Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/86/2020 z 29. 6. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. júna 2020, sp. zn. 8Co/86/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1619202475.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/86/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1619202475.1 | 2020-06-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 324 ods. 1 CSP, § 324 ods. 3 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/13b511a7-da32-4331-92cf-fb9dd15cbb99 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1619202475.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/86/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619202475
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1619202475.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore navrhovateľov: X/ Z. C.Q., G.. XX.XX.XXXX,
K. C. Č.. XX, X/ Q. C., G.. XX.XX.XXXX, K. C. Č.. XX, oboch zastúpených: ZASTAVME ÚŽERU -
Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom Pod Hájom
1367169-44, Dubnica nad Váhom, IČO: 51 255 022, proti odporcom: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Zelinárska
6, Bratislava, IČO: 35 849 703, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach odporcov
1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 19. decembra 2019, č.k. 5C/46/2019-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia
a súvisiacom výroku o uložení povinnosti navrhovateľom 1/ a 2/ podať žalobu vo veci samej m e n í tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh
vo výške 33 eur, napadnuté uznesenie zrušuje.
Odporcovia 1/ a 2/ majú proti navrhovateľom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením nariadil súd prvej inštancie na návrh navrhovateľov 1/ a 2/, pred
začatím konania vo veci samej, neodkladné opatrenie, ktorým odporcom 1/ a 2/ nariadil zdržať sa
výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom vlastníctve navrhovateľov - záložcov
nachádzajúce sa v katastrálnom území C., U.: C., U.: M. J.É. Okresným Ú. - C. U. M. na L. Z. Č.. XXX
Q. E. O. P. ".: O. Č. XXX/X U. Z. XXX M. V. O. J. O. Q. G., O. Č.Í. XXX/X U. Z. XXX M. V. O. J., O. Č.
XXX/X U. Z.M. XXX M. V. O. J. O. Q. G., O. Č. XXX/X U. Z. XX M. V. O. J. O. Q. G. Q. A. A. Č. XX na
O. P. ". Č. XXX/X - charakteristika stavby - rodinný dom, vrátane všetkých súčastí a príslušenstva, a to
do právoplatnosti skončenia súdneho konania vo veci samej. Navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť v
lehote 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia podať návrh vo veci samej (bez ďalšej konkretizácie,
pozn. odvolacieho súdu). Odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne uložil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok vo výške 33 eur za podaný návrh, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Poukázal na to, že
navrhovatelia 1/ a 2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že s odporcom 1/
rade uzavreli dňa 16.12.2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa čl. IV. bodu 4 sa
zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka
spravovať podľa Obch. zák. Poukázali na ust. § 68 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení platnom v
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, ako aj na ust. § 52 - 53 Obč. zák. a konštatovali, že
nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, keď jej predmetom je poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu
nehnuteľností v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto úverovej zmluve. Tvrdia, že nakoľko
zo zmluvy uzavretej medzi nimi a odporcom 1/ vyplýva, že predmetný úver by preplatili o 72.364,20 Eur,
čo je o 105,487 % viac ako poskytnutý úver, v zmluve nie je uvedená správna RPMN. Zároveň namietajú,



že v predmetnej úverovej zmluve absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských
úveroch v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
nakoľko je tma uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky, čo je pre bežného spotrebiteľa
nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Namietali aj to, že časť
zmluvy týkajúca sa poistenia, ktorá je vložená do zmluvy, je zjavne neprimeraná a vo svojich účinkoch
zakladajúca hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
keďže akákoľvek zmluvná podmienka, ktorá vychádza z vopred prezumovaného súhlasu spotrebiteľa je
vychádzajúc podporne aj z ust. § 44 ods. 1 Obč. zák. podmienkou neprijateľnou. Navrhovatelia
tiež poukázali na to, že súčasťou zmluvy o splátkovom úvere je aj Zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti a Mandátna zmluva zo dňa 16.12.2011, pričom citujú konkrétne ustanovenia týchto
zmlúv. Dohodnuté zmluvné podmienky označili za hrubo neprimerané, nemorálne a nevyvážené. Je
neprijateľné aby bol spotrebiteľ vystavený zmluvnej podmienke, ktorej následkom bude permanentné
ohrozovanie jeho súkromného života a ústavných práv na súkromie a obydlie a to
iba z dôvodu, že je účastníkom záväzkovo - právneho úverového vzťahu. Takáto zmluvná podmienka
nepatrí do slušnej spoločnosti a je negatívnej prezentáciou bankovej inštitúcie, ktorá takéto zmluvné
podmienky vo svojej zmluve vôbec použila. S poukazom na dôvody návrhu pokladajú navrhovatelia
predmetnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k právam spotrebiteľa ako dojednania zakladajúce hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa podľa ust. §
53 Obč. zák. Poukázali na to, že sa dostali do omeškania s platením mesačných splátok, a preto
veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Dňa 22.08.2019 bolo zo strany
záložného veriteľa, odporcu 1/, vypracované oznámenie o začatí výkonu záložného práve podľa ust. §
151l ods. 1 Obč. zák. Z tohto jeho oznámenia nevyplýva v akej výške si nárokuje uspokojiť pohľadávku
vzniknutú zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2011. Následne bola dňa
07.10.2019 bola navrhovateľovi 1/ obyčajnou zásielkou doručená listina od odporcu 2/ ako výzva na
umožnenie vykonania znaleckej ohliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti. Navrhovateľke 2/ toto oznámenie
bolo oznámenie nasledujúci deň, t.j. 08.10.2019 doporučenou poštou. Z oznámenia o začatí výkonu
záložného práva je zjavné, že predmetom dražby je konkrétna nehnuteľnosť, avšak navrhovatelia majú
za to, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je neprimeraný, a to s prihliadnutím na
výšku pohľadávky, ktorá nie je nikde uvedená. Výkon záložného práva sa má vykonať bez sudcu
na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s
kogentnými ustanoveniami zákona. Reálne hrozí, že sa vykoná záložné právo v rozpore pravidlami
verejného poriadku, o výške pohľadávky rozhodne nie je súd, ale podnikateľ a nútené postihnutie
majetku vykoná nie súdny exekútor, ale podnikateľ. Poukazujú na to, že záložná zmluva obsahuje
možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne. Najmenej v tejto časti považujú zmluvu za neplatnú
podľa ust. § 39 Obč. zák. Táto právna úprava odporuje princípom práva EÚ. Zdôraznili, že záložné právo
v podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom
na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy a to bez akejkoľvek (preventívnej)
ingerencie súdnej moci. Podľa navrhovateľov je otázne či takáto konštrukcia neodporuje základným
súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, kedy je
vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti
jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Konštatovali, že v prípade vykonania záložného
práva by prišli o nehnuteľnosť, ktorá má pre nich dôležitý význam, nakoľko je to ich domov, kde majú aj
trvalý pobyt. Dcéra a rodičia navrhovateľa 1/ by stratili domov a stratili by tak základné právo na obydlie
a plnohodnotný život ako aj základné právne istoty v rodinu. Poukázali na to, že záložný veriteľ si svojou
úvahou a posúdením plnenia podmienok zmluvného vzťahu zabezpečuje exekučný titul, ktorý následne,
ak je aj v pozícii dražobníka, sám nútene voči dlžníkovi vykonáva. Nezávislosť a nestrannosť
je len jednou, aj keď mimoriadne dôležitou, z ústavných požiadaviek, ktoré musia byť kladené na
dražobníkov a ktoré právna úprava svojou konštrukciou nezabezpečuje. Nebolo a ani nemôže byť
zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe kúpil rýchlo a lacnejšie.
