Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/58/2018 z 8. 9. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. septembra 2021, sp. zn. 6S/58/2018, ECLI:SK:KSBA:2021:1018200506.2 Krajský súd Bratislava | 6S/58/2018 | ECLI:SK:KSBA:2021:1018200506.2 | 2021-09-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 40/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom občianstve Slovenskej republiky, SP, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d320f385-4ec6-4ed6-a578-0dd85b4c72d4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1018200506.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/58/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200506
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018200506.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej
a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: M. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. X, XXX XX I. I., občianka D. X., zastúpená Advokátska kancelária Mendel, s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, IČO: 50 270 524, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Číslo: KM-OLVS-82/2017/RK zo dňa 07.02.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-
OLVS-82/2017/RK zo dňa 07.02.2018, ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. SVS-OSO-2017/028632 zo dňa 17.10.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a Ministerstvu vnútra
Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor štátneho občianstva, svojím
rozhodnutím č. SVS-OSO-2017/028632 zo dňa 17.10.2017, podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku,
nepovolilo obnovu konania, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru štátneho občianstva pod č. SVS-OSO-2017/005036
zo dňa 09.06.2017 o zastavení konania o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad, o ktorom rozhodol minister vnútra
Slovenskej republiky pod Číslom: KM-OLVS-82/2017/RK zo dňa 07.02.2018 tak, že zamietol rozklad a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Žaloba.

3. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.04.2018 sa žalobkyňa
domáha preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, skutkový stav je v
rozpore s administratívnym spisom, v konaní došlo k podstatnému porušeniu správneho poriadku, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.



4. Žalobkyňa uviedla, že podala žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky (ďalej
len „žiadosť o udelenie ŠO“) na Okresnom úrade v Banskej Bystrici, vedená pod č. OU-BB-
OVVS1-2017/003744 (ďalej len „pôvodné konanie“) podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 40/1993
Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v platnom a účinnom znení (ďalej len „zákon o ŠO“).
Predmetné konanie bolo zastavené rozhodnutím žalovaného pod číslom: SVS-OSO-2017/005036 zo
dňa 09.06.2017 (ďalej len „rozhodnutie o zastavení konania“). Z rozhodnutia o zastavení konania
vyplýva, že výlučným podkladom pre vydanie rozhodnutia bola lustrácia v informačnom systéme
Registra obyvateľov Slovenskej republiky ohľadom manžela žalobkyne a stanovisko Oddelenia
cudzineckej polície PZ Banská Bystrica. Z týchto podkladov vyplývalo, že manžel žalobkyne mal medzi
06.02.2015 a dňom vydania rozhodnutia o zastavení konania evidovaný pobyt na adrese D. XXXX/XC,
I. - D. K.. Žalobkyňa mala v tomto období trvalý pobyt na adrese J. X, XXX XX I. I.. Len na základe týchto
podkladov žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňa s manželom nežili v spoločnej domácnosti a vydal
rozhodnutie o zastavení konania.

5. Žalobkyňa dňa 31.07.2017 podala návrh na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) a c) Správneho
poriadku, o ktorom rozhodol prvostupňovým rozhodnutím č. SVS-OSO-2017/028632 zo dňa 17.10.2017
tak, že obnovu konania nepovolil. V súlade s § 63 ods. 5 v spojení s § 53 a nasl. Správneho poriadku,
podala žalobkyňa proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, o ktorom rozhodol minister vnútra SR pod
Číslom: KM-OLVS-82/2017/RK zo dňa 07.02.2018 tak, že zamietol rozklad a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.

6. Žalobkyňa namieta nesprávne právne posúdenie, keď hlavným dôvodom návrhu na obnovu konania
bolo ust. § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku, avšak žalovaný v napadnutom rozhodnutí mylne
zamenil dôvody obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) a c) Správneho poriadku. V predposlednom
odseku na strane 7 napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že „dôvodom na obnovu konania podľa
písm. c) sa má na mysli situácia, keď účastník konania skutočnosť alebo dôkaz nepoznal, čo nie
je prípad žiadateľky.“ Situácia, keď účastník konania skutočnosť alebo dôkaz nepoznal, je dôvodom
na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku, pričom § 62 ods. 1 písm. c)
Správneho poriadku upravuje situáciu, keď „nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi
konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní.“ Nesprávnym postupom správneho orgánu, ktorým
sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, sa rozumie prípad, keď mu nebola
daná možnosť uplatniť svoje práva alebo právom chránené záujmy. V tomto prípade sa má na zreteli
predovšetkým porušenie oprávnení uvedených v § 33 správneho poriadku.( Doc. JUDr. Jozef Sobihard,
Csc.; Správny poriadok, komentár, 6. prepracované vydanie; lura Edition spol. s r.o., Bratislava 2013,
s. 227).

7. Žalobkyňa namieta, že v pôvodnom konaní správny orgán nepostupoval podľa § 33 ods. 2 Správneho
poriadku, keď pred vydaním rozhodnutia v pôvodnom konaní bolo ministerstvo povinné umožniť
žalobkyni vyjadriť sa k podkladom a následne umožniť navrhnúť ich doplnenie.

8. Žalobkyňa poukázala na ust. § 3 ods. 2 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku v nadväznosti na § 8a
ods. 1 zákona o ŠO. Žalobkyňa v žiadosti o udelenie ŠO preukázala existenciu spoločnej domácnosti
s jej manželom a fungovanie ich manželstva, uviedla informácie o ich spoločnom synovi, ktorý mal v
čase podania žiadosti o udelenie ŠO šesť mesiacov, uviedla adresu jej trvalého pobytu, ktorým bol byt
vo vlastníctve jej manžela v ktorom mal rovnako ako aj ich syn adresu trvalého pobytu.
Vzhľadom na to, že evidencia obyvateľov má len evidenčný charakter, ministerstvo bolo povinné zisťovať
skutočný stav, a žalobkyňa legitímne očakávala, že ak ministerstvo bude mať pochybnosť o spolužití s
jej manželom, tak jej dá možnosť sa k tomu dodatočne vyjadriť.

