{"guid": "a6b7fdec-6833-48ff-bd9f-bffdf59143a4:86f6e34f-b133-41e6-bd76-85625eb94fee", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1016200055.3", "spisova_znacka": "5Sd/6/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Sd/6/2016 z 29. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júna 2021, sp. zn. 5Sd/6/2016, ECLI:SK:KSBA:2021:1016200055.3", "identifikacne_cislo": "1016200055", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2021-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-3", "nazov": "§ 250q ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/86f6e34f-b133-41e6-bd76-85625eb94fee", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1016200055.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1016200055.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1016200055.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Sd/6/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200055
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1016200055.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci navrhovateľa:
I. P. R. F. Z. D. E. W. M., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXXX/X, XXX XX V., zastúpeného advokátskou
kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29.augusta 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2015, zmenové rozhodnutie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 27.11.2015 a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2016 a vec vracia
odporkyni na ďalšie konanie.

II. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č.k. 5Sd/6/2016-148 zo dňa 24.10.2018 tunajší  súd potvrdil  rozhodnutia odporkyne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2015 v spojení so zmenovými rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 27.11.2015 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2016   a  účastníkom konania náhradu trov
konania nepriznal. Dospel k záveru, že posudkoví lekári pobočky Sociálnej poisťovne v Trenčíne,  ako
i ústredia Sociálnej poisťovne v Bratislave, v lekárskych posudkoch zohľadnili všetky navrhovateľom
uvádzané zdravotné ťažkosti, vysporiadali sa s aktuálnymi lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v
zdravotnej dokumentácii navrhovateľa, sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené,  bez rozporov
medzi ich závermi a zisteným skutkovým stavom a neboli spochybnené ani v súdnom konaní.
Odporkyňa pri priznaní invalidného dôchodku navrhovateľa a jeho výpočte nepochybila, postupovala
podľa zodpovedajúcich zákonných ustanovení a to aj pri stanovení skutočnosti, že navrhovateľovi
vznikla invalidita pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka (§ 70 ods. 2 ZSP) a
nárok na dôchodok vzniká najskôr dovŕšením 18 rokov veku. Súd tiež poukázal na účinnosť zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), od 01.07.2016, podľa ktorého je o opravných
prostriedkoch voči prvostupňovým rozhodnutiam oprávnený rozhodovať generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne a teda nové lekárske správy, ktoré by navrhovateľ predložil súdu na pojednávaní dňa
24.10.2018, by boli za účelom opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu a vydania rozhodnutia
postúpené odporkyni.

V odvolaní, ktoré proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ, namietol v prvom rade procesný postup
Krajského súdu v Trenčíne a aj Krajského súdu v Bratislave, a to vo vzťahu k ich miestnej príslušnosti.
Krajskému súdu v Bratislave vytkol odňatie mu možnosti konať pred súdom, nakoľko konať vo veci
začal Krajský súd v Trenčíne a tomuto súdu bolo na základe jeho odvolania proti uzneseniu č.k.
15Sd/170/2015-36 zo dňa 21.12.2015, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS



SR“) sp.zn. 10So/23/2016 zo dňa 15.03.2017 vec vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave
teda nebol vo veci príslušný konať. Krajskému súdu v Bratislave v tejto súvislosti vytkol aj konanie
bez jeho prítomnosti ako i bez prítomnosti jeho právnej zástupkyne, poverenej  zastupovaním len v
jednej tretine konania a teda súd nemohol argumentovať tým, že svoju neúčasť na pojednávaní riadne
neospravedlnila a naviac konal s nekompletným súdnym spisom. Namietol posúdenie jeho zdravotného
stavu vo vzťahu k  dátumu vzniku invalidity s tým, že napadnutému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
predchádzalo vydanie štyroch rozporných lekárskych správ a odborných posudkov posudkových lekárov
sociálneho poistenia zo dňa 12.05.2015, 31.08.2015, 17.09.2015 a 12.11.2015, ktoré obsahujú rôzne
závery v otázke rozhodujúceho zdravotného postihnutia odôvodňujúceho invaliditu,  v otázke ostatných
ochorení ako i  v otázke dátumu vzniku invalidity, ktorá bola určená celkovo troma rôznymi dátumami,
pričom súd uviedol, že nezistil rozpor medzi závermi posudkových lekárov.

Ku konštatovaniu súdu, že jeho právna zástupkyňa do termínu pojednávania nepredložila žiadne
aktuálne lekárske správy, poukázal na lekársku správu jeho dlhoročného ošetrujúceho lekára MUDr.
Matúša Martinku, ktorý sa v lekárskom náleze zo dňa 15.07.2016 vyjadril: „Ochorenie je trvalého
charakteru a nedá sa očakávať zlepšenie do budúcnosti, pracovný potenciál je výrazne znížený, je
neschopný adaptácie na zmeny sociálneho prostredia, nutná je plná invalidizácia, nie je schopný sa
zamestnať.“ Toto vyjadrenie sa nachádza v súdnom spise od 01.02.2017, čo je v rozpore s tvrdením
súdu v rozsudku, že by nové lekárske správy boli postúpené odporkyni za účelom opätovného posúdenia
jeho zdravotného stavu. Do pozornosti dal nezávislý lekársky posudok súdnej znalkyne z odboru
psychiatrie, MUDr. Denisy Mészárosovej, a jeho záver: „Stav posudzovaného je v zmysle aspergerovho
syndrómu trvalý, pridružené ochorenia ako sociálna fóbia a OCD vyplývajú zo základnej diagnózy a sú
podľa priloženej dokumentácie ťažko ovplyvniteľné farmakologicky.“ Vychádzajúc z tohto  znaleckého
posudku a aj vyššie spomenutého lekárskeho nálezu jeho ošetrujúceho lekára, MUDr. Matúša Martinku,
krajskému súdu vytkol, že ak by sa bol so súdnym  spisom  kvalitne oboznámil a naštudoval si ho,
vnútorne rozporne by nedôvodil, že ak sa mu zhorší zdravotný stav, opätovne má možnosť požiadať
o prehodnotenie invalidity. V nadväznosti na uvedené  poukázal aj na lekársky posudok vypracovaný
posudkovým lekárom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 04.03.2018, ktorý
vychádzal zo znaleckého posudku súdnej znalkyne MUDr. Denisy Mészárosovej zo dňa 23.10.2015,
v ktorom mu bol na základe objektívnych diagnostických záverov stanovený šiesty,  t.j. vôbec najťažší
možný stupeň ťažkého zdravotného postihnutia, s potrebou celodenného dohľadu (§ 49 ods. 12
zákona č. 448/2008 Z.z.),  s mierou funkčnej poruchy 80 %  a   bez stanovenia kontrolnej lekárskej
prehliadky. Krajskému súdu vytkol nesprávne právne posúdenie veci,  nakoľko  jeho zdravotný stav je
trvalý, ťažko ovplyvniteľný farmakologicky, s popisovanou farmakorezistenciou a aj veľmi jednoznačným
konštatovaním celkovo nepriaznivej prognózy do budúcnosti.

