Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/139/2019 z 27. 4. 2020
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. apríla 2020, sp. zn. 14Co/139/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1710207798.2
Krajský súd Bratislava | 14Co/139/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1710207798.2 | 2020-04-27 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 388 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f368cf5-dcf9-4a63-b755-57b047f91e9a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1710207798.2

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/139/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710207798
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1710207798.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobkyne: E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. 8, C., zast.: Mgr. Zuzana Zajíčková, advokátka, so sídlom Dostojevského rad 17,
Bratislava, proti žalovanému: U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, K. A., zast.: JUDr. Jindřich Stoszek,
advokát, so sídlom Černyševského 26, Bratislava, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.07.2018, č. k. 6C/195/2010-320, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.07.2018, č. k. 4C/195/2010-320,
v napadnutej časti  týkajúcej sa  nároku na náhradu trov prvoinštančného konania     m e n í    tak, že súd
priznáva žalobkyni voči žalovanému  nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 30 %.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom výroku rozhodol o tom, že uznesenie Okresného
súdu v Pezinku, č.k. 6C/195/2010-320 zo dňa 17.07.2018 zrušuje. V druhom výroku súd prvej inštancie
priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 55,88 %.

2.  Súd prvej inštancie, pokiaľ sa týka prvého výroku (ktorý nebol napadnutý odvolaním), rozhodol, že
uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 6C/195/2010-297 zo dňa 26.04.2018 sa zrušuje. Týmto uznesením
súd prvej inštancie nepriznal žalovanému oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Uznesenie vydal
vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie. S poukazom na ust. § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť
dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu. Súd prvej inštancie zrušil uznesenie vyššieho súdneho úradníka, keď
pri rozhodovaní nebolo prihliadnuté na zaplatenie zročného výživného na maloletú Z. vo výške 1.700 eur.
3.  Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 55,88 % (druhý výrok súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol, že rozsudkom č.k. 6C/195/2010-247, zo dňa 15.03.2016 o nároku na náhradu
trov konania rozhodol tak, že priznal žalobkyni voči žalovanému nárok v rozsahu 100 % podľa § 142
ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. Odvolací súd rozsudkom č.k. 14Co/279/2016-267, zo
dňa 26.09.2017, v časti trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil v tejto časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie s odôvodnením,
že súd prvej inštancie neprihliadol na uznesenie zo dňa 07.09.2015, ktorým bolo zastavené konanie v
časti o 3.275,80 eur z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Uložil súdu prvej inštancie, aby opätovne
rozhodol o trovách prvoinštančného konania a prihliadol na čiastočné späťvzatie žaloby podľa pomeru
jej úspechu vo veci v súlade s ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP a ust. § 256      ods. 1 CSP s tým, že bude
ďalej zisťovať, z akého dôvodu žalobkyňa zobrala žalobu späť.



4.  Súd prvej inštancie opätovne rozhodol o trovách prvoinštančného konania s tým, že poukázal na ust.
§ 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa pôvodne domáhala zaplatenia sumy vo výške 14.890 eur a
zaplatenia sumy 10 eur. Späťvzatím žaloby vo výške 3.275,80 eur a vo výške 10 eur, procesne zavinila
čiastočné zastavenie konania a v tejto časti uplatneného nároku mal teda úspech žalovaný. Žalobkyňa
bola v spore úspešná v časti zaplatenia sumy vo výške 11.614,20 eur, pričom úspešná bola vo výške
74,94 %, neúspešná bola v pomere 22,06 %, a preto čistý úspech žalobkyne v spore predstavoval 55,88
%. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že o konkrétnej výške tohto nároku bude po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

5.  Proti tomuto uzneseniu, a to v časti týkajúcej sa druhého výroku, t.j. v časti, v ktorej súd prvej inštancie
priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoištančného konania v rozsahu 55,88 %,
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho  zástupcu a
žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a to tak, že žiaden z účastníkov  nemá nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania. V odôvodnení odvolania uviedol, že sa súd prvej inštancie
nevysporiadal s otázkou prítomnosti dôvodov uvedených v ust. § 257 CSP, t.j. z dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Podľa žalovaného, dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v nepriaznivej
sociálnej situácie žalovaného, keďže jeho odôvodnené výdavky na udržanie základných, životných a
spoločenských funkcií presahujú jeho príjmy. Preto podal aj žiadosť o odpustenie súdnych poplatkov.
V prípade, ak by mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, dostal by sa do
úpadku a privodil by si nebezpečenstvo trestného stíhania pre neplnenie vyživovacej povinnosti.

6.  Odvolanie žalovaného bolo doručené k rukám právnej zástupkyne žalobkyne, ktorá ho prevzala dňa
28.11.2018. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

7.  Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 Civilného sporového poriadku - „ďalej len CSP“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v
jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je čiastočne dôvodné .

8.  Odvolací súd z obsahu spisu mal za preukázané, že Okresný súd v Pezinku, ako súd prvej
inštancie, rozsudkom zo dňa 15.03.2016, č.k. 6C/195/2010-247, uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni
sumu 11.614,20 eur, vrátane úroku z omeškania. Zároveň priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100 %.

