Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/50/2019 z 28. 4. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2020, sp. zn. 20CoP/50/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1518201496.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/50/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1518201496.1 | 2020-04-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f355269-0d46-4f7d-8d65-dda37ca2a67b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1518201496.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/50/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518201496
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1518201496.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov
senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: N. W., G. V. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A,816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka-
M.. W. W., G. V. XX.XX.XXXX, E. K.: C. XX, XXX XX K. Q. U. -Y. W. K., G. V. XX.XX.XXXX, K.: V. R.
X, XXX XX K., o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28. novembra 2018 č. k. 59P/82/2018 - 109, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28. novembra 2018 č. k. 59P/82/2018 -
109 v napadnutej časti, p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. OOkresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 28.11.2018 č. k. 59P/82/2018 - 109 rozhodol o zmene
úpravy styku otca s maloletou N. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ňou v každom kalendárnom
týždni v stredu od 17,00 hod. do 18,30 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 10,00
hod. do 12,00 hod. s výnimkou obdobia od 23.12. do 03.01. v každom kalendárnom roku s tým, že
miestom odovzdania a prevzatia bude miesto bydliska matky. Matke určil povinnosť maloletú N. na styk
riadne pripraviť. Súd prvej inštancie vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozhodnutím súd prvej
inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.04.2017, č.k. 17P/327/2016-130 v
časti o úprave styku. Nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu účastníkovi konania.

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.03.2018 sa matka
domáhala zmeny doterajšej úpravy styku otca s maloletou N. tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s
maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 12,00 hod. za prítomnosti matky, s výnimkou
obdobia od 22.12. príslušného kalendárneho roku do 03.01. nasledujúceho kalendárneho roku, a každý
štvrtok od 16,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky, čo by neplatilo pre obdobie, kedy budú detské
jasle, ktoré maloletá navštevuje, zavreté, s tým, že matka bude povinná maloletú na styk s otcom v
určených časoch pripraviť a odovzdať mu ju v mieste jej bydliska, resp. počas štvrtka v mieste detských
jaslí, ktoré maloletá navštevuje a otec bude povinný v určených časoch maloletú jej na rovnakom mieste
vrátiť. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude oprávnená len matka. Návrh odôvodnila matka
zmenenými pomermi tak na strane otca, ktorý sám uviedol, že od 01.10.2017 sa pre zmenu zamestnania
môže stretávať s maloletou len cez víkend, ako aj zmenou pomerov na jej strane, keďže od 01.03.2018
nastúpila do zamestnania a maloletá do detských jaslí. Zmenu styku z každej soboty na každú druhú
odôvodnila mnohými zrušeniami termínov stretnutí otcom a v záujme zachovania primeraného rozsahu
styku navrhla styk upraviť aj každý štvrtok, kedy budú detské jasle otvorené. Mala za to, že prítomnosť



