Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/74/2019 z 20. 5. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. mája 2020, sp. zn. 1Cob/74/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:6117244776.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/74/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:6117244776.1 | 2020-05-20 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/51272fd7-79fe-4ac1-a23d-807a5624cc19 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:6117244776.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/74/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117244776
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6117244776.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: RAMIRENT spol.
s r.o., so sídlom Opletalova 65, 841 07 Bratislava, IČO: 17 321 484, zast. Advokátska kancelária
Lebovič, s.r.o., Tomášikova 10/B, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 289 934, proti
žalovanému: ASID a. s., Pribišova 47,841 05 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 35 952 814,
zast. Mgr. Ľudovítom Jendrálom, advokátom, Vrbovská cesta 159, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 6
935,24 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.
23Cb/127/2018-92 zo dňa 26.9.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/127/2018-92 zo dňa
26.9.2018 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.935,24 eur
spolu s príslušenstvom, ako aj paušálnu náhradu vo výške 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania s tým, že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo
dňa 27.10.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.935,24 eur spolu s
príslušenstvom a nahradil trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobca uviedol, že na základe
objednávky č. O 2016-1001 zo dňa 1.3.2016 uzatvoril ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom
zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí č. 1631000419 zo dňa 5.4.2016, na základe ktorej
žalobca prenajal žalovanému hnuteľnú vec, špecifikovanú v čl. II. zmluvy, a to stavebný výťah ON
1200 Z/ZP, výrobné č. stroja 12025700467 so sadzbou nájomného 870 eur/mesiac bez DPH. Prevzatie
predmetu nájmu potvrdil žalovaný v zmysle čl. IV. zmluvy č. 1631000419 svojim podpisom na zmluve.
Žalovaný sa v zmysle čl. II zmluvy č. 1631000419 zaviazal žalobcovi platiť za užívanie predmetu nájmu
dohodnuté nájomné. Za poskytnuté plnenie bola žalovanému vystavená faktúra č. 3016310744 splatná
dňa 14.9.2016 na úhradu sumy 1.044 eur, č. 3016310866 splatná dňa 14.10.2016 na úhradu sumy
1.044 eur, č. 3016310986 splatná dňa 14.11.2016 na úhradu sumy 1.044 eur, č. 3016311142 splatná
dňa 14.12.2016 na úhradu sumy 1.044 eur, č. 3016311211 splatná dňa 14.1.2017 na úhradu sumy
741,24 eur, č. 3017310057 splatná dňa 14.2.2017 na úhradu sumy 1.044 eur, č. 3017310113 splatná
dňa 14.3.2017 na úhradu sumy 1.044 eur, č. 3517310128 splatná dňa 24.3.2017 na úhradu sumy 330
eur a č. 3017310129 splatná dňa 24.3.2017 na úhradu sumy 156 eur, takže výška splatného záväzku



žalovaného pozostáva zo sumy 6.935,24 eur. Pri uzatvorení zmluvy žalovaný prenechal žalobcovi
zábezpeku vo výške 1.600 eur. Podľa čl. II predmetnej zmluvy nájomca prenechal prenajímateľovi
zábezpeku a zároveň súhlasil a týmto splnomocnil prenajímateľa najmä v prípade poškodenia, straty,
zničenia alebo pohľadávky vzniknutej zo zmluvy na jej započítanie podľa ust. § 580 Občianskeho
zákonníka voči vzniknutej škode alebo pohľadávke, a to bezodkladne v plnej výške zábezpeky. Žalobca
časť prenechanej zábezpeky vo výške 1.044 eur započítal voči pohľadávke vzniknutej z neuhradenej
faktúry č. 3016310663 a časť prenechanej zábezpeky vo výške 556 eur započítal voči pohľadávke
vzniknutej z neuhradenej faktúry č. 3016310744.

