Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1CoE/24/2020 z 21. 10. 2020
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 21. októbra 2020, sp. zn. 1CoE/24/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1519204934.1
Krajský súd Bratislava | 1CoE/24/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1519204934.1 | 2020-10-21 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, EP, CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eed2e6e6-59dc-4207-8465-fed0cbacfd81
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1519204934.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoE/24/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519204934
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519204934.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci oprávneného (otca): O.. S.
R., F.. XX.X.XXXX, Q. H. A. X, T., štátny občan SR, zastúpeného advokátom JUDr. Adamom Puškárom,
Karpatská 5, Bratislava, proti povinnej (matke): E.. Ľ.K. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. H. T. XX, T., štátny
občan SR, zastúpenej ANDELOVÁ & Co.,s.r.o., Tomášikova 15950/10H, Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 47 506 946, vo veci výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom: R.
R., F.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava V, č. k. 2Em/8/2019-111 zo dňa 22.6.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava V pod č.k. 2Em/8/2019-111 zo dňa
22.6.2020,  p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením výrokom I zamietol návrh
otca na nariadenie výkonu rozhodnutia a výrokom II rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania a to s odkazom na ustanovenia § 372, § 376 ods. 1, ods. 2, § 379 ods. 1, §
52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 3 ods. 1 Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu
prvej inštancie dňa 14.10.2019 sa oprávnený otec domáhal výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s
maloletým dieťaťom - rozsudok Okresného súdu Bratislava V,  č.k. 20P/438/2017-348 zo dňa 8.11.2018,
pričom z obsahu návrhu vyplýva, že matka ako povinná mala počas dní 17.9.2019, 25.8.2019, 19.9.2019
a 9.10.2019 bezdôvodne znemožniť oprávnenému styk s maloletou R. s tým, že realizácia styku s
maloletou neprebehla údajne z dôvodu choroby maloletej, o ktorej povinná oprávneného informovala
deň vopred SMS správou. Vzhľadom na skutočnosť, že deň pred ochorením dieťaťa sa styk riadne
realizoval, kedy otec bez náznakov choroby maloletú matke riadne odovzdal, mal oprávnený otec za to,
že dieťa nemôže byť tak vážne choré, aby sa styk v nasledujúci stanovený deň nerealizoval. V stanovený
deň sa oprávnený dostavil do miesta bydliska matky, aby si maloletú prevzal, avšak bezvýsledne a styk
s maloletou sa nerealizoval, čo sa zopakovalo aj v ostatné dni, na ktoré oprávnený poukázal v návrhu.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ustálil, že exekučným titulom v danej veci je rozsudok
Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/438/2017-348 zo dňa 8.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 10.12.2018, ktorým súd manželstvo rodičov maloletej R. rozviedol a schválil
rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletá Vanesa na čas po rozvode zverila do osobnej starostlivosti
matky, obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otec sa zaviazal platiť výživné



na maloletú sumou 250,- eur mesačne a rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletou tak, že
otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v utorok od 16.30 hod. do 18.30
hod., vo štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod, v nedeľu od 15.00 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny
kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.30 hod., v sobotu od 15.00 hod. do 18.30 hod. s tým, že
si maloletú prevezme pred domom matky a po ukončení styku ju matke odovzdá na rovnakom mieste.
Súd prvej inštancie dňa 13.12.2019 vykonal informatívny výsluch s povinnou matkou, pri ktorom povinná
predložila súdu prvej inštancie listinné dôkazy - potvrdenia o chorobe maloletej, vykonané vyšetrením
pediatričky maloletej v dňoch 16.9.2019, 17.9.2019 a 17.10.2019, ktoré korešpondujú s dňami, ktoré
oprávnený označil za zmarené. Zároveň súd prvej inštancie povinnú upozornil a riadne poučil o
následkoch bezdôvodného nerešpektovania exekučného titulu. Dňa 31.1.2020 súd prvej inštancie pri
ďalšom informatívnom výsluchu viedol oboch rodičov k dobrovoľnému plneniu exekučného titulu, pričom
obaja rodičia sa za súčinnosti svojich právnych zástupcov zaviazali dodržiavať exekučný titul a dbať
na najlepší záujem dieťaťa, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie Vyhlášky
MS SR č. 207/2016 Z.z., ktorá stanovuje povinnosť súdu zaoberať sa ešte pred nariadením výkonu
rozhodnutia dôvodmi, ktoré by ospravedlnili nerealizáciu styku a pod ktorými sa myslí aj choroba dieťaťa,
ktorá je objektívnym ospravedlniteľným dôvodom. Oprávnený na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa
28.4.2020 okrem iného ozrejmil, že sa styk s maloletou R. od decembra až doposiaľ realizuje v zmysle
exekučného titulu. Vo vzťahu k dohode rodičov o náhradnom styku za obdobie choroby maloletej
oprávnený v predmetnom podaní uviedol, že toto mu má matka umožňovať v sobotu, teda nad rámec
času stanoveného exekučným titulom, čo však oprávnený nepovažuje za dostatočné prehlbovanie jeho
vzťahu s maloletým dieťaťom.
4. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že lustráciou v poručenských spisoch
maloletej vedených na súde prvej inštancie zistil, že pod sp. zn. 59P/5/2020 je vedené konanie na návrh
otca o úpravu jeho styku s maloletou R., v ktorom súd doposiaľ meritórne nerozhodol.
5. V nadväznosti na vyššie uvedené a s poukazom na príslušnú právnu úpravu súd prvej inštancie
v celom rozsahu zamietol návrh otca na výkon rozhodnutia z dôvodu, že zistenými skutočnosťami
nebolo preukázané tvrdenie otca o potrebe nariadenia výkonu rozhodnutia, ale naopak, v danom
prípade ide o vec, v ktorej zo samotného návrhu otca a tiež z jeho následných vyjadrení vyplýva, že
nie je splnený základný predpoklad pre nariadenie výkonu rozhodnutia a to, že matka ako povinná v
danom prípade dobrovoľne neplnila, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie s tým, že ďalšou podstatnou
skutočnosťou je aj to, že pokiaľ sa otec domáha širšieho kontaktu s maloletým dieťaťom, toto je absolútne
na vzájomnej dohode rodičov, resp. v opačnom prípade je otec oprávnený obrátiť sa s návrhom na
rozšírenie styku na príslušný súd, čo v konečnom dôsledku otec aj vykonal. Výsledkom vykonávacieho
konania nemá byť vytvorená rodičovská dohoda o úprave styku, ale cieľom a obsahom je vedenie oboch
rodičov k dobrovoľnému plneniu exekučného titulu tak, aby konanie rodičov negatívne neovplyvnilo
zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin maloletého dieťaťa. Otec sa v návrhu na výkon rozhodnutia
domáha okrem iného i náhradného styku, čo bude predmetom konania vo veci samej, vedeného na
súde prvej inštancie pod sp. zn. 59P/5/2020, v ktorom bude potrebné vykonať riadne dokazovanie.
Súd prvej inštancie záverom poukázal na skutočnosť, že úlohou tohto konania nie je riešiť vzťahové
problémy rodičov maloletého dieťaťa, ale výchovne pôsobiť na rodičov, aby bola zachovaná citová väzba
maloletej k obom rodičom a aby rodičia našli vhodný spôsob komunikácie a vytvorili tak čo najlepšie
podmienky pre zdravý a pokojný ich dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a
tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého
dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci
II.ÚS 55/04). Úspešná realizácia styku je možná nielen rešpektovaním samotného súdneho rozhodnutia,
ale aj vzájomnou toleranciou a komunikáciou rodičov, hlavne v prípade pracovnej povinnosti rodiča,
ochorenia dieťaťa alebo aj oprávneného rodiča, či inej mimoriadnej udalosti, pre ktorú sa styk nemôže
zrealizovať, pričom je nesporné, že v tomto smere aj samotní právni zástupcovia viedli rodičov tak, aby
spoločne dospeli k vzájomnej dohode o nahradení kontaktu otca s dieťaťom v prípade jeho ochorenia.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 52 CMP.