otca pri preberaní maloletej z detských jaslí za jej účasti môže byť pre maloletú pozitívnym signálom,
a zároveň aj spôsobom pre otca, ako nadviazať s maloletou potrebný vzťah, pričom v dôsledku jej
prítomnosti nebude mať maloletá z otca prípadný strach. Vyslovila vážne pochybnosti o tom, či je otec
schopný riadne zabezpečiť starostlivosť o majetok maloletej a jej zastupovanie, nakoľko nerozpráva
dobre po slovensky a o učenie slovenčiny záujem nemá. Takýto nedostatok na strane otca by sa podľa
nej mohol pri zastupovaní maloletej a spravovaní jej majetku prejaviť negatívne, napr. pri chorobe alebo
úraze maloletej by otec nevedel riadne sprostredkovať informácie o nej a neporozumel by spôsobu jej
liečby. Tvrdila, že otec sa nespráva ako rodič a túto svoju funkciu si zrejme ani neuvedomuje. Poukázala
na to, že otec rodičovskú dohodu nedodržiaval, vo veľkej miere sám rušil stretnutia s maloletou, a
to aj na poslednú chvíľu, čo pre ňu a maloletú predstavovalo zbytočnú stratu času a nedochádzalo
k nadväzovaniu vzťahu medzi otcom a maloletou. Otcovi vyčítala, že otec nemá skutočný záujem o
maloletú, o jej zdravotný stav sa nezaujíma, nikdy s maloletou nenavštívil detského lekára aj keď ho o
termínoch návštev e-mailom informovala a jej pediatra ani nepozná. Otec nemá záujem na budovaní
vzťahu s maloletou, neprebaľuje a nekŕmi ju, neukladá ju spať, počas ich stretnutí veľakrát telefonuje a
ak sa aj s maloletou rozpráva, hovorí len po francúzsky a čas svojich návštev skracuje. V poslednom
období je maloletá po stretnutí s otcom utiahnutá, bojí sa a niekedy sa rozplače, je silne fixovanú na ňu,
voči iným osobám aj k otcovi prejavuje nedôveru a strach. V písomnom podaní súdu doručenom dňa
20.11.2018 navrhla styk otca s maloletou upraviť v každom kalendárnom týždni v stredu od 16,00 hod.
do 17,30 hod. a v sobotu v párnom kalendárnom týždni od 10,00 hod. do 12,00 hod. a od 15,00 hod.
do 17,00 hod. za jej prítomnosti, s výnimkou obdobia od 22.12. do 03.01., kedy sa aj s maloletou mieni
zdržiavať u rodičov a ostatných príbuzných v Dolnom Kubíne, kam chodieva každoročne.

3. Otec v rámci svojho vyjadrenia poukázal na to, že v práci končí o 16,30 hod., preto pre maloletú
môže prísť až o 17,00 hod. S návrhom matky nesúhlasil. Odmietol chodiť do detských jaslí s matkou,
rovnako nesúhlasil s prítomnosťou matky pri styku s maloletou. V závere súhlasil s úpravou styku v
každom kalendárnom týždni v stredu od 17,00 hod. do 18,30 hod. a každom druhom kalendárnom
týždni v sobotu od 10,00 hod. do 12,00 hod. K prítomnosti matky pri styku sa vyjadril tak, že za takýchto
okolností by sa nemohol vytvoriť jeho vzťah s maloletou ani vtedy, keby bol styk určený každý deň.
Vyslovil, že pokiaľ matka chce styk vylúčiť v období od 22.12. do 03.01., nebude môcť s maloletou tráviť
Vianoce a odovzdať jej darček.

4. Kolízny opatrovník odporučil vykonať zmenu úpravy styku otca s maloletou v každom kalendárnom
týždni v stredu od 17,00 hod. do 18,30 hod. a v každom druhom kalendárnom týždni v sobotu od 10,00
hod. do 12,00 hod. za prítomnosti matky, kým si maloletá na styk bez matky nezvykne.

5. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že v danom prípade je styk otca s maloletým
dieťaťom upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.04.2017, č.k. 17P 327/2016-130,
ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletej N. do osobnej starostlivosti matky, o
zastupovaní maloletej a spravovaní jej majetku oboma rodičmi, o určení výživného a úprave styku
otca s maloletou spôsobom v súčasnosti už nezodpovedajúcim pomerom všetkých zúčastnených. Súd
prvej inštancie poukázal na zmeny pomerov na strane oboch rodičov aj maloletej, keď uviedol, že
matka po ukončení rodičovskej dovolenky, ktorú čerpala v priebehu ostatného konania, nastúpila dňa
01.03.2018 opäť do zamestnania, otec zmenil zamestnanie od 01.10.2017, čo malo vplyv na zmenu jeho
pracovnej doby. Maloletá N. je staršia o jeden a pol roka, v súvislosti s nástupom matky do zamestnania
začala navštevovať detské jasle. Doterajšia súdna úprava styku otca s maloletou N. je vzhľadom na
uvedenú zmenu pomerov nerealizovateľná v priebehu pracovného týždňa aj za situácie, že je výsledkom
rodičovskej dohody uzatvorenej v predošlom konaní. Ohľadne pomerov otca bolo v konaní zistené, že
jeho súčasná pracovná doba končiaca o 16,30 hod. mu umožňuje počas pracovného týždňa stretávať
sa s maloletou najskôr od 17,00 hod. Pracovná doba matky je od 7,30 hod. do 15,30 hod., do detských
jaslí chodí po maloletú pred 16,00 hod. Nesúhlas so začatím styku o 17,00 hod. matka zdôvodnila tým,
že maloletá by sa musela ešte doma najesť a bola by po pobyte v jasliach unavená, pretože sa tam
nabehá a vyčerpá. Rodičia sa zhodli len, čo sa týka dňa realizácie styku počas pracovného týždňa, kedy
matka v závere navrhla stredu v každom kalendárnom týždni a otec upustil od svojej požiadavky styku v
každom kalendárnom týždni v pondelok a v stredu, súhlasiac so stredou, ako jediným pracovným dňom
v každom kalendárnom týždni. Rodičia sa nezhodli v otázke styku počas každého druhého kalendárneho
týždňa v sobotu, kedy matka navrhovala styk od 10,00 hod. do 12,00 hod. s prerušením do 15,00 hod.
a ukončením o 17,00 hod., k čomu sa otec vyjadril, že takémuto rozloženiu styku nerozumie. Matka
objasnila, že maloletá je vo veku dvoch rokov, má svoj režim, o 12,00 hod. obeduje a následne spí. Otec



