Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/212/2019 z 27. 4. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. apríla 2021, sp. zn. 2S/212/2019, ECLI:SK:KSBA:2021:1019201486.1 Krajský súd Bratislava | 2S/212/2019 | ECLI:SK:KSBA:2021:1019201486.1 | 2021-04-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2489f5d4-34f8-4b5e-a75c-7ce5afd746da Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1019201486.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/212/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201486
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019201486.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Intrum
Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, so sídlom v Bratislave, P.O.Box 205, Mýtna 48, proti žalovanému: Národná banka Slovenska,
IČO: 30844789, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. NBS1-000-030-799 zo dňa 27.8.2019, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Národná banka Slovenska, Útvar dohľadu nad finančným trhom, Odbor ochrany finančných
spotrebiteľov, prvostupňovým rozhodnutím č. NBS1-000-018-400, č.z. 100-000-105-448 zo dňa
20.6.2018:
I. uložil žalobcovi pokutu v sume 25.000,- € za spáchanie správneho deliktu spočívajúceho v porušení
povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov ustanovenej v § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 250/2007 Z.z.), nakoľko žalobca použil
nekalú obchodnú praktiku vo forme agresívnej obchodnej praktiky podľa § 2 písm. q/ v spojení s § 9
písm. a/, písm. b/ a písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z. Žalobca sa použitia agresívnej obchodnej praktiky
dopustil tým, že v rámci procesu vymáhania pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a iných úverov podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.)
vyvíjal ako veriteľ na spotrebiteľov nátlak a neprimeraný vplyv, tým že:
a. v období odo dňa 18.4.2017 do dňa 22.12.2017 zasielal spotrebiteľom písomné výzvy na úhradu
dlhu, označené ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“, obsahujúce nasledovnú formuláciu: ,,... Zároveň
Vám dávame na vedomie, že v prípade neuhradenia vyššie uvedeného dlhu, môže byť u Vás vykonaná
osobná návšteva zástupcom poverenej advokátskej kancelárie, za účelom zistenia Vašich majetkových
pomerov a zaplatenia Vášho dlhu...“, a to s ohľadom na povahu predmetnej agresívnej praktiky (§ 9
ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.) spočívajúcu v neprimeranom postupe žalobcu v rámci procesu
vymáhania pohľadávok od spotrebiteľov, ako aj s ohľadom na hrozbu žalobcu podniknúť kroky, ktoré
nemožno podniknúť legálne (§ 9 ods. 1 písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z.) v prípade, ak spotrebiteľ
neuhradí žalobcom vyčíslený dlh, nakoľko vyššie citovaná formulácia výzvy je spôsobilá vyvolať v
priemernom spotrebiteľovi odôvodnenú obavu, že žalobca bude prostredníctvom ním poverenej osoby
u spotrebiteľa vykonávať úkony, na ktoré nie je ex lege oprávnený, predovšetkým, že bude nútene



vykonávať úkony obdobné úkonom v exekučnom konaní a že spotrebiteľ bude povinný tieto úkony
strpieť, hoci žalobca legálne takéto úkony podniknúť nemôže,
b. dňa 16.11.2017 zasielal spotrebiteľom písomné výzvy na úhradu dlhu, označené ako „Postúpenie
prípadu právnemu oddeleniu“, obsahujúce nasledovnú formuláciu: „Okrem dlžnej sumy Vám súd prikáže
zaplatiť aj všetky náklady spojené s vymáhaním Vášho dlhu ako aj náklady právneho oddelenia, trovy
súdneho a exekučného konania!!!...“, a to s ohľadom na povahu predmetnej agresívnej praktiky (§ 9 ods.
1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.) spočívajúcu v neprimeranom postupe žalobcu v rámci procesu
vymáhania pohľadávok od spotrebiteľov, ako aj s ohľadom na použitie hrozby žalobcu (§ 9 ods. 1 písm. b/
zákona č. 250/2007 Z.z.), že v prípade, ak spotrebiteľ neuhradí žalobcom vyčíslený dlh, súd spotrebiteľa
s určitosťou zaviaže na úhradu dlhu a na zaplatenie všetkých nákladov spojených s vymáhaním jeho
dlhu ako aj nákladov právneho oddelenia, trov súdneho a exekučného konania, hoci nemôže byť vopred
zrejmé, že spotrebiteľ bude neúspešnou stranou prípadného súdneho sporu a že bude súdom zaviazaný
na úhradu žalobcom vyčíslenej pohľadávky a ďalších nárokov uvedených v predmetnej výzve,
pričom agresívna obchodná praktika popísaná vyššie pod písm. a/ a b/ bola spôsobilá významne
zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, a tým mohla zapríčiniť, že spotrebiteľ
urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a to vo vzťahu k ďalšiemu postupu
spotrebiteľa pri plnení povinností a uplatňovaní práv zo záväzkového vzťahu so žalobcom.
II. a zároveň zakázal žalobcovi za nedostatky uvedené vo výroku I.
a. podľa § 35f ods. 1 písm. c/ v spojení s § 35h ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. používať nekalú obchodnú
praktiku vo forme agresívnej obchodnej praktiky podľa ustanovenia § 2 písm. q/ v spojení s § 9 písm. a/
a písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z., ktorou žalobca ako veriteľ v rámci procesu vymáhania pohľadávok
zo spotrebiteľských úverov a iných úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z., vyvíja na spotrebiteľov
nátlak a neprimeraný vplyv zasielaním výziev s hrozbou podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť
legálne, obsahujúcich formuláciu: „...Zároveň Vám dávame na vedomie, že v prípade neuhradenia
vyššie uvedeného dlhu, môže byť u Vás vykonaná osobná návšteva zástupcom poverenej advokátskej
kancelárie, za účelom zistenia Vašich majetkových pomerov a zaplatenia Vášho dlhu...“, ako aj výziev
s rovnakým obsahovým významom, ktorá môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil,
b. podľa § 35f ods. 1 písm. c/ v spojení s ustanovením § 35h ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. používať
nekalú obchodnú praktiku vo forme agresívnej obchodnej praktiky podľa ustanovenia § 2 písm. q/ v
spojení s ustanovením § 9 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z., ktorou žalobca ako veriteľ v rámci
procesu vymáhania pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a iných úverov podľa zákona č. 129/2010
Z.z., vyvíja na spotrebiteľov nátlak a neprimeraný vplyv zasielaním výziev s hrozbou obsahujúcich
formuláciu: „...Okrem dlžnej sumy Vám súd prikáže zaplatiť aj všetky náklady spojené s vymáhaním
Vášho dlhu ako aj náklady právneho oddelenia, trovy súdneho a exekučného konania!!!... ", ako aj výziev
s rovnakým obsahovým významom, ktorá môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Vymedzenie obchodných praktík je potrebné chápať v kontexte s § 2 písm. p/, písm. q/, § 7 zákona
č. 250/2007 Z. z. ako aj s článkom 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.mája
2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa
mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EE1S, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/
ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (ďalej len smernica
o nekalých obchodných praktikách). V odôvodnení 13 smernice o nekalých obchodných praktikách sa
zároveň uvádza aj odkaz na „ nekalé obchodné praktiky, ktoré vznikajú mimo akýchkoľvek zmluvných
vzťahov medzi obchodníkom a spotrebiteľom alebo ktoré nasledujú po uzavretí zmluvy a počas jej
plnenia“. Uvedená skutočnosť je zdôraznená aj v dôvodovej správe k návrhu Komisie týkajúceho sa
smernice [bod 59, KOM (2003)356 v konečnom znení)], v zmysle ktorej: „v tomto návrhu sa namiesto
stanovenia osobitnej kategórie neserióznosti, pokiaľ ide o praktiky po predaji, uplatňujú ustanovenia
smernice na obchodné praktiky pred aj po predaji. Obchodník bude následne musieť zabezpečiť, aby
obchodné praktiky po predaji spĺňali rovnaké normy serióznosti ako obchodné praktiky pred predajom“.
Pri interpretácii pojmu priemerný spotrebiteľ je potrebné vychádzať z eurokonformného výkladu
vyplývajúceho z bodov 18 a 19 recitálu smernice o nekalých obchodných praktikách, judikatúry Súdneho
dvora EÚ (napr. C-210/96, C-435/11, alebo vo veci Gut Springenheide GmbH a Rudolf Tusky proti
Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt - Amt fíir Lebensmitteluberwachung), usmernenia k vykonávaniu/
uplatňovaniu smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách COM (2016)320. Priemerným
spotrebiteľom je spotrebiteľ, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri
zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov. Pojem priemerného spotrebiteľa sa nezakladá
na štatistickom zistení, ale výlučne na individuálnom posúdení typickej reakcie priemerného spotrebiteľa



