{"guid": "1d75e3f9-e865-4e1d-ac7f-98db90f40a34:d2054d89-dec1-4f6d-a711-1a201b82b593", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1618202819.1", "spisova_znacka": "11CoP/29/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/29/2020 z 27. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. apríla 2020, sp. zn. 11CoP/29/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1618202819.1", "identifikacne_cislo": "1618202819", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Weissová-Bakičová", "sudca_id": 1458, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-weissova-bakicova-1458", "datum_vydania": "2020-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2054d89-dec1-4f6d-a711-1a201b82b593", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1618202819.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1618202819.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1618202819.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/29/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618202819
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1618202819.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Bianky Gelačíkovej, v právnej veci manželky: E. J., rod. T.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. XXX, zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin
Buraj, s.r.o., Jilemnického 532/2, 911 01 Trenčín a manžela: E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.
alej XXXX, XXX XX H. R., o návrhu na rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu
Okresného súdu Malacky, č.k. 30Pc/101/2018 zo dňa 02.08.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov  nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie  rozviedol  manželstvo účastníkov  E. J., rod. T., nar. XX.XX.XXXX a  E. J., nar.
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 02.10.1994 v Novej Dubnici, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
Nová Dubnica, vo zväzku 4, ročník 1994, na strane 350, pod poradovým číslom XX. Rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá  nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods.
1, 2, 3 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú
vážne a dlhodobo rozvrátené, keďže manželia dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne
nehospodária (manžel bol súdnym rozhodnutím zaviazaný k plneniu vyživovacej povinnosti), intímne
spolu nežijú, ani spolu nevychovávajú deti. Konštatoval, že  sociálna, ekonomická, biologická ani
výchovná funkcia manželstva nie je naplnená, pričom uvedený stav je dlhodobý a absentuje vôľa
zo strany navrhovateľky k obnoveniu manželského spolužitia, ktorý postoj jednoznačne vyjadrila v
návrhu, ako aj na pojednávaní. Rovnako mal preukázané, že medzi manželmi dochádza k porušovaniu
manželských povinností ustanovených v § 18 a § 19 Zákona o rodine a pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi na to prihliadal. Dospel k záveru, že medzi manželmi  ide o dlhodobé  narušenie
vzťahov  s nemožnosťou obnovenia harmonického manželského spolužitia. Poukázal na to, že pokiaľ
jeden z manželov nadobudne presvedčenie, že prostriedky na obnovu manželského spolužitia boli
vyčerpané a jedinou cestou je rozvod manželstva, v takom prípade prinútenie k zotrvávaniu v tomto
formálnom zväzku, by bolo v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Ak v priebehu
manželstva jeden z manželov je pevne rozhodnutý, že v manželstve naďalej zotrvať nemieni a tomuto
jeho rozhodnutiu zodpovedajú aj okolnosti v podobe, že manželia spolu po dlhší čas nežijú, ani sa
intímne nestýkajú a spoločne nehospodária, vytráca sa  zákonný atribút dobrovoľnosti vo vzťahu k
ďalšiemu trvaniu tohto manželského zväzku. Dospel  k záveru, že sú splnené zákonné podmienky
rozvodu manželstva, keďže manželstvo účastníkov neplní svoj zákonný účel ani žiadnu zo svojich
funkcií, je trvalo rozvrátené s nemožnosťou obnovy manželského spolužitia vzhľadom na postoj