na takýto styk nereflektoval dožadujúc sa jeho trvania v sobotu párneho kalendárneho týždňa len od
10,00 hod. do 12,00 hod.

6. Pri rozhodovaní o zmene úpravy styku súd prvej inštancie prihliadal na požiadavky a pracovnú
dobu obidvoch rodičov, a zároveň zohľadnil vek maloletej a jej pobyt v kolektívnom zariadení v priebehu
pracovného týždňa. Styk určil počas každého kalendárneho týždňa v stredu od 17,00 hod. do 18,30 hod.
Nerešpektoval tvrdenie matky ohľadne možností otca prispôsobiť si pracovnú dobu tak, aby si maloletú
preberal už o 16,00 hod. Mal za to, že takýto začiatok styku by predurčil neúspech samotného súdneho
rozhodnutia, v zmysle nemožnosti dodržiavania termínov styku otcom, čo by v konečnom dôsledku zase
len bolo zdrojom rodičovských konfliktov. Opodstatnenosť začiatku styku o 17,00 hod. videl súd prvej
inštancie aj v tom, že dieťa si po príchode domov z detských jaslí môže v domácom prostredí ešte
oddýchnuť, v kľude sa najesť a matka bude mať zároveň aj časový priestor na to, aby dieťa na stretnutie
s otcom psychicky pripravila. Súd prvej inštancie zároveň určil styk otca s maloletou v každom párnom
kalendárnom týždni v sobotu od 10,00 hod. do 12,00 hod., čím pri svojom rozhodovaní akceptoval
zhodné stanovisko rodičov, avšak bez úpravy navrhovanej matkou od 15,00 hod. do 17,00 hod., o ktorú
otec ani v konečnom dôsledku záujem neprejavil. Súd prvej inštancie nepovažoval za vhodné, aby
maloletá mala takýmto spôsobom „rozbitý" deň, kedy by s najväčšou pravdepodobnosťou dochádzalo
z jej strany aj k neochote pokračovať v styku s otcom po trojhodinovom pobyte s matkou. Čo sa týka
výnimky z úpravy styku vo vianočnom a novoročnom období, súd prvej inštancie zohľadnil návrh matky
s korekciou jedného dňa - namiesto od 22.12. určil súd výnimku od 23.12. do 03.01. Dôvodil tým, že
matka v Bratislave nemá rodinné zázemie a je aj v prospech maloletej strávenie obdobia vianočných a
novoročných sviatkov v kruhu jej širšej rodiny.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na to, že podstatným rozporom v stanoviskách rodičov
bola prítomnosť matky pri realizácii styku otca s maloletou. Uviedol, že predošlá súdna úprava styku
vylúčila prítomnosť matky pri styku od 03.08.2017, pričom dovtedy sa mal styk uskutočňovať v jej
prítomnosti, čím sa malo dosiahnuť, že dieťa sa prítomnosťou matky postupne pripraví na samostatný
pobyt s otcom. Ako vyplynulo z výpovedí rodičov, styk sa realizoval za matkinej prítomnosti, podľa nej aj
od marca 2018, podľa otca už aj v priebehu skoršieho obdobia. Dôvodom toho malo byť, že otec na styk
nechodil pravidelne, následkom čoho sa ho maloletá bála, plakala a nechcela s ním ísť. Podľa referencií
otca, niekedy bolo ku koncu styku zrejmé, že maloletá už potrebuje matku vidieť. Otec trval na styku bez
