Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/246/2017 z 15. 6. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 15. júna 2020, sp. zn. 2Co/246/2017, ECLI:SK:KSBA:2020:2314210928.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/246/2017 | ECLI:SK:KSBA:2020:2314210928.1 | 2020-06-15 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/61f351f5-fa31-4c33-bb15-527803b642ab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:2314210928.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/246/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314210928
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:2314210928.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom: Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: J. C., N. F. XX.XX.XXXX,
C. W.: A. - W., o zaplatenie 647,62 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV, zo dňa 20. apríla 2017 č. k. 18C/139/2015 - 73, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 20. apríla 2017 č. k. 18C/139/2015 - 73 v
napadnutom zamietajúcom výroku zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 20.04.2017 č. k. 18C/139/2015 - 73 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 439,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 439,62 € od 10.04.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, v rámci ktorého zistil, že
dňa 10.09.2012 uzavreli žalobca a žalovaná úverovú zmluvu. Predmetom úverovej zmluvy bol záväzok
žalobcu poskytnúť žalovanej bezúčelový úver vo výške 1.000,- € s tým, že žalovaná sa zaviazala úver
splatiť v 36 mesačných anuitných splátkach po 36,75 € splatných vždy 15. deň kalendárneho mesiaca,
počnúc dňom 17.09.2012, pri ročnej úrokovej sadzbe 19,9 %, RPMN 27,20 %, priemernej RPMN 46,52
%, popri poplatku za správu úverového účtu 1,99 € mesačne. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná
zaviazala vrátiť, predstavovala sumu 1.394,64 €. Z výpisu účtu súd prvej inštancie zistil, že žalovaná
vyčerpala úver vo výške 1.000,- €. Z výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 18.03.2014 zistil,
že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a vyzval žalovanú na jednorazovú úhradu celej
zostávajúcej sumy úveru vo výške 743,98 € s príslušenstvom, najneskôr do 09.04.2014. Žalobca sa
žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 647,62 € spolu s úrokmi vo výške 49,75 €, sankčnými
poplatkami vo výške 4,74 €, úrokom z úveru vo výške 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 28.04.2014
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od
10.04.2014 do zaplatenia, s poplatkami za upomienky vo výške 60,- €. Podaním doručeným súdu dňa
14.03.2017 žalobca doplnil, že žalovaná uhradila do dátumu zosplatnenia sumu 560,38 €, z čoho bola
na istinu započítaná suma 352,38 € a na úrok suma 208,- €. Po zosplatnení už žalovaná nevykonala
žiadne úhrady.

3. Súd prvej inštancie po právnej stránke vec posúdil podľa § 1 ods. 2 písm. a), b), d), § 9
ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia úverovej zmluvy, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
k času zavretia predmetnej zmluvy, podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že predmetná úverová



