{"guid": "ad51f337-8616-4eed-bb86-432940696269:8b637ea3-90ca-49b1-a441-e0710c438376", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1619010061.1", "spisova_znacka": "4To/79/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/79/2020 z 14. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 14. októbra 2020, sp. zn. 4To/79/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1619010061.1", "identifikacne_cislo": "1619010061", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Karol Kováč", "sudca_id": 1377, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-karol-kovac-1377", "datum_vydania": "2020-10-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b637ea3-90ca-49b1-a441-e0710c438376", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1619010061.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1619010061.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1619010061.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/79/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010061
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1619010061.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora
Kubíka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného W. K., pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Malacky z 01.07.2020 sp. zn. 1T/11/2019, na verejnom zasadnutí konanom 15. októbra
2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného W. K., nar. XX.XX.XXXX   z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 01.07.2020 sp. zn. 1T/11/2019 bol obžalovaný W. K. uznaný
za vinného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na
tom skutkovom základe, že odo dňa 21.09.2018 až do 14.40 hod. dňa 07.10.2018 sa zdržiaval v mieste
svojho prechodného bydliska v Malackách na adrese N. 1, na presne nezistených miestach v Z., o. i.
na G. mýta a L. mýte a na ďalších bližšie nezistených miestach a nenastúpil do výkonu trestu odňatia
slobody, a to aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/99/2018
zo dňa 14.08.2018, právoplatný dňa 14.08.2018, uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov a bola mu dňa 22.08.2018 doručená do vlastných rúk výzva Okresného
súdu Malacky na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody v termíne najneskôr do dňa 20.09.2018,
pričom obvinený napriek tomu dobrovoľne na výkon trestu nenastúpil a musel byť dňa 07.10.2018 do
výkonu trestu dodaný príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Bratislava Nové Mesto - východ.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Tr. zák.  s použitím § 38 ods. 2, § 36
písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný W. K., smerujúce výlučne do výroku
o treste. V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
konštatoval, že okresný súd pri ukladaní trestu nezohľadnil dôsledne všetky zásady pre ukladanie trestu
uvedené v § 34 Tr. zák., dôsledkom čoho považuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov za neprimerane prísnu sankciu. Poukázal na to, že so svojou družkou má dve
neplnoleté dcéry vo veku 3 roky a 6 rokov. Od septembra 2020 začala mladšia dcéra s predškolskou
dochádzkou a staršia dcéra nastúpila do prvého ročníka základnej školy. Jeho družka je aktuálne
nezamestnaná a financie, ktoré má k dispozícii, predstavujú sumu v približnej hodnote 90,- eur mesačne,
v čom je zahrnutý aj jeho príspevok v rámci plnenia vyživovacej povinnosti počas výkonu trestu. S
dcérami udržiava osobný, prípadne telefonický kontakt aj počas výkonu trestu a plní si voči nim svoju
vyživovaciu povinnosť. Jeho rodinné cítenie potvrdzuje aj jeho vzťah k mladšej dcére, ktorá síce nie



je jeho biologická dcéra, avšak v záujme poskytnúť jej plnohodnotné rodinné zázemie si ju od roku
2017 osvojil. Odvolateľ zdôraznil, že od samotného skutku uplynulo viac ako 2 roky, pričom jeho rodinné
pomery v súčasnej dobe a v čase spáchania skutku sa výrazne líšia. Obžalovaný nesúhlasil so záverom
okresného súdu v tom, že on je narušenou osobou, recidivistom, ktorý evidentne nie je schopný viesť
riadny spôsob života a začleniť sa do spoločnosti. Odvolateľ dal do pozornosti odvolaciemu súdu aj to,
v posudzovanej veci sám, hoci až po 17. dňoch od termínu určeného na nástup na výkon trestu, na
seba prostredníctvom svojej družky zavolal políciu, ktorá ho dodala do výkonu trestu. Nie je mu zrejmé,
prečo okresný súd odmietol aplikáciu uloženia tzv. prevýchovného trestu, alebo alternatívneho trestu, čo
dôvodil aj tým, že by takéto tresty nepostačovali na jeho nápravu. Takéto konštatovanie okresného súdu
nepovažuje za správne. V odôvodnení rozsudku sa poukazuje na skutočnosť, že ohľadom žiadneho
z jeho doterajších odsúdení sa na neho nehľadí, akoby nebol odsúdený. V tomto smere odvolateľ
zdôraznil, že zo samotného odpisu z registra trestov v prípade 3. záznamu, t. j. rozsudku Okresného
súdu Senica z 19.02.2007 sp. zn. 3T/166/2005, mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
na dva roky. O následnom podmienečnom prepustení a splnením zákonom stanovených podmienok sa
01.10.2011 osvedčil, čím sa podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Záverom
vyslovil presvedčenie, že s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, bude plne postačujúca iba
hrozba nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade nesplnenia podmienky vedenia riadneho
života počas súdom určenej skúšobnej doby. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a sám vo veci rozhodol.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril aj prokurátor. V tomto vyjadrení konštatoval, že
obžalovaný bol v minulosti trikrát uznaný za vinného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 Tr. zák., na základe čoho možno usúdiť, že sa opakovane dopúšťa trestných činov proti
verejnému poriadku a neplnení povinností, ktoré mu vyplývajú z právoplatných rozhodnutí, ktoré je v
zmysle zákona povinný rešpektovať. Nebolo možné opomenúť, že obžalovaný sa dopustil aktuálne
posudzovaného skutku potom, ako bol dvakrát odsúdený v mesiaci august 2018 a následne v septembri
2018 sa dopustil ďalšie trestného činu. Všetkých týchto trestných činov sa dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola stanovená trestným rozkazom  Okresného súdu Malacky z
29.03.2018 sp. zn. 0T/36/2018 a ktorá mu plynula do 29.03.2020. V danom prípade možno uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov označiť za mimoriadne mierny. Prokurátor
záverom navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili obžalovaný W. K., jeho obhajca a prokurátor krajskej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava písomne podaného odvolania a jeho dôvodov a navrhuje, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a sám uložil podmienečný trest odňatia slobody, keďže takýto výchovný
trest by bol spôsobilý splniť svoj účel, aj s ohľadom na osobu obžalovaného a jeho rodinné pomery.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol, aby odvolanie obžalovaného bolo ako
nedôvodné zamietnuté, nakoľko výrok o treste je primeraný a zákonný.

