Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/124/2017 z 23. 6. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. júna 2020, sp. zn. 7Co/124/2017, ECLI:SK:KSBA:2020:1713207220.1 Krajský súd Bratislava | 7Co/124/2017 | ECLI:SK:KSBA:2020:1713207220.1 | 2020-06-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 24 ods. 7 písm. d) zákona č. 381/2001 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/28f23a98-2187-4638-9c58-13c2c8f99b69 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1713207220.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/124/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713207220
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1713207220.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: Slovenská
N. B., R.: XX XXX XXX, so sídlom Z. XXB, Z., zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným: X/ O. M., I.. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, B.,
zastúpeného: Mgr. Peter Arendacký, advokát, so sídlom Železničiarska 13, Bratislava a X/ O. U., I..
XX.XX.XXXX, bytom Š.N. XX, O. o zaplatenie 1 393,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1/
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.9.2016, č.k. 37C/255/2014-151, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, ktorou bola žalovanému 1/ uložená povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 1 393,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 393,15
eur od 30.6.2012 do zaplatenia, potvrdzuje.

Žalobkyni sa proti žalovanému 1/ priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni
spoločne a nerozdielne sumu 1 393,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 30.6.2012
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 3 ods. 1, 3, § 15 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) a
§ 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že
žalobkyňa preukázala, že skutkový dej poistnej udalosti nastal tak ako bol uvedený v žalobe. Poukázal na
zákonnú povinnosť držiteľa motorového vozidla najneskôr v deň uvedenia vozidla do prevádzky uzavrieť
povinné zmluvné poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, ktorú žalovaný 1/ jednoznačne porušil. Uviedol, že nepoisteným vozidlom bola spôsobená
škoda, ktorú žalobkyňa nahradila poškodenému práve z dôvodu, že vozidlo nebolo poistené. Vo vzťahu
k žalovanému 2/ ako vodičovi vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu konštatoval zodpovednosť za
vzniknutú škodu titulom porušenia právnej povinnosti, pričom za vzniknutú škodu zodpovedajú viaceré
subjekty spoločne a nerozdielne. K námietkam vzneseným žalovaným 1/ uviedol, že žalovaný 1/ žiadnym
spôsobom nepreukázal tvrdenie, že žalovaný 2/ nesmel vozidlo použiť, pričom žalovaný 2/ v rámci
výsluchu uviedol, že výslovný zákaz použiť vozidlo nemal a nevedel, že nie je poistené. Poukázal na to,
že žalovaný 1/ do 15.3.2013 vykonával podnikateľskú činnosť ako živnostník a v čase vzniku dopravnej
nehody bolo podľa evidencie vozidiel predmetné vozidlo zaradené do prevádzky. Vyvodil, že ak nechcel
žalovaný 1/, aby sa vozidlo používalo, mal urobiť proti tomu účinné opatrenia a zároveň mal k dispozícii
právne možnosti ako situáciu riešiť v prípade, že žalovaný 2/ vozidlo použil bez jeho súhlasu, čo však



