{"guid": "124bd1e2-2b05-4988-b093-8b5b888edb7f:654db4f0-9cdc-4aba-b15c-8266792408bd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1114225406.2", "spisova_znacka": "3Co/50/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/50/2020 z 30. 5. 2021", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2021, sp. zn. 3Co/50/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1114225406.2", "identifikacne_cislo": "1114225406", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 1317, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-1317", "datum_vydania": "2021-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524", "nazov": "§ 524 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-502", "nazov": "§ 502 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-502", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-502"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/610", "nazov": "zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/610-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/610/#paragraf-42", "nazov": "§ 42 zákona č. 610/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610/#paragraf-42", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/610-2003/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/610/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 zákona č. 610/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/610-2003/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-502", "/SK/ZZ/2003/610#paragraf-42", "/SK/ZZ/2003/610#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/654db4f0-9cdc-4aba-b15c-8266792408bd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1114225406.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1114225406.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1114225406.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/50/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114225406
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1114225406.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: B. E., E..A..O.., B.: XX XXX XXX,
G.F. XX, R., zastúpeného advokátom C.. C. Š., G. XX, R., proti žalovanému: H. R., N.A. V. XX, R., o
zaplatenie 250,62 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa
19.03.2019, č.k. 17C/79/2015-141, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 09.09.2014 domáhal
voči žalovanému zaplatenia istiny 250,62 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy
62,88 eura od 18.09.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 62,58 eura od 18.10.2011 do
zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 62,58 eura od 18.11.2011 do zaplatenia a vo výške 9% ročne
zo sumy 62,58 eura od 18.12.2011 do zaplatenia. Dôvodil, že žalovaný uzatvoril so spoločnosťou E. F.,
K..E.. dňa 03.02.2010 zmluvu o pripojení, na základe ktorej mu táto poskytovala verejné elektronické
komunikačné služby za podmienok stanovených v zmluve, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú
cenu. Spoločnosť E. F., K..E.. žalovanému poskytla verejné elektronické služby riadne a včas, pričom za
poskytnuté služby mu vystavila a doručila faktúru                            č. XXXXXXXXX, s dátumom splatnosti dňa
17.09.2011, faktúru č. XXXXXXXXXX, s dátumom splatnosti dňa 17.10.2011, obe znejúce na sumu á
66,08 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX, s dátumom splatnosti dňa 17.11.2011 a faktúru č. XXXXXXXXXX,
s dátumom splatnosti dňa 17.12.2011, znejúce na sumu á 62,58 eura. Žalovaný cenu za poskytnuté
služby riadne a včas neuhradil, čím sa dostal do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a spoločnosťou E. F., K..E.. ako postupcom predmetná
spoločnosť postúpila dňa 22.11.2013 pohľadávku voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr
v celkovej sume 250,62 eura (1x á 62,88 eura + 3x á 62,58 eura) s príslušenstvom na žalobcu.

3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a ustálil, že predmetom sporu je nárok žalobcu
ako postupníka na zaplatenie sumy 250,62 eura, zodpovedajúcej súčtu ceny podľa štyroch faktúr
vystavených žalovanému spoločnosťou E. F., K..E.. dňa 03.09.2011, dňa 03.10.2011, dňa 03.11.2011
a dňa 03.12.2011 a následne postúpených žalobcovi na základe zmluvy zo dňa 22.11.2013. Medzi
stranami nebola sporná existencia zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou E. F., K..E.. ako dodávateľom
a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúca zo zmluvy zo dňa 03.02.2010, keď sporným ostalo
preukázanie procesnej obrany žalovaného, založenej na tom, že žalovanú sumu uhradil prostredníctvom
tretej osoby (svojej matky) v období od 02.09.2011 do 28.02.2013, t.j. v čase, keď sa nachádzal vo
výkone väzby, a preto sa s jej úhradou nedostal do omeškania. Podľa mienky konajúceho súdu žalovaný