9. Žalobkyňa namieta, že rozhodnutie o zastavení konania je odôvodnené skutočnosťami, ktoré
zisťovalo ministerstvo bez vedomia žalobkyne. Išlo o lustráciu v informačnom systéme Registra
obyvateľov Slovenskej republiky ohľadom adresy trvalého pobytu manžela a získanie stanoviska
Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica. Žalobkyňa nemala ako vedieť aké podklady získa
ministerstvo vlastnou činnosťou, pričom v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán
nedal žalobkyni možnosť, pred vydaním rozhodnutia, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia o zastavení
konania, čím došlo k porušeniu §3 ods. 2, §32 ods. l, § 33 ods. 2 Správneho poriadku a zakladajú dôvod
obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku.



Žalovaný na strane 8 napadnutého rozhodnutia uznal námietku žalobkyne, že prvostupňový správny
orgán pochybil, keď neskúmal skutočné spolužitie v spoločnej domácnosti, avšak zároveň dodal, že
„vzhľadom na neexistenciu právneho nároku na udelenie štátneho občianstva aj v prípade splnenia
podmienok ustanovených zákonom, toto neodôvodňuje povolenie obnovy konania.“ Žalobkyňa je
názoru, že takýto výklad právnych predpisov je v právnom štáte absolútne neprípustný. To, že podľa
zákona o ŠO nie je na udelenie štátneho občianstva právny nárok neznamená, že správny orgán môže
postupovať nezákonne a svojvoľne.

10. Žalobkyňa namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
keď žalovaný sa s námietkou, že v pôvodnom konaní správny orgán nepostupoval podľa § 33 ods. 2
Správneho poriadku, vôbec nevysporiadal.

11. Žalobkyňa namieta nezrozumiteľnosť dôvodu zamietnutia rozkladu a návrhu na obnovu konania,
týkajúci sa advokátskej činnosti manžela žalobkyne, ktorý v minulosti spolupracoval s advokátskou
kanceláriou Dentons (aktuálne má pozastavenú činnosť na vlastnú žiadosť), pričom vôbec nie je jasné,
aký vplyv mala alebo mohla mať táto skutočnosť na skúmaný inštitút spoločnej domácnosti.

12. Žalobkyňa namieta rozpor zisteného skutkového stavu s administratívnymi spismi, keď na strane
7 a 9 napadnutého rozhodnutia je uvedené, „že žalobca v návrhu na obnovu konania, ani v rozklade
však neuvádza žiadne nové skutočnosti ani dôkazy ktoré by správnemu orgánu neboli známe už v čase
správneho konania“, pričom žalobkyňa navrhla a predložila nové dôkazy ohľadom spolužitia manželov
v spoločnej domácnosti.

13. Žalobkyňa namieta podstatné porušenie ust. § 3 ods. 2, § 32 ods. 1, § 33 ods. 2 ako aj § 62 ods.
1 písm. c) Správneho poriadku.

14. Žalobkyňa uviedla, že napadnuté rozhodnutie je založené na tom, že nepredložila vyjadrenia a ňou
navrhované dôkazy v čase podania žiadosti o udelenie ŠO, však ako už uviedla, tento záver nie je
správny.
Žalovaný v poslednom odseku na strane 8 napadnutého rozhodnutia uviedol, že žiadosť o udelenie
ŠO nebola zamietnutá a žalobkyňa má možnosť podať novú žiadosť o udelenie štátneho občianstva
kedykoľvek a nie je obmedzená dvojročnou lehotou. Z uvedeného, podľa žalovaného vyplýva, že
žalobkyňa môže podať novú žiadosť o udelenie ŠO a v nej hneď podať vysvetlenia a dôkazy navrhované
v návrhu na obnovu konania a v rozklade. Podľa žalobkyne, však takýto postup je v rozpore s princípmi
hospodárnosti a efektívnosti, na ktorých je založený Správny poriadok. Žalobkyňa by tak musela znova
zabezpečiť z cudziny a rôznych úradov v Slovenskej republike doklady, ktoré už raz predložila. Doklady je
potrebné apostilovať s čím sú spojené nemalé priame náklady a strata času. Rovnako aj správny orgán,
ktorý si už zabezpečil súhlasy od príslušných orgánov Slovenskej republiky, v prípade nového konania,
ich bude musieť zabezpečiť zas, čím bude dotknutá činnosť a náklady ďalších orgánov Slovenskej
republiky. V konečnom dôsledku lehota na rozhodnutie o žiadosti o udelenie ŠO je dva roky a tak
žalobkyňa bude musieť v prípade novej žiadosti čakať ďalšie dva roky.

III. Vyjadrenie žalovaného.

15. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo 07.11.2018, doručeným súdu dňa 08.11.2018 s tým, že
na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny nárok ani po splnení zákonných
podmienok, preto správny orgán, ktorý koná vo veci, dôkladne zvažuje v súlade s verejným záujmom,
či po posúdení všetkých podmienok a okolností štátne občianstvo udelí. Žalovaný trvá na svojom
rozhodnutí a žalobu žiada zamietnuť.

16. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa zákonnú podmienku pobytu podľa § 7 ods. 1 zákona o ŠO nespĺňala,
pretože nemala 8 rokov povolený trvalý pobyt na území SR pred podaním žiadosti. Správny orgán
preto postupoval podľa výnimky ustanovenej v § 7 ods. 2 písm. a) zákona o ŠO, v zmysle ktorej,
žiadateľovi, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt, možno udeliť štátne občianstvo
Slovenskej republiky, bez splnenia podmienky uvedenej v § 7 ods. 1 písm. a) zákona o ŠO, ak uzavrel
manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, toto manželstvo trvá a žije v tomto manželstve
v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej počas piatich rokov bezprostredne
predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.



Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OSO-2017/005036 zo dňa 09.06.2017,
bolo konanie vo veci žiadosti žalobkyne o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky zastavené,
nakoľko žalobkyňa nespĺňala zákonnú podmienku podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o ŠO, pretože ako
manželka štátneho občana Slovenskej republiky nežila v tomto manželstve v spoločnej domácnosti na
území SR najmenej počas piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie
štátneho občianstva SR.

