{"guid": "10ccb249-f6df-4067-9794-27524afea10b:146d71d3-17fc-42de-a18f-1ef936069e32", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1613213987.1", "spisova_znacka": "15Co/42/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/42/2019 z 21. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. júla 2020, sp. zn. 15Co/42/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1613213987.1", "identifikacne_cislo": "1613213987", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-07-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/146d71d3-17fc-42de-a18f-1ef936069e32", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1613213987.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1613213987.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1613213987.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/42/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613213987
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1613213987.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: U.. P. L. , narodený
dňa XX.X.XXXX, bytom X. G., K. č. XXX, proti žalovaným: I. Z. M. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom X.
G., K. č. XXX, II. U. M. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom X. G., K. č. XXX, III. C.. L. P. , narodený dňa
XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, IV. C.. C. P. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom M. č. XXX, žalovaní v
III., IV. rade zastúpení JUDr. Viliamom Pogranom, advokátom v Bratislave, Bajkalská č. 13, o určenie
vlastníckeho práva, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo
dňa 12. júla 2018, č.k. 6 C 403/2013-283, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 12. júla 2018, č.k. 6 C 403/2013-283,

vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol,  p o t v r d z u j e ;
v súvisiacom výroku, ktorým súd žalovaným v III., IV. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100
%,  m e n í  tak, že žalovaným v III., IV. spoločne a nerozdielne voči žalobcovi   p r i z n á v a   nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II. Žalovaným v I., II. rade spoločne a nerozdielne voči žalobcovi  p r i z n á v a   nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaným v III., IV. rade spoločne a nerozdielne voči žalobcovi   p r i z n á v a  nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 12.7.2018, č.k. 6 C 403/2013-283,                       I.
žalobu zamietol; II. žalovaným v I., II. rade náhradu trov konania nepriznal; III. žalovaným v III., IV. rade
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku; IV.
zastavil konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 3.000,-- €, pretože žalobca
nezaplatil súdny poplatok.
1.2. V nadväznosti na ustanovenie § 137 písm. c/ C.s.p. súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v
konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva                       k
nehnuteľnostiam vedeným pre okres Malacky, Obec a katastrálne územie X. G. v LV č. XXXX ako parcely
registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere      XXX m2, č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XX m2. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto



určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov;
ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná
aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že
v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva
vymedzenom žalobcom, zaťažuje jeho, teda toho, kto sa tohto určenia domáha. Pokiaľ chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je; na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom,
ktorý tento spor rieši - odstraňuje neistotu medzi stranami sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho
usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. decembra 2012, sp.zn. 5 Cdo
31/2011).
1.2.1. Vo vzťahu k žalovaným v I., II. rade žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení jeho
vlastníckeho práva v navrhovanom znení. V konaní nebola vôbec preukázaná existencia parcely č. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, žalobca nepreukázal, že by takúto parcelu niekedy
vlastnil, zdedil, resp. dostal darom, resp. že by ju vlastnili jeho právni predchodcovia. Táto skutočnosť
vyplýva aj z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave č. Xo XX/XX-BP zo dňa 28.8. 2006, v ktorom sa
konštatuje, že parcela EN č. XXX/X nebola a ani nemohla byť evidovaná na LV, nakoľko opravami výmer
v evidencii nehnuteľností sa stala nadbytočnou. Pokiaľ sa aj táto parcela uvádzala v minulosti v evidencii
nehnuteľností, jej výmera spolu s parcelou č. XXX/X bola XXX m2. Čo sa týka určenia vlastníctva k
parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, súd dôvodil, že žalobca je vlastníkom
tejto parcely vo výmere XXX m2 a tento stav vyplýva z LV  č. XXXX. Rozhodnutie súdu o vlastníctve
žalobcu k parcele č. XXX/X vo výmere XXX m2 by potom bolo nadbytočné, deklarujúce len stav, ktorý
už je v katastri nehnuteľností pre žalobcu daný. Sporných XX m2 žalobca bližšie nešpecifikoval, ani
súdu nepredložil presnú polohu tejto výmery - z ktorej parcely vo vlastníctve žalovaných v I. a II. rade
by sa táto výmera mala odčleniť. Špecifikoval túto výmeru vo vzťahu k žalovaným v I. a II. rade len
ako výmeru, ktorá mu bola odobratá rozhodnutím Správy katastra Malacky v roku 2006 a pričlenená
do obecnej parcely, čo však žalobca neakceptuje. Žalobca potom nepreukázal naliehavý právny záujem
na určení jeho vlastníctva k tejto výmere XX m2 vo vzťahu k žalovaným v I., II. rade, keďže sám mal
vedomosť o tom, že táto výmera mu bola odňatá rozhodnutím Správy katastra Malacky a pričlenená k
parcele registra „C“ č. XXX/X vo vlastníctve Obce X. G., nie však k parcele vo vlastníctve žalovaných
v I., II. rade. Tieto skutočnosti vyplývajú zo samotného rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave
č. Xo XX/XX-BP zo dňa 28.8.2006, ktorý zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Správy katastra
Malacky                                       č. X-XX/XXXX/opr./X zo dňa 31.5.2006 o oprave chyby v katastrálnom
operáte a toto rozhodnutie potvrdil z dôvodu, že opravy výmer parciel EN č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/
X                         a č. XXX/X na výmery podľa pozemnoknižných vložiek boli fiktívne, bez väzby na
grafickú časť operátu EN - mapu EN. Zápis parcely č. XXX/X do LV č. XXXX pre katastrálne územie X.
G. v zmysle zmeny č. X/XX bol vykonaný na základe nesprávnej identifikácie parciel zo dňa 26.9.1985.
Súd preto žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovaným v I., II. rade zamietol, keďže žalobca nepreukázal, že
by jeho postavenie bolo bez takéhoto určenia neisté      a že by došlo k porušeniu jeho vlastníckeho
práva konaním žalovaných v I., II. rade.
1.2.2. Súd žalobu zamietol aj vo vzťahu k žalovaným v III., IV. rade. Povinnosťou žalobcu bolo ich pasívnu
vecnú legitimáciu vyplývajúcu z hmotného práva preukázať. Bolo naopak preukázané, že žalovaní v III.,
IV. rade v roku 2015 odpredali svoje nehnuteľnosti označené ako parcela č. XXX - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere XX m2, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, rodinný
dom so súpisným č. XXX, tretej osobe, a tým stratili hmotnoprávnu pasívnu legitimáciu v spore.
1.3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 262 ods. l, § 255 ods. l C.s.p.
Úspešným žalovaným v III., IV. rade súd náhradu trov konania priznal; rovnako úspešným žalovaným v
I., II. rade súd náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich neuplatnili.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, podal včas odvolanie žalobca. Zdôraznil
uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 6 C 403/2013-151, ktoré ho činí výlučným vlastníkom nehnuteľností
vedených v LV č. XXXX ako parcela č. XXX/X vo výmere XXX m2 a parcela č. XXX/X vo výmere
XX m2 (spolu XXX m2), podľa ktorého žalovaní v prvom až štvrtom rade sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť mu nemajetkovú ujmu 3.000,-- € a nahradiť mu trovy konania. Uvedené uznesenie je
právoplatné, potvrdené, a odvolanie nie je voči nemu prípustné. V predmetnej veci ide o prípad petitórnej
ochrany vlastníckych práv, ktorá sa poskytuje na základe žaloby vlastníka susedného pozemku, do



ktorého práva sa zasiahlo. V jeho prípade ide o presunutie oficiálnej hranice vymeranej geometrickým
plánom č. XXX/XX na múr „našej pôvodnej parcely (ešte o X m2 viac) v prípade a v prípade P. o vytýčenie
novej hranice medzi našimi p.č. XXX/X a XXX/X čím došlo k oddeleniu parcelného čísla XXX/X od našej
parcely XXX.“ Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a rozhodnúť
tak, ako sa uvádza v uznesení Okresného súdu Malacky zo dňa 17.10.2016, č.k. 6 C 403/2013-151.
Zopakoval dôvody, označil dôkazy, uvádzané už v konaní pred súdom prvej inštancie.

3. Žalovaní v I., II. rade odvolanie nepodali. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalobcu zaviazať k znášaniu trov konania. Rozsudok považujú
za vecne správny, súd sa dôsledne zaoberal predloženými dôkazmi, odvolanie považujú za zmätočné, v
rozpore s právnymi predpismi, nakoľko žalobca nepochopil meritum veci. Zmätočnosť je zrejmá v tom, že
uznesenie súdu prvej inštancie sa týka pripustenia ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných,
na jeho podnet; podľa žalobcu, právoplatné ukončenie sporu v jeho prospech; žalobca zasahoval do
geometrického plánu a vlastnou kresbou riešil svoje predstavy o vlastníctve a výmere pozemkov, ktoré
priložil. Žalobca svoje irelevantné predstavy riešil aj v minulosti súdnymi spormi i odvolaním sa na
katastri, no vždy neúspešne.

