{"guid": "e55991f4-0fe3-4735-bf97-f040ef3d3604:503bef3d-8cf7-46b8-8c4a-507ce70e4fc0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1017201859.1", "spisova_znacka": "8Sa/84/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/84/2017 z 17. 8. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. augusta 2021, sp. zn. 8Sa/84/2017, ECLI:SK:KSBA:2021:1017201859.1", "identifikacne_cislo": "1017201859", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2021-08-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky", "Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/503bef3d-8cf7-46b8-8c4a-507ce70e4fc0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1017201859.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1017201859.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1017201859.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/84/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201859
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017201859.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu:
Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX W., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul.
29. augusta č. 8, 10, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu  z a m i e t a .

II. Žalobcovi  n e p r i z n á v a  právo  na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím  č.  XXX  XXX  XXXX  X  zo dňa 06.09.2017, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový
orgán“) zo dňa 05.06.2017, ktorým podľa ust. § 70 a § 71 ods. 1 zamietla žiadosť žalobcu o invalidný
dôchodok zo dňa 18.05.2017 a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

2. V rozhodnutí, ktoré právne odôvodnil ust. § 71 a § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. Zákon o sociálnom
poistení (ďalej aj „ZSP“),  odkázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 05.06.2017,
pre ktorú bol záväzným podkladom pre rozhodnutie, posudok posudkového lekára pobočky Sociálnej
poisťovne Bratislava zo dňa 18.05.2017,  podľa ktorého žalobca  nie je invalidný (§ 71 ods. 1 ZSP), lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej
aj „MPSVZČ“) o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu mu  bola určená
na 30 %. Na základe podaného odvolania,  v ktorom žalobca namietal zaujatosť posudkovej lekárky,
bol jeho zdravotný stav posúdený iným posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne, s tým istým
posudkovým záverom.  Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v odôvodnení  rozhodnutia  poukázal na
toto opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobcu s nezmeneným posudkovým záverom a na ďalšie
posúdenie jeho zdravotného stavu dňa 22.08.2017, posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne,
ktorý žalobcov zdravotný stav označil za nespĺňajúci kritériá  pre uznanie invalidity.  Za rozhodujúce
zdravotné postihnutie určil endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, alimentárnu obezitu
so závažným poklesom výkonnosti organizmu, neovplyvniteľnú liečbou a diétou (BMI nad 40), podľa
kapitoly IV,  položka 4, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktorému zodpovedá miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Za iné zdravotné postihnutia, panická porucha, iné
úzkostné poruchy, bolesť chrbta, dorzalgia, artériová hypertenzia, chronický zápal krčných mandlí, ošiaľ
- vertigo (závratové stavy), chronický zápal priedušiek, chronický abúzus nikotínu, psoriáza, obmedzenie
pohybu ľavej ruky, zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, na  celkovú
mieru poklesu 35 % a  nie   30 %,  podľa posudkov  posudkových lekárov pobočky Sociálnej poisťovne.
Generálny riaditeľ v rozhodnutí skonštatoval, že v odvolacom konaní žalobca nepredložil dôkazy, ktorými



by spochybnil správnosť posúdenia jeho  zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom
nároku na invalidný dôchodok.

3. Podaním označeným ako odvolanie, doručeným správnemu súdu dňa 06.11.2017, žalobca vyslovil
nesúhlas so zamietnutím  jeho žiadosti a výškou percentuálneho určenia miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že už 14 mesiacov je práceneschopný, čím napĺňa ust. § 71 ods.
2 ZSP.

4. Vo vyjadrení zo dňa 11.07.2019 Sociálna poisťovňa uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia zo dňa 06.09.2017 bol odborný posudok posudkového lekára ústredia žalovanej zo dňa
22.08.2017, v ktorom určil MPSVZČ žalobcu na 35 %. Poukázala na to, že posudkoví lekári oboch zložiek
dospeli k zhodnému záveru, že žalobca nie je invalidný, pričom  zákon nevylučuje možnosť, na základe
nových dôkazov, predložených v odvolacom konaní, zmeniť napadnuté rozhodnutie. Takéto dôkazy však
v odvolacom konaní žalobca  nepredložil, neuviedol dôvody spochybňujúce závery posudkových lekárov
a nepreukázal, že trpí ochorením, ktoré by znižovalo jeho  schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo
vyššej miere ako bola stanovená. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Na pojednávaní súdu dňa 18.08.2021 žalobca  zotrval na dôvodoch, pre ktoré považuje svoj
zdravotný stav za zodpovedajúci priznaniu invalidity, nesúhlasil s postupom posudkovej lekárky, ktorá
jeho zdravotný stav riadne nevyšetrila a na prinesené lekárske správy sa ani nepozrela. Zdôraznil, že
kvôli psychickým problémom nemôže šoférovať, bojí sa chodiť medzi ľudí, sedem rokov berie Xanax,
ktorý je návykový, na čo ho tiež nikto neupozornil a denne berie 13 rôznych liekov. Problémy má s
chrbticou, nohami, od narodenia má poškodenú ľavú ruku a neustále má závrate. Zdravotný stav sa mu
naďalej zhoršuje, nemá však naviac 20 Eur na zaplatenie každej lekárskej správy, pretože žije zo 130
Eur, pričom len za nájomné platí 600 Eur mesačne.

