{"guid": "0a41dd66-fb0e-4f62-9678-ac62b9d97798:69908b36-5406-49d2-9311-59b97c65e90e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1520202043.1", "spisova_znacka": "11CoP/150/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/150/2020 z 25. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2020, sp. zn. 11CoP/150/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1520202043.1", "identifikacne_cislo": "1520202043", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Weissová-Bakičová", "sudca_id": 1458, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-weissova-bakicova-1458", "datum_vydania": "2020-06-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69908b36-5406-49d2-9311-59b97c65e90e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1520202043.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1520202043.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1520202043.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/150/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520202043
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520202043.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Aleny Čakváriovej a členov senátu
Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Romana Bolebrucha, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. I., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - I.. I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XX, XXX XX R. a otec - I.. I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 8, XXX XX H., o návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V,
č.k. 59P/69/2020-10, zo dňa 23.04.2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením, č.k. 59P/69/2020-120 zo dňa 23.04.2020 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým oprávnil otca do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy styku, v
konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod
sp. zn. 22P/101/2019, stýkať sa s maloletým D. I., nar. XX.XX.XXXX, v párnom kalendárnom týždni v
sobotu a v nedeľu, vždy od 13.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si maloletého prevezme od matky v mieste
jej trvalého bydliska, kde ho po ukončení styku matke odovzdá. Matke uložil povinnosť maloletého na
styk riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne odôvodnil ustanovením § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta a § 329 ods.
2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).  Poukázal na inštitút neodkladného
opatrenia, jeho charakter a podmienky nariadenia. Mal za preukázané z meritórneho konania, že medzi
rodičmi maloletého, ktorí sú manželmi, avšak nežijú v spoločnej domácnosti, pretrvávajú nezhody
ohľadne styku otca s maloletým, kedy si matka uzurpuje nárok rozhodovať o spôsobe a dobe styku otca
s maloletým, predovšetkým za svojej účasti. Konštatoval, že doposiaľ nezistil v konaní žiaden dôvod,
pre ktorý by sa styk otca s maloletým nemohol realizovať samostatne a v rozsahu primeranom veku
maloletého a to aj v bydlisku otca. Konštatoval, že  z doterajšieho dokazovania vo veci samej nevyplynuli
žiadne negatívne okolnosti na strane otca, pre ktoré by sa nemohol s maloletým stretávať bez prítomnosti
matky, nakoľko maloletý nemá žiadne zdravotné obmedzenia vyžadujúce si špeciálnu starostlivosť a ani
vo svojom útlom veku už nie je odkázaný na neustálu prítomnosť matky. Mal za to, že matka redukuje
stretnutia s maloletým bez riadneho osvedčenia dôvodov, ktoré ju k tomu vedú. Poukázal na to, že
nedostatočný kontakt rodiča s maloletým dieťaťom môže vyústiť až do ich úplného odcudzenia. Táto
hrozba je reálna predovšetkým u detí v útlom veku, kedy u nich veľmi rýchlo dochádza k pretrhnutiu už
vybudovaných citových väzieb, aj na tak blízku osobu, akou je otec. Obnovovanie týchto väzieb je veľmi
komplikované, predovšetkým následkom o to silnejšieho citového naviazania sa dieťaťa na rodiča, ktorý
má dieťa vo svojej faktickej opatere. Zdôraznil, že pre zdravý vývin maloletého dieťaťa je dôležitá stála



prítomnosť obidvoch rodičov. Pokiaľ túto rodičia v dôsledku ukončenia spolužitia nemôžu poskytnúť, je
potrebné zo strany preferenčného rodiča umožniť dieťaťu aspoň pravidelný a časovo primeraný kontakt
