{"guid": "a81d526b-b448-48ed-8c5c-c401e56e2b31:09bf940f-d177-4fc5-b50b-bee1b6656686", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1718202214.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/11/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoCsp/11/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2020, sp. zn. 6CoCsp/11/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1718202214.1", "identifikacne_cislo": "1718202214", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09bf940f-d177-4fc5-b50b-bee1b6656686", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1718202214.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1718202214.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1718202214.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoCsp/11/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718202214
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1718202214.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: N. D. I., O..I.., H. XX, Ž.,
X.V.: XX XXX XXX, proti žalovanej: Q. J., R.. XX. XX. XXXX, D. B.. Q.. R. XXXX/XX, N., o zaplatenie
1053,74 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 27. novembra
2019 č. k. 8Csp/42/2018- 303, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá
( výrok II.),  p o t v r d z u j e.

Výrok o nároku na náhradu trov konania (výrok III.) sa  m e n í  tak, že žalobkyni sa proti žalovanej
priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1.053,74 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a
žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48 % s tým, že o výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku  samostatným uznesením.

2.  Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že  dňa 3. 2. 2016 žalobkyňa uzavrela so
žalovanou U. Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobkyňa pre žalovanú zriadila a viedla účet. Dňa
22. 3. 2017 strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere- povolené prečerpanie na účte ako zmluvu
uzatvorenú na diaľku - cez intrernetbanking,  ktorou žalobkyňa poskytla žalovanej limit povoleného
prečerpania s variabilnou úrokovou sadzbou. Na základe žiadosti žalovanej sa uvedený limit mohol
meniť (čl. 8.5.2 a 8. 5.4. VOP účinných ku dňu zatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní). Výška
aktuálneho limitu povoleného prečerpania bola uvedená v tom - ktorom výpise z účtu. Na základe zmluvy
a VOP banka rozlišuje povolený debet (služba „povolené prečerpanie\") a nepovolený debet. Žalovaná
mala poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s úrokom %  ročne, ktoré sa riadi okrem zmluvy
aj VOP účinných ku dňu zatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní  čl. 8. Povolené prečerpanie je
úverom, ktorý dlžník čerpá naraz alebo po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby až do
výšky poskytnutého limitu a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu. Žalovaná opakovane
porušovala zmluvu tým, že prekračovala povolený limit povoleného prečerpania, na základe čoho
žalobkyňa pristúpila k postupu v zmysle VOP účinných ku dňu zníženia limitu povoleného prečerpania
na 0,- eur čI. 8.9 a dňa 2. 5. 2018 znížila žalovanej limit povoleného prečerpania na 0 eur, ako to vyplýva
z výpisu z účtu za dané obdobie. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa
žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0



eur sa dlh žalovanej navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (§2 písm. f/ a § 18) a čl. 3.12 VOP účinných ku dňu zníženia limitu povoleného
prečerpania na 0 eur. V zmysle bodu 3.8 VOP klient je povinný mať na účte dostatok finančných
prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle
Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej
povinnosti žalovanej tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny
a tento dlh nevyrovnala, žalobkyňa zatvorila účet žalovanej. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na
ňom nulový zostatok, preto žalobkyňa pred zatvorením účtu vykonala dňa 6. 8. 2018 internú účtovnú
transakciu ( prevod ), kedy debetný zostatok na účte klienta previedla na svoj vnútorný pohľadávkový
účet č. I. - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. účtu\"
alebo „Prevedenie dlhu klienta\", pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej.
Žalovaná suma  1053,74 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a  kreditnými obratmi
vykonanými na účte žalovanej. Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v
úvode každého jednotlivého výpisu.

3.  Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná len pokiaľ
ide o istinu 1.053,74 eur. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol: „Právny vzťah, ktorý vznikol uzavretím zmluvy, je obchodnoprávnym vzťahom, avšak jednotlivé
zmluvné dojednania nesmú byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a s ďalšími predpismi
o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o povolenom prečerpaní musí obsahovať náležitosti v zmysle zák.
č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko žalovaná porušila zmluvné povinnosti, keď
prečerpala povolený limit a včas prečerpaný účet nevyrovnala, súd ju zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy,
transakcie, balík služieb, upozornenie na debet, úroky. Z prehľadu debetu uvedeného účtu vyplýva, že
žalovaná z účtu vyberala taktiež jej bolo započítané poplatky a úroky, čo  celkovo predstavuje sumu vo
výške 1049,97 eur. Žalobca žalovanej oznámil formou výpisu z technického systému banky, čo žalobca
aj uskutočňoval informáciou uvádzanou na výpise z účtu. Na výpise z účtu sa nachádza údaj o výške
limitu povoleného prečerpania a doba platnosti, výška úrokovej sadzby, ďalej dátum, do ktorého ponuka
platí. Takto žalovaná mala možnosť si uvážiť, či prijíma podmienky povoleného prečerpania. Na výpisoch
z účtu (čl. 9- 43 spisu) možno zistiť, že za obdobie od 30. 3. 2018 - 30. 4. 2018  činila výška povoleného
limitu  900 eur, úroková sadzba pričerpaní limitu bola 19, 90 % ročne a nad uvedenú výšku limitu sa
k úrokovej sadzbe pripočíta úrok z omeškania 5,00 % ročne.“ S poukazom na tieto závery súd prvej
inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.053,74 eur z titulu debetu na predmetnom
účte.

