{"guid": "dc7a06c8-93ae-4dd4-a2da-7aa7d122465e:162a5441-5756-4e62-818f-3977f5c62121", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1020200800.2", "spisova_znacka": "6S/137/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/137/2020 z 27. 1. 2021", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. januára 2021, sp. zn. 6S/137/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1020200800.2", "identifikacne_cislo": "1020200800", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Otília Belavá", "sudca_id": 1420, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-otilia-belava-1420", "datum_vydania": "2021-01-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodstránitelné podmienky konania"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/162a5441-5756-4e62-818f-3977f5c62121", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1020200800.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1020200800.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1020200800.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/137/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200800
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200800.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Kralevich capital group s.r.o., so
sídlom Súmračná 20, 821 02 Bratislava, IČO: 50 626 001, zastúpený advokátskou kanceláriou BIZOŇ
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, proti
žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SU/CS 5153/2020/2/LBR zo dňa 12.02.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania  n e m á  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 31.05.2020 sa
žalobca domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SU/CS 5153/2020/2/
LBR zo dňa 12.02.2020, ktorým odpovedal žalobcovi na jeho odvolanie voči posúdeniu ohlásenia
„dočasného oplotenia a drevenej terasovej záhrady“ (ďalej len „stavba“) na pozemkoch registra „C“
parc.č. XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX k.ú. S., ktoré dňa 17.10.2019 podal stavebník.
Žalovaný v odpovedi uviedol, že ohlásenie stavebnému úradu nie je žiadosťou ani podaním na začatie
konania podľa § 18 správneho poriadku a takisto oznámenie stavebného úradu k ohláseniu nemá
formu rozhodnutia. „Odvolanie“ je špecifickou formou podania, ktorou sa účastník domáha zmeny alebo
zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Možno ho uplatniť proti každému neprávoplatnému rozhodnutiu,
a to tak meritórnemu (vo veci), ako aj proti procesnému. Predmetom odvolania môže byť iba rozhodnutie
vydané v správnom konaní.
Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca ako stavebník podal žalovanému dňa 17.10.2019 ohlásenie
postavenia dočasného oplotenia, drevenej terasovej záhrady na betónových patkách položených na
zemskom povrchu a jednoduchých terénnych úprav spojených s výsadbou stromov, na čo žalovaný
odpovedal listom číslo: SU/CS 17349/2019/3/LBR zo dňa 20.11.2019, ktorým oznámil žalobcovi, že
na základe posúdenia a na základe vykonaného štátneho dohľadu dňa 19.11.2019, stavbu je možné
uskutočniť iba na základe dodatočného stavebného povolenia (nakoľko stavba bola začatá). Proti
predmetnému listu, ktorý žalobca označil za rozhodnutie, podal odvolanie dňa 24.01.2020, vo vzťahu
ktorému žalovaný reagoval listom č. SU/CS 5153/2020/2/LBR zo dňa 12.02.2020, ktorý je predmetom
súdneho prieskumu.

2. Žalobca v žalobe uvádza, že je vlastníkom parciel nachádzajúcich sa v okrese Bratislava II, obec:
Bratislava - mestská časť Ružinov, kat. úz. S., evidovaných na LV č. XXXX a to parcely registra „C“:
parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 324 m2,
parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31m2,
parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63m2,
parc. č. XXXX/XX, vodná plocha o výmere 557 m2,
parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 248 m2,



na ktorých sa rozhodol zriadiť projekt s názvom „Zázemie súkromnej pláže“, ktorým by daná oblasť
bola skultúrnená a bolo by v nej možné tráviť voľný čas, najmä pre mamičky s deťmi a pod. (ďalej
len „zázemie“). Projekt pozostával z troch mobilných drevených buniek o výmere 6x4m stojacich na
mobilných patkách voľne položených na zemskom povrchu bez akéhokoľvek pripojenia na inžinierske
siete. Zázemie na základe jeho mobilného charakteru nebolo možné považovať za stavbu podľa § 43
ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „SZ“), v dôsledku
čoho, žalovaného ako príslušný stavebný úrad, nežiadal o vydanie stavebného povolenia. Nad rámec
zákonných povinností, však žalovanému doručil ohlásenie zo dňa 18.09.2019, v ktorom informoval o
žalobcom vykonávaných činnostiach.
Po začatí realizácie zázemia, bolo potrebné danú oblasť dočasne ohradiť plotom, aby ľudia nevchádzali
do priestoru zázemia a nezranili sa. Žalovanému preto žalobca doručil ohlásenie zo dňa 17.10.2019,
ktorým ho informoval o uskutočnení „dočasného oplotenia, drevenej terasovej záhrady na betónových
patkách, položených na zemskom povrchu a jednoduchých terénnych úprav spojených s výsadbou
stromov“ (ďalej len „ohlásenie“). Z textu ohlásenia vyplývalo, že v súvislosti s projektom zázemia, žalobca
bude realizovať najmä oplotenie, ktorého charakter a typ v ohlásení špecifikoval a drevenú terasovú
záhradu, ktorá je rovnakého charakteru ako zázemie (mobilné, voľne položené na zemskom povrchu).