prítomnosti matky s tým, že patričný vzťah medzi ním a maloletou, by sa za takýchto okolností nevytvoril
ani vtedy, ak by sa styk realizoval denne. Objasnil, že v prítomnosti matky nemôže s maloletou hovoriť
po francúzsky, pričom po slovensky nehovorí dobre. Jazyková neznalosť otca bola tiež ďalším dôvodom
pre požiadavku matky, zúčastňovať sa na jeho styku s maloletou. Súd prvej inštancie v súvislosti s
požiadavkou matky na úpravu styku otca s maloletou za prítomnosti matky, resp. k odmietaniu maloletej
zotrvať v prítomnosti otca bez matky, vyslovil názor, že zo strany oboch rodičov už došlo v danom smere
k zásadným pochybeniam majúcim podstatný vplyv na súčasnú situáciu. Zdôraznil, že pokiaľ otec vedel,
že styk v zmysle súdneho rozhodnutia nebude môcť už ďalej realizovať pre zmenu pracovnej doby od
októbra 2017 a s matkou sa inak nedohodol, mal v prvom rade sám iniciovať nové súdne konanie, ak
už vedel, že pre zmenu pracovnej doby od októbra 2017 nebude môcť ďalej realizovať styk v zmysle
súdneho rozhodnutia. Konštatoval, že zmarené termíny určené na stretnutia otca s maloletou spôsobené
pracovnými povinnosťami otca naozaj prispeli k nemožnosti budovať ich vzájomné vzťahy spôsobom
primeraným veku dieťaťa. Vytkol tiež, že zo strany matky absentovala nevyhnutná príprava a motivácia
dieťaťa pre riadnu realizáciu styku s otcom už bez jej prítomnosti. Súd prvej inštancie však zároveň
vyslovil názor, že tým, že maloletá začala navštevovať detské jasle, zákonite u nej došlo k odpútaniu
sa od matky a k tolerovaniu prítomnosti cudzích osôb. Pokiaľ je teda maloletá schopná vo svojom
veku tráviť väčšinu týždňa v cudzom prostredí s osobami neprináležiacimi do jej rodinného života, musí
byť spôsobilá aj samostatného pobytu s otcom, po podstatne kratšiu dobu. K tomuto mala byť matkou
postupne vedená tak, ako to predpokladala prvotná súdna úprava styku. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že účasť matky pri styku otca s maloletou by pôsobila kontraproduktívne, bola by prekážkou
budovania vzájomného vzťahu rodič - dieťa a mala by za následok, že maloletá by nikdy v prítomnosti
otca nenadobudla pocit bezpečia a istoty. Aj napriek rodičmi referovaným problémom, kedy si maloletá
pri stretnutí s otcom vymáha prítomnosť matky plačom a krikom, rozhodol súd prvej inštancie o tom,
že sa styk bude realizovať bez prítomnosti matky.

8. Súd prvej inštancie poukázal v súvislosti s námietkou matky na jazykovú zdatnosť otca, ktorého
materským jazykom je francúzština, aj napriek tomu, že v konaní požiadal o súdneho tlmočníka (v



priebehu predošlého súdneho konania sa tak nestalo), bolo preukázané, že otec je schopný bežnej
komunikácie v slovenčine a tejto aj dostatočne rozumie. Otec žije a pracuje na Slovensku už dvanásť
rokov.