9.  Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa 26.09.2017, č.k. 14Co/297/2016-267,
rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil, avšak v časti trov prvoinštančného konania,
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vyhovel tak
námietke žalovaného, že súd prvej inštancie neprihliadol na uznesenie zo dňa 07.09.2015, ktorým bolo
zastavené konanie v časti o 3.275,80 eur z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Žalobkyňa trvala len
na ďalšom zaplatení sumy 11.614,20 eur s príslušenstvom, keďže táto suma zodpovedala bodovému
ohodnoteniu SSU v hodnote 780 bodov krát 14,89 eur za jeden bod. Odvolací súd preto uložil súdu
prvej inštancie opätovne rozhodnúť, pokiaľ sa týka trov prvoinštančného konania, vec právne posúdiť
v súlade s ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP, keď bolo povinnosťou súdu
prvej inštancie zisťovať procesné zavinenie zastavenia konania zo strany žalobkyne, t.j. z akého dôvodu
žalobkyňa zobrala žalobu späť.

10.  Súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol tak, že žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 55,88 %, keď právne vec posúdil podľa § 255 ods.
2 CSP. Konštatoval, že žalobkyňa bola v spore úspešná v časti o zaplatenie sumy vo výške 11.614,20
eur, ktorá predstavovala 77,94 % úspechu. Preto čistý úspech žalobkyne predstavoval 55,88 % (77,94
% - 22,06 %).

11. Ustanovenie § 257 CSP, na ktoré žalovaný poukazuje v odvolaní, predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), ale aj od zásady zodpovednosti za zavinenie podľa ust. § 256
ods. 1 CSP. V zmysle tohto ustanovenia súd nemusí výnimočne priznať náhradu trov konania, ak sú tu



dôvody osobitného zreteľa. Je potrebné uviesť, že použitie tohto ustanovenia môže negatívne dopadať
na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania.

12. Odvolací súd je viazaný rozsahom  a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Žalobkyňa nepodala
voči uzneseniu zo dňa 17.07.2018, č.k. 6C/195/2010-320 odvolanie, odvolanie podal žalovaný v časti,
v ktorej žalobkyni bola priznaná náhrada trov prvoinštančného konania v rozsahu 55,88 %, pričom
dôvodom odvolania je, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou dôvodov hodných osobitného
zreteľa podľa ust. § 257 CSP.

13. Dôvody osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Je potrebné
uviesť, že toto ustanovenie nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru,
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku. Teda nejde o automatické pravidlo, ktoré by
sa uplatňovalo automaticky pri aplikácii ust. § 257 CSP, súd prihliada pri posudzovaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a to
nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania,
ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá.

14. V danej veci odvolací súd preskúmal podmienky, ktoré je možné subsumovať pod ust. § 257 CSP.
Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že jeho dôvody hodné osobitného zreteľa
spočívajú v jeho nepriaznivej sociálnej situácii, keď jeho odôvodnené výdavky základných životných
potrieb, podmieňujúcich jeho zotrvanie v pracovnom pomere presahujú jeho príjmy. Zároveň poukázal
na jeho žiadosť o odpustenie súdnych poplatkov. Navyše v prípade, že by mu bola uložená povinnosť
zaplatiť náhradu trov konania, dostal by sa do úpadku a privodil by si nebezpečenstvo trestného
stíhania pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný však žiadne listinné
dôkazy a ani dôkaz o tom, aké sú jeho súčasné odôvodnené výdavky na udržanie jeho základných
životných a spoločenských funkcií, spolu s odvolaním nepredložil. Pri posudzovaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa žalovaného, odvolací súd preto vychádzal z obsahu spisu a vychádzal zároveň i
z pokladov žalovaného a to tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby
mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré žalovaný súdu prvej inštancie predložil
už dňa 02.11.2018. Keďže sa nejedná o aktuálne pomery účastníka konania v čase rozhodovania a
posudzovania dôvodov hodných osobitného zreteľa a keďže žalovaný k odvolaniu nepripojil aktuálne
dokladovanie jeho pomerov, je možné predpokladať, že u žalovaného nedošlo k zmenám, pokiaľ
sa týka jeho výdavkov, ktoré v novembri 2018 vyčíslil vo výške 1.059,29 eur a pokiaľ sa týka jeho
priemernej mesačnej mzdy vo výške 1.327 eur. V období novembra 2018, žalovaný predložil tlačivo pre
dokladovanie pomerov účastníka konania, z ktorého vyplýva, že žalovaný je slobodný a býva v byte,
ktorého vlastníkom je jeho mama, byt je čiastočne zariadený.

15. Dôvodom, ktorý spočíva v pomeroch strán, je napríklad aj skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala
úspech vo veci ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod
hodný osobitného zreteľa. Odvolací súd s poukazom na mesačné výdavky žalovaného, ako aj s
poukazom na priemernú mesačnú mzdu žalovaného, po posúdení jednak osobných, zárobkových,
sociálnych a majetkových pomerov žalovaného, ako i postoj oboch strán v konaní, keď obe strany si
plnili svoje procesné povinnosti, zvážil a prihliadol i na žalobkyňu, ako úspešnú v konaní, pričom bolo
by nespravodlivé, aby sa žalobkyňa, ktorá dôvodne bránila svoje porušené právo, nemala nárok, aspoň
čiastočne na náhradu trov, ktoré v tomto súdnom konaní účelne vynaložila. Po prihliadnutí podielu oboch
strán na vzniku a priebehu sporu, ako aj povahe a okolností sporu, odvolací súd využil svoje moderačné
právo a upravil výšku podielu priznaného žalobkyni voči žalovanému z titulu nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania a to v rozsahu 30 %.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

17. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní len čiastočný úspech, preto odvolací súd
podľa § 255 ods. 2, druhá veta CSP vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov právo.



18. Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

:           Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§  421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).



Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva             v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).