3. Žalovaný nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu s odôvodnením, že predmetné faktúry boli
žalovanému doručené, žalovaný faktúry odložil a uschoval s tým, že ich vráti žalobcovi ako vystavené
neoprávnene. Zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí č. 1631000419 podpísala za žalovaného
osoba, ktorá k tomu nebola oprávnená. Súčasťou zmluvy sú Základné podmienky podnikateľského
nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva, ktoré boli podpísané neskôr, ako vznikol nájom podľa
zmluvy. Z toho dôvodu nemôžu byť Základné podmienky súčasťou zmluvy a zmluvný vzťah medzi
stranami sa nimi nemôže riadiť. Žalovaný neužíval predmet nájmu po celý čas, za ktorý mu žalobca
fakturoval nájomné. Žalovaný vyzýval žalobcu k prevzatiu premetu nájmu dávno pred dátumom, ktorý je
uvedený na zmluve ako dátum ukončenia nájmu, takže predmetné faktúry sú vystavené neoprávnene.
Žalovaný prenajatý stavebný výťah neužíval počas celej doby, za ktorú žalobca vyfakturoval nájomné.
Predmetný výťah bol dodaný na stavbu Muškátová 1 - 3 v Pezinku, ktorej stavebníkom nebol žalovaný,
ale spoločnosť BH SM, s.r.o.

4. Žalobca uviedol že žalovaný vložil zábezpeku priamo na bankový účet žalobcu s popisom transakcie
„Kaucia ASID“, pričom zábezpeku na bankový účet žalobcu vložila p. O. O., ktorá v období od
4.6.2014 do 19.9.2017 vykonávala funkcie člena dozornej rady žalovaného. Zo strany žalovaného
taktiež došlo k úhrade faktúr č. 3016310275, č. 3016310421 a č. 3016310521, vystavených na základe
poskytnutého plnenia vyplývajúceho zo zmluvy č. 1631000419. Pre účinnosť základných podmienok
podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva sa nevyžaduje, aby boli žalovaným
podpísané. Ich účinnosť vyplýva priamo z čl. IV samotnej zmluvy. Osobitné a záverečné ustanovenia
zmluvy č. 1631000419, kde je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú základné podmienky.
Nájomca svojim podpisom potvrdzuje, že si základné podmienky prečítal, ich obsahu porozumel a
vyslovuje s nimi súhlas. Žalovaný nevyzval žalobcu ku skoršej demontáži predmetu nájmu a ukončeniu
nájmu, ale naopak, žalobcu žiadal o strpenie s prísľubom úhrady nezaplatených faktúr. Predložená
emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným zároveň potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný mal
predmet nájmu v dočasnom užívaní vo februári 2017, a teda faktúry, vystavené na základe poskytnutého
plnenia vyplývajúceho zo zmluvy č. 1631000419, boli žalobcom vystavené oprávnene. Ohľadom tvrdenia
žalovaného, že zmluva bola podpísaná neoprávnenou osobou za žalovaného žalobca poukázal na
znenie ust. § 13 a § 15 Obchodného zákonníka.

5. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí najmä na §§ 13 ods. 1, 15 ods.1 ods. 2 Obch. zák., § 16
Obch. zák., § 261 ods. 1, ods. 8, ods. 9 Obch. zák., § 40 ods.3 , § 43a ods. 1 Obč. zák., § 43c ods. 1
Obč. zák., § 44 ods. 1 Obč. zák., § 46 ods. 2 Obč. zák., § 663 Obč. zák., § 671 ods. 1 Obč. zák., § 324
ods. 1 Obch. zák., § 340a ods. 1 Obch. zák.

