Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/223/2019 z 1. 6. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 1. júna 2020, sp. zn. 2Cob/223/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1519204694.2 Krajský súd Bratislava | 2Cob/223/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1519204694.2 | 2020-06-01 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f20a33a-8e23-4238-82ad-9af51f8568e0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1519204694.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/223/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519204694
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519204694.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: U.. W. U., U., O..
XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpeného: Blaňár & Partners s. r. o., Gunduličova 4, 811 05
Bratislava, IČO: 36 866 784, proti žalovanému: 1/ E. B., O.. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX V., 2/
C.. U. T., O.. XX.XXXXXX, Z. XX, XXX XX V., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 58Cb/89/2019-147 zo dňa 31.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 58Cb/89/2019-147 zo dňa
31.10.2019 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným
na súd dňa 15.08.2019 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovaným
povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k zvýšeniu, rozdeleniu, predaju, darovaniu,
prevodu alebo akejkoľvek inej forme scudzenia či dispozície s obchodnými podielmi v spoločnosti Carlton
Property, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 3, 811 02 Bratislava, IČO: 36 860 492 zapísanej v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka č. 54960/B.

3. Návrh odôvodnil žalobca tým, že je spoločníkom spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., Laurinská 2,
811 01 Bratislava, IČO: 47 679 212 (ďalej len ADS PROPERTY, s.r.o.) s minimálne 33,3% obchodným
podielom. Ďalšími v Obchodnom registri zapísanými spoločníkmi ADS PROPERTY, s.r.o. sú obaja
žalovaní a sú aj jej konateľmi. ADS PROPERTY, s.r.o. je spoločníkom spoločnosti Carlton Property, s.r.o.,
Hviezdoslavovo nám. 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 860 492 (ďalej len Carlton Property, s.r.o.). Žalovaní
ako konatelia ADS PROPERTY, s.r.o. v mene spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. ako spoločníka
Carlton Property, s.r.o. opakovane rozhodli o zvýšení základného imania v spoločnosti Carlton Property,
s.r.o. a následnom prevzatí záväzkov na nové vklady samotnými žalovanými ako fyzickými osobami,
čím sa opakovane pokúsili nezákonne ovládnuť spoločnosť Carlton Property, s.r.o. na úkor spoločnosti
ADS PROPERTY, s.r.o., ktorej záujmy majú zastupovať. Týmto konaním porušili svoje povinnosti konať
s odbornou starostlivosťou, v záujme spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. a všetkých jej spoločníkov, a
spôsobili tak spoločnosti škodu. V prípade, ak by žalovaní v priebehu konania o žalobe na tunajšom súde
previedli svoje, podľa spoločníka nezákonne nadobudnuté obchodné podiely v Carlton Property, s.r.o.
alebo ich časť na akékoľvek tretie osoby, znemožnila by sa tým (alebo by sa podstatne skomplikovala)
náhrada škody vo forme, ktorú žalobca v žalobe požaduje - t.j. vrátenie do pôvodného stavu tak,
aby spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. bola 100% spoločníkom spoločnosti. Keďže v súčasnosti sú
vlastníkmi obchodných podielov (na základe nezákonných rozhodnutí a v zmysle údajov zapísaných
v Obchodnom registri) v Carlton Property, s.r.o. žalovaní, je možné takúto náhradu škody zrealizovať.



V prípade, že by boli obchodné podiely prevedené na tretie osoby, takáto možnosť náhrady škody
bude znemožnená, resp. mimoriadne skomplikovaná (bude potrebné podať ďalšie právne mimoriadne
komplikované žaloby) a dôjde k oddialeniu realizácie spravodlivosti vo vzťahu k možnému prijatému
rozsudku.

4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 a § 329 ods. 1 C.s.p.
Poukázal na to, že neodkladné opatrenie je právny inštitút, ktorého účelom je rýchla, i keď len dočasná
úprava pomerov strán sporu. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu
hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku
nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