17. Žalobkyňa podala dňa 31.07.2017 návrh na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) a c)
Správneho poriadku, o ktorom rozhodol žalovaný pod č. SVS-OSO-2017/028632 zo dňa 17.10.2017 tak,
že nepovolil obnovu konania. O podanom rozklade žalobkyne rozhodol minister vnútra SR pod č. KM-
OLVS-82/2017/RK zo dňa 07.02.2018 tak, že rozklad zamietol s odôvodnením, že preskúmal rozkladom
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, pričom nezistil dôvod na zmenu alebo
zrušenie napadnutého rozhodnutia. V správnom konaní bol dostatočne spoľahlivo zistený skutočný stav
veci, prvostupňový správny orgán aplikoval správne ustanovenia zákona a tiež po procesnej stránke
zabezpečil v konaní všetky práva žiadateľky, pričom skutočnosti, ktoré žiadateľka uviedla v návrhu na
obnovu konania, ako aj v podanom rozklade, nemožno subsumovať pod žiaden z uvedených zákonom
explicitne ustanovených dôvodov obnovy konania. Žiadateľka v podanom rozklade opätovne uvádza len
skutočnosti, ktoré sú už správnemu orgánu známe z prvostupňového konania. Odvolací správny orgán
dospel rovnako k záveru, že nejde o také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na povolenie obnovy
právoplatne zastaveného konania o udelenie štátneho občianstva.

18. K námietke nesprávneho právneho posúdenia, keď podľa žalobkyne v rozhodnutí ministra vnútra
č. KM-OLVS-28/2017/RK si žalovaný zamieňa dôvody obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) a c)
Správneho poriadku, že žalobkyni nebola daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia o zastavení
konania, mohla vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie
(podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku), čím došlo k porušeniu § 3 ods. 2, § 32 ods. 1 a najmä § 33
ods. 2 Správneho poriadku, čo zakladá dôvod obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) Správneho
poriadku, žalovaný s uvedeným názorom nesúhlasí.
Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť
dôkazy, ktoré sú mu známe.
Preto ak mala žalobkyňa vedomosť o nejakom dôkaze v čase správneho konania, ktoré by podporilo
tvrdenie, že žije s manželom v spoločnej domácnosti, mala ho uplatniť. Podľa názoru žalovaného,
dôvodom na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku sa má na mysli situácia,
keď účastník konania skutočnosť alebo dôkaz nepoznal, čo nie je prípad žalobkyne. Žalobkyňa všetky
potrebné skutočnosti uviedla v žiadosti, ktorú podala. Prvostupňový správny orgán mal pochybnosti
o funkčnosti manželstva žalobkyne a o spolužití manželov v spoločnej domácnosti, pričom tieto
pochybnosti žalobkyňa nevyvrátila, vôbec sa nevyjadrila k zisteniam správneho orgánu týkajúcich sa jej
manžela A.. A. D. a jeho advokátskej praxe. Žalovaný zastáva názor, že nič nebránilo manželom, mať
spoločnú adresu trvalého pobytu v novom byte nadobudnutom v manželstve, pričom žalobkyňa podala
žiadosť o udelenie ŠO z dôvodu manželstva, ale žiadne vysvetlenie neuviedla k rozdielnej adrese pobytu
manželov.

19. Žiadosť o udelenie ŠO bola posudzovaná podľa výnimky ustanovenej v § 7 ods. 2 písm. a) zákona
o ŠO, preto bolo potrebné dôkladne skúmať splnenie všetkých atribútov funkčnosti manželstva a žitia v
spoločnej domácnosti, aby bolo vylúčené akékoľvek podozrenie z účelového a fiktívneho manželstva s
cieľom nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky a aby sa predišlo vydaniu rozhodnutia,
ktoré môže byť v budúcnosti spochybnené.

20. K námietke nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, žalovaný má za to,
že ani v konaní o rozklade neboli žalobkyňou poskytnuté nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré ako
účastníčka v pôvodnom konaní nemohla uplatniť vôbec, pretože ich v tom čase nepoznala alebo preto,
lebo ich bez vlastnej viny nemohla uplatniť, pričom ide o skutočnosti a dôkazy, ktoré existovali minimálne
už v čase správneho konania. Na základe uvedeného neboli dané dôvody na obnovu konania podľa §
62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku.
Spoločná adresa pobytu manželov je základnou skutočnosťou preukazujúcou žitie manželov v spoločnej
domácnosti. Aj keď pojem „spoločná domácnosť“ nie je priamo v zákone o ŠO definovaný, logicky sa
jedná o spoločnú domácnosť manželov, z ktorých jeden je štátnym občanom SR a druhý cudzincom.
Charakter trvalého pobytu sa týka len občana (zákon o pobyte občanov a Registri obyvateľov SR) a nie



cudzinca, ktorého pobyt na území SR sa riadi zákonom č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, nemožno vytvoriť spoločnú domácnosť na dvoch
rôznych miestach trvalého pobytu. Rozhodnutie o zastavení konania vychádzalo nielen z lustrácie
manželov v informačnom systéme Register obyvateľov SR, ale aj zo stanoviska Oddelenia cudzineckej
polície PZ Banská Bystrica a ďalších zistení správneho orgánu týkajúcich sa manžela (pozastavenie
výkonu advokácie na území SR na základe vlastnej žiadosti a možný výkon práce advokáta v právnickej
firme Dentons Európe v zahraničí).
Pochybnosť správneho orgánu, či manželia žijú v spoločnej domácnosti na území SR počas rozhodnej
doby, žalobkyňa nevyvrátila a žiadne uspokojivé vysvetlenie, prečo nemali manželia spoločnú adresu,
neposkytla.
V prípade, že by žiadosť nebola podávaná z dôvodu manželstva, ale žalobkyňa ako žiadateľka by
spĺňala podmienku 8 rokov nepretržitého pobytu na území SR pred podaním žiadosti o udelenie štátneho
občianstva SR podľa § 7 ods. 1 zákona o ŠO, správny orgán by nemal povinnosť preverovať spolužitie
manželov, spoločnú domácnosť, pričom rozdielne adresy manželov by boli irelevantné.

