{"guid": "4e857937-c9be-466a-9650-3680e3463089:ae51d276-3205-4f1d-9d7d-dca99b7fb01d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1020201748.1", "spisova_znacka": "2S/285/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/285/2020 z 21. 3. 2021", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 21. marca 2021, sp. zn. 2S/285/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1020201748.1", "identifikacne_cislo": "1020201748", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1281, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubos-szigeti-1281", "datum_vydania": "2021-03-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "nazov": "§ 188 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-188"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-188"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae51d276-3205-4f1d-9d7d-dca99b7fb01d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1020201748.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1020201748.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1020201748.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/285/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201748
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201748.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s.r.o., so sídlom Vlčany č. 155,
925 84 Vlčany, IČO: 34 127 313, zastúpený advokátskym spoločenstvom: Nagy & Partners, s.r.o., so
sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, za ktoré koná advokát JUDr. Karol Nagy, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101508295 zo dňa 01.10.2020, o
návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
18.12.2020  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.12.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“
alebo „tunajší súd“) taktiež dňa 18.12.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo: 101508295 zo dňa 01.10.2020, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske
subjekty č. 100992019/2020 zo dňa 05.06.2020, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov žalobcovi (daňovému subjektu) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie august 2011 vo výške 69.380,75 eura. Žalobným návrhom sa žalobca domáha, aby správny
súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého
stupňa a priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

2.  Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok
podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“). Považujúc napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, úvodom
návrhu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe uviedol, že predmetný vyrubený
rozdiel na dani z pridanej hodnoty je nutné vnímať v spojitosti s ďalšími rozhodnutiami žalovaného za
celkovo 9 zdaňovacích období (mesiacov) kalendárneho roka 2011, ktoré žalobca napáda/bude napádať
na príslušnom správnom súde osobitnými správnymi žalobami. Žalovaný napadnutým rozhodnutím
a ďalšími deviatimi rozhodnutiami uložil/uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet správcu dane
celkovo sumu 1.135.873,05 eura. Žalobca tvrdil, že uvedenými finančnými prostriedkami nedisponuje.
V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí alebo inými
právnymi následkami napadnutých rozhodnutí orgánov finančnej správy, hrozí žalobcovi závažná ujma,
resp. vážny nenapraviteľný následok. V súvislosti s aktuálnou spoločensko-ekonomickou situáciou
spôsobenou epidémiou ochorenia COVID-19 vyvolaného koronavírusom v SR a opatreniami prijatými
príslušnými orgánmi verejnej správy na zamedzenie šírenia ochorenia žalobca predpokladal negatívny
dopad na svoju obchodnú činnosť.  V tejto súvislosti ďalej uviedol, že znížená spotreba v období
mimoriadnej situácie, pokles dopytu obchodných partnerov spôsobený opatreniami na zamedzenie



šírenia ochorenia, neistota ohľadom budúceho vývoja epidémie a rapídny (niekoľkotýždňový) pokles
cien ropy, ovplyvňuje jeho likviditu. Následne uviedol, že v dôsledku zložitej ekonomickej situácie
nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami a nie je v súčasnosti schopný zabezpečiť dostatok
finančných prostriedkov, aby dokázal splniť záväzok voči správcovi dane, ktorý mu vznikol na základe
napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Tvrdil, že prípadné vedenie exekúcie
na jeho majetok by malo likvidačný dopad na jeho majetkovú sféru, čo považoval za nepriaznivý
zásah do svojej podnikateľskej činnosti s dôsledkom predĺženia spoločnosti žalobcu, vrátane ukončenia
podnikateľskej činnosti a zrušenia pracovných miest zamestnancov žalobcu. Poukázal aj na skutočnosť,
že nezaplatením splatnej dane určenej právoplatným a vykonateľným napadnutým rozhodnutím je tiež
vystavený aj riziku prípadného trestného stíhania pre trestný čin nezaplatenia dane. V prípade výkonu
napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, by podľa žalobcu ochrana jeho práv
stratila význam. V dôvodoch svojho návrhu argumentoval i tým, že proti verejnému záujmu na riadnom
výbere daní stojí hrozba vyvodenia zodpovednosti voči orgánom verejnej moci za škodu spôsobenú
nezákonnými rozhodnutiami. V prípade, že žalobca bude úspešný v súdnom prieskume rozhodnutí,
uplatní si nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, čím štátnemu rozpočtu vzniknú dodatočné náklady. Mal za to, že priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko priznaním odkladného
účinku správnej žalobe nevznikne žiadna ujma žalovanému ani iným osobám, na rozdiel od situácie,
keď by malo dôjsť k okamžitému výkonu rozhodnutia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím.