preukázal, že jeho dlh zanikol splnením, a to pripísaním žalovanej sumy na účet právneho predchodcu
žalobcu v období mesiacov apríl až jún 2012. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v čase, keď sa
žalovaný nachádzal vo výkone väzby, žalobca (zrejme mal na mysli právneho predchodcu žalobcu -
pozn. odvolacieho súdu) prostredníctvom spoločnosti E. B. E..A..O.. vymáhal od neho sumu 2.154,41
eura, za účelom ktorej úhrady uviedla pracovníčka p. H. Š. žalovanému číslo účtu XXXXXXXXXX/
XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXXX, ako aj konštantný symbol: XXXX. Žalovaný preukázal, že
prostredníctvom  svojej matky p. G. R. uhradil na predmetný bankový účet, pod totožným variabilným
a konštantným symbolom a poznámkou „H.A. R.“, v dňoch 23.04.2012, 11.05.2012, 27.05.2012 a
20.06.2012 celkovo sumu 2.880 eura; pritom z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.08.2013, ktorú založil
do spisu je nepochybné, že majiteľom bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX je práve spoločnosť E.
F., K..E.., ktorá dňa 22.11.2013 postúpila žalobcovi pohľadávku voči žalovanému v sume 250,62 eura.
Spoločnosť E. F., K..E.. nemala pritom dôvod na postúpenie tejto pohľadávky voči žalovanému tretej
osobe (t.j. žalobcovi), nakoľko žalovaný sa zbavil svojho dlhu jeho úhradou, a to ešte pred postúpením
pohľadávky dňa 22.11.2013.

4. Na uvedenom základe súd prvej inštancie uveril obrane žalovaného, že počas výkonu väzby v
období mesiacov apríl až jún 2012 uhradila jeho matka sumu 2.880 eur, ktorá predstavovala vyrovnanie
dlhu žalovaného v súvislosti s pokusom o zmier zo dňa 13.04.2012, na základe ktorého E. F., K..E..
prostredníctvom spoločnosti E. B.    E..A..O.. vymáhal od žalovaného bližšie nešpecifikovanú sumu
2.154,41 eura. Vzhľadom na to, že úhrada tejto sumy spadala do časového rámca obdobia, v ktorom
bol žalovaný vo väzbe, E. F., K..E.. vystavila faktúry, ktorých zaplatenia sa domáhala v konaní a
spoločnosť E. B. E..A..O.. vykonala pokus o zmier, mal konajúci súd za to, že medzi týmito okolnosťami
je logická nadväznosť vedúca k záveru o zániku pohľadávky E. F.             K..E.. voči žalovanému v
období od 01.08.2011 do 30.11.2011, a to momentom pripísania sumy 720 eur na účet E. F., K..E..,
prevedenej na základe príkazu matky žalovaného dňa 20.06.2012. Žalobca svojimi tvrdeniami, ktorých
obsahom bolo ,, ... na dokladoch nesedí číslo účtu, ani variabilný symbol; … žalovaný, platil na základe
mimosúdnej výzvy, ktorá mu bola doručená spoločnosťou odlišnou od žalobcu; ...tieto doklady nijako
nesúvisia s predmetom sporu“ nepresvedčil súd prvej inštancie, keď len svojou strohou argumentáciou,
bez predloženia dôkazov, nevyvrátil silu tých dôkazov produkovaných žalovaným, ktoré jednotlivo a vo
vzájomných súvislostiach preukazovali, že pohľadávka E. F., K..E.. v celkovej sume 250,62 eura zanikla
najneskôr v júni 2012, a preto nemohla byť postúpená žalobcovi na základe zmluvy zo dňa 22.11.2013.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nevyvrátil tvrdenia žalovaného a ním predložené dôkazy
o úhrade žalovanej sumy, pričom tie, ktoré založil do spisu nepostačovali k tomu, aby konajúci súd
bez pochybností dospel k záveru o dôvodnosti žalobného návrhu. Na uvedenom základe, za súčasnej
aplikácie § 262 ods. 2 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník, § 42 ods. 1, písm. a), ods. 4, § 43
ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), §
52 ods. 1 až 4, § 488, § 489, § 524 ods. 1, § 559 ods. 1, § 562 a § 567 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 187 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.) súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý
mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Namietal, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na
procesnej obrane žalovaného o tom, že žalobou uplatnený nárok splnil, ktoré tvrdenia však rozporoval
podaním zo dňa 25.09.2017. V ňom uviedol, že dôkazy predložené žalovaným nesúviseli s predmetom
sporu, najmä pre rozpor v označení bankového účtu príjemcu plnenia a variabilných symboloch
uvedených pre účely vkladu. Plnenie, na ktoré žalovaný odkazoval v priebehu konania sa v ničom
nezhodovalo s tým, ktoré si uplatňoval žalobným návrhom, a to tak pokiaľ išlo o výšku plnenia, ako i
číselného označenia faktúr. V situácii, keď žalovaný predložil dôkazy o plnení s rozdielnymi sumami a
odlišným variabilným symbolom platby, nebolo žalobcovi zrejmé, akými myšlienkovými postupmi sa riadil
súd prvej inštancie, keď dospel k názoru, že žalovaný dlh splnil; v tomto smere pritom nepostačovala jeho
argumentácia o časovej nadväznosti jednotlivých krokov. Napadnuté rozhodnutie preto podľa žalobcu
nespĺňalo náležitosti dostatočne odôvodneného rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p.