5. Súd prvej inštancie skúmal, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami
alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená a dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady na vydanie
neodkladného opatrenia. Žalobca bezodkladnosť úpravy pomerov medzi sporovými stranami odvodzuje
od svojho úmyslu podať žalobu spoločnosťou ADS Property, s.r.o., za ktorú koná on ako jej spoločník
proti žalovaným titulom náhrady škody podľa podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca má za
to, že žalovaní nezákonne nadobudli obchodné podiely v Carlton property, s.r.o. a po doručení uvedenej
žaloby v prípade, že by boli obchodné podiely prevedené na tretie osoby by žalobcova možnosť náhrady
škody bola znemožnená resp. skomplikovaná. Ďalej bezodkladnosť odôvodnil tým, že ak sa im doručí
žaloba, dá sa predpokladať ich snaha znemožniť naplnenie žalobného návrhu. Avšak z rozhodujúcich
skutočností uvedených v návrhu nevyplýva, že žalovaní mienia akýmkoľvek spôsobom nakladať so
svojimi obchodnými podielmi spoločnosti Carlton Property, s.r.o. Práve naopak, žalovaní sú t. č. podľa
výpisu z Obchodného registra spoločníkmi spoločnosti Carlton Property, s.r.o., ktorých výška vkladu
je 105.000,-- Eur v prípade oboch, zatiaľ čo v prípade spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. je 5.000,--
Eur, teda žalovaní sú majoritnými spoločníkmi tejto spoločnosti. Z návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia nevyplýva ich akákoľvek činnosť smerujúca k zmene v disponovaní s týmito obchodnými
podielmi. Podanie žaloby je ústavné právo každého, avšak podanie žaloby nie je dôvodom na vydanie
neodkladného opatrenia resp. neodôvodňuje v tomto prípade potrebu bezodkladne upraviť pomery
medzi sporovými stranami. Vzhľadom na to, že neboli splnené predpoklady na vydanie neodkladného
opatrenia súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s poukázaním na ustanovenie § 365
ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“). Uviedol, že žalobca ako jeden zo spoločníkov spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. („ADSP“)
svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaní ako konatelia ADSP v mene spoločnosti ADSP ako spoločníka
CP opakovane rozhodli o zvýšení základného imania v spoločnosti Carlton Property, s.r.o. („CP“) a
následnom prevzatí záväzkov na nové vklady samotnými žalovanými ako fyzickými osobami, čím sa
opakovane, ako fyzické osoby, pokúsili nezákonne ovládnuť spoločnosť CP na úkor spoločnosti ADSP.
Pre úplnosť žalobca uvádza, že predmetnú žalobu o náhradu škody žalobca dňa 21.10.2019 v mene
spoločnosti ADSP už skutočne podal, pričom konanie má sp. zn. 23Cb/133/2019 („Žaloba“). Žalobca
považuje konštatovanie súdu, že: „ ...z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu nevyplýva,
že žalovaní mienia akýmkoľvek spôsobom nakladať svojimi obchodnými podielmi spoločnosti Carlton
Property, s.r.o.“ za vecne aj právne nesprávne a ničím nepodložené, nakoľko vo svojom návrhu a
súčasne v žalobe žalobca jednoznačne vysvetlil a preukázal, že žalovaní robili a doteraz robia dlhodobé
premyslené kroky za účelom vylúčenia žalobcu z faktického ovládania spoločností CP a ADSP, ako
aj zbavenia žalobcu vlastníckych práv minimálne časti obchodných podielov pri týchto spoločnostiach.
Tieto kroky zahŕňali: a) nezákonné odvolanie žalobcu z riadiacich pozícii v spoločnostiach CP a ADSP,
b) prevod svojich pohľadávok voči ADSP na Ing. U. U., pristúpenie CP k týmto záväzkom a založenie
nehnuteľností vo vlastníctve CP v prospech Ing. U., c) nezákonné ovládnutie spoločnosti ADSP, d) prvý
pokus o nezákonné ovládnutie spoločnosti CP, e) druhý pokus o nezákonné ovládnutie spoločnosti CP.

7. Poukázal na to, že žalobný návrh tejto žaloby je vykonateľný len v prípade, ak žalovaní budú v
čase rozhodnutia súdu o žalobe reálne vlastníkmi obchodných podielov zapísanými v Obchodnom
registri. Má za to, že preukázal, že konanie žalovaných smeruje jednoznačne k ovládnutiu spoločnosti
CP a to za každú cenu na úkor žalobcu a spoločnosti ADSP. Je zrejmé, že po oboznámení sa so
žalobou je reálna hrozba, že žalovaní budú mať záujem v tejto svojej činnosti pokračovať tak, že
vykonateľnosť žalobného návrhu (ktorým by im boli nezákonne nadobudnuté podiely v CP odňaté)
znemožnia tým, že formálne prevedú svoje obchodné podiely v CP na tretie osoby. Keďže žalobca



sa svojou žalobou domáha obzvlášť špecifického reštitučného nároku vo forme navrátenia obchodných
podielov, je vydanie neodkladného opatrenia jedinou možnosťou, ako zabezpečiť práva žalobcu a
ochrániť možnosť vykonateľnosti žalobného návrhu žalobcu.