9. Návrh matky v časti zmeny zastupovania maloletej a spravovania jej majetku len matkou súd prvej
inštancie zamietol, pre absenciu dôvodov pre takéto obmedzenie otca v jeho rodičovských právach a
povinnostiach k maloletej. Poukázal na to, že matka nevyprodukovala žiaden dôkaz ohľadne zmeny
pomerov na strane otca, v dôsledku ktorých by bolo opodstatnené vylúčiť ho zo zastupovania maloletého
dieťaťa a spravovania jeho majetku. Jazykové schopnosti otca sú aj v súčasnom období prinajmenšom
na rovnakej úrovni, ako v apríli 2017, otec sa naďalej zdržiava na území Slovenskej republiky, nie je
teda ani sťažený jeho prístup k riešeniu podstatných záležitostí maloletej potrebných pre jeho pobyt
v zahraničí. Pokiaľ by mal maloletú zastúpiť, resp. zúčastniť sa na správe jej majetku za situácie
vyžadujúcej si odborné jazykové znalosti, má možnosť využiť služby tlmočníka, resp. prekladateľa. K
argumentácii matky ohľadne nedostatočných informácii otca o maloletej, pre ktoré by nevedel realizovať
to, čo je pre maloletú najvhodnejšie, súd prvej inštancie poukázal na nevyhnutnosť potreby rodičov
vzájomnej komunikácie ohľadne maloletej. Matka má v súlade so súdnym rozhodnutím povinnosť otca
informovať o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa maloletej, najmä o jej zdraví, vrátane každej
návštevy pediatra alebo odborného lekára, o vývoji maloletej a výbere jej záujmovej aktivity, a čím
obsiahlejšie tieto informácie budú, tým ucelenejší bude aj obraz otca o maloletej.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p. a žiadnemu účastníkovi nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

11. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala matka maloletej v zákonnej lehote odvolanie, v rámci
ktorého navrhla zmeniť rozsudok a upraviť styk otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený stretávať sa
s maloletou N., v každom kalendárnom týždni v stredu od 16:00 hod. do 17:30 hod. a v každom párnom
kalendárnom týždni v sobotu od 10:00 hod. do 12:00 hod. v prítomnosti matky s výnimkou obdobia od
23.12 do 03.01. v každom kalendárnom roku s tým, že maloletú si otec prevezme od matky v mieste
jej bydliska, kde maloletú matke následne aj odovzdá. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok
bude oprávnená matka. Matka argumentovala pre úpravu styku otca s maloletou v jej prítomnosti tým,
otec si s maloletou nedokázal vybudovať vzťah, veľa termínov bolo zo strany otca zrušených, otec
vo väčšine prípadov nevyužil ani plný čas, ktorý bol dohodnutý v rodičovskej dohode. Matka otcovi
nikdy nebránila stretávať sa s maloletou. Otec oznámil, že od 01.10.2017 bude meniť zamestnanie a
nebude sa môcť zúčastňovať termínov stretnutí v týždni v pondelok a v stredu v čase od 10:00 do 12:00
hod. podľa rodičovskej dohody. Otec o zmenu termínov v týždni neprejavil záujem a od uvedeného
obdobia chodil na stretnutia len v sobotu od 10:00 do 12:00 hod. aj to nie pravidelne. Rušenie termínov
otcom malo za následok, že k nadväzovaniu styku otca s maloletou nedochádzalo. Maloletá nereaguje
dobre na prítomnosť otca, odmietala otca bez toho, aby ako matka do toho zasahovala. Maloletá na
stretnutí s otcom plače, otca sa bojí, odťahuje sa, necíti pri ňom pocit bezpečia ani istoty. Voči osobe
otca prejavuje nedôveru a pociťuje strach, nechce byť v jeho prítomnosti sama, je nepokojná vyhľadáva
matku. Otec potrebám maloletej nerozumie nevie zareagovať, keď plače, nevie ju zaujať, nevie s ňou
komunikovať, je medzi nimi jazyková bariéra, nezaujíma sa o jej výchovu, potreby, nič sa na stretnutiach
ohľadom maloletej nepýta. Otec nemá záujem na budovaní vzťahu k maloletej dcére. O rodičovské
povinnosti, ktoré boli ako kŕmenie, kúpanie, prebaľovanie uspávanie atď., pri ktorých sa jeho vzťah
s maloletou mohol nepochybne zlepšiť, neprejavil otec záujem. Maloletá je veľmi silne fixovaná na
matku, keďže je to jediný človek v jej blízkosti od narodenia. Matka nesúhlasí s tvrdením v odôvodnení
súdneho rozhodnutia, že keď maloletá začala navštevovať detské jasle, zákonite u nej došlo k odpútaniu
sa od matky a k tolerovaniu prítomnosti cudzích osôb. Maloletá navštevuje detské jasle pravidelne,
každý deň. Otec trávi s maloletou málo času. Matka poukazuje na to, že kolízny opatrovník na súdnom
pojednávaní odporučil stretnutia otca s maloletou v prítomnosti matky, kým si maloletá na styk bez
matky nezvykne. Na súdnom pojednávaní to bolo zamietnuté. Matka žiada, aby súd opätovne a riadne
vyhodnotil dôležitosť záujmov maloletého dieťaťa pri styku s otcom, a aby matka bola osobne prítomná
pri stretnutí otca s maloletou. Matka ďalej nesúhlasí s úpravou času realizácie styku s maloletou každú
stredu, nakoľko navrhla na súdnom pojednávaní, aby stretnutie otca s maloletou prebiehalo v stredu od
16:00 do 17:30 hod., nakoľko má za to, že v záujme maloletej, vzhľadom k jej veku je vhodnejší čas
stretnutia v stredu v čase od 16:00 do 17:30 hod. Matka maloletú vyzdvihuje z detských jaslí o 15:50
hod. Maloletá po odchode z detských jaslí chce byť vonku, nechce ísť hneď domov. Navrhuje, aby tento
čas strávila s otcom, nakoľko nie je v prospech maloletej, aby ju nútila po odchode z detských jaslí ísť