4. Žalovaní v III., IV. rade  navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny
potvrdiť. Žalobca vo svojom odvolaní iba opätovne konštatuje skutočnosti, ktoré boli v priebehu sporu už
uvedené a pripája dôkazy, ktoré sú už v spise založené. Žalobca sa nijako nevysporiadal s odôvodnením
napadnutého rozsudku; vo vzťahu k nim sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žaloba vo vzťahu k nim
bola zamietnutá, pretože nie sú pasívne vecne legitimovaní.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných zotrval na označených skutočnostiach, dôkazoch.
Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vydať nový
rozsudok, ktorým súd nariaďuje nové vymeranie všetkých dotknutých parciel s uprednostnením GP č.
XXX/XX a jeho (žalobcu) učinil výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených v LV č. XXXX ako parcela
č. XXX/X, XXX/X vo výmerách, ako vzídu z nového zamerania. Žiadal priznať mu trovy konania, od
žalovaných v I., II. rade nemajetkovú ujmu v sume 1.500,-- € a od žalovaných v III., IV. rade nemajetkovú
ujmu v sume 20.000,-- €.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania                      [§
470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p., ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. júla 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli
strany sporu, právny zástupca žalovaných v III., IV. rade, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378
ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku (odvolaním
napadnutého), ktorým súd žalobu zamietol, ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods.
2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ale
odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje,
že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania.

7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie                          v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 a nasl. C.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil                     (§ 191 C.s.p.)
a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré                v napadnutom
rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Pred súdom prvej inštancie neboli zistené také
vady procesného charakteru, také ani sám odvolateľ netvrdil, na ktoré by musel odvolací súd prihliadať
aj keď neboli uplatnené v odvolacích dôvodoch (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. Žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť na preukázanie naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k
žalovaným v I., II. rade. Z ním (viackrát) do spisu založených dokladov                         (v konaní pred
súdom prvej inštancie a aj v odvolacom konaní) nevyplýva, žeby kedykoľvek, akýmkoľvek spôsobom títo



žalovaní, resp. ich právni predchodcovia, zasahovali do vlastníckeho práva žalobcu, resp. jeho právnych
predchodcov. Vo vzťahu k nim potom nemožno ani nachádzať spojitosť, to ani sám žalobca netvrdil,
medzi žalobcom tvrdenou spornosťou práva a chovaním žalovaných v I., II. rade. Vo vzťahu k žalovaným
v III., IV. je žaloba nedôvodná pre absenciu ich pasívnej vecnej legitimácie v spore.

9.1. Obsah odvolania žalobcu vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba
zamietnutá, nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku predmetného rozsudku
súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v nich uvedených, pričom ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
9.2. Len pre úplnosť odvolací súd dôvodí, že uznesenie (zo dňa 17.10.2016, č.k.                       6 C
403/2013-151), od ktorého v odvolacom konaní žalobca odvíja svoj úspech vo veci samej, je rozhodnutie
(len) procesného charakteru pre vyriešenie otázky, s kým ďalej mal súd konať a rozhodnúť, pre
vymedzenie rozsahu, čoho sa žalobca svojím konaním domáhal. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných k
jeho odvolaniu sa žalobca domáha nových nárokov, avšak žalobu nemožno meniť v odvolacom konaní
(§ 371 C.s.p.), a tak odvolací súd na tento návrh, už bez ďalšieho, neprihliadal.

10. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

11.1. Keďže žalovaní v I., II. rade odvolanie nepodali vôbec, odvolací súd nemohol posudzovať súvisiaci
výrok (§ 367 ods. 2 veta druhá C.s.p.), ktorým žalovaným v I., II. rade súd náhradu trov konania nepriznal
(čl. 16 ods. 3 C.s.p.).
11.2. Výrok o trovách konania, súvisiaci (§ 367 ods. 2 veta druhá C.s.p.), vo vzťahu k žalovaným v III.,
IV. rade, ktorým im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, je nepresný, nejasný a z tohto
dôvodu nevykonateľný, keďže postráda vymedzenie spoločenstva žalovaných a rozhodnutie najprv o
nároku na náhradu trov konania. Postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. preto odvolací súd tento
výrok zmenil tak, že žalovaným v III., IV. rade (manželom) spoločne a nerozdielne voči (neúspešnému)
žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p.).

12. Žalovaní v I. až IV. rade mali úspech aj v odvolacom konaní, a tak im odvolací súd priznáva nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 262 ods. l, § 255 ods. l, § 396 ods. l, § 470
ods. l, ods. 2 C.s.p.) s tým, že žalovaným v I., II. rade (manželom) priznáva tento nárok spoločne a
nerozdielne voči žalobcovi; žalovaným v III., IV. rade (manželom) rovnako priznáva tento nárok spoločne
a nerozdielne voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom
podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.                        v
spojení s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo                 k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch             s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,               z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody)               a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov               o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).



Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku                         a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/403/2013", "guid": "164aeb5e-1f84-4774-b192-53529b4abe34:d037d54c-c7f6-4c84-bba5-fc24549e99eb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}