7. Žalobca nesúhlasil ani s vyhodnotením dôkaznej situácie, resp. dôkazného bremena súdom prvej
inštancie. Zdôraznil, že v rámci negatívnej dôkaznej teórie nemohol preukazovať nesplnenie záväzku



žalovaného, a preto pokiaľ mu žalovaný dlh nezaplatil, nemohol ho zaplatiť ani jeho právnemu
predchodcovi (E. F., K..E..), čo napokon vyplývalo i z toho, že predmetná spoločnosť na neho postúpila
žalovanú pohľadávku. Žalobca bol toho názoru, že bolo povinnosťou žalovaného, a nie jeho, aby v
rámci procesnej obrany hodnoverne preukázal splnenie žalovanej pohľadávky, ktorú skutočnosť však
doposiaľ nepreukázal; žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania zániku dlhu. Na uvedenom
základe žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol v súlade so žalobným
návrhom.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.10.2019 považoval odvolanie žalobcu za účelové, drzé a arogantné,
hraničiace s pohŕdaním súdu. Súd prvej inštancie podľa neho vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého
vyplynuli jednoznačné závery, a tieto premietol i do odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný mal
za to, že v konaní jednoznačne preukázal, že voči žalobcovi nemá žiadnu podlžnosť, a preto jeho žaloba
nie je opodstatnená. Na uvedenom základe navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

9. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného považoval ním uvádzané tvrdenia za neodôvodnené,
keďže ich obsahom neboli žiadne právne relevantné skutočnosti vyvracajúce dôvodnosť ním podaného
odvolania.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Odvolací súd v prvom rade udáva, že sa nestotožnil s námietkou žalobcu a odôvodnenie
napadnutého rozsudku nepovažoval za nepreskúmateľné. Konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia
v miere postačujúcej uviedol, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a argumenty strán, ktoré
skutočnosti mal vykonaným dokazovaním za preukázané a z ktorých vychádzal, pričom ozrejmil svoje
úvahy pri hodnotení dôkazov a následne vyjadril ako vec posúdil po právnej stránke. Súd prvej inštancie
sa neopomenul zaoberať i námietkami vznesenými zo strany žalobcu, hodnotiac ich ako všeobecné,
strohé, nepresvedčivé, ktoré napokon nezohľadnil pri meritórnom rozhodnutí sporu. I napriek tomu, že
sa žalobca s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nestotožnil a považoval ho za nesprávne,
podľa mienky odvolacieho súdu toto spĺňa požiadavky stanovené v § 220 C.s.p.