v konkrétnom prípade kompetentným vnútroštátnym orgánom na základe vlastnej úvahy, so zreteľom na
judikatúru Súdneho dvora EÚ. Priemerný spotrebiteľ sa v porovnaní s osobou vymáhajúcou pohľadávky
zo spotrebiteľských úverov a iných úverov podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. nachádza v
nerovnom postavení (C-59/12, C-388/13).
Posúdenie použitia neprimeraného vplyvu a nátlaku vo vzťahu k agresívnej obchodnej praktike
uskutočnenej zasielaním výzvy s formuláciou citovanou vo výroku I. rozhodnutia pod písm. a/:
Žalobca používal agresívnu obchodnú praktiku v prípade, keď spotrebiteľom v rámci procesu vymáhania
pohľadávok zasielal výzvu s formuláciou citovanou vo výroku I. rozhodnutia pod písm. a/, nakoľko z
formulácie tejto výzvy jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak spotrebiteľ neuhradí žalobcovi dlh vo
výške uvedenej vo výzve, žalobca, resp. ním poverená osoba, je oprávnený vykonať u spotrebiteľa
osobnú návštevu za účelom zistenia jeho majetkových pomerov a zaplatenia dlhu. Takto formulovaná
výzva, s nejednoznačnou všeobecnou informáciou o vykonaní osobnej návštevy za účelom zisťovania
majetkových pomerov a zaplatenia dlhu (bez bližšieho vysvetlenia), je nepochybne spôsobilá vyvolať
v priemernom spotrebiteľovi odôvodnenú obavu, že žalobca bude u neho vykonávať napríklad súpis
majetku alebo nútene vymáhať zaplatenie dlhu, predovšetkým, že bude nútene vymáhať zaplatenie
dlhu, nútene vykonávať súpis majetku a že spotrebiteľ bude povinný tieto úkony strpieť, hoci na uvedený
postup žalobca nemá právo. Žalobca si takýmto znením obsiahnutým v predmetnej výzve de facto
osvojil právomoci, ktoré mu zo zákona neprislúchajú a na výkon ktorých je oprávnený výlučne súdom
poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že návšteva dlžníka osobou, ktorú
táto uskutočňuje za účelom zisťovania jeho majetkových pomerov (de facto za účelom vykonávania
súpisu jeho majetku), je charakteristická pre exekučné konanie a môže ju vykonávať výhradne súdom
poverený exekútor, pričom základným predpokladom pre začatie exekúcie je existencia vykonateľného
exekučného titulu. Formulácia použitá žalobcom, bez bližšieho vysvetlenia, môže vyvolať v priemernom
spotrebiteľovi obavu, že pôjde o akýsi druh svojpomoci, kedy žalobca alebo ním poverená osoba
bude nútene vymáhať plnenie od spotrebiteľa. Žalobca nie je oprávnený vykonať u spotrebiteľa žiadne
zisťovanie majetku s výnimkou toho, že by sa ho spýtal na majetkové pomery a spotrebiteľ by mu výlučne
dobrovoľne takéto informácie poskytol. Aj zaplatenie dlhu sa môže uskutočniť len na základe dobrovoľnej
spolupráce zo strany spotrebiteľa. Žalobca pri osobnej návšteve nemôže spotrebiteľa nijakým spôsobom
prinútiť uhradiť dlh, ktorý voči nemu eviduje.
Prvostupňový správny orgán pri posúdení, či bol pri agresívnej obchodnej praktike použitý nátlak a
neprimeraný vplyv, vzal do úvahy kritériá uvedené v § 9 ods. 1 písm. a/ a písm. e/ zákona č.
250/2007 Z.z.
Je nesporné, že existuje podstatný rozdiel medzi informovaním spotrebiteľa o možnosti vymáhania
pohľadávky, ktorú voči nemu žalobca má, a postupom žalobcu, ktorým vyvoláva v priemernom
spotrebiteľovi obavu, že má právomoci, ktoré mu ex lege neprislúchajú. Žalobca takto konal dokonca
v čase, kedy ešte nedisponoval vykonateľným exekučným titulom a voči spotrebiteľovi nebolo ani len
začaté súdne konanie o zaplatenie dlžnej sumy.
Po posúdení vyššie uvedených skutočností dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že žalobca
na spotrebiteľov vyvíjal svojím vyššie popísaným postupom nátlak a neprimeraný vplyv.
Posúdenie použitia neprimeraného vplyvu a nátlaku vo vzťahu k agresívnej obchodnej praktike
uskutočnenej zasielaním výzvy s formuláciou citovanou vo výroku I. rozhodnutia pod písm. b/:
Žalobca sa dopustil používania agresívnej obchodnej praktiky aj v prípade, keď spotrebiteľom v rámci
procesu vymáhania pohľadávok zasielal výzvu s formuláciou citovanou vo výroku I. rozhodnutia pod
písm. b/. Orgán dohľadu aj v tomto prípade vzal do úvahy kritériá uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 písm.
a/ a písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z.
Agresívna praktika spočíva v neprimeranom postupe žalobcu v rámci procesu vymáhania pohľadávok
od spotrebiteľov, nakoľko využíva predpokladanú neznalosť spotrebiteľov o možných dôsledkoch
neuhradenia dlhu. Z formulácie tejto výzvy jednoznačne vyplýva pre spotrebiteľa hrozba, že v prípade,
ak neuhradí žalobcovi dlh vo výške uvedenej vo výzve, súd spotrebiteľa s určitosťou zaviaže na úhradu
dlhu a na zaplatenie všetkých nákladov spojených s vymáhaním jeho dlhu (náklady právneho oddelenia,
trovy súdneho a exekučného konania).
Hoci súhlasil s vyjadrením žalobcu, že náhrada trov konania v súdnom konaní sa riadi zásadou úspechu,
kedy úspešnej strane súd prizná náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu podľa pomeru
úspechu, hrozba žalobcu, v zmysle ktorej bude spotrebiteľ v prípade neuhradenia dlhu automaticky
zaviazaný na úhradu všetkých uvedených nárokov podľa predchádzajúceho odseku, existuje v štádiu,
kedy žalobca ani len nepodal návrh na začatie súdneho konania voči spotrebiteľovi. Žalobca nemôže
v tomto čase s určitosťou tvrdiť, že spotrebiteľ bude neúspešnou stranou sporu a že ho súd zaviaže k



povinnosti zaplatenia dlhu v celom rozsahu a ostatných nákladov spojených s vymáhaním dlhu, ktorý
má voči účastníkovi konania, a trov súdneho a exekučného konania. Takéto tvrdenie žalobcu vyvíja na
spotrebiteľov neprimeraný nátlak.
Posúdenie spôsobilosti vytýkanej agresívnej obchodnej praktiky zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, spoločne k obsahom výziev s
formuláciami citovanými vo výroku I. rozhodnutia pod písm. a/ a b/:
Výzvy s formuláciami citovanými vo výroku I. rozhodnutia pod písm. a/ a b/ vyvíjali na spotrebiteľa
nátlak a neprimeraný vplyv, čo jednoznačne môže viesť k významnému zhoršeniu jeho slobody výberu
a ovplyvneniu jeho rozhodnutia o obchodnej transakcii, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 2 písm. z/
zákona č. 250/2007 Z.z. rozumie aj rozhodnutie o tom, či spotrebiteľ vykoná úhradu, či sa rozhodne
uplatniť si práva zo záväzkového vzťahu bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo
zdržať sa konania. Žalobcom použitý nátlak a neprimeraný vplyv mohol viesť k tomu, že spotrebiteľ, s
cieľom vyhnúť sa hrozbe deklarovanej vo výzve, prijal okamžité rozhodnutie a dlh uvedený vo výzve
radšej zaplatil bez ohľadu na to, či jeho výška bola správne vyčíslená, resp. či bola uplatňovaná
na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľ mohol byť odradený od toho, aby sa
o oprávnenosti výšky dlžnej sumy uvedenej v predmetnej výzve poradil s právnikom, prípadne aby
namietal jej opodstatnenosť alebo sa inak bránil a uplatňoval svoje nároky zo zmluvného záväzku.
Prvostupňový správny orgán nespochybňuje právo žalobcu domáhať sa u spotrebiteľov plnenia
svojich nárokov. Avšak aj proces vymáhania pohľadávok musí byť vykonávaný v súlade s platnými
právnymi predpismi v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Žalobca je povinný rešpektovať zákaz
uplatňovania agresívnych obchodných praktík. Nesmie postupovať neprimeraným spôsobom, ktorý na
spotrebiteľov pôsobí nátlakovo a ktorý využíva či zneužíva slabšie postavenie spotrebiteľa v nepriaznivej
situácii, ktorou omeškanie s úhradou dlhu a hrozba súvisiacich negatívnych dôsledkov nepochybne je.
Pre posúdenie nekalosti konania žalobcu, nie je v predmetnom prípade relevantnou skutočnosť, že nejde
o prvotnú výzvu adresovanú spotrebiteľovi, relevantný je jej obsah, resp. samotná formulácia, ktorá
môže spotrebiteľa ovplyvniť v rozhodovaní o obchodnej transakcii. Pre posúdenie nekalosti konania
nie je relevantnou skutočnosť, či sa žalobca popísaného konania vo vzťahu k spotrebiteľovi aj reálne
dopustil, ale rozhodujúcou je skutočnosť, že popísaným konaním spotrebiteľovi hrozil. Takto formulovaná
výzva s nejednoznačnou všeobecnou informáciou o vykonaní osobnej návštevy za účelom zisťovania
majetkových pomerov a zaplatenia dlhu (bez bližšieho vysvetlenia), je nepochybne spôsobilá vyvolať
v priemernom spotrebiteľovi odôvodnenú obavu, že žalobca u neho bude vykonávať napríklad súpis
majetku alebo nútene vymáhať zaplatenie dlhu. V priemernom spotrebiteľovi môže formulácia výzvy
vyvolať obavu, že pôjde o akýsi druh svojpomoci vykonávanej osobou právnického povolania, kedy
žalobca alebo ním poverená osoba bude nútene vymáhať plnenie. Na uvedené konanie však nie je
oprávnený ani žalobca, ani ním poverený advokát, na ktorého sa žalobca vo svojom vyjadrení odvoláva,
nakoľko ho na popísané konanie neoprávňuje ani zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 586/2003 Z.z.) a ani
Advokátsky poriadok či Etický kódex Slovenskej advokátskej komory.
Prvostupňový správny orgán nevytýka žalobcovi, že sa dopustil agresívnej obchodnej praktiky podľa
prílohy č. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., ale podľa všeobecných ustanovení § 9 zákona č. 250/2007
Z.z. Príloha č. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., na ktorú sa žalobca odvoláva, obsahuje taxatívny výpočet
konkrétnych obchodných praktík, ktoré sa považujú za agresívne za každých okolností, čiže bez toho,
aby bolo potrebné zo strany správneho orgánu vykonať hodnotenie splnenia aspoň jedného z kritérií
obsiahnutých v ustanovení § 9 zákona č. 250/2007 Z.z.
Žalobca uviedol, že v procese správy pohľadávok zo spotrebiteľských úverov poslednýkrát zaslal výzvu
s textom: ,,Okrem dlžnej sumy Vám súd prikáže zaplatiť aj všetky náklady spojené s vymáhaním Vášho
dlhu ako aj náklady právneho oddelenia, trovy súdneho a exekučného konania!!!“ dňa 16.11.2017. Odo
dňa 17.11.2017 zasielal spotrebiteľom výzvu s upravenou formuláciou textu: ,,V prípade súdneho sporu
si budeme voči Vám uplatňovať náhradu všetkých nám vzniknutých nákladov spojených s uplatnením
tejto pohľadávky, náhradu trov súdneho konania a v prípade exekúcie aj náhradu trov exekučného
konania! “.
Prvostupňový správny orgán považuje za preukázané, že žalobca sa svojím konaním dopustil správneho
deliktu, ktorý je konkretizovaný vo výroku I. tohto rozhodnutia.
V nadväznosti na výšku uloženej pokuty (25.000,- €) prvostupňový správny orgán poukázal na
skutočnosť, že podľa § 35f ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z.z. v znení účinnom od 15.12.2017 v
čase vydania prvostupňového rozhodnutia, môže uložiť tomu, kto porušil práva finančného spotrebiteľa
alebo porušil povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, pokutu do výšky 1.000.000,- €. V
zmysle prechodného ustanovenia § 45f ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z., konania začaté a právoplatne