Výkon práva má v právnom štáte principiálne limity, na ktorých musí spoločnosť za každých okolností
bezvýhradne trvať, pričom týmito princípmi nie sú kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných
práv osôb. Absentuje akákoľvek súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu
záložného práva, ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt ústavného poriadku SR.
Na základe uvedeného, so zreteľom na listinné dôkazy predložené navrhovateľmi, vychádzajúc z ust.
§ 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), d) a § 336 ods. 1 C.s.p. dospel záveru, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný v uložení zákazu nakladať s predmetnými



nehnuteľnosťami voči odporcom. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva ako aj z výzvy na
umožnenia vykonania znaleckej ohliadky a z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. mal preukázané, že
odporcovia 1/ a 2/ začali realizovať výkon záložného práva voči navrhovateľom. Preto je nutné dočasne
upraviť pomery účastníkov tak, aby v prípade úspechu ich návrhu vo veci samej bolo takéto rozhodnutie
možné vykonať. Poukázal tiež na to, že z obsahu spisu je evidentné, že navrhovatelia sledujú záujem
naďalej bývať v predmetných nehnuteľnostiach. Neodkladné opatrenie sa teda dotýka práva na obydlie,
ktoré je garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z
judikatúry ESĽP - Európsky súd pre ľudské práva dal do pozornosti vybrané rozhodnutia, konkrétne
rozhodnutia vo veciach A. Z.. A., O. Z.. R.E., G. Z.. F. a tiež poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
vo veciach C-106/77 A., a k prejudiciálnej otázke Okresného súdu Prešov vo veci C- 482/12.
Na základe uvedeného konštatoval, že bez akýchkoľvek pochybností možno uzavrieť, že vzhľadom
na účel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam,
sú v prejednávanej veci splnené predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia,
nakoľko ním nedôjde ani k nevyváženému zásahu do práv odporcov, keďže neodkladným opatrením sa
poskytuje ochrana iba dočasnou úpravou a vzhľadom na charakter dočasnosti je najdôležitejšie,
aby jeho vykonaním nedošlo k založeniu nenávratného alebo neobnoviteľného
stavu. O uložení povinnosti podať žalobu vo veci samej rozhodol podľa § 336 C.s.p. Napokon, keďže
navrhovatelia boli ako spotrebitelia oslobodení od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh na vydanie
neodkladného opatrenia, § 2 ods. 2 prvej vety zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, povinnosť
zaplatiť súdny poplatok vo výške vo výške 33 eur uložil neúspešným odporcom 1/ a 2/.
2. Proti tomuto uzneseniu podal do všetkých jeho výrokov v zákonom stanovenej lehote odvolanie
odporca 1/, ktorý napadnuté uznesenie žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
alternatívne ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, odňal mu možnosť konať pred súdom, keď rozhodoval aj keď na to neboli splnené procesné
podmienky a súd bol nesprávne obsadený, nakoľko ide o miestne nepríslušný súd, pričom súd
konanie zaťažil inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe
(ne)vykonaných dôkazov (resp. prostriedkov osvedčenia) dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, nakoľko mu s ohľadom na
neúplnosť návrhu nebol vytvorený priestor, v rámci ktorého by mohol procesne konať a realizovať
svoje základné práva, zaručené Ústavou a Dohovorom. Na mnohých miestach podaného odvolania
odporca 1/ zopakoval, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil a jeho postupom došlo k
zásahu do základných práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, predovšetkým
došlo k zásahu do základného práva v zmysle čl. 46 ods. Ústavy a v zmysle
čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Rovnako opakovane, na viacerých miestach odvolania, s použitím rozsiahlej
argumentácie (obsahujúcej všeobecný výklad i relevantné rozhodnutia všeobecných súdov, Ústavného
súdu SR, ako aj ESĽP), vytkol súdu prvej inštancie, že rozhodnutie i jeho odôvodnenie je v celom
rozsahu arbitrárne, keď v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie
vo veci a to predovšetkým v časti relevantných myšlienkových úvah súdu, ktoré musia byť podkladom
pre rozhodnutie, a to predovšetkým vo vzťahu k relevantným právnym normám upravujúcim predmetné
právne vzťahy, keď o.i. nie je odôvodnená existencia všetkých podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia, kumulatívna existencia ktorých je nevyhnutná pre to, aby mohlo byť neodkladné opatrenie
zákonne nariadené, čo je porušením ústavného princípu zákazu ľubovôle. Taktiež sa odporca 1/
obšírne v odvolaní venuje všeobecnému výkladu týkajúcemu sa priebehu konania, náležitostí žaloby
a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postupu súdu. V nadväznosti na to konštatoval, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí povinne obsahovať všetky náležitosti žaloby, ktoré
však v danej veci v návrhu chýbajú, pričom žalobca sa reálne pokúša šikanóznym spôsobom zneužiť
oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky
(predovšetkým spotrebiteľského práva), ako aj právneho poriadku EÚ a to spôsobom popierajúcim ich
účel a zmysel, s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností a tak ho majetkovo poškodiť
bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Poukázal v tejto súvislosti aj na čl. 5 Základných
princípov C.s.p. a rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k otázke povinnosti
tvrdenia zaťažujúcej stranu sporu a zdôraznil, že riadne splnenie povinnosti
tvrdenia je podmienkou úspechu v spore, pričom to, že navrhovatelia si túto povinnosť nesplnili, už
samé o sebe vylučuje možnosť neodkladné opatrenie zákonne nariadiť a súd prvej inštancie mal
podanie navrhovateľov označené ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť. Zároveň



v tomto smere prezentoval (opäť) rozsiahly všeobecný výklad týkajúci sa materiálnej vykonateľnosti
ako náležitosti petitu návrhu i rozhodnutia súdu, pričom konštatoval, že návrh navrhovateľov ani výrok
napadnutého uznesenia takéto náležitosti nespĺňa, čoho dôsledkom je neúplnosť podania s
povinnosťou súdu takéto podanie odmietnuť, avšak aj to, že súd by nikdy nemohol považovať za
osvedčený nárok, keďže bez riadneho žalobného petitu je vylúčené, aby súd skúmal jeho dôvodnosť
a ešte aj dospel k pozitívnemu záveru, čo vylučuje možnosť neodkladné opatrenie zákonne nariadiť.