zmluva spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 2 písm. d) v spojení s § 2
písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanej úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, a zároveň úver bol žalovanej poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Poskytnutý úver je tak úverom spotrebiteľským v zmysle § 1 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie zistil, že uzatvorená zmluva nespĺňa osobitné (sprísnené)
náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje údaj o
výške, počte a termínoch splátok v rozdelení na istinu, úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je uvedený iba údaj o počte splátok (36), výške
mesačnej splátky (36,75 €), termínoch splátok (15. deň v mesiaci), z ktorého však nie je možné zistiť,
akú časť splátky predstavuje samotná istina, úrok a iné poplatky. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že absencia uvedenej náležitosti má v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch
za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže mal za preukázané,
že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.000,- €, pričom žalovaná uhradila žalobcovi splátky
v celkovej výške 560,38 €, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi iba rozdiel medzi uvedenými
sumami, t.j. sumu 439,62 €, spolu s povinnosťou zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej istiny aj úroky z
omeškania vo výške uplatnenej žalobcom, a to odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého žalobca
žalovanú výzvou na predčasné splatenie úveru vyzval na úhradu dlžnej sumy. Vo zvyšnej časti (o
zaplatenie istiny 208,- €, úrokov vo výške 49,75 €, sankčných poplatkov vo výške 4,74 €, úrokov z
úveru vo výške 19,90 % ročne zo sumy 647,62 € od 28.04.2014 do zaplatenia, úrokov z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 647,62 € a z úrokov 49,75 € od 10.04.2014 do zaplatenia, poplatkov
za upomienky vo výške 60,- €) súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd prvej inštancie na margo
žalobcom uplatňovaných nárokov poukázal na to, že v skutkovo takmer totožnej právnej veci rovnakého
žalobcu rozsudkom Okresného súdu Skalica sp.zn. 5C/178/2014 zo dňa 20.08.2015 bola vyhlásená
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti zmluvná podmienka, podľa ktorej poplatok za správu úverového
účtu predstavuje 1,99 € mesačne. K nároku žalobcu na úroky z omeškania z úrokov uviedol, že v
predmetnom prípade sa jednalo o spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou
ako spotrebiteľkou a akákoľvek dohoda v tomto zmysle by predstavovala neprípustné odchýlenie sa
od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 O.z.)
a bola by z toho dôvodu neplatná. Napokon súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalobca si
uplatnil úroky aj za čas po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (19,9 % ročne zo sumy 647,62 € od
28.04.2014 do zaplatenia), čo je rovnako neprípustné, nakoľko niet kogentnej úpravy o úrokoch popri
úrokoch z omeškania. Súd prvej inštancie na záver vyslovil právny názor, že rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C 42/15 zo dňa 9. novembra 2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti
K. A. nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky
pri posudzovaní otázky (ne)splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko je toho názoru, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo
Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva, na čo sú
oprávnené jedine vnútroštátne súdy.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 CSP, avšak žalovanej,
ktorá mala úspech v konaní v rozsahu 56,51%, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní
žiadne trovy nevznikli.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podal
žalobca odvolanie. Žalobca súdu prvej inštancie vytýka, že vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP), a teda niektoré z
náležitostí, ktoré má obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie
sú vo VOP a obchodných podmienkach (OP). Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké
a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky (v súdenej veci 36,75 €). Uvedené platí aj pre údaj o
výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú
zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedeným amortizácie istiny
a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie
spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok, a že rozdelenie splátok na
istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania
informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné plynutie
pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby



splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule
sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z uvedeného vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší
podiel celej splátky bude tvoriť úrok, a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať
istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Výška,
počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase
uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené
v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých
poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný
zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň termín
splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou sadzobníka, a ktoré stanovujú,
kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi
úrokovými sadzbami. Žalobca poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo
veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti K. A., v zmysle ktorého článok 10 ods. 1 a 2 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica") v spojení s článkom 3 písm. m) tejto
smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne
alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom
texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (ďalej aj ako
„VOP") alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Článok 10 ods. 2 písm. h) a písm. i)
smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo
splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky, a zároveň, štát ani nemôže zákonom upraviť
povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Žalobca má za to, že zmluva o úvere
obsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., a teda nie je možné považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť považuje žalobca za neprimeranú sankciu,
nakoľko dané náležitosti nie sú nevyhnutné pre spotrebiteľa na to, aby dokázal posúdiť rozsah svojho
záväzku. Žalobca v odvolaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove, č. k. 12Co/149/2016 - 60
zo dňa 15.2.2017 a na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 6Co/68/2017 - 46 zo dňa 28.2.2017,
z obsahu ktorých vyplýva, že rovnaké závery súdu prvej inštancie v obdobných veciach neboli správne
v určení, že úver mal byť bezúročný a bez poplatkov. Žalobca zdôraznil, že zo zmluvy je zrozumiteľne
jasné, že splátka vo výške 36,75 € pozostáva z úroku 19,90 % ročne, a že zvyšok tvorí istina. Žalovaná
dobrovoľne vstúpila do zmluvného vzťahu so žalobcom a podpísala zmluvu, z ktorej vyplývalo, čo má
žalobcovi vrátiť (celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť), kedy má tak urobiť (splatnosť splátky), v akej
výške (splatnosť mesačnej splátky) a ako dlho má tak robiť (splatnosť úveru). Z uvedených dôvodov
žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil
tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1
CSP). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať
dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá
nie je vecne správne a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie (§ 389 ods.1 písm. c) CSP).

8. V súdenej veci sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia 1.) úverovej istiny vo výške
647,62 €, 2.) nezaplatených úverových úrokov 49,75 € 3.) nezaplatených sankčných poplatkov vo výške
4,74 €, 4) úverového úroku vo výške 19,9% p.a. z nezaplatenej istiny od 28.04.2014 do zaplatenia, 5)



úroku z omeškania 8 % ročne z nezaplatenej úverovej istiny a nezaplatených úrokov od 10.04.2014
do zaplatenia, a 6) poplatkov za upomienky 60,- €.

9. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny 439,62
€ spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 439,62 € od 10.04.2014 do zaplatenia.

