{"guid": "d9671aae-b3af-4dd6-815b-e6985aaed6e1:642a5a75-0b4d-496a-9e72-5fe1f06a8fb5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:2314222548.1", "spisova_znacka": "7Co/314/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/314/2017 z 26. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2020, sp. zn. 7Co/314/2017, ECLI:SK:KSBA:2020:2314222548.1", "identifikacne_cislo": "2314222548", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Milan Švaňa", "sudca_id": 907, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milan-svana-907", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k hnuteľným veciam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/642a5a75-0b4d-496a-9e72-5fe1f06a8fb5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:2314222548.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:2314222548.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:2314222548.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/314/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314222548
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:2314222548.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: HEPAL, spol.
s r.o., IČO: 36 225 983, so sídlom Clementisove sady 1616, Galanta, zastúpeného: JUDr. Vladimír
Haládik, advokát, so sídlom Clementisove sady 1616, Galanta proti žalovaným: 1/ K. T., L.. XX.X.XXXX,
J. G. XXXX/XX, J. a 2/ BADGER, s.r.o., IČO: 35 764 465, so sídlom Podhorská 15, Bratislava,
obom zastúpeným: JUDr. Lucia Danišovičová, advokátka, so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava o určenie
vlastníckeho práva a o vydanie veci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV
zo dňa 19.4.2017, č.k. 22C/309/2014-132, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalovanému 1/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanému 2/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie  konanie voči žalovanému 1/ zastavil (výrok I.),
žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% (výrok II.), žalobu v
celom rozsahu zamietol (výrok III.), žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100% (výrok IV.) a vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku (výrok V.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil  § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 132 ods. 3, § 137 písm.
c), § 150 ods. 1, § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“),
§ 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), § 123, § 132
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 61 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)  a vecne tým, že
konanie voči žalovanému 1/ zastavil z dôvodu, že žalobca vzal žalobu voči nemu späť. V súvislosti s
nárokom žalobcu na určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci - pásovému rýpadlu HITACHI Long
Reach 210, výrobné číslo Y. konštatoval, že žalobca v konaní jednak vôbec neodôvodnil v čom spočíva
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej hnuteľnej veci a tento naliehavý
právny záujem na požadovanom určení ani v priebehu konania nepreukázal. Konštatoval, že žalobca
v konaní uvádzal, že po splnení všetkých podmienok leasingu sa stal výlučným vlastníkom hnuteľnej
veci - pásového rýpadla HITACHI, ktorý zapožičal spoločnosti IKRA s.r.o., voči ktorej spoločnosti bola
na základe poverenia vydaného Okresným súdom Galanta na vykonanie exekúcie č. 15Er/1368/2013
zo dňa 16.10.2013, vedená exekúcia súdnym exekútorom I.. B. I.. Ďalej uviedol, že uvedený exekútor
vykonal u povinného IKRA s.r.o. Galanta súpis hnuteľných vecí, do ktorého zaradil aj pásové rýpadlo



