Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/123/2020 z 29. 3. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. marca 2021, sp. zn. 8Co/123/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1116225634.3 Krajský súd Bratislava | 8Co/123/2020 | ECLI:SK:KSBA:2021:1116225634.3 | 2021-03-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z., § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef62b5fb-9989-4388-b54b-de09ad0f0f2d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1116225634.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/123/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116225634
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1116225634.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: H.. E. Š., C., L. X/A, L., právne
zastúpeného spoločnosťou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, Bratislava,
proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábr. 3, Bratislava,
IČO: 00 603 147, o zaplatenie 24.993,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. júna 2018, č.k. 9C/116/2016-126, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
24.993,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 24.993,28 eur od 12.10.2016
do zaplatenia a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100
%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. Skutkové zistenia nadobudnuté
vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 24 ods. 1 - 6 zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
v znení neskorších predpisov ("Zákon o advokácii), § 2 ods. 1 - 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb ("vyhláška č. 655/2004 Z. z."), § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník ("Občiansky zákonník") a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Mal za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb č. 147/2011
zo dňa 05.05.2011 v súlade s rámcovou zmluvou o poskytovaní právnych služieb zo dňa 10.09.2009
o poskytnutí právnych služieb "ad hoc" poskytol žalovanému právne zastupovanie vo veci navrhovateľa
- spoločnosti NOAVISTA s. r. o., o náhradu škody vo výške 4.989.499,03 eur s príslušenstvom,
proti žalovanému v 1. rade - Mestská časť Bratislava - Staré Mesto (žalovanému v predmetnom
spore) a žalovanému v 2. rade - Hlavné mesto SR Bratislava, vedenej na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/192/2010. Predmetom tejto zmluvy bola okrem iného aj dohoda o
odmene advokáta (žalobcu) za poskytovanie právnych služieb, ktorá bola dohodnutá ako kombinovaná
odmena a pozostávala z a/ tarifnej odmeny za dohodnuté úkony právnej služby, b/ hodinovej odmeny
za ďalšie úkony právnej služby a c/ odmeny vo výške priznaných trov právneho zastúpenia v súdnom
spore v prípade úspechu. Poukázal na to, že podmienky pre stanovenie odmeny za poskytované právne
služby vyplývajú pre advokátov z vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorej platia pre dohodu o odmene
základné princípy, ktoré je pri dohode o odmene nutné dodržať, a to, že a/ dohoda nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi a b/ odmena advokáta v prípade podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20% podiel



z hodnoty veci. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že v posudzovanej veci zmluva spĺňa uvedené kritériá,
a to najmä z pohľadu zložitosti právnej veci, ako aj jej hodnoty. Hodnota sporu, ohľadne ktorého bola
zmluva uzavretá, predstavovala sumu 4.989.499,03 eur s príslušenstvom vo výške 9 % ročne odo dňa
01.12.2007 do zaplatenia. Odmena už uhradená (12.496,63 eur + 11.388,01 eur) spolu s odmenou
požadovanou na základe žaloby (24.993,28 eur), teda predstavuje spolu menej ako l % z hodnoty sporu.
Za danej situácie výška dohodnutej odmeny nemôže byť posúdená ako v rozpore s dobrými mravmi,
keďže v pomere k hodnote predmetu sporu, ktorého sa právne služby týkali, je zanedbateľnou a rovnako
z hľadiska výšky odmeny nepresahuje 20 % hodnoty veci. Obstojí tak aj z hľadiska najvyššej prípustnej
výšky dohodnutej odmeny. Nestotožnil sa s názorom žalovanej strany, ktorá poukazovala na to, že už
vyplatená odmena je viac ako dostatočná vzhľadom na rýchly a krátky priebeh a
nenáročnosť konania, najmä s poukazom na to, že konanie bolo zastavené po podaní obžaloby, ešte
pred začatím konania vo veci samej, a to pre nezaplatenie súdneho poplatku. Poukázal aj na to, že
žaloba v príslušnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 28Cb/192/2010, smerujúca
voči žalovanému, ktorou si spoločnosť NOAVISTA, s.r.o. uplatňovala nárok vo výške 4.989.499,03 eur s
príslušenstvom, bola značne rozsiahla, keď spolu s prílohami mala viac ako 250 strán (19 strán žaloba
+ 240 prílohy), bola podaná zahraničným subjektom zastúpeným uznávanou advokátskou kanceláriou
a nebola zjavne neodôvodnená. Uviedol, že poskytovanie právnych služieb v spore nebolo za žiadnych
okolností jednoduché, čo vyplýva z rozsahu samotnej žaloby. Nie je podľa neho možné odvodzovať
jednoduchosť sporu iba od skutočnosti, že skončil zastavením konania pre neuhradenie súdneho
poplatku. Naopak, zložitosť sporu je nevyhnutné posudzovať komplexne, vzhľadom na okolnosti, ktoré
ho sprevádzajú (čas podania žaloby, množstvo informácii, kvalita spracovania žaloby a pod.). Súd
prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že nárok
žalobcu na žalobou uplatnenú odmenu nevznikol, nakoľko tento bol naviazaný na úspech žalovaného
v spore, ku ktorému však podľa žalovaného nedošlo. Uvedené žalovaný odvodzoval od skutočnosti, že
súdne konanie bolo ukončené jeho zastavením pre nezaplatenie súdneho poplatku, a nie meritórnym
rozhodnutím o predmete sporu. Podľa súdu prvej inštancie za úspech žalovaného v súdnom spore je
v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov a z hľadiska postavenia žalovaného ako pasívne vecne
legitimovanej strany nevyhnutne potrebné považovať aj akékoľvek zastavenie konania. Vykonaným
dokazovaním mal dostatočne preukázané, že žalobca a žalovaný sa platne dohodli na výške a spôsobe
určenia odmeny za poskytovanie právnych služieb, neuhradenie súdneho poplatku v spore bolo spojené
s činnosťou žalobcu a žalovaný bol v spore úspešný, keďže došlo k zastaveniu konania, a teda nebol
zaviazaný na úhradu nároku uplatneného žalobcom v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava
I pod sp. zn. 28Cb/192/2010. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal
žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu,
zaviazal žalovaného aj k povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vo výške vo výške 8 % ročne z dlžnej
sumy 24.993,28 eur od 12.10.2016 do zaplatenia, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Vzhľadom na plný úspech žalobcu, podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ("C.s.p.") mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v zákonom stanovenej lehote, domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby odvolací súd žalobu zamietol. Poukázal na to, že žalobca svoj nárok na zaplatenie
sumy 24.993,28 eur, predstavujúcej trovy právneho zastúpenia priznané mu v súdnom spore vedenom
na Okresnom súde Bratislava I, č.k. 28Cb/192/2010, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave, č.k. 3Cob/191/2014-499, opiera o Zmluvu o poskytnutí právnych
služieb č. 147/2011 zo dňa 05.05.2011, z ktorej má vyplývať povinnosť jej vyplatenia. V zmysle jej Čl.
II ods. 1 posledná veta sa účastníci zmluvy (žalobca a žalovaný) dohodli, že v prípade úspešnosti
v súdnom spore má advokát (žalobca) nárok na súdom priznané trovy právneho zastúpenia, ktoré
sú súčasťou jeho odmeny. Argumentoval, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy žalovanému nevyplýva
povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia zo svojich finančných prostriedkov bez toho,
aby žalobcovi tieto trovy právneho zastúpenia najskôr nezaplatila zaviazaná strana, v tomto prípade
spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o., vystupujúca ako žalobca v súdnom konaní 28Cb/192/2010.
Uviedol, že za zastupovanie v uvedenom súdnom konaní už zaplatil žalobcovi celú vzájomne dohodnutú
odmenu podľa tarifnej a hodinovej odmeny spolu vo výške 23.884,64 eur, na ktorú mal žalobca podľa
zmluvy nárok. Súd prvej inštancie si tak ustanovenie zmluvy nesprávne vyložil, keď zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi odmenu aj druhýkrát. Odmietol záver súdu prvej inštancie, ktorý mal vykonaným
dokazovaním dostatočne preukázané, že žalobca a žalovaný sa platne dohodli na výške a spôsobe
určenia odmeny za poskytovanie právnych služieb, neuhradenie súdneho poplatku v spore bolo spojené



s činnosťou žalobcu a žalovaný bol v spore úspešný, nakoľko došlo k zastaveniu konania, a teda nebol
zaviazaný na úhradu nároku uplatneného žalobcom v spore vedenom na Okresnom súdu Bratislava I
pod. sp. zn. 28Cb/192/2010. Skutočnosť, že neuhradenie súdneho poplatku bolo spojené s činnosťou
žalobcu nebola podľa neho v konaní vôbec preukázaná. O tejto skutočnosti má závažné
pochybnosti, jednak z dôvodu, že spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o. podala voči uzneseniu o
zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku včas odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský
súd v Bratislave. Ak by dôvodom nezaplatenia súdneho poplatku bola činnosť žalobcu, ktorou by tak
argumentačne zneistil druhú sporovú stranu, že by prestala mať na ďalšom pokračovaní sporu záujem,
spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o. by predsa nepodávala odvolanie. Z odôvodnenia uznesenia
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/191/2004 je zrejmé, že spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting
s.r.o. podala odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nepripustil doplnenie návrhu zo dňa 19.04.2011,
z ktorého však vyplývalo, že návrh navrhovateľa okrem iného vyplýva aj zo zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Spoločnosť
N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o. ďalej uviedla, že konanie podľa zákona č. 514/2003 Z. z. by malo byť podľa
§ 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch účinného do 30.09.2012 oslobodené od súdneho
poplatku. S poukazom na túto skutočnosť vyslovila názor, že súd prvého stupňa nemal
za podaný návrh súdny poplatok vyrubiť a následne nemal konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku
zastaviť. Z uvedeného podľa neho jednoznačne vyplýva, že spoločnosť N.S.L.E.B - Consulting s.r.o.