Ďalším obšírnym všeobecným výkladom obsiahnutým v odvolaní odporcu 1/ je výklad obsahu práva na
súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý taktiež odporca
podporil rozhodnutiami ústavného a najvyššieho súdu, no tiež výklad inštitútu tzv. legitímnych očakávaní
(i keď sa odvolaciemu súdu napriek maximálnej snahe nepodarilo nájsť jeho priamu relevantnú súvislosť
s otázkou predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia). Na uvedené odporca 1/ v odvolaní
nadviazal názormi na výklad ustanovení o odstraňovaní vád návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a konštatoval, že súd prvej inštancie v tomto smere postupoval nesprávne,
keď napriek úplne zjavnej nespôsobilosti návrhu, ktorý mal byť v súlade s ustanovením § 327 C.s.p.
odmietnutý alebo v súlade s ustanovením § 328 C.s.p. zamietnutý, nielenže v konaní pokračoval,
ale dokonca neúplnému podaniu vyhovel. Poukázal tiež v tejto súvislosti na základné princípy C.s.p.
zakotvené o.i. v čl. 3 ods. 1 C.s.p., ako aj na to, že z hľadiska požiadavky materiálnej vykonateľnosti
súdneho rozhodnutia výrok musí byť formulovaný určito, jasne, výstižne a zrozumiteľne a jeho obsah
musí byť dovolený a možný, čo však v danej veci výrok napadnutého uznesenia nespĺňa. V tejto súvislosti
v odvolaní prezentoval aj všeobecný výklad týkajúci sa viazanosti súdu petitom návrhu a
poukázal na to, že navrhovatelia sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia - zdržania sa výkonu
záložného práva, avšak vôbec neuviedli, ktorého konkrétneho záložného práva (identifikovaného V -
číslom a jeho predmetom, označením zálohu, pričom toto označenie musí byť dostatočne určité (súpisné
alebo parcelné číslo/druh/LV/označenie registra/ďalšia identifikácia) sa má rozhodnutie týkať. Naviac
sa však navrhovatelia domáhajú uloženia povinnosti zdržania sa výkonu záložného práva akýmkoľvek
spôsobom, hoci predložili oznámenie o začatí výkonu záložného práva spôsobom výkonu záložného
práva speňažením na dobrovoľnej dražbe a k iným formám výkonu vôbec nič neuvádzajú. Rozhodnutia
sa pritom domáhajú s časovým obmedzením do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci
samej, avšak vec sama nie je žiadnym spôsobom identifikovaná a môže ňou byť čokoľvek, keďže
žaloba v čase podania návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia podaná nebola, nemohlo byť v
návrhu na rozhodnutie identifikované konanie vo veci samej uvedením spisovej značky, keďže žiadne
takéto konanie neprebiehalo. Súd ani protistrana tu nie sú na to, aby si vyvodzovali, asi aké konanie
mohol mať navrhovateľ na mysli. Zdôraznil, že v rámci výkonu záložného práva sa
záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov. Žalovaný 2/ pritom nie je, a ani nikdy nebol, záložným veriteľom, nevykonáva záložné právo
(a ani ho vykonať nemôže) ale len "technicky" organizuje dražbu, a preto nemôže byť ani teoreticky
pasívne legitimovaným v prípade konania, ktorého predmetom má byť uloženie povinnosti týkajúcej sa
záložného veriteľa. Ak potom súd uložil žalovanému 2/ povinnosť, ktorú nie je možné splniť, je takéto
rozhodnutie obsahovo nevykonateľné. Výrok I. je nedeliteľný, a preto je nevyhnutné zrušiť rozhodnutie
ako celok. Uvedený výrok je rovnako nezákonný z dôvodu, že sa ukladá povinnosť odporcom v rade
1/ a v rade 2/, hoci nikto taký v konaní nie je a odporca ani nemôže byť stranou civilného sporového
konania. Materiálne nevykonateľný je aj výrok II., ktorým súd rozhodol, že navrhovatelia sú povinní v
lehote 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia podať návrh vo veci samej, nakoľko nie je zrejmé,
komu sa táto povinnosť ukladá (termín "Navrhovatelia" nie je dostatočne určitý) ani to, aký má byť
predmet konania. I v tejto súvislosti odporca 1/ poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1
Dohovoru a východiská pri uplatňovaní základných práv, ktoré z nich vyplývajú, opäť
aj s odkazom na rozhodnutia Súdneho dvora EU a tiež Ústavného súdu ČR a prezentoval všeobecné
zásady, ktoré sú obsahom práva na spravodlivý proces, s osobitným dôrazom na princíp rovnosti zbraní,
ktorý podľa jeho názoru v danom prípade nebol rešpektovaný, nakoľko tu nie sú náhle okolnosti, ktoré
by umožňovali podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetné zmluvy boli totiž
uzatvorené v r. 2011,výkon záložného práva bol oznámený úkonom z augusta 2019 a navrhovatelia
šikanózne podali neúplný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až 28.10.2019, t.j. s časovým
odstupom viac ako 2 mesiacov po oznámení začatia výkonu záložného práva a cca 8 rokov po uzatvorení
zmlúv. Zdôraznil v tejto súvislosti, že ani (prípadným) konaním dražby k žiadnemu reálnemu
zásahu do faktického stavu nedochádza, keď samotné vykonanie krokov smerujúcich k vykonaniu
dražby, ale ani prípadné vykonanie dražby, nijako do faktického stavu (napr. údajného užívania obydlia)
nezasahuje, nakoľko ak v prípade úspešnej dražby záložca vydražený predmetne odovzdá vydražiteľovi,



môžu navrhovatelia podať žalobu o neplatnosť dražby a ak budú úspešní, obnoví sa stav ex tunc,
pričom ak úspešní nebudú a napriek tomu vydražený predmet neodovzdajú, musí vydražiteľ podať
žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a až následne, po právoplatnom skončení, môže dôjsť k reálnemu (nie
