Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/204/2020 z 21. 7. 2021 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 21. júla 2021, sp. zn. 1S/204/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1020201242.2 Krajský súd Bratislava | 1S/204/2020 | ECLI:SK:KSBA:2021:1020201242.2 | 2021-07-21 | Uznesenie Citované ustanovenia: SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfe529b4-4e09-4356-987e-5eb5c5c2f615 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1020201242.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/204/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201242
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201242.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: eustream a.s., so sídlom Votrubova 11/A, 821 09
Bratislava, IČO: 35 910 712, proti žalovanému: Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, Radlinského
37, 817 73 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101101563/2020 zo dňa
30.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 02.09.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len ako „správny
súd“ alebo aj ako „krajský súd“) dňa 02.09.2020, sa žalobca - obchodná spoločnosť eustream a.s.,
so sídlom Votrubova 11/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 712 (ďalej len ako „žalobca“), domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty, Radlinského 37, 817 73
Bratislava (ďalej aj ako „žalovaný“), č. 101101563/2020 zo dňa 30.06.2020 (ďalej aj ako „napadnuté
rozhodnutie“ alebo aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), vydaného Úradom pre vybrané hospodárske
subjekty, Radlinského 37, 817 73 Bratislava (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) o zúčtovaní za odvodové
obdobia od 01.01.2013 do 31.12.2013, ktorým určil žalobcovi nedoplatok zo zúčtovania odvodov vo
výške 74 785 087,66 eura, v zmysle ust. § 9 ods. 5 zákona č. 235/2012 Z.z. o osobitnom odvode z
podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
predpisov („ďalej aj ako „zákon o osobitnom odvode“ alebo aj ako „zákon č. 235/2012 Z.z.“) za odvodové
obdobia patriace do účtovného obdobia od 01.01.2013 do 31.12.2013. Napadnuté rozhodnutie bolo
žalobcovi doručené dňa 02.07.2020.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie následne po vydaní rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2019 č.k. 5Sžf/l/2019-587, ktorým bol potvrdený
rozsudok Krajského súdu v Bratislave a ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie žalobcu o
zúčtovaní odvodov za odvodové obdobia od 01.01.2013 do 31.12.2013 a vec bola vrátená na ďalšie
konanie.

3. Uviedol, že ako účastník administratívneho konania bol napadnutým rozhodnutím žalovaného
ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. V druhej časti žaloby opísal skutočnosti,
ktoré predchádzali vydaniu druhého rozhodnutia o zúčtovaní, v tretej časti žaloby zhrnul doterajší
procesný stav. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie o zúčtovaní je z dôvodov uvedených v štvrtej časti
žaloby nezákonné. V piatej časti žaloby žalobca argumentoval prípustnosťou žaloby.

4. Namietal, že žalovaný pri určovaní základu odvodu, výšky odvodu a výšky zúčtovania odvodov v
napadnutom rozhodnutí o zúčtovaní svojvoľne odmietol rešpektovať pre neho záväzný právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, hoci na to nebol oprávnený (neoprávňovala ho na to ani
judikatúra, na ktorú odkázal). Zastával názor, že žalovaný tak postupoval zjavne svojvoľne a flagrantne



porušil princíp viazanosti rozsudkom súdu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konkrétnej veci a
uvedené už samo osebe zakladá jeho nezákonnosť a potrebu jeho zrušenia.

5. Žalobca uviedol, že určenie základu odvodu, výšky odvodu a výšky zúčtovania odvodov je v rozpore
so Smernicou o daňovej neutralite a mal za to, že pri určení výšky odvodu a výkone zúčtovania
odvodov, mal ako základ odvodu použiť IFRS výsledok hospodárenia spoločnosti. Zdôraznil, že žalovaný
nepostupoval uvedeným spôsobom a preto zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou, ktorá má za následok
jeho nezákonnosť.