12. Odvolací súd ďalej udáva, že vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd
prvej inštancie založil svoj záver o zániku pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, na úvahe, že žalovaný
úhradou sumy 4 x á 720 eur, spolu 2.880 eur, uskutočnenej jeho matkou v období apríl až jún 2012
na podklade pokusu o zmier spoločnosti E. B. E..A..O.. zo dňa 13.04.2012, ktorá v mene E. F., K..E..
od neho vymáhala zaplatenie sumy 2.154,41 eura, preukázal splnenie svojho dlhu voči E. F., K..E.., v
celkovej sume 250,62 eura podľa vystavených faktúr; táto spoločnosť preto nemohla následne postúpiť
svoju pohľadávku na žalobcu zmluvou zo dňa 22.11.2013. Túto úvahu a na ňu nadväzujúce závery
konajúceho súdu, ktorých správnosť napadol odvolaním žalobca, však s ohľadom na doposiaľ vykonané
dokazovanie treba považovať za predčasnú, a tým za nesprávnu.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry za služby,
ktoré mu poskytol podľa zmluvy o pripojení, v znení jej dodatku a špecifikácie. Je zjavné, že tieto sa
týkali služby G. F., resp. služby G. F. komplet + internet 2+ (s TP), a teda nesúviseli s poskytovaním
telekomunikačných služieb vo vzťahu k mobilnému telefónnemu číslu XXXX XXX XXX, ako mylne
namietal žalovaný na pojednávaní dňa 20.06.2017. Keďže išlo o pravidelné poplatky za služby (tzv.
paušál), ktoré bol žalovaný povinný hradiť bez ohľadu na to, či tieto služby využíval, je potom irelevantné,
že mobilný telefón s telefónnym číslom XXXX XXX XXX počnúc od 02.09.2011 nepoužíval, a tak
nevyužíval služby E. F., K..E.. Vychádzajúc z jednotlivo predložených faktúr znejúcich na sumu 2 x á
66,08 eura a 2 x á 62,58 eura, žalovaný mal možnosť voľby, na ktorý z bankových účtov (vo VÚB, a.s.,
Tatra banke, a.s. alebo SLSP, a.s.) fakturovanú sumu pod príslušným variabilným symbolom, v lehote
splatnosti uhradí; v prípade F. R., K..E.. išlo o účet s č. XXXXXXXXXX/XXXX. V konaní bolo preukázané,
že žalovaný prostredníctvom svojej matky uhradil dňa 23.04.2012, dňa 11.05.2012, dňa 27.05.2012 a
dňa 20.06.2012 na účet E. F., K..E.., č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v F. R., K..E.., pod variabilným



symbolom XXXXXXXXXX, sumu á 720 eur tvrdiac, že išlo o plnenie pokrývajúce jeho záväzok z
jednotlivo vystavených faktúr. Žalobca procesnú obranu žalovaného poprel (viď písomné podanie na č.l.
85), keď namietal, že ani jednou vykonanou platbou neuhradil súdnou cestou vymáhanú pohľadávku,
platby hradil na iný bankový účet, s variabilným symbolom odlišným od toho uvedeného v jednotlivých
faktúrach, a pokiaľ podľa jeho tvrdení realizoval platby na základe pokusu o zmier spoločnosti E. B.
E..A..O.., išlo o výzvu uskutočnenú spoločnosťou odlišnou od žalobcu; konajúci súd jeho argumentáciu
vyhodnotil ako strohú, všeobecnú a nepresvedčivú, s ktorým hodnotením sa odvolací súd nestotožnil.

14. Žalobca kvalifikovane, t.j. nielen púhou negáciou, ale uvedením konkrétnych skutočností, poprel
tvrdenia žalovaného o úhrade jeho dlhu v sume 250,62 eura prostredníctvom matky v mesiacoch apríl až
jún 2012. Bolo potom na žalovanom, aby práve s ohľadom na argumentáciu žalobcu nielen ozrejmil, ale
následne i preukázal, že úhradou sumy celkovo 2.880 eur pokryl i svoj dlh v sume 250,62 eura voči E. F.,
K..E.., najmä pokiaľ jeho matka poskytla plnenie v inej sume, na iné číslo bankového účtu a pod odlišným
variabilným symbolom ako bolo uvedené podľa vystavených faktúr. V zmysle tzv. negatívnej dôkaznej
teórie platí, že neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter sa nepreukazuje; preto od žalobcu nebolo
možné spravodlivo žiadať, aby preukázal, že úhradou sumy 2.880 eur na odlišný bankový účet, pod
iným variabilným symbolom, žalovaný nevyrovnal pohľadávku E. F., K..E.. v sume 250,62 eura. Treba
pritom podotknúť, že žalovaný a ani jeho matka v pozícii svedka prezentovali v konaní, že nemajú
vedomosť o tom, aký konkrétny záväzok platbami v mesiacoch apríl až jún 2012 spoločnosti E. F., K..E..
vlastne uhradili (viď vyjadrenia žalovaného na č.l. 67, 69, 92, 109, výpoveď svedkyne G. R. na č.l. 108).
Pritom, s ohľadom na obsah pokusu o zmier zo dňa 13.04.2012 možno dovodiť, že spoločnosť E. F.,
K..E.. evidovala voči žalovanému i iné pohľadávky ako tie, ktoré tvoria predmet tohto sporu; uvedenému
napokon nasvedčuje i poznámka vo faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2011, podľa ktorej mal
žalovaný i iné nedoplatky za predchádzajúce obdobia a tieto mal uhradiť platbou s variabilný symbolom
XXXXXXXXXX. Žalovaného, ktorý jediný bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou E. F., K..E.., potom
zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že poskytnutím plnenia v celkovej sume 2.880 eur na účet
patriaci E. F., K..E.. (č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX), pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX, vyrovnal
svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pripojení a jej dodatku, vyúčtovaný faktúrou zo dňa 03.09.2011,
pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX, faktúrou zo dňa 03.10.2011, s variabilným symbolom
XXXXXXXXXX, faktúrou zo dňa 03.11.2011, s variabilným symbolom XXXXXXXXXX a napokon faktúrou
zo dňa 03.12.2011, s variabilným symbolom XXXXXXXXXX.

