Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/128/2018 z 23. 2. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. februára 2021, sp. zn. 2S/128/2018, ECLI:SK:KSBA:2021:1018201144.2 Krajský súd Bratislava | 2S/128/2018 | ECLI:SK:KSBA:2021:1018201144.2 | 2021-02-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 55 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/524c3924-6243-4194-9d06-0ae213f42f98 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1018201144.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/128/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201144
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018201144.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: DS Smith
Packaging Netherlands B. V., so sídlom Coldenhovenseweg 130, 6961 EH Eerbeek, Holadnsko, DIČ:
4120039297, IČ DPH SK 4120039297, zastúpeného spoločnosťou KPMG Legal, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 10, 811 02 Bratislava IČO: 47238623, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499
500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.101123343/2018 zo dňa 07.06.2018
a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 45133/2018 zo dňa 22.01.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 101123343/2018 zo dňa 07.06.2018, ako
aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 45133/2018 zo dňa 22.01.2018 z r u š u j e
a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č.101123343/2018 zo dňa 07.06.2018 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo 45133/2018 zo dňa 22.01.2018, ktorým podľa
ustanovenia § 55d zákona číslo 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie dane číslo NL2017000000669985
zo dňa 28.09.2017 za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 v sume 491.361,84 €.

2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že odvolací orgán sa s tvrdením
daňového subjektu, že „zamietnutie vrátenia dane z pridanej hodnoty iba z dôvodu, že faktúry zapísané v
aktuálnej žiadosti, z ktorých zahraničná osoba žiada vrátiť DPH, boli už raz zapísané do predchádzajúcej
žiadosti, je podľa daňového subjektu neopodstatnené“, nestotožnil. Podľa ustanovenia § 55c ods. 3
zákona o DPH žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré
nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili
počas obdobia príslušného kalendárneho roka. Splnenie hmotnoprávnych podmienok na vrátenie dane
správca dane neskúmal z dôvodu, že pri svojom rozhodovaní vychádzal už citovaného ustanovenie §
55c ods. 3 zákona o DPH, podľa ktorého sa žiadosť o vrátenie DPH môže vzťahovať na faktúry alebo
dovozné doklady, ktoré neboli zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí za príslušný kalendárny rok a
týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia tohto príslušného kalendárneho roka, aj napriek
tomu, že predchádzajúcu žiadosť číslo NL2016000000593522 zamietol v zmysle vyššie uvedených
skutočností a zamietnutie žiadosti zo strany správcu dane v súlade s platnou legislatívou, rozhodne nie



je porušením daňovej neutrality, pretože vrátenie DPH neprebieha automaticky, ale splnením zákonných
podmienok, ktoré však zo strany daňového subjektu splnené neboli.

3. Daňový subjekt poukázal na Metodický pokyn Daňového riaditeľstva SR z júla 2011 a citoval dva
príklady uvedené v predmetnom metodickom pokyne, pri ktorých boli zamietnuté žiadosti o vrátenie
dane podľa § 55c ods. 1 zákona o DPH z dôvodu nedodržania zákonom stanovených období, za ktoré
je možné podať žiadosť o vrátenie dane, čiže v daných prípadoch nešlo o porušenie ustanovenia § 55c
ods. 3 zákona o DPH. Daňový subjekt sám v odvolaní potvrdil, že ustanovenie § 55c ods. 3 zákona
o DPH umožňuje zahrnúť do žiadosti o vrátenie dane tzv. „zabudnuté“ faktúry za príslušný kalendárny
rok, ktoré sa týkajú transakcií, uskutočnených počas obdobia tohto príslušného kalendárneho roka.
Avšak nie je možné z toho vyvodiť záver, že tým nie je zakázané požiadať o vrátenie dane z faktúr už
raz uplatnených v predchádzajúcich Žiadostiach z dôvodu, že takéto tvrdenie (že nie je zakázané) by
popieralo samotné ustanovenie. V prípade faktúr, zahrnutých do aktuálnej žiadosti zahraničnej osoby,
nejde o faktúry zabudnuté, ale naopak - už raz zahraničnou osobou uplatnené v predchádzajúcej žiadosti
číslo NL2016000000593522, a preto odvolávanie sa daňového subjektu na dokument „Vrátenia dane
z iných členských štátov EÚ“ zo septembra 2016 považoval odvolací orgán za nedôvodné, pretože v
danom prípade v predmetom dokumente sú uvedené otázky a odpovede k problematike „vrátenia dane
z iných Členských štátov EÚ“ a na otázku evidovanú pod Číslom 18, o ktorú sa opiera daňový subjekt
a ktorá znie, či sa „môžu do žiadosti zahrnúť zabudnuté faktúry“ odpoveď FR SR v danom dokumente
je nasledovná: „Áno. Žiadateľ môže do žiadosti o vrátenie dane za príslušné obdobie zahrnúť aj tzv.
„zabudnuté“ faktúry z predchádzajúceho obdobia pod podmienkou, že sa týkajú obdobia príslušného
kalendárneho roka, za ktoré sa podáva žiadosť o vrátenie dane. Napr. do žiadosti o vrátenie dane
podanej za IV. štvrťrok 2015 (príp. za celý kalendárny rok 2015) je možné zahrnúť aj faktúry či dovozné
doklady z I, II. alebo III. Štvrťroka 2015“. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade išlo o takzvané
„zabudnuté faktúry“ a nie uplatnené v predchádzajúcej žiadosti, a preto odvolávanie sa daňového
subjektu na predmetný dokument je zo strany daňového subjektu irelevantné.
4. Podmienku podania žiadosti č. NL2017000000669985 zo dňa 26.09.2017 za obdobie roka 2016 v
lehote do 30.9.2017 daňový subjekt síce splnil, avšak do žiadosti zahrnul aj faktúry už raz uplatnené
v žiadosti č. NL2016000000593522 zo dňa 26.08.2016, pri ktorých daňový subjekt správcovi dane
nepredložil požadované doklady a informácie na základe žiadosti správcu dane, ktorej Daňový úrad
Bratislava rozhodnutím č.106162/2017 zo dňa 03.02.2017 nevyhovel a daň daňovému subjektu nevrátil.
Odvolací orgán nesúhlasil s tvrdením daňového subjektu, že by jeho postup v zmysle zákona mal
za následok ekonomické znevýhodnenie zahraničnej osoby oproti ostatným žiadateľom, ktorí rovnako
požiadali o vrátenie DPH z transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia kalendárneho roka 2016
v lehote do 30.9.2017 tým, že zamietol jeho prvú aj druhú žiadosť o vrátenie DPH, pretože dôvody
zamietnutia, tak ako je to zdokumentované, boli rozdielne. Každá podaná žiadosť o vrátenie DPH je
predmetom jej skúmania zo strany správcu dane, ktorý následne rozhodne o tom, či daň vráti v plnej
výške, čiastočne, alebo daň nevráti, a predpokladá súčinnosť žiadateľa so správcom dane. Každá
žiadosť sa posudzuje samostatne, avšak nárok na vrátenie DPH nevzniká automaticky jej podaním, ale
správca dane pri kontrole musí zohľadniť predchádzajúce podané žiadosti a všetky súvislosti, správnosť
údajov, zapísaných v žiadosti, z ktorých zahraničná osoba nárokuje vrátenie DPH. Právo na vrátenie
DPH teda nevzniká automaticky podaním žiadosti, ale splnením zákonných podmienok a súčinnosťou
daňového subjektu so správcom dane. V prvom kroku poskytnutím dodatočných informácií v súlade
s § 55d ods. 1 a 2 zákona o DPH. Túto povinnosť si však zahraničná osoba pri prvej žiadosti č.
NL2016000000593522 nesplnila. Je fakt, že správca dane požadoval komplexné informácie, týkajúce sa
podnikateľskej činnosti na Slovensku a tie zo strany daňového subjetu neboli správcovi dane poskytnuté.
V danom prípade nebol daňový subjekt súčinný so správcom dane, a preto tento nemal inú možnosť, ako
žiadosť zamietnuť v celom rozsahu. Daňový subjekt bol súčasne poučený, že môže podať odvolanie, ak
s odôvodnením rozhodnutia nesúhlasí. Ani túto možnosť však v lehote stanovenej zákonom nevyužil.
Správca dane nemal ani v tomto prípade inú možnosť, ako odvolanie zamietnuť.