3. V nadväznosti na doručené ohlásenie, žalovaný  vykonal dňa 19.11.2019 na mieste oplotenia
a terasy obhliadku, v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu, na základe ktorej, podľa názoru
žalobcu, nadobudol mylné presvedčenie, že oplotenie a terasa spĺňajú znaky stavby podľa ustanovení
SZ. Na základe vykonanej obhliadky žalovaný doručil žalobcovi list č. SU/CS 17349/2019/3/LBR zo
dňa 20.11.2019 (ďalej len „rozhodnutie“), ktorým oznámil, že oplotenie a terasu je možné ako stavbu
uskutočniť jedine na základe dodatočného stavebného povolenia.
Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca dňa 24.01.2020 podal odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací
orgán toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe
uvedeného, žalovaný doručil žalobcovi list zo dňa 12.02.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým oznámil, že oplotenie a terasu je možné uskutočniť iba na základe stavebného povolenia.

4. Žalobca napadnuté rozhodnutie považuje za svojvoľné a nezákonné. Poukázal na nekonzistentnosť
právnych záverov žalovaného vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia a taktiež z rozhodnutia, keď
žalovaný rozhodnutím oznámil žalobcovi, že oplotenie a terasu bude možné realizovať iba na základe
dodatočného stavebného povolenia, pričom z uvedeného vyplynul jednoznačný úmysel žalovaného, a to
začať konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a SZ. Následne však v napadnutom rozhodnutí
žalovaný poukázal na ust. § 57 ods. 1 SZ, podľa ktorého žalovaný môže určiť, že ohlásenú stavebnú
úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na zmysel ustanovení, ktoré žalovaný pri svojom rozhodovaní
použil. V rozhodnutí žalovaný vymedzil, že pri oplotení a terase je potrebné vydať dodatočné stavebné
povolenie, s ktorým je jednoznačne spojené konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a SZ,
ktoré sa vzťahuje na prípady stavebných úprav resp. prác, ktoré boli od počiatku vykonávané v rozpore
so zákonom, a preto je potrebná ich dodatočná “konvalidácia”, aby sa stali zákonnými. No v napadnutom
rozhodnutí žalovaný poukázal pre odôvodnenie potreby vydania stavebného povolenia na ust. § 57 ods.
1 SZ, ktoré sa vzťahuje na prípady ohlásených stavebných úprav, ktoré boli od začatia ich vykonávania
v súlade so zákonom, a pri ktorých stavebný úrad môže určiť, že ohlásená stavebná úprava bude
uskutočniteľná až po vydaní stavebného povolenia. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že uvedené
ustanovenia, ktoré sú pre vec zásadné boli žalovaným v rozhodnutí, a taktiež v napadnutom rozhodnutí
aplikované nesprávne z dôvodu, že nejednoznačnosť vymedzenia zákonného dôvodu, na základe
ktorého v danom prípade žalovaný rozhodoval, vyvoláva dojem svojvoľnosti rozhodovania a spôsobuje
následnú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

5. Žalobca ďalej namieta, že obe rozhodnutia neboli vydané vo forme, v akej to predpokladá zákon
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „SP”). Napadnuté rozhodnutie bolo vydané vo forme
odpovede a nebolo v ňom ani poučenie. Žalobca je názoru, že úkon, ktorým sa určuje potreba vydania
stavebného povolenia by mal mať povahu rozhodnutia, tak ako to vyplýva z ustanovení § 46 a nasl. SP.
V zmysle prvej vety § 47 ods. 1 SP „Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade).”, preto vzhľadom na uvedené nedostatky je napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu
nezrozumiteľné, s cieľom znemožniť žalobcovi akúkoľvek obranu prostredníctvom podania opravného
prostriedku.



6. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov podľa § 191
ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), (t.j. nedostatok
dôvodov pre určenie potreby vydania stavebného povolenia, pretože oplotenie a terasa stavebnými
úpravami nie sú) ako aj pre nezrozumiteľnosť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (t.j. povahou napadnutého
rozhodnutia a absenciou poučenia bolo odopreté žalobcovi právo účinne sa voči nemu brániť).

7. Žalobca namieta nesprávny záver žalovaného o potrebe vydania stavebného povolenia, nakoľko v
prípade oplotenia sa jedná iba o stavebné úpravy v zmysle § 55 ods. 2 písm. c) SZ, pri ktorých postačuje
ohlásenie stavebnému úradu, nakoľko úloha oplotenia je iba dočasná a ochranná, aby ľudia nevstupovali
do priestoru zázemia a nezranili sa, z čoho je zjavné, že po ukončení realizácie zázemia bude oplotenie
odstránené. Vzhľadom na uvedené, postup žalovaného vo vzťahu k oploteniu je nesprávny, keďže
oplotenie preukázateľne nie je stavbou a ani stavebnou úpravou, na ktorú by bolo nevyhnutné vydať
stavebné povolenie, pričom ohlásením si žalobca v plnom rozsahu splnil povinnosti, ktoré mi vyplývajú
z ustanovení SZ.

8. Žalobca namieta nesprávny záver žalovaného o potrebe vydania stavebného povolenia k terase,
nakoľko terasa má úplne rovnaký charakter ako celé zázemie, stojí iba na mobilných patkách, ktoré sú
voľne položené na zemskom povrchu bez pripojenia na inžinierske siete. Je pritom zjavné, že zázemie
a terasa nie sú stavbami, nakoľko nie sú pevne spojené so zemou a na ich osadenie nebola potrebná
ani len minimálna úprava podkladu a tým pádom sa nemôže vyžadovať vydanie stavebného povolenia,
čo prezumuje aj samotný SZ.
V tejto súvislosti žalobca konštatoval, že ak by aj hypoteticky pripustil, že terasa je stavbou (čo nie je), tak
by sa nanajvýš jednalo o stavbu podľa § 56 písm. c) SZ, t.j. krátkodobé prenosné zariadenie, pri ktorom
sa pred zriadením nevyžaduje ani len ohlásenie stavebnému úradu. Z uvedeného má žalobca zato,
že na terasu nie je taktiež potrebné vydanie stavebného povolenia, a to ani za uvedenej hypotetickej
situácie, pretože terasa má prenosný charakter.

9. Žalobca zastáva názor, že v prípade oplotenia aj terasy je právny záver vyplývajúci z napadnutého
rozhodnutia o potrebe vydania stavebného povolenia nesprávny a najmä nezákonný, pretože terasu ani
oplotenie nie je možné považovať za stavebné úpravy, pri ktorých by bolo nevyhnutné vydať stavebné
povolenie.

10. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 ods. 1 písm. a) SSP, ktorý by zabezpečil, že žalovaný až do rozhodnutia súdu nebude môcť
na základe napadnutého rozhodnutia vydávať žiadne nadväzujúce rozhodnutia alebo opatrenia, nakoľko
nezákonne určenie o potrebe vydania stavebného povolenia by mohlo mať pre žalobcu mimoriadne
nepriaznivé následky, buď v podobe uloženia povinnosti odstrániť oplotenie a terasu (do ktorých žalobca
investoval nemalé finančné prostriedky), alebo v podobe uloženia pokuty.