15. Pokiaľ súd prvej inštancie za týmto účelom, aplikujúc ustanovenie § 295 C.s.p. oslovil žalobcu,
aby uviedol za akým účelom a ktoré pohľadávky boli uhradené platbami v sume á 720 eur v dňoch
23.04.2012, 11.05.2012, 27.05.2012 a 20.06.2012, na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, pod variabilným
symbolom XXXXXXXXXX a poznámkou H. R., odvolací súd udáva, že z obsahu spisu nemožno vyvodiť,
že by žalobca ako postupník pohľadávky v sume 250,62 eura od spoločnosti E. F., K..E.. disponoval
informáciami o iných záväzkovo-právnych vzťahoch medzi žalovaným a predmetnou spoločnosťou, o
ich porušení, príp. z tohto porušenia uplatňovaných sankciách voči žalovanému, vrátane tých, ktoré mali
byť splatené sumou 4 x á 720 eur; takou informáciou by mohla okrem žalovaného disponovať práve
spoločnosť E. F., K..E.., ktorej však konajúci súd predmetnú výzvu neadresoval.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že súd prvej inštancie na základe doposiaľ
vykonaného dokazovania dospel k predčasnému, a tým nesprávnemu skutkovému a následne i
právnemu záveru, že úhradou sumy 4 x á 720 eur, celkovo 2.880 eur, na účet E. F., K..E.. v mesiacoch
apríl až jún 2012 zanikol dlh žalovaného v sume 250,62 eura, vyplývajúci zo zmluvy o pripojení a
vyúčtovaný faktúrami E. F., K..E.. zo dňa 03.09.2011, 03.10.2011, 03.11.2011 a zo dňa 03.12.2011, a
preto predmetná spoločnosť nemohla postúpiť pohľadávku v sume 250,62 eura na žalobcu zmluvou
zo dňa 22.11.2013. I napriek tomu, že konajúci súd za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci pokladal
zistenie, za akým účelom a ktoré konkrétne pohľadávky E. F., K..E.. boli uhradené platbami matky
žalovaného v dňoch 23.04.2012, 11.05.2012, 27.05.2012 a 20.06.2012, na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX, pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX, s poznámkou H. R., uspokojil sa len s tvrdením
žalovaného, že predmetné platby pokryli i pohľadávku E. F., K..E.. v sume 250,62 eura, postúpenú na
žalobcu a následne vyslovil, že dlh žalovaného zanikol; tvrdenie žalovaného, kvalifikovane rozporované
žalobcom, však taký záver (zatiaľ) neodôvodňuje. Nakoľko uvedené nedostatky nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods.      1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym



názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Vec opätovne prejedná,
vykoná dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie dôvodnosti procesnej obrany žalovaného,
založenej na tom, že jeho záväzok v sume 250,62 eura voči spoločnosti E. F., K..E.. zanikol v roku 2012
realizáciou štyroch vkladov na bankový účet predmetnej spoločnosti, každý v sume 720 eur. Súd prvej
inštancie vyhodnotí vykonané dôkazy v zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. a na ich základe ustáli skutkový stav
potrebný pre svoje rozhodnutie. Následne svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení
veci odôvodní zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom tak, aby bolo v plnej miere naplnené právo
strán sporu na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o
náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti  rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a  iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/79/2015", "guid": "16b3f807-528b-4c93-a25d-24248b1b2769:d430611e-59d8-4b62-8d35-c026167ca42b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}