykonané procesným spôsobom a obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovali v
kontexte aj s výpoveďami znalcov a písomne vyhotovenými znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi.

Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie
ďalších dôkazov a preto si tiež osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a
vysvetlil, a tak odkazuje na príslušnú časť zdôvodnenia napadnutého rozsudku.

Z jeho odôvodnenia je zároveň zrejmé, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného aj vo vzťahu
ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (prečinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 171 odsek 1 Trestného zákona), je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo
podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu tak, ako sú vyjadrené v napadnutom
rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávanom na hlavnom
pojednávaní. Vzhľadom na to, odvolací súd v otázke skutkových zistení, odkazuje na veľmi podrobne
rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil (už vyššie
citované). Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z
neho správne skutkové zistenia.

Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového súdu pritom nemožno posudzovať
izolovane, keďže z hľadiska predmetu tvoria jeden celok (primerane pozri napr. uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 1. júna 2016, sp. zn. I. ÚS 336/2016). Skutočnosť, že odvolateľ sa
nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže
sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré
usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a dostatočným spôsobom vyhodnotil trestné
konanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku a jeho správne právne závery majú dostatočný
skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.
Nadriadený súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto
je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

Z dôvodov súdu prvého stupňa (str. 5 - 6 napadnutého rozsudku - už vyššie v tomto rozhodnutí
citovaných) jasne vyplýva spôsob, akým sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného, v ktorej obžalovaný
naďalej pokračuje aj v dôvodoch odvolania. Závery súdu prvého stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu
osvojil a nemá zákonný dôvod na zmenu týchto záverov.

K odvolacím námietkam obžalovaného:

K námietkam uvádzaným v odvolaní obhajkyne krajský súd konštatuje, že správne súd prvého stupňa
zdôraznil, že veci dôležité pre trestné konanie (zaistené omamné a psychotropné látky) boli získané
a do trestné konania zabezpečené zákonným spôsobom podľa ustanovení Trestného poriadku. teda
k námietke obhajoby spočívajúcej v tom, že procesný postup príslušníkov PMJ a ním získané dôkazy
nemajú legálny základ, pretože príslušníci PMJ po vykonaní služobného zákroku, (ohľadne preverenia,
či sa nejedná o vozidlo kradnuté) s negatívnym záverom, nemali pokračovať v nezákonnej prehliadke



dopravného prostriedku ako aj v bezpečnostnej prehliadke a teda zneužili svoje postavenie vyplývajúce
zo zákona č. 171/1993 Zb., odvolací súd poukazuje na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 17.04.2017 (čl. 93
- rukou písaná verzia), z ktorej je zrejmé, že dňa 17.04.2017 o 09,40 hod. bol podľa § 89 ods. 1 Trestného
poriadku vyzvaný J. X. na vydanie veci dôležitej pre trestné konanie, pričom vydal 1ks plastikový sáčik  s
obsahom bieleho prášku a následne  zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 17.04.2017 (čl. 95 - rukou písaná
verzia), z ktorej je zrejmé, že dňa 17.04.2017 o 11,20 hod. bol podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku J.
X. vyzvaný na vydanie veci dôležitej pre trestné konanie, pričom vydal 1ks koženú bundu s obsahom
neznámej kryštalickej látky vo vnútornom vrecku, z ktorých zápisníc zhodne vyplýva, že vyzvaná osoba,
tj. J. X. bola osobitne poučená aj o tom, že k vydaniu veci nesmie byť žiadnym spôsobom nútená a nemá
povinnosť tak urobiť, ak by si vydaním mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania v súvislosti s
vydanou vecou. Následne vyzvaná osoba J. X. dobrovoľne vydala vyššie uvedené veci a obe zápisnice,
na znak súhlasu s obsahom, vlastnoručne podpísala.