s druhým rodičom. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil ako opodstatnený s
poukazom aj na to, že aj návrhom vo veci samej mal za dostatočne preukázanú potrebu provizórnej
úpravy pomerov účastníkov, týkajúcej sa stretávania otca s maloletým. Uviedol, že stretnutia otca s
maloletým musia prebiehať nerušené, bez hrozby vzájomných konfliktov medzi rodičmi tak, aby maloletý
nepociťoval ich zjavne pretrvávajúce anymózne nastavenie. S tým, že obaja rodičia si musia uvedomiť,
že ak nedokážu svojmu dieťaťu vytvoriť spoločný domov, mali by brať ohľad aspoň na jeho zdravý vývoj
a nezaťažovať ho ich partnerskými nezhodami.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a  určiť,
že otec je oprávnený predbežne sa stretávať s maloletým v párnom kalendárnom týždni v sobotu a
v nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky v mieste jej bydliska. Návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia považovala za založený na vyfabulovaných skutočnostiach,
nepodložených žiadnymi dôkazmi. Poprela tvrdenia o zneužívaní maloletého na stretávanie s otcom v
jej prítomnosti za účelom návštev reštaurácií alebo potravín, keďže  v reštaurácii s detským kútikom
bola iba v prípade zlého počasia na jeho žiadosť a pozvanie, pričom nákupy, potraviny, drogériu, lieky
si  zabezpečuje a hradí sama s výnimkou  nákupov  v marci,  v čase jej  neplánovanej operácie, kedy
z dôvodu koronavírusu musela byť izolovaná doma. Uviedla, že styk  otca a maloletého sa rok a pol
realizoval v jej prítomnosti na základe ústnej dohody rodičov. Maloletý si na túto formu styku zvykol
a nepovažovala za vhodné meniť mu zaužívaný režim. Mala za to, že otcovi takýto styk s maloletým
vyhovoval, keďže rok a pol nepodal žiaden návrh na úpravu styku. Vyslovila názor, že  nie je v najlepšom
záujme maloletého, aby sa v jeho útlom veku, kedy je citlivý na zmeny,  menili  zaužívané spôsoby
režimu a formy stretávania s otcom. Nikdy nebránila v stretnutiach otca s maloletým, avšak súdom určený
rozsah styku považuje za nevhodný a nezohľadňujúci vek dieťaťa a jeho špecifické potreby, keďže je
kojený a má nepravidelný režim spánku,  obedňajší spánok niekedy predlžuje  do 15.00 hod. alebo do
15.30 hod.. Zdôraznila, že režim batoliat nie je závislý ani od vôle matky. Nepovažovala za vhodné budiť
maloletého pred 13.00 hod. a úplne mu meniť režim z dôvodu jeho odovzdania otcovi. Nesúhlasila s
úpravou styku bez jej prítomnosti s poukazom na  útly vek maloletého, ktorý je plne odkázaný na jej
stálu prítomnosť, nikdy nebol dlhú dobu bez nej, je fixovaný na ňu a jeho vzťah s ňou je nenahraditeľný.
Poukázala na to, že maloletý sa narodil veľmi malý, jeho život zachraňovali hneď po pôrode, pravidelne s
ním navštevuje odbornú ambulanciu pre nedonosené a rizikové deti, kde je sledovaný. Vyslovila obavu,
že  zmeny  denného režimu maloletého by mohli mať negatívny dopad na jeho zdravie. Uviedla, že
maloletý otca takmer nepozná, vyrastal bez neho, stretnutie s otcom na taký dlhý čas bez jej prítomnosti
by mohlo pôsobiť na neho nevhodne a stresujúco. Namietala, že  súd nezohľadnil návrhy kolíznych
opatrovníkov v konaní vo veci samej na rozsah styku v čase od 16.30 hod. do 17.30 hod.. Žiadala upraviť
čas stretnutí otca s maloletým tak, aby bol reálne vykonateľný a to na dobu dvoch hodín, v čase od 16.00
hod. do 18.00 hod. za jej prítomnosti a v mieste jej bydliska. Uviedla, že maloletého nikdy nepovažovala
za svoj majetok, o syna sa stará svedomito,  vzorne a s láskou, navštevuje s ním lekárov, absolvuje
rehabilitácie, vytvára mu pohodu. K otcovi prišla bývať až dva mesiace pred pôrodom, pretože sa vo
vysokom štádiu tehotenstva  bála bývať sama, ale dva mesiace po pôrode ich otec vyhodil z bytu a  bola
nútená bývať sama v byte, v ktorom si platí nájomné a spláca úver. Poukázala na to, že  otec svoje
záujmy uprednostňuje pred  synom, na spoločných prechádzkach po 1 a pol hodine je nervózny, chce
odísť a veľa času trávi na mobilnom telefóne. Vyslovila obavu o maloletého a priebeh stretnutí s otcom,
ktorý s maloletým nežije od jeho narodenia, nikdy ho  nevychovával, s deťmi nemá  žiadne skúsenosti.
