Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Sd/20/2015 z 30. 8. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. augusta 2021, sp. zn. 5Sd/20/2015, ECLI:SK:KSBA:2021:1015200257.2 Krajský súd Bratislava | 5Sd/20/2015 | ECLI:SK:KSBA:2021:1015200257.2 | 2021-08-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250 ods. 3 písm. q) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ce4c823-3f48-48d7-b84a-0db6d4418a69 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1015200257.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Sd/20/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200257
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1015200257.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci
navrhovateľa: B. I., narodená X.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, I., zastúpeného: JUDr. Ondrej Krempaský,
advokát, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom
29.augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
odporcu Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 5.11.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 5.11.2014 zrušuje a
vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 100 %, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Opravným prostriedkom, doručeným súdu dňa 12.2.2015 od odporcu spolu s jeho vyjadrením k
podanému opravnému prostriedku, sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia odporcu
Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 5.11.2014 (napadnuté rozhodnutie), ktorým odporca rozhodol o jej
žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 8.9.2014 tak, túto žiadosť zamietol.
2. Opravný prostriedok navrhovateľka odôvodnila tým, že namietala dobu započítaného obdobia
dôchodkového poistenia, keď jej odporca na účely rozhodnutia o starobnom dôchodku nezohľadnil
dobu štúdia, dobu evidencií nezamestnaných a dobu civilného zamestnania. Bola toho názoru, že bola
poistená oveľa dlhšiu dobu pred rozdelením oboch systémov, ako jej priznal odporca.
3. Odporca sa k podanému opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 10.2.2015 tak, že zotrval
na správnosti napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo
dňa 5.8.2014 vyplýva, že navrhovateľke bol priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998
Z.z., na účely ktorého bola navrhovateľke zohľadnená doba služobného pomeru od 1.10.1971 do
31.7.1999, t.j. 27 rokov a 304 dní, pričom doba služobného pomeru nebola zaradená ani do I. ani do
II. pracovnej kategórie. Vzhľadom na uvedené, t.j., že navrhovateľka vykonávala štátnu službu v III.
pracovnej kategórii, ustanovenie § 274 zákona sa na ňu nevzťahuje a z rovnakého dôvodu nie je možné
u nej postupovať podľa čl. 33 Dohovoru č. 128. Vzhľadom na tieto skutočnosti odporca žiadal, aby súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
4. Pretože opravný prostriedok navrhovateľky nebol dostatočne určitý, súd výzvou zo dňa 24.2.2021
vyzval navrhovateľku, aby v lehote 30 dní doplnila podaný opravný prostriedok o špecifikáciu dôb,
ktorých nezapočítanie namieta, vrátane prislúchajúcej špecifikácie zamestnania alebo štúdia, ku ktorým
sa tieto doby vzťahujú.
5. Na výzvu súdu reagovala navrhovateľka podaním zo dňa 2.3.2021 tak, že namietala nezapočítanie
doby štátnej služby, za ktorú jej bol priznaný výsluhový príspevok. Na podporu svojej argumentácie
navrhovateľka poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7So/138/2011. Bola toho názoru, že rozsiahla



judikatúra súdov dospela k záveru, že vylúčenie doby hodnotenej pri priznaní výsluhového dôchodku nie
je v súlade s právnymi predpismi a je v rozpore aj s rozsudkami NS SR, v ktorých sú posudzované totožné
veci s vecou navrhovateľky. V súlade s judikatúrou NS SR mal odporca pri rozhodovaní o jej starobnom
dôchodku brať do úvahy dobu poistenia v oboch systémoch. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala
na rozhodnutia NS SR č.k. 19Sd/292/2013-21 zo dňa 18.2.2014, rozhodnutie NS SR sp. zn. 9So/15/2016
zo dňa 28.2.2018, rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, rozhodnutie NS SR sp.
zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2018 (R 55/2011). Napadnuté rozhodnutie podľa navrhovateľky nemá
oporu v dlhodobo ustálenej rozhodovacej činnosti NS SR.
6. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.
7. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, nasledovné:
8. Rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 5.11.2014 žalovaný rozhodol o žiadosti navrhovateľky
o starobný dôchodok zo dňa 8.9.2014 tak, že túto žiadosť zamietol podľa § 65 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dôvodom zamietnutia žiadosti navrhovateľky
bolo to, že navrhovateľka nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, keď do dovŕšenia
dôchodkového veku dňa 7.11.2011 získala celkom 4.748 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 13
rokov a 3 dni obdobia dôchodkového poistenia.
9. Podľa rozhodnutia Úradu vlády SR zo dňa 2.9.1999 bol navrhovateľke priznaný výsluhový príspevok
vo výške 10.678,- Sk mesačne.
10. Podľa Potvrdenia Colného riaditeľstva SR zo dňa 22.9.1999 sa navrhovateľke ku dňu skončenia jej
služobného pomeru započítalo 27 rokov a 304 dní celkovej praxe.
11. Podľa Potvrdenia o zamestnaní, vydaného Colným riaditeľstvom SR dňa 30.7.1999 navrhovateľka
nevykonávala štátnu službu v I. ani v II. pracovnej kategórii.
12. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP), ak nie je ďalej
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. Podľa § 250f ods. 2 OSP, súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez
nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa
účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.
14. Súd podľa § 250f ods. 2 OSP vyzval oboch účastníkov konania, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez
nariadenia pojednávania Súd súčasne k výzve súdu pripojil doložku, že ak sa dotknutý účastník k výzve
súdu nevyjadrí, súd bude podľa rovnakého zákonného ustanovenia predpokladať, že voči prejednaniu
veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky. Na výzvu súdu reagoval odporca, ktorý oznámil súdu,
že súhlasí s tým, aby vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania. Navrhovateľka sa k výzve
súdu nevyjadrila v lehote určenej súdom, preto bola naplnená zákonná domnienka, podľa ktorej súd
predpokladá, že navrhovateľka voči prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nenamietala.