Z obsahu oboch citovaných zápisníc o vydaní veci je zistiteľné, že príslušníci PZ postupovali v súlade
s ustanovením § 89 ods. 1 Trestného poriadku a vyzvanej osobe aj poskytli poučenie o prípade, v
ktorom môže vydanie veci odmietnuť. Vyzvaná osoba J. X. po poučení dobrovoľne vydala veci, pričom
nevyužila možnosť odmietnuť vydanie veci vzhľadom k poskytnutému poučeniu (tj. s poukazom na zákaz
sebaobvinenia), respektíve žiadnym spôsobom nenamietala, že veci nemá u seba, či pri sebe a preto
nič ani nemôže na účely trestného konania vydať.

Z uvedeného procesného postupu príslušníkov PZ vyplýva, že obe veci (1ks plastikový sáčik s obsahom
bieleho prášku a 1ks koženú bundu s obsahom neznámej kryštalickej látky vo vnútornom vrecku)
boli získané zákonom predpokladaným spôsobom. Ide preto o dôkaz, ktorý bol získaný z dôkazného
prostriedku upraveného Trestným poriadkom, bol teda získaný zákonne a ide o procesne použiteľný
dôkaz v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku.

Teda pokiaľ išlo o námietky, že príslušníci PZ postupovali v rozpore so zákonom o policajnom zbore pri
vykonávaní služobného zákroku, tak je potrebné zopakovať, že príslušníci PZ postupovali pri získavaní
dôkazu podľa Trestného poriadku (§ 89 ods. 1 Trestného poriadku) a nie podľa zákona o policajnom
zbore. Z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by príslušníci PZ zabezpečovali dôkaz podľa zákona o
policajnom zbore. Príslušníci PZ teda ani nemohli pri zabezpečovaní dôkazu postupovať v rozpore
so zákonom o policajnom zbore, nakoľko pri zabezpečovaní dôkazu nebola napríklad vykonávaná
kontrola (prehliadka) motorového vozidla a ani nebola vykonávaná tzv. bezpečnostná osobná prehliadka
podľa zákona o policajnom zbore na ulici pri motorovom vozidle. Krajský súd uzatvára, že dôkaz
(1ks plastikový sáčik s obsahom bieleho prášku) bol do trestného konania zabezpečený postupom
podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku a čo sa týka koženej bundy tak dôkaz obžalovaný vydal
pred umiestnením do cely predbežného zaistenia (zhodná výpoveď oboch svedkov), pričom od jeho
zadržania pri vozidle až do umiestnenia do cely s obžalovaným absolvovali návštevu nemocničného
zariadenia z dôvodu toxikologického vyšetreniam, ktoré obžalovaný odmietol a preto sa s ním vrátili na
oddelenie a pri umiestnení do cely predbežného zaistenia zápisnične dobrovoľne vydal koženú bundu,
v ktorej vrecku bola rozsypaná biela kryštalická látku, pričom obžalovaný pri výsluchu k týmto veciam
uviedol, že sa jednalo o drogy, ktoré mal pre vlastnú potrebu a teda k vydaniu vecí došlo na základe
dobrovoľného vydania zo strany obžalovaného a nie na podklade služobného zákroku polície podľa
zákona o policajnom zbore.