mala záujem na pokračovaní súdneho sporu. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle na § 356 ods. 1 písm. f/ C.s.p. Súd prvej inštancie
sa podľa jeho názoru vôbec nezaoberal rozdielom medzi procesným zavinením zastavenia konania a
úspechom vo veci / súdnom spore. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.06.2011,
sp. zn. 8Sžo/215/2010, týkajúce sa zisťovania úspechu v konaní a náhrady trov konania, podľa ktorého
úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia
zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Účastník, ktorý mal plný
úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Poukázal tiež na to, že zásade úspechu v spore sa venujú aj autori Veľkého komentára
k Civilnému sporovému poriadku (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a
kol.), vychádzajúc aj z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR a uvádzajú, že procesný úspech sa
určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore
môže mať žalobca, aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho
rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v
prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo
v celom rozsahu. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri
jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto
trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Doplnil, že ako vyplýva aj z uznesenia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 7M Cdo 4/2010, k zastaveniu konania
môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov, a to i pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh, pričom
pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie,
či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov konania z procesného hľadiska zastavenie
konania zavinil. S poukazom na uvedené tak podľa neho možno konštatovať, že nemal úspech vo
veci, pretože žaloba podaná spoločnosťou N.S.L.E.B - Consulting s.r.o. nebola zamietnutá meritórnym
rozhodnutím príslušného súdu. Až z právoplatného rozhodnutia príslušného súdu vo veci totiž možno
vyvodiť záver o úspechu, alebo neúspechu účastníka konania. Spoločnosť N.S.L.E.B - Consulting s.r.o.
iba procesne zavinila zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, nemala však úspech v
spore. Na základe uvedených argumentov je zrejmé, že plnenie voči žalobcovi na základe podanej
žaloby nemá oporu v zmluve o poskytovaní právnych služieb, pretože nárok na súdom priznané trovy
právneho zastúpenia mal žalobca iba v prípade úspechu v spore, pričom na ich zaplatenie mal nárok
za splnenia uvedenej podmienky až v prípade, že tieto trovy právneho zastúpenia by mu
nahradila najskôr protistrana (spoločnosť N.S.L.E.B - Consulting s.r.o.). V prípade opačného právneho
výkladu by bol povinný žalobcovi zaplatiť dvakrát za tú istú službu, avšak takýto výklad žalovaný
považuje za nesprávny. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia
iba stroho odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, pričom sa vôbec nezaoberal úspechom v
spore spôsobom, ktorý bol vyslovený aj vyššie citovaným uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa
22.06.2011, sp. zn. 8Sžo/215/2010. Spájanie úspechu v spore s ukončením sporu jeho zastavením
z dôvodu procesného zavinenia žalobcu je preto zmätočné, pričom práve táto skutočnosť viedla súd



prvej inštancie k priznaniu žalovanej sumy žalobcovi. Z uvedeného je tak zrejmé, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. Tiež poukázal na to, že
v rámci odôvodnenia rozsudku sa súd prvej inštancie v prevažnej miere opieral iba o
vyjadrenia žalobcu, pričom v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. má súd v odôvodnení okrem iného jasne a
výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a súčasne dbať,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Otázne podľa neho tiež ostáva, či vôbec uznesením sp. zn.
28Cb/192/2010 bol súd oprávnený priznať mu náhradu trov konania spočívajúcu v právnom zastúpení
žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku, v ktorom
súd konanie zastaví aj pre nezaplatenie súdneho poplatku, tu však dochádza k zastaveniu
konania podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch a rozhodnutie o náhrade trov konania tu nie je
ani potrebné, pretože ide o vzťah štátu a poplatníka (spravidla žalobcu), uznesenie o zastavení konania
sa protistrane ani nedoručuje, preto nie je potrebné rozhodovať o vzájomnom vzťahu strán, pokiaľ ide
o náhradu trov konania.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu požiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
a priznal mu trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal s námietkami žalovaného a na každú
z námietok dal svoju odpoveď, jeho odôvodnenie považoval za dostatočné a vyčerpávajúce. Uviedol,
že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď vychádzal z toho, že spoločnosť
N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o. neuhradila súdny poplatok aj v nadväznosti na činnosť žalobcu, pričom
uvedené posúdenie nemá podľa žalobcu žiaden vplyv na posúdenie ním uplatneného dohodnutého
nároku. V súvislosti s námietkou žalovaného o nesprávnych skutkových zisteniach súdu
prvej inštancie o tom, že neuhradenie súdneho poplatku bolo spojené s činnosťou žalobcu, poukázal na
skutočnosť, že spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o., ako žalobca v pôvodnom spore, žiadala listom
zo dňa 24.06.2011 súd o vyrubenie súdneho poplatku a o zaslanie výzvy na jeho úhradu. Mala teda
zjavne záujem na tom, aby súd súdny poplatok vyrubil a následne začal vo veci konať. Až následne, po
vypracovaní a doručení jeho vyjadrení ako právneho zástupcu žalovaného v predmetnom súdnom spore,
spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o. v snahe vyhnúť sa povinnosti úhrady súdneho poplatku zmenila
svoju argumentáciu pokiaľ ide o podstatu sporu a tvrdila, že vec je oslobodená od súdneho poplatku.