6. Zástupkyňa žalovanej sa pridržiavala argumentácie uvedenej vo vyjadrení zo dňa 11.07.2019 a
dôvodov uvedených v napadnutých rozhodnutiach a doplnila, že v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia a aj rozhodnutia o odvolaní,  vychádzala žalovaná zo záverov posudkových lekárov
uvedených v lekárskych posudkoch, ktorí dospeli k záveru, že žalobcov zdravotný stav nezodpovedá
vyššej  miere poklesu schopnosti, ako bola určená.

7. Správny súd na prejednanie veci nariadil podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ zák. č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovanej  aj orgánu verejnej správy prvého  stupňa a tiež postup, ktorý im
predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie
je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. V rámci
súdneho prieskumu vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s ich podaniami, s obsahom pripojeného
administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe
nie sú dôvodné, ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie
žalovanej je v súlade s platnými právnymi  predpismi viažucimi sa k  preskúmavanej  veci, a  preto žalobu
v zmysle ust. § 190 SSP zamietol.

8. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

9. Podľa § 6 ods.1  zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú   na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.



10. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach.

11. Podľa § 180 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o
riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný
predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal
rozhodnutie alebo opatrenie.

12. Podľa § 190 zák.č. 162/2015 Z.z., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia
žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj  „ZSP“), poistenec má nárok
na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72
a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok.

14. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala
invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov
veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského
štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

15. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou
o viac ako  40%. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden
rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo
zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia,
jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa
na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách,  podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré
je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného  stavu a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles  pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné
postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných
postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách,
v  prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.  (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP).

16. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 ZSP, vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať
pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať
potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

17. Podľa § 196 ods. 1 ZSP, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

18. Z  ods. 1až  4 ust. § 209 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.



19. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014).

20. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd,  každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,
že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom
tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a
slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá
pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich
vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite
návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).  Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z
nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov
konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu
prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R
37/1993).

21. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť  sa podľa ust. § 71 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vyjadruje v percentách a určuje, nakoľko
následkom zdravotného postihnutia poklesla schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní
so zdravou osobou  rovnakého veku, vzdelania a pracovných skúseností. Rozhodujúcim na určenie
miery poklesu  schopnosti zárobkovej činnosti je funkčný stav organizmu, ktorý sa zistí z predložených
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a na základe funkčných vyšetrení a ich záverov.
Posúdením funkčného stavu organizmu, sa zistia zostávajúce telesné, duševné  a zmyslové schopnosti,
ktoré možno využiť pri vykonávaní vhodnej práce a ktoré možno skvalitniť rehabilitáciou, alebo rozšíriť
rekvalifikáciou. Pri odporúčaní vhodnej práce (pri pracovnej rekomandácii) sa dbá na to, aby navrhovaná
práca nezhoršovala zdravotný stav, ale prispela k udržaniu alebo rozvoju schopností zárobkovej činnosti.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje aj so zreteľom na závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí, ktoré nesúvisia s rozhodujúcim  zdravotným postihnutím. Na ostatné ochorenia,
ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným  postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav
organizmu, je možné zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti najviac o
10%. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na ostatné ochorenia, sa
nesčítavajú. V prípade, že v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách, podľa zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom
najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne v
rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.



22. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia
zo dňa 06.09.2017, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobcu  proti
rozhodnutiu ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 05.06.2017, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o
invalidný dôchodok s odkazom na obsah pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 18.05.2017,
tvoriaceho súčasť odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré
vytvorili podklad na prijatie posudkového záveru o tom, že žalobca  nie je podľa ust. § 71 ods. 1 ZSP
invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (MPSVZČ určená na 35%).