10. V danom konaní nebolo sporným, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti
podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že obsahuje výšku úverového úroku, výšku
mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny splátok. Sporným bolo to, či predmetná úverová
zmluva obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako obligatórnu
náležitosť v zmysle § 9 odsek 2 písmeno l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že anuitná splátka je rovnomerná splátka úveru zahŕňajúca
splácanie príslušnej časti istiny i úroku mesačne, vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve.
Splácanie anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity) znamená, že úver je splácaný v pravidelných
mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a
skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z
úveru. Pomer istiny a riadnych úrokov z úveru sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou
úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Anuitnou splátkou sa teda v danom prípade
rozumie splátka, ktorá má rovnakú (nemennú) výšku počas celej doby platnosti úveru; v závislosti od
splácania (priebehu amortizácie) úveru sa však mení vnútorná skladba anuitnej splátky (klesá v nej
podiel úrokov a zvyšuje sa podiel istiny).

12. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“)
zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia.

13. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v
prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i
dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere
môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné
len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i)
Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

14. Európsky súdny dvor v rozsudku z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s.,
proti K. A. (ďalej len Rozsudok) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku), článok 10 ods. 2 písm. h)
stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i) Smernice a článku
10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek
počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom
Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.
Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám
povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto Smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v
oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa
má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky



bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice
bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59
Rozsudku).

15. Podľa § 9 ods. 2 písmeno k) , l) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
( písmeno k). Právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a
kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (písmeno l/).

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 odsek 1.

17. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. je uvedené, že
predložený návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/ EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský
úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej
správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná
do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

18. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je zdôraznený zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach
úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať
celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť
zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne
strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od
členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom
právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu Smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim
potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola
ich záväznosť nespochybniteľná, a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia
skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne.
Tento nepriamy účinok Smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť
výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom,
že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali
dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným Smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri
rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

20. Rozsudok Európskeho súdneho dvora konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti,
než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných
súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, a prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o
spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom
zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo



transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo
prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k), neskôr l) zákona č. 129/2010 Z. z. bolo v rozpore s článkom
10 ods. 2 Smernice.

21. V rozsudku sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 v
obdobnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd eurokonformným výkladom dospel
k záveru, že predmetné ustanovenie § 9 odsek 2 písmeno k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné
interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie
zákona č. 129 /2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
nie je potrebné uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným
poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v
číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná)
pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenal, že aj v zmysle
Rozsudku Európskeho súdneho dvora zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky
podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo
forme amortizačnej tabuľky.

22. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na to, že právo žalovanej vyžiadať si bezplatne výpis
z účtu vo forme amortizačnej tabuľky je dané ustanovením § 9 odsek 2 písmeno l/ zákona č. 129/2010
Z. z. a malo by byť explicitne vyjadrené aj v úverovej zmluve. K tomu však treba uviesť to, že absencia
tejto náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
spotrebiteľského úveru, ako to vyplýva z ustanovenia § 11 odsek 1 písmeno a/ zákona č. 129/2010 Z.
z. v znení platnom k času uzavretia zmluvy.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd, po skonštatovaní, že napadnutý rozsudok
spočíva na nesprávnom právnom posúdení otázky splnenia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyplývajúcich z ustanovenia § 9 odsek 2 písmeno k) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá je podkladom
pre záver o tom, či prejednávaný úver je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov, postupom podľa
§ 389 odsek 1 písmeno c/ a podľa § 391 odsek 1 CSP vo výroku, ktorým zamietol žalobu v časti
presahujúcej istiny vo výške 208,- € nezaplatených úverových úrokov 49,75 € nezaplatených sankčných
poplatkov vo výške 4,74 €, úverového úroku vo výške 19,9% p.a. z nezaplatenej istiny od 28.04.2014
do zaplatenia, úroku z omeškania 8 % ročne z nezaplatenej úverovej istiny a nezaplatených úrokov
od 10.04.2014 do zaplatenia, a z poplatkov za upomienky 60,- € zrušil, vrátane súvisiaceho výroku
o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa súd prvej
inštancie bude v právoplatne neskončenej časti daného sporu zaoberať vecnou aj právnou správnosťou
a opodstatnenosťou žalobcom uplatnených nárokov vo vzťahu k časti zamietnutej istiny, k úrokom a
poplatkom, ktoré nepodrobil prieskumu právnej dôvodnosti, z pohľadu výsledkov dokazovania.

