{"guid": "0c0ebc6b-fbf8-4c6c-a354-35f566c7b3e2:80985144-7a18-489e-ba3d-c465ba0c911d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1520200561.1", "spisova_znacka": "20CoP/48/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/48/2020 z 5. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 5. mája 2020, sp. zn. 20CoP/48/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1520200561.1", "identifikacne_cislo": "1520200561", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 1342, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-1342", "datum_vydania": "2020-05-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/80985144-7a18-489e-ba3d-c465ba0c911d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1520200561.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1520200561.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1520200561.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/48/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520200561
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520200561.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: M. P., M.
R. XX.XX.XXXX J. A. P., M. R. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matky
- C. Č., M. R.Ň. XX.XX.XXXX, A. Q.: J. X, Q., toho času bývajúca na adrese: G. Š. X, Q., zastúpená
Mgr. Miroslavou Kušnírovou Vadelovou, advokátkou, so sídlom: Štefánikova 14, Bratislava a otca -
A. P., M. R. XX.XX.XXXX, A. Q.: P. XXX/XX, B., zastúpený - JUDr. Martou Urbánkovou, advokátkou,
so sídlom: Šafárikovo námestie č. 2, Bratislava, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 12. februára 2020,
č.k. 20P/20/2020 - 17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 12. februára 2020, č.k. 20P/20/2020 -
17, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 20.02.2020, č.k. 20P/20/2020 - 17, nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým otcovi umožnil stretávať sa s maloletými deťmi  M. P., M. R. XX.XX.XXXX J. A. P., M.
R.J. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň v mesiaci, vždy od piatka od 17.00 hod. do nedele do
17.00 hod. na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu styku otca k maloletej M.
J. A. vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 20P/15/2020. Otec si maloleté deti prevezme
v mieste ich bydliska a po ukončení styku ich odovzdá matke v mieste ich bydliska. Súd prvej inštancie
súčasne matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.

2.  Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho uznesenia uviedol, že návrhom doručeným  súdu
prvej inštancie dňa 30.01.2020, žiadal otec súd, aby upravil jeho styk a maloletými deťmi P.Ý.: M., M.
R. XX.XX.XXXX J. A., M. R. XX.XX.XXXX, každý párny víkend v kalendárnom roku od piatka od 17.00
hod. do nedele 17:00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod., v
čase Vianoc každý párny rok dňa 24.12. od 10:00 hod. do 18:00 hod a každý nepárny rok dňa 25.12. od
10.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok na Veľkonočný piatok od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý
párny rok na Veľkonočný pondelok od 10.00 hod. do 18.00 hod., každý párny rok v dňoch od 31.12
od 8.30 hod do 1.1. do 18.00 hod., polovicu letných prázdnin každého kalendárneho roka v trvaní 31
dní v termínoch vopred odsúhlasených rodičmi najneskôr do 15.6. daného kalendárneho roka, počnúc
rokom 2020 s tým, že otec si maloleté deti prevezme v predchádzajúci deň o 17.00 hod do 18.00 hod
posledného dňa (vrátane toho dňa), kedy ich odovzdá matke. Otec má právo počas letných prázdnin
na dovolenku s deťmi v jednom termíne nepretržite počas 14 dní. Matka je povinná maloleté deti na
styk s otcom včas a riadne pripraviť a tomuto odovzdať. Zároveň sa otec tým istým podaním domáha aj
nariadenia neodkladného opatrenia totožného znenia ako návrhom vo veci samej.