11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.07.2020, doručeným súdu dňa 14.07.2020 s
tým, že nesúhlasí s právnym posúdením žalobcu a žalobu považuje za nedôvodnú. Zdôraznil, že
žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti písomností žalovaného, ktoré nemajú formu ani povahu
rozhodnutí. Ide o písomnosť pod č. SU/CS 17349/2019/3/LBR zo dňa 20.11.2019 s názvom „Vec:
Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav - odpoveď“, ktorá je reakciou na podanie žalobcu zo dňa
17.10.2019 označené ako „ Vec: Ohlásenie postavenia dočasného oplotenia, drevenej terasovej záhrady
na betónových pätkách, položených na zemskom povrchu a jednoduchých terénnych úprav spojených
s výsadbou stromov.“ a písomnosť pod č. SU/CS 5153/2020/2/LBR zo dňa 12.02.2020 s názvom „Vec:
odvolanie voči „Ohláseniu“- odpoveď“, ktorá bola reakciou na podanie žalobcu označené ako „Odvolanie
proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 20.11.2019, číslo: SU/CS 17349/2019/3/
LBR“.

12. Žalovaný uviedol, že rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak,
že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia, vrátane opatrení orgánu verejnej správy,
ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Ďalšou podmienkou
vyplývajúcou z § 178 ods. l SSP je, že žalobca musí tvrdiť (procesne), že bol ukrátený na svojich
právach, ktoré je nevyhnutné konkrétne pomenovať. Správne súdnictvo je založené na princípe
generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci
pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré



správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia a opatrenia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú
vymedzené v § 7 SSP. Ustanovenie § 7 SSP pod písmenami a) až h) obsahuje taxatívny výpočet
konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu, preto rozhodujúcim kritériom
pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy je teda
vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu
preskúmaniu síce podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne
náležitosti rozhodnutia, ale výlučne a len za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom
zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich
priamo dotýkajú.

13. Žalovaný má za to, že v prípade oboch písomností pod č. 5255/2017/UKJSP/SILJ zo dňa 02.11.2017
sa nejedná o správny akt, ktorý by podliehal súdnemu prieskumu, resp. sa jedná o správny akt vylúčený
zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. b) SSP. Nejedná sa o rozhodnutia podľa § 3 ods. l písm. b) SSP
a rovnako sa nejedná ani o opatrenia podľa § 3 ods. l písm. c) SSP, či správny akt, ktorým by žalovaná
zasiahla do práv a povinností žalobcu.
Žalovaný zdôraznil, že jeho postupom nedošlo k ukráteniu subjektívneho práva žalobcu, nebolo priamo
ani nepriamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu, preto žalobca nespĺňa
zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve.
Žalovaný má zato, že žaloba neobsahuje ani tvrdenie žalobcu podľa § 178 ods. l SSP.

14. Žalovaný k svojmu postupu uviedol, že po doručení písomnosti žalobcu s názvom „Vec: Ohlásenie
postavenia dočasného oplotenia, drevenej terasovej záhrady na betónových pätkách, položených na
zemskom povrchu a jednoduchých terénnych úprav spojených s výsadbou stromov.“ zo dňa 17.10.2019,
vykonal ako orgán štátneho stavebného dohľadu podľa § 99 písm. b) SZ, štátny stavebný dohľad dňa
19.11.2019 za účasti konateľky žalobcu, v rámci ktorého orgán štátneho stavebného dohľadu podľa
§ 99 písm. b) SZ disponujúci odborným kvalifikačným predpokladom podľa § 117 ods. 3 SZ zistil, že
žalobca už začal uskutočňovať práce na stavbe. Z miesta výkonu štátneho stavebného dohľadu orgán
štátneho stavebného dohľadu vyhotovil fotodokumentáciu, z obsahu ktorej je zrejmé, že sa jedná o
stavbu v zmysle SZ. Detail vyhotovenej fotodokumentácie nepochybne preukazuje uskutočnenú betonáž
na stavbe žalobcu. Vzhľadom na uvedené zistenie, jedná sa nepochybne o stavbu podľa § 43 ods.
l písm. a) SZ, ktorá je zriadená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov a je pevne spojená so
zemou. Tvrdenia žalobcu, že zázemie a terasa nie sú pevne spojené so zemou a na ich osadenie nebola
potrebná ani len minimálna úprava podkladu, sú v zjavnom rozpore s objektívnou realitou, sú vecne a
právne nesprávne.