hypotetickému) vyprataniu nehnuteľnosti. Všetko uvedené preukazuje to, že tu žiaden mimoriadny stav,
vyžadujúci bezprostredný zásah súdu v tejto fáze konania, nie je. Následne odporca 1/ v odvolaní opäť
uviedol všeobecné právne závery a východiská koncepcie materiálneho právneho štátu a
práva na súdnu ochranu, osobitne v súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení a
predpokladmi pre jeho nariadenie a predostrel (zrejme vo vzťahu k odporcovi 2/) tiež výklad týkajúci sa
vecnej legitimácie v súdnom konaní vo väzbe na hmotnoprávne postavenie subjektov vzťahu založeného
zmluvou o zriadení záložného práva. Podrobne tiež vo všeobecnosti rozobral predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia, vrátane citácie rozhodnutí všeobecných súdov v Slovenskej republike, ako i
slovenskej a českej komentárovej literatúry. Konštatoval, že návrh navrhovateľov je nielen neúplný, ale
v podstatnej časti i úplne zjavne právne irelevantný, pričom v prípade uvedeného podania sa úplne
zrejme jedná o podanie prevzaté z úplne inej veci, opakovane sa vyskytujúci a prepisovaný
generický kompilát, keď sú uvádzané skutočnosti sa veci ani teoreticky vôbec netýkajú a jediným cieľom
postupu navrhovateľov je výlučne bezdôvodné vyhýbanie sa plneniu svojich povinností. V tejto súvislosti
podrobne rozobral celý obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že vzhľadom na
obsah úverovej zmluvy je nepochybné, že predmetným záložným právom bolo zabezpečené splatenie
úveru, na ktorý sa s ohľadom na ustanovenie § 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
tento zákon nevzťahuje. Zdôraznil, že dlh dlžníkov presahuje 60.000 eur, úver dlhodobo nie je splácaný
a navrhovatelia boli v omeškaní s plnením svojich povinností dlhodobo a boli opakovane upomínaní.
Osobitne považoval za dôležité upriamiť pozornosť na to, že záložná zmluva už bola orgánom verejnej
správy posúdená pri rozhodovaní orgánu katastra o povolení vkladu záložného práva ako platná, a
preto platí prezumpcia správnosti údajov v katastri a toto nemôže byť vyvrátené púhym tvrdením (a i
to v uvedenom prípade absentuje) štandardnej fyzickej osoby. Podrobne v tejto súvislosti rozobral vo
všeobecnosti aj základné princípy inštitútu tzv. neprijateľných zmluvných podmienok vo svetle práva EÚ
a tiež to, čoho a za akých podmienok sa môže v civilnom sporom konaní žalobca domáhať určovacou
žalobou, pričom konštatoval, že prípadnú žalobu by bolo nevyhnutné zamietnuť pre jej neprípustnosť,
čo z dôvodu neosvedčenia nároku vylučuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia. V
odvolaní odporca 1/ tiež prezentoval výklad, v rámci ktorého sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľov,
že v danom prípade je výkon záložného práva na dobrovoľnej dražbe neprípustný. Nesúhlasil tiež s
argumentáciou navrhovateľov, ktorí sa dovolávajú práva na ochranu obydlia a i v tomto smere ponúkol
rozsiahly všeobecný výklad týkajúci sa daného inštitútu, zahŕňajúci nejeden odkaz na komentárovú
literatúru a súdne rozhodnutia. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných
dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby
určil neplatnosť dražby a existuje tu ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne
konštruovanej žaloby, kedy sa ten, kto tvrdí, že bolo jeho právne postavenie napr. nezákonnou dražbou
dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť ochrany svojho právneho postavenia, a to bez
akejkoľvek faktickej ujmy na svojich právach. Uvedené potom rovnako vylučuje potrebu dočasnej úpravy
neodkladným opatrením. Konštatoval, že nakoľko žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť
záložné právo na zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto
zmluvy na bývanie, nemožno považovať za právne významnú skutočnosť pre nariadenie neodkladného
opatrenia to, že navrhovatelia v nehnuteľnosti bývajú spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi. Táto
skutočnosť im bola zrejmá už pri uzatváram samotnej zmluvy, ktorou zabezpečovali splnenie svojho
zmluvného záväzku a realizáciou dražby sa nerieši otázka bývania navrhovateľov. V tejto
súvislosti tiež poukázal na to, že v konaní Súdneho Dvora EÚ vo veci C-34/13 bolo meritórne rozhodnuté,
že inštitút dobrovoľnej dražby je v súlade s právom EÚ, pričom vo veci C-482/12, na ktorú nesprávne
odkazuje súd prvej inštancie Okresný súd Prešov položil Súdnemu dvoru otázky: "Či sa má [smernica
93/13] vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je ustanovenie §151j
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej
vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že
vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa, spornosti veci a bez
posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo iným nezávislým tribunálom?", pričom generálny advokát
N. Wahl navrhol tieto otázky odmietnuť a Okresný súd Prešov reagoval na tento návrh generálneho
advokáta listom zo dňa19.12.2013, ktorým zobral svoj návrh na začatie prejudiciálneho konania späť
a táto vec C - 482/12 bola následne vymazaná z registra Súdneho dvora Európskej únie, teda je
nepochybné, že výkon záložného práva je i v tomto prípade prípustný a v súlade s právnym poriadkom.