5. Žalovaný nevidel dôvod, aby bol postup správcu dane voči daňovému subjektu - zahraničnej osobe
benevolentnejší, resp. iný, ako voči ostatným žiadateľom, ktorým bola žiadosť zamietnutá z rovnakých
dôvodov. Naopak, ak by správca dane postupoval voči zahraničnej osobe benevolentnejšie, čo je však
neopodstatnené, znamenalo by to znevýhodnenie ostatných žiadateľov a porušenie zásady rovnosti
zaobchádzania s daňovými subjektmi, prípadne by sa jednalo o diskrimináciu ostatných daňových
subjektov, ktorí sa nachádzali, možno nachádzajú a budú sa nachádzať, v porovnateľnej, možno
rovnakej situácii, ako žiadateľ - zahraničná osoba DS Smith Packaging Netherlands B.V., ktorá sa na



uvedené atribúty v podanom odvolaní odvolával. K námietkam daňového subjektu, ku ktorým na svoju
podporu v podanom odvolaní poukazoval na rozsudky ESD: C-309/06, C-285/11, C-267/15, C-368/83,
C-439/04, C-440/04 a C-564/15 - žalovaný uvádzal, že danou problematikou sa v rámci rozhodcovskej
činnosti zaoberal NS SR napr. rozsudky 3 SžfZ24/2012 a 2SŽÍZ19/2011. Ani v jednom rozsudku,
ktoré uviedol daňový subjekt na svoju podporu, nebol predmet konania ESD zameraný na vrátenie
dane z pridanej hodnoty. Implementovaná v Smernica Európskej únie 2008/09/ES bola prevzatá do
ustanovení § 55a až § 55e zákona o DPH. Podľa žalovaného rozsudky Súdneho dvora EÚ a rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nemôžu zovšeobecniť a paušalizovať, pretože každý prípad
má svoje špecifiká a dajú sa aplikovať len na presne totožný prípad. Rozhodnutie je individuálnym
právnym aktom záväzným pre tých, ktorým je určené. Právo na vrátenie DPH je neoddeliteľnou súčasťou
mechanizmu DPH, ako argumentoval daňový subjekt, avšak zamietnutie žiadosti v celom rozsahu alebo
čiastočne rozhodne podľa platnej legislatívy, nie je možné považovať za obmedzenie alebo upieranie
tohto práva, a tým porušenie zásady daňovej neutrality. Podľa odvolacieho orgánu z administratívneho
spisu vyplýva, že správca dane pri posudzovaní podanej žiadosti postupoval podľa Smernice Európskej
únie 2008/09/ES, ktorú Slovenská republiky aplikovala do ustanovení § 55a až § 55e zákona o DPH.
Ustanovenie § 55c ods. 3 bolo do zákona o DPH transponované z článku 14 ods. 2 Smernice 2008/9/
ES, ktoré umožňuje žiadateľovi o vrátenie dane, do žiadosti o vrátenie dane za príslušné obdobie
zahrnúť aj tzv. „zabudnuté“ faktúry z predchádzajúceho obdobia pod podmienkou, že uvedené faktúry,
príp. dovozné doklady neboli zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí a pod podmienkou, že sa týkajú
obdobia príslušného kalendárneho roka, za ktoré sa podáva žiadosť o vrátenie dane. Z predloženého
administratívneho spisu v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie je zrejmé, že v danom prípade nešlo o
„zabudnuté faktúry“, ale išlo o faktúry, ktoré boli daňovým subjektom uvedené v predchádzajúcej žiadosti,
o ktorej správca dane rozhodol rozhodnutím č.106162/2017 zo dňa 03.02.2017.