15. S poukazom na skutočnosť, že žalobca ako stavebník začal uskutočňovať stavbu, žalovaný ako
vecne a miestne príslušný stavebný úrad, s odkazom na vykonaný štátny stavebný dohľad, odpovedal
žalobcovi napadnutou písomnosťou pod č. SU/CS 17349/2019/3/LBR zo dňa 20.11.2019, že stavbu je
možné uskutočniť iba na základe dodatočného stavebného povolenia. V čase vydania tejto písomnosti,
stavebný úrad neviedol administratívne konanie podľa § 88a SZ a predmetná písomnosť nijakým
spôsobom nezasahuje do subjektívnych práv žalobcu. V prípade stavby žalobcu, zákonným priestorom
pre uplatnenie práv a splnenie povinností, je práve konanie podľa § 88a SZ, ktoré je žalovaný povinný
viesť ex officio. Z ust. § 88a ods. 1 a ods. 2 SZ vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia
existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby,
keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu, si sám a
na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia
dotknutých orgánov. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej
chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka pod podmienkou preukázania
skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom
dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona (viď. R 101/2012,
rozsudok sp. zn. 8 Sžo 125/2010 zo dňa 28.04.2011).

16. K písomnosti pod č. SU/CS 5153/2020/2/LBR zo dňa 12.02.2020, ktorú žalobca bezdôvodne
označuje ako rozhodnutie, žalovaný uviedol, že ide o reakciu žalovaného, ako stavebného úradu, na
podanie žalobcu označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa
20.11.2019, číslo SU/CS 17349/2019/3/LBR. Z obsahu napadnutej písomnosti je zrejmé, že žalovaný
v snahe poučiť žalobcu o skutočnosti, že predmetom odvolania môže byť iba rozhodnutie vydané v
správnom konaní a súčasne poučil žalobcu o obsahu a význame právnych noriem vzťahujúcich sa na



ohlásenie (s akcentom na vymedzenie prípadov, kedy postačí ohlásenie ako aj na spôsob vybavenia
ohlásenia) s poukazom na skutočnosť, že podanie žalobcu zo dňa 17.10.2019 bolo označené ako
ohlásenie. Teda žalobca nebol oprávnený podať riadny opravný prostriedok s poukazom na skutočnosť,
že nebolo vydané rozhodnutie ako výsledok administratívneho konania. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal, na str. 1 podania žalobcu označené ako odvolanie, v ktorom uvádza, že podáva odvolanie
proti rozhodnutiu „vydanom v konaní o dodatočnom povolení stavby“, pritom žalovaný nevydal žiadne
rozhodnutie v konaní podľa § 88a SZ, preto ide o zrejmý rozpor s objektívnou realitou. Z kontextu
uvedeného je zrejmé, že žalobca začal uskutočňovať stavbu bez akéhokoľvek právneho titulu, na
základe ktorého by nadobudol oprávnenie uskutočniť stavbu a svojim postupom zásadným spôsobom
porušil právnu povinnosť podľa § 54 SZ. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd odmietol
žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu jej neprípustnosti.

17. V replike zo dňa 04.08.2020 žalobca uviedol, že tvrdeniami žalovaného ohľadom neprípustnosti
predmetnej žaloby nesúhlasí, nakoľko podľa jeho názoru v prípade napadnutého rozhodnutia ako aj
rozhodnutia sa nejedná o rozhodnutia, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Žalovaný účelne a v
rozpore s § 47 ods. 1 SP vydával takmer všetky svoje rozhodnutia (teda nie len tie, ktoré sú predmetom
tohto súdneho prieskumu) vo forme oznámení a odpovedí, voči ktorým nie je možné sa náležitým
spôsobom brániť. Vzhľadom na uvedené je žalobca presvedčený, že úkon, ktorým sa určuje potreba
vydania stavebného povolenia by mal mať povahu rozhodnutia, no napriek tomu napadnuté rozhodnutie
nebolo vydané v zákonom predpokladanej forme.

18. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že jeho postupom nedošlo k ukráteniu na subjektívnych
právach a povinnostiach žalobcu, a poukázal na rozhodnutie žalovaného č. SU/CS 4847/2020/5/PBA
zo dňa 03.06.2020, ktorým nezákonne uložil žalobcovi neprimerane vysokú pokutu vo výške 2.000,-
EUR. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 22.06.2020, v ktorom namieta,
že žalovaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že zázemie,
oplotenie a terasa sú stavbami. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že napriek tomu, že žalovaný
v konaní, ktoré je predmetom súdneho prieskumu tvrdí, že ním vydané napadnuté rozhodnutie a
rozhodnutie nespĺňajú formu administratívnoprávnych rozhodnutí, napriek tomu, aj na ich podklade
vydal rozhodnutie o uložení pokuty. Z uvedeného nie je možné mať pochybnosť o tom, že postupom
žalovaného nepochybne došlo do zásahu do subjektívnych práv a povinností žalobcu. Uvedené
skutočnosti jednoznačne odôvodňujú potrebu prieskumu napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia za
účelom, aby žalovaný ďalej nevydával rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré zasahujú do subjektívnych
práv a povinností fyzických, či právnických osôb bez toho, aby dostatočne prešetril okolnosti konkrétneho
prípadu.

19. Žalobca dal do pozornosti súdu aj rozhodnutie žalovaného č. SU/CS 17339/2019/7/LBR zo
dňa 20.11.2019, ktorým nielenže začal konanie o dodatočnom povolení stavby, ale v rámci tohto
konania zároveň v stanovenej lehote vyzval žalobcu na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie
stavby a ďalších dokumentov, zároveň konanie prerušil do okamihu predloženia vyžiadanej žiadosti a
dokumentov, resp. do uplynutia poskytnutej 90-dňovej lehoty. Zároveň v rozhodnutí žalovaný uviedol, že
ak do stanoveného času ním vyžiadané dokumenty žalobca nepredloží, pristúpi k odstráneniu stavby.
V závere žalobca zhrnul dôvody podanej žaloby.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.



23. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

24. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len \"procesné
podmienky\").

25. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

26. Krajský súd v Bratislave pred meritórnym  prejednaním veci skúmal podmienky prípustnosti súdneho
preskúmania žalobou napadnutých rozhodnutí orgánu verejnej správy a postup správneho orgánu
vo vzťahu k porušeniu základných ľudských práv žalobcu a dospel k záveru, že žalobu je potrebné
odmietnuť pre jej neprípustnosť.

27. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne
z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie formálne
označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa SP, alebo podľa iného
právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy je správny súd povinný uvážiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo
opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje čl. 46 ods. 2
veta druhá Ústavy Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a
základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho
orgánu nemožno uplatniť.

28. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov
verejnej správy je vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým
sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty (opatrenia) orgánov verejnej
správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným
spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia
alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických či právnických osôb, alebo sa ich priamo dotýkajú.
O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko žalobca sa domáha preskúmania listín, ktorými
žalovaný  listinou č. SU/CS 5153/2020/2/LBR zo dňa 12.02.2020 odpovedal na odvolanie žalobcu s tým,
že ohlásenie stavebnému úradu nie je žiadosťou ani podaním na začatie konania podľa § 18 SP a že
oznámenie stavebného úradu k ohláseniu nemá formu rozhodnutia; a listinou č. SU/CS 17349/2019/3/
LBR zo dňa 20.11.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe posúdenia a na základe vykonaného
štátneho dohľadu dňa 19.11.2019, stavbu je možné uskutočniť iba na základe dodatočného stavebného
povolenia (nakoľko stavba bola začatá). Podľa názoru súdu, predmet prieskumu, ktorým sú vyššie
špecifikované listiny, nemožno podriadiť pod zákonnú úpravu súdneho prieskumu, ktorý upravuje SSP,
nakoľko nezakladajú žalobcovi žiadne práva a povinnosti a ani nie sú spôsobilé zmeniť alebo rušiť práva
alebo povinnosti žalobcu.

29. K námietke absencie poučenia, že rozhodnutia neboli vydané v zákonom predpokladanej forme, čím
žalobcovi bolo odopreté právo účinne sa voči rozhodnutiam brániť, správny súd uvádza, že ohlásenie
žalobcu ako stavebníka podané žalovanému dňa 17.10.2019 vo veci postavenia dočasného oplotenia,
drevenej terasovej záhrady, vychádzajúc z ust. § 57 SZ, že ohlásenie žalovanému ako stavebnému
úradu nie je žiadosťou ani podaním na začatie konania podľa § 18 SP a preto oznámenie žalovaného
nemá formu rozhodnutia. Na základe ohlásenia, stavebný úrad skúma, či ide o stavbu, stavebnú úpravu
alebo udržiavacie práce podľa kritérií určených v § 55 ods. 2 SZ. Pokiaľ stavebný úrad dospeje k
záveru, že ohlásenú činnosť možno vykonať len na základe stavebného povolenia, vyzve stavebníka,
aby doplnil svoje podanie o náležitosti podľa § 7. Pokiaľ stavebný úrad dospeje k záveru, že ohlásenú
činnosť možno vykonať len na základe stavebného povolenia, vyzve stavebníka, aby doplnil svoje
podanie o náležitosti podľa § 7 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a v ďalšom pokračuje podľa ustanovení pre



