Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/21/2019 z 31. 1. 2021 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. januára 2021, sp. zn. 8Sa/21/2019, ECLI:SK:KSBA:2021:1019200447.2 Krajský súd Bratislava | 8Sa/21/2019 | ECLI:SK:KSBA:2021:1019200447.2 | 2021-01-31 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 99 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f162e5d3-c259-4bed-ad10-4dd0127ed18e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1019200447.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/21/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200447
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200447.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: K.. Bc. D. F., narodená XX.XX.XXXX, proti
žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II, Okresný dopravný inšpektorát -
Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, so sídlom Osvetová 4, Bratislava, o žalobe proti nečinnosti
orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Dňa 01.04.2019 bolo Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“)
doručené podanie označené ako „Správna žaloba voči nečinnosti orgánu verejnej správy a o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy“ zo dňa 31.03.2019, ktoré by podľa jeho obsahu
mohlo byť správnou žalobou. Žalobkyňa sa týmto podaním domáhala, aby krajský súd určil nečinnosť
žalovaného za nezákonnú a prikázal mu konať bez ďalších prieťahov a súčasne žiadala uložiť
žalovanému povinnosť vrátiť jej zadržaný vodičský preukaz.
2 Keďže zmienené podanie bolo čo do náležitostí podania nezrozumiteľné a neúplné, krajský súd
uznesením č. k. 8Sa/21/2019-31 zo dňa 31.03.2020 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania a to
tak, aby uviedla, čo týmto podaním sleduje a za predpokladu, že ním mienila podať správnu žalobu, teda
žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy (ako žalobu podľa obsahu najpravdepodobnejšiu) doplní
jej obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 246 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
aj „SSP“). Zároveň ju vyzval na pripojenie oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného
predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom podľa ust. § 246 ods. 2 SSP.
3 Žalobkyňa svoje podanie zo dňa 04.06.2020 z časti doplnila a opravila v zmysle výzvy, pričom žalobný
návrh upravila tak, že žiadala, aby krajský súd určil, že žalovaný ako správny orgán vo veci vedenej pod
č. k. ORP-P-268/BAII-ODI-2017-V bez vážneho dôvodu nekonal a že vydať právoplatné rozhodnutie
v tomto konaní mu trvalo až 31 mesiacov a teda, že bol nečinný. Túto nečinnosť súčasne žiadala
vysloviť za nezákonnú. Okrem uvedeného rozšírila žalobný návrh o výrok, ktorým sa domáhala určenia
predlžovania lehôt žalovaným v zmienenom konaní od 15.03.2019 do 12.09.2019 za nezákonné. Ako
prílohy doložila upovedomenie o predĺžení lehoty na prejednanie priestupku zo dňa 12.04.2019 a zo dňa
12.06.2019, podanie označené ako „ORP-P-268/BAII-ODI-2017-V - odvolanie, sťažnosť“ žalobkyne zo
dňa 09.08.2019 a upovedomenie zo dňa 16.09.2019.
4 Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, správne súdy v správnom
súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení
orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou
orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5 Podľa § 6 ods. 2 písm. e/ SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej
správy.



6 Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.
7 Podľa § 246 ods. 1 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a/ označenie druhu žaloby,
b/ označenie žalovaného,
c/ označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti,
d/ žalobné body,
e/ označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f/ žalobný návrh.
8 Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí
byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie
podnetu prokurátorom.
9 Podľa § 99 písm. f/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred
podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania.
10 Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
11 Podľa čl. 11 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, kto sa v styku so súdom alebo
verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou
veci spojenou s touto odbornosťou.
12 Krajský súd náležite posúdil podanie žalobkyne doručené dňa 01.04.2019 spolu s jeho opravou a
doplnením doručeným dňa 04.06.2020 a podľa obsahu posúdil toto podanie ako žalobu proti nečinnosti
orgánu verejnej správy. Na uvedenom nič nemení ani odlišné označenie podania žalobkyňou, ktorá
uvádza, že zároveň so žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa domáha aj ochrany pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (čím pravdepodobne mienila označiť žalobu ako žalobu
proti inému zásahu orgánu verejnej správy). Z ďalšej argumentácie totiž jednoznačne vyplýva, že sa
domáha odstránenia nečinnosti zo strany žalovaného, pričom posudzovanie a určenie nezákonnosti
tejto nečinnosti je neoddeliteľnou súčasťou podanej žaloby a súd o nej nerozhoduje samostatným
výrokom. Inými slovami, uloženie povinnosti konať, orgánu verejnej správy, ktorý je nečinný, už v sebe
konzumuje výrok o určení nezákonnosti, v opačnom prípade by súd takúto povinnosť orgánu verejnej
správy neuložil.