patriace žalobcovi a následne nariadil ich predaj, pričom príklepom na dražbe získal predmetnú hnuteľnú
vec žalovaný v 1. rade. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tento následne kúpnou zmluvou
zo dňa 19.09.2014 previedol vlastnícke právo k hnuteľnej veci na žalovaného v 2. rade. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, teda
skutočnosť, že by exekútor postupoval v rozpore so zákonom pri vykonaní súpisu hnuteľných vecí u
povinného, do ktorého následne zaradil aj hnuteľnú vec - pásové rýpadlo HITACHI, ktoré tvorí predmet
toho konania, resp. že by postupoval v rozpore so zákonom pri výkone dražby. Konštatoval, že ide
iba žalobcom nepreukázané a ničím nepodložené tvrdenia. Rovnako vyvodil, že žalobca nepreukázal
svoje tvrdenie, že pásové rýpadlo, ku ktorému žiadal určiť svoje vlastnícke právo, len zapožičal
povinnému - spoločnosti IKRA s.r.o., u ktorej následne súdny exekútor vykonal súpis hnuteľných vecí.
Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo V 2/2004,
podľa ktorého vydražiteľ, ktorému bol v exekučnom konaní udelený príklep a zaplatil najvyššie podanie,
nadobudol vlastníctvo k vydraženým veciam, pričom takto nadobudnuté vlastnícke právo nemôže byť
dotknuté ani prípadnými vadami exekučného konania a správnosť postupu v exekučnom konaní môže
byť na podnet účastníkov s účinkami pre exekučné konanie skúmaná len v rámci tohto konania, v
rozsahu a prostriedkami stanovenými predpisom upravujúcim toto konanie. Vychádzal aj z nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2008, sp. zn. II. ÚS 289/08, podľa ktorého skutočný
vlastník exekvovanej nehnuteľnosti, ktorý sa voči povinnému z exekúcie nedomáhal ochrany svojho
vlastníckeho práva pred jej predajom, môže sa od oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku
z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej veci. Táto osoba sa však nemôže
domôcť vydania exekvovanej veci od vydražiteľa, ktorý sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom,
navyše odobreným rozhodnutím súdu, ktorý sa spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva
upravených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva. Ak sa skutočný vlastník exekvovanej veci nemohol domôcť svojho vlastníckeho
práva k nej v dôsledku nesprávneho postupu exekučného súdu alebo súdneho exekútora, môže
sa domáhať proti týmto subjektom aj náhrady škody. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 2/2004, z ktorého vyplýva, že osoby, ktoré
sa zúčastnia dražby pri uskutočňovaní exekúcie predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí, musia
mať istotu, že vydražením nadobudnú vlastníctvo k vydraženej veci. Nemajú možnosť, ale ani dôvod
skúmať, či exekútor pri príprave exekučnej dražby postupoval v súlade s Exekučným poriadkom.
Exekučný poriadok preto v § 61 stanovuje, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní
vylúčené. Zohľadňujúc citované rozhodnutia uzavrel, že príklep na dražbe predstavuje originárny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom žalovaný v 1. rade, ktorý sa zúčastnil na dražbe hnuteľných
vecí u súdneho exekútora dňa 10.09.2014 príklepom na dražbe nadobudol vlastnícke právo k hnuteľnej
veci - pásovému rýpadlu HITACHI. Dospel k záveru, že aj v prípade, ak by žalobca v konaní preukázal,
že exekučné konanie bolo zaťažené nejakou vadou, táto skutočnosť by nemala vplyv na nadobudnutie
vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k predmetnej hnuteľnej veci, nakoľko s ohľadom na ustanovenie
§ 61 Exekučného poriadku, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Žalovaný
v 1. rade následne takto riadne nadobudnuté vlastnícke právo k hnuteľnej veci previedol na žalovaného
v 2. rade kúpnou zmluvou, pričom platnosť tejto kúpnej zmluvy v priebehu konania nebola spochybnená.
O trovách konania v zastavenej časti rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a zaviazal žalobcu na náhradu
trov konania žalovaného 1/, nakoľko žalobca späťvzatím žaloby voči žalovanému 1/ procesne zavinil
zastavenie konania, keď pôvodne podal žalobu proti subjektu, ktorý nebol pasívne vecne legitimovaný.
V zamietajúcej časti rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a
plne úspešnému žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške
náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

3. Proti  rozhodnutiu podal  v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd prvej
inštancie priznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, proti
výroku, ktorým zamietol žalobu a proti výroku, ktorým priznal žalovanému 2/ nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v konaní preukázal, že po ukončení
lízingu dňa 21.1.2014 sa stal vlastníkom pásového rýpadla a toto vlastníctvo nikto nespochybnil, stále
trvá, nakoľko ho nepreviedol na inú osobu ani nezaniklo konaním alebo rozhodnutím inej osoby.
Konštatoval, že o zaradení uvedeného stroja do súpisu vecí povinného a o jeho vydražení sa dozvedel
až dňa 11.9.2014, keď sa žalovaný 1/ pokúsil rýpadlo odviezť z prevádzky povinného. Namietal, že v
konaní nebolo preukázané, kedy súdny exekútor vyhotovil oznámenie o dražbe, ako dlho bolo uvedené