3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 05.02.2020 č.k. 20P 15/2020-41 vylúčil časť návrhu otca,
ktorou sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp.
zn. 20P 20/2020. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 10.12.2015
č.k. 22P/111/2015-59 schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloleté deti P. zverili do osobnej
starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať mesačne na výživu maloletej M. sumou 160,- € a na
maloletého A. sumou 140,- €, jeho styk s deťmi upravený nebol. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec podal na základe nových závažných skutočností. Od
schválenia rodičovskej dohody bol rodičmi ústne dohodnutý styk v pravidelných intervaloch, minimálne
každý víkend i počas týždňa. Zmeny nastali, keď matka začala bývať v spoločnej domácnosti so svojím
terajším partnerom a už tri mesiace mu neumožňuje styk s deťmi. Raz mu odovzdala iba maloletého
syna, ale maloletú dcéru mu odmieta dať. Neodovzdanie detí dôvodí tým, že sa im nechce, sú choré a
pod. Jej tvrdenia sú nepravdivé, nakoľko s deťmi má otec veľmi dobrý vzťah, pravidelne ich brával na
dovolenky, čo sa im páčilo. Otec má za to, že matkin priateľ vyvíja na ňu tlak za účelom dosiahnutia,
aby sa otec nemohol stýkať s deťmi a vychovávali by ich iba oni a matkin priateľ by nahradil otca. Matka
podala na otca aj trestné oznámenie za prečin nebezpečného vyhrážania, kde uviedla samé klamstvá.
V novembri 2019 okolo 18.00 hod. pri odovzdávaní detí mu nedovolila navštíviť aj dcéru. Telefonický
kontakt otec na deti nemá, lebo majú nové čísla, i keď im mobilné zariadenie kúpil on. Matka povedala,
že mu nebude deti odovzdávať a neumožní mu s nimi telefonovať. Trvala na tom, že krstní rodičia detí
budú len z jej strany a nie aj zo strany otca. Keď ju požiadal, nech si to premyslí, do rozhovoru sa
agresívnym spôsobom zapojil jej partner U. Q. a začal na otca kričať, že otec rozkazovať nebude. Opäť
dňa 06.12.2019 mu mal byť odovzdaný iba syn, ktorého prišla odovzdať stará matka zo strany matky,
ktorá na jeho prosbu, že by rád videl aj dcéru, začala byť agresívna a začala ho kopať do rozkroku.
Celú túto situáciu videl aj maloletý A., ktorý sa rozplakal. Obe deti chodia toho času do kostola, aj otec
išiel na omšu, aby ich videl, keď ho však uvidela stará matka, zavolala políciu, i keď k hádke nedošlo.
Otec je veľmi citlivý, až úzkostlivo starostlivý, chce mať všetky informácie o svojich deťoch, ako to bolo
zaužívané. Matka s partnerom často tak vyhrotia situáciu, že otec je pod veľkým psychickým stresom.
Matka na neho podala trestné oznámenie z dôvodu, aby bol neskôr ukrátený na svojich právach, ohľadne
styku s maloletými deťmi. Očierňuje ho na verejnosti, ale aj pred deťmi, ktoré sú z toho zmätené a
smutné. Počas vianočných sviatkov otec nemal možnosť odovzdať im ani darčeky, čo zle vplývalo na
psychiku jeho i detí. Vzťah otca s maloletými bol vždy bezproblémový a vychádzali spolu výborne. Snažil
sa im vždy zabezpečiť všetko, čo potrebovali, veľa času trávili spolu. Matka i jej rodina mu zámerné
bránenia vídať deti, stále na neho útočia. Otec sa obáva, že prostredie, v ktorom momentálne vyrastajú,
ich negatívne ovplyvňuje. Otec nemá možnosť sa s nimi stretnúť a situáciu im vysvetliť. Vzhľadom na
vyššie uvedené má za to, že je splnená podmienka odôvodnenej potreby dočasnej úpravy pomerov
účastníkov a v danom prípade je aj reálny predpoklad, že môže byť a aj je ohrozené jeho právo na
rodičovskú výchovu a starostlivosť o jeho maloleté deti, a že mu nie je umožnené udržiavať pravidelný,
rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s nimi. Napriek jeho maximálnemu úsiliu o kontakt s deťmi ich
už dlhší čas nevidel. Ak tento stav, bude pretrvávať naďalej, môže to vážne aj natrvalo narušiť ich vzťah.
Na základe uvedených skutočností žiada nariadiť neodkladné opatrenie, v zmysle ním žiadaného petitu,
lebo je v záujme maloletých detí, aby boli so svojím otcom a aby nestrácali fyzický kontakt s ním, kým
budú upravené pomery k maloletým deťom. Deti sú vo veku, keď prítomnosť otca potrebujú. Pokým mu
matka deti pravidelne odovzdávala, nebol žiadny problém. Deti sa tešili na stretnutia s ním a veľmi rady
chodievali na spoločné dovolenky.

4.   Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami  § 324 ods. 1,  325 ods.
1, § 326 ods. 1, § 329 ods.1, 2, § 330 ods. 1 CSP, § 2 ods. 1, CMP, a vecne tým, že z rozhodovacej
činnosti súdu prvej inštancie je známe, že rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 10.12.2015 č.k.
22P/111/2015-59 (právoplatným a vykonateľným dňa 08.03.2016), súd schválil rodičovskú dohodu,
podľa ktorej sa maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať a spravovať
majetok maloletých budú obaja rodičia a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej M. sumou
160,- € mesačne a na výživu maloletého A. sumou 140,- € mesačne. Súd prvej inštancie mal za to,
že v predmetnej veci treba upriamiť pozornosť na skutočný záujem maloletých detí. Styk otca s deťmi
sa prestal realizovať, otec s nimi nemá žiadny kontakt, medzi rodičmi pretrvávajú konfliktné postoje,
rodičia nie sú schopní dohodnúť sa ohľadne styku, preto existuje v danom prípade obava, že dochádza
k ohrozovaniu záujmu maloletých detí a súd je povinný poskytnúť im tú najvyššiu ochranu, a to i na úkor
ich rodičov. Aktuálny stav nie je jednoznačne v záujme maloletých detí, a teda sú splnené podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia. Dočasná úprava styku otca s deťmi je v súlade s najlepším záujmom
obidvoch detí, pri zachovaní práv a oprávnených záujmov tak maloletých detí, ako aj ich rodičov. Súd



chrániac záujmy detí z dôvodu hrozby vzájomného sa odcudzenia s otcom, ako aj z dôvodu, že deti
sú účastné na rodičovských konfliktoch, upravil dočasne styk otca s maloletými tak, ako je uvedené vo
výroku uznesenia.

5.  Zároveň súd uviedol, že apeluje na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv
a povinností mali na zreteli záujem ich maloletých detí, aby vzájomnou komunikáciou (vecnou a
konštruktívnou) a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. Zlé nie je len to, keď sú v rodine
konflikty a hádky. Traumy dieťaťa vznikajú v rodinách, kde sú nezdravé a nefunkčné vzťahy. Rodičia si
musia uvedomiť, že ako partneri síce zlyhali, ale nemali by zlyhať ako rodičia. Len rodičia sú zodpovední
za to, čo zo svojich detí vychovajú a aký vzor im prezentujú. Osud svojich detí majú v rukách len a len
rodičia a nie súdy, či iné štátne orgány - len rodičia môžu dieťaťu ukázať, ako fungujú vo svete pozitívne
vzory, ako sa slušne komunikuje, ako sa slušne navzájom k sebe správať a konštruktívne riešiť konflikty.