6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 a), d), e), f) a h) Civilného sporového poriadku a navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu oprávneného na nariadenie
výkonu rozhodnutia v celom rozsahu vyhovie. Oprávnený v odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že povinná mu
maloletú neumožňuje vidieť v čase, kedy má styk určený rozhodnutím súdu a akýkoľvek náhradný



styk mu povinná zásadne neumožňuje a svojvoľne znižuje intenzitu už tak skromného styku určeného
rozhodnutím súdu a práve to oprávneného viedlo k podaniu návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Oprávnený situáciu dlhodobo rieši odbornou konzultáciou u detskej psychologičky, ktorá mu odporučila,
aby od povinnej žiadal, aby mu umožnila maloletú aspoň vidieť a aby s ňou bol v kontakte. Uviedol tiež,
že samozrejme si nechce dcéru brávať v chorobe na styk, avšak ak maloletá bola naozaj chorá, mala mu
matka umožniť náhradný styk. Aj napriek tomu, že matka maloletej preukázala potvrdeniami o chorobe
zo dňa 16.9.2019, 17.9.2019 a 17.10.2019, že maloletá bola v tom čase chorá, to podľa oprávneného
nie je dôvod na to, aby maloletú nemohol ani vidieť s tým, že v čase choroby maloletej má taktiež ako
otec zákonné právo starať sa o ňu. Momentálne trávi s dcérou len približne 4% celkového týždenného
času, čo je veľmi málo na to, aby si k nemu vybudovala taký vzťah, aký má so svojou matkou, s ktorou
trávi väčšinu času a povinná chce oprávneného obrať ešte aj o tento čas bez toho, aby si oprávnený v
prípade neuskutočnenia styku s maloletou tento mohol následne nahradiť. Oprávnený v odvolaní ďalej
namietal nesprávnosť tvrdenia súdu prvej inštancie o tom, že potvrdenia o chorobe maloletej predložené
povinnou korešpondujú s dňami označenými oprávneným za zmarené, nakoľko oprávnený v návrhu
na výkon rozhodnutia uviedol rozdielne dátumy a to 25.8.2019, 17.9.2019, 19.9.2019 a 9.10.2019,
ktoré absolútne nie sú zhodné s dňami uvedenými súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.
Oprávnený v odvolaní uviedol, že dňa 25.8.2020 (správne malo byť zrejme uvedené „dňa 25.8.2019“,
keďže odvolanie je datované dňom 13.7.2020) povinná oprávnenému prostredníctvom SMS správy
oznámila, že maloletá je chorá a povinný aj tak prišiel s ovocím a dcérku chcel aspoň vidieť, avšak bývalá
svokra ho zastavila hneď vo vchode, pričom s týmto dátumom sa súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal. Taktiež oprávnený poukázal na dátum 9.10.2019, kedy
maloletá nebola vôbec chorá, no styk sa aj napriek tomu nerealizoval, nakoľko ju matka vo vchode
začala brať na ruky, na čo maloletá začala hneď plakať. Oprávnený v odvolaní namietal, že absolútne
nerozumie tomu, prečo sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezaoberal všetkými dňami, ktoré
oprávnený uviedol vo svojom návrhu ako zmarené. Ďalej oprávnený poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/67/2013 zo dňa 30.9.2013, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
18CoE/332/2015 zo dňa 2.2.2016, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/5/2016
zo dňa 26.1.2016 a sp. zn. 14CoP/27/2018 zo dňa 21.11.2018 a uviedol, že niet dôvodov na obmedzenie
jeho styku s maloletou a ak táto aj mala nachladnutie a podobne, tak povinná mohla oprávnenému
umožniť styk s ňou u nej v izbe alebo bola povinná mu svojvoľne zrušený styk nahradiť v inom termíne.
Podľa oprávneného je nemysliteľné prijať záver, že súdom určený styk rodiča s dieťaťom je možné zo
strany matky jednoducho zrušiť bez náhrady, nakoľko malé dieťa má samozrejme soplík a rôzne detské
choroby neustále a tým by teoreticky mohlo dôjsť k takmer úplnému obmedzeniu styku otca s dcérou len
pod zámienkou „zlého“ zdravotného stavu dieťaťa, pričom podľa názoru oprávneného by takýto postup
bol v hrubom rozpore s § 28 a nasl. ZoR, či s čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 Ústavy SR. Oprávnený v odvolaní
tiež uviedol, že matke opakovane navrhol, že čas s dcérkou môže tráviť v jej izbe, prípadne si styk
nahradí kedykoľvek to bude možné, alebo je pripravený počas každej choroby mať maloletú po celý čas
choroby u seba doma, kedy si oprávnený v práci vezme voľno za účelom jej ošetrovania a prirodzene
matke nebude žiadnym spôsobom v styku s maloletou brániť.
7. K odvolaniu oprávneného sa povinná vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným
podaním zo dňa 28.7.2020, v ktorom vo vzťahu k udalostiam zo dňa 17.9.2019 uviedla, že maloletá
bola v tento deň chorá, čo otec sám potvrdil a netrval na realizácii styku, avšak od matky požadoval,
aby mu maloletú priviedla pred vchodové dvere, aby ju mohol vidieť a odovzdať jej ovocie, čo je podľa
povinnej absolútne v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa a v tejto súvislosti povinná poukázala
na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Elsholz vs. Nemecko, ako aj na uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/332/2015 zo dňa 2.2.2016 a uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 12CoP/14/2019 zo dňa 6.11.2019. K požiadavke otca na poskytnutie náhradného
styku s odkazom na judikatúru povinná uviedla že za obdobie, kedy sa styk nerealizoval z dôvodu
choroby maloletej, t.j. v prípade, ak sa styk nerealizuje z objektívnych okolností na strane dieťaťa (napr.