Následne vyrubený súdny poplatok neuhradila. Uvedené teda podľa neho zjavne nasvedčuje tomu,
že zmena stratégie vedenia sporu zo strany spoločnosti N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o. bola vyvolaná
vyjadreniami vypracovanými žalobcom. Samotné podanie odvolania voči rozhodnutiu o
zastavení konania nijako nesvedčí o tom, že spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o. si bola istá svojím
nárokom a mala záujem v konaní ďalej pokračovať. Z ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch (platného v čase vydania sporného uznesenia) vyplýva, že ak poplatník uhradí
súdny poplatok po vydaní uznesenia o zastavení konania v lehote na podanie odvolania, súd uznesenie
o zastavení konania zruší. Spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o. teda mala možnosť zvrátiť výrok
súdu o zastavení konania a napriek uvedenému tak neurobila, hoci pred podaním
vyjadrení z jeho strany sama o vytýčenie súdneho poplatku žiadala, a tiež riskovala,
že v prípade neúspechu v odvolacom konaní bude zastavené konanie o nároku vo výške 4.989.499,03
eur s príslušenstvom, teda v sume podstatne vyššej ako bola vyrubená výška súdneho
poplatku. Pri uplatnení prístupu zodpovedného hospodára je zrejmé, že ak by bola spoločnosť N.S.L.E.B.
- Consulting s.r.o. presvedčená o svojom nároku, ako tomu bolo po podaní žaloby, kedy žiadala o jeho
čo najskoršie vyrubenie, súdny poplatok by uhradila. Nakoľko k úhrade súdneho poplatku nedošlo a
zároveň spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o. už ani v budúcnosti neuplatňovala pôvodne uplatnený
nárok, je zrejmé, že po jeho vyjadreniach, ako právneho zástupcu žalovaného v pôvodnom konaní,
stratila istotu, že by tento nárok bola schopná na súde ustáť. Poukázal na to, že už vo vyjadrení k
odvolaniu spoločnosti N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o. sa vyjadril k zjavnej účelovosti konania uvedenej
spoločnosti ako aj k tomu, že ani prípadná argumentácia prezentovaná spoločnosťou v odvolaní by
neviedla k oslobodeniu od súdneho poplatku vo vzťahu k žalovanému, ale iba
vo vzťahu k Hlavnému mestu SR Bratislave, ako žalovanému v 2 rade. Uvedené vyjadrenie, ktoré je
súčasťou spisu z pôvodného konania, zároveň pripojil k svojmu vyjadreniu. Z uvedeného tak
podľa neho vyplýva, že záver súdu prvej inštancie o tom, že ním realizované podania, ako právneho
zástupcu žalovaného, mali celkom zjavne vplyv na to, že spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o.
ďalej nepokračovala v konaní, je zjavne správny a námietka žalovaného je nedôvodná. Bez ohľadu na
uvedené doplnil, že je zrejmé, že musel spracovať kvalifikované vyjadrenie k zjavne rozsiahlej
a profesionálne vypracovanej žalobe, ktorej rozsah presahoval 250 strán, a teda námietka
žalovaného o nenáročnosti konania, na ktorú súd prvej inštancie reagoval práve napádanou častou
odôvodnenia rozsudku, je celkom zjavne nesprávna. Mal zato, že vyriešenie uvedenej otázky nemá



ani zásadný vplyv na dôvodnosť nároku uplatňovaného žalobcom v tomto konaní. Žalobca nesúhlasil
ani s odvolacou námietkou neprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že strany sporu sa
platne dohodli na výške a spôsobe určenia odmeny za poskytovanie právnych
služieb, ktorá pozostáva z troch častí zahŕňajúc trovy právneho zastúpenia v prípade ak sú priznané,
a teda je vylúčená akákoľvek interpretácia, ktorá považuje úhradu trov konania za inú samostatnú
odmenu zaplatenú druhýkrát. Predmetom príslušnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu bola
okrem iného aj dohoda o odmene advokáta za poskytovanie právnych služieb, ktorá bola v čl. 2 zmluvy
dohodnutá ako kombinovaná odmena pozostávajúca z tarifnej odmeny za dohodnuté úkony právnej
služby, hodinovej odmeny za ďalšie úkony právnej služby a odmeny vo výške priznaných trov právneho
zastúpenia v súdnom spore v prípade úspechu. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti o platnosti
takto dojednanej odmeny a takto dohodnutú odmenu posúdil ako odmenu v súlade s dobrými mravmi.
Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní sám cituje ustanovenie zmluvy, z ktorého vyplýva, že v prípade
úspešnosti v súdnom spore má advokát nárok na súdom priznané trovy právneho zastúpenia, ktoré
sú súčasťou odmeny advokáta. Avšak jeho tvrdenie, že sa nezaviazal na úhradu uvedenej sumy z
vlastných finančných prostriedkov, vyvracia ustanovenie článku III bodu 2 zmluvy, v zmysle ktorého sa
klient zaväzuje zaplatiť advokátovi odmenu dohodnutú v tejto zmluve a nahradiť mu účelne vynaložené
hotové výdavky. Z uvedených ustanovení zmluvy podľa neho teda celkom jednoznačne vyplýva, že
tretia časť odmeny advokáta určená vo výške trov priznaných v súdnom konaní
je súčasťou odmeny. Ako súčasť odmeny je tak žalovaný túto sumu povinný mu uhradiť v zmysle
článku III bodu 2 zmluvy uhradiť. Pri tretej časti odmeny je jediným rozdielom oproti zvyšným dvom
častiam odmeny (tarifnej a hodinovej) posun v čase vzniku nároku, ktorý je viazaný na priznanie trov.
Platí teda, že v prípade ak boli tieto trovy súdom priznané, stávajú sa súčasťou odmeny advokáta a
nemožno ich opomenúť. Má zato, že žalovaný vo svojom odvolaní nesprávne interpretoval povinnosť
uhradiť trovy právneho zastúpenia, keď tieto pokladá za odmenu zaplatenú ,,druhýkrát" a rovnako
tak nesprávne interpretuje ustanovenie zmluvy, z ktorého preukázateľne vyplýva, že priznané trovy
právneho zastúpenia sú súčasťou odmeny advokáta. Zdôraznil, že v prípade úhrady priznaných trov
právneho zastúpenia žalovaným ide o doplatenie chýbajúcej tretej časti odmeny, nie o zaplatenie
odmeny druhýkrát. Uvedené de facto vyplýva aj zo samotných vyjadrení žalovaného, kde opakovane
uvádza, že mu uhradil odmenu pozostávajúcu z tarifnej a hodinovej odmeny, z čoho jasne vyplýva,
že tretiu chýbajúcu časť dohodnutej odmeny advokáta doposiaľ nezaplatil. Naďalej teda trvá na tom,
že žalovaný mu neuhradil prislúchajúcu dohodnutú odmenu v zmysle ich zmluvy, pričom táto odmena
je zjavne v súlade s pozitívnym právom, aj dobrými mravmi. Nakoľko dohoda o
odmene ako aj povinnosť uhradiť ju zo strany žalovaného vyplýva priamo z textu zmluvy, námietky
žalovaného o nesprávnom právnom posúdení, založené na tom, že z ustanovení ich zmluvy nevyplýva
povinnosť žalovaného zaplatiť mu trovy právneho zastúpenia zo svojich finančných prostriedkov, ďalej,
že žalovaný bol na zaplatenie odmeny zaviazaný druhýkrát, ako aj, že žalovaný nebol povinný uhradiť
trovy pred ich úhradou zo strany spoločnosti N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o., považuje za nedôvodné. V
súvislosti s argumentáciou žalovaného, že nárok na uplatnenú odmenu nevznikol, nakoľko tento bol
naviazaný na úspech žalovaného v spore, ku ktorému však podľa neho nedošlo a námietkou, že súd
prvej inštancie sa nezaoberal rozdielom medzi procesným zavinením zastavenia konania a úspechom
vo veci, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa vo vzťahu k predmetu tohto konania, ktorým je
úhrada odmeny za právne služby, nemal dôvod sa hlbšie zaoberať uplatnením zásady úspechu alebo
zásady zavinenia v spore medzi žalovaným a spoločnosťou N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o. Jeho úlohou
preto nebolo posudzovať, či sa v rámci pôvodného konania mal súd spravovať zásadou úspechu alebo
zásadou zavinenia a či boli naplnené podmienky pre aplikáciu zásady úspechu. Podstatou posúdenia v
tomto konaní bolo, či bol žalovaný v pôvodnom konaní úspešný alebo nie, teda, či došlo k
dosiahnutiu cieľa, ktorý sledoval, v danom prípade, či bol alebo nebol zaviazaný na úhradu sumy
uplatňovanej žalobou. Má pritom zato, že súd prvej inštancie vyhodnocoval práve to, či bol žalovaný,
z hľadiska postavenia pasívne legitimovaného subjektu v konaní úspešný a čo je za úspech v takomto
prípade možné považovať. V tejto súvislosti v odôvodnení poukázal na skutočnosť, že vychádzal z
ustálenej rozhodovacej praxe, v zmysle ktorej je z pohľadu pasívne vecne legitimovaného subjektu
úspechom vo veci aj akékoľvek zastavenie konania, teda akýkoľvek stav, kedy nie je žalovaný zaviazaný
na plnenie, ku ktorému žaloba smeruje. Poukázal na príslušnú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej
platí, že v prípade, ak navrhovateľ vezme v priebehu konania účinne návrh z časti späť, súd prihliadne k
tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak
je tu dané zavinenie navrhovateľa, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Uvedené
platí obdobne aj v prípade, keby došlo k čiastočnému zastaveniu konania z iného dôvodu, než pre účinné
späťvzatie návrhu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 1/2007 zo dňa 31.03.2008).