8. Žalobca navrhuje, aby súd prvého stupňa v zmysle § 376 CSP na základe autoremedúry zrušil svoje
uznesenie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, resp. aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí neodkladného opatrenia zmenil tak, že návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie.

9. K odvolaniu žalobcu ani k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalovaní nevyjadrili.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi
odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca podal dňa 02.10.2019 návrh na vydanie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa akéhokoľvek
konania smerujúceho k zvýšeniu, rozdeleniu, predaju, darovaniu, prevodu alebo akejkoľvek inej forme
scudzenia či dispozície s obchodnými podielmi v spoločnosti Carlton Property, s.r.o., Hviezdoslavovo
námestie 3, 811 02 Bratislava, IČO: 36 860 492. Návrh odôvodnil tým, že pripravil žalobu o náhradu
škody vo forme vrátenia do pôvodného stavu, t. j. tak, aby bola po rozhodnutí súdu spoločnosť
ADSP 100% spoločníkom spoločnosti CP. Keďže takýto návrat je možný iba v prípade, ak budú
žalovaní majiteľmi obchodných podielov v spoločnosti CP, domáha sa vydania neodkladného opatrenia
do rozhodnutia príslušného súdu vo veci samej. Podľa žalobcu ak nebude požadované neodkladné
opatrenie vydané, umožní to žalovaným výrazne skomplikovať vykonateľnosť žalobného návrhu
požadovaného pripravenou žalobou. Prílohou návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bola žaloba
o náhradu škody, ktorá v čase podania tohto návrhu ešte na súd nebola podaná. V odvolaní žalobca
uviedol a pripojil o tom listinný dôkaz, že žalobu o náhradu škody podal na Okresný súd Bratislava V
dňa 20.11.2019 (sp.zn.23Cb/133/2019). Predmetnou žalobou sa žalobca domáha, aby súd po vydaní
medzitýmneho rozsudku, ktorým súd určí, že žalovaní porušili povinnosti konateľov, rozsudkom uloží
žalovaným bezodplatne previesť svoj obchodný podiel v CP na ADSP alebo alternatívne určí, že ADSP
je vlastníkom 100% obchodného podielu v spoločnosti CP.

12. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.



19. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch,
a to, ak je potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia
právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické
okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho
hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie
neodkladného opatrenia podmienené. Podľa žalobcu potreba nariadenia neodkladného opatrenia
vyplýva zo skutočností uvedených v návrhu a v žalobe, kde žalobca detailne popisuje doterajšie kroky
žalovaných a hroziacu možnosť prevodu resp. scudzenia obchodného podielu v CP žalovanými, najmä
po oboznámení sa žalovaných s obsahom žaloby (o náhradu škody). Žalobou sa podľa vlastných slov
domáha obzvlášť špecifického reštitučného nároku vo forme navrátenia obchodných podielov, preto je
vydanie neodkladného opatrenia jedinou možnosťou, ako zabezpečiť práva žalobcu a ochrániť možnosť
vykonateľnosti žalobného návrhu žaloby.

20. Podľa súdnej judikatúry navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe
nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Odvolací súd je toho názoru,
že žalobca potrebu bezodkladne upraviť pomery dostatočne neosvedčil a to ani podaním žaloby
vo veci samej. Opísanie komplikovaných vzťahov a krokov žalovaných, ktoré vyústili do súdnych
konaní iniciovaných buď žalobcom alebo žalovanými, automaticky neznamená, že bola osvedčená
potreba nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Žalobca musí v prvom rade osvedčiť
dôvodnosť svojho nároku, t.j. nároku na náhradu škody, ktorému má byť poskytnutá ochrana.