II. žaloba a námietky

6. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že daňový úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
obdobne ako žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uvádza, že faktúry, zapísané
v aktuálnej žiadosti o vrátenie dane, boli už raz zahrnuté, a to v predchádzajúcej žiadosti č.
NL2016000000593522, a preto žiadosti o vrátenie dane (č. NL2017000000669985) nevyhovel a daň
nevrátil. daňový úrad sa nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými vo vyjadrení Daňového subjektu
k žiadosti o vrátenie dane „DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ŽIADOSTI O VRÁTENIE DANE“ zo dňa
27.9.2017, ktoré žalobca zaslal e-mailom i zásielkovou službou daňovému úradu. Daňový subjekt vo
vyjadrení k žiadosti o vrátenie dane uviedol, že žiadosť o vrátenie dane zahŕňa dokumenty, ktoré boli
zapísané v predchádzajúcej žiadosti za obdobie od 01.01.2016 do 30.06.2016. Uplatňovaný nárok v
predchádzajúcej žiadosti bol však zamietnutý z dôvodu zmeškania lehôt, t.j. nie z dôvodu nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok na vrátenie dane. V konaní o predchádzajúcej žiadosti sa príslušný
daňový úrad hmotnoprávnym nárokom spoločnosti ani nezaoberal a preto takéto konanie nemôže
byť považované za konanie vo veci samej a dôvodom zamietnutia súčasnej žiadosti o vrátenie dane.
Daňový subjekt v konaní o predchádzajúcej žiadosti doručil dňa 01.03.2017 daňovému úradu žiadosť
o odpustenie zmeškania lehoty na poskytnutie dodatočných informácií k predchádzajúcej žiadosti s
uvedením dôvodov zmeškania lehoty.

7. Daňový úrad rozhodnutím č. 101754901/2017 uvedenej žiadosti nevyhovel a s dôvodmi odpustenia
zmeškania lehoty sa nevysporiadal. Jediným dôvodom zmeškania lehoty na predloženie dodatočných
informácií bola skutočnosť, že výzva na predloženie dodatočných dokladov bola žalobcovi doručená
na elektronickú schránku vincent.westerhof@dssmith.com .
Na predmetnú elektronickou schránku sú žalobcovi denne doručované desiatky, resp. stovky e-mailov.
Obsahom e-mailovej správy bol len jednoduchý, krátky text, bez podpisu, bez označenia predmetu
správy a v slovenskom jazyku. Po vizuálnej stránke obsah správy nijakým spôsobom nenasvedčoval, že
by išlo o oficiálnu správu odoslanú orgánom štátnej správy resp. že ide o správu, ktorej by bolo potrebné
venovať akúkoľvek pozornosť. Predmetné skutočnosti zakladali vážny dôvod na odpustenie zmeškania
lehoty. Daňový úrad ani žalovaný sa s vyššie uvedenými skutočnosťami nestotožnili a ani nevysporiadali
pri svojej rozhodovacej činnosti a žiadosti žalobcu na odpustenie lehoty nevyhoveli. Žalobca vyžiadané
dodatočné informácie a dokumentáciu Daňovému úradu Bratislava poskytol ako súčasť textu resp.
v prílohe odvolania voči rozhodnutiu 106162/2017, ktorým daňový úrad o predchádzajúcej žiadosti o
vrátenie dane nevyhovel. Po zistení mylnej domnienky o dni doručenia rozhodnutia Daňového úradu



Bratislava č. 106162/2017 daňový subjekt bezodkladne podal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty
na podanie odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava č. 106162/2017. Avšak ani tejto
žiadosti žalovaný v rámci odvolacieho konania nevyhovel. Podľa § 55b ods. 1 zákona o DPH sa žiadosť
o vrátenie dane podáva najneskôr do 30, septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za
ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. V uvedenej lehote, t.j. 26.09.2017 podal žalobca v súlade s §
55b ods. 1 zákona o DPH prostredníctvom elektronického portálu v Holandsku žiadosť o vrátenie dane
z faktúr za obdobie roka 2016, za ktoré si uplatňuje nárok na vrátenie dane, ktorá bola daňovému úradu
doručená 28.09.2017. Daňový úrad prvostupňovým rozhodnutím žiadosť o vrátenie dane zamietol, a to
z dôvodu, že faktúry v nej uplatňované boli zahrnuté v predchádzajúcej žiadosti. Voči prvostupňovému
rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zamietol.

8. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že zákon
nepripúšťa zamietnutie vrátenia dane z pridanej hodnoty iba z dôvodu, že faktúry zapísané v aktuálnej
žiadosti, z ktorých zahraničná osoba žiada vrátiť DPH, boli už raz zapísané do predchádzajúcej
žiadosti. Žalovaný tiež nesúhlasil s dôvodmi odvolania, že daňový úrad sa nevysporiadal s doplňujúcimi
informáciami k žiadosti o vrátenie dane, keďže
daňový úrad ani neskúmal hmotnoprávne podmienky na vrátenie dane z dôvodu, že podľa § 55c
ods. 3 zákona o DPH sa žiadosť o vrátenie dane môže vzťahovať na faktúry, ktoré nie sú zahrnuté
do predchádzajúcich žiadostí. Dôvody zamietnutia žiadosti o vrátenie dane, potvrdené odvolaním,
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 55c ods.
3 zákona o DPH: „Žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady,
ktoré nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadosti o vrátenie dane a týkajú sa transakcií, ktoré sa
uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka.“ Z gramatického výkladu § 55c ods. 3 zákona
o DPH vyplýva, že do žiadosti možno zahrnúť okrem iných faktúr „aj“ tie faktúry, ktoré neboli zahrnuté do
predchádzajúcich žiadostí. Predmetné ustanovenie zákona o DPH neobsahuje teda explicitný, konečný
výpočet faktúr, ktoré možno zahrnúť do žiadosti o vrátenie dane, ale len jednu z možností. Pokiaľ by
citované ustanovenie malo obsahovať zákaz zahŕňať do žiadosti o vrátenie dane faktúry, ktoré boli
zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane, jeho gramatické znenie by neobsahovalo spojku
„aj“ pri označení faktúr, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane môže vzťahovať. Úmyslom zákonodarcu vo
vzťahu k dotknutému ustanoveniu § 55 ods. 3 zákona o DPH nepochybne nebolo eliminovať možnosť
uplatnenia si nároku na vrátenie DPH len na tzv. „zabudnuté faktúry“ bez posúdenia kontextu celého
konania. Tiež je potrebné zdôrazniť, že zákon o DPH v žiadnom z jeho ustanovení nezakazuje daňovému
subjektu požiadať o vrátenie dane z faktúr, ktoré už boli uplatnené v predchádzajúcej žiadosti, na
základe ktorej daň nebola vrátená, v prípade, ak dôvod nevrátenia dane z predchádzajúcej žiadosti nie
je relevantný pre novú žiadosť, ktorá sa posudzuje samostatne.