nevyužil. Dospel k záveru, že nie sú dané žiadne relevantné dôvody na to, aby sa žalovaný 1/ zbavil
zodpovednosti zaplatiť vzniknutú škodu. Vo vzťahu k výške škody uviedol, že žalobkyňa ju preukázala
listinnými dôkazmi ako aj jej úhradu a preto je irelevantné, či sa jedná o skutočnú škodu, ktorá na vozidle
vznikla, či bolo zhodnotené alebo znehodnotené. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a úspešnej žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), e), f) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd nevykonal
navrhnutý dôkaz - výsluch žalovaného 1/ k otázke, aké opatrenia na zamedzenie použitia v tom čase
nepoisteného vozidla boli urobené, ako aj ku skutočnosti, na aké účely žalovaný 2/ vozidlo skutočne
použil. Relevantnosť navrhnutého dokazovania podľa jeho názoru vyplývala nielen zo skutkových
okolností prípadu, keď žalovaný 2/ použil vozidlo v rozpore s pokynmi žalovaného 1/, a to na súkromné
účely, ale aj zo samotného odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd uviedol, že žalovaný 1/ nepreukázal
aké opatrenia na zamedzenie použitia vozidla urobil, avšak opomenul dodať, že keď sa žalovaný 1/
pokúsil tieto skutočnosti preukázať, bez toho, aby poznal obsah výpovede, navrhnutý dôkaz nevykonal.
Hoci súd uviedol, že žalovaný 1/ mal od roku 2013 dostatok času, aby sa k veci vyjadril, opomenul, že
až do výpovede žalovaného 2/, ktorý uviedol pred súdom nepravdivé skutočnosti, nebolo zrejmé, či je
výpoveď žalovaného 1/ potrebná, pričom predchádzajúce pojednávania boli pravidelne odročované pre
neprítomnosť žalovaného 2/. Podľa jeho názoru súd nedodržal postup pri návrhu na výsluch strany a pri
jeho nariadení (§ 195 C.s.p.), v zmysle ktorého najprv nariadi výsluch strany, ktorú následne predvolá a
poučí ju o povinnosti dostaviť sa na pojednávanie, preto neúčasť žalovaného 1/ nemôže byť dôvodom
na nevykonanie jeho navrhnutého výsluchu. Z toho dôvodu mal za to, že súd nevykonal navrhnutý dôkaz
potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a žiadal, aby jeho výsluch bol uskutočnený v odvolacom
konaní. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaný 1/ mal k dispozícii právne možnosti
ako situáciu riešiť, čo však nevyužil, upriamil pozornosť na to, že prvoinštančný súd neuviedol aké právne
prostriedky mal na mysli, z ktorého dôvodu je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Poukázal na to,
že vozidlo nebolo považované za stratené alebo ukradnuté, preto akýkoľvek reálny dôvod na riešenie
situácie zo strany žalovaného 1/ odpadol a podanie trestného oznámenia za neoprávnené používanie
cudzieho motorového vozidla je právom, nie povinnosťou žalovaného 1/ s tým, že nevidí žiaden rozdiel
medzi zisťovaním neoprávneného použitia vozidla v prípadnom trestnom konaní a v prebiehajúcom
civilnom sporovom konaní. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnej aplikácie
právnych predpisov na zistený skutkový stav sa nezaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku. Poukázal
na to, že prvoinštančný súd sa odmietol zaoberať skutočnou výškou škody, preto pokiaľ žalobkyňa
uhradila sumu prevyšujúcu skutočnú výšku škody na vozidle, môže tento rozdiel predstavovať škodu
vzniknutú žalobkyni, v žiadnom prípade však nemôže byť daná príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti žalovaných a touto časťou škody. V zmysle zákonných ustanovení (§ 24 ods. 2 písm. b)
a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vzniká aj pri poškodení
motorového vozidla vlastníkovi tohto vozidla nárok na náhradu skutočnej škody. Podľa jeho názoru
ak žalobkyňa poškodenému uhradila viac, než bola povinná, celkom zrejme chýba príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním žalovaných a takýmto dobrovoľným plnením zo strany žalobkyne v rozsahu
plnenia presahujúceho skutočnú škodu. Upriamil pozornosť na to, že v priebehu konania namietal,
že žalobkyňa uhradila poškodenému viac než predstavovala skutočná škoda, t.j. taká hodnota, ktorá
zohľadňuje opotrebenie majetku poškodeného, a nie hodnota, za ktorú je možné nadobudnúť novú vec,
resp. náhradné diely, pričom žalobkyňa skutočnú škodu nepreukázala. Na základe uvedeného žiadal,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného 1/ vyjadrila písomným podaním zo dňa 20.1.2017, v ktorom v
prvom rade poukázala na to, že žalovaný 1/ bol v súlade s výpisom z centrálnej evidencie motorových
vozidiel v čase dopravnej nehody držiteľom predmetného motorového vozidla, ktorého prevádzkou
bola spôsobená škoda, pričom ako oprávnený držiteľ si nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť
uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Uviedla,
že likvidáciou poistnej udalosti poverila svojho člena - N. B., F..M.. O. R. Q., pričom následne z poistného
garančného fondu refundovala poisťovni vzniknuté náklady, čím si splnila svoju zákonnú povinnosť.