Najvyšší súd tiež v uznesení sp. zn. 1 M Obdo/1/2012 uvádza, že ten, kto zavinil čiastočné zastavenie
konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech. Naopak úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady
trov konania pričíta opačnej strane sporu. S prihliadnutím na citované závery vyjadrené v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu SR je podľa neho zrejmé, že aj v prípade, ak sa na rozhodnutie o náhrade trov konania
využije zásada zavinenia, je možné skonštatovať, ktorá zo strán sporu mala v konaní úspech. Uviedol,
že nerozporuje pravidlá aplikácie zásady úspechu a zásady zavinenia pri náhrade trov konania, avšak
poukazuje na fakt, že súd prvej inštancie sa v predmetnom konaní nemal, a ani nemohol zaoberať tým,
aká zásada bola alebo mala byť použitá pri rozhodovaní o náhrade trov konania v rámci pôvodného
konania. Naopak, musel sa zaoberať tým, čo v konečnom dôsledku znamená pre žalovaného dosiahnutý
výsledok v pôvodnom spore. V tejto súvislosti sa tento jednoznačne vyjadril, že z uvedeného hľadiska
bolo úspechom žalovaného akékoľvek zastavenie konania. Z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR tiež vyplýva, že ak zastavenie konania zapríčiní žalobca, má v rozsahu v akom došlo k
zastaveniu konania v konaní neúspech a úspech v takomto prípade treba pričítať druhej
strane sporu. Z pohľadu strany, ktorá je v procesnom postavení žalovaného, možno teda hovoriť
o úspechu v konaní vtedy, keď tento nie je zaviazaný k akémukoľvek plneniu v zmysle návrhu žalobcu.
Nezáleží pritom na skutočnosti či súdne konanie bolo ukončené z dôvodu zastavenia konania alebo inak.
Dôležitý je práve fakt, že žalovaný nie je povinný plniť žalobcom uplatnený nárok. Úspešnosť žalovaného
v pôvodnom spore je nutné v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR skúmať z hľadiska toho,
či bol žalovaný zaviazaný na úhradu žalobou uplatneného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že
keďže nebol žalovaný v pôvodnom spore zaviazaný na úhradu nároku uplatneného zo strany spoločnosti
N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o., bol v spore úspešný. Závery súdu prvej inštancie vyjadrené sú preto
správne a námietka nesprávneho právneho posúdenia vznesená žalovaným je nedôvodná. Ak teda
súd prvej inštancie v predmetnom spore došiel k záveru, že žalovaný mal v pôvodnom konaní úspech,
nakoľko došlo k zastaveniu konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku spoločnosťou
N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o., a teda uvedená spoločnosť bola v konaní neúspešná, je jeho záver o
úspechu žalovaného v pôvodnom konaní v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu SR. Námietku nesprávneho postupu súdu v pôvodnom konaní o tom, že keďže došlo k
zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, nemal súd vôbec náhradu trov konania priznať,
považoval z hľadiska tohto konania za bezpredmetnú. Súd v tomto konaní nie je oprávnený skúmať
rozhodnutie vydané v inom konaní - res iudicata. Bez ohľadu na to by tvrdenie prezentované žalovaným
mohlo byť správne iba v prípade ak by neboli zo strany žalovaného pred úhradou súdneho poplatku
urobené žiadne procesné úkony (t.j. k nezaplateniu poplatku by došlo pred prvým úkonom
žalovaného). Po prvom úkone žalovaného vo veci však už je súd povinný o trovách konania rozhodnúť,
pretože takéto trovy vznikli. Taktiež uviedol, že výhrady žalovaného týkajúce sa uvedeného rozhodnutia
súdu v pôvodnom konaní podľa jeho názoru nie sú relevantnými z hľadiska ich procesnej
prípustnosti, keďže odvolanie v tento časti neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.
4. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že výklad zmluvy, v zmysle ktorého mala byť odmena dohodnutá
ako kombinovaná pozostávajúca z troch častí a on sa v čl. III ods. 2. zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu
dohodnutú v zmluve, považuje za účelový, nezohľadňujúci celkový kontext dotknutých ustanovení, ani
obvyklú prax v súvislosti s priznávaním náhrad trov právneho zastúpenia. Poukázal na úplné
znenie čl. II zmluvy, jeho štylistickú úpravu, ako aj zodpovedajúci úplný text platobných podmienok, z
ktorých je podľa neho zrejmé, že zmluvné strany dohodli tarifnú a hodinovú odmenu a podmienky ich
fakturácie. Uviedol, že je pravdou, že čl. II zmluvy obsahuje aj ustanovenie: "Účastníci tejto zmluvy sa
dohodli, že v prípade úspešnosti v súdnom spore má advokát nárok na súdom priznané trovy právneho
zastúpenia, ktoré sú súčasťou odmeny advokáta." Poukázal na ustanovenie § 149 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi. Obdobne tiež na § 263 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak bola v konaní úspešná
strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa
náhrady trov konania advokáta. V zmysle ustanovení upravujúcich rozhodovanie o trovách konania je
teda advokát "platobným miestom" pre náhradu trov konania. Zaviazaná strana sporu je preto povinná
zaplatiť priznané trovy na účet advokáta bez ohľadu na to, kto trovy vynaložil a ako sú vzájomné nároky
upravené vnútorným vzťahom advokáta a klienta (účastníka). Zo zákona advokát nemá právo si tieto
peniaze ponechať, ani ich zadržať inak, než na základe dohody s klientom. V zmysle ustanovení
upravujúcich rozhodovanie o trovách konania je teda advokát "platobným miestom" pre náhradu trov
konania. Zaviazaná strana sporu je preto povinná zaplatiť priznané trovy na účet advokáta bez ohľadu
na to, kto trovy vynaložil a ako sú vzájomné nároky upravené vnútorným vzťahom advokáta a klienta
(účastníka). Zo zákona advokát nemá právo si tieto peniaze ponechať, ani ich zadržať inak, než na



základe dohody s klientom. O tom, že žalobca a žalovaný ako strany zmluvy nepočítali s
aktívnym uhrádzaním priznaných trov právneho zastúpenia žalovaným (klientom) svedčí aj skutočnosť,
že v platobných podmienkach bola dohodnutá len fakturácia tarifnej a hodinovej odmeny. Žalobcom
v zmysle zmluvy fakturovaná tarifná a hodinová odmena bola žalovaným v plnej výške uhradená. K
tvrdeniu žalobcu, že spoločnosť N.S.L.E.B - Consulting s. r. o. nezaplatila súdny poplatok z dôvodu
straty presvedčenia o úspešnosti svojej žaloby na základe vyjadrenia žalobcu, uviedol, že dôvodom
nezaplatenia súdneho poplatku nebola strata "istoty" úspechu žaloby, ale výška vyrubeného súdneho
poplatku, ktorú chcela spoločnosť významne znížiť zmenou návrhu a prekvalifikovaním titulu uplatnenej
pohľadávky. Poukázal na to, že zo správy o stave exekúcie 318 EX 119/19 vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Hanou Cibulkovou, za účelom vymoženia trov priznaných uznesením Okresného súdu Bratislava
I č. 28Cb/192/2010 zo dňa 19.03.2014, ktorého kópiu priložil k svojmu vyjadreniu, vyplýva, že spoločnosť
N.S.L.E.B - Consulting s. r. o. od svojho založenia v roku 2012 nepodáva daňové priznanie a nemá
žiaden majetok. Nezaplatenie vyrubeného poplatku bolo teda spôsobené predovšetkým nedostatkom
finančných prostriedkov. Zotrval na svojich predchádzajúcich prednesoch a písomných podaniach,
napadnutý rozsudok navrhol zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Žalobca vo svojej odvolacej duplike reagoval, že trovy právneho zastúpenia tvorili súčasť odmeny
za poskytnuté právne služby, čo jednoznačne vyplýva z čl. 2 zmluvy, pričom výklad ustanovenia
prezentovaný osobou, ktorá v čase uzavretia zmluvy nebola prítomná pri rokovaniach o obsahu zmluvy,
bez doloženia uvedeného tvrdenia akýmikoľvek dôkazmi, nie je prípustný. Platí pritom, že neuvedenie
platobných podmienok vo vzťahu k tretej časti odmeny bolo spojené iba s tým, že v danom čase nebolo
možné predpokladať, kedy a v akom rozsahu budú trovy konania priznané. Poukázal na to, že žalovaný
vo svojom vyjadrení zo dňa 15.11.2019 uviedol, že žalobca a žalovaný nepočítali s aktívnym uhrádzaním
priznaných trov právneho zastúpenia z dôvodu, že tieto neboli uvedené v platobných podmienkach
zmluvy, nakoľko v platobných podmienkach bola dojednaná len fakturácia tarifnej a hodinovej