Ďalej, rovnako ako vo svojich opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam odporkyne  namietal dátum
vzniku invalidity, zaradenia rozhodujúceho zdravotného poistenia, stanovenie miery  poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a nariadenie kontrolnej lekárskej  prehliadky v lekárskych posudkoch
posudkových lekárov. K dátumu vzniku invalidity poznamenal, že posudkovou lekárkou MUDr. Janou
Mitanovou, mu bol dňa 12.05.2015 stanovený dátum vzniku invalidity na 26.06.2014, čo sú 2 roky
po skončení veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka a teda nesprávne je aj konštatovanie
v rozhodnutí, že dátum vzniku invalidity je pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská
dochádzka, keďže vek 16 rokov dovŕšil dňa 26.06.2012. Poukázal na rozpor medzi prvou a druhou
časťou lekárskej správy dňa 12.05.2015, kde v  prvej časti je uvedený dátum vzniku invalidity dňa
26.06.2014, avšak v druhej časti je konštatované, že invalidita vznikla „pred dovŕšením veku, kedy sa
končí povinná školská dochádzka,“ pričom invalidný dôchodok mu bol priznaný spätne,  od 26.06.2014.

Zdôrazňoval, že v opravnom prostriedku zo dňa 07.07.2015, ktorý podal proti rozhodnutiu zo dňa
11.06.2015, nenamietal dátum vzniku invalidity, ale to, že sa odporkyňa  nezaoberala jeho nárokom na
invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Zákon o sociálnom poistení (ďalej aj
„ZSP“), keďže splnil podmienky podľa ust. § 72 ods. 1 písm. a/ a  ods. 2 ZSP, teda pred vznikom invalidity
získal potrebné obdobie dôchodkového poistenia. Pri posúdení zdravotného stavu dňa 31.08.2015,  na
základe tohto opravného prostriedku,  mu posudkový lekár Sociálnej poisťovne účelovo zmenil dátum
vzniku invalidity na 31.08.2012, teda na posledný deň povinnej školskej dochádzky, čím svojvoľne konal
mimo rozsah jeho opravného prostriedku a jeho odvolacou námietkou sa vôbec nezaoberal.  Na treťom
posúdení  jeho zdravotného stavu, dňa 17.09.2015,  posudkový lekár Sociálnej poisťovne znovu  zmenil
dátum vzniku invalidity a určil ho až na 31.08.2015, kedy mal 19 rokov a 2 mesiace. Potom sa odporkyňa



konečne zaoberala aj jeho nárokom na invalidný dôchodok a vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X-
C. a  č. XXX XXX XXXX X-C.,  obe zo dňa 12.11.2015, voči ktorým opravný prostriedok nepodal. Toho
istého dňa však došlo k štvrtému posúdeniu jeho zdravotného stavu,  posudkovým lekárom Sociálnej
poisťovne, v ktorom došlo k opätovnej zmene dátumu vzniku invalidity tak, že: „invalidita vznikla pred
dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka.“

Proti rozsudku tunajšieho súdu,  č.k.  5Sd/6/2016-148 zo dňa 24.10.2018, podala súčasne s
navrhovateľom  odvolanie aj jeho právna zástupkyňa,  a to z odvolacích dôvodov podľa ust. § 205
písm. a/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.. Zdôraznila procesnú vadu odňatia možnosti navrhovateľa konať pred
súdom   a to nevyhovením jeho žiadosti o odročenie pojednávania na základe dočasnej PN a druhotne
aj neuznaním žiadosti o odročenie pojednávania z jej  strany. K hmotno-právnym okolnostiam veci
poukázala na citáciu námietok navrhovateľa zo strany súdu, s ktorými sa však žiadnym spôsobom
nevysporiadal, ani sa k nim nevyjadril, z čoho nie je ani zrejmé, ako mohol všetky rozhodnutia a  lekárske
posudky posudkových lekárov v danej veci považovať za správne, najmä, ak každý lekársky posudok
obsahuje iný záver. Rovnako ako navrhovateľ  sa vyjadrila k odlišnosti  jednotlivých lekárskych posudkov,
pričom poukázala na lekársky posudok zo dňa 12.05.2015, ktorý obsahuje dva rôzne termíny určenia
vzniku invalidity a táto chyba nebola odstránená ani v rozhodnutí o opravnom prostriedku,  zrejme
z dôvodu účelového vyhnutia sa plateniu vyššieho invalidného dôchodku zo strany odporkyne.  Pri
opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa  posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne,  v
konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 11.06.2015, došlo k zmene dátumu
vzniku invalidity z pôvodne stanoveného dňa 26.06.2014 na 31.08.2012. Túto zmenu považovala za
účelovú pre absolútnu nepravdepodobnosť stať sa invalidným práve v posledný deň povinnej školskej
dochádzky. Zdôraznila, že navrhovateľ v opravnom prostriedku zo dňa 07.07.2015, posudkovou lekárkou
určený dátum vzniku invalidity, dňa  26.06.2014,  nenamietal, namietal skutočnosť, že odporkyňa sa
nezaoberala jeho právnym nárokom na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1 ZSP. Pred týmto
dátumom bol totiž povinne dôchodkovo poistený, čím v zmysle ust. § 72 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 ZSP,
splnil všetky zákonné podmienky pre právny nárok na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1 ZSP.
Odporkyňa mala v konaní o opravnom prostriedku len odstrániť vadu v písaní, ktorá sa vyskytla v druhej
časti lekárskeho posudku  zo dňa 12.05.2015. Konaniu posudkového lekára vytkla účelové stanovenie
invalidity na deň 31.08.2012, lživé tvrdenia o neužívaní liekov navrhovateľom a takisto odmietnutie
zaprotokolovať nové lekárske správy, ktoré na tomto pojednávaní navrhovateľ predložil. Dňa 17.09.2015
došlo na ďalšom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa k novej zmene dátumu vzniku invalidity na
deň 31.08.2015, teda po 19. roku veku.