navrhovateľky.  Snahu manžela  na obnovení manželského spolužitia považoval za nepostačujúca. Mal
za to, že za daného stavu ani prípadné zamietnutie návrhu na rozvod manželstva by nepredstavovalo
riešenie v podobe obnovenia manželského spolužitia manželov, a mohlo by dokonca viesť k zhoršeniu
zdravotného stavu navrhovateľky a jej psychických problémov. O trovách konania rozhodol podľa  ust.
§ 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel. Navrhol napadnutý rozsudok  zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd nesprávne a neúplne zistil
skutočný stav a  nesprávne  posúdil danú vec.  Tvrdenia manželky týkajúce sa manželského spolužitia,
hospodárenia, výchovy detí, postihnutej dcéry odkázanej na sústavnú starostlivosť, považoval za
nepravdivé a nesprávne interpretované a nepochopené súdom. Uviedol, že po dlhých úvahách o
zabezpečení vhodného bývania pre rodinu s postihnutým dieťaťom v roku 2017 sa rozhodli zrealizovať
stavbu nízkonákladového domu. Nie je teda pravdou, že by manželku nútil presťahovať sa z obľúbeného
bytu. V priebehu rokov 2017-2018 veľa času strávil na stavbe, pričom manželka sa nedokázala vyrovnať
s okolnosťou sťahovania, prekonať pocit straty známeho domova a psychicky sa zrútila. Po tom ako mali
možnosť bývať v bezbariérovom dome, manželka zmenila názor, hoci ju rodina presviedčala o výhodách
nového domu a rozhodla sa odsťahovať aj s dcérou.  Vyslovil názor, že žiaden známy, ani blízka rodina
nenahradia manželskú lásku, otcovskú starostlivosť a časom deficit tejto istoty. Aj náročná starostlivosť
o postihnutú dcéru jej znovu spôsobila zdravotné problémy a pre pokus o samovraždu bola dvakrát
hospitalizovaná. V dôsledku veľkého napätia a neuskutočnenia očakávania došlo u nej k psychickému
zrúteniu.  Nesúhlasil s odôvodnením rozsudku v bode 4, v ktorom sú z dôvodu z neznalosti vieroučnej
tematiky uvedené niektoré mylné tvrdenia a z toho vyplývajúce závery. Vysvetlil, že problémy, rozdielne
názory, aj vieroučné sa dajú riešiť v láske a nie rozvodom.  Žiť čistý pred Bohom, znamená byť verný
svojej jedinej vyvolenej manželke (manželovi) a starať sa o jej (jeho) potreby. Neznamená to vzdať sa
intímneho manželského života. Mal za to, že subjektívne pocity manželky, ktoré nie sú podložené a
preukázané, nemôžu byť dôkazom a príčinou rozvodu manželstva. Podľa jeho názoru, je  rozhodovanie
manželky  ovplyvnené jej zdravotným stavom. Uviedol, že svoju manželku miluje, nikdy jej nebol neverný,
túži po usporiadanom harmonickom manželskom živote. Potvrdil, že v náročnom období ich intímny
manželský život absentoval, ale nešlo o trvalý stav. Pripustil, že z dôvodu kriticky náročného obdobia,
kedy bol zaneprázdnený stavbou, venoval manželke menej pozornosti, no bolo to v záujme dlhodobého
uľahčenia ich spoločného života.  Vyslovil presvedčenie, že obnovenie manželstve je možné. K otázke
spoločného hospodárenia uviedol, že manželka mala vždy prístup k hotovosti aj k ich spoločnému účtu,
čo  nevyužila.  Finančné záležitosti rodiny, vrátane nakupovania riešil on. Mal za to, že v prípade rozvodu
manželstva sa situácia každého z manželov zhorší z dôvodu udržiavania dvoch domácností, pričom
manželka z titulu jej zdravotného stavu nebude schopná postarať sa o postihnutú dcére.  Rozvodom
navodená situácia jej nepomôže ani psychicky. Podľa jeho názoru, je potrebné vec riešiť mediáciou,
resp. návštevou poradne a pokúsiť sa o zmierenie.