rýchlo domov. Maloletá sa potrebuje najesť a musím ju pripraviť na stretnutie s otcom. Maloletú ukladá
spať o 19:00 hod. ráno vstáva o 6:00 hod. Ostáva málo času na hygienu, oddych. Pre maloletú nie je
vyhovujúce, aby bola do 18.30 hod. vonku. Zmenu zastupovania maloletej a spravovania jej majetku
matka zdôvodnila opätovne tým, že má vážne pochybnosti o tom, že otec je schopný zabezpečiť riadne
plnenie tejto pozície. Otec nerozpráva dobre po slovensky a sú životné situácie, kedy je potrebné urobiť
rýchle rozhodnutie hneď, a nie sa spoliehať na služby tlmočníkov. Je veľmi pravdepodobné, že otec
nebude napríklad pri chorobe alebo úraze vedieť lekárovi riadne sprostredkovať informácie o dieťati a
neporozumie spôsobu liečby. Spravovanie majetku rovnako vyžaduje, aby otec presne vedel, aký je
obsah konania vo vzťahu k tretím osobám (napr. bankám a pod.), keďže to prináša so sebou mimoriadne
dôležité záväzky. Matka je toho názoru, že je plne odôvodnené žiadať, aby súd zmenil obsah rozhodnutia
v tomto smere a určil matku ako oprávnenú zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Matka v
odvolaní tiež upresnila, že otcovi maloletej nikdy nebránila, aby s maloletou komunikoval po francúzsky.
Otcovi maloletej viackrát povedala, aby maloletej povedal slová najskôr po slovensky a potom po
francúzsky. Otec s maloletou na stretnutiach nekomunikoval, a keď niečo povedal, tak po francúzsky,
čomu maloletá nerozumela. Medzi otcom a maloletou je tak jazyková bariéra. Matka v odvolaní okrem
toho namieta, že viackrát žiadala, aby súd poveril kolízneho opatrovníka vykonaním šetrenia počas styku
otca s maloletou a poskytol súdu správu o tom, ako prebieha stretávanie otca s maloletou. Prítomnosť
kolízneho opatrovníka pri styku otca s maloletou žiadala v návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských
práv a povinností podľa rodičovskej dohody zo dňa 07.03.2018 a vo vyjadrení matky o zmene ÚVRPaP
zo dňa 19.11.2018. Súd prvej inštancie však nepoveril kolízneho opatrovníka vykonaním šetrenia počas
styku otca s maloletou. Matka osobne bola za kolíznym opatrovníkom na Úrade práce sociálnych vecí a
rodiny a žiadala, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pri stretnutí otca s maloletou. Kolízny opatrovník
nevykonal šetrenie počas styku otca s maloletou, údajne neboli poverení zo strany súdu prvej inštancie
vykonaním šetrenia.