Právna zástupkyňa uviedla, že odporkyňa sa v zmenovom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X - I a č. XXX
XXX XXXX X - II už správne zaoberala aj  právnym nárokom navrhovateľa na invalidný dôchodok a
rozhodla, že zatiaľ mu bude vyplácať podľa ust. §  70 ods. 2 ZSP invalidný dôchodok z mladosti.  V ten istý
deň,  12.11.2015,  dala vypracovať v poradí už štvrtým posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ďalší
lekársky posudok, v ktorom určil dátum vzniku invalidity „pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná
školská dochádzka“ a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“)
na 60%. So závermi tohto posudku sa stotožnil aj konajúci súd, pričom  práve táto skutočnosť bola
hlavným odvolacím dôvodom, v ktorom navrhovateľ označil lekársky posudok za účelový, svojvoľný,
nezohľadňujúci objektívne skutočnosti, jeho zdravotný stav a naviac  sú v ňom  uvedené zjavné
nepravdy,  ako napr. že letel sám lietadlom do Londýna, bol aj v Amerike, čo je vzhľadom na jeho
odkázanosť na celodennú starostlivosť absolútny  výmysel. Za nutné považoval vyhotoviť nový lekársky
posudok, objektívne nezávislým lekárom a nie posudkovým lekárom odporkyne. Právna zástupkyňa tiež
poukázala na lekársky posudok posudkového lekára ÚPSVaR Bratislava zo dňa 04.03.2018, v ktorom
je konštatovaná odkázanosť navrhovateľa na celodennú pomoc,  VI. stupeň   ťažkého zdravotného
postihnutia a  miera funkčnej poruchy v rozsahu 80% (najťažší možný stupeň zdravotného postihnutia
podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z.),  ktorá  nekorešponduje s MPSVZČ 60% a už vôbec nie
s činnosťami uvádzanými v lekárskom posudku zo dňa 12.11.2015. Rovnako poukázala na lekársku
správu ošetrujúceho lekára zo dňa 15.07.2016, podľa ktorej jeho ochorenie je trvalého charakteru,
zlepšenie do budúcnosti sa nedá očakávať, nutná je plná invalidita, pričom  navrhovateľ nie je schopný sa
zamestnať. V súvislosti s uvedenými lekárskymi posudkami namietla vnútornú rozpornosť a opomenutie
reálneho stavu veci v konštatovaní krajského súdu, že navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku
predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,  a  tiež mu vytkla, že dve rozhodnutia správneho orgánu,  a
to zo dňa 11.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 27.11.2015,  nemôže preskúmať



podľa podkladov nového rozhodnutia zo dňa 01.02.2016, ktorého podkladom bol lekársky posudok zo
dňa 12.11.2015, nakoľko predchádzajúce dve rozhodnutia sú založené na úplne iných posudkových
základoch a je voči každému z nich potrebné konať samostatne.

V súvislosti so stanovením vzniku invalidity poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 9So/127/2009 zo dňa
27.01.2010, na stanovisko Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zo dňa 10.07.2017,
rozsudok krajského súdu č.k.  5Sd/6/2016-148 zo dňa 24.10.2018 žiadala zmeniť a zrušiť napadnuté
rozhodnutia odporkyne a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Súčasne si uplatnila právo na
náhradu trov konania.

Vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.02.2019 odporkyňa  spochybnila opodstatnenosť odvolacích
dôvodov navrhovateľa, s poukazom na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
jeho následkov posudkovými lekármi sociálneho poistenia, na spochybnenie posudkov ktorých v
odvolacom konaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali ich úplnosť, objektivitu,
presvedčivosť a prijatý záver. Zdôraznila, že skutkové okolnosti rozsahu jeho zdravotného poškodenia
boli posudkovými lekármi sociálneho poistenia riadne ozrejmené a dostatočne podložené odbornými
vyšetreniami, nálezmi a aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo
svojich záveroch sa zhodujú, na základe čoho nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Z uvedených
dôvodov navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Dňa 16.05.2019 doručil navrhovateľ Najvyššiemu súdu SR vyjadrenie k tomuto vyjadreniu odporkyne.
Uviedol, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nie sú jediní oprávnení posudzovať dlhodobo
nepriaznivý stav v konaní o nárokoch na invalidné dôchodky ale rovnakú kompetenciu majú aj súdni
znalci, čo podporil rozsudkami  NS SR sp.zn. 1So/109/2003 zo dňa 24.09.2003, sp.zn. 1So/10/2005
zo dňa 28.03.2006, sp.zn. 1Sdo/14/2005 zo dňa 30.05.2006, sp.zn. 1Sdo/21/2005 zo dňa 30.05.2006
a na nález ÚS ČR III. ÚS 4160/16 zo dňa 06.03.2018. V súvislosti s konštatovaním odporkyne, že
okolnosti týkajúce sa rozsahu jeho zdravotného poškodenia sú bez nejasností a vnútorných rozporov a
vo svojich záveroch sa zhodujú, poukázal na odborné posudky štyroch rôznych posudkových lekárov so
stanovením troch rôznych dátumov vzniku invalidity, a to v priebehu polroka a aj  stanovisko komisárky
pre osoby so zdravotným postihnutím. Ďalej poznamenal, že jeho zdravotný stav sa nezhoršil, je stále
rovnaký, jeho ochorenie je v konečnom štádiu a posudkový záver posudkových lekárov je nesprávny,
pretože je  výrazne podhodnotený. V ďalšom opäť opísal posudzovanie jeho zdravotného stavu na
všetkých konaniach, kde na každom bol určený iný dátum vzniku invalidity.

