Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/131/2020 z 29. 11. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2020, sp. zn. 3Co/131/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1620201603.1 Krajský súd Bratislava | 3Co/131/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1620201603.1 | 2020-11-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/967fd4cb-40c7-4604-9863-6f4b52543471 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1620201603.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/131/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620201603
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1620201603.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: A.. R. C., H.. XX.X.XXXX, E.
XXXX/XX, C., zastúpený BARKOCI law firm, s.r.o., Námestie slobody 28, IČO: 47 247 916, Bratislave,
proti dlžníčke: T. D., H.. X.X.XXXX, C. XXXX/XX, Z., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na
odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 4C/49/2010-41 zo dňa 15.7.2020,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi priznáva proti dlžníčke plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa k
obchodnému podielu dlžníčky vo veľkosti zodpovedajúcej peňažnému vkladu 5.000 eur na základnom
imaní obchodnej spoločnosti B., K..Q..X.., so sídlom K. XXXX/XX, XXX XX C. - mestská časť M.,
zapísanej v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. XXXXXX/
B, IČO: XX XXX XXX, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníčke vo výške 13.750
eur s príslušenstvom, vzniknutej zo zmluvy o pôžičke z 30.7.2019; na zabezpečenie pohľadávky
navrhovateľa voči dlžníčke vo výške 10.312,50 eura s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke z 9.8.2019;
na zabezpečenie pohľadávky voči dlžníčke vo výške 8.750 eur s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke
z 30.11.2019, ďalej zriadil záložné právo v prospech žalobcu k obchodnému podielu dlžníčky vo
veľkosti zodpovedajúcej peňažnému vkladu 5.000 eur na základnom imaní obchodnej spoločnosti
K. K., K..Q..X.., so sídlom C. XX, XXX XX Z., zapísanej v obchodnom registri vedenom Okresným
súdom Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. XXXXXX/B, IČO: XX XXX XXX, na zabezpečenie pohľadávky
navrhovateľa voči dlžníčke 13.750 eur s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke z 30.7.2019; na
zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníčke 10.312,50 eura s príslušenstvom zo zmluvy o
pôžičke z 9.8.2019; na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníčke vo výške 8.750 eur s
príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke z 30.11.2019. Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť podať v
lehote 30 dní žalobu proti dlžníčke žalobu o zaplatenie dlhu zo zmlúv o pôžičkách uzatvorených s
dlžníčkou 30.7.2019, 9.8.2019 a 30.11.2019.

2. Po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho zmeny, vrátane priložených
listinných dôkazov na základe ustanovení § 343 ods. 1 až ods. 3, § 344, § 326 ods. 1 a ods. 2, §
141 a § 354 CSP dospel súd prvej inštancie k záveru, že navrhovateľ v rozsahu nevyhnutnom pre účely
rozhodnutia o podanom návrhu hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nárokov, ktorých sa mieni
domáhať v konaní vo veci samej, t.j. pohľadávok z troch zmlúv o pôžičke uzatvorených s dlžníčkou,
ktorých splatná časť ku dňu rozhodovania bola 13.750 eur, 10.312,50 eura a 8.750 eur s príslušenstvom,
spolu 32.812,50 eura s príslušenstvom. Dlžníčka podľa tvrdení navrhovateľa opierajúcich sa o údaje v
katastri nehnuteľností nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a podľa jeho vedomostí ani žiaden hnuteľný