neskončené pred 15. decembrom 2017 sa dokončia podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Napriek
zneniu vyššie uvedeného prechodného ustanovenia v prípade rozhodovania o výške pokuty vychádzal
prvostupňový správny orgán zo znenia § 35f ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z.z. účinného do
14.12.2017, podľa ktorého bola maximálna výška pokuty 700.000,- € z dôvodu, že takýto postup je pre
žalobcu priaznivejší.
Orgán dohľadu vychádzal pri rozhodovaní o uložení sankcie z kritérií závažností, rozsahu, dĺžky trvania,
následkov a povahy zisteného nedostatku aj z materiálneho znaku, t.j. spoločenskej nebezpečnosti
zisteného porušenia zákona, ktorú na základe preukázaných skutočností považuje za závažnú a
naplnenú tým, že záujem chránený ustanovením § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z. bol
porušený zisteným nedostatkom vo výkone činnosti účastníka konania, ktorý spočíval vo vymáhaní
pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Nejde o ojedinelé zlyhanie žalobcu v jednom individuálnom
prípade, práve naopak, žalobca v období od 18.4.2017 do 22.12.2017 zaslal spotrebiteľom v procese
vymáhania pohľadávok celkovo 10 780 výziev s formuláciami citovanými vo výroku I. tohto rozhodnutia.
K dĺžke trvania zisteného nedostatku orgán dohľadu uvádza, že v súvislosti s formuláciou výzvy
citovanou vo výroku I. pod písm. a/ tohto rozhodnutia išlo o nedostatok za obdobie odo dňa 18.4.2017
do dňa 22.12.2017, a v súvislosti s formuláciou výzvy citovanou vo výroku I. pod písm. b/ tohto
rozhodnutia išlo o nedostatok za deň 16.11.2017, kedy žalobca poslednýkrát zaslal výzvu v tomto znení
spotrebiteľom. Odo dňa 17.11.2017 zasielal spotrebiteľom v rámci procesu vymáhania pohľadávok už
novoformulovanú výzvu.
Orgán dohľadu vytýka žalobcovi porušenie § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z., ktorého sa
dopustil dvoma skutkami (použitím dvoch agresívnych obchodných praktík).
Žalobca je spoločnosťou, ktorá je jedným z lídrov európskeho trhu finančných služieb v oblasti správy
a manažmentu pohľadávok (CMS). Pokutu uloženú vo výške 25.000,- € (približne 3,5 % z maximálnej
výšky pokuty 700.000,- € podľa § 35f ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z.z. v znení účinnom do
dňa 14.12.2017) považuje prvostupňový správny orgán za primeranú spáchanému správnemu deliktu.
Zohľadnil, že ide o prvé sankčné konanie voči žalobcovi, a preto by mala voči nemu plniť represívnu aj
preventívnu funkciu. Uložením pokuty tiež sleduje generálny preventívny a odstrašujúci účinok v oblasti
vymáhania dlhov z úverov a pôžičiek poskytnutých spotrebiteľom.
Okrem uloženej pokuty, zároveň žalobcovi zakázal používať nekalú obchodnú praktiku vo forme
agresívnej obchodnej praktiky podľa § 35f ods. 1 písm. c/ v spojení s § 35h ods. 1 zákona č. 747/2004
Z.z. v znení účinnom do dňa 14.12.2017.
2. Banková rada Národnej banky Slovenska druhostupňovým rozhodnutím č. NBS1-000-030-799 zo
dňa 27.8.2019 zmenila prvostupňové rozhodnutie č. NBS1-000-018-400, č.z. 100-000-105-448 zo dňa
20.6.2018 tak, že žalobcovi:
I. uložila pokutu vo výške 25.000,- € podľa § 35f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 35h ods. 1
a ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z. za porušenia povinností (nedostatky) v oblasti ochrany spotrebiteľov
podľa § 4 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 7 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorých sa
dopustil konaním spočívajúcim v tom, že žalobca ako veriteľ a iný veriteľ vyvíjal na spotrebiteľov nátlak
a neprimeraný vplyv v rámci procesu vymáhania pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a iných úverov
podľa zákona č. 129/2010 Z.z., čím žalobca viacnásobne použil nekalú obchodnú praktiku vo forme
agresívnej obchodnej praktiky spadajúcej pod ustanovenia § 2 písm. q/ v spojení s § 9 písm. a/, písm.
b/ a písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z., a to tým, že
a. v rozhodnom období od 18.4.2017 do 22.12.2017 zaslal spotrebiteľom písomné výzvy na úhradu
dlhu, označené ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ obsahujúce nasledovnú formuláciu: „Zároveň Vám
dávame na vedomie, že v prípade neuhradenia vyššie uvedeného dlhu, môže byť u Vás vykonaná
osobná návšteva zástupcom poverenej advokátskej kancelárie, za účelom zistenia Vašich majetkových
pomerov a zaplatenia Vášho dlhu ...“ pričom takáto formulácia výzvy (s povahou hrozby) je spôsobilá
v priemernom spotrebiteľovi vyvolať odôvodnenú obavu, že ak spotrebiteľ neuhradí dlh vyčíslený
žalobcom, tak žalobca prostredníctvom ním poverenej osoby bude u spotrebiteľa vykonávať úkony a
spotrebiteľ bude musieť strpieť vykonanie úkonov smerujúcich k vymoženiu dlhu vyčísleného žalobcom
(hoci objektívne žalobca zo zákona nie je legálne oprávnený hroziť takýmito krokmi ani podniknúť
takéto kroky u spotrebiteľa). Takýmto konaním žalobcu (rozosielaním takto formulovaných výziev)
bola viacnásobne naplnená agresívna obchodná praktika s ohľadom na povahu agresívnej praktiky
spadajúcu pod § 9 písm. a/ a písm. e/ v spojení s § 2 písm. q/ a § 9a ods. 1 a ods. 3 prvou vetou zákona č.
250/2007 Z.z. a spočívajúcu v neprimeranom postupe (s hrozbou) žalobcu v rámci procesu vymáhania
pohľadávok (dlhov spotrebiteľov) zo spotrebiteľských zmlúv o úvere; takáto výzva žalobcu bola odoslaná
v počte 10 713 kusov, čo je zrejmé z písomného vyjadrenia samotného žalobcu zo dňa 16.3.2018, pričom
žalobca elektronickým vyjadrením zo 16.11.2017 predložil tieto konkrétne výzvy odoslané spotrebiteľom:



- list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479088 zaslaný
spotrebiteľke D.- list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č.
5479313, zaslaný spotrebiteľovi C.
- list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479675, zaslaný
spotrebiteľke Z.
- list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479935, zaslaný
spotrebiteľovi V.
- list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5480758, zaslaný
spotrebiteľke M.
- list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5480869, zaslaný
spotrebiteľke B. V.,
- list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5481167, zaslaný
spotrebiteľovi Q. F.,
- list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5481212, zaslaný
spotrebiteľovi V. K.,
- list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5481357, zaslaný
spotrebiteľke Z. V.,
- list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5483204, zaslaný
spotrebiteľovi M. V.,
- list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 18.4.2017, č. 5517387, zaslaný
spotrebiteľke D. K.,
b. žalobca v rozhodnom období dňa 16.11.2017 zaslal spotrebiteľom písomné výzvy na úhradu dlhu,
označené ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ obsahujúce nasledovnú formuláciu: „Okrem
dlžnej sumy Vám súd prikáže zaplatiť aj všetky náklady spojené s vymáhaním Vášho dlhu ako
aj náklady právneho oddelenia, trovy súdneho a exekučného konania!!!“, pričom takáto formulácia
výzvy (s povahou hrozby) je spôsobilá v priemernom spotrebiteľovi vyvolať odôvodnenú obavu, že
ak spotrebiteľ neuhradí dlh vyčíslený žalobcom, tak súd s určitosťou zaviaže spotrebiteľa na úhradu
dlhu a aj na zaplatenie všetkých nákladov spojených s vymáhaním jeho dlhu vrátane zaplatenia
nákladov právneho oddelenia žalobcu, trov súdneho a exekučného konania (hoci objektívne nemôže
byť vopred zrejmé, že spotrebiteľ bude neúspešnou stranou prípadného súdneho sporu a že ho súd
zaviaže na úhradu pohľadávky vyčíslenej žalobcom a na zaplatenie ďalších nárokov uvedených v
predmetnej výzve účastníčky konania). Takýmto konaním žalobcu (rozosielaním takto formulovaných
výziev) bola viacnásobne naplnená agresívna obchodná praktika s ohľadom na povahu agresívnej
praktiky spadajúcu pod § 9 písm. a/ a písm. b/ v spojení s § 2 písm. q/ a § 9a ods. 1 a ods.
2 zákona č. 250/2007 Z.z. a spočívajúcu v neprimeranom postupe (s hrozbou) žalobcu v rámci procesu
vymáhania pohľadávok (dlhov spotrebiteľov) zo spotrebiteľských zmlúv o úvere; takáto výzva žalobcu
bola odoslaná v počte 67 kusov, čo je zrejmé z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.3.2018, pričom
žalobca elektronickým vyjadrením zo 16.11.2017 predložil tieto konkrétne výzvy odoslané spotrebiteľom:
- list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479168,
zaslaný spotrebiteľke R.
- list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479216,
zaslaný spotrebiteľke W.- list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo
dňa 16.11.2017, č. 5479233, zaslaný spotrebiteľovi P.- list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu
právnemu oddeleniu“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479262, zaslaný spotrebiteľke V.
- list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479301,
zaslaný spotrebiteľke P.- list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa
16.11.2017, č. 5479304, zaslaný spotrebiteľke T. S.,
- list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479305,
zaslaný spotrebiteľovi V. S.,
- list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479529,
zaslaný spotrebiteľovi W. C.,
- list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479544,
zaslaný spotrebiteľovi M. C.,
- list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16. 11. 2017, č. 5479646,
zaslaný spotrebiteľke M. A.,

pritom agresívne obchodné praktiky popísané v prechádzajúcich písmenách a/ a b/ tohto výroku boli
spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, a tým mohli



zapríčiniť, že spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a to vo vzťahu
k ďalšiemu postupu spotrebiteľa pri uplatňovaní práv a plnení povinností zo záväzkového vzťahu žalobcu
so spotrebiteľom;

II. ukladá podľa § 35f ods. 1 písm. c/ v spojení s § 35h ods. 1 a ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z. zákaz
používať nekalú obchodnú praktiku vo forme agresívnej obchodnej praktiky, a to agresívnej obchodnej
praktiky podľa
a) ustanovení § 2 písm. q/ v spojení s § 9 písm. a/ a písm. e/ a § 9a ods. 1 a ods. 3 zákona č.
250/2007 Z.z., ktorou žalobca ako veriteľ v rámci procesu vymáhania pohľadávok zo spotrebiteľských
úverov a iných úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z., vyvíja na spotrebiteľov nátlak a neprimeraný
vplyv zasielaním výziev s hrozbou podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne, obsahujúcich
formuláciu: „Zároveň Vám dávame na vedomie, že v prípade neuhradenia vyššie uvedeného dlhu,
môže byť u Vás vykonaná osobná návšteva zástupcom poverenej advokátskej kancelárie, za účelom
zistenia Vašich majetkových pomerov a zaplatenia Vášho dlhu ...“ ako aj výziev s rovnakým obsahovým
významom, ktorá môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii,
ktoré by inak neurobil;
b) ustanovení § 2 písm. q/ v spojení s § 9 písm. a/ a písm. b/ a § 9a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.
z., ktorou žalobca ako veriteľ v rámci procesu vymáhania pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a iných
úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z., vyvíja na spotrebiteľov nátlak a neprimeraný vplyv zasielaním
výziev s hrozbou žalobcu obsahujúcich formuláciu: „Okrem dlžnej sumy Vám súd prikáže zaplatiť aj
všetky náklady spojené s vymáhaním Vášho dlhu ako aj náklady právneho oddelenia, trovy súdneho a
exekučného konania !!! ...“ ako aj výziev s rovnakým obsahovým významom, ktorá môže zapríčiniť, že
priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Banková rada NBS poukázala na to, že žalobca na viacerých miestach zdôrazňuje, že výzvy, citované
v časti I písm. a/ a b/ výroku prvostupňového rozhodnutia, zasiela spotrebiteľom v rámci procesu
vymáhania pohľadávok až ako tretiu a štvrtú výzvu v poradí. V prípade uloženia sankcie za zistené a
vytýkané nedostatky však nie je kľúčové, o koľkú výzvu v poradí ide, a ani skutočnosť, že spotrebiteľ
(dlžník) už má na základe predchádzajúcich výziev, ktoré mu žalobca v rámci procesu vymáhania
pohľadávok zaslal, vedomosť o tom, že žalobca má voči nemu splatnú pohľadávku. Rozhodujúcou
pre posúdenie veci je skutočnosť, že tá-ktorá výzva je v dôsledku svojej agresívnej povahy spôsobilá
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Prvostupňový správny orgán v
rozhodnutí netvrdí, že pohľadávka žalobcu neexistuje, ani že si jej spotrebiteľ nie je vedomý; poukazuje
však na to, že proces vymáhania nesmie prebiehať neprimeraným, agresívnym spôsobom, pričom aj
konanie dohliadaných subjektov pri domáhaní sa svojich nárokov je limitované právnym poriadkom
Slovenskej republiky, teda aj predpismi zameranými na ochranu spotrebiteľov.
Banková rada NBS nespochybňuje právo žalobcu ako veriteľa domáhať sa svojho nároku na súde,
ak mu dlžník - spotrebiteľ neuhradil splatný dlh z úverovej pohľadávky ani po niekoľkých výzvach.
Žalobca však nie je oprávnený formulovať jednotlivé textácie výziev tak, aby vyznievali „agresívnejšie“
alebo aby neprijateľným spôsobom vyvíjali nátlak na spotrebiteľa k úhrade jeho splatného dlhu. Na
druhej strane, je vítaná aktivita žalobcu (veriteľa), ktorý spotrebiteľov (dlžníkov) informuje o ďalšom
postupe, ktorý má nastať v rámci procesu vymáhania splatnej pohľadávky, avšak za predpokladu,
že žalobca (veriteľ) takéto informovanie spotrebiteľov (dlžníkov) korektne uskutočňuje v súlade so
zákonom. Žalobca (veriteľ) okrem iného musí zabezpečiť aj to, aby takéto informovanie nevyvolalo v
priemernom spotrebiteľovi predstavu, že v rámci procesu vymáhania pohľadávok by zo strany žalobcu
mohlo dôjsť k takým úkonom či krokom, na ktoré de iure nie je oprávnený. Prvostupňový správny
orgán sa dostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré nemožno za legálne považovať tie kroky,
ktorých uskutočnenie žalobca vo svojej výzve hroziaco avizuje spotrebiteľovi ako adresátovi výzvy.
Uskutočňovanie úkonov voči spotrebiteľovi, medzi ktoré patrí aj zisťovanie jeho majetkových pomerov
prostredníctvom osobnej návštevy, je možné (okrem zákonom výslovne ustanovených prípadov) len na
základe dobrovoľného súhlasu spotrebiteľa.
Banková rada NBS poukázala na § 8 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého príloha č. 1
obsahuje zoznam obchodných praktík, ktoré sa považujú za nekalé za každých okolností, a že za nekalé
obchodné praktiky sa považujú aj agresívne obchodné praktiky podľa § 9 zákona č. 250/2007 Z.z.
Príloha č. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. teda v časti s nadpisom „Agresívne obchodné praktiky" neobsahuje
taxatívny zoznam agresívnych obchodných praktík, ale obsahuje zoznam takých obchodných praktík,
ktoré sa považujú za nekalé a agresívne za každých okolností. Pritom treba skonštatovať, že aj konanie,
ktoré v prílohe č. 1 nie je uvedené ako agresívna obchodná praktika za každých okolností, je relevantné
vyhodnotiť ako agresívnu obchodnú praktiku v prípade, ak takéto konanie napĺňa znaky agresívnej