3.  K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 22.02.2021. Predložil správnemu súdu
administratívny spis a  vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu.
Vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca
nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých
vyplýva hrozba závažnej ujmy prípadne ukončenie podnikateľskej činnosti a strata schopnosti plniť svoje
záväzky. S odkladom vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia nesúhlasil.

4.  Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5.  Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6.  Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7.  Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.



9.  Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10.  Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v
preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani
podľa ust. § 185 písm. b) SSP.

11.  Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je
naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku
závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy
na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto
následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné
naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,
pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným
záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou
žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy resp. vážnym nenapraviteľným následkom
v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to vzhľadom
na výšku dovyrubenej dane. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu ako i ostatným spisovým materiálom v
súdenej veci nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd zastal názor, že tvrdenia uvedené v
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Dôkazy
svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozia žalobcovi
ním tvrdené následky nepredložil. Zo samotných konštatovaní a tvrdení žalobcu „o likvidačnom dopade
na majetkovú sféru žalobcu, ukončení podnikateľskej činnosti a hrozbe zániku žalobcu“ , bez bližšieho
zdôvodnenia, preukázania týchto tvrdení a súvislostí (predovšetkým predložením príslušných listinných
dôkazov atď.) zo strany žalobcu, tvrdená hrozba závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného
následku  resp. vážne ohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcu okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia žalovaného, nevyplýva. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.
Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie
hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

12.  V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) §



185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti,
že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoju aktuálnu
majetkovú situáciu nepreukázal. Nepredložil v tomto smere žiadne dôkazy, neuviedol ani žiadne ďalšie
skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy resp. iného vážneho
nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí, na základe ktorých
by správny súd mohol objektívne posúdiť dopad prípadného výkonu týchto rozhodnutí na majetkovú
sféru žalobcu a na jeho podnikateľskú činnosť. Samotná výška dane z pridanej hodnoty za príslušné
zdaňovacie obdobie vyrubenej žalobcovi správcom dane sama o sebe neosvedčuje hrozbu závažnej
ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody resp. iného vážneho nenapraviteľného následku na strane
žalobcu. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného
napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia s poukazom na hrozbu vzniku „prípadných následkov“ v prípade
zamietavého rozhodnutia o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje.

13.  Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby
predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej
nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia
k účinkom vyhovenia správnej žalobe.  Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný
charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP.
Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť
tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú
ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. To znamená, že žalobca je povinný presne
konkretizovať a špecifikovať tvrdenú hrozbu vzniku týchto následkov.

14.  V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu
vzniku závažnej ujmy resp. iných vážnych nenapraviteľných následkov na strane žalobcu, v spojení s
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

15.  Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a jeho doplnení, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom
nároku na priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku
neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich
záväzkov či daňových povinností. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu
povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď
by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej
povinnosti ako takej. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej
škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125
ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami
trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá
„hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená
a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu
ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má
žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu,
a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na
princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný
inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu
odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následok. Naviac, žalobca
nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným
záujmom. Žalobcom zmieňované iniciovanie ďalších súdnych konaní o náhradu škody, v prípade jeho
úspechu správnom súdnom konaní, rozhodne nemožno považovať za osvedčenie verejného záujmu.
Naopak, správny súd zdôrazňuje, že v preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä vo včasnom
a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobca, ako daňový subjekt, dobrovoľne nesplnil svoju
daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Vzhľadom na uvedené súd vidí v priznaní odkladného
účinku správnej žalobe rozpor s verejným záujmom a ohrozenie riadneho zaplatenia vyrubenej dane.



16.  Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v
právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

17.  Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných
predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18.  Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}