21. K námietke rozporu „zisteného“ skutkového stavu s administratívnymi spismi, žalovaný uviedol, že
tvrdenia žalobkyne uvedené v tejto časti žaloby nepovažuje za „rozpor“. Žalobkyňa k návrhu na obnovu
konania predložila rôzne doklady (čestné vyhlásenia manžela a iných fyzických osôb, výpisy z účtu a
pod.), ktoré však neboli vyhodnotené ako „nové skutočnosti alebo dôkazy“, ktoré by mali vplyv na zmenu
rozhodnutia.

22. K námietke podstatného porušenia Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že túto časť žaloby
považuje za nezrozumiteľnú. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vydali rozhodnutia v súlade so
Správnym poriadkom, konanie prebiehalo hospodárne, bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania
a iných osôb.
V ďalšom žalovaný uviedol, že informácia v rozhodnutí o možnosti podať novú žiadosť o udelenie
štátneho občianstva, bolo len konštatovaním.
Zároveň žalovaný poukázal na zmätočné tvrdenie žalobkyne, že „keby však Ministerstvo postupovalo
v súlade so Správnym poriadkom, o jej žiadosti by bolo rozhodnuté najneskôr v septembri tohto roka“,
s tým, že ust. § 8a ods. 7 zákona o ŠO síce upravuje lehotu na rozhodnutie, čo však neznamená,
že správny orgán nemôže rozhodnúť skôr. Skutočnosť, že správny orgán rozhodol skôr (žiadosť bola
podaná dňa 04.10.2016 a rozhodnutie o zastavení konania bolo vydané dňa 09.06.2017), nie je a
nemôže byť v rozpore so Správnym poriadkom.

23. V závere žalovaný uviedol, že štátne občianstvo Slovenskej republiky nemožno odobrať. Je to trvalý
zväzok medzi občanom a štátom, a preto ministerstvo vnútra pri rozhodovaní postupuje mimoriadne
dôkladne a pri akejkoľvek pochybnosti využije svoju právomoc a štátne občianstvo neudelí.

IV. Replika žalobkyne.

24. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 28.11.2018 reagovala na vyjadrenie žalovaného, s dôrazom
na nesprávny právny výklad § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku, keď podľa žalovaného dôvodom
na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku sa má na mysli situácia, keď účastník
skutočnosť alebo dôkaz nepoznal, čo nie je prípad žiadateľky. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala bod
6.2 žaloby, a namieta, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 33 ods. 2 Správneho
poriadku, keď nedal žalobkyni možnosť, vyjadriť sa k podkladom ako aj k spôsobu ich zistenia pred
vydaním rozhodnutia.
V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaný v svojom vyjadrení nepoprel skutkové
tvrdenie žalobkyne, t.j., že žalovaný nepostupoval podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a preto túto
skutočnosť je potrebné považovať za nespornú podľa § 25 Správneho súdneho poriadku v spojení s §
151 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

25. Žalobkyňa opäť uviedla, že žalovaný nedal žalobkyni možnosť vyjadriť sa k podkladom, na základe
ktorých vydal rozhodnutie o zastavení konania, ktorými boli:
- trvalý pobyt manžela žalobkyne na inej adrese počas jedného roka,
- stanovisko oddelenia cudzineckej polície,
- pozastavená činnosť advokácie manžela žalobkyne,



žalobkyňa o uvedených podkladoch, ktoré žalovaný získal vlastnou činnosťou, nemala vedomosť a preto
nemohla poskytnúť vysvetlenie.
Napriek uvedenému, žalobkyňa poukázala na odôvodnenie rozhodnutia a rukou písaných poznámok v
administratívnom spise, keď v pôvodnom konaní bolo rozhodnuté o zastavení konania na základe výpisu
z evidencie obyvateľov s tým, že manžel žalobkyne mal od 06.02.2015 evidovaný trvalý pobyt na adrese
v Bratislave, a to bez toho, aby žalobkyni bola daná možnosť k tomu sa vyjadriť.
Počas pohovoru na Okresnom úrade v I. I. pri podávaní žiadosti, žalobkyňa vysvetlila, prečo mal
manžel nahlásený trvalý pobyt v I. (vysvetlila, že kvôli práci manžela sa zdržiavajú aj v I., z toho
dôvodu si potrebovali prenajať parkovacie miesto pri svojom byte v I., pričom podmienkou pre získanie
parkovacieho miesta bolo nahlásenie trvalého pobytu manžela, ktorý nevidel žiadny problém v zmene
svojho trvalého pobytu do I., keďže nahlásenie trvalého pobytu občana SR má len evidenčný charakter
a spoločne sa zdržiavali v I. aj v I. I.).
K stanovisku oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica, na ktoré odkazuje napadnuté
rozhodnutie, žalobkyňa zdôraznila, že cudzinecká polícia vykonávala pravidelne preverovanie a
zisťovanie stavu na mieste a preto považuje výpovednú hodnotu tohto dokumentu za zásadnú. Z
odôvodnenia rozhodnutia o zastavení konania je zjavné, že správny orgán vychádzal len z informácie o
tom, že žalobkyňa sa zdržiavala v čase previerky na adrese trvalého pobytu v I. I. a túto informáciu potom
porovnal s údajmi o trvalom pobyte manžela. Keby však správny orgán dal žalobkyni možnosť vyjadriť sa
k tomuto podkladu, žalobkyňa by mohla upozorniť na to, že v tomto dokumente sa výslovne uvádza, že
žalobkyňa „býva na vyššie uvedenej adrese v spoločnej domácnosti s manželom a ich synom, s ktorým
je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke.“ Rovnako by žalobkyňa upozornila na potvrdenie mestského
úradu I. I. zo dňa 19.10.2016 (C.I. 21 v administratívnom spise), v ktorom sa uvádza, že žalobkyňa žije v
spoločnej domácnosti so svojim manželom. V tejto súvislosti žalobkyňa poznamenala, že nie je možné
predložiť lepší dôkaz toho, že s manželom žijú v spoločnej domácnosti a že ide o fungujúce manželstvo,
skutočnosť, že krátko pred podaním žiadosti o udelenie občianstva sa im narodilo dieťa a v súčasnosti
čakajú druhé.

26. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie o zastavení konania vychádzalo z
podkladov týkajúcich sa jej manžela, nakoľko žalovaný sa začal zaujímať o jej manžela až po podaní
návrhu na obnovu konania. Žalovaný kontaktoval v tejto veci Slovenskú advokátsku komoru až v auguste
2017, t.j. po tom, ako žalovaný vydal rozhodnutie o zastavení konania 09.06.2017.
V tejto súvislosti vo vyjadrení žalovaný uvádza, že dôvodom vydania rozhodnutia o zastavení konania
bola aj skutočnosť, že manžel žalobkyne mal od 01.01.2017 pozastavenú činnosť advokáta na území
Slovenskej republiky a žalobkyňa tieto okolnosti žalovanému neobjasnila. Žalobkyňa opäť poukazuje na
vyjadrenie žalovaného, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa mala tieto skutočnosti objasniť, hoci žalovaný
tieto informácie získal vlastnou činnosťou, o ktorých neinformoval žalobkyňu a ani nedal žalobkyni
možnosť sa k podkladom vyjadriť. Žalovaný takýmto postupom vykladá Správny poriadok tak, že
žalobkyňa mala označiť všetky dôkazy v deň podania žiadosti o udelenie štátneho občianstva a žalovaný
už následne nie je povinný dať možnosť účastníkovi konania, aby sa k podkladom rozhodnutia vyjadril.
Takýto výklad je nesprávny a v rozpore s jednoznačným znením § 33 ods. 2 Správneho poriadku.
Žalobkyňa tiež uviedla, že v čase podania žiadosti o udelenie štátneho občianstva jej manžel nemal
pozastavenú činnosť advokáta a stále nerozumie, ako má súvisieť pozastavenie výkonu advokácie jej
manžela s pôvodným konaním.

27. Žalobkyňa nikdy netvrdila, že odlišný právny názor na termín „spoločná domácnosť“ by bolo možné
považovať za novú skutočnosť alebo dôkaz, ako uvádza žalovaný. Žalobkyňa sa zaoberala výkladom
tohto pojmu s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu len preto, aby vysvetlila opodstatnenosť
navrhovaných dôkazov. Dôkazy a svedkov, ktorí mali preukázať spolužitie žalobkyne s manželom v
spoločnej domácnosti, navrhla žalobkyňa v návrhu na obnovu konania v súlade s touto judikatúrou.
Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že sa nedôsledne oboznámil, rovnako aj prvostupňový správny
orgán, s návrhom na obnovu konania, keď nevzal do úvahy, že žalobkyňa navrhla vypočuť svedkov,
pričom ich čestné prehlásenie predložila len z dôvodu hospodárnosti konania. Žalovaný v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovaní svedkovia neboli susedia žalobkyne, preto ich považoval za
nedôveryhodných a účelových. Žalobkyňa s takýmto výkladom nesúhlasí, napriek tomu v súlade s § 56
Správneho poriadku navrhla v konaní o rozklade vypočutie jej susedov v I. I. a v I.. Žalovaný žiadnym
spôsobom nezdôvodnil v napadnutom rozhodnutí a ani v svojom vyjadrení, prečo by tieto dôkazy nemali
vplyv na zmenu rozhodnutia o zastavení konania. Takýto postup žalovaného je svojvoľný a nezákonný.



28. V závere žalobkyňa uviedla, že zákon o ŠO nedáva právo žalovanému postupovať svojvoľne a v
rozpore so zákonmi Slovenskej republiky, vrátane Správneho poriadku, v celom rozsahu sa pridržiava
podanej žaloby.

V. Administratívne konanie.

29. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 04.10.2016 žiadosť o udelenie štátneho
občianstva Slovenskej republiky prostredníctvom Okresného úradu I. I., z ktorej je zrejmé, že žalobkyňa
podala predmetnú žiadosť z dôvodu, že žije na Slovensku päť rokov, má tu svoj domov, rodinu a
priateľov, manžel a syn sú občanmi Slovenskej republiky. Ďalej zo žiadosti je zrejmé, že žalobkyňa
ako žiadateľka je štátnou občiankou D. X., je vydatá za občana Slovenskej republiky (manželstvo
uzavreté dňa 25.06.2011) s ktorým má maloleté dieťa (syn W. D. narodený dňa 15.02.2016 v I. I.),
je zamestnaná vo firme IBM ISC, s.r.o. od 01.09.2011 v pozícii manažér podpory predaja s miestom
výkonu práce I., adresu trvalého pobytu má J. X, XXX XX I. I. a od 27.06.2011 má povolený trvalý
pobyt za účelom zlúčenie rodiny (uzavretie manželstva so štátnym občanom SR). Spolu so žiadosťou
bolo predložených dvadsať príloh. Následne správny orgán vykonal vlastné šetrenie a preverovanie s
tým, že pod číslom SVS-OSO-2017/005036 zo dňa 09.06.2017 vydal rozhodnutie o zastavení konania
- zaslanie oznámenia, ktorým žalobkyni oznámil, že podľa § 8a ods. 5 zákona č. 40/1993 Z.z. o
štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, bolo konanie vo veci žiadosti
o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky zastavené, nakoľko nespĺňa zákonnú podmienku
dĺžky pobytu podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o ŠO, pretože ako manželka štátneho občana SR, nežije
v tomto manželstve v spoločnej domácnosti na území SR najmenej počas piatich rokov bezprostredne
predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva. Ďalej z predmetného oznámenia
je zrejmé, že počas previerky vykonanej oddelením cudzineckej polície dňa 20.10.2016 sa žalobkyňa
zdržiavala na adrese povoleného trvalého pobytu J. X, I. I., že zo spisovej dokumentácie vyplýva, že
manžel A.. A. D. bol prihlásený na trvalý pobyt na adrese J. X, I. I. od 18.04.1994 do 06.02.2015 a od
06.02.2015 má evidovaný trvalý pobyt na adrese D. XXXX/XC, I.-D. K.. Na základe zistených skutočností
správny orgán konštatuje, že žiadateľka nežije s manželom v spoločnej domácnosti na území SR za
posudzované obdobie piatich rokov predchádzajúce podaniu žiadosti (a ani v súčasnosti) a preto nie
je možné použiť výnimku v ust. § 7 ods. 2 písm. a) zákona o ŠO. Predmetné rozhodnutie- oznámenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2017.