12. Otec maloletej sa vyjadril k odvolaniu matky a uviedol, že matka v odvolaní neuvádza žiadne
nové ani odlišné argumenty oproti tým, ktoré uviedla ž na súdnom konaní dňa 10.10.2018. Nesúhlasí
s prítomnosťou matky pri styku otca s maloletou. Účasť matky pri styku otca s maloletou by pôsobila
kontraproduktívne, bola by prekážkou budovania vzájomného vzťahu rodič - dieťa a mala by následok,
že maloletá by nikdy v prítomnosti otca nenadobudla pocit bezpečia a istoty. Otec rovnako nesúhlasí
so zmenou času stretnutia v stredu od 16,00 hod do 17,30 hod, nakoľko nemá možnosť prispôsobiť
si pracovnú dobu tak, aby som si maloletú preberal už o 16,00 hod. Rovnako nesúhlasí, aby majetok
maloletej spravovala výhradne matka.

13. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhuje zmeniť prvoinštančný rozsudok,
aby sa styk otca s maloletou realizoval za prítomnosti matky maloletej, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia
na pojednávaní konanom dňa 28.11.2018.

14. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka matka uviedla, že žiada, aby odvolací súd potvrdil, aby styk
otca s maloletou prebiehal v prítomnosti matky tak, ako to matka žiadala na súdnom pojednávaní a
odporučil to aj kolízny opatrovník na súdnom pojednávaní konanom dňa 28.11.2018. Styk maloletej s
otcom bez prítomnosti matky maloletá zle znáša, nechce byť v prítomnosti otca sama, plače pri ňom
a odmieta jeho prítomnosť. K vyjadreniu otca uviedla, že maloletá pri stretnutí s otcom plače, nechce
byť s ním sama, medzi otcom a maloletou nie je vytvorený vzťah ani žiadne citové väzby. Maloletá je v
poslednej dobe častejšie chorá. Medzi otcom a maloletou je jazyková bariéra, otec nerozumie potrebám
maloletej, nevie s ňou komunikovať ani ju zaujať.

15. Otec v reakcii na vyjadrenie kolízneho opatrovníka uviedol, že kolízny opatrovník nebol prítomný
počas stretnutia otca s maloletou, a preto nie je zrejmé, aký má dôvod na podporu stanoviska matky,
že styk otca s maloletou nemôže byť bez prítomnosti matky. Vo vyjadrení kolízneho opatrovníka zo dňa
28.01.2019 nie sú uvedené žiadne dôvody.

16. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§
65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre
nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené
zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý
verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa



29.04.2020 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka,
otec, a kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom.

17. Súd prvej inštancie v danej veci dostatočne zistil skutočný stav, v súlade s ustanovením § 191
ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo v konaní najavo. Zistený skutočný stav súd prvej inštancie posúdil podľa správnych zákonných
ustanovení Zákona o rodine a v konečnom dôsledku v odvolaním napadnutej časti aj vecne správne
rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
na toto poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné ( 387 ods.
2 CSP):