NS SR uznesením sp.zn. 10 So /1/2019 zo dňa 22.05.2019 rozsudok Krajského súdu v Bratislave,  č. k.
5Sd/6/2016-148 zo dňa 24.10.2018   zrušil a vec mu   vrátil na ďalšie konanie. Stotožnil sa  s námietkou
navrhovateľa  o  jeho  nepreskúmateľnosti  pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia,
v ktorom sa súd dostatočne nevysporiadal ani s námietkami uvedenými v podaní navrhovateľa zo dňa
04.03.2016. Konštatoval, že krajský súd síce v odôvodnení rozsudku spomenul  navrhovateľov nesúhlas
s určením  vzniku invalidity pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, s
poukazom na rozdielnosť a rozporuplnosť vypracovaných odborných lekárskych posudkov a aj námietku
určenia  rozhodujúceho zdravotného postihnutia (nemal to byť Aspergerov syndróm, ale sociálna fóbia
F 40.1) a tiež určenia  miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,  ani s jednou z týchto
námietok sa však konkrétne nevysporiadal, obmedzil sa len  na konštatovanie, že závery posudkových
lekárov sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a že nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným
skutočným stavom, čo  nemožno bez ďalšieho akceptovať. Vychádzajúc z rozporov a rozdielností medzi
jednotlivými lekárskymi posudkami, vypracovanými v dňoch  15.05.2015 a 31.08.2015  posudkovými
lekármi pobočky Sociálnej poisťovne v Trenčíne  a v dňoch  17.09.2015 a 12.11.2015 posudkovými
lekármi ústredia Sociálnej poisťovne v Bratislave,  so štyrmi rôznymi dátumami vzniku invalidity, dňa
26.06.2014, 31.08.2012, 31.08.2015 a napokon „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská
dochádzka,“ rozdielnym určením  rozhodujúceho  zdravotného  postihnutia, a tým aj pomeru MPSVZČ
vo vzťahu k rozhodujúcemu   zdravotnému   postihnutiu, ktoré bolo v prípade troch zdravotných posudkov
určené podľa kapitoly V, ods. 4 písm. b/ na dolnej hranici percentuálneho rozpätia  60% - 70% a v
prípade posledného posudku posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.11.2015 bolo
určené podľa kapitoly V, ods. 2 písm. b/ na 50 % z percentuálneho rozpätia 50% - 80%, s navýšením
10%  na iné zdravotné postihnutia,  NS SR konštatoval, že vyhodnotiť tieto závery odporkyne ako
„odborné, presvedčivé a náležite zdôvodnené“ nie je nijako možné a záver krajského súdu o zákonnosti
preskúmavaných rozhodnutí odporkyne označil za predčasný.



Napadnutý rozsudok preto podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/   O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a s § 250ja ods. 3 veta  druhá  O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2
O.s.p.) s tým, že je namieste nariadiť znalecké dokazovanie s cieľom skutočne posúdiť zdravotný stav
navrhovateľa, aj s prihliadnutím na v spise založené lekárske správy jeho ošetrujúcich lekárov, napr.
MUDr. Martinka Matúša z 15.07.2016, ktorý konštatoval, že „ochorenie je trvalého charakteru a nedá
sa očakávať zlepšenie do budúcnosti, pracovný potenciál je výrazne znížený, neschopný adaptácie na
zmeny sociálneho prostredia, nutná je plná invalidizácia, nie je schopný sa zamestnať,“  ale aj lekársku
správu posudkového lekára MUDr. Petra Juračiča, aj keď išlo o posúdenie odkázanosti navrhovateľa
v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Krajský súd  v Bratislave ako vecne a miestne  príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.)
podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších
právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo  preskúmal
postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach
dôvodov odvolania,  keďže sa nejednalo o vec,  v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo
spôsobom  uvedeným v ust. § 250f,  nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom na základe oboznámenia sa
s  pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom
administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul  účastníkov konania
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2015, zmenové
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2015 a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
01.02.2016 je potrebné podľa ust.  § 250q veta prvá, podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ a d/  zrušiť a vec
vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Podľa § 491 ods. 1, 2  druhá veta Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej aj  „SSP“), ak nie
je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa § 492 ods. 1   Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,  sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 70 ods. 1  zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj  „ZSP“), poistenec má nárok
na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72
a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia,   fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala
invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov
veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského
štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Z ust. § 71 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou
o viac ako  40%. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden
rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo
zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia,
jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa
na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách,  podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré
je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného  stavu a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles  pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné



postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných
postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách,
v  prílohe č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.  (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP).

Podľa § 72 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., počet rokov dôchodkového poistenia na
vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok. Počet rokov
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom
invalidity.

Podľa § 73 ods. 5  zákona č. 461/2003 Z.z., suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov,
ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený
menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného
podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového
poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods.
3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie
od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí
odsek 3 druhá veta rovnako.

Podľa odseku 6  cit. ustanovenia, suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý
nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej
ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa §
142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia
a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých
celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tohto poistenca vykonávať
zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu
vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný
dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a
štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

Podľa § 63  ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej
dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych
rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento
zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú
na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta nahor.

Podľa § 142   ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj
dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba

a/ mala prerušené poistenie podľa § 26,
b/ bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d),
c/ bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo
d/ sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení
16 rokov veku.

Z ust. § 195 ods. 1 a 2 ZSP,  vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať
pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať
potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne z jej činnosti.



Podľa § 196 ods. 1 ZSP,  dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

Z  ods. 1až  4 ust. § 209 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva
písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