Z výpovede svedkov - oboch príslušníkov PZ I. S. a I. Y. jednoznačne vyplýva, že vozidlo vedené
obžalovaným zastavili a kontrolovali z dôvodu, že malo dieru, resp. poškodený zámok na dverách auta,
v dôsledku čoho vzniklo podozrenie, že by sa mohlo jednať o vozidlo kradnuté, čo po zastavení auta aj
preverili. Následne konaním obžalovaného vo vozidle, tento sa snažil niečo skryť, manipuloval s vecami,
ktoré prekladal do zadnej časti auta, bol nervózny, manipuloval rukami vo vreckách oblečenej bundy, na
čo ho obaja vyzvali, aby sa upokojil a držal ruky tak aby na ne videli, na čo im oznámil, že sa nemusia
báť, pretože zbraň pri sebe nemá, ale má drogy pre vlastnú potrebu (výpovede svedkov z čl. 61 a čl.
66 z prípravného konania). Poučili ho podľa § 89 Trestného poriadku, drogy dobrovoľne vydal a na
mieste bola rukou spísaná zápisnica o dobrovoľnom vydaní veci obžalovaným. Opätovne je potrebné
zdôrazniť, že obaja svedkovia jak v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní potvrdili, že jedna
zápisnica o vydaní veci sa spisovala priamo na mieste (rukou I. Y. a je ním aj podpísaná) na ulici, pri aute
a druhá na oddelení (na ktorej podpis chýba, k čomu svedok povedal, že sa tak stalo pravdepodobne
nedopatrením), pričom v oboch prípadoch obžalovaného poučili, že tieto veci nemusí vydať, ak by si



privodil trestné stíhanie k čomu nenamietal a veci dobrovoľne vydal. Svedkovia pri výsluchu zotrvali na
vyjadrení, že určite obžalovaného poučili v rámci zápisnice o vydaní veci, pričom svedok I. Y. rozhodne
poprel tvrdenie obžalovaného, že sáčok mu bol z bundy vytiahnutý, pretože takýto zákrok je z jeho strany
vylúčený a takto nepostupuje. Podľa svedkov sa obžalovaný sám priznal, že má pri sebe pervitín, ktorý
si kúpil pre osobnú potrebu a podľa podpísaných zápisníc o vydaní veci, tieto dobrovoľne vydal podľa
§ 89 Trestného poriadku.

Teda z vykonaného dokazovania, najmä zo svedeckých výpovedí príslušníkov PZ je zrejmé, že títo
vykonali kontrolu motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný, či nepochádza z trestnej činnosti, keďže
toto vykazovalo poškodenie na dverách auta, čo následne preverili a po tom ako si všimli nervózne
správanie obžalovaného, ktorý manipuloval rukami vo vreckách bundy, im sám uviedol, že zbraň pri
sebe nemá, ale má pervitín, ktoré podozrenie sa rozhodli preveriť postupom podľa § 89 Trestného
poriadku a vyzvali ho na dobrovoľné vydanie veci, čo aj obžalovaný urobil, tj., pri vozidle dobrovoľne vydal
1ks plastikový sáčik s obsahom bieleho prášku a na oddelení PZ dobrovoľne vydal 1ks koženú bundu
s obsahom kryštalickej látky vo vnútornom vrecku (podľa vlastného vyjadrenia sa jednalo o pervitín
pre vlastnú potrebu), pričom expertíznym skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ bolo
zistené, že sa jednalo o metamfetamín, tj. psychotropnú látku.

Krajský súd teda uzatvára , že príslušníci PZ postupovali v súlade s Trestným poriadkom a to ihneď
ako nadobudli podozrenie o možnom páchaní trestnej činnosti a dôkaz, ktorý bol predmetom tohto
podozrenia nadobudli zákonným spôsobom v zmysle ustanovení Trestného poriadku. V tomto smere
poukazuje odvolací súd aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že výkonom
oprávnenia policajta na zastavenie vozidla je existencia kvalifikovanej dôvodnosti podozrenia z páchania
trestného činu (na dverách auta bolo poškodenie v oblasti zámku), na podklade ktorej skutočnosti
boli príslušníci PMJ oprávnení dať obžalovanému pokyn na zastavenie vozidla (napríklad rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/92/2016), teda ide o služobný zákrok v zmysle zákona o Policajnom
zbore. Podozrenie zo spáchania trestného činu môže policajt nadobudnúť aj pri výkone tohto oprávnenia,
pričom v takomto prípade postupuje už podľa § 89 Trestného poriadku, čo v danom prípade naplnené
bolo.