Návrh otca považovala za účelový, nakoľko nerozumie tomu, prečo ho otec podal tretí deň po jej operácii
s nepravdivým tvrdením, že svojho syna nemohol od Veľkej noci vidieť. Viackrát sa pokúšala otcovi
dovolať a dohodnúť sa na stretnutí s maloletým, pričom otec vedel, že po operácii bude musieť byť v
kľudovom režime,  nenamáhať sa a neponúkol jej pomoc so synom a nemal záujem s ním byť od Veľkej
noci. Mala za to, že pri úprave styku je potrebné zohľadňovať  záujem maloletého dieťaťa a naplnenie
jeho biologických potrieb (spánok, stravovanie a kľud). Podaním zo dňa 14.05.2020 oznámila zmenu jej
trvalého pobytu na adresu D. v R., ku ktorej sa rozhodla z dôvodu neočakávanej zdravotnej situácie a
potreby mať pri sebe niekoho, kto jej bude pomáhať.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol ponechať určený rozsah styku s maloletým s tým,
že miestom odovzdania a prevzatia bude miesto trvalého bydliska maloletého. Matkou uvádzané
tvrdenia považoval za nepravdivé, vyfabulované, zavádzajúce  so  zamlčovaním  podstatných informácií.
Uviedol, že finančné záležitosti riešené matkou v odvolaní sa netýkajú predmetného neodkladného



opatrenia. Vyživovaciu povinnosť k maloletému si plní a od januára 2019 prispieva na jeho výživu sumou
150 eur mesačne a na účet matky posiela aj daňový bonus vo výške  45,44 eur. Mal za to, že matka
nespomína vo vyjadrení základný problém, ktorým je neustále vyvolávanie hádok a konfliktov z jej strany,
v prípade, ak niečo nie je podľa jej predstáv. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal práve
z dôvodu, aby sa vyhol konfliktným situáciám a zabezpečil maloletému nerušený a pokojný styk s ním.
Poukázal na jeho právo byť so synom aj bez prítomnosti matky a ísť s ním, kde uzná za vhodné a nie
tam, kde mu to určí matka, ktorá ho kontroluje. Uviedol, že pri stretnutiach s maloletým v prítomnosti
matky dochádzalo pravidelne k hádkam, jeho vzťah s maloletým bol neustále obmedzovaný matkou,
ktorá do kontaktu slovne zasahovala. Podľa jeho názoru, je  matka silne manipulatívna osobnosť,  myslí
si, že ohľadne maloletého môže všetko a otec nemá žiadne práva. Uviedol, že nemá problém počkať a
nevyzdvihnúť si syna presne o 13.00 hod. v prípade, ak tento spí s tým, že jeho čas styku s maloletým
by sa adekvátne predĺžil. Maloletého nebude nasilu budiť, všetko je na dohode rodičov. Uvedený rozsah
styku súdom prvej inštancie považoval za adekvátny aj k veku maloletého  a jeho potrebám. Poprel,
že by matku s maloletým vyhodil z bytu a že pre maloletého je cudzím človekom, keďže  vždy sa
snažil o najintenzívnejší vzťah so synom, nikdy s ním nemal problém, nikdy mu neplakal. Potvrdil, že
maloletý je na matku naviazaný, avšak mal by si budovať a udržiavať  vzťah aj s otcom, bez ohľadu
na konflikty rodičov, pričom teraz je čas, kedy  je vnímavý. Nesúhlasil s tvrdeniami o jeho nervozite,
nevenovaní sa maloletému, snahe ukončiť stretnutia, nakoľko svoje pracovné a súkromné záležitosti sa
snažil prispôsobiť k času strávenému s maloletým, o ktorého sa vie postarať, vie ho prebaliť, obliecť,
nakŕmiť a umyť a čas strávený s ním považuje za veľmi dôležitý. Pri maloletom bol od jeho narodenia,
niekedy viac a niekedy menej, podľa intenzity konfliktov medzi ním a jeho matkou. V snahe vyhnúť
sa možným obštrukciám zo strany matky v návrhu navrhol určiť  miesto odovzdávania maloletého na
styk v mieste trvalého bydliska maloletého, pričom jeho predpoklady sa  stali reálnymi, keď matka po
obdržaní napadnutého rozhodnutia sa spolu s maloletým odsťahovala k rodičom do R., kde si účelovo
zmenila trvalý pobyt a uvedené mu oznámila dva dni pred prvým víkendom určeným na styk s maloletým.