obchodnej praktiky v zmysle ustanovení § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. (tak ako tomu bolo v prípade
žalobcu).
Banková rada NBS poukázala na to, že výnimka uvedená v § 9b zákona č. 250/2007 Z.z. nie je
absolútna. Aj samotná činnosť advokátov v rámci výkonu advokácie musí byť v súlade s Ústavou SR,
so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, v súlade so stavovskými predpismi
pre advokátov vrátane etického kódexu advokátov. Advokát nie je oprávnený jednostranne rozhodnúť o
vykonaní miestnej obhliadky ani jednostranne vykonať miestnu obhliadku v obydlí protistrany (napríklad
u dlžníka) toho klienta (napríklad veriteľa), ktorého zastupuje. Pokiaľ však miestnu obhliadku v obydlí
protistrany (dlžníka) nariadi súd napríklad za účelom zistenia majetkových pomerov protistrany (dlžníka),
tak advokát za svojho klienta (napríklad veriteľa) má právo zúčastniť sa na miestnej obhliadke v obydlí
protistrany (u dlžníka). Z § 9a zákona č. 250/2007 Z.z. je zrejmé, že osobné návštevy dlžníkov sú
považované za nátlakové konanie, ktoré je zakázané, a to bez ohľadu na skutočnosť, kto návštevu
vykonáva (veriteľ aj osoba konajúca v mene veriteľa). Advokát, od ktorého žalobca (veriteľ) požaduje
vykonanie osobných návštev v obydlí dlžníka, by mal postupovať v súlade s § 2 ods. 4 Advokátskeho
poriadku Slovenskej advokátskej komory a mal by odmietnuť požiadavku klienta, ktorým od neho žiada
vykonanie osobných návštev v domácnosti dlžníkov, keďže v takomto prípade ide o konanie, ktoré je
spôsobilé znížiť dôstojnosť advokátskeho stavu.
K tvrdeniam o posúdení bonity dlžníkov - spotrebiteľov povereným advokátom žalobcu poukazuje
Banková rada NBS na § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého je veriteľ oprávnený
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Takéto skúmanie majetkových pomerov je legitimizované bez súhlasu spotrebiteľa
na základe výslovného zákonného oprávnenia. Iné zákonné oprávnenie skúmať majetkové pomery
spotrebiteľa veriteľom zo zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva. Pokiaľ napriek tomu žalobca formuluje
výzvu tak, že príde právny zástupca, advokát, za účelom skúmania majetkových pomerov spotrebiteľa,
tak by išlo o vykonanie zásahu splnomocneným advokátom žalobcu, na ktorý žalobca nepreukázal
právny nárok.
Aj na základe judikatúry Súdneho dvora EU v rozhodnutí vo veci C-388/13 je dôvodný záver, že
na posúdenie obchodnej praktiky ako nekalej postačuje, aby výzvy citované v časti I písm. a/ a b/
výroku prvostupňového rozhodnutia boli čo len spôsobilé negatívne ovplyvniť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa, teda aby mohli len potenciálne ovplyvniť spotrebiteľa v jeho rozhodovaní. V
prvostupňovom rozhodnutí tak postupoval orgán verejnej správy.
Žalobcom tvrdený podnet Slovenskej obchodnej inšpekcie č. 1493/2016 nie je zverejnený na
jej oficiálnom webovom sídle >. Zo všetkých uvedených dôvodov bolo
nemožné druhostupňovo preskúmať účastníčkou tvrdený obsah podnetu SOI č. 1493/2016. Zároveň
však Banková rada NBS poukázala na koncentračnú zásadu v konaní vo veciach dohľadu podľa §
24 ods. 3 prvej vete zákona č. 747/2004 Z.z., ktorý ustanovuje: „Účastník konania je na podporu
a preukázanie svojich tvrdení povinný bezodkladne predložiť listinné a ďalšie dôkazy, ktoré má k
dispozícii a navrhnúť iné dôkazy, ktoré sú mu známe; na dôkazy, ktoré účastník konania neuplatnil v
prvostupňovom konaní a uplatnil ich v druhostupňovom konaní, sa v druhostupňovom konaní prihliadne
len vtedy, ak účastník konania preukáže, že tieto dôkazy bez svojho zapríčinenia objektívne nemohol
uplatniť do vydania prvostupňového rozhodnutia. Banková rada NBS aj s poukázaním na žalobcom
tvrdené časové označenie podnetu ešte pred rokom 2016 (podnet č. 1493/2016) dospela k záveru, že
žalobca ho objektívne mohol uplatniť do vydania prvostupňového rozhodnutia zo dňa 20.6.2018 v zmysle
§ 24 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z.
Banková rada NBS dospela k záveru, že pri ukladaní pokuty vychádzal útvar dohľadu z poslednej
účtovnej závierky žalobcu zostavenej ku dňu 31.12.2017. Popri už uvedených tvrdeniach žalobcu o
pohľadávkach po lehote splatnosti a že ich vyplatenie neočakáva v bezprostredne nadchádzajúcom
období jedného roka, si osobitnú pozornosť zasluhujú Poznámky ÚČPOD3-01 (ďalej len „Poznámky
k účtovnej závierke“; založené v spise č. NBS 1-000-018-400 ako listy č. 103-117). Z informácie o
vekovej štruktúre pohľadávok, obsiahnutej v Poznámkach k účtovnej závierke, totiž vyplýva, že z
celkového objemu krátkodobých pohľadávok, možno prinajmenšom pohľadávky v lehote splatnosti vo
výške 551.003,- € označiť za pohľadávky, ktoré predstavujú objem reálne očakávaných úhrad. Aj s
poukázaním na uvedené je teda bez ďalšieho zrejmé, že uložená pokuta nemôže ohroziť hospodárenie
žalobcu a nie je preňho likvidačná a že v tomto smere je správny záver uvedený v prvostupňovom
rozhodnutí. Sankcia vo forme pokuty v sume 25.000,- € je uložená v spodnej časti rozpätia sadzby



a predstavuje 3,57 % z ústavne konformného základného rozpätia sadzby pokuty rozhodného v čase
zisteného porušenia (teda do 700.000,- €). Zároveň Banková rada NBS dospela k záveru, že útvar
dohľadu v prvostupňovom rozhodnutí vybral a uložil druh sankcií (pokutu a súbežne zákaz používať
nekalú obchodnú praktiku) v medziach správneho uváženia a po zohľadnení zákonných kritérií vzhľadom
na skutočnosť, že sankcia má represívny účinok aj preventívny účinok, pričom preventívne má pôsobiť
nielen na žalobcu, ale aj na ďalšie dohliadané subjekty finančného trhu s rovnakou či porovnateľnou
zákonnou povinnosťou, akú porušil žalobca. Ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia totiž bola
zvýšená horná hranica sadzby pokuty podľa § 35f ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z.z. tak, že
horná hranica sadzby pokuty bola zákonom č. 279/2017 Z. z. od 15.12.2017 zvýšená zo 700.000,-
€ na 1.000.000,- €. Pritom však prvostupňový útvar dohľadu ústavne konformne uložil sankciu podľa
znenia zákona č. 747/2004 Z.z. účinného počas absolútnej väčšiny rozhodného obdobia (od 18.4.2017
do 22.12.2017), kedy nastali porušenia (nedostatky) v činnosti žalobcu a kedy bola rozhodná horná
hranica sadzby pokuty do 700.000,- €, čo je pre žalobcu priaznivejšie.
K zmene prvostupňového rozhodnutia Banková rada NBS uviedla, že vo výroku prvostupňového
rozhodnutia o uložení pokuty v sume 25.000,- € je uvedené porušenie § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č.
250/2007 Z.z., ale už nie je uvedené v spojitosti s § 7 ods. 1 a 5 tohto zákona. Taktiež v prvostupňovom
výroku nie je uvedené porušenie § 7 ods. 4 v spojitosti s § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. Z uvedených
dôvodov Banková rada NBS predmetné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. doplnila do výrokovej časti
tohto druhostupňového rozhodnutia. Zároveň je potrebné pre úplnosť poukázať aj na ustanovenia § 19
ods. 4, § 35h ods. 1, § 45c ods. 1 a § 45d ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. a § 23 ods. 8 (pôvodne § 23
ods. 5 do 22.11.2015 a § 23 ods. 6 do 31.12.2016), § 25f ods. 1 a § 25g zákona č. 129/2010 Z.z.,
ktoré zakotvujú, že premlčacie lehoty na uloženie pokuty, zákazu používať nekalé obchodné praktiky
alebo inej sankcie dohliadanému subjektu (teda aj dohliadanému subjektu v oblasti ochrany finančných
spotrebiteľov a spotrebiteľských úverov) za nedostatok zistený pri výkone dohľadu sa prerušujú vždy,
keď nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie lehoty podľa zákona s tým, že medzi tieto skutočnosti
patria taktiež jednotlivé rozhodnutia a iné jednotlivé úkony vykonané v konaní vedenom pre zistený
nedostatok v činnosti dohliadaného subjektu (vrátane oznámenia o začatí konania), pričom od každého
prerušenia premlčania začínajú plynúť nové premlčacie lehoty. Tieto skutočnosti znamenajú, že v
prípade žalobcu sa premlčacie lehoty už viackrát opätovne prerušili a vždy začali plynúť nové premlčacie
lehoty tak, že napríklad oznámením zo dňa 15.12.2017 o začatí konania (sp. č. NBSl-000-018-400, č.
z. 100-000-075-728), výzvou zo dňa 23.4.2018 na vyjadrenie sa k spisovému podkladu, prvostupňovým
rozhodnutím NBS, útvaru dohľadu sp. č. NBSl-000-018-400, č. z. 100-000-105-448 zo dňa 20.6.2018 a
následne aj týmto druhostupňovým rozhodnutím sa opätovne prerušili (prerušujú sa) premlčacie lehoty
a vždy začali (začínajú) plynúť nové premlčacie lehoty.

II. Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. NBS1-000-030-799 zo dňa 27.8.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.
NBS1-000-018-400, č.z. 100-000-105-448 zo dňa 20.6.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie.
4.

4. Žalobca namietal, že správne orgány oboch stupňov nesprávne právne vec posúdili, keď
dospeli k záveru, že formulácia textov oboch výziev je neprimeraným postupom v rámci procesu
vymáhania pohľadávok od spotrebiteľa, pretože využíva predpokladanú neznalosť spotrebiteľa, že
bez existencie vykonateľného exekučného titulu nemôže byť nijakým spôsobom nútený k strpeniu
krokov deklarovaných vo výzve (§ 9 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.), a že formulácia výziev je
spôsobilá vyvolať v priemernom spotrebiteľovi odôvodnenú obavu, že žalobca bude prostredníctvom
ním poverenej osoby u spotrebiteľa vykonávať úkony, na ktoré de iure nie je legálne oprávnený (§ 9 písm.
e/ zákona č. 250/2007 Z.z.). Podľa názoru žalobcu má text výzvy pod písm. a/ informatívnu povahu a
upozorňuje adresáta na možnosť legálneho postupu v rámci mimosúdneho vymáhania pohľadávok, keď
žalobcom splnomocnený advokát alebo jeho zamestnanec môže vykonať osobnú návštevu spotrebiteľa
za účelom zistenia jeho majetkových pomerov a zaplatenia dlhu (§ 9b zákona č. 250/2007 Z.z.). Názor
žalovaného, že žalobca sa pri formulácii výzvy spoliehal na právnu negramotnosť spotrebiteľa, vyvrátil
výslovným uvedením, že osobnú návštevu spotrebiteľa vykoná advokát, ktorý je na oprávnený v rámci
výkonu svojho povolania. Z obsahu výzvy nemožno vyvodiť záver, že advokát vykoná exekúciu majetku.