oznámenie na jeho úradnej tabuli, či a kedy bolo oznámenie doručené obci a či bolo vyvesené a ako dlho
na úradnej tabuli obce. Poukázal na to, že žalovaný 1/ podniká ako fyzická osoba v stavebnej oblasti,
preto bol jeho záujem a účasť na dražbe pochopiteľné, z toho dôvodu, je nepochopiteľné, prečo pár
dní po dražbe zrazu zistil, že tento stroj nepotrebuje a previedol ho kúpnou zmluvou na žalovaného 2/,
kde je jediným spoločníkom a konateľom. Mal za to, že išlo o účelový prevod so spätným dátumom
zmariť predbežné opatrenie. Podotkol, že súdny exekútor vyhotovil oznámenie o opakovanej dražbe
bez uvedenia dátumu jeho vyhotovenia. K nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu uviedol, že
preukázal listinným dôkazom svoje vlastnícke právo k veci a jeho záujem na tomto vlastníctve je jediným
dôvodom žaloby. Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena
ohľadom zapožičania stroja povinnému uviedol, že takýto dôkaz je irelevantný a nikto nenamietal
existenciu tohto zapožičania, pričom povinný nikdy netvrdil, že stroj je jeho. Na základe uvedeného
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému 1/ neprizná nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi, nakoľko tento sa vyhol oprávnenej žalobe iba podozrivým prevodom stroja
na žalovaného 2/ a aby žalobe vyhovel a žalovaného 2/ zaviazal na náhradu trov konania voči žalobcovi.
4. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 22.8.2017, v ktorom uviedol, že
vec, ktorá je v konaní predmetom určenia vlastníckeho práva, nadobudol na dražbe v rámci exekúcie a
následne v rámci bežného obchodného styku ju previedol na žalovaného 2/. Na základe uvedeného mala
za to, že hodnotenie žalobcu o podozrivom prevode nie je pravdivé. Poukázal na to, že pri svojom prvom
procesnom úkone predložil kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol hnuteľnú vec na žalovaného 2/,
pričom žalobca na uvedenú skutočnosť nijako nereflektoval, resp. procesný úkon učinil až o značnú dobu
neskôr, z toho dôvodu tak sám vyvolal potrebu obrany žalovaného 1/ pri ďalších procesných úkonoch
súdu. Tvrdenie žalobcu, že sa vyhol oprávnenej žalobe považoval za nesprávne s poukazom na ďalšie
výroky rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa žalovaného 1/ považoval za správny
a navrhol ho potvrdiť.
5. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 22.8.2017, v ktorom uviedol,
že tvrdenia žalobcu o tom, že konal v dobrej viere a neporušil žiadnu povinnosť, pričom argumentoval
porušením povinností súdneho exekútora, sú v danej právnej veci irelevantné. Poukázal na to, že
predmetná hnuteľná vec bola nadobudnutá žalovaným 1/ v dražbe v rámci výkonu exekúcie, ktorej
platnosť nebola doposiaľ nikým spochybnená a žalobca nepoužil žiaden z prostriedkov procesnej
obrany, ktorá by mu patrila v zmysle Exekučného poriadku. Uviedol, že ak žalobca tvrdí, že sa o exekúcii
svojej veci dozvedel až po tom, čo sa ju žalovaný 2/ pokúsil z miesta odviezť, teda až po jej vydražení
žalovaným 1/, javí sa, že došlo k porušeniu povinností v rámci vzťahu medzi žalobcom a povinným
z exekúcie, ktorý bol podľa jeho tvrdenia jeho zmluvným partnerom zo zmluvy o výpožičke. Tvrdil, že
žalovaný 1/ nadobudol vec dobromyseľne v rámci exekúcie, kde ju vydražil a zaplatil za ňu požadovanú
cenu, nemal a nemal mať ako vedomosť o prípadných vadách exekúcie, právach, ktoré si na vec
uplatňuje tretia osoba, pričom zo strany exekútora bol ubezpečený, že žiadna osoba nepodala návrh
na vylúčenie veci z exekúcie, či návrh na odklad exekúcie a ani iný návrh, v ktorom by prezentovala
tvrdenia, ktoré by u žalovaného 1/ mohli vzbudzovať pochybnosti o právnej bezvadnosti veci. Na základe
uvedeného žiadal, aby súd prvej inštancie rozsudok v časti týkajúcej sa žalovaného 2/ potvrdil.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané  dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185
C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti  uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil   ( § 220 ods. 2  C.s.p.).
7. Odvolací súd,   prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa  procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.) ,
pričom v napadnutom rozhodnutí  dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam a v rozhodnutí  sa vyporiadal i s podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými  v konaní na súde prvej inštancie  ( § 387 ods.2,3 C.s.p.).
8. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme  dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.
9. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho
práva k hnuteľnej veci - pásového rýpadla HITACHI Long Reach 210 a jeho vydania z dôvodu, že je
jej vlastníkom na základe splnenia všetkých podmienok leasingu od spoločnosti ČSOB Leasing, a.s.