majetok vyššej hodnoty, napr. osobné motorové vozidlo. Je však vlastníčku obchodných podielov v
obchodných spoločnostiach B., K..Q..X.., B. K. K., K..Q..X.., ktoré môžu byť predmetmi záložného práva.
Dlžníčka je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., a
aj v zozname daňových dlžníkov vedenom Finančnou správou SR. Spolu týmto trom subjektom podľa
žalobcu dlží 10.971,15 eura. Súd prvej inštancie mal za osvedčené aj to, že dlžníčka má aj ďalší dlh
60.000 eur, z ktorého podľa navrhovateľa vrátila len 26.030 eur a ďalej ho prestala splácať. Dlžníčka
neuhradila ani časť splatných pohľadávok navrhovateľa, ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie mu
dlhovala 32.812,50 eura a nespláca dlhy ani ďalším veriteľom a možno dôvodne očakávať, že aj títo si
budú pohľadávky voči žalovanej uplatňovať. Keďže dlžníčka okrem predmetných podielov v obchodných
spoločnostiach, ktorých hodnota ale na úhradu všetkých jej dlhov zrejme stačiť nebude, nedisponuje
iným exekučne postihnuteľným majetkom vyššej hodnoty, už teraz existuje reálna a dôvodná obava,
že budúca exekúcia na vymoženie pohľadávok navrhovateľa zo zmlúv o pôžičke bude ohrozená. Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení
a osvedčovaní obavy z ohrozenia exekúcie je treba brať do úvahy, že záložné právo samo osebe
neobmedzuje dlžníka v nakladaní s predmetom zálohu, tak ako je tomu v prípade zákazu nakladania
nariadeného neodkladným opatrením. Preto pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť
vždy osvedčený záujem dlžníka na zbavovaní sa majetku, ale postačí aj riziko, že v dôsledku jeho
nepriaznivej finančnej situácie môžu iní veritelia predstihnúť navrhovateľa a postihnúť exekúciou celý
majetok dlžníka na úhradu svojich pohľadávok (uznesenie Krajského súdu v Trnave z 29.1.2020 sp.
zn. 31Cob/10/2020). V danom prípade mal súd prvej inštancie nepriaznivú finančnú situáciu dlžníčky za
dostatočne osvedčenú. Zriadením záložného práva na obchodné podiely dlžníčky, tak ako to navrhuje
navrhovateľ, je podľa neho možné dosiahnuť požadovanú ochranu navrhovateľa, t.j. posilniť jeho
právo na uspokojenie hoc len časti predmetných pohľadávok voči dlžníčke v exekúcii, pričom súčasne
nebude vytvorený nenávratný stav a ani dlžníčka nebude nad nevyhnutný rozsah obmedzená na svojich
právach.

3. Keďže navrhovateľ podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ešte pred začatím konania
vo veci samej, súd prvej inštancie mu uložil podľa ustanovenia § 336 ods. 1 a ods. 2 v spojení s
ustanovením § 344 CSP povinnosť podať žalobu proti dlžníčke na vrátenie pôžičiek poskytnutých na
základe zmlúv z 30.7.2019, 9.8.2019 a 30.11.2019 s tým, že ak v stanovenej lehote nebude žaloba
podaná, bude postupovať v zmysle ustanovenia § 336 ods. 3 CSP v spojení s jeho § 344 a nariadené
zabezpečovacie opatrenie zruší. K trovám konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol,
že s ohľadom na to, že nejde o konečné rozhodnutie, o týchto sa bude rozhodovať až v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

4. Proti uzneseniu podala dlžníčka odvolanie, žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktoré viedlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu zistených skutočností a že tým, že jej nebolo umožnené sa vopred vyjadriť k tvrdeniam
navrhovateľa, bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Mala za to, že neboli dané faktické ani
právne dôvody na jeho nariadenie a nerobila ani žiadne právne úkony, ktorými by sťažovala exekúciu.
Uviedla, že s navrhovateľom si dohodla osobitný splátkový kalendár, na základe ktorého v auguste
splatila časť dlhu a preto považuje návrh za predčasný, urýchlený a v rozpore s osobitným dojednaním.
Podľa nej sa navrhovateľ zabezpečovacím opatrením snaží na ňu vyvíjať nátlak, čo veci nepomôže a
sám navrhovateľ vytvára riziko, že plnenie nedostane včas a v plnom rozsahu.

5. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Uviedol, že s dlžníčkou neuzavrel žiadnu dohodu o splácaní dlhu, i keď je pravdou, že
prejavila vôľu dlh splácať, avizovaný splátkový kalendár však nedodržala, v auguste uhradila 2.000 eur,
pričom dlh medzičasom narástol na 37.500 eur. Na margo tvrdenia dlžníčky o vytváraní rizika zdôraznil,
že zriadenie záložného práva k obchodným podielom vo veľkosti zodpovedajúcej peňažnému vkladu na
základom imaní, ju v žiadnom smere neobmedzuje pri výkone jej podnikateľských aktivít a môže i naďalej
vykonávať všetky práva vyplývajúce z jej majetkovej účasti v obchodných spoločnostiach. Práve naopak,
opodstatnenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa preukázalo tým, že žalovaná po
jeho podaní zmluvou odplatne previedla svoj obchodný podiel vo veľkosti zodpovedajúcej peňažnému
vkladu vo výške 5.000 eur na základom imaní, v obchodnej spoločnosti B., K..Q..X.., s účinnosťou od
6.8.2020.



6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
dlžníčky nie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ustanovenia § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

9. Podľa ustanovenia § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. Základným predpokladom pre jeho nariadenie je spôsobilý predmet
záložného práva a obava veriteľa z ohrozenia exekúcie, čím sa sleduje zvýšenie vymožiteľnosti peňažnej
pohľadávky veriteľa a obmedzenie priestoru dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné
exekúciou postihnúť. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia nariadeného na návrh veriteľa je
zabrániť, aby dlžník, ktorý napriek výzve veriteľa nezaplatil dlh, nepreviedol na iného svoj majetok alebo
aby ho v prospech iných osôb nezaťažil. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, posudzuje nielen obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia formou exekúcie (a
teda z ohrozenia úhrady dlžnej čiastky), ale aj primeranosť ujmy dlžníka, ktorá by mu navrhovaným
obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením
záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a
aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, najmä preto, že takéto opatrenie by sa mohlo
zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva.

12. Na základe tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, so zreteľom i na
skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, ako aj obsah odvolania, dospel odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že navrhovateľ osvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Zo skutkových tvrdení uvedených navrhovateľom a z listinných
dôkazov, ktoré na ich podporu predložil súdu je zrejmé, že návrh proti dlžníčke založil na skutočnosti,
ktorú nespochybňovala ani dlžníčka, že na základe troch zmlúv jej poskytol pôžičky spolu vo výške
41.250 eur, z ktorých ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie boli splatné splátky vo výške 32.812,50
eura, a že má aj iné dlhy, a okrem predmetných obchodných podielov, nevlastní žiaden majetok, ktorý by
bolo možné postihnúť exekúciou. Odvolací súd preto považoval za správny záver súdu prvej inštancie,
že navrhovateľ v potrebnej miere osvedčil základ svojho nároku voči dlžníčke.

13. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku žalovanej, že sa so žalobcom dohodla na osobitnom
splátkovom kalendári vzhľadom na ustanovenia § 329 ods. 2 CSP v spojení s jeho § 344, nakoľko
pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie
a žalobca v konaní potvrdil splatenie časti pôžičky vo výške 2.000 eur, k čomu však došlo až
po vydaní napadnutého uznesenia. Ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd i námietku, že v
konaní bolo porušené právo na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím
neumožnil dlžníčke vyjadriť sa k tvrdeniam navrhovateľa, nakoľko v zmysle ustanovenia § 329 ods. 1
a § 331 ods. 1 veta prvá CSP v spojení s jeho § 344 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania a návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým
bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Súd prvej inštancie postupoval podľa týchto zákonných
ustanovení a preto nedoručením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred rozhodnutím
o ňom nebolo odvolateľke znemožnené realizovať jej procesné právo.



14. Na základe uvedeného odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
vyplývajúcich z obsahu spisu a dôvodov uvedených dlžníčkou v odvolaní dospel k záveru zhodnému
so záverom súdu prvej inštancie, že boli naplnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

15. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal proti
dlžníčke nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).