6.  V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že neodkladným opatrením súd upraví
styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu
dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. Takúto mieru kontaktu
otec s maloletými v zmysle petitu rozhodnutia bude mať zabezpečenú. Keď navyše v zmysle návrhu
otec doposiaľ realizoval s maloletými víkendový styk, a to do času, kým nedošlo k eskalácii konfliktu
medzi rodičmi. V danej veci boli teda podľa názoru súdu prvej inštancie splnené podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia. S ohľadom na obsah otcom podaného návrhu vznikla potreba
dočasne zastabilizovať jeho styk s maloletými deťmi nariadením neodkladného opatrenia, keďže styk sa
nerealizuje, avšak nie v takej miere, akú si predstavuje otec. Súdom upravený styk je v takom rozsahu,
aby nedošlo k odcudzeniu otca s deťmi, a zároveň je v takej miere, aby si mohli budovať vzájomný vzťah.
Úprava styku v rozsahu, v akom sa ho domáha otec, by zodpovedala meritórnemu rozhodnutiu, ktoré
si vyžaduje obšírne dokazovanie presahujúce rámec dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia.

7.  Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka, ktorá v rámci odvolania uviedla, že odvolanie
podáva z dôvodu, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1
písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Taktiež
v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej už len ako „CMP“), kedy
odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Matka má za to, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie bez akéhokoľvek zistenia
skutočného stavu, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je odôvodnené
informačným deficitom pri zisťovaní a ustálení skutkových okolností prípadu, kedy súd prvej inštancie
vychádzal výlučne z jednostranne uvedených a prispôsobených vyjadrení otca, ktorý súdu zamlčal
skutočný dôvod obmedzenia styku s maloletými deťmi. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sám seba prezentuje ako starostlivého, aktívneho a milujúceho rodiča, neuvádzajúc vlastné
násilnícke sklony, výbuchy hnevu, agresie a pravidelné vyhrážky ublížením na zdraví. Matka uviedla, že
zásadne nesúhlasí so žiadnymi vyjadreniami a tvrdeniami otca v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 29.1.2020. Matka je šokovaná tým, ako otec formuluje samotný návrh, ako tendenčne
skresľuje existujúci stav, napríklad obviňuje jej matku z fyzických útokov (pritom on sám starú matku
pred zrakom maloletého chytil pod krk a táto sa následne bránila a snažila sa otcovi vytrhnúť), či sám
seba vykresľuje ako starostlivého a úzkostlivého rodiča. Takéto vyjadrenia otca v kontexte matkou nižšie
zaslaného opisu skutkového stavu vyznievajú účelovo a manipulatívne. Matka v rámci svojho odvolania
poukázala na to, že dôvodom rozpadu vzťahu účastníkov konania bolo práve agresívne správanie sa
otca a jeho opakované zásahy do integrity matky, spočívajúce vo fyzickom i psychickom týraní. Matka
ďalej nezniesla systematické a permanentné fyzické útoky otca, psychické vydieranie, ponižovanie a
osočovanie. Matka sa snažila otca opustiť po dlhšiu dobu, no v rozhodnom čase bola na materskej
dovolenke a nemala finančné prostriedky na starostlivosť o dve maloleté deti, ako aj na prípadný nový
nájom. Postupom času kontaktovala Magistrát a požiadala o pridelenie bytu. V tomto byte býva s oboma
maloletými deťmi dodnes. Matka má dnes obavu o maloleté deti, čo je podnietené i minulosťou otca,
ktorý bez výčitiek bil matku, fyzicky ju napádal, sácal a verbálne atakoval, a to aj pred zrakom maloletých
detí. Na takmer dennom poriadku boli hádky, kričanie na maloleté deti, hnev otca, ktorý neraz vyústil do
viacerých faciek strelených matke. Matka bola nútená deti schovávať v izbe a snažila sa robiť všetko
preto, aby otcove výbuchy hnevu nevnímali. Matka bola v tomto čase slabá, unavená z neustálych atakov