K procesnému postupu prvostupňového súdu (čl. 321), ktorým vykonal dôkaz prečítaním úradného
záznamu, čo obhajkyňa správne namietala, krajský súd pripomína, že úradný záznam nie je dôkazom,
ktorý by mohol byť vykonaný na hlavnom pojednávaní, respektíve, z ktorého by bolo možné vychádzať
pri ustaľovaní skutkového stavu. Účelom úradných záznamov je popísať postup polície o tom, že mal
byť alebo mohol byť spáchaný trestný čin, prípadne popísať postup polície pri realizovaní oprávnení
podľa zákona o policajnom zbore, tj. ide o dokumentovanie operatívneho postupu polície pred začatím
trestného stíhania. Úradný záznam vypracovaný príslušníkmi PZ teda nie je dôkazným prostriedkom
použiteľným v trestnom stíhaní osoby, ktorého obsah by mohol byť dôkazom, ale ide len o záznam
postupu polície, ktorý má, pre trestné stíhanie, len povahu informácie. Rovnako tak len povahu
informácie (teda nie dôkazu) má aj zápisnica o podaní vysvetlenia. Uvedené právne závery vyplývajú aj
z judikatúry (napríklad R 26/1989), ktorá konštatuje, že vysvetlenia osôb, úradné záznamy, či iné zápisy
polície nemôžu slúžiť ako dôkaz v konaní pred súdom. Za dôkaz v trestnej veci môžu slúžiť len svedecké
výpovede príslušníkov PZ, ktorí vykonávali operatívne šetrenie na mieste, respektíve služobný zákrok,
prípadne svedecké výpovede osôb, ktoré poskytovali vysvetlenie do zápisnice o podanom vysvetlení (v
rámci komparatívnej metódy výkladu práva možno primerane použiť aj judikatúru Najvyššieho súdu ČR
R 45/1994 - I., ktorá už spomenutú judikatúru dopĺňa tak, že úradný záznam ako aj zápisnice o podaných
vysvetleniach nie je možné na hlavnom pojednávaní prečítať ani ako listinný dôkaz). V tomto smere
pochybil súd prvého stupňa, ktorý úradný záznam prečítal na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz.

Súd prvého stupňa však správne na hlavnom pojednávaní uznal obžalovaného vinným, na rozdiel od
podanej obžaloby, nie zo spáchania zločinu, ale zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods.
2 Trestného zákona.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní (výpoveď obžalovaného z prípravného konania,
výpovede príslušníkov PZ, či znalecké dokazovanie KEÚ PZ ohľadne skúmania zaistených látok)
vyplýva bez rozumných pochybností, že obžalovaný dňa 17.04.2017 v Bratislave - Petržalke mal
vo svojej držbe úmyselne a protiprávne 1ks plastikový sáčik, ktorý obsahoval metamfetamín s



hmotnosťou 930mg s priemernou koncentráciou 76,1% hmotnostných obsahujúci 708mg absolútneho
metamfetamínu a koženú bundu s obsahom metamfetamínu o hmotnosti 135mg s priemernou
koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 76,2% hmotnostných obsahujúcu 103mg absolútneho
metamfetamínu.

Napokon, tieto skutkové okolnosti (vrátane úmyselného zavinenia obžalovaného vo vzťahu k
prechovávaniu zaistenej omamnej a psychotropnej látky) neboli v danom trestnom konaní medzi
procesnými stranami sporné.

