{"guid": "106c4c05-011b-4ed8-977f-f591ddb6ea16:67fb7098-cf00-46a5-8b27-352fc9978365", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1520201678.1", "spisova_znacka": "11CoP/146/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/146/2020 z 12. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. júla 2020, sp. zn. 11CoP/146/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1520201678.1", "identifikacne_cislo": "1520201678", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Weissová-Bakičová", "sudca_id": 1458, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-weissova-bakicova-1458", "datum_vydania": "2020-07-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67fb7098-cf00-46a5-8b27-352fc9978365", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1520201678.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1520201678.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1520201678.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/146/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520201678
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520201678.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Romana Bolebrucha, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: V. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - N. W., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt V. 1, XXX XX A. a otec - V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XXA,
XXX XX A., zastúpený JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, o
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V,
sp. zn. 59P/54/2020-27, zo dňa 06.04.2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti  m e n í  tak, že návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia sa  z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Okresný súd Bratislava V, uznesením, č.k. 59P/54/2020-27, zo dňa 06.04.2020, nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým zveril maloletého V. K., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky a otcovi
uložil povinnosť platiť výživné v sume 100 eur mesačne od 06.04.2020, vždy do 15. dňa v každom
kalendárnom mesiaci k rukám matky, do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, vedenom na Okresnom súde Bratislava V,
pod sp. zn. 59P/55/2020. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 325 ods. 1,  § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 366 zák.č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku o zverení a výživnom na maloletého. Poukázal na inštitút
neodkladného opatrenia a podmienky jeho nariadenia. Mal za to, že z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia
maloletého dieťaťa nie sú a ani neboli manželmi, nebývajú v spoločnej domácnosti, aktuálne sa o
maloletého starajú na základe ich mimosúdnej dohody striedavo, v dlhom a krátkom týždni. Prihliadol
na referencie matky, podľa ktorej maloletý takúto formu starostlivosti zle toleruje, odmieta odchody od
nej k otcovi a tiež aj samotné telefonáty s otcom počas pobytu u matky. Konštatoval, že medzi rodičmi
dochádza k nezhodám pri výkone striedavej starostlivosti, pričom matka popísala stav, kedy  otec dieťa
odmietol odovzdať podľa ich dohody a odmietol ju aj informovať o tom, kde sa dieťa nachádza a kedy
jej ho vráti. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého do osobnej
starostlivosti matky vyhovel z dôvodu potreby stabilizácie výchovného prostredia maloletého. Mal za to,
že je v záujme zdravého fyzického i psychického vývoja dieťaťa zamedziť konfliktným situáciám medzi
rodičmi v otázke výkonu ich rodičovskej starostlivosti, ktoré vplývajú negatívne na dieťa, zneisťujú ho