Podľa § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku je advokát pri výkone svojho povolania povinný na prospech
klienta využívať svoje vedomosti a skúsenosti, skutkové a právne argumenty a možnosti dané právnym
poriadkom. Všeobecne záväzné právne predpisy nevymedzujú štandardné alebo výlučné úkony právnej
pomoci. Ak zákon č. 250/2007 Z.z. v § 9a zakazuje veriteľovi vykonať osobnú návštevu spotrebiteľa
a tento zákaz sa podľa § 9b nevzťahuje na advokáta pri výkone jeho povolania, potom je legitímne
očakávať, že splnomocnenie advokáta veriteľom, aby v rámci poskytovania právnej pomoci osobne
navštívil dlžníka - spotrebiteľa za účelom uhradenia jeho dlhu, je uplatnením práva v súlade so zákonom.
5. Žalobca trvá na tom, že sa nedopustil žiadnej nekalej obchodnej praktiky vo forme agresívnej
obchodnej praktiky.
III. Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a v podrobnostiach sa pridržiaval
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že podľa jeho názoru žalobca napadol
druhostupňové rozhodnutie len vo vzťahu k súbežne uloženým sankciám, teda vo vzťahu k pokute a
k zákazu používať nekalú obchodnú praktiku vo forme agresívnej obchodnej praktiky. Druhostupňový
orgán sa v napadnutom rozhodnutím náležite vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v rozklade
proti prvostupňovému rozhodnutiu.

7. Žalobcovi uplynula lehota na rozšírenie žaloby dňa 3.11.2019, vzhľadom na to, že žalovanému nebolo
doručené žiadne doplnenie žaloby, žalovaný vychádza z toho, že správny súd môže podľa § 134 ods.
1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP)
preskúmať len zákonnosť uloženia sankcie.

8. Žalovaný poukázal na rozhodnutie VI. disciplinárneho senátu SAK č. DS VI.-96/14:1917/2014 zo dňa
15.1.2015 týkajúce sa osobnej návštevy advokáta u dlžníka a výzvy s ňou spojenej v rámci mimosúdneho
vymáhania pohľadávok.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

IV. Verejné vyhlásenie rozsudku

10. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 SSP rozhodol vo veci
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.4.2021 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný
súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

11. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,
v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné
pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne
orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti
Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č.
2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen
proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne
otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa
javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny
súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho
právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky
a správnosť aplikácie ustanovení zákonov č. 250/2007 Z.z. a č. 747/2004 Z.z., preto aj v tomto konaní
možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

V. Relevantné právne predpisy

12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.



13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. dohľad nad finančným trhom vrátane obozretného dohľadu
na makroúrovni a tiež vrátane výkonu dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (ďalej len
"ochrana finančných spotrebiteľov") vykonáva Národná banka Slovenska podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov.

14. Podľa § 35f ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 747/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017
tomu, kto porušil práva finančného spotrebiteľa alebo porušil povinnosti v oblasti ochrany finančných
spotrebiteľov podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, Národná banka Slovenska je podľa
závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zisteného nedostatku príslušná uložiť pokutu do
výšky 700 000 eur, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak (písm. a/), zakázať používať nekalú obchodnú
praktiku alebo zakázať podľa § 35e ods. 1 písm. b) používať neprijateľnú podmienku (písm. c/).

15. Podľa § 35f ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2018 tomu, kto porušil
práva finančného spotrebiteľa alebo porušil povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa
tohto zákona alebo osobitných predpisov, Národná banka Slovenska je podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky
trvania, následkov a povahy zisteného nedostatku príslušná uložiť pokutu do výšky 1 000 000 eur, ak
v odseku 2 nie je ustanovené inak.

16. Podľa § 35h ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017 sankcie podľa
tohto zákona a osobitných predpisov za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov možno
ukladať samostatne alebo súbežne a za trvajúci nedostatok aj opakovane. Sankcie podľa tohto zákona
za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov možno uložiť do troch rokov od zistenia
nedostatku, najneskôr však do desiatich rokov od jeho vzniku. Premlčacie lehoty podľa druhej vety
sa prerušujú, keď nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie lehoty podľa § 19 ods. 4, pričom od
každého prerušenia premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota. Nedostatky uvedené v protokole
o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na
mieste podľa § 10 ods. 5 a 6.

17. Podľa § 2 písm. q/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 na účely tohto zákona
sa rozumie agresívnou obchodnou praktikou konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia
fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť
slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo
môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 predávajúci nesmie
používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

19. Podľa § 7 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 nekalé
obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie (ods. 1). Za
nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa §
8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností
považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 (ods. 4). Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v
súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej
zmluvy (ods. 5).

20. Podľa § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 pri určení, či sa v agresívnej
obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv,
berú sa do úvahy jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania (písm. a/), použitie hrozby
alebo hanlivého jazyka alebo správania (písm. b/), zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia
alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok
spotrebiteľa, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so zreteľom na produkt (písm. c/), sťažujúce alebo
neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré dáva predávajúci, ak si spotrebiteľ želá vykonať práva podľa
zmluvy vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť produkt alebo predávajúceho (písm. d/), hrozba
podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne (písm. e/).

21. Podľa § 9a zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 povinnosti podľa § 4 ods. 2
a 8, § 4a až 5a a § 7 až 9 sa vzťahujú aj na osobu, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene
vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy (ods. 1). Od spotrebiteľa nemožno požadovať



úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe,
ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej
zmluvy (ods. 2). Predávajúci ani osoba, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha
pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie spotrebiteľa v súvislosti s uplatňovaním alebo
vymáhaním pohľadávok osobne navštevovať v jeho domácnosti alebo na pracovisku. Na tento účel je
rovnako zakázané akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať spotrebiteľa počas sviatkov, dní
pracovného pokoja alebo počas pracovných dní v čase po osemnástej hodine (ods. 3).

22. Podľa § 9b zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 ustanovenie § 9a sa netýka
činnosti advokáta, súdneho exekútora a notára pri výkone ich povolania.

23. Podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 250/2007 Z.z. nazvanej „OBCHODNÉ PRAKTIKY, KTORÉ SA ZA
KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ POVAŽUJÚ ZA NEKALÉ“ sú agresívnymi obchodnými praktikami:

1. Vytváranie dojmu, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestor predtým, ako sa uzatvorí zmluva.
2. Osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa
nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.
3. Vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo inými
diaľkovými médiami, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného
záväzku.
4. Žiadanie od spotrebiteľa, ktorý si chce uplatniť nárok z poistnej zmluvy, aby predložil dokumenty,
ktoré nie je možné rozumne považovať za relevantné pri určení platnosti nároku, alebo systematicky
neodpovedať na naliehavú korešpondenciu s cieľom odradiť spotrebiteľa od výkonu jeho zmluvných
práv.
5. Zahrnutie priameho nabádania pre deti do reklamy, aby si kúpili alebo aby presvedčili svojich rodičov
alebo iných dospelých, aby im kúpili propagované produkty.
6. Žiadanie spotrebiteľa, aby vykonal okamžité alebo odložené platby za produkty dodané predávajúcim
alebo aby ich vrátil alebo uschoval, pričom si ich spotrebiteľ neobjednal, okrem prípadu, že tento výrobok
je náhradným tovarom dodaným podľa osobitného predpisu.
7. Výslovné informovanie spotrebiteľa, že ak si nekúpi produkt, bude ohrozené zamestnanie alebo
živobytie predávajúceho.
8. Vytváranie falošného dojmu, že spotrebiteľ už vyhral, vyhrá, alebo potom, čo niečo urobí, vyhrá cenu
alebo získa iný rovnocenný prospech, keď v skutočnosti (a) neexistuje cena alebo iný rovnocenný
prospech, (b) činnosť smerujúca k získaniu ceny alebo iného rovnocenného prospechu je podmienená
tým, že spotrebiteľ uhradí hotovosť, alebo si spôsobí náklady.

24. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

VI. Posúdenie veci krajským súdom
25. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené
prvostupňové rozhodnutie a žalobcovi bola uložená pokuta v sume 25.000,- € za spáchanie
správneho deliktu na úseku ochrany finančných spotrebiteľov spolu so zákazom používať agresívnu
nekalú obchodnú praktiku. Medzi účastníkmi bolo sporné, či výzvy žalobcu adresované jeho dlžníkom -
finančným spotrebiteľom - napĺňajú znaky agresívnej obchodnej praktiky podľa § 2 písm. q/ a § 9 zákona
č. 250/2007 Z.z., a teda skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 35f ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z.

26. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci
Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo
16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného
charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách
(publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné
kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme
príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti
sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania
na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho
konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho



konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne:
na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné
protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe
mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“
sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto
sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.

27. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne
práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom,
čo bolo predmetom správneho konania. V disciplinárnom konaní je predmetom konania posudzovanie
disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v
prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu,
správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, čo sa musí premietnuť aj do
výroku rozhodnutia. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí
spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.
To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a
spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku
od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu
vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci
rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až
vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva.
Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie
možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť
úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej
časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností
účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou
časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či
sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009,
sp. zn. 6 Sžo 255/2010 zo dňa 22.6.2011).