Pre maloletého mal  nakúpené potrebné veci, avšak zmena trvalého pobytu matky znamenala nutnosť
rýchlej zmeny pracovných plánov, cestovania dvakrát v mesiaci približne 500 km a potrebu zabezpečenia
ubytovania v mieste nového trvalého pobytu matky. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nezistil žiadne
negatívne okolnosti na jeho strane, aby sa nemohol so synom stretávať v bydlisku otca, avšak matka
mu svojim konaním odoprela túto možnosť, nakoľko otec v R. nemá  žiadne zázemie a priestor na
trávenie času s maloletým. Vyslovil  názor, že matka si môže meniť trvalý pobyt v rámci celého Slovenska
neobmedzene každý týždeň a  rozhodnutie súdu v predmetnej veci sa bude míňať účinku. Uviedol, že
napriek uvedeným skutočnostiam si o dva týždne neskôr všetko zabezpečil tak, aby mohol byť so svojim
synom, vycestoval na východ Slovenska, kde mu matka  po príchode oznámila, že D. spí, má ho ísť
zobudiť do bytu, čo nepovažoval za vhodné a vyčkal kým matka maloletého o 15.30 hod. nepriviedla na
stretnutie. So svojim synom trávil čas do 19.00 hod. za stálej prítomnosti matky bez  konfliktu, pretože
matka sa v prítomnosti svojich rodičov snaží nevyvolávať nezhody. Uviedol, že mal snahu pomôcť matke,
keď absolvovala operáciu, čerpal si  6 dní dovolenky v práci, avšak po konfliktoch, urážaní a osočovaní,
ktoré neustále vyvolala v období Veľkej noci, usúdil, že osoba, ktorá pošliapava jeho dôstojnosť si jeho
pomoc nezaslúži. Snažil sa zamerať len na syna, čo ho viedlo k podaniu daného návrhu.S odvolaním
matky a jej návrhom na zmenu rozsahu styku nesúhlasil  z dôvodu,  že skrátením času stretávania sa
jeho vzťah k nemu nebude môcť plnohodnotne budovať a udržiavať.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť.

7. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní
neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
práv a záujmov, ešte pred ich porušením, či ohrozením. Všeobecné zásady, charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. Účelom
inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní



starostlivosti súdu o maloleté deti, pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého
dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné podmienky.
Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí  zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup, stanovený na dokazovanie.  Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a
vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi
vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

9. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky  ako nedôvodné konštatujúc, že je daná potreba nariadenia
neodkladného opatrenia o úprave styku, keď pomery maloletého dieťaťa sa javia byť ohrozené a je
potrebné  zastabilizovať situáciu rodiny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu
prvej inštancie a odôvodnením napadnutého rozhodnutia.  Správne súd prvej inštancie konštatoval,
že zo správania rodičov vyplýva, že sa nevedia dohodnúť v otázke starostlivosti o maloleté dieťa a
v konaní vo veci samej, t.j. v konaní o  úpravu práv a povinností k maloletému, súd vykoná náležité
dokazovanie, ktoré bude podkladom konečného rozhodnutia.  Súd prvej inštancie  správne vyhodnotil
a určil rozsah styku otca s maloletým zabezpečiac tak ich spoločný pravidelný kontakt  a rozvíjanie
citových a vzájomných väzieb medzi nimi. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre maloleté dieťa je potrebný
kontakt s oboma rodičmi, nastavenie režimu tak, aby mu vzájomná komunikácia rodičov nespôsobovala
problém a aby  vyrastalo v pokojnom prostredí s nastavenými pravidlami až do rozhodnutia vo veci
samej. Dané rozhodnutie je len dočasného charakteru a rodičia majú možnosť dohodnúť sa na výkone
rodičovských práv a povinností k maloletému a majú možnosť  využiť aj odborné poradenstvo za účelom
dosiahnutia dohody, ktorá je pre dieťa najideálnejším riešením. Odvolací súd dospel k záveru, že matka
nepreukázala také dôvody, ktoré by diskvalifikovali otca z kontaktu s maloletým, resp. výrazne ho v
