{"guid": "ef4a771a-698a-44bd-aeee-aae2d86cdb11:913f5157-b5e1-4513-9899-a6a5a98dd36f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1520010075.1", "spisova_znacka": "2Tos/19/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Tos/19/2020 z 13. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. februára 2020, sp. zn. 2Tos/19/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1520010075.1", "identifikacne_cislo": "1520010075", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Peter Šamko", "sudca_id": 1454, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-samko-1454", "datum_vydania": "2020-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 193 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-193"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-193"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/913f5157-b5e1-4513-9899-a6a5a98dd36f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1520010075.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1520010075.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1520010075.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Tos/19/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520010075
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520010075.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Magdalény
Blažovej a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci proti obžalovanému Z. A., stíhaného pre pokračovací
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/11/2020 zo dňa 12.02.2020, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 14.februára 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť obžalovaného Z. A.,  nar. XX.XX.XXXX  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 3T/11/2020 zo dňa
12.02.2020 rozhodol tak, že podľa § 238 ods. 4 Tr. por. sa obvinený Z. A. naďalej ponecháva vo väzbe z
dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. s tým, že podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa väzba
obvineného nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť obžalovaný, ktorú odôvodnil tak, že chce
byť prepustený, nakoľko šesť mesiacov je pre neho postačujúcich a keď dostane nejaký trest tak nevidí
dôvod ho nenastúpiť. Je pre neho dôležité, aby bol s deťmi, i keď vie, že by sa mal vrátiť do výkonu trestu.

Krajský súd v Bratislave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/  Tr. por., preskúmal
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať sťažnosť
ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a tak zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je
dôvodná.

Podľa § 193  ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

Sťažnostný súd preskúmaním kompletného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu zistil, že Z.
A. bol vzatý do väzby uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
2Tp/67/2019 zo dňa 11.08.2019 a to z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. s tým, že lehota
väzby začala plynúť dňom 08.08.2019.
Z predloženého spisového materiálu ďalej vyplýva, že na Z. A. bola dňa 31.01.2020 na Okresnom súde
Bratislava V podaná obžaloba a to Okresnou prokuratúrou Bratislava V pod sp. zn. 2Pv 243/2019, ktorá
mu kladie za vinu spáchanie pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Tr. zák a pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák.
z časti dokonaný a z časti spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Samosudca následne
nariadil termín hlavného pojednávania na deň 26.03.2020.

Sťažnostný súd konštatuje, že zákonné procesné lehoty na rozhodnutie súdu o prípadnom ďalšom trvaní
väzby po podaní obžaloby boli dodržané s tým, že obžaloba bola prokurátorom podaná na vecne a
miestne príslušný súd v lehote dlhšej ako dvadsať pracovných dní pred uplynutím základnej lehoty väzby



(§ 76 ods. 2 Tr. por.). Formálne podmienky na rozhodnutie súdu prvého stupňa o prípadnom ďalšom
trvaní väzby, po podaní obžaloby, boli teda splnené.

Krajský súd pri rešpektovaní prezumpcie neviny obžalovaného dospel na podklade doposiaľ vykonaných
dôkazov k záveru, že obvinenie zo spáchania prečinov, pre ktorý bola podaná obžaloba sa od vznesenia
obvinenia nezoslabilo tak, aby bolo možné skonštatovať ich zjavnú neopodstatnenosť. V tomto smere
obžaloba zakladá vinu Z. A. na jeho priznaní sa k žalovanej trestnej činnosti ako aj na výpovediach
jednotlivých poškodených osôb. Podľa názoru sťažnostného súdu je preto podmienka uvedená v návetí
ustanovenia § 71 ods.1 Tr. por. splnená aj naďalej.

V tejto súvislosti sťažnostný súd dodáva, že súd rozhodujúci o väzbe musí síce podľa § 71 ods. 1 Tr.
por. vždy skúmať aj to, či zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné
stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený, avšak ustanovenie § 71 ods. 1 Tr. por. hovorí o „podozrení“, teda na splnenie tejto väzobnej
podmienky postačí len dostatočne odôvodnená pravdepodobnosť, že obžalovaná osoba sa dopustila
alebo mohla dopustiť trestnej činnosti uvedenej v obžalobe. Záver o podozrení v zmysle väzobnej
podmienky uvedenej v ustanovení § 71 ods. 1 Tr. por. preto nie je možné stotožňovať so záverom o
vine, nakoľko výrok o vine prichádza do úvahy len vtedy, ak o trestnej činnosti obžalovaného nie sú
dôvodné pochybnosti (na výrok o vine teda kladie zákon prísnejšie požiadavky ako na výrok o podozrení
pri väzobnom rozhodovaní). Skutočnosť, že sťažnostný súd konštatuje pri väzobnom rozhodovaní
pretrvávajúce podozrenie zo spáchania žalovanej trestnej činnosti preto nehovorí nič o meritórnom
rozhodovaní súdu prvého stupňa po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Sťažnostný súd uzatvára, že väzba je zaisťovací inštitút slúžiaci k dosiahnutiu účelu trestného konania,
pričom rozhodovanie o nej nespočíva na princípe istoty bez dôvodných pochybností, ale vždy je vedené
v rovine pravdepodobnosti vo vzťahu k dôsledkom, ktoré môžu nastať z konania obžalovaného, ktoré
by mohlo napĺňať skutkovú podstatu niektorého z väzobných dôvodov.

