Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/314/2020 z 26. 11. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. novembra 2020, sp. zn. 11CoP/314/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1720201278.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/314/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1720201278.1 | 2020-11-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7664be01-8b93-463e-b28b-faa02e948e7b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1720201278.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/314/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720201278
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1720201278.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti T.: Z., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, deti rodičov: matky O.. U.
T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XXX, XXX XX S., zastúpenej Mgr. Máriou Čechovou,
advokátkou so sídlom Lipová 18/C, 900 23 Viničné, a otca O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/
XXX, XXX XX S., zastúpenom RASLEGAL, s.r.o. so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855
561, v konaní o návrhu matky a otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti
uzneseniu Okresného súdu Pezinok, zo dňa 24.08.2020 č.k. 5P/115/2020-79, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok, uznesením, zo dňa 24.08.2020 č.k. 5P/115/2020-79, zamietol návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa domáhala zverenia maloletých detí do svojej osobnej
starostlivosti, určenia výživného na maloleté deti a rozhodnutia o zastupovaní a správe majetku
maloletých detí a zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť matke
zákaz presťahovať maloleté deti. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 331
ods. 1, § 332 ods. 1, Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a § 2 ods. 1, § 366 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP) dospejúc k záveru o nesplnení podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle návrhu obidvoch rodičov, keď nezistil potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov maloletých detí v nimi navrhovanom smere. Skonštatoval, že na tamojšom súde je vedené
konanie sp. zn. 5P/40/2020 vo veci o návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k
maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Uviedol, že matka návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnila iba vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté deti, ktorým neosvedčila potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov medzi rodičmi a maloletými deťmi. Pokiaľ matka tvrdí, že otec na
výživu maloletých detí neprispieva vôbec, uviedol, že z obsahu podania otca a predložených listín
mal za osvedčené, že sa na výžive maloletých detí podieľa nielen finančným zabezpečením ale aj
osobnou starostlivosťou. Zdôraznil, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie ako v prípade meritórneho konania, preto ustáliť mieru, v akej sa rodičia
podieľajú na vyživovacej povinnosti k maloletým deťom možno po vykonanom dokazovaní. Súčasne
poukázal na charakter a účel § 366 CMP, podľa ktorého je možné neodkladným opatrením určiť výživné
iba v nevyhnutnej miere. Uviedol, že osobnú starostlivosť o maloleté deti súhlasne zabezpečujú obaja
rodičia, spolu žijúci v rodinnom dome vo S.. Požiadavku matky rozhodnúť neodkladným opatrením o



zverení maloletých detí, zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku ako aj tom, že styk otca s
maloletými deťmi sa neupravuje vyhodnotil tak, že nespĺňa podmienky § 325 ods.1 CSP. Pokiaľ ide
o návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia a ním predložených listinných dôkazov, rovnako
dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Uviedol, že posúdenie, či plánované presťahovanie maloletých detí
z S. do U. (necelých 10 km) bez zmeny školy je podstatnou vecou súvisiacou s výkonom rodičovských
práv a povinností, presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia a je v zásade
predmetom skúmania v meritórnom konaní. Uviedol, že pokiaľ prebieha konanie o rozvod manželstva
rodičov, od matky nemožno spravodlivo žiadať, aby zostávala žiť s otcom v spoločnom rodinnom dome,
ak si tak sama neželá, rovnako tak nemôže zostať nepovšimnutý názor samotných maloletých detí (ktoré
sú vo veku 14 a 12 rokov) na miesto ich bydliska, ktoré sa vyjadrili tak, že si želajú byť zverené do
osobnej starostlivosti matky. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto uzneseniu v časti zamietnutia návrhu na určenie výživného na maloleté deti podala
v zákonnej lehote prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne podľa § 364 CSP písm. f) a h) CSP
odvolanie matka. Navrhla uznesenie v napadnutej časti zrušiť a jej návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovieť. Namietala záver súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí návrhu na určenie
výživného na maloleté deti, keď otec predložil len prehľad transakcií na spoločné dovolenky detí a
vreckové a výdavky spojené s jeho podnikaním. Súd prvej inštancie neuviedol, aké presne opakujúce sa
pravidelné výdavky na maloleté deti skutočne otec preukázal. Uviedla, že sama hradí náklady maloletých
detí ( stravu, ošatenie, obuv, krúžky ) pričom jej mzda počas obdobia preventívnych opatrení v súvislosti
s COVID 19 poklesla. Mala za to, že príležitostné výdavky otca súvisiace s maloletými deťmi nemožno
považovať za príspevok na ich výživu. Uviedla, že súd nesprávne posúdil právny stav, keď uviedol, že
jej návrh na výživné bude predmetom dokazovania a rozhodnutia až vo vedenom konaní o rozvode a
úprave pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode. Keďže momentálne nie je súdnym rozhodnutím
upravená povinnosť otca prispievať na maloleté deti a otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, v
záujme maloletých detí je, určiť výživné na maloleté deti aspoň v nevyhnutnej miere.

4. Otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu
matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť, prípadne odvolanie odmietnuť a
priznať mu voči matke náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie matky považoval
za nedôvodné, neobsahujúce skutkové ani právne argumenty spôsobilé spochybniť správnosť a
zákonnosť napádaného rozhodnutia. Uviedol, že argumentáciu matky v odvolaní považoval len za
zopakovanú z jej doterajších písomných podaní v rámci tohto konania, s ktorou sa už súd prvej inštancie
riadne a komplexne vysporiadal. Zdôraznil, že odvolanie matky nespĺňa ani len základné procesné
náležitosti odvolania, nevyplýva z neho v akom rozsahu uznesenie napáda a čoho sa domáha, odvolanie
je neurčité a nezrozumiteľné. Z odvolacieho petitu matky je zrejmé, že na jednej strane žiada zrušiť
napádané uznesenie (nie je zrejmé v akom rozsahu) a súčasne žiada, aby súd rozhodol ňou uvedeným
spôsobom, čiže ho žiada zároveň aj zmeniť, ktoré dva spôsoby rozhodnutia o odvolaní sa v zmysle §
388 CSP vzájomne vylučujú. Uviedol, že dňa 19.10.2020 sa vo veci rozvodu a ÚPP k maloletým deťom
uskutočnilo pojednávanie, v rámci ktorého boli vypočuté aj maloleté deti, ktoré sa k otázke zverenia do
starostlivosti vyjadrili tak, že by chceli byť v striedavej starostlivosti v 2 týždennom rozsahu, prípadne by
boli radšej u neho. Súd prvej inštancie preto na podklade uvedeného uložil rodičom, aby do ďalšieho
pojednávania vykonávali starostlivosť o maloleté deti v dvojtýždňových intervaloch, ktorá aj prebieha.
Tým súd dočasne vyriešil otázku starostlivosti o maloleté deti ale aj otázku výživného, nakoľko pri
porovnateľných majetkových pomeroch rodičov a rovnakej miere starostlivosti o maloleté deti nie je
dôvodné určovať niektorému z rodičov povinnosť prispievať na výživu maloletým deťom do času rozvodu
a to ani neodkladným opatrením. Zdôraznil, že sa plne zúčastňuje aktivít maloletých detí, voči ktorým si
plním vyživovacie povinnosti, čo chce aj naďalej zachovať. Platí im záujmové aktivity, životné poistenie,
každodenne im poskytujem vreckové, zabezpečuje im stravu, ošatenie, bývanie (výpisy z účtov), hradí
splátky hypotéky ich rodinného domu, ktorý vlastní spoločne s manželkou a v ktorom aktuálne bývajú
bez nej. Matka nielenže neprispieva na chod domácnosti, na výdavky spojené s údržbou a prevádzkou
spoločnej nehnuteľnosti, ale dokonca sa domáha určenia výživného na manželku (konanie vedené pod
sp. zn. 45Pc/6/2020 na Okresnom súde Pezinok) napriek tomu, že žije v luxuse v novej domácnosti
so svojim milencom (správa ÚPSVAR zo dňa 06.10.2020). Uviedol, že maloleté dcéry vo veku 12 a 14
rokov sú dostatočne rozumovo vyspelé na to, aby sa samé rozhodli s kým chcú tráviť väčšinu svojho
času. Nakoľko deti trávia v súčasnosti rovnaký čas s oboma rodičmi, na úhrade ich potrieb sa podieľajú
obaja, matka ich dokonca s otázkou úhrad potrieb odkazuje na jeho osobu, je nedôvodné, aby k rukám
matky platil akékoľvek výživne.



5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním matky, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), dospel k záveru že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové
skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožnil
tak s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ako aj s jeho aplikáciou v
danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na dočasnú úpravu pomerov účastníkov v matkou
navrhovanom smere splnené neboli.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností
existujúcich v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je
preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany
zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich
sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí
byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojim významom osobitného
procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov
a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní. formou procesného
inštitútu neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o určenie výživného neodkladným opatrením podľa § 366
CMP, je možné nariadiť platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. To znamená, že výživné
určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných
v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo
skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú
spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom
dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe
predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných
existenčných potrieb dieťaťa. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CMP je
rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným
opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča a ani podľa celkových odôvodnených potrieb maloletých detí. Uvedeným zákonným
ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť
dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ
súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym
spôsobom ohrozená.

9. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd
dopĺňa, že v návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v jej odvolaní neboli nielenže
osvedčené, ale ani prezentované také závažné skutočnosti, ktoré by mali za následok potrebu zásahu
do pomerov účastníkov konania rozhodnutím súdu bez vykonania potrebného dokazovania. Odvolanie
matky voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým súd jej návrh na určenie výživného na maloleté
deti zamietol, neobsahuje v tomto smere žiadne dôvody, ani osvedčenie nevyhnutných skutočností
pre určenie výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia správne vysvetlil. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie o nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v matkou navrhovanom smere.
Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie uzatvára, že v danom prípade, pri aktuálne realizovanej
rovnocennej starostlivosti rodičov o maloleté deti, na ktorej sa obaja rodičia dohodli, nemožno ustáliť
splnenie podmienok § 366 CMP. V danom prípade otec osvedčil, že si svoju vyživovaciu povinnosť
k maloletým deťom plní dobrovoľne a v rozsahu zodpovedajúcom určeniu výživného v nevyhnutnej
miere pri zohľadnení aj jeho osobnej starostlivosti o maloleté deti. Výživa, bývanie ani základné potreby



maloletých detí v čase výkonu osobnej starostlivosti matky o maloleté deti nie sú ohrozené. Odvolací súd
sa môže stotožniť s argumentáciou matky, že otcom neposkytované finančné plnenia k jej rukám ako
výživné na maloleté deti nemusí zodpovedať zákonným kritériám pre urečie výživného na maloleté deti
podľa § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, avšak prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, v
konaní v ktorom sa dokazovanie nevykonáva, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie je možné
určiť výživné v nevyhnutnej miere, čo aktuálne plnenia otca, pri zabezpečení osobnej starostlivosti o
maloleté deti, bývania a iných bežných ich potrieb, spĺňajú.

10. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP.

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).