28. V zmysle ustálenej judikatúry citovanej vyššie bolo povinnosťou orgánu verejnej správy vo výroku
rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi sankciu, uviesť skutok, ktorým sa správneho deliktu dopustil z
hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok napadnutého druhostupňového
rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je podľa názoru správneho súdu dostatočne
jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob
spáchania správneho deliktu:
a. miesto spáchania - sídlo žalobcu,
b. spôsob spáchania - žalobca ako veriteľ a iný veriteľ vyvíjal na spotrebiteľov nátlak a neprimeraný
vplyv v rámci procesu vymáhania pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a iných úverov podľa zákona
č. 129/2010 Z.z., čím viacnásobne použil nekalú obchodnú praktiku vo forme agresívnej obchodnej
praktiky v zmysle § 2 písm. q/ v spojení s § 9 písm. a/, písm. b/ a písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z.,
a to tým, že (i.) v období od 18.4.2017 do 22.12.2017 zaslal spotrebiteľom písomné výzvy na úhradu
dlhu, označené ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ obsahujúce nasledovnú formuláciu: „Zároveň Vám
dávame na vedomie, že v prípade neuhradenia vyššie uvedeného dlhu, môže byť u Vás vykonaná
osobná návšteva zástupcom poverenej advokátskej kancelárie, za účelom zistenia Vašich majetkových
pomerov a zaplatenia Vášho dlhu...“ a spočívajúcu v neprimeranom postupe (s hrozbou) žalobcu v rámci
procesu vymáhania pohľadávok (dlhov spotrebiteľov) zo spotrebiteľských zmlúv o úvere; takáto výzva
žalobcu bola odoslaná v počte 10 713 kusov, pričom žalobca elektronickým vyjadrením zo 16.11.2017
predložil tieto výzvy odoslané spotrebiteľom: D. P., C. K., Z. X., V. V., M. M., B. V., Q. F., V. K., Z.
V., M. V. a D. K., (ii.) dňa 16.11.2017 zaslal spotrebiteľom písomné výzvy na úhradu dlhu, označené
ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ obsahujúce nasledovnú formuláciu: „Okrem dlžnej sumy
Vám súd prikáže zaplatiť aj všetky náklady spojené s vymáhaním Vášho dlhu ako aj náklady právneho
oddelenia, trovy súdneho a exekučného konania!!!“, čím viacnásobne naplnil agresívnu obchodnú
praktiku podľa § 9 písm. a/ a písm. b/ v spojení s § 2 písm. q/ a § 9a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 250/2007
Z.z. a spočívajúcu v neprimeranom postupe (s hrozbou) žalobcu v rámci procesu vymáhania
pohľadávok (dlhov spotrebiteľov) zo spotrebiteľských zmlúv o úvere; takáto výzva bola odoslaná v



počte 67 kusov, pričom žalobca elektronickým vyjadrením zo 16.11.2017 predložil tieto konkrétne výzvy
odoslané spotrebiteľom: R. M. A., W. K., P. B., V. F., P. X., T. S., V. S., W. C., M. C. a M. A..
c. čas spáchania - pri prvej výzve ad (i) ide o obdobie od 18.4.2017 do 22.12.2017 a pri druhej výzve
ad (ii) ide o deň 16.11.2017.
29. Spornou otázkou medzi účastníkmi je, či obe výzvy žalobcu, ktoré adresoval spotrebiteľom, obsahujú
agresívnu obchodnú praktiku v zmysle § 2 písm. q/ a § 9 zákona č. 250/2007 Z.z., a teda či žalobca
spáchal správny delikt podľa § 35f ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z.

30. Správny súd pre úplnosť opakuje znenie obidvoch výziev:
a. výzva na úhradu dlhu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ obsahujúce nasledovnú
formuláciu: „Zároveň Vám dávame na vedomie, že v prípade neuhradenia vyššie uvedeného dlhu, môže
byť u Vás vykonaná osobná návšteva zástupcom poverenej advokátskej kancelárie, za účelom zistenia
Vašich majetkových pomerov a zaplatenia Vášho dlhu...“ (ďalej aj len prvá výzva),
b. výzva na úhradu dlhu označená ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ obsahujúce
nasledovnú formuláciu: „Okrem dlžnej sumy Vám súd prikáže zaplatiť aj všetky náklady spojené
s vymáhaním Vášho dlhu ako aj náklady právneho oddelenia, trovy súdneho a exekučného
konania!!!“ (ďalej aj len druhá výzva).

31. Pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia
fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, sa berú do úvahy jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka
trvania, použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania, hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno
podniknúť legálne (§ 9 písm. a/, písm. b/ a písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z.).

32. Z hľadiska načasovania výziev správny súd uvádza, že žalobca ich adresoval spotrebiteľom (jeho
dlžníkom) v období pred začatím súdneho konania o zaplatenie dlhu, ktoré by inicioval žalobca ako
veriteľ žalobou na plnenie na príslušnom súde. Prvú výzvu žalobca odoslal spotrebiteľom v období
od 18.4.2017 do 22.12.2017 v počte 10 713 kusov a druhú výzvu žalobca odoslal spotrebiteľom dňa
16.11.2017 v počte 67 kusov. Je právne irelevantné, či výzvy obsahujúce uvedené formulácie boli
prvou v poradí, štvrtou prípadne ôsmou v poradí, ktorou žalobca ako veriteľ upozorňoval svojho dlžníka
na neuhradenie dlhu. Zákon č. 250/2007 Z.z. ani zákon č. 747/2004 Z.z. poradie výziev pri zákaze
agresívnych obchodných praktík nezohľadňujú. Žalobca navyše v druhej výzve („Okrem dlžnej sumy
Vám súd prikáže zaplatiť aj všetky náklady spojené s vymáhaním Vášho dlhu ako aj náklady právneho
oddelenia, trovy súdneho a exekučného konania!!!“) ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu o žalobe
na plnenie dlžníka (spotrebiteľa) „upozorňoval“, že okrem dlžnej sumy mu súd prikáže zaplatiť aj všetky
náklady spojené s vymáhaním dlhu, náklady právneho oddelenia žalobcu, trovy súdneho konania a trovy
exekučného konania. Pred začatím konania však žalobca nemôže tvrdiť, ako súd v spore rozhodne, či
bude žalobca ako veriteľ úspešný, alebo naopak, či bude spotrebiteľ ako dlžník úspešný, nemôže tvrdiť
ani prípadný pomer úspechu v konaní a s tým súvisiacu povinnosť nahradiť trovy súdneho konania,
exekučného konania (ak bude také konanie vôbec začaté), prípadne ďalšie účelne vynaložené trovy
úspešného účastníka. Priemerný spotrebiteľ (dlžník) na základe takto formulovanej výzvy môže uhradiť
aj dlh, ktorý už splatil, prípadne uhradiť dlh vo vyššej sume, ako reálne veriteľovi dlží, aby predišiel
navýšeniu jeho platieb vo forme trov súdneho konania, trov exekučného konania, a podobne. Takto
formulovanou výzvou žalobca vyvíjal na spotrebiteľa neprimeraný a v tom čase (pred začatím súdneho
konania o zaplatenie prípadnej dlžnej sumy) neoprávnený nátlak, jeho konanie preto zodpovedá definícii
agresívnej obchodnej praktiky podľa § 2 písm. q/ v spojení s § 9 písm. a/, písm. b/ zákona č. 250/2007
Z.z. („nátlak“, podstatne zhoršuje správanie priemerného spotrebiteľa“, „môže zapríčiniť, že spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil“), význam agresívnej obchodnej praktiky
žalobca ešte umocnil tromi výkričníkmi v závere textu.

33. V prípade prvej výzvy („Zároveň Vám dávame na vedomie, že v prípade neuhradenia vyššie
uvedeného dlhu, môže byť u Vás vykonaná osobná návšteva zástupcom poverenej advokátskej
kancelárie, za účelom zistenia Vašich majetkových pomerov a zaplatenia Vášho dlhu...“) žalobca porušil
§ 9a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. Uvedené ustanovenie zákonodarca zaviedol s ohľadom na aplikačnú
prax, v ktorej sa vyskytovali agresívne praktiky vymáhania pohľadávok; výslovne teda vymedzil zákonné
obmedzenia vymáhania pohľadávok s ohľadom na zabránenie ingerencie do práva spotrebiteľa na
súkromie a rodinný život.



34. Vymáhanie pohľadávok, na ktoré sa jednoznačne vzťahuje § 9a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.,
patrí do kompetencie súdneho exekútora. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 586/2003 Z.z. nevyplýva,
žeby túto kompetenciu mal advokát. V zmysle § 2 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. je advokát
pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v
ich medziach príkazmi klienta. Advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať
len podľa tohto zákona. Kompetenciu súdneho exekútora v oblasti vymáhania pohľadávok jednoznačne
upravuje Exekučný poriadok, t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. Zoznam majetku povinného (a teda aj jeho
predchádzajúce zistenie) vyhotovuje súdny exekútor v zmysle § 39 Exekučného poriadku za súčinnosti
povinného, prípadne jeho štatutára, likvidátora, zákonného zástupcu (§ 40 Exekučného poriadku), nie
advokát.