Osobitne opätovne zdôraznil, podstatou konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vytváranie
nejakého "časového priestoru" navrhovateľovi, bez akéhokoľvek skúmania opodstatnenosti nároku a len
na základe jeho alebo neexistujúcich alebo zjavne nepravdivých a nesprávnych tvrdení, resp. tvrdení,
ktoré nie sú osvedčené s vysokou mierou pravdepodobnosti. Odporca 1/ v odvolaní vzniesol aj námietku
miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Malacky, keďže nejde o spor v zmysle § 20 písm. a) C.s.p. a
preto je na konanie príslušný všeobecný súd žalovaného, dôsledkom čoho je, že svojim rozhodnutím
súd prvej inštancie porušil jeho právo na zákonného sudcu a napadnuté uznesenie
je nevyhnutné zrušiť a vec postúpiť miestne príslušnému súdu, resp. konanie malo byť zastavené
pre existenciu neodstrániteľného nedostatku podmienok konania. Odkázal v tejto súvislosti na práve
závery vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho uznesení sp. zn. 4 MObdo 3/2013 z 22.augusta 2013.
Napokon v odvolaní odporca 1/ uviedol všeobecný rozbor inštitútu súdnych poplatkov a predpokladov
ich ukladania, a konštatoval, že nakoľko navrhovateľom nebolo priznané oslobodenie od poplatkov,
neboli splnené podmienky na uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatkov za návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý navyše nie je vo výroku napadnutého uznesenia ani riadne špecifikovaný
uvedením príslušnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal, taktiež do všetkých výrokov, v zákonom stanovenej
lehote odvolanie aj odporca 2/, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrh zamietnuť. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prvom rade namietal, že v danej veci nie sú splnené predpoklady pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia z dôvodu, že navrhovatelia sa aj v prípade uskutočnenia
dobrovoľnej dražby môžu v súlade s ust. § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách domáhať určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom v prípade vyhovenia takejto žalobe budú účinky príklepu zrušené
spätne k okamihu jeho vzniku, a preto na strane navrhovateľov nemôže dôjsť k vzniku žiadnej faktickej
ujmy a je vylúčená potreba dočasnej úpravy pomerov. Zároveň poukázal na to, že ako dražobník
svoje oprávnenie vykonať dobrovoľnú dražbu, ako jednu z foriem výkonu záložného práva, odvodzuje
výlučne z oprávnenia odporcu 1/ ako záložného veriteľa. Ak oprávnenie
odporcu 1/ ako záložného veriteľa realizovať záložné právo zanikne dočasne (nariadením neodkladného
opatrenia) alebo trvalo (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia vo veci samej), má to automaticky za
následok dočasný alebo trvalý zánik oprávnenia dražobníka vykonať dražbu. V tejto súvislosti poukázal
na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. h) Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je dražobník
povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané
s predmetom dražby nakladať. Považuje za dostačujúce, ak je neodkladným opatrením nariadené
odporcovi 1/, ako navrhovateľovi dražby, zdržať sa výkonu záložného práva. Nárok navrhovateľov na
nariadenie neodkladného opatrenia voči nemu preto neobstojí, keď nie je zmluvnou stranou ani Úverovej
zmluvy, ani Záložnej zmluvy, a teda nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností
vyplývajúcich z právneho vzťahu existujúceho výlučne medzi navrhovateľmi a odporcom
1/, a preto mu neprináleží pasívna vecná legitimácia v predmetnej právnej veci. Petit nariadeného
neodkladného opatrenia smerujúci proti nemu označil ako nadbytočný a súd mal návrh vo vzťahu k nemu
zamietnuť. Na podporu správnosti uvedenej argumentácie poukázal na Uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 22Co/166/2018-101 zo dňa 18.12.2018 v obdobnej veci a žiadal podanému odvolaniu
vyhovieť.
4. Navrhovatelia vo vyjadreniach k odvolaniam odporcov 1/ a 2/ žiadali napadnuté uznesenie vo
všetkých jeho výrokoch ako vecne správne potvrdiť. V nadväznosti na odvolanie odporcu 1/ v prvom
rade namietali, že odvolanie podal subjekt, ktorý svoje oprávnenie nepodložil plnou mocou ani iným
dôveryhodným dokumentom, ktorý by preukazoval skutočnosť, že koná v mene odporcu 1/, ktorý
ho splnomocnil ako osobu oprávnenú. Nesúhlasili s námietkami odporcu 1/ týkajúcimi sa porušenia
práva na spravodlivý súdny proces a s jeho argumentáciou ohľadne náležitostí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Zdôraznili, že odporca tieto pochybenia namieta zjavne v domnení, že podali
žalobu a nie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Pred rozhodnutím súdu o
neodkladnom opatrení však nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe
tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia
a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 25. júna 2019, sp. zn. 5 Cdo 25/2019). Následne vo svojom vyjadrení navrhovatelia prezentovali
rozsiahly výklad týkajúci sa podmienok nariadenia neodkladného opatrenia a súvisiacich otázok, vrátane
náležitostí návrhu, taktiež podporený citáciou rozhodnutí všeobecných súdov a nálezov Ústavného



súdu SR. V nadväznosti na odvolania oboch odporcov poukázali na to, že súd nie je v tomto štádiu
konania oprávnený vopred prejudikovať dôvodnosť žaloby vo veci samej a jej opodstatnenosť z hľadiska
naplnenia predpokladov jej úspešnosti z hľadiska hmotného práva, avšak relevantné je, že predmetom
spochybnenia zákonnosti bol samotný nárok odporcu 1/ ako dražiteľa, ktorého vymoženia sa domáha
v už vykonávanej dobrovoľnej dražbe na podklade záložnej zmluvy, ktorej taktiež zákonnosť bola v
spore spochybnená, na podklade ktorých by stratili vlastnícke právo k svojmu obydliu a boli vydražené
nehnuteľnosti, v ktorých aj reálne bývajú. Je tak žiaduce, aby do meritórneho rozhodnutia súdu v už
iniciovanom sporovom konaní vedenom na Okresnom súde Malacky, kde bola dňa 29.1.2020 doručená
žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 16.12.2011 podľa ustanovenia § 137 ods. d) C.s.p., kde odporca 1/, ako dražiteľ predmetných
nehnuteľností a odporca 2/ ako dražobník, dočasne nevykonávali žiadne právne úkony smerujúce k
uskutočneniu dobrovoľnej dražby dotknutých nehnuteľností a dočasne nezasahovali žiadnym spôsobom
do nerušeného užívania tejto nehnuteľnosti doterajšími legitímnymi vlastníkmi týchto nehnuteľností.