Na odvolacie námietky navrhovateľa  proti rozhodnutiu tunajšieho súdu č.k. 5Sd/6/2016-148 zo dňa
24.10.2018, ktorými  namietal odňatie veci zákonnému sudcovi v súvislosti so zmenou jeho bydliska
v priebehu konania, čo malo za následok,  že odporkyňa jeho opravný prostriedok proti prvému
rozhodnutiu predložila Krajskému súdu v Trenčíne (konanie bolo vedené pod sp. zn. 15Sd/170/2015), ale
opravné prostriedky proti ďalším dvom súvisiacim rozhodnutiam  predložila Krajskému súdu v Bratislave
(konanie vedené pod sp. zn. 5Sd/6/2016), dal odpoveď NS SR vo svojom uznesení sp.zn. 10 So/1/2019
zo dňa 22.05.2019 konštatovaním, všetky tri rozhodnutia spolu súvisia, keďže riešia jeho invalidný
dôchodok a teda nie je možné, aby o nich prebiehali dve samostatné konania na rôznych súdoch.
Krajský súd v Trenčíne  po vyslovení  svojej  miestnej  nepríslušnosti  vec postúpil uznesením sp. zn.
15Sd/170/2015 zo dňa 20.06.2017  Krajskému súdu v Bratislave, ktorý ju bez rozhodnutia o spojení vecí
viedol pod sp. zn. 5Sd/6/2016. Odvolací súd poukázal na žiadosť  právnej  zástupkyne  v oznámení  zo
dňa 06.03.2017 o pokračovanie  v konaní Krajským súdom  v Bratislave, s tým, že sama  uskutoční kroky
k právoplatnému ukončeniu konania na Krajskom súde v Trenčíne a ustálil, že  vo veci by preto mal ďalej
konať Krajský súd v Bratislave.  Odvolací súd  nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku odňatia možnosti
navrhovateľovi konať pred súdom, ktorý  neakceptoval jeho e-mailom zaslané  ospravedlnenie a kópiu
dokladu o jeho práceneschopnosti od 23.10.2018 a vec prejednal na pojednávaní  dňa  24.10.2018
v neprítomnosti  jeho a   jeho právnej zástupkyne,  ktorá  z dôvodu kolízie pojednávaní požiadala o
odročenie pojednávania, pretože krajský súd   svoj procesný postup v rozsudku  podrobne odôvodnil a
s jeho postupom sa odvolací súd stotožnil.

Za dôvodné však považoval odvolacie námietky v otázke posudzovania navrhovateľovho  zdravotného
stavu a prijatý záver krajského súdu označil  za predčasný  a ako taký za dôvod na zrušenie jeho
rozhodnutia.

Predmetom súdneho prieskumu tak po rozhodnutí odvolacieho súdu  zostala opätovne zákonnosť
rozhodnutí odporkyne zo dňa  11.06.2015, 27.11.2015  a zo dňa 01.02.2016, v správnom konaní
vedenom  pod č. XXX XXX XXXX X,  ktoré boli vydávané postupne,  po navrhovateľom podaných
opravných prostriedkoch.

Prvé rozhodnutie zo dňa 11.06.2015 odporkyňa vydala  na  základe žiadosti navrhovateľa o invalidný
dôchodok zo dňa 12.05.2015, ktorou žiadal o priznanie invalidného dôchodku od  26.06.2014, t.j. odo
dňa dosiahnutia 18 rokov veku a hmotnoprávnym   podkladom   na jeho vydanie bola lekárska správa
posudkovej lekárky sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Trenčíne zo dňa 12.05.2015, so
stanovením  výslednej  miery  poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%  za rozhodujúce
zdravotné postihnutie, pervazívna vývinová porucha - Aspergerov syndróm,  podľa kap. V, položky 4
písm. b/ - ťažká forma neurotickej, stresovej a somatomorfnej poruchy,  bez navýšenia za iné zdravotné
postihnutia  a priznanou invaliditou odo dňa 26.06.2014.  Invalidný dôchodok mu  odporkyňa  podľa ust.
§ 70 ods. 2 a  § 73 ods. 4  zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 439/2004 Z.z. priznala od  26.06.2014,  v
sume 186 Eur mesačne, ktorý podľa ust. § 82 ZSP  od 01.01.2015 zvýšila  na sumu 188,70 Eur mesačne.

Navrhovateľ  s dátumom vzniku invalidity, od ktorého mu bol týmto rozhodnutím priznaný invalidný
dôchodok síce súhlasil,    namietal   však uvedenie určenia dátumu vzniku invalidity  „pred dovŕšením
veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka, “   v uvedenom  posudku,  tvoriacom druhú časť
Lekárskej správy zo dňa  12.05.2015, ktorý bol aj súčasťou rozhodnutia zo dňa 11.06.2015, nakoľko



išlo o zjavnú chybu v písaní, čo mohla odporkyňa zákonným procesným postupom pri oprave chyby
odstrániť.

Na základe jeho odvolania zo dňa 08.07.2015 (podaného proti rozhodnutiu zo dňa 11.06.2015), v ktorom
ako už bolo uvedené,  dátum  vzniku invalidity od  26.06.2014 nenamietal,  došlo dňa 31.08.2015
k opätovnému posúdeniu jeho zdravotného stavu, s dátumom vzniku invalidity dňa 31.08.2012,  za
súčasného uvedenia, že  invalidita vznikla „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská
dochádzka,“   a zotrvaním na  diagnóze Aspergerov syndróm  s  MPSVZČ 60%, t.j. na dolnej hranici
percentuálneho rozpätia podľa kap. V, položky 4,  písm. b/, ktoré bolo vzhľadom k nikdy neurčenému
stupňu ochorenia  označené  za nadštandardné.

Dňa 17.09.2021 bol   zdravotný  stav navrhovateľa posúdený opäť,   s rovnakým výsledkom - Aspergerov
syndróm,   ako rozhodujúce zdravotné postihnutie s MPSVZČ 60%, t.j. na dolnej hranici percentuálneho
rozpätia podľa kap. V, položky 4 písm. b/ prílohy č. 4 k ZSP  a dátumom  vzniku invalidity dňa  31.08.2015
s uvedením, že  „invalidita  vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka,“
napriek tomu, že v čase domnelej invalidity mal navrhovateľ 19 rokov.

Po tomto posúdení vydala odporkyňa dňa 12.11.2015 dve rozhodnutia,  č. XXX XXX XXXX- C.. a č.
XXX XXX XXXX - II. Prvým z nich priznala  navrhovateľovi invalidný dôchodok  od 31.08.2015 vo výške
107,30 Eur a druhým rozhodla, že od 31.08.2015 navrhovateľovi vypláca invalidný dôchodok  v sume
188,70 Eur  mesačne a súčasne mu od toho istého dňa,  31.08.2015,  odníma invalidný dôchodok   v
sume 107,30 Eur mesačne.

V rozhodnutí, ktoré následne    vydala dňa 27.11.2015, obe tieto zmätočné rozhodnutia zrušila,  s
lakonickým odôvodnením opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu dňa 12.11.2015,  na základe
podaného opravného prostriedku (hoci navrhovateľ proti týmto rozhodnutiam  opravný prostriedok
nepodal),   s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %   a dátumom
vzniku invalidity „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka“ a stručným uvedením,
že  za invalidného bol  naďalej uznaný len podľa ust. § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zák.č.  461/2003 Z.z.