a výčitiek, celodenne sa starala o deti, domácnosť a potreby otca, pričom namiesto poďakovania sa
doma stretla len s hostilitou. Matka uviedla, že chcela opustiť spoločnú domácnosť účastníkov konania,
no bála sa toho, čo spraví otec po jej odchode, bála sa o deti, bála sa o svoj život a tak zotrvávala s
otcom dlhšie, ako to bolo znesiteľné. Po odchode otca zo spoločnej domácnosti začal otec so sledom
vyhrážok, začal matku prenasledovať, sledoval jej byt, sledoval deti, matke sa vyhrážal a žiadal ju,
aby sa k nemu vrátila a aby mu vrátila deti. Matka mala neutíchajúci strach z otca, pamätala si na
dni, kedy ju otec fyzicky atakoval a zneužíval jej bezbrannosť. Maloleté deti vyrastali v prostredí, kde
matka síce rešpektovala osobu otca ako rodiča a neodopierala mu právo na deti, no neustále striehla a
sústredila sa na to, či sa otec obdobne nezachová aj k deťom, či tieto neudrie, prípadne, či ich nebude
psychicky vydierať alebo zneužívať. Matka má za to, že maloleté deti spočiatku otca rešpektovali, no
pamätali si na zlé časy strávené v spoločnej domácnosti a boli rady, že už spolu nebývajú, a že sa
samé môžu rozhodnúť, kedy otca uvidia a kedy nie. Maloleté deti dnes reagujú odlišne, styk s otcom
odmietajú, s otcom odísť nechcú a spravidla nechcú vyjsť ani pred byt matky v čase, kedy sa do miesta
bydliska matky má dostaviť otec. Horší psychický stav sa prejavil u maloletej M., ktorá sa už dlhodobo
odmieta stretávať so svojím otcom, čo matke odôvodnila primárne tým, že sa otec správa neprimerane,
agresívne, vulgárne nadáva na matku, očierňuje ju aj jej partnera, s ktorým žije v spoločnej domác-
nosti, a keď sa dcéra matky zastane, kričí aj na ňu, uvádza jej, že nemá právo prejaviť svoj názor a
vnucuje jej, čo je správne a čo nie. Maloletá matke uviedla, že sa im otec dokonca vyhrážal, že zabije
matku a jej rodinu. Faktom ostáva, že si matka v minulosti musela 2x zmeniť telefónne číslo, nakoľko
ju otec prenasledoval, zasielal jej mnohopočetné a dehonestujúce SMS správy, obťažoval ju, vyhrážal
sa jej, urážal ju a vulgárne jej nadával. Keď otec nemal na matku kontakt, pokračoval s obťažovaním a
nadávkami adresovanými na mobilný telefón maloletej dcéry. Matka mala v danom čase strach o svoj
život a život maloletých detí. Matka ďalej uviedla, že dnes badá na maloletých deťoch nekomfort, stres
a úzkosť. U detí sú prítomné výrazné zmeny nálad, uzavretosť a odmietavosť. Nakoľko matka dobré
pozná osobu otca a bola si vedomá toho, že otec sa neštíti použiť akékoľvek praktiky, aby docielil svoje,
matka kontaktovala aj pani psychologičku a požiadala ju o súčinnosť pri stanovení psychického stavu
maloletých detí. Maloletá M. reaguje dnes na otca nesmieme negatívne. Ako príklad matka uviedla
situáciu, kedy maloletá odmietla ísť k svojmu otcovi, o čom bol pri preberaní syna otec informovaný.
Otec ignoroval túto informáciu a domáhal sa odovzdania maloletej dcéry násilím, pričom dlho zvonil pri
dverách bytu a dožadoval sa dcéry. Maloletá dcéra stála za dverami, počula otca a tiskla sa k matke
a prosila ju, aby dvere neotvárala. Maloletá sa začala triasť a rozplakala sa. Otec u maloletej vyvolal
úzkostný stav, kedy ešte niekoľko hodín maloletá nechcela vyjsť z bytu a vymýšľala si dôvody, prečo
zostať doma. Otec opäť raz prejavil svoju povahu a charakterové črty aj pred vlastnou dcérou. Maloletý
syn A. otca v tento deň ťahal preč so slovami „tato poď preč, nerob zle..“ Od uvedeného incidentu
maloletá dcéra odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, styku sa nezúčastňuje a dokonca sa vyjadrila tak, že
svojho otca nechce už nikdy vidieť. Matka uviedla, že dlhodobo pozoruje zhoršujúci sa psychicky stav
maloletých detí, ktoré odmietajú osobný kontakt s otcom, nechcú sa s ním stretávať a to i napriek tomu,
že matka deti po psychickej, ako aj fyzickej stránke na styk pripravuje. Obe maloleté deti prejavujú strach
zo svojho otca, boja sa ho a úmyselne sa mu vyhýbajú. U detí sú prítomné časté výbuchy hnevu, ktoré
končia plačom, bez vážneho dôvodu, pričom u maloletej dcéry je prítomná častá triaška a nervozita po
kontakte s otcom. Maloletá dcéra sa dnes pred plánovaným stykom s otcom trasie, má úzkostlivé stavy a
prosí matku, aby ju nenútila vyjsť z bytu. Situácia medzi účastníkmi konania sa v posledných mesiacoch
zradikalizovala, kedy otec pri viacerých stykoch verbálne napádal matku a jej priateľa, vyhrážal sa matke
privolaním príslušníkov PZ, natáčal si celý priebeh odovzdávania detí, k deťom vystupoval egocentricky,
násilnícky a nútene. Konanie otca vyústilo do situácie, kedy sa otec matke pri odovzdávaní opäť raz
začal vyhrážať, adresoval jej niekoľko invektív, provokatívne k nej pristupoval, urážal ju a dával jej
najavo, že sa nebojí použiť voči jej osobe aj násilie. Svedkom daného incidentu bol maloletý syn, ako
aj priateľ matky, ktorý zakročil a požiadal otca, aby sa matky nedotýkal a aby sa k nej správal slušne.
Otec bezprostredne začal päsťami udierať priateľa matky, búchal doňho a pokračoval s urážkami a
vyhrážkami. Maloletý syn bol vystrašený, zmätený a bál sa zakročiť. Po tomto incidente sa maloleté
deti ešte viac uzavreli, matku častovali otázkami, prečo sa musia s otcom stretávať, prečo nemôžu
tieto stretnutia obmedziť a v kľude bez hádok, útokov, osočovania a urážok fungovať ako rodina. Matke
bolo po podaní trestného oznámenia odporučené, aby si vždy na čas odovzdávania maloletých detí
privolala príslušníkov PZ a aby títo vytvorili deťom neutrálnu pôdu na styk s otcom, bez hádok, útokov a
mnohopočetných invektív. Pravdou je, že každé preberanie maloletých detí sa končí vyhrážkami otca,
alibistickými vulgárnymi výstupmi otca a citovým vydieraním detí. Maloleté deti sa dnes snažia matku
brániť, dobre si pamätajú na otcove násilnícke sklony, boli svedkom otcových agresívnych výstupov voči
matke a túto dnes chránia. Z minulosti si napríklad maloletá dcéra vybavuje útok otca na matku, z čoho



