{"guid": "6a61a1aa-a6df-4dbd-a1d5-54516507c037:ea9439ee-f549-4c86-90a1-f8a3c2e388f7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1719200178.1", "spisova_znacka": "11CoP/373/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/373/2019 z 30. 3. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. marca 2020, sp. zn. 11CoP/373/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1719200178.1", "identifikacne_cislo": "1719200178", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2020-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea9439ee-f549-4c86-90a1-f8a3c2e388f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1719200178.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1719200178.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1719200178.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/373/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719200178
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1719200178.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu
Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o deti V.: L., nar.
XX.XX.XXXX, mal. M., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova
2, Pezinok, deti rodičov: matka - E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č.XXX, a otec - F. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Denisou Hostačnou, so sídlom AK
Dunajská 4, Brataislava, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu
Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/19/2019-77, zo dňa 28.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného na L., nar. XX.XX.XXXX a maloletého
M., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“). Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, pričom poukázal na to, že v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť pre vtedy maloleté
deti pred jeden a pol rokom a od tejto doby potreby maloletých detí vzrástli. Poukázal na to, že L.
navštevuje strednú školu, dochádza do Bratislavy. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou
otca a poukázal na fakt, že otec už dvadsať rokov pracuje v jednej firme za minimálnu mzdu 504 eur
netto, pričom priemerná mzda za rok 2018 dosiahla sumu 1000 eur, otec vykonáva kvalifikovanú prácu
elektrikár a počas manželstva mal príjem, spolu s fuškami okolo 1000 eur. Je pravdepodobné, že pokiaľ
by otec chcel vykonávať prácu aj počas voľného času, má štyri vyživovacie povinnosti, tak je vysoký
predpoklad, že by si prácu, resp. brigádu navyše našiel. Matka má príjem okolo 340 eur mesačne a popri
starostlivosti o štyri deti si privyrába upratovaním. Súd prvej inštancie neprihliadol na námietku právnej
zástupkyne otca, ktorá rozporovala matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky na tri deti 285 eur
na 16 ročné dieťa a po 223 eur na 13,5 ročné deti, nakoľko tieto výdavky považoval súd prvej inštancie
za podhodnotené, ani nie za primerané.  Súd prvej inštancie zohľadnil vek maloletých detí, ich školské
a mimoškolské aktivity, otcom navrhované výživné by nezabezpečilo potreby maloletých detí, pričom
je otázne, aké potreby by matka maloletým deťom z takéhoto výživného zabezpečila. Takto zníženým
výživným (60 eur na L., a po 50 eur na maloleté deti) by boli ohrozené práva a právom chránené záujmy
maloletých detí. V súčasnosti otec matke poukazuje na tri deti mesačne výživné 200 eur, čo činí 6,66 eur
na jeden deň pre tri deti, čo je s poukazom na účel výživného neprípustné. Poukázal aj na to, že matka
zabezpečuje bývanie, osobnú starostlivosť deťom a postoj otca k jeho vyživovacej povinnosti, vyhodnotil
súd prvej inštancie ako nezodpovedný a v rozpore so záujmom troch vtedy maloletých detí. Súd prvej
inštancie uplatnil aj princíp potencionality príjmov a neprihliadol na skutočné faktické príjmy povinného



rodiča, ktoré dosahoval v čase vyhlásenia rozsudku. Vychádzal z príjmu, ktoré povinný rodič by mohol
mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, dopyt na trhu
práce, región, v ktorom otec žije. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov návrh otca na zníženie
výživného zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí, pričom namietal, že súd prvej
inštancie nezistil úplne skutočný stav, neskúmal majetkové pomery a možnosti oboch rodičov, nielen otca
maloletých detí. Spochybnil argumentáciu súdu, že priemerná mzda v bratislavskom kraji je v súčasnosti
1000 eur, avšak opomenul súd skutočnosť, že táto suma v sebe koncentruje všetky zamestnania v rámci
bratislavského kraja od top manažérov, zamestnancov zahraničných firiem až po nižšie ohodnotené
platové pozície. Domnienka, že môže dosahovať vyšší príjem, nie je ničím podložená, predložil do
spisu inzeráty na pracovné pozície elektrikára, v ktorých je uvedená minimálna mzda ako základný plat.
Poukázal na to, že priemerná mzda v pozícii matky, ako administratívneho pracovníka sa pohybuje
vo výške 919 eur brutto, je otázne, prečo matka fakturuje 340 eur mesačne, čo je suma nižšia než
minimálna mzda, keď podľa jej vyjadrenia pracuje v autoškole 6-8 hodín denne, čiže bežný pracovný
čas. Spochybňoval priemerné mesačné výdavky na maloleté deti, matka po rozvode s otcom obdržala
42 000 eur z vyporiadania BSM, dostala sa do výhodnejšej pozície, s čím sa súd nevysporiadal. Matka
nadhodnotila priemerné mesačné výdavky na maloleté deti a zavádzala aj v ďalších veciach ohľadom
detí. Skutkový stav, ktorý zistil súd, je zjavne rozdielny od skutočného stavu. Výživné má byť určené v
takej výške, aby povinná strana ho bola schopná v pravidelných intervaloch skutočne platiť a nie určené
neprimerane k jeho platovým možnostiam. Rád by prispieval vyššou sumou, avšak toto nedokáže. Súd
prvej inštancie sa nevyporiadal ani s exekúciami, ktoré sú voči nemu vedené práve za zameškané
výživné na maloleté deti. Vzhľadom na nemožnosť uhrádzania výživného bola podaná na neho aj
obžaloba vo veci zanedbania povinnej výživy. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť
vec na ďalšie konanie.