30. Dňa 31.07.2017 bol doručený žalovanému návrh na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a)
a c) Správneho poriadku, ktorý podala žalobkyňa pre porušenie § 33 ods. 2, § 3 ods. 2 a § 32 ods.
1 Správneho poriadku v spojení s § 8a ods. 1 zákona o ŠO s dôvodmi uvedenými v správnej žalobe.
Prílohou návrhu boli čestné vyhlásenia manžela žalobkyne, ďalších štyroch fyzických osôb a výpisy z
účtu manžela žalobkyne za obdobie od roku 2011 do roku 2017 (žalobkyňa na účet manžela posielala
finančné prostriedky a z tohto účtu boli hradené spoločné platby a výdavky).

31. Žalovaný podaním zo dňa 04.08.2017 zaslal žalobkyni výzvu na zaplatenie správneho poplatku,
ktorého úhradu žalobkyňa doložila podaním doručeným žalovanému dňa 08.08.2017.

32. Žalovaný úpravou zo dňa 03.08.2017 vyzval Slovenskú advokátsku komoru o zaslanie informácií
k osobe A.. A. D.. Listom doručeným žalovanému dňa 30.08.2017, Slovenská advokátska komora
oznámila, že menovaný advokát má pozastavený výkon advokácie na základe vlastnej žiadosti s
účinnosťou od 01.01.2017.

33. Žalovaný svojím rozhodnutím Č.: SVS-OSO-2017/028632 zo dňa 17.10.2017, podľa § 62 a § 63
správneho poriadku a podľa §7, §8 a §8a zákona o ŠO, nepovolil obnovu konania vo veci žiadosti
o udelenie štátneho občianstva SR žalobkyne ako žiadateľky, proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č. SVS-OSO-2017/005036 zo dňa 09.06.2017, ktorým bolo konanie o udelení
štátneho občianstva Slovenskej republiky zastavené. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na
spoločnú adresu pobytu manželov, ktorá je základnou skutočnosťou preukazujúcou žitie v spoločnej
domácnosti na území SR podľa zákona o ŠO. Aj keď pojem „spoločná domácnosť“ nie je priamo v zákone
definovaný, logicky sa jedná o spoločnú domácnosť manželov, z ktorých jeden je štátnym občanom SR
a druhý cudzincom s povoleným pobytom na území SR. Keďže žalobkyňa ako žiadateľka, je cudzinka,
ktorá má povolený trvalý pobyt na území SR za účelom zlúčenia rodiny, je povinná dodržiavať povinnosti
vyplývajúce zo zákona o pobyte. Žalobkyňa podľa § 11 ods. 1 písm. s) zákona o pobyte nenahlásila



príslušnému oddeleniu cudzineckej polície, že by sa mala dlhodobo zdržiavať na inej adrese pobytu
ako má povolený a ani nežiadala o zmenu adresy pobytu do I., kde mali ako manželia spoločne kúpiť
byt, kde je prihlásený na trvalý pobyt manžel aj maloletý syn. Pri kontrole oddelením cudzineckej polície
PZ Banská Bystrica dňa 20.10.2016, bolo zistené, že žalobkyňa sa zdržiava na adrese povoleného
trvalého pobytu J. X, I. I. a zároveň sama žalobkyňa uviedla, že na tejto adrese žije v spoločnej
domácnosti s manželom a maloletým synom. Žalovaný správny orgán uviedol, že pobyt cudzinca na
území SR upravuje osobitný zákon o pobyte, ktorý vyžaduje fyzickú prítomnosť cudzinca v mieste pobytu
a rovnako zákon o ŠO, ktorý vyžaduje fyzickú prítomnosť oboch manželov v spoločnej domácnosti na
území SR. A keďže spoločnú domácnosť na účely zákona o pobyte a zákona o ŠO nemožno definovať
ako majetkové spoločenstvo podľa občianskoprávnych predpisov súkromného práva, ale vzhľadom na
osobitosť právnej úpravy pobytu cudzincov a štátneho občianstva ktoré patria do sféry verejného práva,
je potrebné posudzovať spoločnú domácnosť v kontexte práv a povinností cudzinca vyplývajúcich z
právnych predpisov verejného práva. Správny orgán odôvodnil nepripustenie predložených čestných
vyhlásení ako dôkaz spoločnej domácnosti, keďže správny poriadok nepripúšťa čestné vyhlásenie inej
osoby ako účastníka konania (§39 správneho poriadku). V súvislosti s čestným vyhlásením manžela
žalobkyne žalovaný v rozhodnutí uviedol, že z tohto nie je jasné, kde majú manželia spoločnú domácnosť
a z ostatných čestných vyhlásení vyplývajú len všeobecné informácie, nie je v nich uvedená adresa
spoločnej domácnosti, pričom ani jedna osoba, ktorá dala čestné vyhlásenie, nie je susedom žalobkyne
s manželom ani na adrese v I., ani na adrese v I. I.. Na základe zistených skutočností správny orgán
konštatoval, že zákonná podmienka žitie manželov v spoločnej domácnosti počas rozhodnej doby piatich
rokov na území SR podľa výnimky ustanovenej v § 7 ods. 2 písm. a) zákona o ŠO nebola riadne splnená
a ani na základe dôkazov predložených k návrhu na obnovu konania, správny orgán nemohol zmeniť
správnu úvahu a podľa § 62 ods. 1 písm. a) a c) správneho poriadku, nepovolil obnovu konania.
34. Žalobkyňa podala dňa 03.11.2017 rozklad proti rozhodnutiu o nepovolení obnovy konania, ktorý
odôvodnila v súlade s námietkami uvedenými v správnej žalobe.

35. Osobitná komisia ministra vnútra na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch dňa
30.11.2017 navrhla podaný rozklad zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie č. SVS-OSO-2017/028632
zo dňa 17.10.2017 potvrdiť. Následne žalovaný listom zo dňa 01.12.2017 oznámil žalobkyni, že podaný
rozklad bol postúpený na ďalšie konanie osobitnej komisii ministra vnútra na prípravu rozhodnutia.

36. Minister vnútra Slovenskej republiky pod Číslom: KM-OLVS-82/2017/RK zo dňa 07.02.2018 vydal
rozhodnutie, ktorým zamietol rozklad a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

VI. Právne posúdenie žaloby.

37. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

39. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.