vznikol aj záznam na polícii v roku 2015. Otec toho času viackrát udrel matku, sácal ju, strkal do nej,
vyhrážal sa jej a nakoniec ju začal škrtiť. Obdobne sa správa aj mladší syn k staršej sestre, kedy radšej
ide na styk s otcom on, aby sestre zabezpečil pokoj a táto mohla zostať s matkou. Matka uviedla, že
nemá k dispozícii viaceré trestné oznámenia, nakoľko mala strach ísť konanie otca oznámiť a radšej
v tichu trpela a vyčkávala na vhodný okamih, kedy bude mať aspoň aké také zázemie na odchod zo
spoločnej domácnosti. Potom, čo maloletá odmietla pokračovať v realizácii styku s otcom, otec zareago-
val neuhradením výživného na maloletú dcéru s odôvodnením, že keď sa s ním dcéra nestretáva, nebude
jej ani hradiť odôvodnené potreby a náklady. Približne v tomto čase bol otec na výsluchu na polícii a
pravdepodobne tu bol poučený o trestnoprávnych následkov neplatenia výživného na maloleté dieťa, a
teda nasledujúci mesiac v úhradách pokračoval. Sumu 150,- € otec do dnešného dňa nedoplatil, i napriek
tomu, že jej splatnosť bola dňa 15.11.2019. Otec súčasne neuhradil výživné za február 2020, kedy matke
zaslal 20,- € namiesto súdom určených 300,- €. Konfliktná situácia nastala opäť dňa 24.11.2019, kedy
otec pri odovzdávaní syna fyzicky napadol partnera matky. Maloletý A. celý incident sledoval a videl,
ako sa otec agresívne približuje k matke, tejto cez zaťaté zuby niečo šepká a matka pôsobí utiahnuto,
vystrašene a bojí sa. Partner matky, ktorý stál neďaleko nej zakročil, požiadal otca, aby sa k matke
nevhodne nepribližoval. Otec sa začal matke následne verbálne vyhrážať, dával si podmienky, jeho
správanie bolo drzé, arogantné a hrubé. Partner matky sa pokúsil matku brániť a otca odsunul od matky.
Otec na uvedené reagoval fyzickým útokom, na partnera matky zaútočil päsťami do rúk a tela. Otec
počas incidentu syna zamkol v aute a nechal ho sledovať celý incident. Otec si celý priebeh incidentu
nahrával, pred začatím odovzdania syna si nastavil videokameru tak, aby bola v zábere pri príchode
matka s partnerom a celkom zrejme sa snažil vyvolať hádku a následný útok partnera matky, aby mohol
podať na polícii nezmyselné trestné oznámenie. Otec si dlhodobo pripravuje dôkazy, provokuje matku, s
úmyslom zdiskreditovať jej osobu, pričom každý jeden video záznam končí jeho buď emočným kolapsom
alebo fyzickým útokom. Na miesto boli bezprostredne privolaní príslušníci PZ, ktorí vypočuli partnera
matky. Maloletý Tomáš bol po tomto incidente vystrašený, po príchode domov na ňom matka spozorovala
zlý psychický stav, strach, stres a plač. Maloletý matke povedal: „Mami ja som sa bál, že ti tato ublíži.\".
Maloletý A. mal nasledujúce dva dni zdravotné problémy bolesť brucha, hnačky a zvracanie, mal zvýšenú
teplotu a bolesť hrdla. O uvedenom je aj záznam u detskej pediatričky. Pred týmto incidentom bola
matka so synom dva týždne na OČR, nakoľko mal hnisavú angínu a bral antibiotiká. Pri odovzdávaní
maloletého syna otcovi bolo dieťa zdravé a malo ísť po víkende do školy, pre zdravotné ťažkosti musela
matka byť so synom opäť doma. Ďalší incident sa stal dňa 6.12.2019, kedy sa nachádzala v domácnosti
maloletých detí ich stará matka zo strany matky. Keďže je táto konštantne informovaná o výkyvoch
otca a jeho agresívnych počinoch, navrhla dcére (matke), že pôjde maloletého syna odniesť otcovi ona.
Maloletá dcéra opäť odmietla styk s otcom, ku vchodovým dverám sa nechcela ani len priblížiť a zostala
zatvorená v mieste bydliska. Stará matka teda vyšla von s maloletým synom a otcovi detí oznámila,
že dcéra je chorá a nechce ísť k nemu. Otec odmietol počúvať starú matku, ignoroval jej vyjadrenie
a rýchlym krokom išiel za starou matkou do brány. Stará matka odmietla otca vpustiť dnu a tak začal
kričať, starú matku násilnícky chytil pod krk a stlačil hrdlo tak, že cítila tlak až bolesť. Stará matka sa
nevedela ubrániť, lapala po dychu, mykala sa, pričom sa jej následne podarilo otca kopnúť nohou, aby
mohla vojsť do brány. Celého incidentu bol svedkom maloletý syn, ktorý ťahal otca preč, plakal a triasol
sa. Stará matka prišla do bytu matky celá rozrušená, triasla sa, bola bledá a lapala po dychu. Stará
matka zotrvala v domácnosti matky ešte ďalšie dve hodiny, aby sa ukľudnila a mohla sama odísť domov.
Dňa 8.12.2019 matka čakala v mieste bydliska na otca, ktorý sa mal spolu s maloletým vrátiť zo styku.
Matka čakala priamo v byte, nakoľko opakovane dochádza pred miestom bydliska matky k násiliu, a to
buď pri preberaní dieťaťa alebo pri jeho odovzdávaní, čo pôsobí značne negatívne na obe maloleté deti.
Otec má možnosť vstúpiť do budovy, v ktorej má matka byt a odovzdať dieťa priamo v nej. Toho dňa do
budovy otec nevošiel a matka čakala do cca 19.00 hod.  Po nejakom čase telefonicky kontaktovala otca
a žiadala ho o vysvetlenie, kde sa s dieťaťom nachádza, a kedy prídu domov. Otec matke odpovedal,
že sú spolu na policajnej stanici. Matka si najskôr myslela, že sa jedná len o jeden z mnohých otcových
nemiestnych žartov. Matka teda privolala starú matku, ktorá sa postarala o dcéru a vycestovala na
policajnú stanicu. Neskôr zistila, že otec skutočne zobral syna na policajnú stanicu, kam sa má matka
dostaviť za účelom prevzatia syna. Po príchode na policajnú stanicu matka uvidela syna s otcom, ktorý
ihneď ako zbadal matku, išiel ku nej. Neskôr matkin priateľ odviezol syna domov, kde bola stará matka
maloletých detí, nakoľko bolo veľa hodín a syn bol smädný, hladný a unavený. Dňa 20.12.2019 si mal
otec znovu prísť pre maloleté deti a tak matka za účelom bezproblémovej a bezkonfliktnej realizácie
styku privolala príslušníkov PZ, ktorí jej poradili, že pri osobe akou je otec je toto za terajšej situácie to
najvhodnejšie riešenie. Obe maloleté deti odmietli styk s otcom a toto uviedli aj privolaným príslušníkom
PZ. Dňa 24.12.2019 sa otec rozhodol znepríjemniť matke deň tým, že skontaktoval cez Facebook jej