6. Taktiež žalobca namietal, že určenie základu odvodu, výšky odvodu a výpočet výšky zúčtovania
odvodov je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
Listinou základných práv a slobôd, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení
neskorších protokolov z 04.11.1950, uverejneného v Oznámení Federálneho ministerstva zahraničných
vecí č. 209/1992 Zb. a Chartou základných práv Európskej únie a najmä so všeobecnými princípmi
zásahov do základných práv.

7. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 21.12.2020, doručeným správnemu súdu dňa
22.12.2020 a v ktorom navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

8. Žalobca sa replikou zo dňa 26.02.2021, doručenou správnemu súdu dňa 01.03.2021 vyjadril k
vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.12.2020 tak, že v celom rozsahu zotrval na žalobnom návrhu a
dôvodoch uvedených v žalobe s tým, že žiadal, aby správny súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

9. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

11. Podľa ustanovenia § 124 ods. 3 SSP, ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná
dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.

12. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

13. Správny súd primárne skúmal, či napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho
prieskumu.

14. S procesným právom je úplne súladné, ak správny súd prioritne skúma prípustnosť správnej žaloby,
či vôbec napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a až následne je úlohou
správneho súdu skúmať ďalšie podmienky správneho súdneho konania. (viď uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 07.08.2019, sp. zn. 6Sžfk/35/2018, uverejnené pod č. 23 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 2/2021).

15. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie žalovaného č.
101101563/2020 zo dňa 30.06.2020 vydané prvostupňovým orgánom - Úradom pre vybrané
hospodárske subjekty.

16. Správny súd mal zistené z administratívneho spisu, že žalobca platil za odvodové obdobia od
01.01.2013 do 31.12.2013 odvod a že podal dňa 29.09.2014 prostredníctvom elektronickej podateľne
daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2013, že v registri účtovných závierok
uložil riadnu individuálnu účtovnú závierku za rok 2013 a zároveň podaním zo dňa 29.09.2014 oznámil
žalovanému skutočnosti, ktoré majú vplyv na vykonanie zúčtovania odvodov podľa ust. § 9 zákona o
osobitnom odvode za odvodové obdobia od 01.01.2013 do 31.12.2013. Ďalej mal správny súd zistené
z administratívneho spisu, že žalovaný vydal dňa 30.10.2014 rozhodnutie č. 9900399/5/4785973/2014/
Ral, ktorým vykonal zúčtovanie odvodu v spoločnosti žalobcu za odvodové obdobia od 01.01.2013
do 31.12.2013 a ktorým žalovaný vyrubil žalobcovi nedoplatok na odvode v sume vo výške 74 785



087,66 eura (prvé rozhodnutie) a ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 03.11.2014, voči ktorému žalobca
podal dňa 06.11.2014 odvolanie - dňa 10.11.2014 žalobca doručil žalovanému námietku, o ktorej
rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1100301/1/536424/2014/4985 zo
dňa 05.12.2014 tak, že námietku zamietlo. Správny súd mal ďalej zistené z administratívneho spisu, že
žalobca dňa 18.11.2014 uhradil žalovanému nedoplatok na odvode v sume vo výške 74 785 087,66 eura.
17. V konaní mal správny súd zistené, že žalobca podal na správny súd dňa 12.02.2015 žalobu o
preskúmanie zákonnosti č. 1100301/1/536424/2014/4985 zo dňa 05.12.2014, ktorej správny súd vyhovel
rozsudkom zo dňa 14.10.2015, sp. zn. 2S 235/14, sp. zn. 2S 43/15 a prvé rozhodnutie o zúčtovaní zrušil
a vec vrátil orgánom verejnej správy na ďalšie konanie. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný
dňa 04.01.2016 odvolanie zo dňa 29.12.2015. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa
26.01.2017 sp. zn. 5Sžf/26/2016 zmenil rozsudok sp.zn. 2S 235/14, sp.zn. 2S 43/15 správneho súdu
tak, že žaloby zamietol. Následne Ústavný súd na základe ústavnej sťažnosti žalobcu zo dňa 05.05.2017
nálezom zo dňa 17.01.2019 č.k. IV. ÚS 416/2018-84 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a vec mu vrátil na ďalšie konanie a ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave. Žalobca
v nadväznosti na uvedené, žiadosťou zo dňa 04.11.2019 požiadal orgán verejnej správy o vrátenie
uhradeného nedoplatku na odvode v sume vo výške 74 785 087,66 eura, nakoľko zanikol právny titul na
základe ktorého, ju uhradil. Orgán verejnej správy žiadosti žalobcu o vrátenie uhradeného nedoplatku
na odvode v sume vo výške 74 785 087,66 eura nevyhovel rozhodnutím č. 101143350/2020 zo dňa
08.07.2020.