K odvolacím námietkam okresnej prokuratúry:

Prokurátor v odvolaní namieta výrok o vine z dôvodu ustálenia počtu obvykle jednorazových dávok
zaistenej drogy a teda aj právne posúdenie konania obžalovaného, pričom je názoru, že pri tejto okolnosti
je nutné striktne vychádzať zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ. Pri stanovení počtu obvykle jednorazových dávok drogy prokurátor poukazujúc na rozhodnutie č.
22 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2019, ako aj právny
záver a jednoznačný výklad právneho pojmu „obvykle jednorazová dávka“, ktorý najvyšší súd vyslovil
v uznesení zo dňa 16.12.2014, sp. zn. 2Tdo/56/2014 (R 87/2015), pričom má za to, že z dôvodu
absencie jednoznačného určenia, limitu, minimálneho množstva určujúceho kedy sa jedná o drogu a
kedy sa o drogu nejedná, je nutné pojem „obvykle jednorazová dávka“ drogy (v zmysle uznesenia sp. zn.
2Tdo/56/2014) rozumieť dávku omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne u väčšiny užívateľov
konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer a práve tento priemer považuje KEÚ
PZ pri stanovovaní množstva dávok za relevantný ukazovateľ.

V konkrétnej posudzovanej veci obžalovaného J. X. bolo podľa vypracovaného znaleckého posudku
ústavom, podľa prokurátora ústav rozumne a zrozumiteľne argumentuje, „že predložené veci
obžalovaným a to: mikroténové vrecko obsahovalo metamafetamín s hmotnosťou 930 mg s priemernou
koncentráciou 76,1 % hmotnostných metamfetamínu obsahujúce 708 mg absolútneho metamfetamínu,
čo je potrebné považovať za minimálne 18 (osemnásť) obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré sú
spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, a kryštalický materiál bielej farby s hmotnosťou
135 mg a priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 76,2 % hmotnostných metamfetamínu
obsahujúce 103 mg absolútneho metamfetamínu, čo je potrebné považovať za minimálne 3 (tri) obvykle
jednorazových dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, čo celkovo tak
tvorí minimálne 21 (dvadsaťjeden) obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní
ovplyvniť psychiku užívateľa. Vedecký záver KEÚ PZ (znaleckého ústavu zapísaného v zozname
znaleckých inštitúcií znalcov, tlmočníkov a prekladateľov) nemôže byť nahradený voľnou úvahou súdu
o tom, že zaistené množstvo drogy zodpovedá 10 (desiatim) obvyklým jednorazovým dávkam drogy
(tým, že za jednotlivú dávku metamfetamínu sa považuje, množstvo v „hrubom\" 100 mg, ktoré obsahuje
zároveň najmenej 10 mg čistej látky).“

Teda prokurátor zotrváva na názore, že pri stanovovaní množstva obvykle jednorazovej dávky drogy“
sa musí vychádzať z vedeckých poznatkov a záverov KEÚ PZ, avšak opomína, že aj odborná lekárska
literatúra vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazová dávka nie je pojem medicínsky, ale ide o čisto
právnu konštrukciu a preto znalec lekár (napríklad psychiater, či KEÚ PZ) nemôže zodpovedať otázku
aká je obvykle jednorazová dávka drogy pre konkrétnu osobu. Navyše, zistenie individuálneho stavu
závislosti u každého obvineného zvlášť by bolo možné prakticky zistiť len klinickým experimentom, čo by
však bolo v rozpore so zákonom. Znalec (lekár) teda nie je oprávnený zodpovedať otázku aká je obvykle
jednorazová dávka drogy u konkrétnej osoby, pretože ide o zodpovedanie otázky právnej a nie je ju
možné zodpovedať ani z praktického hľadiska, nakoľko by sa tak muselo stať za použitia neprípustného
klinického experimentu (primerane B., Ľ.: Pojem \"obvykle jednorazová dávka\" nie je medicínsky pojem,
publikované v časopise Alkoholizmus a drogové závislosti č. 4/2012).