Toto rozhodnutie, ako aj rozhodnutia  ktoré rušilo,   boli vydané bez právneho základu, sú neodôvodnené,
zmätočné  a absolútne nepreskúmateľné.

Dňa 01.02.2016  vydala odporkyňa s odkazom na lekársku  správu  zo dňa 12.11.2015, v ktorej je
dátum vzniku invalidity uvedený  „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka, “
ďalšie rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi priznala podľa ust.  § 70 ods. 2 ZSP od 26.06.2014 invalidný
dôchodok v sume 186,- Eur mesačne, ktorý podľa ust. § 82 ZSP a ust. § 1 opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny  SR č. 295/2017 Z.z. zvýšila od 01.01.2015 na  sumu 188,70 Eur
mesačne. V odôvodnení poukázala na ust. § 70 ods. 2, týkajúce sa nezaopatreného dieťaťa najdlhšie
do 26 rokov veku, s pobytom na území SR  a konštatovala, že nárok na invalidný dôchodok vznikol
navrhovateľovi dňa 26.06.2014, pričom  sa  odvolala na lekársku správu zo dňa 12.05.2015, v ktorej
je dátum vzniku invalidity určený na 26.06.2014, avšak  v odbornom posudku, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou tejto správy,  je uvedený  dátum vzniku invalidity  „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná
školská dochádzka,“  ktorý je rovnako určený aj v odbornom lekárskom posudku  zo dňa 12.11.2015.
V rozhodnutí rozpísala  spôsob určenia dôchodku, uviedla, že  súčasťou rozhodnutia je  aj posudok
posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne v Trenčíne, ktorý tvorí druhú časť lekárskej správy
zo dňa  12.05.2015 a   prílohou rozhodnutia je odborný lekársky posudok lekára ústredia Sociálnej
poisťovne zo dňa 12.11.2015, ktorý tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť a dodala, že týmto mení rozhodnutie
zo dňa 11.06.2015  v časti odôvodnenie.

Súd poznamenáva, že rozhodnutie zo dňa 01.02.2016 kopíruje odôvodnenie rozhodnutia zo dňa
11.06.2015, len s doplnením, že prílohou rozhodnutia je odborný lekársky posudok   posudkového lekára
Sociálnej poisťovne, ústredie,  z 12.11.2015, ktorý tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť a v časti odôvodnenia
sa mení aj rozhodnutie zo dňa 11.06.2015.

Zdravotný stav navrhovateľa tak bol  po podaní jeho žiadosti o invalidný dôchodok, dňa  12.05.2015,
posudzovaný posudkovými lekármi sociálneho poistenia celkom štyrikrát. V prvej lekárskej správe
pobočky Sociálnej poisťovne v Trenčíne zo dňa 12.05.2015,   bol  dátum vzniku invalidity určený  na



26.06.2014,  t.j.  dovŕšením 18. roku veku,   ale v odbornom  lekárskom  posudku o invalidite,  pripojenom
k tejto správe, ktorá bola aj súčasťou  rozhodnutia zo dňa 11.06.2015,   sa  dátum vzniku invalidity
uvádza : „invalidita vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka.“  Na túto
diskrepanciu navrhovateľ opakovane upozorňoval, avšak odporkyňa sa jeho námietkou nezaoberala,
opakovane nariaďovala konania o posudzovaní   jeho zdravotného stavu, pri ktorých posudkoví lekári
dospeli   k dátumu vzniku invalidity aj dňa 31.08.2012 a 31.08.2015 (čo sa premietlo do dvoch  rozhodnutí
zo dňa 12.11.2015,  č. XXX XXX XXXX- C.. R. Č.. XXX XXX XXXX - C.., ktoré naviac v rámci
autoremedúry, rozhodnutím zo dňa 27.11.2015  zrušila),     a súčasne aj napriek týmto rozdielnym
záverom o vzniku invalidity, vydala dve rozhodnutia (zo dňa 11.06.2015 a 01.02.2016), obe s priznaním
invalidného dôchodku   od 26.06.2014 a dátumom  vzniku invalidity „pred dovŕšením veku, kedy sa končí
povinná školská dochádzka,“ uvedeným  v oboch lekárskych   posudkoch  o invalidite,  pripojených  k
týmto rozhodnutiam. Rovnako bez povšimnutia nechala ďalšie  spomenuté  dátumy vzniku  invalidity
dňa 31.08.2012 a 31.08.2015, postup a rôzne závery posudkových lekárov  v tejto otázke, ktoré nijako
nevyhodnotila ani posudková lekárka ústredia Sociálnej poisťovne a ani samotná odporkyňa sa s nimi
nijako nevysporiadala a v rozhodnutiach ich  vôbec nespomenula.

V rozhodnutiach určený dátum vzniku invalidity, dňa 26.06.2014,  súd nijako nespochybňuje a napokon
ho nikdy nenamietal ani navrhovateľ.  K dátumu vzniku invalidity v spomenutých dvoch rozhodnutiach (zo
dňa 11.06.2015 a 01.02.2016) sa vyjadril len v súvislosti s jeho zlým určením v priložených posudkoch,
a preto ani nebol dôvod bez odstránenia rozporu v prvom posudku,  túto otázku riešiť na ďalších
nariadených posudzovaniach a v ďalších lekárskych posudkoch. Odporkyňa je však povinná  sa  s takou
škálou  rozdielností v lekárskych posudkoch,  vysporiadať v odôvodnení svojich rozhodnutí. Riadne
určenie dátumu vzniku invalidity, je  totiž v prípade navrhovateľa podstatné z hľadiska získania obdobia
dôchodkového poistenia s prípadnou možnosťou doplatenia chýbajúceho obdobia, čo  v prípade určenia
vzniku invalidity  „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka,“ zákon neumožňuje.

Navrhovateľ nesúhlasil s priznanou MPSVZČ a ani  so stanovením   rozhodujúceho ochorenia vo
všetkých lekárskych posudkoch.