21. Za rozhodujúce odvolací súd nepovažuje, či existuje zámer žalovaných disponovať s obchodnými
podielmi, ale či bol osvedčený samotný nárok. Samotné osvedčenie zámeru disponovať s obchodnými
podielmi, t.j. osvedčenie hrozby nepredstavuje bez ďalšieho zákonný predpoklad na nariadenie
neodkladného opatrenia. Disponovanie s obchodnými podielmi je zákonným právom spoločníkov a
iba v prípade osvedčenia nároku na náhradu škody je možné toto právo obmedziť nariadením
neodkladného opatrenia. V posudzovanej veci má byť podľa žalobcu nárok osvedčený krokmi
žalovaných, ktoré popisuje v návrhu a ktoré vyústilo do podania žaloby o náhradu škody. Podľa súdnej
judikatúry hodnoverné osvedčenie možno dosiahnuť najmä skutkovými tvrdeniami a kvalifikovanou
argumentáciou, pričom v prípade podania žaloby môže súd vychádzať z obsahu žaloby. Hodnoverné
osvedčenie nároku vo veci samej musí súd viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe
je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu
k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že
„Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“.

23. Odvolací súd bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, nepovažuje skutočnosti
uvádzané v podanej žalobe za hodnoverné osvedčenie nároku. Podľa žalobcu je vydanie neodkladného
opatrenia jedinou možnosťou, ako zabezpečiť práva žalobcu a ochrániť možnosť vykonateľnosti
žalobného návrhu žaloby o náhradu škody. Hlavnou škodou, ktorá vznikla spoločnosti ADSP, je strata
časti obchodného podielu, preto sa žalobou o náhradu škody domáha náhrady škody vo forme vrátenia
obchodného podielu, a nie je preňho podstatné, akým spôsobom sa tak udeje. Žalobca je toho názoru,
že najjednoduchší a zároveň právne akceptovateľný spôsob náhrady škody spočíva v súdnom určení,
že žalobca je vlastníkom 100% obchodného podielu v spoločností ADSP. Žalobca zdôrazňuje, že aj
keď pri tomto žalobnom návrhu je použité slovné spojenie „súd určuje“, nejedná sa o určovaciu“ žalobu,



pri ktorej by súd deklaratórne potvrdil, že žalobca je majiteľom obchodného podielu, ale naopak ide o
žalobu na plnenie, pričom toto plnenie je podľa žalobcu možné dosiahnuť konštitutívnym rozhodnutím
súdu o určení vlastníckeho práva (t. j. súd vysloví, že vlastnícke právo sa mení jeho určovacím výrokom).
V prípade, ak by sa súd nestotožnil s vyššie uvedením právnym názorom žalobcu, žiada žalobca
alternatívne uloženie povinnosti obom žalovaným previesť svoje obchodné podiely v spoločnosti CP
na žalobcu. Takýmto prevodom je taktiež možné dosiahnuť zmysel tejto žaloby - dosiahnutie náhrady
škody vo forme návratu do pôvodného stavu, t.j. do stavu, keď je spoločnosť ADSP 100% spoločníkom
spoločnosti CP.

24. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že jednak možno mať pochybnosti o alternatívnom petite žaloby
vo veci samej a nárok na náhradu škody nemožno na základe žaloby považovať v tomto štádiu za
dostatočne osvedčený. Alternatívny petit totiž neznamená, že ak sa súd nestotožní s jedným žalobným
návrhom, má alternatívne rozhodnúť na základe druhého t.j. že súd si má vybrať správny žalobný
petit. Nepovažuje tiež žalobcom za osvedčené, či je možné dosiahnutie náhrady škody vo forme
naturálnej reštitúcie návratom do pôvodného stavu (aby bola spoločnosť ADSP 100% vlastník CP)
spôsobom, ako uvádza žalobca v podanej žalobe. Obchodný zákonník v ust. § 378 uprednostňuje
peňažnú formu náhrady škody (relutárnu náhradu). Až v druhom poradí umožňuje spôsob naturálnej
náhrady, t. j. uvedenie do predošlého stavu (restitutio in integrum), a to vtedy keď sú splnené zároveň tri
podmienky: naturálna reštitúcia je možná, naturálna reštitúcia je obvyklá a poškodená strana o naturálnu
reštitúciu požiada. Žalobca svoje tvrdenia neoprel o argumentáciu, ktorá by osvedčovala, že takýto
spôsob náhrady škody možno požadovať. Za tohto stavu preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobca
svoj obzvlášť špecifický reštitučný nárok vo forme vrátenia obchodných podielov (tvrdenie žalobcu v
ods. 14 odvolania) neosvedčil.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nebol splnený základný zákonný predpoklad
pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie nároku a preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí ( § 262 C.s.p.).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).