24. Pokiaľ ide o časť zamietnutej istiny vo výške 208,- € odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie vo
vzťahu k istine realizoval nesprávny výpočet, nakoľko od dlžnej sumy úveru odpočítal uhradené splátky
(obsahujúce tak úrok, ako aj istinu) t.j. 1.000,- € - 560,38 € = 439,62 € a uvedenú sumu priznal ako
dlžnú istinu. Uvedený výpočet však nekorešponduje podmienkam zmluvy o úvere, nakoľko ide o anuitné
splátky, pre ktoré je charakteristické, že majú rovnakú (nemennú) výšku počas celej doby platnosti úveru;
v závislosti od splácania (priebehu amortizácie) úveru sa však mení vnútorná skladba anuitnej splátky
(klesá v nej podiel úrokov a zvyšuje sa podiel istiny), čo v podstate podľa predloženej tabuľky zo strany
žalobcu znamená, že žalovaná zaplatila na istine sumu vo výške 352,38 € ( nie sumu 560,38 €) a na
úrokoch zaplatila sumu vo výške 208,- €. Na základe uvedeného potom s poukazom na právny názor
odvolacieho súdu podporený na rozhodnutím NS SR pod sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 musí
súd prvej inštancie tieto skutočnosti v novom rozhodnutí do zamietajúcej istiny t.j. do sumy 208,- €
zohľadniť.

25. Odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie aj na to, že v žalobe žalobcu
absentuje vo vzťahu k nároku na nezaplatené úroky vyčíslené pevnou sumou vo výške 49,75 € výpočet
tohto úroku z omeškania, (nie je zrejmé od kedy do kedy žalobca tento úrok z omeškania vyčíslený



pevnou sumou počíta, absentuje aj percentuálne uvedenie výšky úroku), pričom súd prvej inštancie k
odstráneniu tohto nedostatku žaloby nepristúpil. Rovnako zo žaloby nie je zrejmé, z čoho sú tvorené
nezaplatené sankčné poplatky vo výške 4,74 €, a taktiež na základe čoho žalobca uplatňuje poplatky
za upomienky vo výške 60,- €. Inak povedané, individualizácia týchto nárokov tak, aby bolo zrejmé, na
základe čoho sú uplatnené v rámci podanej žaloby zo strany žalobcu absentuje. Na základe uvedeného
bude povinnosťou súdu prvej inštancie uvedené nedostatky žaloby odstrániť.

26. Z obsahu napadnutého rozsudku (bod 13 odôvodnenia) vyplýva, že žalobcom uplatnený
nárok na úrok z úveru vo výške 19,9 % ročne zo sumy 647,62 € od 28.04.2014 do zaplatenia bol
zamietnutý zo strany súdu prvej inštancie nielen z dôvodu, že predmetný úver považoval za úver
bezúročný a bez poplatkov, ale aj z dôvodu, že úroky z úveru na čas po zosplatnení istiny t.j. na
čas po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobcovi nepatria s poukazom na rozsudok Krajského
súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015. V tejto súvislosti odvolací súd má za to,
že názor súdu prvej inštancie vyjadrený v jeho rozhodnutí v tom smere, že žalobca nemá nárok na
úrok z úveru po zosplatnení istiny je správny, avšak v rámci odôvodnenia rozsudku absentuje právne
zdôvodnenie uvedenej argumentácie. V tejto súvislosti odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do
pozornosti ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, § 578 Občianskeho zákonníka, ako aj § 517
a § 519 Občianskeho zákonníka. V závere odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej išntancie
jeho názor ohľadom nároku na úrok z úveru po predčasnom zosplatnení istiny. Odvolací súd má
za to, že zosplatnením celej sumy veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už
dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Nastupuje tak stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru), prípadne použitie sankčných prostriedkov. Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku
(predčasná splatnosť úveru) a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ
čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom
vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval
založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže
nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa
a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Na základe uvedeného bude úlohou súdu prvej inštancie rozsudok aj v tejto časti t.j. v časti o
zaplatenie úroku z úveru vo výške 19,9 % ročne zo sumy 647,62 € od 28.04.2014 do zaplatenia právne a
vecne odôvodniť tak, aby mohol byť v prípade podaného odvolania predmetom prieskumu na odvolacom
súdu aj z hľadiska právneho posúdenia veci. Na všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové konanie, pričom pri rozhodovaní bude súd prvej inštancie viazaný vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP a § 391 ods. 2, 3 CSP).

27. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne zároveň aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 odsek 1 CSP).

28. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).



(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).