6. Prvoinštančný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a
žalovaným vznikol podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. zák. obchodný záväzkový vzťah na základe zmluvy
o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ku ktorej
uzatvoreniu podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo konaním žalovaného - podpísaním
predmetnej zmluvy dňa 5.4.2016. Obranu žalovaného, že zmluvu podpísala za žalobcu neoprávnená
osoba súd považoval za účelovú vzhľadom k tomu, že bolo v konaní preukázané z vkladu sumy 1.600
eur žalovaným na účet žalobcu (čo bola zábezpeka zložená v zmysle písomnej zmluvy). Rovnako
tak súd poukázal na ust. § 13 ods. 1 veta druhá, § 15 a § 16 Obchodného zákonníka, z ktorých
vyplýva, že žalovaného zaväzuje podpis tejto zmluvy aj osobou, ktorá nemala oprávnenie v jeho mene
uzatvárať zmluvy, pričom žalovaný ani žalobcovi v čase trvania zmluvného vzťahu, ani súdu počas
konania nepreukázal, že by o takomto prekročení oprávnenia podpisujúcej osoby nevedel alebo nemohol
vedieť, navyše ak sa aj žalovaný o prípadnom prekročení oprávnenia dozvedel po podpise zmluvy,
neurobil žiadne formálne ani faktické úkony, ktorými by prejavil svoju vôľu nebyť viazaný zmluvou,
ale naopak fakticky predmet nájmu z uvedenej zmluvy prevzal a užíval, čím vlastne prejavil svoj



súhlas s podpisom uvedenej zmluvy a jej znením. K dobe nájmu súd prvej inštancie uviedol, že táto
bola dohodnutá do 28.2.2017, žalobca predmetnými faktúrami fakturoval dobu nájmu do 28.2.2017
a žalovaný preukázateľne užíval predmet nájmu za celú dobu od uzavretia zmluvy až do februára
2017, čo mal súd preukázané zo správy o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia zo dňa
8.4.2016 a zo správy z odbornej skúšky zdvíhacieho zariadenia zo dňa 8.4.2016 a najmä mailovej správy
žalovaného žalobcovi zo dňa 10.2.2017, v ktorej žalovaný žiadal žalobcu o ponechanie predmetu nájmu
na stavbe aj napriek neplateniu nájmu zo strany žalovaného.

7. K tvrdeniu žalovaného, že faktúry boli vystavené neoprávnene konajúci súd uviedol, že pokiaľ
žalovaný nesúhlasil s vystavením faktúr, mal ich žalobcovi vrátiť ako neoprávnené ihneď po prevzatí.
Tvrdenie žalovaného, že žalobca dodal predmet nájmu na stavbu, ktorej stavebníkom nebol žalovaný,
ale iný subjekt považoval konajúci súd za irelevantné, nakoľko v predmetnej zmluve medzi stranami
sporu nebolo vôbec dohodnuté, že predmet nájmu bude dodaný na stavbu, ktorej bude stavebníkom
žalovaný. Na základe zmluvného vzťahu, vzniknutého medzi žalobcom a žalovaným podpísaním
predmetnej zmluvy bolo dôležité len to, aby žalobca dodal predmet nájmu žalovanému na miesto, ktoré
si žalovaný určil a aby žalovaný za predmet nájmu a služby s tým súvisiace žalobcovi zaplatil. Súd prvej
inštancie mal za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, nakoľko žalovanému na základe písomne
uzatvorenej nájomnej zmluvy a prevzatiu predmetu nájmu do užívania vznikla podľa ust. § 671 ods.
1 Občianskeho zákonníka povinnosť platiť dohodnuté nájomné, avšak žalovaný túto svoju povinnosť
nesplnil, a preto ho súd zaviazal na úhradu dlžného nájomného v sume 6.935,24 eur za obdobie od
15.9.2016 do 1.3.2017 spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne v zmysle žalobcovho nároku
i keď si zmluvné strany dohodli výšku úroku z omeškania na 0,05 % denne, teda 18, 25 % ročne, ale
súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania v požadovanej výške nakoľko bol viazaný žalobným
návrhom. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal
žalobcovi, ktorý mal plný úspech nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej súd rozhodne podľa ust.
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v zmysle § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie podľa odôvodnenia rozsudku mal za to, že
zmluva zo dňa 5.4.2016 bola v písomnej forme spolu s jej základnými podmienkami uzavretá písomne.
Toto zistenie súdu považoval žalovaný za nesprávne, pretože základné podmienky sú podpísané zo
strany žalovaného neskôr, až 7.4.2016, teda zmluva nebola uzavretá spolu s nimi. Základné podmienky
neboli ani súčasťou zmluvy, neboli so zmluvou pevne spojené, inak by boli žalovaným podpísané
zároveň so zmluvou. Došlo tak k neurčitosti právneho úkonu, čo má za následok to, že ustanovenia
základných podmienok nemožno v spore použiť a z nich vychádzať. S touto podstatnou skutočnosťou sa
súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezaoberal, v rozsudku k nej nezaujal žiadne stanovisko, nevyslovil
žiadny právny názor. Súd prvej inštancie preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov v plnom rozsahu.

9. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podľa čl. IV zmluvy základné podmienky tvoria
nedeliteľnú súčasť zmluvy a „nájomca svojim podpisom potvrdzuje,... že si ZPNMP prečítal, ich obsahu
porozumel a vyslovuje s nimi súhlas“. Pripojením svojho podpisu na zmluve žalovaný deklaroval, že sa
so základnými podmienkami oboznámil, porozumel im a vyjadril s nimi súhlas. Z vyššie uvedeného je
zrejmé, že na platnosť základných podmienok sa nevyžaduje, aby boli podpísané, ako sa nesprávne
domnieva žalovaný. Skutočnosť, že základné podmienky boli zo strany žalovaného podpísané neskôr
než zmluva, nemá vplyv na ich platnosť. Podpísaním zmluvy a základných podmienok žalovaný prejavil
svoju vôľu byť nimi viazaný a spravovať vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy týmito
podmienkami. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje žalobca napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie za vecne správny, a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil
a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v
Bratislave dňa 14.5.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania
žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.



11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný
zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný
skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a
v podrobnostiach na tento poukazuje.

14. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

15. Podľa § 273 ods. 1 Obch. zák., časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

16. Je potrebné zdôrazniť tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, že medzi sporovými stranami ako
obchodnými spoločnosťami bola dňa 5.4.2016 uzatvorená v písomnej forme zmluva o podnikateľskom
nájme hnuteľných veci podľa § 663 a nasl. Obč. zák., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj základné
podmienky. Odvolací súd konštatuje, že z článku IV. predmetnej zmluvy vyplýva, že nájomca (žalovaný)
si ZPNMP prečítal, ich obsahu porozumel a vyslovuje s nimi súhlas. Na zmluve sa nachádza podpis
nájomcu (žalovaného). Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o neurčitosti právneho
úkonu z dôvodu rozdielnych dátumov podpisov na zmluve a základných podmienkach, čo má podľa
žalovaného za následok, že základné podmienky nemožno v spore použiť a z nich vychádzať. Žalovaný
podpisom zmluvy prejavil svoju vôľu byť viazaný základnými podmienkami, ktoré tvorili prílohu k zmluve,
čo vyplýva jednoznačne z čl. IV. predmetnej zmluvy. Dátum na základných podmienkach je irelevantný
vo vzťahu k ich platnosti. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu v odvolaní podľa ktorého
skutočnosť, že základné podmienky boli podpísané neskôr než zmluva, nemá vplyv na ich platnosť.
S týmto tvrdením sa odvolací súd plne stotožňuje. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že pre platnosť a
účinnosť základných podmienok podnikateľského nájmu sa nevyžaduje, aby boli žalovaným podpísané.
Ich účinnosť vyplýva priamo z čl. IV samotnej zmluvy, ktorá bola žalovaným podpísaná. Žalovaný ani
netvrdil, že mu tieto podmienky neboli predložené, resp. že sa s nimi neoboznámil, preto námietka
žalovaného, že boli podpísané neskôr a že neboli so zmluvou pevne spojené, je z hľadiska ich platnosti
a účinnosti bez právneho významu. V ostatnom odvolací súd plne odkazuje na odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

18. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.



19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady
trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).