18. Svojím rozhodnutím súd prvej inštancie nadviazal na doterajší vývoj vzťahov a zmenu pomerov
u každého z rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností k maloletej dcére. Je správny postup
súdu prvej inštancie, keď v novej úprave styku dieťaťa s otcom prihliadol na zmenu skutočného stavu
veci. Pôvodne bolo vo veci rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.04.2017,
č.k. 17P/327/2016-130, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletej Emy do osobnej
starostlivosti matky, o zastupovaní maloletej a spravovaní jej majetku oboma rodičmi, o určení výživného
a úprave styku otca s maloletou spôsobom v súčasnosti už nezodpovedajúcim pomerom všetkých
zúčastnených. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmenu pomerov, ktorá nastala od vydania
posledného rozhodnutia vo veci, a to nielen na strane maloletého dieťaťa, ale aj strane oboch rodičov.
Tak, ako uvedenú zmenu pomerov riadne odôvodnil súd prvej inštancie, možno zo strany odvolacieho
súdu iba zopakovať, že od posledného rozhodovania došlo k zamestnaniu oboch rodičov, vo vzťahu
k maloletej došlo k navštevovaniu materskej školy, pričom maloletá bude mať v júli 2020 4 roky. Inak
povedané je potrebné uzavrieť, že vo vzťahu k maloletej nejde o dieťa útleho veku, ktoré bezprostredne
vyžaduje prítomnosť matky, takže ani odvolací súd nevzhliadol dôvod na to, aby sa styk otca s maloletou
dcérou realizoval za prítomnosti matky. Maloletá dokáže verbalizovať svoje potreby, pričom otec ani v
konaní pred súdom prvej inštancie nemal takú jazykovú bariéru, že by nerozumel a nevedel sa vyjadrovať
v slovenskom jazyku. S určitosťou je potom potrebné uzavrieť, že dôvody matky uvedené v odvolaní
týkajúce sa úpravy styku maloletej s otcom za prítomnosti matky sú založené na rovnakých dôvodoch,
ako v rámci konania na súde prvej inštancie, s ktorými sa už riadne vysporiadal súd prvej inštancie v
rámci svojho odôvodnenia. Pokiaľ ide o matkou tvrdené skutočnosti, že maloletá nemá k otcovi pozitívny
vzťah, necíti sa v jeho spoločnosti dobre, toto takpovediac nastavenie maloletej dcéry je „rukách matky“,
nakoľko táto je pre dieťa primárnou osobou, a pokiaľ matka dieťa dokáže takpovediac správne nastaviť,
maloletá si zvykne na to, že takáto úprava styku prebieha bez prítomnosti matky, iba s otcom, ktorý má
rovnaké rodičovské práva ako matka.

19. Taktiež pokiaľ ide o zmenu úpravy času styku počas stredy t.j. matka požaduje, aby sa styk
otca s maloletou dcérou realizoval od 16.00 hod do 17.30 hod, zatiaľ čo otec môže z dôvodu výkonu
pracovných povinností realizovať styk s maloletou až od 17.00 hod do 18.30 hod. Inak povedené v
konaní pred súdom prvej inštancie sa obaja rodičia boli schopní zhodnúť výlučne na dni, počas ktorého
bude prebiehať úprava styku otca s maloletou dcérou, nedokázali sa však zhodnúť na jednotlivých
časoch, a zároveň na prítomnosti matke pri styku. Odvolací súd kladie dôraz na to, že pri rozhodovaní o
úprave rodičovských práv a povinností ide o úpravu pomerov k maloletej do budúcnosti. Úprava styku
je prostriedkom, ktorý otcovi umožňuje podieľať sa na výchove dieťaťa. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho,
že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove,
s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by
tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej
rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 41 ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti
majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom
stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18
ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku
by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti
rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča,
ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná,



upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného
prostredia. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vyjsť v ústrety aj rodičovi vykonávajúcemu svoje
pracovné povinnosti v takom smere, aby vzhľadom k týmto povinnostiam bolo z jeho strany reálne
možné vykonávať styk s maloletou dcérou. Na základe uvedeného bol preto postup súdu prvej inštancie
správny, ak pri úprave styku zohľadnil pracovné povinnosti otca t.j. koniec jeho pracovnej doby a styk
otca s maloletou dcérou nariadil v čase od 17.00 hod do 18.30 hod t.j. v čase, v ktorom sa aj reálne zo
strany rodiča (otca) dá úprava styku realizovať.

20. Pokiaľ ide o tretí odvolací dôvod matky uvedený v odvolaní, t.j. aby došlo k zmene pôvodného
rozsudku, s tým, že výlučne matka bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. V tomto
smere matka svoje odvolanie odôvodnila rovnakými argumentmi, ako v konaní na súde prvej inštancie.
V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že v zhode so súdom prvej inštancie nezistil také konanie otca,
kvôli ktorému by bolo potrebné meniť výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý upravuje zastupovanie
a správu majetku maloletej obom rodičom. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP).

21. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani
nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po
výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA
ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo
veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

23. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením §
52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o
konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,



e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).



Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).