Skutkové a právne závery správneho súdu
15. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP), ak nie je ďalej
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
17. Pretože predmetom konania je rozhodovanie o riadnom opravnom prostriedku, ktoré je systematicky
zaradené do tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, podľa § 492 ods. 1 SSP sa toto
konanie dokončí podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
18. Medzi účastníkmi konania bola sporná nasledujúca otázka a to, či
- či sa doba štátnej služby navrhovateľky, ktorá jej bola zohľadnená na účely výsluhového príspevku má
zohľadňovať na účely rozhodovania o starobnom dôchodku navrhovateľky, a to vo vzťahu k obdobiu,
počas ktorého navrhovateľka resp. jej zamestnávateľ platili odvody do všeobecného systému sociálneho
poistenia (právna otázka).
19. K uvedenému súd poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR.
20. Zo všetkých rozhodnutí NS SR súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia sp. zn. 9So/15/2016 zo
dňa 28. februára 2018:
21. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov
jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia
(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje nároky
poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby



poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku
jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy používané v
osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok
dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú
dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu
starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia
v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov,
sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových
dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia,
ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z. z.), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný,
sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov
by tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádzalo k diskriminácii poistencov
osobitného systému, lebo odporca by im niektoré doby poistenia nehodnotil vôbec, alebo by im ich
hodnotenie odsúval a menil podmienky alebo odnímal výhody poskytované poistencom v osobitnom
systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov
v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo
k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému,
nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúce zachovanie nárokov
vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Podľa čl. 39 Ústavy
Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným
je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie
bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému
dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. V zmysle konštantnej
judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, uverejnený
pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2013) priznanie výsluhového dôchodku
podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta
a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č.
461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 2
zákona č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny názor
vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že:
„Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)
je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely
výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného
dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe
služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená
je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33
ods. 2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného
dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Len výkladom
relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej
republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od
dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má
na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej
judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok
zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu
a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii
zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na
zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku
starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo
zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Daná judikatúra
Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu
služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej
vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného
systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia
dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Z uvedených dôvodov odvolací súd



rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správny.
22. Podľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na
rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok
a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky.
23. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
24. Z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že odporca bol pri rozhodovaní o starobnom dôchodku
povinný zohľadniť aj dobu služobného pomeru, za ktorý vznikol navrhovateľke nárok na výsluhový
príspevok. Správne preto odporca mal postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. a najprv
vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by navrhovateľke patrila, ak by jej bola na účely starobného
dôchodku zohľadnená aj doba služby, za ktorú jej vznikol nárok na výsluhový príspevok. Pretože
výsluhový príspevok má po dovŕšení dôchodkového veku charakter dávky v starobe mal potom odporca
vypočítaný starobný dôchodok krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby
colníka, rozhodujúcich pre priznanie výsluhového príspevku.
25. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom, policajtom
a colníkom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby a táto kategória
poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená
v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku. Odlišným
postupom odporcu by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v
žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Osobitný systém sociálneho
zabezpečenia policajtov, vojakov a colníkov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také
starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili
celú dobu poistenia poistenca.
26. Pretože odporca pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok vyššie uvedeným
spôsobom nepostupoval, keď pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok
nepostupoval podľa Dohovoru č. 128, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je
potrebné podľa § 250q ods. 3 OSP zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.
27. Podľa § 250q ods. 3 OSP, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany
zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní
rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili
okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
28. Podľa § 250r OSP, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom
prejednaní viazaný právnym názorom súdu.
29. Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľky o starobný
dôchodok a to v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR, citovanou v tomto rozhodnutí a pri rozhodovaní
postupovať vyššie uvedeným spôsobom (ods. 24 tohto rozhodnutia).
30. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému
prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu
zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež
rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného
zreteľa.
31. Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto
určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., a navrhovateľke, ktorá bol
v konaní úspešná v celom rozsahu priznal právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
Výšku trov konania súd vyjadril v súlade s § 151 ods. 7 O.s.p.

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.



Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 ods. 1, O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)
Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti
rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov
uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú
prípustné. (§ 250s O.s.p.)