choroba), rodič nie je povinný poskytnúť náhradný termín na realizáciu styku, pričom neposkytnutie
takejto náhrady nemôže byť vnímané ako marenie styku a nerešpektovanie exekučného titulu (nakoľko
povinnosť poskytnúť náhradný styk z rozhodnutia ani nevyplýva) a samo osebe nemôže byť dôvodom
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že sa súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí nezaoberal všetkými dňami, ktoré vo svojom návrhu uviedol ako
zmarené, povinná v predmetnom vyjadrení dala do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
6Cdo/145/2011 zo dňa 16.11.2011, v zmysle ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam a pre úplnosť
uviedla, že dňa 25.8.2019 sa styk nerealizoval z dôvodu choroby maloletej, čo matka otcovi s predstihom



aj oznámila, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že došlo k zmareniu styku zo strany matky a
existovali by dôvody pre nariadenie styku. Na styk dňa 9.10.2019 matka maloletú riadne pripravila a
styk sa nerealizoval jedine z dôvodu nevhodného správania otca a maloletá sama sa z tohto dôvodu
odmietla zúčastniť stretnutia s otcom, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že by došlo k zmareniu
styku zo strany matky. Povinná poukázala na § 3 ods. 1, ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých s tým, že
predpokladom nariadenia výkonu rozhodnutia je aktívna účasť súdu, zameraná na dobrovoľné plnenie
povinností vyplývajúcich z rozhodnutia alebo schválenej dohody, pričom samotný výkon rozhodnutia je
viazaný na bezúspešnosť výzvy na dobrovoľné podrobenie sa povinného rozhodnutiu súdu o výchove
alebo styku s maloletým dieťaťom. Podľa povinnej súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav,
vykonal potrebné dokazovanie a správne vyhodnotil získané dôkazy. Povinná uviedla, že nikdy nebránila
styku otca s maloletou a návrh podaný zo strany otca je zjavne nedôvodný, nakoľko styk sa nerealizoval
z dôvodu objektívnych skutočností, ktoré matka maloletej nemohla ovplyvniť. Matka maloletú na styk
s otcom riadne pripravovala a nikdy styku nebránila. Nakoľko otec potvrdil, že styk s maloletou sa od
decembra 2019 realizuje v zmysle exekučného titulu, nie je podľa názoru povinnej dôvod na nariadenie
výkonu rozhodnutia.
8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu oprávneného, ktoré mu bolo doručené dňa 27.7.2020 a k vyjadreniu
povinnej k odvolaniu, ktoré mu bolo doručené dňa 9.9.2020, nevyjadril.
9. Oprávnený sa k vyjadreniu povinnej k odvolaniu, ktoré mu bolo súdom prvej inštancie doručené dňa
2.9.2020, nevyjadril.
10. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle
§ 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho
dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
13. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
14. Podľa § 377 ods. 1 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
15. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, súd po podaní návrhu na nariadenie
výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376
ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje
rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
16. Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých pri zisťovaní existencie
ospravedlniteľných dôvodov, podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení
povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie
sa a názor maloletého.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Preskúmaním veci vo veci návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.
20. Exekučným titulom je v danom prípade rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8.11.2018,
č.k. 20P/438/2017-348, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.12.2018 a ktorým súd
rozviedol manželstvo oprávneného a povinnej a súčasne schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej
bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej
majetok budú obaja rodičia; otec sa zaviazal platiť výživné v sume 250,- eur mesačne a súčasne
bola schválená dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať
sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v utorok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a vo štvrtok



od 16.30 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny kalendárny
týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.30 hod. a v sobotu od 15.00 hod. do 18.30 hod. s tým, že
maloletú si prevezme pred domom matky a po ukončení styku ju matke odovzdá na rovnakom mieste.
V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd považuje za nevyhnuté zdôrazniť, že v rámci konania
o nariadenie výkonu rozhodnutia je vykonávací súd striktne viazaný kvalitatívnym a kvantitatívnym
obsahom exekučného titulu, t.j. v danom prípade obsahom a rozsahom úpravy styku otca s maloletým
dieťaťom obsiahnutým vo výrokovej časti predmetného exekučného titulu, v dôsledku čoho je nutné
konštatovať, že v rámci vykonávacieho konania nie je možné zohľadňovať a posudzovať plnenie, resp.