40. Podľa § 1 zák.č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky, tento zákon ustanovuje
podmienky nadobúdania, straty a osvedčovania štátneho občianstva Slovenskej republiky a upravuje
priestupky na úseku štátneho občianstva Slovenskej republiky.

41. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zák.č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky, štátne
občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej
republiky a má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov bezprostredne
predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.

42. Podľa § 7 ods. 2 písm. a) zák.č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky, žiadateľovi,
ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej
republiky bez splnenia podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak,
ak uzavrel manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, toto manželstvo trvá a žije v tomto
manželstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej počas piatich rokov
bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.

43. Podľa § 8a ods. 5 zák.č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ak tento zákon
neustanovuje inak, ministerstvo konanie zastaví, ak žiadateľ nespĺňa podmienku podľa § 7 ods. 1 písm.
a), a zároveň nespĺňa niektorú z podmienok podľa § 7 ods. 2 až 6. Rozhodnutie o zastavení konania sa
vyznačí v spise a žiadateľ sa o zastavení konania upovedomí.

44. Podľa § 8a ods. 14 zák.č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky, proti rozhodnutiu
o zastavení konania podľa odsekov 5, 6 a 11 nemožno podať rozklad.

45. Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v
ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

47. Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány sú povinné postupovať
v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa
konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa
vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a
iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre
neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

48. Podľa § 3 ods. 5 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie správnych orgánov musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

49. Podľa § 32 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a
úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je
viazaný len návrhmi účastníkov konania.

50. Podľa § 32 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podkladom pre rozhodnutie sú najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania
podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a
výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti
a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu
orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií
správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré
nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.



51. Podľa § 33 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, účastník konania a zúčastnená osoba
má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní
a miestnej ohliadke.

52. Podľa § 33 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný dať účastníkom
konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho
podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

53. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, konanie pred správnym orgánom
ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní
uplatniť bez zavinenia účastníka konania.

54. Podľa § 62 ods. 1 písm. c) zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, konanie pred správnym orgánom
ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak nesprávnym
postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo
mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní.

55. Podľa § 63 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, obnovu konania povolí na návrh účastníka
konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

56. Podľa § 63 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v návrhu na obnovu konania treba uviesť
dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

57. Podľa § 63 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, návrh sa podáva na správnom orgáne
uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy,
najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu
konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.

VII. Závery správneho súdu.

58. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť
rozhodnutí ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-82/2017/RK zo dňa 07.02.2018, ako aj
prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OSO-2017/028632 zo dňa
17.10.2017, ktorými nebola povolená obnova konania vo veci zastavenia konania o udelenie štátneho
občianstva Slovenskej republiky pod č. SVS-OSO-2017/005036 zo dňa 09.06.2017.
59. Na tomto mieste má súd potrebu uviesť, že rozhodovanie o žiadosti o udelenie štátneho občianstva
Slovenskej republiky je jeden zo spôsobov, ktorým sa prejavuje územná suverenita Slovenskej republiky,
pričom cudzinec nemá na udelenie štátneho občianstva právny nárok aj keby splnil podmienky uvedené
v zákone o štátnom občianstve. Ide o trvalý zväzok medzi občanom a štátom, z ktorého vznikajú obom
stranám práva i povinnosti. Pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie štátneho občianstva správny orgán
skúma a prihliada na integráciu žiadateľa do spoločnosti a jeho vžitie sa s kultúrnym a sociálnym
prostredím, jeho prínos pre spoločnosť, rešpektovanie právneho poriadku, vyhodnotenie rizík pre
bezpečnosť a ochranu záujmov štátu v spojení s ochranou práv a slobôd všetkých občanov Slovenskej
republiky. Všetky skutočnosti, ktoré majú pre rozhodovanie správneho orgánu význam, je správny orgán
povinný vyhodnotiť a na základe zákonom povolenej správnej úvahy rozhodnúť, či žiadateľovi udelí
štátne občianstvo alebo nie.

60. Základom právneho posúdenia žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky je
zákon o ŠO, ktorý v § 7 ustanovuje, za akých zákonných podmienok možno udeliť žiadateľovi štátne
občianstvo.

61. Predmetom súdneho prieskumu je návrh na obnovu konania, ktorý právna teória označuje ako
mimoriadny opravný prostriedok. Obnovou konania sa dosahuje náprava právoplatných správnych
rozhodnutí, v ktorých spravidla pôjde o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých
procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania. Účelom obnovy
konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie nového meritórneho rozhodnutia.



62. Rozhodnutie o zastavení konania č. SVS-OSO-2017/005036 zo dňa 09.06.2017 nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.06.2017 a návrh na obnovu konania bol prvostupňovému správnemu orgánu
doručený dňa 31.07.2017, teda v zmysle § 63 ods. 3 Správneho poriadku, včas.
Bez ohľadu na charakter správneho aktu (rozhodnutie o zastavení konania), z hľadiska jeho právnej
povahy ide o rozhodnutie, vo vzťahu ktorému možno podať návrh na obnovu konania, nakoľko svojím
obsahom priamo zasahuje do práv a povinností žalobkyne ako účastníčky správneho konania, v
ktorom je vyjadrený účel a zmysel rozhodovacieho procesu. V predmetnom rozhodnutí správny orgán v
závere konštatoval, že žalobkyňa ako žiadateľka nežije s manželom v spoločnej domácnosti na území
Slovenskej republiky za posudzované obdobie piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu
žiadosti a preto nie je možné použiť výnimku ust. § 7 ods. 2 písm. a) zákona o ŠO.

63. Návrh na obnovu konania bol podaný v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) a c) správneho poriadku (s
dôrazom na písm. c)), preto úlohou súdu bolo zistiť, či označené skutočnosti na obnovu konania sú
dôvodné.
Návrh na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku je podmienený novými
skutočnosťami alebo dôkazmi, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť pretože ich v
tom čase nepoznal, alebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť, pričom treba uviesť, že novými
skutočnosťami sú také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu,
pretože len na tieto okolnosti mohol správny orgán prihliadať. A druhou podmienkou je, že nové
skutočnosti a dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie správneho orgánu.
Návrh na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku je podmienený nesprávnym
postupom správneho orgánu, ktorým nebola daná možnosť účastníkovi v pôvodnom konaní uplatniť
svoje práva alebo právom chránené záujmy upravené v § 33 správneho poriadku. A druhou podmienkou
je, že nesprávny postup správneho orgánu mohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie správneho orgánu
a nemohol byť odstránený v odvolacom konaní.