Je nutné mať na zreteli, že v prípade úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy by bol právne účinným
spôsobom napadnutý aj samotný hmotnoprávny predpoklad a dôvodnosť vedenia dobrovoľnej dražby
nehnuteľnosti, v ktorej bývajú (nedotknuteľnosť obydlia v zmysle čl. 21 Ústavy SR) a ktorú aj doposiaľ
vlastnia (ústavou garantované vlastnícke právo čl. 20 Ústavy SR). Konštatovali, že v konečnom dôsledku
bola nariadeným neodkladným opatrením naplnená ochrana dotknutých ústavou garantovaných práv,
ktoré Ústava Slovenskej republiky garantuje všetkým bez rozdielu. Pokiaľ nezávislý súd poskytne právnu
ochranu vlastníckemu právu a právu na domovú slobodu a nedotknuteľnosť obydlia žalobcov (v prípade
úspešnosti žaloby), nemožno mať za to, že by zasiahol nad nevyhnutnú mieru a bez relevantného
dôvodu do práva odporcu 1/ na výkon práva vyplývajúceho mu zo zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam. Okrem toho je nevyhnutné mať na pamäti, že nariadené neodkladné opatrenie
je opatrením dočasným, právne vzťahy medzi stranami nerieši definitívne, ani neodníma odporcovi
právo na výkon zo záložnej zmluvy, len ho dočasne pozastavuje, teda len predbežne im poskytuje
ochranu pred možnými a najmä - čo je podstatné v danej veci - aj reálne hroziacimi nepriaznivými
následkami z titulu možného realizovania výkonu spochybneného práva odporcu v dôsledku eventuálne
nezákonne vykonanej dražby nehnuteľnosti. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje ani
neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv odporcov a požiadavka
vyváženosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež
nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe dočasnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu a to vzhľadom na už uskutočňovanú dražbu nehnuteľností.
Odvolanie odporcu 2/ taktiež navrhovatelia označil za neopodstatnené. Zdôraznili, že účelom nariadenia
neodkladného opatrenia je práve predchádzať možným a už reálne hroziacim následkom vykonania
dražby, ktoré by mali zásadné a pre nich nesporne veľmi citeľné následky, nakoľko vo vydraženej
nehnuteľnosti majú trvalé bydlisko a v predmetnom rodinnom dome bývajú s rodinou. Neodkladné
opatrenie, ako prostriedok dočasnej úpravy a zastabilizovania pomerov medzi stranami sporu pred
meritórnym rozhodnutím súdu vo veci samej, je preto účinnejším a vhodnejším zákonným opatrením
ako až následné právne úkony, ktoré by museli žalobcovia iniciovať až po vykonaní dražby, ktorou
by bola vydražená nehnuteľnosť, v ktorej bývajú. Ak by súd neposkytol ich právam náležitú ochranu
formou vydanie tohto neodkladného opatrenia, došlo by konaním odporcu 2/ k realizácii záložného
práva, k scudzeniu nehnuteľnosti na dražbe a to by mohlo viesť k ich nútenému vysťahovaniu z uvedenej
nehnuteľnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia má za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej
nebol zo strany odporcu 2/ realizovaný výkon záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti a ak by takáto
okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho, ale aj faktického postavenia žalobcov
v konaní vo veci samej. Z toho dôvodu v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorého nedôjde k spôsobeniu neprimeranej ujmy odporcom ani
tretím osobám, pretože súčasný právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti sa nezmení, predmetné
záložné právo naďalej existuje a neodkladným opatrením bude pozastavený len jeho výkon. Poukázali
na to, že úmyslom dražobníkov je získať nehnuteľnosti v nepomerne vyššej hodnote, ako bola výška
pohľadávky voči dlžníkovi, resp. zisk z jej predaja, pričom výkon práva zo zmluvy o zriadení záložného
práva k dotknutým a špecifikovaným nehnuteľnostiam už bol v čase podania návrhu
realizovaný a odporca 2/ ako dražobník už uskutočnil konkrétne právne úkony smerujúce k
vykonaniu dražby nehnuteľností. Nepovažujú za dôvodnú námietku absencie pasívnej vecne legitimácie
odporcu 2/ v predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko aj súd prvej inštancie
nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k odporcovi 2/ považuje za opodstatnené a dôvodné



najmä vzhľadom na skutočnosť, že je to práve konkrétny dražobník, označený ako odporca 2/, ktorý už
v čase podania návrhu, ako aj rozhodovania súdu, uskutočňoval konkrétne právne kroky smerujúce k
vykonaniu dobrovoľnej dražby predmetného bytu (?) a preto bolo namieste aj vo vzťahu k nemu dočasne
upraviť pomery a uložiť mu povinnosť dočasne zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby
predmetnej nehnuteľnosti do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Ani odvolacia námietka
odporcu 2/, že nebol účastníkom pôvodného záväzného vzťahu, nemá právnu relevanciu a
vplyv na možnosť súdu neodkladným opatrením uložiť mu určitú povinnosť, respektíve obmedzenie.