partnera, zaslal mu vulgárnu, dehonestujúcu a urážlivú správu, kde osočoval matku. Partner matke túto
správu ukázal, no nestihla si ju prečítať celú, nakoľko bola veľmi rozrušená a vystrašená. Partner ihneď,
potom čo videl, čo to s matkou urobilo správu vymazal. Následne partner zablokoval otca na svojom
Facebookovom účte, aby viac nemohol kontaktovať jeho osobu, ako aj osobu matky prostredníctvom
jeho. Otec notoricky znepríjemňuje bežný život matky, túto v minulosti sledoval, verejne urážal, vyvolával
v nej obavu o zdravie a ničím nerušený vývoj maloletých detí. Otec nedávno zaslal vulgárnu správu
aj synovi matky, ktorej printscreen matka doložila. Dňa 3.1.2020, keď mali ísť opäť deti k otcovi matka
opäť volala políciu, aby všetko prebehlo v kľude. Obe maloleté deti pred príslušníkmi PZ povedali, že
nechcú ísť k otcovi, no otec sa nakoniec na styk k deťmi ani nedostavil. Matka má za to, že vzhľadom na
alarmujúcu situáciu na strane maloletých detí, ktoré otca odmietajú, nemajú voči jeho osobe dôveru, boja
sa ho, boja sa o svoju matku a sú permanentne vystavované fyzickým a psychickým prejavom agresie
otca, považuje matka aktuálne nariadené neodkladné opatrenie za nežiadúce a nešťastné riešenie.
Maloleté deti sú vo veku 7 a 9 rokov, obaja vedia jasne a zreteľne prejaviť svoj názor, vedia čo chcú
a čo nechcú a v prípade, že odvolací súd nezmení rozhodnutie súdu prvej inštancie a nezamietne
návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, docieli stav úplnej averzie detí k otcovi, kedy možno
predpokladať, že sa do miesta bydliska otec bude dostavovať pravidelne s príslušníkmi PZ, opäť bude
trvať na násilnom prevzatí detí - no tento krát aj z dôvodu rozhodnutia súdu. Deti budú opakovane
vypočúvané príslušníkmi PZ, budú stresované a vyčerpané z nesprávneho a predčasného rozhodnutia
súdu. Matka má za to, že aktuálna situácia vo veci maloletých detí je nesmierne citlivá, a preto treba
vykonať riadne súdne dokazovanie, v konaní treba deti vypočuť, treba prihliadnuť na psychologickú
správu o stave detí a zvážiť nie úpravu styku otca s maloletými deťmi, ale naopak dočasný zákaz styku
otca s maloletými deťmi. Matka uviedla, že v konaní je potrebné konať rešpektujúc participačné práva
dieťaťa a záväzky vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré sú premietnuté aj do ustanovenia
§ 38 ods. 2 CMP. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týmto žiada Krajský súd v Bratislave, aby
uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.2.2020, č.k. 20P/20/2020-17 zmenil tak, že návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne v celom rozsahu.