stavebné konanie. Podaním ohlásenia,  neoprávňuje stavebníka začať stavebnú činnosť. Vždy musí
počkať na písomné oznámenie - súhlas stavebného úradu, súčasťou ktorého je aj overená projektová
dokumentácia, resp. jednoduchý situačný náčrt. Písomné oznámenie stavebného úradu nie je správnym
rozhodnutím, nemožno sa proti nemu odvolať a nemožno ním stavebníkovi ukladať podmienky alebo
povinnosti. Oznámenie sa doručuje stavebníkovi do vlastných rúk ako dôležitá písomnosť.
Avšak pokiaľ sa zistí, že oznámenie stavebného úradu je vzhľadom na nesprávne posúdenie veci vadné,
treba postupovať podľa príslušných ustanovení zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktoré
sa aplikujú pri náprave nesprávnych opatrení, prípadne podľa zákona č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre a
to v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 78/1998 Z.z. a zákona č. 79/1998 Z.z..
S poukazom na vyššie uvedené, súd uzatvára, keďže medzi obsahové náležitosti oznámenia o výsledku
posúdenia, či ide o stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce podľa kritérií určených v § 55
ods. 2 SZ, zákon nezaraďuje poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, a to aj s prihliadnutím
na charakter a účel predmetnej listiny, ktorá predstavuje iba podkladový materiál, na základe ktorého je
správny orgán oprávnený následne iniciovať správne konanie, žalovaný konal v súlade so zákonom a
svojím postupom tak nemohol zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov žalobcu.
Na základe uvedeného možno predmetné oznámenie charakterizovať iba ako listinu, ktorá nie je
spôsobilá zasiahnuť do subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu a z uvedeného
dôvodu nepredstavuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, pokiaľ
neukladá žalobcovi konkrétnu povinnosť.

30. K návrhu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvedený v odseku 10. tohto uznesenia
správny súd uvádza, že inštitút odkladného účinku je koncipovaný ako dočasná procesná ochrana
účastníka správneho konania pred okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia za
predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené podmienky uvedené v § 185 SSP.  Po posúdení
horeuvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že by bolo v rozpore so sledovaným cieľom
inštitútu odkladného účinku, aby súd o ňom rozhodoval, keď pri posúdení zákonných náležitostí
ustanovených v § 185 SSP je nepochybné, že listina, ktorá má byť predmetom súdneho prieskumu,
nie je rozhodnutím, ani listinou, ktorá by bola právnym titulom na jej výkon tak, ako to ustanovuje §
185 písm. a) SSP. Z uvedeného potom vyplýva, že akékoľvek rozhodnutie o odkladnom účinku (súd má
na mysli ak by návrhu vyhovel ale aj ak by návrh zamietol) by bolo nadbytočné a mohlo by evokovať
právnu situáciu pri konečnom rozhodnutí s otázkou, prečo súd rozhodoval o odkladnom účinku, keď
preskúmavaná listina, oznámenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov žalobcu.

31. Vzhľadom na uvedené, Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť
podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú pre negatívnu právomoc správneho súdu vo vzťahu
k predmetu prieskumu, ktorú je potrebné skúmať pre každý typ žaloby osobitne (§ 7 SSP). Nedostatok
zákonnej podmienky nie je odstrániteľný, preto súd žalobu odmietol.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého



sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa  § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "dc7a06c8-93ae-4dd4-a2da-7aa7d122465e:5e35d5bf-3973-48b0-b5c4-938202bade64", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1020200800.2", "spisova_znacka": "6S/137/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/137/2020 z 27. 1. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1020200800.2"}], "citovane_v": []}