23. Na základe odvolania žalobcu  bol  posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne a dňa
22.08.2017  posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne znovu posúdený jeho  zdravotný
stav.  V lekárskych správach vychádzali posudkoví lekári z odborných vyšetrení a nálezov  a to
z interného  vyšetrenia  CPO UNB Nemocnica akad. L. Dérera Bratislava zo dňa 13.10.2016,  z
neurologického vyšetrenia NEU-MED s.r.o. Bratislava zo dňa 16.09.2015, 17.09.2015, 18.09.2015,
21.09.2015, 22.09.2015, 27.09.2015,  zo dňa  24.02.2017 a zo dňa 09.03.2017, pneumologického
vyšetrenia Medicínskeho  zariadenia Mlynská dolina s.r.o. Bratislava zo dňa  03.12.2012, 13.12.2012,
09.01.2013, 20.02.2013, 22.09.2015, z psychiatrického vyšetrenia Provita s.r.o., Sch. Trnavského
Bratislava zo  17.01.2014, 05.03.2014, 04.04.2014, 06.05.2014, 05.06.2014, 04.07.2014, 31.07.2014,
25.08.2014, 25.09.2014, 22.10.2014, 16.12.2014, 15.01.2015, 12.02.2015, 09.04.2015, 06.05.2015,
05.06.2015, 03.07.2015, 31.07.2015, 16.09.2015, 23.10.2015, 30.11.2015, 26.02.2016, 23.03.2016,
11.05.2016, 13.06.2016, 18.07.2016, 24.11.2016, 01.03.2017, 09.03.2017 a 12.04.2017, angiologického
vyšetrenia  LION MED, PK Karlova Ves Bratislava zo dňa 19.07.2016, z ortopedického vyšetrenia
Ortopedickej  ambulancie PK Karlova Ves Bratislava zo dňa  30.11.2012 a výpisu zo zdravotnej
dokumentácie všeobecného lekára pre dospelých VITAL MED s.r.o. Bratislava, zo dňa 26.04.2017.

24. V lekárskom posudku posudkoví lekári konštatovali,  že ide  o opakovaného žiadateľa o invalidný
dôchodok,  ktorého žiadosť bola v predchádzajúcom konaní zamietnutá. Na základe novej žiadosti
boli zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posúdené v Sociálnej
poisťovni, pobočka Bratislava dňa 18.05.2017, kde jeho MPSVZČ bola určená na 30 %,  s rozhodujúcim
zdravotným  postihnutím -  panickou  poruchou,  a jej  zaradením pod písmeno a/  položky  4 -  Neurotické,
stresové a somatoformné poruchy, stredne ťažké formy,  Kapitoly V - Duševné choroby a poruchy
správania, Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Na toto postihnutie mu bola určená horná hranica z
percentuálneho rozpätia pre túto položku 15 až 20 % a  na ostatné ochorenia bola zvýšená o ďalších
10 %, t.j. spolu 30 %.

25. S týmto posúdením  žalobca nesúhlasil a na základe jeho odvolania proti rozhodnutiu o
nepriznaní invalidného dôchodku bol jeho zdravotný stav posúdený posudkovými lekármi ústredia
Sociálnej poisťovne, ktorí rovnako konštatovali nesplnenie posudkových kritérií pre uznanie invalidity.
Konštatovali, že ide o pacienta trpiaceho mnohopočetnými ochoreniami (polymorbídneho), z ktorých
však žiadne nedosahuje taký stupeň ani závažnosť, aby podmieňovalo invaliditu.  Poukázali na
najdlhšie  dokumentované ochorenie, a to psychické,  zo spektra úzkostných porúch, spôsobujúce
subjektívne nepríjemné pocity, ktoré  je dlhodobo medikamentózne liečené,  avšak   posudkovo,
v zmysle obmedzenia práceschopnosti,  nezávažné. Konštatovali  početnosť  ďalších  telesných
ochorení  (choroba vysokého tlaku krvi, bolesti chrbta, zdĺhavý zápal priedušiek, škodlivé užívanie
tabaku, závratové stavy, lupienka, mierne zhoršenie pohyblivosti ľavej ruky),  zhoršovaných  základným
ochorením - obezitou (žalobca od roku 2011 pribral ďalších 21 kg a má hmotnosť 146 kg a index
telesnej hmotnosti 46). Z tohto dôvodu zmenili  rozhodujúce zdravotné postihnutie na alimentárnu
obezitu so závažným poklesom výkonnosti organizmu, neovplyvniteľnú liečbou a diétou (BMI nad 40),
podľa písmena a/, položky 4,  Kapitoly IV - Endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok  a na
základe prítomnosti iných zdravotných  postihnutí   ponechali  zvýšenie percentuálnej   miery o  10 %.
Rozhodujúce zdravotné postihnutie ohodnotili  dolnou  hranicou  z percentuálneho rozpätia 25%  až 35 %
z dôvodu, že doteraz neboli zaznamenané žiadne pokusy o liečbu obezity,  v odporúčaniach odborných
lekárov sa nachádza iba strohý údaj o potrebe redukcie hmotnosti,  nie je evidovaný záznam o redukčnej
diéte a ani  medikamentóznej či i chirurgickej liečbe tohto ochorenia.