Obžalovaný W. K. na verejnom zasadnutí uviedol, že vo výkone trestu odňatia slobody je už 25 mesiacov,
pričom počas tejto doby prehodnotil svoj doterajší život a je odhodlaný po návrate z výkonu trestu viesť
riadny život. Žiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám mu uložil
podmienečný trest odňatia slobody. Dodal, že by chcel od súdu dostať ešte jednu šancu, aby dokázal,
že je schopný viesť riadny život.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného W. K. nie je
dôvodné.



Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z
uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany
obžalovaného iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu
prieskumnej povinnosti, odvolací súd už nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia
skutku.

Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný W. K. na hlavnom pojednávaní konanom
01.07.2020 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t. j. že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, následne samosudca okresného súdu prijal vyhlásenie obžalovaného
podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovaného
poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd I. stupňa
obžalovanému položil podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ h/ Tr. por. otázky, na ktoré
obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením,
že vyhlásenie obžalovaného prijíma a vyhlásil podľa § 257 ods. 8 Tr. por., že dokazovanie v rozsahu v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal
iba výrokom o treste.

Na podklade odvolania obžalovaného, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého
rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému W. K. bol v predmetnej trestnej
veci uložený primeraný a spravodlivý trest, vrátane jeho výmery.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel
trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie
predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením       § 34 ods. 4 Tr. zák.
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy. Obžalovanému priťažuje to, že sa jedná o špeciálnu recidivistu.

Nepochybil okresný súd, keď vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa
k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) i jednu priťažujúcu
okolnosť, že obžalovaný bol v minulosti za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) a súčasne vo
výroku o treste aplikoval ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák.

Za situácie, keď pomer zistených a ustálených priťažujúcich a poľahčujúcich okolností bol rovnaký,
neprichádzalo do úvahy znižovanie alebo zvyšovanie príslušnej hranice trestnej sadzby uvedenej v
osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu.



Nakoľko  v posudzovanej veci sa vychádzalo z rozpätia trestnej sadzby od 6 mesiacov do 3 rokov,
v jej rámci bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, t. j. na dolnej
hranici trestnej sadzby. Podľa názoru odvolacieho súdu, ide o trest skôr mierny, ako prísny,  keďže v
osobe obžalovaného treba vzhliadnuť špeciálneho recidivistu, ktorý sa v poslednej dobe opakovane
dopúšťal rovnakej trestnej činnosti, pričom ani predchádzajúce odsúdenia neviedli k jeho náprave a
zmene spôsobu života.

S poukazom tak na charakter skutku, ako aj osobu obžalovaného i jeho kriminálnu minulosť, krajský súd
vyvodil, že uloženie iného druhu trestu, akým je iba nepodmienečný trest odňatia slobody, neprichádza
vôbec do úvahy. V tomto smere je preto odôvodnené také preventívne pôsobenie na obžalovaného,
ktoré mu účinne zabraní v dopúšťaní sa trestnej činnosti, pričom je nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť
represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto druh trestu odráža v sebe nielen
minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, ale
tiež jeho vývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti.

Vzhľadom na uvedené, požiadavka obžalovaného, aby mu odvolací súd uložil iba podmienečný trest
odňatia slobody, bola zjavne neopodstatnená.

Okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.).

Pokiaľ obžalovaný v dôvodoch podaného odvolania namietal, že uložený trest odňatia slobody veľmi
citeľne zasiahne do jeho rodinného života, tak nadriadený súd konštatuje, že týchto okolností si musel
byť obžalovaný vedomý aj v čase spáchania skutku, keďže posudzovaný skutok spáchal v priebehu
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia (trestný rozkaz Okresného súdu Malacky z 29.03.2018
sp. zn. 0T/36/2018), hoci neskôr  tento uložený podmienečný trest odňatia slobody bol premenený
na nepodmienečný. Pokiaľ obžalovaný znovu spáchal  prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
(dokonca opakovane v priebehu toho istého roka 2018), evidentne chcel postúpiť riziko, že týmto
konaním si môže skomplikovať rodinný život. Treba vysloviť aj to, že samotným uložením trestu
páchateľovi trestného činu sa nepriamo postihne i jeho rodina a jemu blízke osoby, ak sú závislé od jeho
príjmov, starostlivosti alebo ostatného zabezpečenia rodiny. Preto nie je možné za každých okolností
zabezpečiť (ako to bolo aj v tomto posudzovanom prípade), aby sa trest uložený obžalovanému nedotkol
jeho rodiny a blízkych osôb. Aj samotné ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák. sa môže aplikovať iba v rámci
zákonných podmienok pre uloženie konkrétneho druhu trestu.

Odvolací súd na podklade uvedených úvah, keďže nezistil riadny relevantný dôvod na prípadnú zmenu
rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolanie obžalovaného W. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/11/2019", "guid": "43cdf722-014c-402a-a352-8a821b7c5520:35768b63-382b-4938-9fa5-7af70b2a4f2c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}