3 . Kolízny opatrovník na odvolanie otca uviedol, že odporúča rozsudok súdu prvej inštancie ako správny
v celom rozsahu potvrdiť. Zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí, pretože aj takto stanovené
výživné je na vek a odôvodnené potreby maloletých detí nepostačujúce.

4. Matka sa na odvolanie otca nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 65, § 66   zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej CMP), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa §  378 ods. 1, § 385 ods. 1  a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a
svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by
mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

7. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, je
preukázanie takej zmeny pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu vyživovacej povinnosti, v danom prípade
zníženie výživného. Súd prvej inštancie sa uvedeným ustanovením aj riadne spravoval a takúto zmenu
pomerov nezistil, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Z obsahu spisu vyplýva, že posledným rozhodnutím
Okresný súd Pezinok, č.k. 12P/99/2017, zo dňa 31.10.2017 zaviazal otca detí prispievať na výživu vtedy
maloletého L. sumou 130 eur mesačne a na maloletého M. a L. po 120 eur mesačne od 01.11.2017.
Otec podal návrh na zníženie výživného 28.01.2019. Tak, ako správne konštatuje súd prvej inštancie,
od uvedenej doby nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, keďže
majetkové pomery otca sa od tejto doby nijak nezmenili a naopak plynutím času potreby maloletých
detí  sa zvýšili, keď najstarší syn L. bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie blízky veku dospelosti,
ktorého potreby je potrebné poukazovať na potreby dospelého človeka, navýšené o potreby na prípravu
na budúce vzdelávanie. Vyživovacia povinnosť každého rodiča je jeho prvoradá povinnosť a túto je
povinný si plniť aj na úkor svojich potrieb, resp. je povinný si usporiadať svoje finančné pomery tak, aby
bol spôsobilý zabezpečiť odôvodnené potreby dieťaťa. Neobstojí ani námietka otca, že matka vykazuje
príjem 340 eur mesačne, keď taktiež by mohla dosahovať vyšší príjem, keď vzhľadom na určené
výživné, ktoré je stanovené skôr v dolnej hranici, by takúto výšku výživného vyššie dosahovaný zárobok
matky neovplyvnil. Otec nemôže prenášať vyživovaciu na deti výlučne na matku, keď táto zabezpečuje



celodennú starostlivosť o deti. Na vyživovacej povinnosti sú povinní podieľať sa primerane obidvaja
rodičia, nemožno ani konštatovať, že náklady na maloleté deti sú nadsadené, keď tieto sa tiež pohybujú,
vzhľadom na ich vek a všetky potreby, ktoré je potrebné výživným uspokojiť  ako podhodnotené. Je
potrebné uviesť, že matka zabezpečuje starostlivosť o štyri deti, pričom rovnakou mierou je povinný
sa podieľať na výžive detí aj ich otec, výživné je zákonným nárokom každého dieťaťa, ktoré nie je
schopné sa samé živiť a povinnosťou každého rodiča. Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietky
otca, týkajúce sa exekúcií pre neplatenie výživného, či podanej obžaloby vo veci prečinu zanedbania
povinnej výživ, keď uvedená skutočnosť nie je podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dôvodom na zníženie
vyživovacej povinnosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podporilo aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka,
ktorý nesúhlasil so znížením výživného, pretože takéto rozhodnutie nie je v záujme maloletých detí.
Výživné tak, ako  ho navrhoval otec maloletých detí by nezabezpečilo takmer žiadne potreby detí. Nebolo
možné nechať bez povšimnutia ani platobnú disciplínu otca, týkajúcu sa plnenia vyživovacej povinnosti,
keď tento si neplní výživné riadne a včas. Pri posudzovaní nákladov na maloleté deti je potrebné
vychádzať so všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb, ktoré sú pre deti v tomto veku
špecifické, ako aj je potrebné prihliadať na ich mimoriadne potreby, čím sa súd prvej inštancie spravoval.
Skutočnosť, že výživné doposiaľ bolo určované pod hranicou odôvodnených potrieb maloletých, nie je
možné a spravodlivé od matky požadovať, aby sústavne ona znášala vyživovaciu povinnosť voči deťom.
Odvolací súd ani neuveril tvrdeniu otca, že svojich klientov stratil potom,  čo mu matka detí zobrala
mobil a prišiel o príjem, ktorý mal v čase trvania manželstva. Otec nepreukázal žiadne zdravotné, alebo
pracovné obmedzenia, aby nemohol dosahovať vyšší príjem.

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolaniu otca nebolo možné vyhovieť, odvolací súd
potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne podľa § 387 CSP.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §  52 CMP.

10. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12P/19/2019", "guid": "9ebed1f0-0533-4c15-8f29-8796dd696d25:2ab5404a-8e60-4f19-8b7a-b901ff333ce0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}