8.  Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

9.  Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a
§ 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), túto prejednal bez
nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli
splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje
to dôležitý verejný záujem), dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 357 ods.1 C.s.p.).

10. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

11. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími
dôvodmi viazaný.

12. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené.

14. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad,
že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia,
doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

15. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že na súde prvej inštancie je vedené konanie pod sp.zn.
20P/15/2020, v rámci ktorého sa otec domáha úpravy styku s maloletými deťmi. Z obsahu spisu taktiež
vyplýva, že rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 10.12.2015 č.k. 22P/111/2015-59 (právoplatným a
vykonateľným dňa 08.03.2016), súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloleté deti zverili do



osobnej starostlivosti matky  s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletých budú obaja rodičia,
pričom otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej M. sumou 160,- € mesačne a na výživu maloletého
A. sumou 140,- € mesačne. V rámci návrhu matka navrhla, aby sa styk otca s maloletými deťmi ponechal
na vzájomnú dohodu. Inak povedané, rodičia v súčasnosti nemajú vo vzťahu k deťom upravený styk
súdnym rozhodnutím, pričom vzájomná komunikácia im zlyhala.

16. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.
Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

17. Odvolací súd vyslovuje v tomto prípade názor, že obaja rodičia si žiaľ myslia, respektíve sa
domnievajú, že svoje problémy vyriešia prostredníctvom súdu. Ale pravda je taká, že pokiaľ rodičia
nenájdu spoločnú reč, pokiaľ nezačnú spolu komunikovať v súvislosti s maloletými deťmi, maloleté deti
sa stanú takpovediac ich „rukojemníkmi“. Je nutné, až žiadúce, aby si rodičia začali uvedomovať svoju
rolu rodiča, napriek prebiehajúcemu konaniu o úprave styku, ako aj s poukazom na vyhrotené vzťahy
rodičov. Odvolaciemu súdu nie je úplne zrejmé, čo bolo pravým dôvodom eskalácie vzťahov medzi
rodičmi. Obaja rodičia totiž po rozvode v roku 2015 zjavne spolu komunikovali, nemali vyhrotené vzťahy,
pričom  maloleté deti trávili s otcom svoj čas po vzájomnej dohode rodičov. V danom prípade otec v rámci
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí, že týmto dôvodom je práve nadviazanie známosti zo
strany matky. Matka v rámci svojho odvolania tvrdí, že ide o dlhodobý problém s násilníckym správaním
otca, vyhrážaním zo strany otca, pričom v dôsledku tohto negatívneho konania otca začali maloleté deti
otca odmietať. V tejto súvislosti však odvolací súd nadobudol dojem, že za negatívny vzťah, ktorý vznikol
medzi maloletými deťmi a otcom je potrebné brať na zodpovednosť oboch rodičov v rovnakom rozsahu.
Z rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom rozvodu manželstva zo dňa 10.12.2015 č.k. 22P/111/2015-59
(právoplatný a vykonateľný dňa 08.03.2016), súd na návrh matky schválil rodičovskú dohodu, podľa
ktorej sa maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok
maloletých budú obaja rodičia, pričom otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej M. sumou
160,- € mesačne a na výživu maloletého A. sumou 140,- € mesačne. V rámci návrhu na rozvod
manželstva matka navrhla, aby sa styk otca s maloletými deťmi ponechal na vzájomnú dohodu rodičov.
Z odôvodnenia predmetného rozsudku však taktiež vyplýva, že súd prvej inštancie pri schvaľovaní
rodičovskej dohody zohľadnil skutočnosť, že otec sa o deti aktívne zaujíma, v rámci styku sa podieľa na
starostlivosti o deti, a doposiaľ si svoje vyživovacie povinnosti riadne plnil. Odvolací súd v tomto prípade
tvrdenia matky v rámci podaného odvolania voči nariadenému neodkladnému opatreniu považoval za
tendenčné a čiastočne zapríčinené aj správaním matky, a to práve hrotením danej situácie (napríklad
prítomnosťou priateľa matky pri odovzdávaní maloletých detí otcovi, respektíve skutočnosťou, že jeden
krát matka zabráni otcovi vstúpiť do domu za účelom návštevy maloletej dcéry a situáciu rieši privolaním
policajnej hliadky, a následne keď otec pri odovzdávaní maloletého nevstúpi do domu, toto konanie
vyhodnocuje v neprospech otca). Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že z obsahu spisu vyplýva, že
matka, respektíve jej právna zástupkyňa bola vyzvaná v rámci tohto konania okrem predloženia plnej
moci udelenej pre právnu zástupkyňu matky, aj na doloženie dokladov t.j. príloh, ktoré matka vo
svojom odvolaní označila, avšak ich nepripojila, pričom išlo o zdokladovanie trestného oznámenia na
osobu otca, a súčasne psychologickú správu zo šetrenia detí (č.l. 35). Predmetnú výzvu mala právna
zástupkyňa matky riadne doručenú dňa 20.03.2020, avšak na túto výzvu právna zástupkyňa matky
žiadnym spôsobom nereagovala. Inak povedané, matka svoje tvrdenia uvedené v rámci podaného
odvolania ničím nepreukázala, preto aj z tohto dôvodu tvrdenia matky o násilníckom správaní otca
voči matke (nie voči deťom), ktoré doteraz zo žiadneho konania medzi rodičmi nevyplývalo považoval
odvolací súd za modifikované zo strany matky tak, aby vyzneli v neprospech otca. Inak povedané
odvolací súd má za to, že vzťahy medzi rodičmi sú vyhrotené práve z dôvodu tzv. akcie - reakcie,
čo je v danom prípade naplnené tým, že matka často krát vyhrotí situáciu, a otec zareaguje príliš
expresívne, namiesto toho, aby sa nad reakciu matky dokázal povzniesť a naopak. Uvedené konanie
je však charakteristické medzi rodičmi a nie medzi rodičom (otcom) a dieťaťom, preto v tomto prípade
obmedzenie stretávania otca s maloletými deťmi nemá svoje opodstatnenie (násilie zo strany otca
k maloletým deťom nebolo tvrdené ani zo strany matky v rámci podaného odvolania).  Na základe
uvedeného má odvolací súd za to, že tvrdenia matky uvedené v rámci podaného odvolania musia byť
preverené súdom prvej inštancie, v rámci konania vo veci samej. Na základe všetkých vyššie uvedených
skutočností uvedených v rámci podaného odvolania, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie



vzhliadol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodný. Z opisu skutočného stavu
vyplýva, že medzi rodičmi je takpovediac otvorený konflikt, ktorý veľmi negatívne vplýva na maloleté
deti tým, že hádky sa odohrávajú priamo pred maloletými deťmi, pričom obaja rodičia namiesto toho,
aby sa situáciu pokúsili zvládnuť, obaja zlyhávajú, dokonca ju vyhrocujú, a preto sa obe maloleté deti
začínajú uzatvárať takpovediac do seba.  Uvedené konanie oboch rodičov bude potrebné vo veci samej
vyhodnotiť v ich neprospech. Súd prvej inštancie sa posudzovaním konania toho-ktorého rodiča bude
podrobne zaoberať v konaní vo veci samej. V tomto prípade dáva odvolací súd do pozornosti matky, že
skutočnosť, že jej boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti nie je nemenná.
Je potrebné, aby maloleté deti boli v starostlivosti toho z rodičov, ktorý sa dokáže viac povzniesť nad
vzájomný konflikt, a súčasne umožní kontakt s druhým rodičom a tak pomáha rozvíjať väzby medzi
rodičom a dieťaťom. Iba „vyspelý“ rodič sa totiž dokáže povzniesť nad manželské konflikty a snaží
sa komunikovať s druhým rodičom tak, aby táto komunikácia bola v záujme maloletých detí. Odvolací
súd v tomto prípade apeluje na matku, aby rozvíjala vzájomný kontakt medzi maloletými deťmi a ich
otcom, nakoľko tento stav môže negatívne ovplyvniť ďalší vzťah medzi otcom a maloletými deťmi, čo
však nie je v záujme maloletých detí. Maloleté deti nie sú vo veku (9 a 7 rokov), kedy majú právo sa
takpovediac samé rozhodnúť, kedy sa chcú stretnúť s otcom, respektíve kedy sa má ich stretnutie s
otcom realizovať. Matka je pre nich prioritnou osobou, ku ktorej majú citový vzťah, a preto iba ona podľa
názoru odvolacieho súdu dokáže maloleté deti pozitívne motivovať ku styku s otcom. Pokiaľ ide o otca,
odvolací súd zdôrazňuje, že rovnako nariadené neodkladné opatrenie nie je nemenné. Pokiaľ bude otec
eskalovať situáciu pri odovzdávaní a preberaní maloletých detí (napríklad natáčaním  celej situácie na
mobilný telefón, alebo napádaním priateľa matky) nemôže očakávať, že maloleté deti uvedené konflikty
neuvidia, respektíve nebudú ich vnímať. Je prirodzené, že na základe týchto vzájomných negatívnych
situácií sú maloleté deti pod stresom a začínajú odmietať stretávanie sa s otcom. V tomto prípade, je
potrebné zo strany otca začať rešpektovať súkromný život matky, ktorá má naň bez pochyby nárok,
pričom z jeho strany  je taktiež potrebné sústrediť sa na dôležité veci a to konkrétne na to, aby vzájomný
stret medzi rodičmi nespôsobil maloletým deťom stres, a následne nemal negatívny dopad na vzájomný
vzťah medzi maloletými deťmi a otcom. Vzhľadom k vyššie uvedenému má odvolací súd za to, že v tomto
štádiu konania považuje za potrebné, potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a to práve aj z dôvodu, že
matka skutočne otcovi styk s maloletými deťmi neumožňuje, aj keď si svoje správanie vo vzťahu k otcovi
odôvodňuje, pričom však odvolací súd sa s jej dôvodmi neumožňovania styku otca s maloletými deťmi
nestotožňuje (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd v závere zdôrazňuje, že žiadne rozhodnutie súdu nie je
nemenné, pričom iba samotní rodičia svojím prístupom a svojím správaním  môžu danú situáciu zvrátiť.

18. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej,
pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné
práva povinnosti na nevyhnutnú dobu. Odvolací súd na záver apeluje na oboch rodičov, aby zvážili
svoju komunikáciu a snažili sa dohodnúť o výkone práv k maloletým deťom, nakoľko pri viaznucej
komunikácii rodičov sa práve maloleté deti stanú „nástrojom“ pre ich vzájomný „boj“, z ktorého potom
vyplynú vyhrotené situácie negatívne vplývajúce na maloleté deti.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku  a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20P/20/2020", "guid": "14a117a9-0266-4d63-ae31-ae46affec767:c34ebcd3-3189-4008-908f-6de51db98ead", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}