Následne navrhovatelia vo vyjadrení (z neznámeho dôvodu) poukázali na to, že zmluva o zabezpečení
záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva je neurčitá, svojím účelom odporuje zákonu a je v
rozpore s dobrými mravmi, pričom považujú za nemysliteľné a spoločensky nežiaduce, aby takýmto
právnym úkonom došlo platne k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda tento právny úkon
je absolútne neplatný v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 a v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka. V celom rozsahu sa stotožnili s právnymi závermi súdu prvej inštancie a s jeho
odôvodnením, keď dôvody, ktoré uviedol okresný súd pre nariadenie neodkladného opatrenia považujú
za postačujúce, lebo preukázali, že obaja odporcovia vykonali úkony smerujúce k realizácii dobrovoľnej
dražby na ich nehnuteľný majetok pre spornú pohľadávku. a vykonaním dražby im reálne hrozilo, že
o svoje nehnuteľnosti prídu skôr, ako sa vo veci samej uskutoční súdna kontrola úverovej zmluvy a
súvisiacej záložnej zmluvy, na základe ktorej mala byť dražba nehnuteľností realizovaná. Záverom vo
vzťahu k námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu 2/ doplnili, že okruh strán sporu určuje
navrhovateľ vychádzajúc z hmotného práva, pričom vecná legitimácia odporcu 2/ vyplýva analogicky zo
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorý v ustanovení § 21 ods. 4 určuje, že účastníkom
konania o neplatnosť dražby je aj dražobník, teda to, že dražobník nie je zmluvnou stranou úverovej ani
záložnej zmluvy ho nevylučuje z účasti na konaní týkajúcom sa výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p., a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť.
6. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že námietka miestnej nepríslušnosti,
vznesená odporcom 1/ v podanom odvolaní nie je dôvodná a vychádza z
mylnej interpretácie dotknutých ustanovení odporcom 1/. Je totiž nepochybné, že navrhovatelia 1/ a
2/ majú v tomto konaní postavenie spotrebiteľov, a v takom prípade je (aj) pre účely určenia miestne
príslušného súdu nerozhodné, či sa ochrany svojich práv domáhajú žalobou vo veci samej, alebo
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto smere treba mať pri hľadaní udržateľného
výkladu dotknutých ustanovení Civilného sporového poriadku, najmä však ust. § 19 písm. d) C.s.p.,
nepochybne na zreteli predovšetkým ich účel a zmysel, ktorým je uľahčiť spotrebiteľovi prístup k súdu
tým, že sa ochrany svojich práv môže (ak to uzná za vhodné) domáhať aj na súde, ktorý je z jeho
pohľadu z hľadiska geografickej polohy najlepšie dostupný. Práve preto si každý spotrebiteľ v súlade s
ust. § 19 písm. d) C.s.p. môže vybrať, či sa za účeloch ochrany svojich práv obráti na všeobecný súd
žalovaného (odporcu), alebo návrh, prípadne žalobu, podá na okresný súd príslušný podľa miesta svojho
trvalého pobytu. Ak spotrebiteľ takúto voľbu uskutoční podaním žaloby alebo návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, voľbu už nemôže zmeniť a definitívne treba za súd miestne príslušný na
rozhodnutie o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (alebo žaloby) považovať súd, na
ktorý bolo toto podanie doručené. Ak spotrebiteľ podá žalobu alebo návrh na súd, ktorý nevyhovuje
(objektívnym) kritériám v zmysle ust. § 19 písm. d) C.s.p. ani v zmysle ust. § 13 C.s.p. a námietka
miestnej nepríslušnosti je vznesená až v odvolaní, sú síce splnené podmienky na skúmanie
príslušnosti, avšak táto okolnosť sama osebe nezakladá podmienky na zrušenie odvolaním
napadnutého rozhodnutia (a podľa názoru odvolacieho súdu ani na zastavenie konania). Dôvody na
zrušenie napadnutého uznesenia sú v tomto prípade dané iba ak by sa námietka miestnej
nepríslušnosti ukázala ako opodstatnená. V preskúmavanej veci odporca 1/ nedôvodne namieta, že
napadnuté uznesenie vydal miestne nepríslušný súd, keď navrhovatelia si ako spotrebitelia v súlade s
ust. § 19 písm. d) C.s.p. na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa miesta ich
evidovaného trvalého pobytu zvolili Okresný súd Malacky, a preto odvolací súd nezistil žiaden dôvod
na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 389 ods. 1 C.s.p. a napadnuté uznesenie posudzoval
z hľadiska jeho vecnej správnosti, teda z hľadiska, či v danom prípade boli splnené zákonom stanovené
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.
7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.



8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2, písm. c), d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
12. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že
vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel
inštitútu neodkladného opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným
ustanoveniam; možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia
síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno
vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej
miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
13. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľov, petitu ich návrhu, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z
listín, ktoré boli obsahom spisu v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), dospel
odvolací súd k záveru, že v predmetnom spore skutkový stav veci v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.) nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodňoval, a to už len z
dôvodu, že navrhovatelia neosvedčili nárok, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana požadovaným
neodkladným nariadením.
14. Nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku došlo k zásadnej koncepčnej zmene inštitútu
neodkladného opatrenia v tom, že už nie je nevyhnutne späté s konaním vo veci samej a môže (dokonca
aj dlhodobo) existovať nezávisle od neho, teda neodkladné nariadenie možno nariadiť aj vtedy, ak
žiadne konanie vo veci samej neprebieha. V takomto prípade súd pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia neskúma osvedčenie nároku vo vzťahu k veci samej, ale iba vo vzťahu k nároku, ako ho
navrhovateľ neodkladného opatrenia špecifikuje v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak
však sám navrhovateľ žiada nariadiť neodkladné opatrenie iba dočasne, do skončenia konania vo veci
samej, musí sa aj súd pre účely splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia zaoberať
otázkou osvedčenia nároku, ktorého ochrany sa navrhovateľ neodkladného opatrenia mieni domáhať
vo veci samej. Ak sa mu danosť, teda aspoň pravdepodobnosť takéhoto nároku, osvedčiť nepodarí,
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené.