4.  V časti žalobkyňou požadovaného 28 % úroku súd prvej inštancie žalobu zamietol sa týmto
odôvodnením: „Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti uplatneného úroku 28 % p. a. možno povedať, že
dohoda zmluvných strán o úroku nie je súčasťou zmluvy, ale len VOP a vývesky a zároveň sadzobníka
poplatkov, s ktorými žalovaná nevyslovila súhlas. Táto dohoda o úroku nebola individuálne dojednaná a
ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenia o nepovolenom prečerpaní účtu a spôsob jeho
úročenia nie sú súčasťou zmluvy, ale len VOP a vzhľadom na spotrebiteľský vzťah medzi zmluvnými
stranami nie je možné ustanovenie § 710 Obchodného zákonníka aplikovať na nepovolené prečerpanie
účtu ustanovenia o úvere. Súd nespochybňuje, že okrem istiny má veriteľ právo od dlžníka požadovať aj
dohodnuté úroky z úveru. Je však potrebné prihliadnuť na moment do ktorého je možné úroky priznať.
V rozsudku KS PO sp. zn. 6Co 190/2014 sa okrem iného konštatuje, že úrok predstavuje cenu peňazí
v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii nemôže s
touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci
splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne
zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane
úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny
titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. I keď uvedené rozhodnutie
súvisí so zmluvou o úvere a nie so zmluvou o bežnom účte, je aplikovateľné aj na tento prípad. Pokiaľ
dôjde k zosplatneniu v danom prípade k uzatvoreniu účtu s debetným zostatkom vzniká spotrebiteľovi
povinnosť jednorázovo vrátiť sumu debetného zostatku a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa
ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S takýmto
stavom sa spájajú výhradne sankcie v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže
je spotrebiteľ v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Ak napriek tomu tu existuje zmluvná úprava, ktorá s
protiprávnym stavom stotožňuje odplatné nároky, ktoré prináležia len v právne súladnom stave, je takáto



právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne
neplatnou (porovnaj rozsudok KS PO sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30. 6. 2015). Podľa názoru súdu od
momentu, kedy žalovaná neuhradila po zatvorení účtu debetný zostatok, od tohto momentu by žalobca
mal nárok popri istine na zákonný úrok z omeškania, avšak takýto úrok z omeškania si žalobca v tomto
konaní neuplatnil.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu v časti 28 % úroku zamietol.

5.  Výrok o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „Plný úspech vo
veci by mal žalobca len vtedy, ak by žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu, v opačnom prípade má
vždy len čiastočný úspech. Žaloba bola v časti o zaplatenie úroku 28 % zo sumy 1.053,74  eur od 7. 8.
2018 do zaplatenia zamietnutá, v dôsledku čoho nebolo možné priznať žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Súd vypočítal výšku úroku 28 % p. a. zo sumy 1.053,74 eur od 7. 8. 2018
do 27. 11. 2019, teda do dňa, kedy bolo vo veci rozhodnuté a výška tohto úroku predstavovala  386,39
eur,  čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 26 % a v tejto časti mala úspech žalovaná a neúspech
žalobca. V danom prípade mal v prevažnej miere úspech v spore žalobca a to v percentuálnom vyjadrení
74 % a úspech žalovanej predstavoval len 26 %. Odpočítaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu,
t. j. 26 % - 74 % v percentuálnom vyjadrení bude mať žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu
48 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.“

6.  Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba
v časti 28 % úrokov zamietnutá a výrok o nároku na náhradu trov konania. Navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná
jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odvolaní žalobkyňa poukázala na dôvodnosť
jej nároku pokiaľ ide o istinu a ďalej uviedla: „V zmysle bodu 3.12 pri zúčtovaní úrokov, poplatkov,
operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch
dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu
bežného účtu. Prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu
nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom úcte. Ak nepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majitel' účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu\". Ustanovenia ods. 8.8 upravujúce úročenie prostriedkov
poskytnutých formou úveru) sa použijú primerane. Na základe uvedeného sa teda v danom prípade
nejedná o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený.“ V súvislosti s nárokom na úroky
žalobkyňa poukázala na rozhodnutia iných odvolacích súdov a zdôraznila, že „úrok z prekročenej čiastky
po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov
poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta“. Pokiaľ ide o výrok o nároku na náhradu
trov konania žalobkyňa v odvolaní vyjadrila názor, že ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri
posudzovaní miery úspechu na ne nemožno prihliadnuť.

7.  Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
odvolaniami napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné iba čo do výroku o nároku na náhradu trov
konania.