Prvé tri posudky sa síce zhodujú v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia  Pervazívna vývinová
porucha - Aspergerov syndróm  a aj miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu
60%,  podľa kap. V, položky  4 písm. b/ prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z. z., ktorá priznáva mieru
poklesu v rozmedzí 60 - 70%, avšak  bez vysvetlenia, prečo je určená práve spodná hranica, prípadne
prečo neprichádza do úvahy navýšenie za iné zdravotné postihnutia, teda to, čo navrhovateľ opakovane
namietal,  a čo vyplýva aj z lekárskych správ jeho ošetrujúcich lekárov, do konania doložených.
Stručne svoje rozhodnutie  v otázke spodnej hranice MPSVZČ odôvodnil len lekár pobočky Sociálnej
poisťovne v Trenčíne,  v odbornom posudku zo dňa  31.08.2015,   v ktorom konštatoval, že dolnú
hranicu rozhodujúceho zdravotného postihnutia považuje za nadštandardnú, nakoľko stupeň ochorenia
u posudzovaného v uvedenej diagnóze nebol nikdy stanovený. Vzhľadom na nedokonalosť Prílohy
zákona v zmysle veľkého percentuálneho skoku medzi písmenom a/ a b/ položky 4 (písmeno  a / je   15
- 20 %   a  písmeno b / je 60 - 70 %), po konzultácii akceptoval uvedenú dolnú hranicu „nepotvrdenej
ťažkej formy.“  Okrem toho hranicu 60 % odôvodňuje aj odporučenie psychologičky zo dňa  30.04.2014,
že posudzovaný nepotrebuje t. č. farmakoterapiu a môže absolvovať kurz autoškoly.

Odborný posudok o invalidite,  posudkovej  lekárky ústredia Sociálnej poisťovne z 12.11.2015
obsahuje úplne iný posudkový záver,  a to v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, a tým aj v
určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudková lekárka na tomto posúdení
dospela k záveru, že rozhodujúcim  zdravotným postihnutím je Schizofrénia, poruchy schizotypové a
poruchy  s bludmi, ťažké formy, floridný proces, ťažké posprocesuálne formy),  podľa kap. V, položky
2 písm. b/ prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z. z., na dolnej hranici určenej miery poklesu schopnosti
v  rozmedzí 50 - 80%.  Toto určenie je odôvodnené stále prebiehajúcim dozrievaním adolescentnej
osobnosti posudzovaného,  stále schopného vysoko úspešne dosahovať svoje určené ciele, pričom
je predpoklad, že sa nerozvinie ani do floridného štádia (s bludmi a halucináciami), ani do defektu
osobnosti. Posudková lekárka v tomto prípade MPSVZČ navrhovateľa  zvýšila aj na ostatné ochorenia,
o 10 % a  výsledná miera poklesu schopnosti je aj podľa tohto posúdenia určená spolu na 60 %.



Rezumovaním uvedeného bol teda výsledok  miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
prípade všetkých štyroch posúdení 60 %, avšak s rôzne určeným rozhodujúcim zdravotným postihnutím
a nesúladom v ostatných zdravotných postihnutiach.

Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, v ktorom aplikuje ust. § 71 ods. 6 zákona o sociálnom
poistení, vyžaduje na naplnenie atribútu preskúmateľnosti,  nielen záver správneho orgánu o tom,
ktoré zdravotné postihnutie je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ale
aj vysvetlenie prečo iné zdravotné postihnutia túto vlastnosť nenapĺňajú. Odôvodnenie rozhodnutia má
presvedčiť o správnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a to predovšetkým účastníka konania,
ktorého sa týka. Odôvodnenie rozhodnutia,  v ktorom sú uvedené len citácie príslušných ust. zákona, bez
uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie odporkyne, akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov riadila,  nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia.
Povinnosťou správneho orgánu je  uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj
právnej otázky; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.  Z hľadiska
zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
každý argument nie je povinný dať podrobnú odpoveď, nemusí dať odpoveď na všetky otázky ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.  Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (uznesenie IV. ÚS 115/03 z 03.07.2003). Analogicky možno toto rozhodnutie
použiť aj na rozhodnutie  správneho orgánu.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia všetkých troch  rozhodnutí  musí konštatovať
ich namietanú nepreskúmateľnosť, pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle ust. § 47 Správneho
poriadku.  Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká
vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov
a napadnuté rozhodnutia sú zaťažené  oboma týmito vadami.  NS SR v rozhodnutí   sp.zn. lSža/9/2016
zo dňa 27.07.2016,   expressis verbis vyjadril: „V zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe nestačí,
že rozhodnutie je zrozumiteľné pre správny orgán ktorý ho vydal; rozhodnutie musí byť zrozumiteľné
aj pre ostatných účastníkov konania. Uvedený názor možno v niektorých prípadoch aplikovať nielen
na rozhodnutie správnych orgánov, ako na výsledok ich činnosti ale aj na samotný priebeh správneho
konania, zdokumentovaný v administratívnom spise.“

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu a aj Ústavného súdu Slovenskej republiky nesporne vyplýva,
že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní
skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri
riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou (odvolaním),  rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Správny súd nie je súdom skutkovým, teda súdom, ktorý by uskutočňoval
dokazovanie, ale je súdom, ktorý napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy preskúmava z
hľadiska ich zákonnosti, ktorý zásadne posudzuje právne otázky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy, čo vyplýva  napr. z rozsudku NS SR sp.zn. 6Sžo/472/2009 zo dňa
28.09.2010, ako aj uznesenia ÚS SR pod sp.zn. IV.ÚS 101/2010.  Zmyslom konania v správnom
súdnictve tak nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Správny
súd najmä v konaní o všeobecnej správnej žalobe (odvolaní),  vykonáva predovšetkým kontrolu
rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy; skúma, či orgán verejnej správy zistil skutkový stav veci
dostatočne a či na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol v súlade so zákonom. Vychádza
pritom zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak zákon neustanovuje inak. Na základe
uvedeného, je od odporkyne  dôvodné požadovať, aby sa v novom rozhodnutí podrobne skutkovo a
právne vysporiadala s vyššie uvedenými skutočnosťami, a to tak, aby bolo navrhovateľovi  umožnené
riadne sa oboznámiť s dôvodmi a aplikáciou právnych predpisov vydaných  rozhodnutí.