26. Zhodnotením obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 06.09.2017, právne
podriadené ust. § 70 ods. 1  a § 71 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,  ktorým



žalovaná zamietla žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, vychádzajúc z  miery poklesu
jeho  schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,
nevykazuje znaky nedostatočnosti,  arbitrárnosti či  nepreskúmateľnosti.  Základ pre závery žalovanej
poskytlo posúdenie  posudkových lekárov sociálnej  poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu
napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov.

27. Zhrnúc uvedené súd konštatuje, že žalobca neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by mohli vyvolať
zmenu v posudkových záveroch posudkových lekárov žalovanej, nakoľko v čase posudzovania jeho
zdravotného stavu, predložené   lekárske nálezy a zdravotná dokumentácia boli riadne zhodnotené a
neboli  spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov žalovanej, ktorí
sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP,  vysporiadali so zdravotným
stavom i zdravotnými problémami žalobcu a z ničoho nebolo  možné vyvodiť záver o pochybení alebo
zanedbaní ich povinností. Predložené lekárske správy a nálezy v prvotnom posudzovaní nevytvorili
dostatočný podklad na určenie  vyššej  miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako
na žalovanou určených  35 %. Z uvedeného možno uzavrieť, že žalobca  v konaní o opravnom
prostriedku nepreukázal,  že jeho  zdravotný stav odôvodňuje mieru  invalidity u rozhodujúceho
zdravotného postihnutia a ani vo forme iných, ním uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich
sekundárne postihnutie, vyššiu ako 35 %. Posudky posudkových lekárov súd považoval za presvedčivé
a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení jeho  zdravotného stavu, riadne odôvodňujúce
a posudzujúce závažnosť jeho  zdravotného postihnutia a obsahujúce  logické úsudky a dôvody,
ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí ako aj o miere poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Ani do konania o opravnom prostriedku doložené lekárske správy
nepreukázali pochybenia v posudkových záveroch, odôvodňujúce vyššiu mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť ako na dolnej hranici priznaných 25% pri rozhodujúcom zdravotnom
postihnutí, čo lekári v posudku riadne zdôvodnili a 10 % pri iných zdravotných postihnutiach.

28. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť
občana vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie
zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 153 ods. 5 ZSP). Posudkoví  lekári  pri výkone
lekárskej posudkovej činnosti spolupracujú s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym
lekárom zdravotnej poisťovne. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca môžu posudzovať v
prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods.8
ZSP). Pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení, aj podľa prílohy
č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov
a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je  podľa druhu zdravotného
postihnutia uvedená v týchto kapitolách.  Posudkoví lekári túto posudkovú lekársku činnosť vykonávajú
vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania.

29. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet
a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré je verejnou listinou,
ale je súčasťou obsahu  posudku posudkového lekára, ktorý tvorí  prílohu rozhodnutia. V ňom musia
byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a
jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej
správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

30. Na základe uvedeného možno teda uzavrieť,  že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu
prijali posudkoví lekári na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy
komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a
objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe
platnej právnej úpravy. Správny súd  nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových
lekárov spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že postup žalovanej, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozhodnutia, bol v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté
rozhodnutie, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.

31. Súd považuje za  potrebné ešte zdôrazniť, že pre žalovanú bol rozhodujúci stav v čase,  v ktorom
posudzovanie vykonávala.  V  prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu žalobcu  a  na základe nových
či aktuálnych lekárskych nálezov, môže žalovanú opätovne požiadať o  posúdenie zdravotného  stavu
za účelom priznania invalidného dôchodku (§ 71 ods. 10 ZSP).



32. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a neúspešnému žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "e55991f4-0fe3-4735-bf97-f040ef3d3604:c41213bb-04c8-4379-b203-2f888fdf9f68", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1017201859.1", "spisova_znacka": "8Sa/84/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/84/2017 z 17. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-08-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1017201859.1"}], "citovane_v": []}