Súd prvého stupňa správne konštatoval väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., ktoré aj
podľa sťažnostného súdu naďalej trvajú.

Pokiaľ ide o dôvod väzby uvedený v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., tak tento väzobný dôvod vychádza z
toho, že obžalovaný je recidivista, ktorý bol celkovo 13krát súdne trestaný a to prevažne pre majetkovú
trestnú činnosť, pričom predchádzajúce výkony uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody
neviedli k jeho náprave a nedokázali ho viesť k tomu, aby začal viesť riadny život. Z uvedeného krajský
súd vyvodzuje, že páchanie majetkovej trestnej činnosti je spôsobom života obžalovaného, pričom
možno dôvodne predpokladať, že si takýmto spôsobom zadovažuje veci a finančné prostriedky na
krytie svojich životných potrieb. Napokon, sám obžalovaný uviedol, že odcudzoval veci za účelom ich
ďalšieho predaja, teda speňaženia pre vlastnú potrebu. Hrozí preto opodstatnená obava, že v prípade
prepustenia obžalovaného z väzby na slobodu by sa mohol opätovne dostať do podozrenia zo spáchania
majetkovej trestnej činnosti. Konštatovanú obavu zvýrazňuje aj skutočnosť, že obžalovaný sa mal
dopustiť pokračovacieho trestného činu, t. j. v priebehu niekoľkých dní sa mal dopustiť až desiatich
čiastkových útokov, teda je tu aj podozrenie, že už pokračoval v páchaní zhodnej trestnej činnosti.

Uvedenú obavu napokon zvýrazňuje aj osoba obžalovaného, ktorý je podľa záverov znaleckého
psychiatrického dokazovania osobou, ktorá užíva psychoaktívne látky a už dvakrát absolvoval
protitoxikomanickú liečbu. Aj táto okolnosť môže mať, podľa krajského súdu, výrazný vplyv na spôsob
života obžalovaného, ktorého súčasťou je aj sústavné páchanie úmyselnej trestnej činnosti.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nepochybil súd prvého stupňa, keď nenahradil väzbu
obžalovaného dohľadom probačného úradníka, pričom sťažnostný súd upozorňuje, že pri zvažovaní
nahradenia väzby niektorým z inštitútov uvedených v ustanovení § 80 ods. 1 a § 81 ods. 1 Tr. por.,
je nutné vychádzať z dôsledného hodnotenia osoby obžalovaného a povahy prejednávaného prípadu.
V danej veci osoba obžalovaného znemožňuje zatiaľ nahradiť väzbu písomným sľubom, dohľadom
probačného úradníka, či prijatím peňažnej záruky, nakoľko tieto inštitúty nedokážu zatiaľ eliminovať
hrozbu z možného páchania rovnakého trestného činu zo strany obžalovaného. Tento záver platí
hlavne v prípadoch, ak dôvod väzby vyplýva z podozrenia, že obžalovaný sa mal opakovane dopustiť



majetkového trestného činu a to napriek tomu, že už bol v minulosti právoplatne odsúdený za spáchanie
majetkových trestných činov.

Sťažnostný súd uzatvára, že v predmetnej trestnej veci sú dané dôvody väzby a vzhľadom na osobu
obžalovaného a charakter stíhanej trestnej činnosti, nie je možné zatiaľ účel väzby dosiahnuť iným
opatrením (zásada subsidiarity). Nebezpečenstvo pokračovania v páchaní rovnakého trestného činu
zo strany obžalovaného hrozí akútne, teda bezprostredne. V záujme účinnej ochrany spoločnosti a v
záujme riadneho stíhania a potrestania prípadných páchateľov trestných činov je preto potrebné dať
zatiaľ prednosť ochrane spoločnosti pred osobnou slobodou obžalovaného.

Pokiaľ obžalovaný v podanej sťažnosti uvádzal, že by chcel byť s deťmi, tak k týmto okolnostiam
mal prihliadnuť vtedy, keď sa dostal do podozrenia zo spáchania pokračovacieho trestného činu. Ak
ich nevzal do úvahy sám obžalovaný, potom nie je dôvod, aby k nim prihliadal sťažnostný súd pri
rozhodovaní o ďalšom  trvaní väzby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/11/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}