neplnenie iných povinností než tých, ktoré určitým a jednoznačným spôsobom vyplývajú z exekučného
titulu. V danom prípade je z obsahu exekučného titulu bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že tento
neupravuje povinnosť matky, ktorej bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti,
poskytovať oprávnenému náhradné termíny styku v prípade nemožnosti realizácie styku z dôvodu
objektívnej nemožnosti jeho uskutočnenia spôsobom a v rozsahu podľa exekučného titulu z dôvodu
choroby maloletého dieťaťa a rovnako neupravuje povinnosť matky umožňovať oprávnenému styk s
maloletým dieťaťom v mieste bydliska matky, resp. počas choroby maloletého dieťaťa preniesť osobnú
starostlivosť o dieťa v celom rozsahu na oprávneného, ako to uvádzal oprávnený v odvolaní. Súd prvej
inštancie správne v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ sa otec domáha kontaktu s maloletým
dieťaťom nad rámec exekučného titulu, možno k tomu dospieť buď na základe dohody rodičov, alebo
zmenou exekučného titulu.
21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred samotným rozhodovaním o návrhu
oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia dôsledne zisťoval dôvody neplnenia exekučného titulu
a svoju snahu primárne zameral na dobrovoľné plnenie povinností z exekučného titulu vo vzťahu k
úprave styku oprávneného s maloletou, čo jednoznačne vyplýva zo zápisníc o informatívnych výsluchoch
dňa 13.12.2019 a dňa 31.1.2020, pričom odvolací súd uvedenú snahu súdu prvej inštancie hodnotí
pozitívne, nakoľko dobrovoľné plnenie povinností súvisiacich s úpravou styku rodiča s maloletým
dieťaťom je nielen v záujme účastníkov konania, ale predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, ktoré
je v takom prípade ušetrené vnímania tenzií vo vzájomnom vzťahu svojich rodičov a súčasne je ušetrené
prípadných kolíznych situácií v prípade núteného výkonu rozhodnutia. Z obsahu podania oprávneného
zo dňa 22.4.2020 vyplýva, že uvedená snaha súdu prvej inštancie viedla v danom prípade k pozitívnym
výsledkom, keď oprávnený v predmetnom podaní potvrdil, že od decembra 2019 sa styk s maloletou
realizuje podľa súdneho rozhodnutia, ale vyjadril nespokojnosť s tým, že nemôže s maloletou tráviť
čas nad rámec exekučného titulu, čo však v žiadnom prípade nie je relevantný dôvod pre nariadenie
výkonu rozhodnutia súdom. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje správnosť záveru
súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia z dôvodu
nenaplnenia základného zákonného predpokladu a to dobrovoľného neplnenia povinnosti uloženej
exekučným titulom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť skutočnosť, že súd rozhoduje podľa stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia,
pričom súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania disponoval informáciou od oprávneného o
realizácii styku s maloletou v súlade s exekučným titulom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že oprávnený ani v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
vyššie uvedeného záveru súdu prvej inštancie, keďže oprávnený v odvolaní netvrdil a nepreukazoval,
že by od decembra 2019 dochádzalo k mareniu súdom určeného styku oprávneného s maloletou zo
strany povinnej, ale opätovne sa vyjadroval len k dátumom nerealizácie styku s maloletou z dôvodu jej
choroby v období pred decembrom 2019 a opakovane uvádzal svoje požiadavky nad rámec úpravy styku
s maloletou, vyplývajúcej z vykonateľného exekučného titulu, v dôsledku čoho odvolací súd konštatuje
skutkovú a právnu neopodstatnenosť odvolacej argumentácie oprávneného.
22. V neposlednom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že prvoradým je záujem maloletého
dieťaťa a nie záujmy jeho rodičov, ktoré nastupujú až v ďalšom rade. Jedným z prvoradých záujmov
maloletého dieťaťa je, aby napriek rozpadu partnerského vzťahu svojich rodičov malo možnosť vytvoriť
si zdravý vzťah k obom rodičom, žiť a rozvíjať sa v pokojnej atmosfére bez potreby konfrontovania sa
s napätými vzťahmi rodičov a tak získať reálnu možnosť stať sa v budúcnosti psychicky vyrovnaným
dospelým jedincom. V prípade rozpadu partnerského vzťahu rodičov maloletého dieťaťa je kvalita úpravy
a realizácie styku s maloletým dieťaťom závislá od dohody a schopnosti komunikácie rodičov ako
zrelých dospelých osôb, ktorým skutočne leží na srdci blaho ich spoločného dieťaťa a záujmy dieťaťa
na zdravom psychickom a telesnom vývoji povyšujú nad svoje vlastné záujmy a potreby.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie vyššie citovaných ustanovení
dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v



dôsledku čoho odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 1 a 2 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
25. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).  Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí  vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/  CSP).