kontakte obmedzovali. Jej argumenty uvedené v odvolaní sú len konštatovaním vnímania situácie z jej
pohľadu. Správne rozhodol súd prvej inštancie o predbežnej úprave styku otca s maloletým s určeným
rozsahom  na každý druhý víkend v mesiaci  v sobotu a nedeľu v popoludňajších hodinách od 13.00
hod. do 18.00 hod., ktorý zohľadňuje vek dieťaťa, jeho záujem, režim, potreby,  situáciu v rodine a právo
maloletého aj otca na pravidelné stretávanie.  Odvolací súd nespochybňuje, že maloletý je vo veku, kedy
je na matku ako rezidenčného rodiča prioritne naviazaný, avšak v danom prípade je  potrebné prihliadať
aj na konanie matky, ktorá bez súhlasu otca sa s maloletým presťahovala do mesta R. vzdialeného od
H. 360 km, čím výrazne obmedzila výkon jeho rodičovských práv.  Uvedená okolnosť sťažuje  realizáciu
styku otca  s maloletým a neumožňuje nastaviť rozsah stretnutí v intenzívnejších intervaloch s kratšou
dobou stretnutia. Odvolací súd nespochybňuje, že maloletý vo veku jeden a pol roka má svoj denný
režim a potreby, ktoré zahŕňajú zabezpečenie spánku a stravy, avšak vzhľadom na dané okolnosti, kedy
otec má možnosť sa s ním stretávať len každý druhý víkend, je potrebné ponechať rámcovo určený
rozsah styku, aby sa zamedzilo konfliktom medzi rodičmi. Je prirodzené, že otec bude rešpektovať
popoludňajší spánok maloletého a jeho potreby,  tak ako sa sám vyjadril vo  svojom písomnom podaní.
Je povinnosťou oboch rodičov prispôsobiť sa veku maloletého a jeho režimu a pri realizácii styku sa
správať v prvom rade s ohľadom na svoje dieťa a vytvoriť mu pokojné a láskyplné prostredie aj pri
odovzdávaní a preberaní. Pokiaľ matka tvrdí, že maloletý otca riadne nepozná a otec sa nedokáže o
neho postarať, odvolací súd na dané námietky neprihliadal z dôvodu, že samotná matka vo svojich
podaniach poukazuje na  realizáciu styku otca s maloletým v predchádzajúcom období, naviac režim
stretnutí je nastavený len na dennej báze v popoludnia, a nie na celý víkend.  Vzhľadom na konfliktné
vzťahy medzi rodičmi a  ich aktuálne nastavenie, odvolací súd nezohľadnil ani výhrady matky týkajúce
sa jej nutnej prítomnosti na styku. Keďže z podaní rodičov vyplýva, že v poslednom období sa styk
otca s maloletým riadne nerealizoval, čo je nesporne dôsledkom aj mimoriadnych opatrení vlády SR
súvisiacich so šírením ochorenia COVID 19,  je prirodzené, že obaja rodičia budú ústretoví a budú sa
správať tak, aby sa stretnutia realizovali v pokojnej atmosfére s tým, že spočiatku bude otec prítomnosť
matky na stretnutí podľa potreby maloletého akceptovať. Záverom odvolací súd udáva, že  nie je možné
prihliadať na požiadavku otca určiť miesto preberania a odovzdania maloletého v mieste jeho bydliska
s prihliadnutím na záujem maloletého, jeho vek a náročnosť prekonávania ciest dvakrát mesačne z R.
do H.. Odvolací súd tiež poukazuje  na právo otca realizovať styk s maloletým, kedy je na otcovi, či ku
stretnutiam  v tom ktorom dni dôjde.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že  každý z rodičov je povinný na  odosobniť sa pri riešení problémov
a komunikácii s druhým rodičom ohľadne maloletého a myslieť vždy na záujem dieťaťa a jeho budúci
vývin. Jedine rodičia svojim pozitívnym a správnym prístupom môžu maloletému vytvoriť podmienky



pre jeho pokojný, zdravý psychický a fyzický vývin a ponúknuť mu prostredie plné lásky u matky i otca.
Odvolací súd zdôrazňuje, že  dieťa má právo na oboch rodičov a právo byť vychovávané tak matkou,
ako aj otcom, pričom otec má právo stýkať sa s maloletým a tráviť s ním čas a venovať sa mu.  Rovnako
dáva odvolací súd do pozornosti, že rozhodnutie súdu je potrebné rešpektovať a dodržiavať určené
termíny stretnutí otca s maloletým.

11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa §
387 ods. 1 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 ods. 1 CMP.

13. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "59P/69/2020", "guid": "379a8423-ba8d-48b7-93d6-664d960cd7b3:6a54f3c7-58b1-42a3-8dd8-a81086f4c835", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}