9. Žalobca sa ďalej odvolával na tzv. „Metodický pokyn“, kedy príklady k Metodickému pokynu popisujú
z hľadiska procesného totožné konania vo vzťahu k faktúram, ktoré už boli raz uplatnené v žiadostiach o
vrátenie dane a konanie bolo právoplatne ukončené. Metodický pokyn pripúšťa predloženie rovnakých
faktúr aj v ďalšej žiadosti na vrátenie dane za predpokladu, že o dotknutých faktúrach nebolo v
predchádzajúcom konaní hmotnoprávne rozhodnuté. V takomto prípade sa na predchádzajúce konanie
neprihliada a na takéto faktúry sa nazerá ako na „zabudnuté“ resp. ako na faktúry, ktoré neboli zahrnuté
v predchádzajúcich žiadostiach. Na predmetné Metodické usmernenie poukazoval žalobca i v odvolaní.
V tejto súvislosti žalovaný uvádzal nasledovné: „...príklady uvedené v predmetnom metodickom pokyne,
pri ktorých boli zamietnuté žiadosti o vrátenie dane podľa § 55c ods. 1 zákona o DPH z dôvodu
nedodržania zákonom stanovených období, za ktoré je možné podať žiadosť o vrátenie dane, čiže
v daných prípadoch nešlo o porušenie ustanovenia § 55c ods. 3 zákona o DPH. “ Uvedený záver
žalovaného vychádza zrejme z nepochopenia skutkového a právneho stavu veci. Ani v prípade konania
vo veci predchádzajúcej žiadosti nebol nárok žalobcu na vrátenie dane zamietnutý z dôvodu § 55c
ods. 3 zákona o DPH. Z tohto dôvodu je preskúmavané rozhodnutie zmätočné, čo zakladá žalobný
dôvod na jeho zrušenie podľa S 191 ods. 1 písm. d) SSP. Z Metodického pokynu vyplýva, že pri
každej žiadosti treba vždy skúmať: predmet žiadosti a existenciu prekážky veci rozhodnutej, t.j. či o
samotnom hmotnoprávnom nároku bolo už rozhodnuté a/alebo či - neexistuje prekážka prebiehajúceho
konania (prekážka litispendencie). V prípade aktuálnej žiadosti o vrátenie dane je zrejmé, že: konanie
vo veci predchádzajúcej žiadosti nezakladá prekážku veci rozhodnutej, keďže ako opakovane uvádzal
daňový úrad i žalovaný, daňový úrad ani žalovaný sa pri konaní vo veci prechádzajúcej žiadosti
samotným nárokom spoločnosti nezaoberali a súčasne konanie vo veci predchádzajúcej žiadosti
nezakladá prekážka litispendencie, keďže predmetné konanie bolo právoplatne ukončené; a preto sa



v zmysle terminológie uvádzanej v Metodickom pokyne na konanie vo veci predchádzajúcej žiadosti
nemá prihliadať. Ak by žalovaný a daňový úrad správne Metodický pokyn aplikovali, aktuálnej žiadosti
o vrátenie dane (t.j. o následnej žiadosti v zmysle terminológie uvádzanej v Metodickom pokyne), by
museli vyhovieť a daň vrátiť. Konanie o aktuálnej žiadosti o vrátenie dane preto nie je v rozpore s § 55c
ods. 3 zákona o DPH a nezakladá právny dôvod na jei zamietnutie.

10. Postup daňového úradu vo veci predchádzajúcej žiadosti a aktuálnej žiadosti ide zreteľne nad
rámec toho, či je potrebné na dosiahnutie cieľa predchádzania podvodom a daňovým únikom, a
teda nerešpektuje zásadu proporcionality zakotvenú v právnych predpisoch Európskej únie. Postup
daňového úradu má za následok ekonomické znevýhodnenie daňového subjektu oproti ostatným
žiadateľom o vrátenie dane, ktorí rovnako požiadali o vrátenie dane v súvislosti s transakciami, ktoré
sa uskutočnili počas obdobia kalendárneho roka 2016 v lehote 30.09.2017. Daňovému subjektu teda
rovnako ako iným hospodárskym subjektom vzniklo právo na vrátenie DPH v súvislosti s transakciami,
ktoré sa uskutočnili počas obdobia kalendárneho roka 2016, pričom ich žiadosti o vrátenie dane
podané v predpísanej lehote 30.09.2017 sú vybavované rozdielnym spôsobom. Postup daňového úradu
a žalovaného je teda v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, ktorej porušenie sa v zmysle
ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie môže prejavovať v daňovej oblasti diskrimináciou
hospodárskych subjektov, ktoré nie sú nevyhnutne konkurentmi, ale nachádzajú sa v porovnateľnej
situácii z iných hľadísk. Vyššie popísaný postup daňového úradu je preto nezákonný a v rozpore so
samotnými základnými princípmi daňového konania rovnakého zaobchádzania s daňovými subjektami
tak ako upravené v § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Súdny dvor Európskej únie už v minulosti
rozhodol, že právo zdaniteľných osôb na odpočítanie (vrátenie) DPH, predstavuje základnú zásadu
spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Právo na odpočítanie (vrátenie) DPH je
tak neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť

11. Systém odpočítaní má za cieľ úplne zbaviť zdaniteľnú osobu bremena DPH splatnej alebo zaplatenej
v rámci všetkých jej hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje
daňovú neutralitu, pokiaľ ide o daňové zaťaženie všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich
ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy v zásade podliehajú DPH. Zamietnutím
práva na vrátenie dane by došlo k porušeniu zásady daňovej neutrality, ktorá je zakotvená v právnych
predpisoch Európskej únie (v Smernici Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty), a tým i k porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. V zmysle § 55a ods. 4 zákona
o DPH: „Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak by takáto daň bola odpočítateľná podľa § 49.“ Podľa §
49 ods. 1 zákona o DPH „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri
tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. “ Nárok na vrátenie dane resp. odpočítanie dane
teda vzniká zo zákona, ak nastali skutočnosti špecifikované podľa zákona o DPH. V prípade zahraničnej
osoby je preto povinnosťou štátu DPH vrátiť ak daňový subjekt preukáže existenciu hmotnoprávnych
podmienok, ktoré boli rozhodne na vznik uplatneného nároku. prípade, ak by išlo o tuzemského platcu
DPH, ten by vzniknutý nárok na odpočet zrealizoval bez ďalšieho rozhodovania zo strany správcu dane.
Preto nepriznanie vzniknutého nároku na vrátenie dane žalobcovi je zjavne diskriminačné vo vzťahu k
tuzemským subjektom a v rozpore so samotnými základnými princípmi daňového konania rovnakého
zaobchádzania tak ako upravené v § 3 ods. 9 Daňového poriadku.