titulom leasingovej zmluvy. Uviedol, že následne uvedený mechanizmus zapožičal spoločnosti IKRA
s.r.o., voči ktorej je vedená exekúcia na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným
súdom Galanta zo dňa 16.10.2013, č. 15Er/1368/2013, pod číslom exekučného konania EX 3687/2013.
V žalobe ďalej konštatoval, že súdny exekútor vykonal u povinného IKRA s.r.o. súpis hnuteľných vecí,
do ktorého zaradil aj predmetné rýpadlo a následne nariadil ich predaj, pričom v nezistený deň vydal
oznámenie o dražbe hnuteľných vecí na deň 10.9.2014, na ktorej žalovaný 1/ vydražil uvedené rýpadlo. V
nasledujúci deň sa žalovaný 1/ pokúsil odviezť rýpadlo z prevádzky povinného (neúspešne) a až v tento
deň sa žalobca dozvedel, že rýpadlo bolo neoprávnene zaradené do súpisu hnuteľných vecí povinného a
následne vydražené. Dňa 16.9.2014 si žalovaný 1/ za asistencie polície a zástupcu exekútorského úradu
rýpadlo odviezol. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom rýpadla a táto vec nemohla byť predmetom
exekúcie a dražby, a teda žalovaný 1/ sa nemohol stať jeho vlastníkom.

10. Odvolací súd ako prvoradé  konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie   postupoval v
konaní a pri rozhodovaní  (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd  po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

13. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

16. Podľa § 61 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 navrátenie do predošlého stavu je v
exekučnom konaní vylúčené.

17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak
vychádzal z právneho názoru, na základe ktorého ani prípadné vady exekučného konania nemajú vplyv
na nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného 1/ k predmetnej hnuteľnej veci, a to s ohľadom na
znenie § 61 Exekučného poriadku platného v čase dražby a v tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú
judikatúru týkajúcu sa uvedenej problematiky. Zároveň možno súhlasiť aj so záverom, že žalobca ničím
nepreukázal konanie exekútora v rozpore so zákonom pri súpise hnuteľných vecí alebo pri dražbe,
pričom skúmanie zákonnosti priebehu dražby, resp. zákonnosti exekučného konania ani nebolo úlohou
súdu prvej inštancie v tomto konaní pri posúdení nároku žalobcu s poukazom na to, že správnosť postupu
v exekučnom konaní môže byť skúmaná len v rámci exekučného konania, v rozsahu a prostriedkami
stanovenými predpisom upravujúcim toto konanie (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Obdo
V 2/2004).

18. V súvislosti s ďalším prevodom veci a jej nadobudnutie žalovaným 2/ súd poukázal na predloženú
kúpnu zmluvu, ktorej platnosť nebola spochybnená. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že ničím
nepodložené a nepreukázané tvrdenia žalobcu ohľadom priebehu exekučného konania nie sú spôsobilé
ani na spochybnenie dobromyseľnosti následného nadobúdateľa veci - žalovaného 2/.



19. Na základe uvedeného možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
Na uvedenom nič nemení, že odvolací súd sa nestotožnil s vyhodnotením naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení súdom prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu naliehavý
záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva tu daný je, avšak žalobca v spore nepreukázal svoje
vlastnícke právo, ktorého určenia sa domáhal.

20. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

21. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., ak  súd zastavuje konanie
( napr. z dôvodu späťvzatia návrhu) zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania tým, či niektorá
zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. V prípadoch, v ktorých bolo zastavenie
konania zavinené stranou sporu, súd prizná protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na
uplatňovanie alebo bránenie svojho práva.   Zároveň je potrebné otázku, či strana zavinila, že konanie
muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania podľa §
145 ods. 1 a 2 C.s.p. v prípade, že žalobca vzal účinne späť svoju žalobu, je v zásade žalobca povinný
nahradiť trovy konania protistrane, nakoľko späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. Pri
posudzovaní zavinenia výraz \"zavinenie\" nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale
vo  vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie strany sporu a dôsledkom je vznik trov
druhého účastníka. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v čase späťvzatia žaloby voči žalovanému
1/ nebol dosiahnutý účel žaloby, keďže žalovaný 1/  neplnil žalobcovi žalobou požadovaný nárok, t.j.
z uvedeného vyplýva, že príčinou späťvzatia bolo správanie sa žalobcu, ktorý v konečnom dôsledku
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť.

22. Vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému 1/ nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, odvolací súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie
o trovách konania plne zodpovedá procesnej úprave týkajúcej sa rozhodovania o trovách konania pri
zastavení konania.

23. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému 1/ a žalovanému 2/
proti žalobcovi, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktorý vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie     a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22C/309/2014", "guid": "4c24eeb5-f2b5-4f1a-8d4b-c613806d61ed:2b31bf4d-55bc-497b-b678-3a8cdb8c7163", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9046da5a-c320-4658-a0bd-a0577e8b81ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 289/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/08 z 5. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-05", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9046da5a-c320-4658-a0bd-a0577e8b81ae"}], "citovane_v": []}