15. Navrhovatelia sa v preskúmavanej veci domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia
spočívajúceho v uložení povinnosti odporcom zdržať sa výkonu záložného práva k
nehnuteľnostiam v bezpodielovom vlastníctve navrhovateľov až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Sami navrhovatelia teda žiadajú neodkladným opatrením poskytnúť dočasnú ochranu ich
právam, ktoré budú predmetom konania vo veci samej. Navrhovatelia však v návrhu vôbec neuviedli,
čoho sa mienia v konaní vo veci samej domáhať, keď na konkrétny obsah poukázali až vo vyjadrení
k odvolaniam odporcov, na čo však už so zreteľom na ust. § 329 ods. 2 C.s.p. nemožno prihliadať.
Naviac, pokiaľ ide o nárok, ktorému navrhovatelia žiadali poskytnúť dočasnú ochranu,
navrhovatelia celkom jasne tento nedefinovali v návrhu, keď síce namietajú viaceré ustanovenia zmluvy
o úvere a neoprávnenosť pripravovanej dražby, avšak neuvádzajú žiadne také konkrétne
skutočnosti, ktoré by mohli zakladať dôvodné a závažné pochybnosti o platnosti celej úverovej zmluvy
a zmluvy o zriadení záložného práva. Pokiaľ navrhovatelia v tejto súvislosti opakovane zdôrazňujú ich
právo na ochranu obydlia, odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že v aktuálnej situácii
navrhovateľom ani ich rodinným príslušníkom nehrozí nútené vysťahovanie z predmetného rodinného
domu, keď zatiaľ hrozí jedine jeho predaj na dražbe, ktorého výsledkom však nie je exekučný titul
ukladajúci navrhovateľom povinnosť nehnuteľnosti vypratať. Naviac, ak sú navrhovatelia presvedčení,
že na uskutočnenie zamýšľanej dobrovoľnej dražby nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady, za
súčasného právneho stavu im Zákon o dobrovoľných dražbách ponúka široké možnosti platnosť dražby
napadnúť na súde žalobou, pričom v prípade ich úspechu (ako na to správne poukazujú aj odporcovia
vo svojich odvolaniach) dôjde k zániku účinkov príklepu spätne k okamihu jeho vzniku. Na
základe uvedeného dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, záveru, že predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci nie sú splnené už len z dôvodu, že navrhovatelia riadne



netvrdili, no najmä neosvedčili existenciu nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť
dočasná ochrana.
16. Zároveň však odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k odporcovi 2/ nie sú splnené predpoklady
pre vyhovenie podanému návrhu aj z dôvodu, že odporca vzhľadom na navrhovateľmi vymedzený petit
návrhu (ktorým je súd viazaný) nie je v konaní o nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia pasívne
vecne legitimovaný, pričom naviac vo vzťahu k nemu by rozhodnutie o nariadení
neodkladného opatrenia nebolo materiálne vykonateľné. Navrhovatelia totiž žiadali i odporcovi 2/ uložiť
povinnosť zdržať sa výkonu záložného, avšak odporca 2/, ako to opodstatnene namieta v odvolaní,
ako subjekt, ktorý nie je s navrhovateľmi v zmluvnom vzťahu, nedisponuje takým hmotnoprávnym
postavením, z ktorého by mu vyplývalo právo (teda reálna možnosť) vykonať záložného právo.
Výkon záložného práva patrí výlučne odporcovi 1/ ako záložnému veriteľovi a nič na tom nemení
ani skutočnosť, že výkon záložného práva má na základe zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby
uzavretej medzi odporcami fakticky v praxi uskutočniť odporca 2/, ako subjekt disponujúci (na rozdiel
od odporcu 1/) oprávnením organizovať dobrovoľné dražby. Vzhľadom na hmotnoprávne postavenie
odporcu 2/ vo vzťahu k navrhovateľom preto o jeho pasívnej legitimácii na uloženie povinnosti
zdržať za výkonu záložného práva nemožno ani uvažovať. Uvedené je zároveň dôvodom materiálnej
nevykonateľnosti požadovaného neodkladného opatrenia voči odporcovi 2/, keď navrhovatelia mu
žiadajú uložiť povinnosť, ktorú vzhľadom na svoje hmotnoprávne postavenie objektívne nemá možnosť
splniť.
17. Odvolací súd preto, vychádzajúc z vyššie uvedeného, dospel k záveru, že nakoľko v čase
nariadenia neodkladného opatrenia nebolo osvedčené splnenie všetkých zákonných predpokladov na
jeho nariadenie podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p., je potrebné napadnuté uznesenie podľa § 388 C.s.p.
vo výroku, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie a súvisiacom výroku o uložení
povinnosti podať návrh vo veci samej zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
18. O zrušení napadnutého uznesenia vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil odporcom 1/ a 2/
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33 eur rozhodol odvolací súd podľa § 389 ods.
1 písm. d) C.s.p., nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre jeho vydanie,
spočívajúce v neúspechu odporcov proti navrhovateľom oslobodeným od platenia súdnych poplatkov, v
dôsledku zamietnutia podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zanikli.
19. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na opodstatnenosť podaných odvolaní nepovažoval
za nevyhnutné osobitne sa zaoberať jednotlivými odvolacími námietkami odporcov, obsiahnutými v ich
odvolaniach, keď sa stotožnil s ich základnou argumentáciou, že napadnuté uznesenie nie je z dôvodu
nesplnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku vecne správne a ostatné
(naviac extrémne rozsiahle, v prípade odporcu 1/ spracované v rozsahu 99 strán) námietky za
tohto stavu už nemali pre výsledok konania zásadnejší význam, hoci mnohé z námietok treba považovať
za opodstatnené.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v konaní úspešným odporcom 1/ a 2/ priznal proti
navrhovateľom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom



rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).