Upozornila, že v danom prípade ide o regresný nárok na náhradu plnenia, tzv. postih, ktorý žalobkyňa
plnila za žalovaných poškodenému. Vo vzťahu k skúmaniu skutočnej výšky škody poukázala na výpočet
hodnoty vozidla a výšky škody, v ktorom je uvedené, že amortizácia sa uplatní a poistné plnenie poníži len
v takom prípade, ak je technická hodnota vozidla menšia ako 60% (v súlade s metodickým usmernením
SKP č. 4/2002), čo nie je daný prípad. V tejto súvislosti poukázala aj na judikát Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28.3.2013, sp.zn. 2 Obdo 48/2012. Tvrdenia žalovaného 1/, že žalovaný 2/ nebol oprávnený
motorové vozidlo použiť a použil ho napriek jeho zákazu, považovala za účelové, nakoľko uvedené
tvrdenia napriek štyrom pojednávaniam, ktoré sa vo veci konali, nepreukázala. Vzhľadom na uvedené
žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
5. Žalovaný 1/ reagoval podaním zo dňa 13.2.2017, v ktorom uviedol, že samotná okolnosť neuzavretia
povinného zmluvného poistenia nezakladá jeho zodpovednosť za prípadne vzniknutú škodu ani
povinnosť uhradiť žalobkyni regresnú náhradu v žalovanej výške. Považoval za zbytočné poukazovať
na skutočnosť, že ide o regresný nárok, nakoľko žalobkyňa nie je povinná uhradiť poisťovni akúkoľvek
ňou vyúčtovanú sumu a vždy je povinná uhradiť iba skutočnú škodu a v takejto výške sa môže domáhať
regresného nároku. Pokiaľ ide o metodické usmernenie, poukázal na irelevantnosť tohto dokumentu,
nakoľko nie je všeobecne záväzným právnym predpisom a nie je možné argumentovať jeho obsahom.
Podľa jeho názoru nemožno argumentovať ojedinelým rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, nakoľko
súd prvej inštancie sa otázkou výšky škody vôbec nezaoberal. Tvrdil, že ustálená judikatúra zastáva
právny názor odlišný od rozhodnutia, na ktoré poukázala žalobkyňa, ktoré nebolo publikované v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk NS SR. V priebehu konania naopak argumentoval rozhodnutím NS SR sp.zn.
5 Cdo 200/2011. Trval na ustálenom závere súdnej praxe, že výška náhrady za poškodenú vec nie je
závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená, a že
rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal
poškodenú alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody (R
5/1988, R 25/1990).
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185
C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym právnym záverom, ktoré v
napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).
7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).
8. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.
9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalovaného 1/ rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. (účinného v čase vzniku dopravnej nehody) povinnosť
uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla
zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa
držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla
alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy
prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.



13. Podľa § 3 ods. 3 prvá veta zákona č. 381/2001 Z.z. osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia
motorového vozidla.

14. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti.

15. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za
škodu podľa odseku 2 písm. a) a b), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku
2 písm. e).

16. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Odvolací súd v danom prípade preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému
1/, t.j. časti, týkajúcej sa jemu uloženej povinnosti, keďže v danom prípade ide o samostatné
spoločenstvo na strane žalovaných a z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný 1/ namieta svoju
zodpovednosť za škodu, v dôsledku vyvodenia ktorej mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni
uplatňovanú sumu spolu s príslušenstvom a trovami konania.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak vyvodil zodpovednosť
žalovaného 1/ za vzniknutú škodu, vychádzajúc z ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. a
priznal nárok žalobkyni, ktorý jej vyplýva z ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. (účinného v čase
dopravnej nehody).