18. Zároveň mal správny súd v konaní zistené, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie č.
101101563/2020 zo dňa 30.06.2020 o zúčtovaní za odvodové obdobia od 01.01.2013 do 31.12.2013,
ktorým žalovaný znovu určil žalobcovi nedoplatok zo zúčtovania odvodov v zmysle zákona č. 235/2012
Z.z. (druhé rozhodnutie), voči ktorému podal žalobca v zákonnej lehote námietku a o ktorej rozhodlo
ako odvolací orgán Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 101286190/2020 zo dňa
10.08.2020 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že námietku žalobcu zamietlo.

19. Správny súd mal v konaní preukázané, že žalobca zároveň podal na Krajský súd v Bratislave žalobu
zo dňa 13.10.2020 a ktorá bola doručená dňa 13.10.2020, o preskúmanie rozhodnutia Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky č.101286190/2020 zo dňa 10.08.2020, ktorým zamietol námietku
žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101101563/2020 zo
dňa 30.06.2020 a ktorá je vedená pod sp. zn. 2S/238/2020.

20. Na základe vyššie uvedeného, správny súd dospel k záveru, že žalobca žalobou v tomto konaní
napadol prvostupňové rozhodnutie - žalovaného č. 101101563/2020 zo dňa 30.06.2020, vydané Úradom
pre vybrané hospodárske subjekty, voči ktorému podal v zákonnej lehote žalobca námietku a o ktorej
rozhodlo ako odvolací orgán Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.101286190/2020
zo dňa 10.08.2020 tak, že námietku žalobcu zamietlo.

21. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa v tomto konaní domáha preskúmania prvostup-ňového
rozhodnutia, ktoré podľa ust. § 8 ods. 5 zákona č. 235/2012 Z.z. nadobudlo právoplatnosť jeho
doručením. Ako však vyplýva z poučenia uvedeného prvostupňového rozhodnutia, proti tomuto
rozhodnutiu bolo možné podľa ust. § 8 ods. 6 zákona č. 235/2012 Z. z., podať námietku ako opravný
prostriedok písomne alebo ústne do zápisnice u správcu odvodu, a to do ôsmich dní odo dňa doručenia
tohto rozhodnutia s tým, že podanie námietky nemá odkladný účinok.

22. Správny súd mal v konaní preukázané, že žalobca podal žalobu na preskúmanie napadnutého
rozhodnutia dňa 02.09.2020, teda až v čase, keď už bolo rozhodnuté o podanom opravnom prostriedku
Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky ako odvolacím orgánom (t. j. dňa 10.08.2020) a ktoré je
v súčasnosti predmetom prieskumu pred správnym súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 2S/238/2020,
pričom v tejto veci správny súd ešte doteraz nerozhodol. Preto správny súd ani neprihliadal na argumenty
žalobcu o prípustnosti žaloby voči napadnutému rozhodnutiu. Správny súd konštatuje, že v správnom
súdnictve prvostupňové a druhostupňové konanie tvoria jeden celok. V danom prípade je predmetom
prieskumu v konaní sp.zn. 2S/238/2020 napadnuté prvostupňové rozhodnutie spolu s druhostupňovým
rozhodnutím.



23. Podľa ustanovenia § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas
konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže správny súd konať a
rozhodnúť.

24. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v predmetnej veci sú
dôvody pre odmietnutie správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko v
danom prípade ide o nedostatok podmienky konania, ktorú nemožno odstrániť.

25. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého,
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP, §
3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.