III. argumenty žalovaného

12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že daň z pridanej hodnoty zo všetkých
196 dokladov - faktúr, zahrnutých do žiadosti číslo NL2017000000669985 zo dňa 26.09.2017 (druhá
žiadosť), si už žalobca nárokoval v žiadosti č. NL2016000000593522 (prvá žiadosť - príloha spise
daňového úradu pod č. 13), prijatej dňa 30.08.2016, za obdobie od 01.01.2016 do 30.06.2016, v tej istej
sume 491.361,84 €, o ktorej správca dane už rozhodol rozhodnutím č. 106162/2017 zo dňa 03.02.2017
(príloha v spise daňového úradu pod č. 15) tak, že podanej žiadosti nevyhovel a daň daňovému subjektu
nevrátil z dôvodu, že v danom prípade žalobca nebol súčinný so správcom dane tým, že nevyhovel
jeho žiadosti o dodatočné informácie, ktorá mu bola riadne doručená v zmysle § 55d ods. 2 zákona
o DPH. Správca dane po prijatí prvej žiadosti o vrátenie dane v zmysle § 55d ods. 1 a 2 zákona o
DPH požiadal žalobcu, aby v lehote do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti doplnil podanú



žiadosť o vrátenie dane z pridanej hodnoty číslo NL2016000000593522 zo dňa 30.08.2016 na adresu
VatReftindSlovakia@fmancnasprava.sk o riadne naskenované doklady (vo formáte PDF) v súlade s §
55b ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého, ak je základ dane vo faktúre 1.000 € a viac alebo vo faktúre o
kúpe pohonných látok 250 € a viac, je žiadateľ povinný spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronickými
prostriedkami predložiť kópie faktúr, ktoré správca dane identifikoval v predmetnej žiadosti. Správca
dane zároveň požiadal žalobcu o písomné informácie o jeho podnikateľskej činnosti na území Slovenska,
v nadväznosti na jeho obchodnú činnosť, uvedenú v žiadosti: 1712 - Výroba papiera a lepenky (NACE
kód). Žalobca mal uviesť a opísať tie činnosti, ktoré na Slovensku v období, za ktoré žiada) DPH vrátiť,
vykonal a v súvislosti s nadobudnutým tovarom, resp. nadobudnutými službami, z ktorých žiadal vrátiť
DPH, ktoré si pri podnikaní na Slovensku obstaral, ako tieto použil na účely svojej podnikateľskej činnosti,
čo zo strany žalobcu nebolo zrealizované. Správca dane zároveň informoval žalobcu, že požadované
podklady môže predložiť buď v slovenskom alebo anglickom jazyku v súlade s ustanovením § 55b ods.
6 zákona o DPH, podľa ktorého údaje v žiadosti o vrátenie dane a ďalšie požadované informácie uvádza
žiadateľ v slovenskom alebo anglickom jazyku.

13. Okrem uvedených podkladov žalobca mal na základe uvedenej žiadosti predložiť správcovi dane
naskenované dokumenty a to: odberateľské faktúry, ak boli vystavené, pre jeho zákazníkov za dodanie
tovaru/služby, ak bolo uskutočnené, súvisiace s tovarom a službami nakúpenými na Slovensku a
využitými pri jeho podnikateľskej činnosti, doplnené o informácie k predmetom jeho dodaní, ak nie
sú na faktúrach špecifikované, prijaté faktúry od jeho dodávateľov za dodanie tovaru, zhotoveného
na hnuteľnom hmotnom majetku - PAPER REELS, z výroby ktorého žiadal vrátiť DPH, s uvedením
predmetov fakturácie, ak nie sú na faktúrach špecifikované, iné doklady a dokumenty súvisiace s
nákupom tovaru/služieb, z ktorých žiadal vrátiť DPH: zmluvy, objednávky, prepravné dokumenty a pod. v
zmysle druhej vety ustanovenia § 55d ods. 2 zákona o DPH sa žiadosť o dodatočné informácie a žiadosť
o ďalšie dodatočné informácie považujú za doručené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú
adresu žiadateľa, uvedenú v žiadosti o vrátenie DPH. V zmysle ustanovenia § 55d ods. 4 zákona o
DPH osoba, od ktorej Daňový úrad Bratislava žiada dodatočné informácie a ďalšie dodatočné informácie
podľa odsekov 1 a 2, je povinná požadované informácie poskytnúť do jedného mesiaca odo dňa, kedy
jej bola požiadavka doručená. V danom prípade bola žiadosť o dodatočné informácie (evidovaná pod
číslom 1639196/2016 zo dňa 21.10.2016) správcom dane odoslaná dňa 14.11.2016 na elektronickú
adresu vincent.westerhot@,dssmith.com (čiže na adresu, ktorá bola uvedená v podanej žiadosti), ale
i napriek tejto skutočnosti požadované doklady v stanovenej lehote, t.j. do 14.12.2016, ani do dňa
vydania (prvého) rozhodnutia č. 106162/2017 zo dňa 03.02.2017, neboli zo strany žalobcu správcovi
dane predložené.

14. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca v danej veci postupoval v rozpore so základnými
zásady správy daní - ustanovením § 3 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že okrem práv majú
daňové subjekty aj povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane, čo v danom prípade nebolo zo
strany žiadateľa o vrátenie dane zrealizované, ale práve naopak, sám žiadateľ v podstate odignoroval
požiadavku správcu dane o doplnenie ním podanej žiadosti o vrátenie dane a požadované doklady
a vyjadrenia správcovi dane v zákonnej lehote nepredložil i napriek tomu, že to bola jeho povinnosť,
ktorá taxatívne vyplýva z platnej legislatívy. Následne správca dane nevyhovel daňovému subjektu
ani podanému odvolaniu proti vydanému rozhodnutiu č. 106162/2017 zo dňa 03.02.2017 z dôvodu,
že žalobca ho podal po lehote na podanie odvolania, napriek poučeniu, že proti rozhodnutiu číslo
106162/2017 zo dňa 03.02.2017 môže v zmysle § 55d ods. 9 zákona o DPH podať odvolanie do
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia a to písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad
Bratislava. Podľa žalovaného správca dane nevyhovel ani žiadosti zahraničnej osoby o odpustenie
zmeškanej lehoty na podanie odvolania správne a to z dôvodu, že nedostatočná pozornosť pri evidovaní
elektronicky doručeného rozhodnutia zo strany žalobcu a v tej súvislosti nesprávne stanovenie lehoty na
podanie odvolania, ako uviedol žalobca v podanej žiadosti, nebol závažným a dostatočným dôvodom
na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania, a preto tvrdenie žalobcu, že „v danom prípade
išlo o vážny dôvod“, ktorý si podľa žalovaného spôsobil sám žalobca svojou nečinnosťou, nie je možné
považovať za vážny dôvod.