19. V súvislosti s namietaným procesným postupom prvoinštančného súdu a v jeho dôsledku
nevykonaním navrhnutého dôkazu odvolací súd konštatuje, že uvedenie alebo navrhnutie dôkazov
nenahrádza povinnosť tvrdenia sporovej strany. Okrem dôkaznej povinnosti totiž v sporovom konaní
existuje aj povinnosť tvrdenia a v prípade, ak v žalobe alebo prednese strany sporu absentuje
opísanie rozhodujúcich skutočností, príp. sú skutkové okolnosti uvedené nedostatočným spôsobom,
nemožno uvedené zhojiť ani predloženými alebo navrhnutými dôkazmi, príp. odkazom na ne. Z obsahu
súdneho spisu vyplýva, že žalovaný 1/ v podanom odpore uviedol všeobecné tvrdenie, že žalovaný
2/ nebol oprávnený predmetné vozidlo použiť a použil ho napriek jeho zákazu. Žalobkyňa v reakcii
na podaný odpor namietala a rozporovala uvedené tvrdenie s tým, že žalovaný 1/ ho nepodložil
žiadnymi dôkazmi, pričom navrhla výsluch žalovaného 2/. Po výsluchu žalovaného 2/ právny zástupca
žalovaného 1/ navrhol vypočuť žalovaného 1/, pretože je toho názoru, že žalovaný 1/ za vzniknutú
situáciu nezodpovedá a žalovaný 2/ použil motorové vozidlo pre iné účely ako tvrdí. Odvolací súd je
toho názoru, že za danej procesnej situácie postupoval súd prvej inštancie správne, keď uvedený návrh
na vykonanie dôkazu zamietol. Žalovaný 1/ neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by
ozrejmovali skutkové okolnosti v súvislosti s použitím vozidla žalovaným 2/, t.j. aké opatrenia vykonal
žalovaný 1/ na zabránenie použitia predmetného vozidla, akým spôsobom oboznámil žalovaného 2/ s
tvrdeným zákazom použitia vozidla a napokon neuviedol ani na aké iné účely mal žalovaný 2/ predmetné
vozidlo použiť. Túto svoju povinnosť tvrdenia si nesplnil počas celého priebehu konania, a to ani
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorému nič nebránilo skutkové okolnosti predniesť súdu na
pojednávaní, na ktoré sa žalovaný 1/ nedostavil. Vykonaniu dôkazu teda bránilo uvedenie skutkových
tvrdení, ktoré mali byť dôkazom - výsluchom žalovaného 1/ preukázané. Je potrebné tiež konštatovať,
že tvrdenie žalovaného 1/, že žalovaný 2/ použil vozidlo na súkromné účely, uviedol žalovaný 2/ prvýkrát
až v podanom odvolaní. Na základe uvedeného potom argumentácii žalovaného 2/ o tom, že nenesie
zodpovednosť za škodu, nemožno priznať úspech.



20. Vo vzťahu k namietanej výške škody odvolací súd sa priklonil k názoru vyslovenému v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2013, sp.zn. 2 Obdo/48/2012, nakoľko tento vzal do úvahy účel
a zmysel ustanovenia § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka, z ktorého vychádza regresný
nárok žalobkyne a súhlasil s výkladom ust. § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka tak, že škoda,
ktorá vznikla poškodenému v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla,
predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých
náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. Uviedol, že v konečnom dôsledku
poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných
dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo
všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu uplatnenie „amortizácie“
by bolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať, pričom účelom zákona je taký
postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode
aj so spravodlivým výkladom zákona. Je preto potrebné konštatovať, že opačný prístup k prejednávanej
sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených
nákladov na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol
aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní
všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd na okraj uvádza, že
uvedený právny názor sa ujal aj v judikatúre českých súdov (ÚS ČR, sp. zn. II. ÚS 2221/07). Ak teda súd
prvej inštancie priznal žalobkyni regresný nárok, ktorý vychádzal zo škody na vozidle bez zohľadnenia
amortizácie náhradných dielov, postupoval správne.

21. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v
napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi istinu spolu s úrokom
z omeškania, ako vecne a právne správny potvrdil.

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396
ods. 2 C.s.p. , a v konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému 1/ nárok na plnú náhradu trov
odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá
súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).