8.  Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že za obdobie po zosplatnení úveru
žalobkyni  zmluvný úrok z nezaplatenej istiny neprináleží. Zosplatnenie úveru sa svojimi dôsledkami
rovná uzavretiu účtu s debetným zostatkom, ako tomu bolo v prejednávanej veci, keďže uzavretím účtu
žalobkyni vznikol nárok na jednorazové vrátenie dlhu - debetu. Splácanie úveru v splátkach na strane
veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a
spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí
v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s
touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci
splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu
dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov
v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody
splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, resp. pre  uzavretie
účtu s debetným zostatkom,  kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru,
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom



veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou
úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody
splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a
tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu
oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený nespravodlivý stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Zosplatnením,
resp. uzavretím účtu s debetným zostatkom vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu
požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia, resp. uzavretia účtu a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa vzniká protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasným zosplatnením úveru, resp. uzavretím účtu. S protiprávnym stavom sa spájajú výhradne
sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa
nespájajú odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Obč. zák. robí absolútne neplatnou. Povedané inak,
v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim
pravidlom § 517 ods.2 Obč. zák. v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. č. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobkyňa
odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu  neplatnosti dojednania dovolávala aj v čase po
jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, resp. po uzavretí účtu s debetným zostatkom, neprešli
by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm.
k/ Obč. zák. (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014).
V danej veci vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok  odo dňa
účinkov uzavretia účtu s debetným zostatkom žalobkyni nepatrí. V tomto smere odvolací súd poukazuje
i na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012, podľa ktorého veriteľovi
patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky
z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do
vyhlásenia predčasnej splatnosti, resp. do uzavretia účtu s tým, že následne  už právo   na dohodnutý
úrok   z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo   k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo
spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. K obdobným právnym záverom
dospel odvolací súd aj v rozhodnutiach sp. zn. 9Co 17/2018, 15Co 110/2018, 7Co 347/2017,  10Co
95/2018,11Co/36/2015. Odvolací súd dodáva, že dňa 20. 2. 2019 Občianskoprávne kolégium Krajského
súdu v Bratislave z dôvodu rozdielov v rozhodovacej činnosti jednotlivých senátov prijalo zjednocujúce
Stanovisko č. 1/2019, podľa ktorého, cit: „V prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok  odo
dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len
do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý   úrok z úveru nevzniká,
vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi“.

9.  Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom výroku,
ktorým bola žaloba v časti 28 % úrokov zamietnutá (výrok II.). Preto dovolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

10.  Úroky sú príslušenstvom pohľadávky, t. j. veci hlavnej podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. a znášajú osud
hlavnej veci. Preto ak sú úroky uplatnené spolu s istinou, netvoria osobitný predmet konania a nejde ani
o spojenie dvoch samostatných vecí.Vzhľadom na to pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
nie je možné vziať do úvahy kapitalizovanú hodnotu príslušenstva - v danom prípade úrokov, ako to
urobil v prejednávanej veci súd prvej inštancie. Inými slovami, ak bola žalobkyňa v spore plne úspešná
pokiaľ ide o istinu, vznikol jej nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu bez ohľadu
na to, že v časti úrokov bola žaloba zamietnutá. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 29. 10. 2015 sp. zn. 2 MCDo 13/2014. I keď toto rozhodnutie sa týka určenia
tarifnej hodnoty veci pre účely výpočtu advokátskej odmeny, je použiteľné aj v predmetnej veci (najvyšší
súd tu zaujal stanovisko, že nemožno určiť tarifnú hodnotu veci ako súčet hodnoty veci a kapitalizovanej
hodnoty príslušenstva).



11.  Z uvedeného vyplýva, že odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov konania (výrok III.) nie je vecne správny. preto odvolací súd tento výrok v zmysle § 388
C.s.p. zmenil tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

12.  Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni
istinu 1.053,74 eur (výrok I.), nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

13.  O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

14.  Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej    alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§   424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia     odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta  C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Csp/42/2018", "guid": "870e5fc5-874a-42a4-b87a-0c12fd457ad2:23ddb9ff-2e6e-4cbe-8053-e3664ccf2570", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "a81d526b-b448-48ed-8c5c-c401e56e2b31:160045c5-d8f7-4f00-aa2a-e9b575aa4965", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1718202214.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/11/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoCsp/11/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1718202214.1"}, {"guid": "65462e00-45d7-4022-8740-37ec26b754de:3f853658-d9ad-46ae-bdf0-423e75a51e08", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1715209261.2", "spisova_znacka": "15Co/110/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/110/2018 z 22. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1715209261.2"}, {"guid": "76365864-0586-4c49-a4d9-7fff1f357be4:cc3df7de-e248-4ba9-a75f-a4bfa63e2a82", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113231577.1", "spisova_znacka": "6Co/190/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 z 29. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-29", "citacie_n": 1115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113231577.1"}, {"guid": "8fe32744-d743-47e5-90e5-793b485cb587:465c9bb0-5c4b-425c-abc7-a9f4be81f257", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Csp/42/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 8Csp/42/2018 z 24. 5. 2018", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2018-05-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8fe32744-d743-47e5-90e5-793b485cb587:465c9bb0-5c4b-425c-abc7-a9f4be81f257"}], "citovane_v": []}