64. Esenciou podaných námietok je skutočnosť, že v pôvodnom konaní správny orgán nepostupoval
podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď pred vydaním rozhodnutia v pôvodnom konaní, neumožnil
žalobkyni vyjadriť sa k podkladom, ktoré správny orgán zabezpečil bez vedomia žalobkyne a
nezabezpečil podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, právo účastníka navrhovať dokazovanie, resp.
doplniť dôkazy. Správny orgán tak porušil zásadu úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi
konania. Túto skutočnosť správny orgán v konaní o obnove konania nevzal do úvahy a obmedzil sa
výlučne len na listinné dôkazy predložené žalobkyňou v pôvodnom konaní pri podaní žiadosti o udelenie
štátneho občianstva a na listinné dôkazy zabezpečené správnym orgánom (o čom žalobkyňa nemala
vedomosť), keď napr. v posudzovanom období, rozdielnu adresu trvalého pobytu žalobkyne J. X, I.
I. a jej manžela spolu so synom D. XXXX/XC, I., v logických súvislostiach neodôvodnil a uvedenú
evidenciu trvalého pobytu z Registra obyvateľov Slovenskej republiky vo vzťahu k posúdeniu spoločnej
domácnosti relevantným procesným postupom (súčinnosť správneho orgánu s účastníkmi konania)
neodstránil (žalobkyni nedal možnosť vyjadriť sa k podkladom a navrhnúť ich doplnenie).
V tomto kontexte správny orgán porušil i zásadu materiálnej pravdy, zmyslom ktorej je čo najúplnejšie a
najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, pričom práve inštitút žitie v spoločnej domácnosti, je pri posúdení
zákonných podmienok podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o ŠO jednou z kumulatívnych podmienok.

65. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobkyňa v
pôvodnom konaní nemala vedomosť o tom, z akých podkladov správny orgán pred vydaním rozhodnutia
o zastavení konania vychádzal, akými podkladmi disponoval, správny orgán nedal žalobkyni možnosť
pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom a k spôsobu ich zistenia; zároveň správny orgán
nedostatočne zistil skutkový stav veci. K uvedenému, čo je základom námietok podanej žaloby, sa
správny orgán nevyjadril vôbec.
Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v
pôvodnom konaní nemohol uplatniť vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo preto, lebo síce mal
vedomosť o týchto skutočnostiach, avšak nemohol ich uplatniť bez svojho zavinenia.
Na tomto mieste súd opäť poukazuje na skutočnosť, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia
prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu ktorými bola zamietnutá obnova konania vo veci
rozhodnutia o zastavení správneho konania o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, pre
nesplnenie dôvodov na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) a c) Správneho poriadku.
Úlohou inštitútu obnovy konania je odstrániť nedostatky v zistení skutkového stavu veci alebo nedodržaní
niektorých procesných podmienok. Vo veci ide o situáciu, kedy správny orgán v administratívnom



konaní porušil procesné zákonné podmienky § 33 Správneho poriadku, v dôsledku čoho došlo i k
nedostatočnému zisteniu skutkového stavu § 32 Správneho poriadku a to za situácie, kedy žalobkyňa
ako účastníčka konania v pôvodnom konaní bez svojej viny, pred vydaním rozhodnutia nevedela o
podkladoch získaných správnym orgánom a nemohla tak uplatniť svoje práva napr. vyjadriť sa k
získaným podkladom navrhnúť ďalšie podklady. Zároveň treba uviesť, že pochybenie správneho orgánu
mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie v tom, že by rozhodnutie o zastavení konania nevydal, v
konaní by pokračoval s vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci žiadosti o udelení štátneho občianstva.

66. Všetky námietky žalobkyne, ktoré absorbujú dôvod zamietnutia obnovy konania a ktoré sa vzájomne
prelínajú, správny súd vyhodnotil ako dôvodné pre existenciu vyššie uvedených skutočností, ktoré sú
tak závažné, že spochybňujú správnosť a spravodlivosť napadnutých rozhodnutí.

67. Správne orgány sú viazané nie len zákonmi Slovenskej republiky, ale predovšetkým Ústavou SR
a v rámci rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb musia dbať
na to, či ich postup a rozhodnutie je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami o ľudských
právach, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súd dáva do pozornosti i právo na spravodlivý
proces zakotvené v čl. 46 až čl. 50 Ústavy SR a niet pochybnosti o tom, že s právom na spravodlivý
proces úzko súvisí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho
orgánu musí byť zrejmé akými úvahami bol vedený správny orgán pri rozhodovaní, na základe akých
konkrétnych podkladov rozhodol, pričom obsah podkladov musí byť prístupný aj účastníkovi konania
pred vydaním rozhodnutia, ktorý má právo sa k podkladom vyjadriť. Tým, že žalobkyňa nemala možnosť,
bez svojej viny, vyjadriť sa k podkladom získaných správnym orgánom v pôvodnom konaní (o získaných
podkladoch nevedela), nemohla sa účinne brániť (predkladať návrhy na doplnenie), bolo porušené
právo žalobkyne na spravodlivý proces, čím je bezpochyby naplnený dôvod na obnovu konania podľa
§ 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku. Žalovaný sa k týmto skutočnostiam v rozhodnutí o obnove
konania nevyjadril vôbec, preto preskúmavané rozhodnutia vykazujú i vadu nepreskúmateľnosti a
nedostatku dôvodov. Argumentácia odôvodnenia rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy
zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel,
boli prijateľné, racionálne a presvedčivé.

68. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná a rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov. Preto súd v súlade s § 191 ods.1 písm. c) a d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutia a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sú
viazaní právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods.6 SSP).

VIII. Trovy konania.

69. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že
úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

70. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v
spojení s § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§
443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti



neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).