Teda pojem „obvykle jednorazová dávka drogy\" je pojmom právnym a KEÚ PZ ako znalecký ústav
nie je kompetentný definovať, či vykladať právne pojmy. Na týchto skutočnostiach nezmenila nič ani
judikatúra, na ktorú odkazuje prokurátor v podanom odvolaní. Právny pojem \"obvykle jednorazovej
dávky\" sa odvodzuje, pri jednotlivých druhoch drog, od jej priemernej hmotnosti. Pojem omamná látka,
či psychotropná látka, v spojení s termínom obvykle jednorazová dávka, sú znakmi objektívnej stránky
trestného činu podľa § 171 Trestného zákona a práve preto sa obvykle jednorazová dávka definuje



prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria), nakoľko v ňom sa zároveň spája
objektívne aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa (napríklad páchateľ, ktorý kupuje drogy má
záujem spravidla o určité množstvo drogy a množstvo, ktoré kupuje je pokryté jeho zavinením, taktiež
páchateľ, ktorý drogy prechováva má určitú vedomosť o ich množstve, t. j. aké veľké množstvo drogy
má u seba a táto okolnosť je pokrytá jeho zavinením).

Hmotnostné kritérium je preto prvoradé kritérium a to bez ohľadu na to ako a či budú v konkrétnom
prípade drogy páchateľom rozdelené na jednotlivé dávky. Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej
látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 Trestného
zákona, nakoľko ak zaistená droga nemá požadovanú kvalitu (množstvo účinnej látky) nejde už o
látku schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nejde teda už o návykovú látku. Vzhľadom na
uvedené, je vždy nevyhnutné skúmať aj množstvo účinnej látky v zaistenej droge. Toto kritérium má
pritom význam len z hľadiska objektívnej stránky trestného činu, pretože množstvo účinnej látky v droge
nie je spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, nakoľko sa dá určiť len v laboratórnych podmienkach
(napríklad skúmanie znalcom) a väčšina páchateľov vie len to, o aký druh drogy ide a v akom množstve
sa predáva, či kupuje alebo prechováva a to bez toho, aby poznali presné zloženie drogy z hľadiska
účinnej látky. Skutočnosť, že množstvo účinnej látky v droge nemôže byť kritériom určovania počtu
obvykle jednorazových dávok drogy (tak ako pri určovaní obvykle jednorazovej dávke drogy nesprávne
postupuje KEÚ PZ), pretože sa dá zistiť len expertíznym skúmaním a preto nemôže byť zahrnuté
zavinením páchateľa, vyplýva aj z ustálenej súdnej rozhodovacej praxe (pozri primerane napríklad
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/65/2010, prípadne rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Tdo 66/2015 z 30.03.2016, resp. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/33/2018 a
nadväzujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/83/2018 z 20.03.2019).

Potom pokiaľ ide o pervitín, krajský súd uzatvára, že zaistené: 1 ks mikroténové vrecko obsahovalo
metamfetamín s hmotnosťou 930 mg s priemernou koncentráciou 76,1 % hmotnostných a bunda
obsahovala kryštalický materiál bielej farby s hmotnosťou 135 mg a priemernou koncentráciou účinnej
látky metamfetamínu 76,2 % hmotnostných s tým, že metamfetamín je zaradený v zmysle zákona
č. 139/1998 Z. z. do II. skupiny psychotropných látok, pričom z ustálenej rozhodovacej činnosti
Krajského súdu v Bratislave (napríklad uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/44/2016 a
4To/115/2017 a 4To/33/2018), vyplýva, že za jednu priemernú obvykle jednorazovú dávku psychotropnej
látky metamfetanímu je potrebné považovať materiál, ktorý dosahuje minimálnu celkovú hmotnosť 100
mg s obsahom účinnej látky minimálne 10 mg (metamfetamín vo forme voľnej bázy). Od celkovej
hmotnosti 100 mg sa potom odvíjajú násobky obvykle jednorazovej dávky drogy uvedené v ustanovení
§ 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Celková hmotnosť zaisteného materiálu sa pritom posudzuje vo
svojej celistvosti a je bez významu, či páchateľ mal prechovávané množstvo drogy rozdelené na viacero
častí (napríklad rozdelené do tzv. skladačiek).