15. Podľa ustanovenia § 55c ods. 3 zákona o DPH žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať
aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie
dane a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka. Podľa
žalovaného nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že sa správca dane nevysporiadal s



doplňujúcimi informáciami k žiadosti č. NL2017000000669985, v ktorých sama zahraničná osoba
poukazuje na to, že predmetná žiadosť zahŕňa dokumenty, uplatnené v predchádzajúcej žiadosti
č.NL2016000000593522, ktorá však nebola zamietnutá z dôvodov nesplnenia hmotnoprávnych
podmienok, ale z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Zároveň je zrejmé, že z podanej žaloby
jasne vyplýva, že sám žalobca si bol vedomý, že faktúry, z ktorých si žiadal vrátiť daň z pridanej hodnoty
boli už uvedené v prvej žiadosti, o ktorej správca dane rozhodol už v rozhodnutí č. 106162/2017
zo dna 03.02.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť ešte pred žalobcom podanou druhou žiadosťou o
vrátenie dane z pridanej hodnoty, a preto tvrdenie žalobcu, že vo veci prechádzajúca žiadosť nezakladá
prekážku je nedôvodné. Podľa žalovaného zamietnutie žiadosti zo strany správcu dane v súlade s
platnou legislatívou, rozhodne nie je porušením daňovej neutrality, pretože vrátenie DPH neprebieha
automaticky, ale splnením zákonných podmienok, ktoré však zo strany daňového subjektu splnené
neboli.

16. Výsledok automatickej kontroly v systéme spracovania žiadostí od zahraničných osôb jasne potvrdil,
že predmetné faktúry, ktoré boli súčasťou podanej žiadosti č. NL2017000000669985 (druhej žiadosti),
správcovi dane potvrdil, že predmetné faktúry sú už v systéme daňovej správy zaregistrované v podanej
v prvej žiadosti číslo NL2016000000593522, a preto tvrdenie žalobcu, že podaná žiadosť (druhá)
zahŕňa len „zabudnuté faktúry“, je z jeho strany zavádzajúce (príloha č. 4 v žurnalizovanom spise
daňového úradu). Podľa žalovaného sám žalobca potvrdil, že ustanovenie § 55c ods. 3 zákona o DPH
umožňuje zahrnúť do žiadosti o vrátenie dane tzv. „zabudnuté“ faktúry za príslušný kalendárny rok,
ktoré sa týkajú transakcií, uskutočnených počas obdobia tohto príslušného kalendárneho roka. Avšak
nie je možné z toho vyvodiť záver, že „tým nie je zakázané požiadať o vrátenie dane z faktúr už raz
uplatnených v predchádzajúcich žiadostiach“ z dôvodu, že takéto tvrdenie (že nie je zakázané) by samo
o sebe popieralo samotné ustanovenie. V prípade faktúr, zahrnutých duplicitne do aktuálnej žiadosti
(druhej žiadosti) zahraničnej osoby, nejde o faktúry zabudnuté, ale naopak - už raz zahraničnou osobou
uplatnené v predchádzajúcej žiadosti číslo NL2016000000593522, ktoré žalobca v rámci podanej
prvej žiadosti nevedel správcovi dane predložiť (pravdepodobne z dôvodu, že s nimi nedisponoval), a
preto odvolávanie sa na dokument „ Vrátenia dane z iných členských štátov EU“ zo septembra 2016"
považuje žalovaný za nedôvodné, pretože v danom prípade v predmetom dokumente sú uvedené
otázky a odpovede k problematike „vrátenia dane z iných členských štátov EU“ a na otázku, o ktorú
sa opiera žalobca a ktorá znie, či sa „môžu do žiadosti zahrnúť zabudnuté faktúry“ odpoveď FR SR
v danom dokumente je nasledovná: „Áno. Žiadateľ môže do žiadosti o vrátenie dane za príslušné
obdobie zahrnúť aj tzv. „zabudnuté“ faktúry z predchádzajúceho obdobia pod podmienkou, že sa
týkajú obdobia príslušného kalendárneho roka, za ktoré sa podáva žiadosť o vrátenie dane. Napr. do
žiadosti o vrátenie dane podanej za IV. štvrťrok 2015 (príp. za celý kalendárny rok 2015) je možné
zahrnúť aj faktúry či dovozné doklady z I, II. alebo III. štvrťroka 2015“. Z uvedeného je zrejmé, že v
danom prípade išlo o takzvané „zabudnuté faktúry“ a nie uplatnené v predchádzajúcej žiadosti, a preto
odvolávanie sa daňového subjektu na predmetný dokument je zo strany daňového subjektu irelevantné.
V preskúmanom prípade podmienku podania žiadosti č. NL2017000000669985 zo dňa 26.09.2017 za
obdobie roka 2016 v lehote do 30.9.2017 daňový subjekt síce splnil, avšak do žiadosti zahrnul aj faktúry
už raz uplatnené v žiadosti č. NL2016000000593522 zo dňa 26.08.2016, pri ktorých žalobca správcovi
dane nepredložil požadované doklady a informácie na základe žiadosti správcu dane, ktorej Daňový úrad
Bratislava rozhodnutím č. 106162/2017 zo dňa 03.02.2017 nevyhovel a daň daňovému subjektu nevrátil.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením daňového subjektu, že by jeho postup v zmysle zákona mal za následok
ekonomické znevýhodnenie zahraničnej osoby oproti ostatným žiadateľom, ktorí rovnako požiadali o
vrátenie DPH z transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia kalendárneho roka 2016 v lehote do
30.9.2017 tým, že zamietol jeho prvú aj druhú žiadosť o vrátenie DPH, pretože dôvody zamietnutia, tak
ako je to zdokumentované, boli rozdielne.