4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.  Odvolanie manžela považovala za
nedôvodné a neopodstatnené. Mala za nepochybné, že manželstvo je natrvalo rozvrátené, neplní žiadny
účel, ide len o formálny zväzok a  jeho obnova nie je možná. Poukázala na to, že ešte za trvania
manželstva sa musela súdnou cestou domáhať výživného voči nej, o čom svedčí právoplatný rozsudok
Okresného súdu v Trenčíne. Dala do pozornosti vyjadrenie manžela na pojednávaní, keď uviedol, že
v manželskom zväzku zotrváva  už len z náboženských dôvodov.  Podľa jej názor, pokiaľ je jeden z
manželov pevne rozhodnutý, že v manželstve nemieni zotrvať, pričom manželia spolu nežijú, intímne
sa nestýkajú, spoločne nehospodária, vytráca sa základný atribút dobrovoľnosti vo vzťahu k ďalšiemu
trvaniu tohto manželského zväzku.

5.  Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky zotrval na svojich tvrdeniach. Poukázal na to, že s
manželkou komunikuje telefonicky a pravidelne ju s dcérou navštevuje. Zdôraznil, že každé problémové
manželstvo je obnoviteľné, ale treba na to vôľu dvoch.  Podľa jeho názoru, v odpovedi manželky nie
je prezentované jej dobrovoľné stanovisko.  Manželka je stále pod kontrolou lekára špecialistu a užíva
lieky.  K výživnému uviedol, že v čase podania žiadosti bývala manželka u rodičov, on hradil výdavky
synovi, ktorý bol vysokoškolským študentom, takže príjem manželov bol rovnaký.  Manželke  pomáha
finančne, aj praktickou pomocou.  Uviedol, že riadne pracuje, nefajčí, nepije, riadne sa stará o svojich
rodičov a o potreby detí a manželky.



6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
podľa § 65 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
manžela nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v
odvolaní. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je
trvale rozvrátené a neplní svoj účel. Odvolací súd poukazuje na jednoznačné a nemenné stanovisko
manželky, ktorá trvá na rozvode manželstva a nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Na
svojom stanovisku zotrvala v priebehu celého konania a dôrazne ho prezentovala aj vo vyjadrení k
odvolaniu manžela. Z obsahu spisu, vyjadrení oboch účastníkov je nesporné, že manželia dlhodobo
spolu nežijú, nevedú manželský život a skutočnosť, že nehospodária spolu  podporne vyplýva aj
z nutnosti manželky podať návrh na určenie výživného na manželku a rozhodnutie v danej veci.
Skutočnosť, že medzi manželmi pretrvávali  nezhody, ktoré každý z manželov vníma a hodnotí inak, je
nesporná. Uvedené  potvrdil i manžel vo svojich vyjadreniach  opisujúc situáciu zo svojho pohľadu. S
prihliadnutím na stanovisko  manželky  k rozvodu manželstva a poukazujúc na ust. § 23 Zákona o rodine,
odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. Pokiaľ sa manžel odvoláva na ďalšie
dôvody rozhodnutia a rozdielne ponímanie príčin rozvratu manželstva, na tieto námietky odvolací súd
neprihliadal s poukazom na ust. §  358 CSP, podľa ktorého odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné. Pokiaľ ide o ustálenie príčin rozvratu manželstva, odvolací súd sa stotožňuje s
názorom súdu prvej inštancie a poukazuje naň. K požiadavke manžela na absolvovanie psychologického
poradenstva manželov za účelom ich zmierenia, odvolací súd poznamenáva, že manželia mali možnosť
využitia mediácie a poradenstvo v priebehu celého súdneho konania, vrátane odvolacieho konania.
Vzhľadom na  postoj manželky pred súdom prvej inštancie nevznikla potreba poskytnúť manželom
priestor na návštevu manželskej poradne. Z odvolacieho konania vyplynulo, že stanovisko manželky
je nemenné a jednoznačne, odvolací súd preto nevidel dôvod na vyhovenie odvolaniu a zrušenie
napadnutého rozsudku.

9.  Odvolací súd  rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne  potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

11.  Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30Pc/101/2018", "guid": "4641abea-44a4-4f1e-9c39-4de54fa9a8d3:8de64999-2676-4d05-9247-c1eb74ef34dc", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}