Na tomto mieste krajský súd pripomína, že vyššie uvedené určovanie obvykle jednorazovej dávky
pervitínu a to spôsobom, ktorý stanovil Krajský súd v Bratislave vo svojej rozhodovacej činnosti (tj. 100
mg zodpovedajúce hmotnostne jednej priemernej dávke) označil Najvyšší súd Slovenskej republiky za
správny a zodpovedajúci zákonu.

Možno preto uzatvoriť, že v danom prípade prechovávanie 930 mg metamfetamínu zodpovedá z
hmotnostného hľadiska deviatim obvykle jednorazovým dávkam drogy a 135 mg metamfetamínu
zodpovedá jednej obvykle jednorazovej dávke drogy. Tieto skutkové zistenia teda plne zodpovedajú
právnej kvalifikácii, ktorá bola použitá súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Výrok o vine
uvedený v napadnutom rozsudku preto nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti o svojej správnosti.

Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že i napriek zmene právneho posúdenia skutku z obzvlášť
závažného zločinu na prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona súdom
prvého stupňa, tento síce upravil skutkovú vetu, ale „ponechal aj ďalšiu časť textu skutkovej vety o
predchádzajúcom odsúdení za drogový trestný čin, ktorá síce nemá po zmene právnej kvalifikácie vplyv
na novú právnu kvalifikáciu, avšak dokresľuje situáciu, i keď bez konkrétneho právneho významu na
právnu kvalifikáciu, o predchádzajúcich drogových trestnoprávnych aktivitách obžalovaného J. X.“ (str.
5 rozsudku). V nadväznosti na uvedené krajský súd dodáva, že s takýmto postupom nesúhlasí, pretože
„Skutková veta (popis skutku) nie je totožná s právnou vetou a spravidla nepoužíva terminológiu



právnej vety (teda terminológiu dotknutého zákonného ustanovenia), aj keď sa niekedy použité výrazy
a formulácie skutkovej a právnej vety nevyhnutne prekrývajú (zhodujú). Skutková veta však musí
s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným
momentom použitej právnej kvalifikácie.“(rozhodnutie NSSR sp. zn. 2Tdo/38/2016). Teda ponechanie
textu v skutkovej vete poukazujúce na „opätovnosť“, tj. fakt, že obžalovaný už bol za taký trestný
čin odsúdený (kvalifikačný znak viažuci sa výlučne k ods. 2 ustanovenia § 172 Trestného zákona)
spôsobuje, že skutok uvedený vo výroku rozsudku nezodpovedá použitej právnej kvalifikácii, i keď takto
prijaté rozhodnutie prvostupňovým súdom nevyvoláva závažné procesné nedostatky, odvolací súd ho z
dôvodu vyššie naznačeného, považuje za nadbytočný.

K výroku o treste

Prvostupňový súd výrok o uloženom treste odôvodnil nasledovne: „Pri rozhodovaní o treste súd vzal
do úvahy priťažujúce okolnosti - § 37 písm. h) (spáchal viac trestných činov), písm. m) (bol už za
trestný čin odsúdený), a za použitia ustanovení o ukladaní súhrnného trestu za podmienok ukladania
úhrnného trestu súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov
so zaradením obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu, bol vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin. za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava V 0T/8I/20I7 z 19. 4. 2017, ako aj všetkých rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Z pôvodného rozsudku pri ukladaní
súhrnného trestu súd prevzal výrok o ukladaní trestu zákazu činnosti.“

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa nepochybil pri ukladaní trestu, nakoľko vychádzal z
trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 171 ods. 2 Trestného zákona (trestná sadzba až na 5 rokov),
pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil dve priťažujúce okolnosti a to podľa
§ 37 písm. h/ Trestného zákona, tj. spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona,
tj. bol už za trestný čin odsúdený a správne uvážil, že prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu.
Totiž obžalovaný J. X. sa trestnej činnosti, ktorá je predmetom preskúmavania odvolacím súdom dopustil
dňa 17.04.2017 a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/81/2017 z 19.04.2017
(oznámeným 19.04.2017), právoplatným 19.04.2017 bol uznaný vinným z prečinu podľa § 289 ods. 2
Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 17.04.2017 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere
3 mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a
na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov.