17. Každá podaná žiadosť o vrátenie DPH je predmetom jej skúmania zo strany správcu dane, ktorý
následne rozhodne o tom, či daň vráti v plnej výške, čiastočne, alebo daň nevráti, a predpokladá
súčinnosť žiadateľa so správcom dane. Každá žiadosť sa posudzuje samostatne, avšak nárok na
vrátenie DPH nevzniká automaticky jej podaním, ale správca dane pri kontrole musí zohľadniť
predchádzajúce podané žiadosti a všetky súvislosti, správnosť údajov, zapísaných v žiadosti, z ktorých
zahraničná osoba nárokuje vrátenie DPH, Právo na vrátenie DPH teda nevzniká automaticky podaním
žiadosti, ale splnením zákonných podmienok a súčinnosťou daňového subjektu so správcom dane, v
prvom kroku poskytnutím dodatočných informácií v súlade s § 55d ods. 1 a 2 zákona o DPH. Túto
povinnosť si však zahraničná osoba pri prvej žiadosti Č. NL2016000000593522 nesplnila. V danom



prípade je fakt, že správca dane požadoval komplexné informácie, týkajúce sa podnikateľskej činnosti
na Slovensku a tie zo strany daňového sujetu neboli správcovi dane poskytnuté. Z uvedeného je zrejmé,
že v danom prípade nebol žalobca súčinný so správcom dane, a preto tento nemal inú možnosť, ako
žiadosť zamietnuť v celom rozsahu. Žalobca bol súčasne poučený, že môže podať odvolanie, ak s
odôvodnením rozhodnutia nesúhlasí. Ani túto možnosť však v lehote stanovenej zákonom nevyužil.
Správca dane nemal ani v tomto prípade inú možnosť, ako odvolanie zamietnuť. Žalovaný nevidel dôvod,
aby bol postup správcu dane voči žalobcovi - zahraničnej osobe benevolentnejší, resp. iný, ako voči
ostatným žiadateľom, ktorým bola žiadosť zamietnutá z rovnakých dôvodov. Naopak, ak by správca
dane postupoval voči zahraničnej osobe benevolentnejšie, čo je však neopodstatnené, znamenalo by to
znevýhodnenie ostatných žiadateľov a porušenie zásady rovnosti zaobchádzania s daňovými subjektmi,
prípadne by sa jednalo o diskrimináciu ostatných daňových subjektov, ktorí sa nachádzali, možno
nachádzajú a budú sa nachádzať, v porovnateľnej, možno rovnakej situácii, ako žiadateľ - zahraničná
osoba DS Smith Packaging Netherlands B.V., ktorá sa na uvedené atribúty v podanom odvolaní (bod
21) odvoláva.

18. Ani v jednom rozsudku, ktoré uviedol žalobca na svoju podporu, nebol predmet konania ESD
zameraný na vrátenie dane z pridanej hodnoty implementované v Smernice Európskej únie 2008/09/ES,
ktorá bola prevzatá do ustanovení § 55a až § 55e zákona o DPH. Podľa žalovaného rozsudky Súdneho
dvora EÚ a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nemôžu zovšeobecniť a paušalizovať,
pretože každý prípad má svoje špecifiká a dajú sa aplikovať len na presne totožný prípad. Rozhodnutie
je individuálnym právnym aktom záväzným pre tých, ktorým je určené. Právo na vrátenie DPH je
neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH, ako argumentuje žalobca, avšak zamietnutie žiadosti v
celom rozsahu alebo čiastočne, keď žiadateľ nerešpektuje výzvu správcu dane rozhodne podľa platnej
legislatívy, nie je možné považovať za obmedzenie alebo upieranie tohto práva, a tým porušenie
zásady daňovej neutrality. Podľa žalovaného z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane pri
posudzovaní podanej žiadosti postupoval podľa Smernice Európskej únie 2008/09/ES, ktorú Slovenská
republika aplikovala do ustanovení § 55a až § 55e zákona o DPH. Podľa ustanovenia § 55c ods. 1
zákona o DPH žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a
suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 €. Žiadosť o vrátenie dane sa môže podať
za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak suma dane,
ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 €. Vrátenie dane sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako
tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a suma dane, ktorej
vrátenie sa žiada, je najmenej 50 €. Podľa ustanovenia § 55c ods. 2 zákona o DPH žiadosť o vrátenie
dane sa vzťahuje na kúpu tovarov a služieb, ktoré boli fakturované počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o
vrátenie dane vzťahuje, ak daňová povinnosť vznikla pred vyhotovením faktúry alebo v čase vyhotovenia
faktúry, alebo v súvislosti s ktorými daňová povinnosť vznikla počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o
vrátenie dane vzťahuje, ak kúpa bola fakturovaná pred vznikom daňovej povinností, dovoz tovaru, ktorý
sa uskutočnil počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje.

IV. verejné vyhlásenie rozsudku

19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 24.02.2021, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP.
Strany v spore súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

V. Relevantné právne predpisy

20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych



správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

21. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je
zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
na daňovom konaní.

22. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia
odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový
orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v
daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné
zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti
daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

23. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

24. Podľa § 55a ods. 4 zákona o DPH, žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak by takáto daň bola
odpočítateľná podľa § 49.

25. Podľa § 55c ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac
jedného kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť
o vrátenie dane sa môže podať za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri
kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 eur. Vrátenie dane sa
môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok
kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur.

26. Podľa § 55c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., žiadosť o vrátenie dane sa vzťahuje na a) kúpu tovarov
a služieb, ktoré boli fakturované počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak daňová
povinnosť vznikla pred vyhotovením faktúry alebo v čase vyhotovenia faktúry, alebo v súvislosti s ktorými
daňová povinnosť vznikla počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak kúpa bola
fakturovaná pred vznikom daňovej povinnosti, b) dovoz tovaru, ktorý sa uskutočnil počas obdobia, na
ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje.

27. Podľa § 55c ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z., žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na
faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a
týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka.

28. Podľa § 55d ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., Daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie
o žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti s výnimkou podľa odsekov
5 a 6. Ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o správnosti uplatňovaného nároku na vrátenie dane,
Daňový úrad Bratislava môže v lehote podľa prvej vety elektronickými prostriedkami požiadať žiadateľa,
príslušné orgány členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko
alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, alebo inú osobu o dodatočné informácie; inú osobu ako žiadateľa
alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň,
bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, môže požiadať elektronickými prostriedkami, iba ak sú tieto
prostriedky dostupné jej adresátovi.