a oberajú ho o pocit domáceho bezpečia a pohody. Poukázal na to, že nie je rozhodujúce to, v akom
rozsahu sa ktorý z rodičov o dieťa osobne stará, ale aké prostredie a výchovné podmienky  mu vytvorí.
Pokiaľ dieťa pociťuje u niektorého z rodičov spoločný osobný diskomfort, ktorý sa prejavuje neochotou
a odmietaním odchodu k tomuto rodičovi, je namieste rozhodnúť autoritatívnym rozhodnutím súdu.
Prihliadal na prvoradý záujem maloletého dieťaťa a jeho zdravý vývin. Vo vzťahu k výroku o  výživnom
na maloletého poukázal na ust. § 366 CMP. Mal za to, že nakoľko rodičia vykonávajú starostlivosť
o maloletého striedavo, je možné z toho odvodiť, že potreby maloletého sa financujú samostatne
podľa obdobia, u ktorého z nich sa zrovna nachádza. Keďže  zveril maloletého do starostlivosti matky,
považoval za potrebné rozhodnúť o výživnom v nevyhnutnej miere v sume 100 eur mesačne, ktorá
je odvodená od veku dieťaťa a primeraná jeho bežným potrebám. Konštatoval, že z návrhu matky
nevyplýva, že by maloletý V. mal nejakým spôsobom zvýšené výdavky na výživu, napr. v súvislosti so
zdravotným stavom. Návrhu matky na určenie výživného vo výške 180 eur nevyhovel, považujúc takúto
sumu za neprimeranú. Zároveň zamietol návrh matky na úpravu styku otca s maloletým z dôvodu, že
po zverení maloletého do starostlivosti matky, bude práve matka rozhodovať o tom, kedy a za akých
podmienok bude styk otca s dieťaťom vhodný, čo znamená, že otec si nebude môcť nárokovať stretnutia
s maloletým hocikedy, resp. neobmedzene. Uviedol, že pokiaľ sa rodičia nebudú vedieť vo veci dohodnúť
mimosúdne, prípadne matka nebude umožňovať styk otcovi s maloletým, bude záujmom otca, aby návrh
na úpravu styku podal.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletého do starostlivosti matky a
určení výživného vo výške 100 eur mesačne, podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
odvolanie otec. Namietal nesprávne a neúplne zistený skutočný stav veci v zmysle § 62 CMP. Nesúhlasil
s tvrdeniami, že maloletý s ním odmieta tráviť čas,  že ho  odmietol odovzdať matke podľa ich dohody a
informovať ju o tom, kde sa dieťa nachádza a že  by maloletý u neho pociťoval diskomfort. Uviedol, že
po roku života maloletého  sa matka prestala  zaujímať o neho a celkový chod domácnosti, preferovala
svoj návrat do práce, preto on dal v práci výpoveď a prebral starostlivosť o maloletého, aby  vyhovel
svojej partnerke a  od 01.07.2019 sa o dieťa staral.  Poukázal na zlý zdravotný stav matky, ktorá sa
dlhé obdobie sťažuje na silné bolesti brucha spôsobujúce jej denné problémy  a schopnosť postarať
sa o maloletého s tým, že matka sa lieči na úzkosť. Z uvedených dôvodov nesúhlasil so zverením
maloletého do osobnej starostlivosti matky a navrhol maloletého zveriť výlučne do jeho starostlivosti.
Namietal určenú výšku výživného na maloletého s poukazom na jeho finančnú situáciu. Uviedol, že má
príjem zo zamestnania vo výške 750 eur a jeho mesačné náklady na bývanie činia 580 eur, keďže si
musel zabezpečiť domácnosť pre seba a syna. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletému
a žiadnym spôsobom ju nechce spochybňovať a zdôraznil, že o maloletého, jeho výživu, ošatenie aj
všetky ostatné potreby sa plne stará. Navrhol určené výživné sumou 100 eur mesačne znížiť na sumu
50 eur v prípade, ak súd dospeje k záveru, že  rozhodnutie vo výroku o zverení maloletého je správne. V
opačnom prípade navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a maloletého zveriť do jeho starostlivosti, matke
určiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima, alternatívne ponechať maloletého v starostlivosti
matky a výživné znížiť na 50 eur.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na svojich tvrdeniach.  Uviedla, že o maloletého sa starala
od narodenia, otec dieťaťa prestúpil do novej práce a po 3 mesiacoch ukončil pracovný pomer, pričom
od 01.07.2019 nastúpil na materskú dovolenku. Kvôli finančnej situácii musela  nastúpiť do práce dňa
15.07.2019, ktorú mala v blízkosti bytu. Dala do pozornosti, že otec kontroloval jej príchody a odchody,
čo začalo byť pre ňu neznesiteľné, preto sa venovala cvičeniu. Rovnako začal byť otec maloletého
žiarlivý na kamarátov a každého urážal. K svojmu zdravotnému stavu potvrdila, že v novembri 2018 a
2019 mala bolesti brucha, bola operovaná na žlčové kamene, pravidelne chodí k psychiatričke, nakoľko
trpela úzkosťami, ktoré už prešli. Zdôraznila, že jej zdravotný stav nijako neovplyvňuje starostlivosť o
maloletého.

5.  Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej odvolaciemu súdu dňa 10.07.2020 na základe žiadosti
odvolacieho súdu o prešetrenie pomerov v rodine vyplýva, že  rodičia maloletého V. obnovili spolužitie,
bývajú v 2 -izbovom byte, ktorý je v ich spoločnom vlastníctve a spolu zabezpečujú starostlivosť o
maloletého Mareka. Zo záverov správy vyplýva, že maloletý má na strane rodičov vytvorené dobré
podmienky pre zabezpečenie psychického, fyzického a sociálneho vývinu, rodičia sa starajú o neho
primerane svojim možnostiam a schopnostiam.



6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a §
66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť.

7. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých, je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom, ešte pred ich porušením, či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom  sú súdy
naďalej povinné prioritne chrániť záujmy maloletých a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
Pokiaľ ide o inštitút neodkladných opatrení treba uviesť, že neodkladné  opatrenia sú neodkladnými
predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj
počas konania, ako aj po jeho skončení podľa ust. § 324 ods.1 CSP. V konaní starostlivosti o maloletého
je preto nariadenie neodkladného opatrenia namieste, ak si to vyžaduje verejný záujem § 361 CMP, ak je
potrebné nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere § 367 CMP, a aby ten, kto má maloletého pri sebe,
maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti
§ 367 ods.1, CMP. Ustanovenie § 367 CMP, odráža úpravu v mimosporových konaniach, v ktorých sa
ponecháva širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany,
a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného
záujmu, ak si to vyžaduje neodkladná ochrana práv a právom chránených záujmov.

8.  V posudzovanom prípade, vzhľadom na skutočnosť, že rodičia maloletého obnovili spolužitie, žijú v
jednej domácnosti a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloletého, odvolací súd  dospel k záveru
o potrebe zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti z dôvodu, že  nie sú splnené
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky, nakoľko nie je daná naliehavá
potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd  rozhodnutie súdu  prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa
§ 388  CSP.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

11. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "59P/54/2020", "guid": "b538b86c-e568-4622-a010-6522de200417:4a9b1014-44ee-4014-9ec9-a5d10c1184f3", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}