Z uvedeného je zrejmé, že medzi spáchaním týchto trestných činov (sp. zn. 0T/81/2017 a nášho
prejednávaného) z časového hľadiska nebol súbeh týchto trestných činov prerušený vyhlásením
odsudzujúceho rozsudku/oznámením trestného rozkazu a preto prichádza do úvahy uloženie súhrnného
trestu a voči takémuto postupu súdu prvého stupňa nemožno mať výhrady.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona: ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Odvolací súd nezistil pochybenie vo vzťahu k ustáleným a priznaným dvom priťažujúcim okolnostiam
podľa § 37 písm. h/ a písm. m/ Trestného zákona a tieto bez výhrad akceptoval.

Teda poukazujúc na vyššie uvedené pri vyhodnotení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností aj
odvolací súd dospel k záveru, že prevyšuje pomer priťažujúcich okolností a preto v súlade s § 38 ods.
4 Trestného zákona bola dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby (v rozpätí od 1 rok do 5
rokov) zvýšená o 1/3.

Poukazujúc na vyššie rozvedené nadriadený súd v tomto kontexte prihliadol na okolnosti prípadu,
spôsob spáchania trestného činu, jeho charakter ako aj na osobu obžalovaného J. Csóku a dospel
k záveru, že súhrnný trest odňatia slobody uložený vo výmere dva roky a šesť mesiacov, na výkon
ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, je trestnom zákonným, primeraným,
ktorý plne v súlade s účelom trestu tak ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona môže
dostatočne zabezpečiť ochranu spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a



vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a preto trest v tejto výmere uložil
aj svojím rozhodnutím.

Keďže súd ukladal trest súhrnný postupom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste
trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V 0T/81/2017 z 19. 4. 2017, ako aj všetkých rozhodnutí na
tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
pričom z tohto trestného rozkazu, pri ukladaní súhrnného trestu, odvolací súd prevzal výrok o uložení
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 30 mesiacov.

S poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd zistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového súdu,
rozhodol tak na podklade odvolania podaného obžalovaným a modifikoval skutkovú vetu a rozhodol
výrokom I. a odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava V, podľa § 319 Trestného poriadku, výrokom II.
zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "0T/81/2017", "guid": "fccf8eee-302e-40da-ac94-15ca6b0e7db0:2a4ba2c1-8da0-4939-9a19-1b5daef2ca5e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6871695b-b723-4b86-9e18-907e0b6c631c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.336.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2016 z 1. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.336.2016.1"}, {"guid": "5aed3af1-8556-4503-bfc4-e77151d63182:6face54c-d293-42cf-a2e4-42f93407ad5a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2509010183.1", "spisova_znacka": "4Tdo/92/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/92/2016 z 17. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2509010183.1"}, {"guid": "976b5684-fefd-4d2d-956c-15dedf7f4dc9:49e00d6f-ed8c-41f7-a67d-0f56f7cff391", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5412010053.1", "spisova_znacka": "2Tdo/56/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/56/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5412010053.1"}, {"guid": "9ca0c9e7-1b27-4df0-a60d-668489ac2a67:1e078ece-2ebf-4b37-8807-5abbab5d1602", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1517010244.1", "spisova_znacka": "4To/33/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/33/2018 z 14. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1517010244.1"}, {"guid": "6d8d0b44-cf33-407c-9f2c-655b43ae4165:30d8a08a-772a-4b38-b5d9-680b8502023e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6416010356.1", "spisova_znacka": "4To/115/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/115/2017 z 7. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-11-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6416010356.1"}], "citovane_v": []}