Práve z dôvodu, že označenie jedného zo zdravotných postihnutí  osoby   posudzovanej na účely
aplikácie ust. § 71 ods. 6 ZSP,  za „zdravotné postihnutie, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu,“ je z hľadiska priradenia určeného percentuálneho rozpätia tomuto
postihnutiu,  v zmysle ust. § 71 ods. 5 ZSP v spojení s prílohou č. 4 nevyhnutné, aby posudkový lekár



(a následne správny orgán vychádzajúc z jeho odborných lekárskych záverov) ozrejmil účastníkovi (aj
súdu) svoje úvahy, ktoré ho viedli k ustáleniu záverov, že príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu posudzovanej osoby je práve ním určené zdravotné postihnutie. Rovnako nevyhnutným
predpokladom preskúmateľnosti záverov lekárskeho posudku a správneho orgánu je, aby správny
orgán v odôvodnení rozhodnutia účastníkovi konania ozrejmil, ktoré iné zdravotné postihnutia v zmysle
prílohy č. 4 a ich konkrétneho zaradenia pod konkrétnu kapitolu a položku ešte posudkový lekár v
zmysle § 71 ods. 6 ZSP  posudzoval. Účastníkovi konania je potrebné ozrejmiť metodiku výpočtu
percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vrátane vyjadrenia princípu, že
sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesčítavajú, ako aj
vysvetliť, akým spôsobom zákonodarca zohľadňuje tzv. iné zdravotné postihnutia (§ 71 ods. 8 zákona
o sociálnom poistení). Je potrebné mať na pamäti, že v rámci právneho posúdenia veci správny orgán
subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia právneho predpisu s odkazom na konkrétne
ustanovenie, z ktorého vychádzal, pričom však nestačí len citácia daného ustanovenia, ale je aj žiaduce,
aby vyložil obsah právnej normy, jej účel, jednotlivé neurčité právne pojmy v ňom obsiahnuté tak, aby
bol účastníkovi konania zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci správnym
orgánom, aby rozhodnutie bolo pre neho  presvedčivé a zamedzilo sa tak zbytočnému uplatňovaniu
opravných prostriedkov.

Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd v uvedenej veci rozhodol postupom podľa cit. ust. zrušením rozhodnutí  odporkyne a vrátením veci
na ďalšie konanie, v ktorom bude dôsledne postupovať podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, vo
svojom rozhodnutí riadne odôvodní aplikáciu citovaných ust. zákona, uvedie  dôvody, pre ktoré rozhodla
podľa výroku rozhodnutia a teda  odôvodní svoje rozhodnutie tak, aby ňou zvolený  postup bol pre
navrhovateľa zrozumiteľný, jasný a vyrovná sa v ňom so všetkými,   pre vec podstatnými,  skutkovými
a právnymi skutočnosťami.  Odporkyňa  odstráni najmä:

- Nesúlad  medzi  výrokovou časťou rozhodnutia zo dňa 11.06.2015 v ktorej je dátum priznania
invalidného dôchodku  od 26.06.2014, pričom odôvodnenie,  ako na súčasť rozhodnutia,  odkazuje
na posudok posudkového lekára, tvoriaceho II. časť Lekárskej  správy zo dňa 12.05.2015 s dátumom
určenia invalidity „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka,“

- vysporiada sa so záverom vzniku invalidity dňa 31.08.2012, v posúdenie zdravotného stavu
navrhovateľa dňa 31.08.2015  a rovnako s posúdením zdravotného stavu dňa 17.09.2015 so záverom
vzniku invalidity dňa 31.08.2015, za súčasného konštatovania, že invalidita vznikla „pred dovŕšením
veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka, “  čo je podľa ust. § 19 ods. 2 v spojení s ust. § 22
ods. 1 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (ďalej aj školský zákon) jednoznačným nesúladom,
keď podľa  citovaných ustanovení povinnú školskú dochádzku navrhovateľ mohol ukončiť  najneskôr
dňa 31.08.2012.

- Vysporiada sa  s odlišným záverom v  poslednom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa, dňa
12.11.2015, pri ktorom dospela posudková lekárka, k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu so
zaradením pod položku 2, písm. b/ kapitoly V., prílohy č.  IV k ZSP (na rozdiel od predchádzajúcich
troch posudkov so zaradením rozhodujúceho zdravotného postihnutia pod položku 4, písm. b/ kapitoly
V., prílohy č.  IV k ZSP, s MPSVZČ v oboch prípadoch na  dolnej hranici percentuálneho rozpätia  a ako
jediná dospela k poznaniu, že aj ostatné, v posudkovom spise zadokumentované  zdravotné ochorenia,
si vyžadujú priznanie ďalších  10 %  miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

- V prípade, že nedospeje k záverom korešpondujúcim s lekárskymi  správami jeho ošetrujúcich lekárov,
MUDr. Matúša Martinku zo dňa  15.07.2016, ktorý konštatoval, že „ochorenie je trvalého charakteru a
nedá sa očakávať zlepšenie do budúcnosti, pracovný potenciál je výrazne znížený, neschopný adaptácie
na zmeny sociálneho prostredia, nutná je plná invalidizácia, nie je schopný sa zamestnať,“  posudkového
lekára MUDr. Petra Juračiča (aj keď išlo o posúdenie odkázanosti navrhovateľa v zmysle zákona č.
447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov)  a  znaleckým posudkom  MUDr. Denisy Mészárosovej zo dňa 23.10.2015,
podľa pokynu NS SR nariadi pre množstvo nezrovnalostí znalecké dokazovanie.



O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v lehote do 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ee7031dd-b2cb-4391-80e8-4150f0166b75", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 101/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 101/2010 z 11. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-11", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee7031dd-b2cb-4391-80e8-4150f0166b75"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "f37397f6-0089-49af-bc8b-c4ea4eabac80:d5fbaae1-0b27-42bd-8a24-26da03d316af", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3015200674.1", "spisova_znacka": "10So/23/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/23/2016 z 14. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3015200674.1"}, {"guid": "db54bdd1-286f-43c9-843d-e64b53e5e546:b2c6b1ee-d3cb-4dc8-b19a-d177c0c0b2d4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3015200674.3", "spisova_znacka": "15Sd/170/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 15Sd/170/2015 z 19. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-06-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3015200674.3"}], "citovane_v": [{"guid": "a6b7fdec-6833-48ff-bd9f-bffdf59143a4:bb2cee08-44ad-4de0-a041-dd8dcafa60f1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1016200055.3", "spisova_znacka": "5Sd/6/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Sd/6/2016 z 29. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1016200055.3"}]}