35. Ustanovenie § 9b zákona č. 250/2007 Z.z. nemožno vykladať tak, že za účelom zistenia majetku
spotrebiteľa a vymáhania pohľadávky môže vykonať jeho osobnú návštevu v domácnosti alebo na
pracovisku aj advokát, aj súdny exekútor aj notár. Tento výklad, ktorý zastáva žalobca, je nesprávny.
Advokát, súdny exekútor aj notár má zákonom vymedzený okruh kompetencií: advokát v zákone č.
586/2003 Z.z., súdny exekútor v zákone č. 233/1995 Z.z. a notár v zákone č. 323/1992 Zb., do svojich
kompetencií nie sú oprávnení navzájom zasahovať, keďže to zákon nepripúšťa. Preto napríklad súdny
exekútor nemôže právne zastupovať žalobcu v konaní pred súdom ako jeho advokát, poskytovať mu
právnu pomoc a konať v jeho mene, pretože ide o kompetenciu advokáta. Platí to aj opačne, advokát nie
je oprávnený vykonávať exekúciu, zisťovať majetok povinného ani vyhotoviť súpis majetku povinného,
pretože ide o kompetenciu súdneho exekútora. Inými slovami, advokát, súdny exekútor a notár môžu
postupovať v zmysle § 9a v spojení s § 9b zákona č. 250/2007 Z.z. len v rozsahu svojich kompetencií,
ktoré im zveril osobitný zákon. Ako už bolo uvedené, zákon č. 586/2003 Z.z. ani Exekučný poriadok
advokátovi nezverili právomoc zisťovať majetok dlžníka za účelom vymáhania pohľadávky, preto ak
žalobca v prvej výzve spotrebiteľa (dlžníka) informoval o tom, že k nemu domov príde zástupca poverenej
advokátskej kancelárie za účelom zistenia jeho majetku a zaplatenia jeho dlhu voči veriteľovi (žalobcovi),
žalobca konal v rozpore s § 9a, § 9b zákona č. 250/2007 Z.z., § 39 Exekučného poriadku a zákona č.
586/2003 Z.z. Aj táto žalobcom formulovaná výzva spĺňa definičné znaky agresívnej obchodnej praktiky
podľa § 2 písm. q/ v spojení s § 9 písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z. a je zakázaná.

36. Žalobca namieta, že agresívne obchodné praktiky sú uvedené len v prílohe č. 1 k zákonu č. 250/2007
Z.z. a ním formulované výzvy, resp. konanie v nich špecifikované, sa medzi nimi nenachádzajú. Správny
súd uvádza, že prílohu č. 1 k zákonu č. 250/2007 Z.z. je potrebné vykladať v kontexte s § 7 ods. 4 zákona
č. 250/2007 Z.z., ktorý rozlišuje z hľadiska nekalých obchodných praktík medzi klamlivým konaním,
klamlivým opomenutím konania a agresívnou obchodnou praktikou vo všeobecnosti a obchodnými
praktikami, ktoré sú za každých okolností nekalé. Obchodné praktiky, ktoré sú za každých okolnosti
nekalé, sú závažným konaním, pri ktorých nie je potrebné skúmať podmienky vyplývajúce z § 8 a § 9
zákona č. 250/2007 Z.z., nekalé sú vždy. Naproti tomu pri všeobecne uvedených obchodných praktikách
zákon vyžaduje skúmanie a následné splnenie podmienok uvedených v § 8 a § 9 zákona č. 250/2007 Z.z.
Orgány verejnej správy oboch stupňov postupovali správne, keď skúmali podmienky § 7 a § 9 zákona č.
250/2007 Z.z. pri výzvach, ktoré žalobca adresoval spotrebiteľom a ktoré sú predmetom tohto konania.
Rovnako správne vyhodnotili, že výzvy žalobcu sú agresívnou obchodnou praktikou, ktorá je zakázaná
(§ 7 ods. 1 a ods. 4, § 9 zákona č. 250/2007 Z.z.).

37. Účastník konania je za porušenie ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. aj č. 747/2004 Z.z.
zodpovedný bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné je len to,
či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie.

38. Podľa názoru správneho súdu žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 35f ods.
1 zákona č. 581/2004 Z.z., keďže porušil povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov použitím
agresívnej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná, a preto mu žalovaný v súlade s § 35f ods. 1 písm. a/
a písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z. uložil pokutu v sume 25.000,- € a zákaz používať nekalú obchodnú
praktiku vo forme agresívnej obchodnej praktiky.

39. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná
právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom
stanovených hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Pri preskúmavaní správnych
rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie, správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej



úvahy, ale aj jej správnosť; môže tak dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak.
Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty treba vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie -
individuálnej, generálnej, výchovnej, preventívnej a represívnej. Vo sfére obvineného zo správneho
deliktu má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú tak aj represívnu a postihovať za protiprávne
konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa priestupku. Nemôže ísť o
sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel (napríklad rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 163/2010 z 2. júna 2011).

40. Žalobca ďalej namietal výšku uloženej sankcie, k čomu správny súd uvádza, že žalovaný v
druhostupňovom rozhodnutí uložil žalobcovi pokutu v sume 25.000,- € zo zákonného rozsahu 0,- € do
700.000,- € (resp. 1.000.000,- €, k rozsahu pokuty pozri odôvodnenie nižšie), ide teda o pokutu uloženú
v dolnej časti sadzby pokuty. Podľa názoru správneho súdu je uvedená sankcia primeraná porušenej
povinnosti a zodpovedá vyhodnoteniu závažnosti porušenia - žalobca zaslal prvú výzvu v počte 10 713
kusov a druhú výzvu v počte 67 kusov, čo predstavuje značný okruh spotrebiteľov. Žalovaný uviedol, že
postupoval podľa § 35f ods. 1 písm. a/ a písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 14.12.2017,
pretože podľa jeho názoru bola právna úprava z hľadiska rozsahu sankcie pre žalobcu priaznivejšia a
značná časť rozhodného obdobia spáchania správneho deliktu sa nachádzala v období do 14.12.2017.
S účinnosťou od 15.12.2017 sa rozsah pokuty zvýšil na rozmedzie od 0,- € do 1.000.000,- €,
naproti tomu do 14.12.2017 bol rozsah pokuty od 0,- € do 700.000,- €.

41. Správny súd k záveru žalovaného uvedenému v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto
rozsudku uvádza, že v predmetnej právnej veci ide o súbeh dvoch deliktov: pri prvej výzve ide o
pokračovací správny delikt za obdobie od 18.4.2017 do 22.12.2017 a pri druhej výzve bol správny delikt
spáchaný dňa 16.11.2017.

42. Za pokračovací správny delikt (na základe analógie k trestnému právu) možno považovať situáciu,
ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého deliktu, pričom trestnosť jednotlivých čiastkových útokov
sa má posudzovať ako jeden správny delikt, ak všetky čiastkové útoky spája objektívna súvislosť v čase,
spôsobe ich spáchania a v predmete útoku. Potom aj lehota na uloženie sankcie za pokračovací správny
delikt môže začať plynúť až po jeho dokonaní. Z uvedeného vyplýva, že pri prvej výzve, kedy bol delikt
dokonaný až dňa 22.12.2017, bolo potrebné uložiť žalobcovi pokutu podľa § 35f ods. 1 písm. a/ zákona
č. 747/2004 Z.z. v znení účinnom od 15.12.2017 (rozsah pokuty od 0,- € do 1.000.000,- €). No pri druhej
výzve, kedy žalobca spáchal správny delikt dňa 16.11.2017, mal žalovaný aplikovať znenie § 35f ods. 1
písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 14.12.2017 (rozsah pokuty od 0,- € do 700.000,- €).

43. Pri súbehu viacerých správnych deliktov je s ohľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pre
administratívne trestanie potrebné metódou analógie legis aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného
trestu podľa Trestného zákona. Použitie absorpčnej zásady pri administratívnom trestaní za viaceré
správne delikty je z hľadiska výslednej výšky sankcie v prospech žalobcu, pretože v prípade uloženia
sankcie za každý zo zbiehajúcich sa správnych deliktov by výsledná sankcia uložená žalobcovi bola
podstatne vyššia. Pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení
vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný (absorpčná zásada). Najprísnejšie
postihnuteľným správnym deliktom je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou (rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 2 Sžo 46/2012 zo dňa 18.9.2013,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/123/2014 zo dňa 17.6.2015). V predmetnej veci je
najprísnejším správnym deliktom pokračovací správny delikt - prvá výzva žalobcu adresovaná 10 713
spotrebiteľom - dokonaný dňa 22.12.2017 za účinnosti § 35f ods. 1 písm. a/ zákona č.
747/2004 Z.z., ktorý umožňoval uložiť pokutu v rozmedzí od 0,- € do 1.000.000,- €. Hoci žalovaný
nesprávne postupoval podľa § 35f ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z.z. v znení účinnom
do 14.12.2017, pokuta v sume 25.000,- €, ktorú žalobcovi uložil, podľa názoru správneho súdu spĺňa
podmienku primeranosti, represívnosti aj prevencie, tak, aby sa žalobca v budúcnosti vyvaroval takéhoto
konania. Z uvedených dôvodov správny súd nezmenil výšku uloženej pokuty. Žalovaný v súlade s § 35h
ods. 1 a § 35f ods. 1 písm. c/ zákona č. 747/2004 Z.z. uložil žalobcovi aj sankciu spočívajúcu v zákaze
používať nekalú obchodnú praktiku.

44. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán aj
žalovaný správne a dostatočne zistili vo veci skutkový stav, vec správne právne posúdili, podrobne
odôvodnili svoje rozhodnutia, venovali dostatočnú pozornosť námietkam žalobcu vzneseným počas



administratívneho konania a vo veci zákonne rozhodli. Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP.

45. O náhrade trov konania žalovaného správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému
žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné
spravodlivo od žalobcu požadovať, aby nahrádzal trovy žalovaného orgánu verejnej správy; okrem toho
žalovaný nebol v konaní ani právne zastúpený.

46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).