13 Napriek skutočnosti, že žalobkyňa žalobu opravila a odstránila vady brániace jej vecnému
prejednaniu, do dnešného dňa nedoložila oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného
predpisu. Žalobkyňa súdu síce predložila upovedomenie zo dňa 16.09.2019, ktoré jej nadriadený orgán
žalovaného zaslal ako reakciu na jej podanie zo dňa 09.08.2019, označené ako „ORP-P-268/BAII-
ODI-2017-V - odvolanie, sťažnosť,“ ktorým pravdepodobne mienila podať sťažnosť podľa ust. § 3 a nasl.
zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „Zákon o sťažnostiach“), no toto podanie nebolo v zmysle
ust. § 4 ods. 1 písm. b/ zákona o sťažnostiach ako sťažnosť posúdené. Na jeho podklade teda nečinnosť
žalovaného nemohla byť prešetrovaná. Z uvedeného vyplýva, že upovedomenie zo dňa 16.09.2019 na
účely podania žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je oznámením o výsledku prešetrenia
sťažnosti v zmysle ust. § 246 ods. 2 SSP.
14 Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti má ako obligatórna príloha žaloby proti nečinnosti
orgánu verejnej správy odlišnú povahu ako ostatné prílohy, prikladané žalobcami v konaniach o
iných druhoch správnych žalôb. Toto oznámenie okrem prípadnej dôvodnosti podanej žaloby deklaruje
predovšetkým vyčerpanie osobitných postupov ustanovených zákonom, ktoré tvoria neopomenuteľnú
podmienku pre obrátenie sa na správny súd. V prípade, ak si bola žalobkyňa vedomá, že jej podanie,
ktorým mienila podať sťažnosť, nebolo vybavené spôsobom, s ktorým by bola spokojná, zákon o
sťažnostiach upravuje osobitné postupy, ktoré mohla využiť. Okrem uvedeného jej nič nebránilo podať
novú sťažnosť (spĺňajúcu zákonné náležitosti), ktorá by bola prešetrená s tým, že by bolo zistené, či je
opodstatnená alebo nie.
15 V prípade žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy je povinnosť vyčerpať postupy ustanovené
zákonom o sťažnostiach najtypickejším prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na
preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom.
Riadne podaná sťažnosť v administratívnom konaní má v prvom rade slúžiť pre orgán verejnej správy
ako upozornenie na prieťahy a už v tomto štádiu konania môže svoju prípadnú nečinnosť sám odstrániť.
V konečnom dôsledku, práve takýto efekt podanej sťažnosti je žiaduci, keďže orgán verejnej správy v
administratívnom konaní koná bezprostredne. Bez preukázania poskytnutia možnosti orgánu verejnej



správy odstrániť protiprávny stav zo strany žalobcu, nemôže súd vec meritórne prejednať. Až v prípade
neúčinnej aplikácie osobitných procesných postupov v podobe podania sťažnosti podľa ust. § 3 a nasl.
zákona o sťažnostiach, prípadne podnetu prokuratúre podľa ust. § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre, môže žalobca pristúpiť k podaniu žaloby.
16 Krajský súd pri posudzovaní žaloby a ďalších podaní žalobkyne prihliadol aj na zásadu vyplývajúcu
z čl. 11 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ktorá sa v rovnakej miere uplatní aj v konaniach podľa
Správneho súdneho poriadku a teda, že v konaní preukázala právnické vzdelanie druhého stupňa a ako
osoba právne vzdelaná má predpoklady, aby konala s náležitou znalosťou. Žalobkyni muselo byť zrejmé,
že pre úspech v konaní musí uniesť bremeno tvrdenia, dôkazné bremeno a splniť ostatné náležitosti
explicitne ustanovené zákonom.
17 Keďže žalobkyňa pred podaním žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy nevyčerpala osobitné
procesné postupy, správny súd konanie podľa ust. § 99 písm. f/ SSP zastavil.
18 Správny súd záverom poznamenáva, že zákonodarca neustanovil žiadnu lehotu na podanie žaloby
proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorej márnym uplynutím by aktívne legitimovaný subjekt stratil
možnosť domáhať sa odstránenia nečinnosti na správnom súde. Z uvedeného dôvodu, ani uplynutím
dlhšej doby nedochádza k sanácii protiprávneho stavu daného nečinnosťou orgánu verejnej správy. Za
predpokladu, že bude mať žalobkyňa aj naďalej za to, že je žalovaný nečinný a za predpokladu, že
vyčerpá všetky zákonom stanovené postupy, môže sa opätovne obrátiť na súd za účelom odstránenia
namietanej nečinnosti.
19 O trovách konania správny súd rozhodol podľa ust. § 171 ods. 1 súčasne s uplatnením ust. § 167
ods. 3 SSP tak, že aj keď žalovanému vznikol nárok na úplnú náhradu trov konania, pretože žalobkyňa
procesne zavinila zastavenie konania, z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v charaktere
procesnej situácie, kedy sa žalovaný orgán verejnej správy o podanej žalobe doposiaľ nedozvedel a
teda mu reálne žiadne trovy konania nevznikli, náhradu trov konania ani jednému z účastníkov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo
opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.