29. Podľa § 55d ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., ak nie sú dodatočné informácie dostatočné, môže
Daňový úrad Bratislava požiadať o ďalšie dodatočné informácie. Žiadosť o dodatočné informácie a
žiadosť o ďalšie dodatočné informácie sa považujú za doručené dňom odoslania dátovej správy na
elektronickú adresu žiadateľa uvedenú v žiadosti o vrátenie dane, na elektronickú adresu príslušných



orgánov členských štátov alebo elektronickú adresu iných osôb; na doručovanie sa nevzťahuje
ustanovenie osobitného predpisu.

30. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k
priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

31. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

32. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri
ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v
tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).

VI. Posúdenie veci správnym súdom

33. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo
úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Ustanovenie § 55c zákona o DPH vymedzuje
obdobie, za ktoré sa žiadosť o vrátenie dane podáva. Žiadateľ buď podá žiadosť najviac za obdobie
jedného kalendárneho roka, pričom suma dane, ktorú žiada vrátiť, musí byť najmenej 50 €, alebo žiadosť
môže podať aj za kratšie obdobie, najmenej však za tri kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorú žiada
vrátiť, je najmenej 400 €. Obdobie kratšie ako tri mesiace sa môže vzťahovať na vrátenie sumy dane,
ktorá nesmie byť menej ako 50 €, ak ide o zvyšok kalendárneho roka (napr. ak žiadateľ môže požiadať
o vrátenie dane za obdobie november a december príslušného roka). Žiadosť o vrátenie dane sa môže
vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o
vrátenie dane a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka.

34. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú
zaplatiť, DPH splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali,
predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie (rozsudok
z 13. februára 2014, Maks Pen, C-18/13, EU:C:2014:69, bod 23 a citovaná judikatúra). Systém
odpočítania má za cieľ celkovo zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná alebo
zaplatená pri výkone všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho
zabezpečuje daňovú neutralitu, pokiaľ ide o daňovú záťaž všetkých hospodárskych činností bez ohľadu
na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy v zásade podliehajú DPH (rozsudok
z 22. októbra 2015, PPUH Stehcemp, C-277/14, EU:C:2015:719, bod 27 a citovaná judikatúra). Znenie
ustanovení § 55a až § 55e zákona o DPH bolo prevzaté zo Smernice Rady 2008/9/ES, ktorou sa
ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ ES,
zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale v inom členskom štáte.

35. Podstatné pre právne posúdenie tohto sporu je, že správny súd sa stotožnil s námietkou
žalobcu, že konanie o predchádzajúcej žiadosti nezakladá prekážku tzv. veci rozhodnutej, teda
žalovaný predchádzajúcu žiadosť žalobcu neposudzoval v jej merite a rovnako nezakladá konanie
o predchádzajúcej žiadosti ani prekážku litispendencie. Na uvedené nadväzuje aj interpretácia
ustanovenia § 55c ods. 3 zákona o DPH a správny súd akceptuje takú, ktorá umožňuje daňovému



subjektu zahrnúť do žiadosti okrem iných faktúr aj tie, ktoré neboli zahrnuté do predchádzajúcej
žiadosti. To znamená, že možnosť uplatnenia si nároku na vrátenie DPH sa nezužuje iba na tzv.
„zabudnuté faktúry“. Summa summarum správny súd považoval za súladný so zákonom taký výklad
ustanovenia § 55c ods. 3 zákona o DPH, ktorý pripúšťa predloženie aj tých faktúr, ktoré boli
uplatnené v predchádzajúcom období s tým, že ich orgán verejnej správy v merite veci (hmotnoprávne)
neposudzoval. Je možné sa stotožniť s úvahou žalobcu aj v tom, že ak by zákonodarca mal úmysel
zamedziť uplatnenie takých faktúr, ktoré už boli zahrnuté v predchádzajúcej žiadosti, vypustil by pri
tvorbe označeného ustanovenia spojku „aj“ s tým, že žiadosť o vrátenie dane by sa potom mohla
vzťahovať iba na faktúry alebo dovozné náklady, ktoré neboli zahrnuté do predchádzajúcej žiadosti o
vrátenie dane a týkali sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roku,
teda iba tzv. „zabudnuté faktúry“. Citovaný Metodický pokyn Daňového riaditeľstva SR k vráteniu dane
z pridanej hodnoty tieto závery priamo podporuje.

36. Práve pre vyššie uvedené dôvody správny súd nepovažoval za relevantné argumenty žalovaného,
že ak v konaní o pôvodnej žiadosti nebol žalobca súčinný so správcom dane, preto tento nemal inú
možnosť, ako žiadosť zamietnuť v celom rozsahu. Rovnako neobstálo ani tvrdenie, že v danom prípade
nešlo o „zabudnuté faktúry“, ale išlo o faktúry, ktoré boli daňovým subjektom uvedené v predchádzajúcej
žiadosti, o ktorej správca dane rozhodol rozhodnutím č. 106162/2017 zo dňa 03.02.2017; keďže ako
už správny súd ozrejmil, ustanovenie § 55c ods. 3 zákona o DPH nereflektuje iba tzv. „zabudnuté
faktúry“. Svojou nesprávnou interpretáciou žalovaný upravený okruh daňových vzťahov, na ktoré sa
citované ustanovenie vzťahuje - nesprávnou interpretáciou zúžil. Podľa § 55a ods. 4 zákona o DPH,
žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak by takáto daň bola odpočítateľná podľa § 49. Z ustanovení §
49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za
akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby,
ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na
ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť
(keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.
Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je
vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených
dokladoch neabsentuje materiálny podklad. K posudzovaniu hmotnoprávnych podmienok v merite veci
však správca dane nepristúpil. Žalobcove námietky vyhodnotil správny súd ako relevantné, pretože
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žiadosť o vrátenie dane z pridanej hodnoty zamietnutá
iba z dôvodu, že faktúry boli už raz uplatnené v predchádzajúcej žiadosti je nezákonné a žalovaný takto
vec nesprávne právne posúdil. Krajský súd na základe uvedených dôvodov rozhodol tak, že napadnuté
rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, v
ktorom viazaný vysloveným právnym názorom súdu v tomto rozsudku a bude postupovať v naznačenom
smere.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že
žalobca mal v konaní plný úspech.

38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).