odmeny. Ako priznáva aj samotný žalovaný, v zmysle čl. 2 zmluvy tvoria trovy právneho zastúpenia
súčasť dojednanej odmeny advokáta, čo bolo jednoznačne dojednané v rámci ustanovení
zmluvy týkajúcich sa dohody o rozsahu a obsahu odmeny advokáta. Z uvedeného
článku II odseku 1 zmluvy konkrétne vyplýva, že sa účastníci dohody dohodli o výške a
podmienkach odmeny ako o odmene kombinovanej zloženej z odmeny tarifnej, hodinovej a odmeny vo
výške priznaných trov právneho zastúpenia ("Účastníci tejto zmluvy sa dohodli, že v prípade úspešnosti
v súdnom spore má advokát nárok na súdom priznané trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou
odmeny advokáta."). Uvedený rozsah a obsah dohôd zmluvných strán je v zmluve celkom jednoznačne
vymedzený. Tvrdenia žalovaného pritom spočívajú v snahe o výklad zmluvy, a to zo strany súčasných
zamestnancov žalovaného, ktorí sa na rokovaniach o obsahu zmluvy nezúčastňovali a pravdepodobne
neboli u žalovaného v čase kedy sa predmetná zmluva uzatvárala ani zamestnaní. Uvedení zamestnanci
preto nemôžu poznať podmienky, za akých boli jednotlivé ustanovenia zmluvy dojednané, ani to, čo
viedlo strany k dojednaniam v zmluve obsiahnutým. Zároveň obsahom vyjadrenia žalovaného nie je
žiadny dôkaz alebo skutočnosť, ktoré by mali preukazovať, že jasne formulované ustanovenie zmluvy by
malo byť vykladané v rozpore s jeho znením. Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že súčasní
zamestnanci žalovaného nedisponujú dostatočným vecným a právnym poznaním, aby mohli vykladať
vôľu zmluvných strán, a ani príslušné okolnosti z mája roku 2011, kedy prišlo k uzavretiu zmluvy. Uviedol
tiež, že odhliadnuc od skutočnosti, že dohoda o tom, že trovy právneho zastúpenia priznané v súdnom
spore tvoria súčasť odmeny advokáta je v zmluve výslovne a jasne vyjadrená, a teda nie je dôvod
jednoznačné ustanovenie zmluvy akokoľvek vykladať, považoval za potrebné sa vyjadriť k tvrdeniam
žalobcu týkajúcim sa snahy o kontextuálny výklad ustanovení zmluvy s odvolaním sa na dohody
o spôsobe fakturácie odmeny žalobcu. Uviedol, že samotná absencia dohody o spôsobe úhrady tretej
zložky odmeny nemôže byť vykladaná ako dôkaz o tom, že odmenu nemal uhrádzať žalovaný.
Má zato, že pre túto zložku odmeny v tom čase nebolo potrebné dohadovať osobitný mechanizmus
úhrady a postačovalo spoľahnúť sa na použitie príslušných právnych predpisov, najmä Občianskeho
zákonníka. V zmysle uvedeného je žalovaný povinný splniť dlh žalobcovi "prvý deň po tom, čo ho o to
veriteľ (žalobca) požiadal" (§ 563 Občianskeho zákonníka). Akákoľvek dodatočná úprava preto nebola
potrebná. Zároveň podľa neho nie je možné ani tvrdiť, že sa zmluvné strany dohodli, že si advokát
bude môcť ponechať priznané a žalobcom v pôvodnom súdnom konaní uhradené trovy konania. Zmluva
nehovorí nič o dohode o ponechaní si trov konania. Naopak, zmluva vyslovene hovorí o tom, že priznané
trovy sú súčasťou odmeny a odmenu je žalobcovi povinný uhradiť žalovaný (viď. článok III bod 2 zmluvy).
Úmysel strán je teda v danom prípade jednoznačne vyjadrený. Uviedol, že kombinovaná
forma odmeny za právne služby pritom nebola medzi zmluvnými stranami dohodnutá náhodne, ale
sledovala záujmy žalovaného a jeho motivovala. Okolnosti vzhľadom na časovú tieseň, počiatočnú



argumentačnú, informačnú aj dôkaznú nedostatočnosť k žalobe v spore, ako aj obmedzené personálne
kapacity žalovaného v rozhodnom období rokov 2003-2010 viedli žalobcu k stanoveniu
procesnej stratégie, ktorá predpokladala viaceré úkony právnej služby, nielen prevzatie veci, vyjadrenie
k žalobe v spore a účasť na pojednávaní. Bolo nemysliteľné, resp. nemožné za daných okolností
spracovať komplexné podanie žalovaného na takú skutkovo, vecne ako aj dôkazne rozsiahlu žalobu.
Takéto komplexné vyjadrenie žalovaného by muselo mať približne 40-50 strán samotnej skutkovej a
právnej argumentácie a 200 strán dôkazov. Stratégia teda vychádzala z viacerých písomných podaní,
vyjadrení k žalobe a meritu veci, zahŕňala rokovania a porady so žalovaným, ale aj mimosúdne rokovania
s protistranou, ako aj účasť na viacerých súdnych konaniach pred súdom prvého stupňa. Za daných
okolností bolo reálne počítať s minimálne desiatimi úkonmi právnej služby. Poukázal na to, že nevedel
prejudikovať dĺžku súdneho konania, výsledok sporu, ani počet priznaných úkonov právnej služby
konajúcim súdom, v prípade úspechu žalovaného v spore. Pre neho bola nespochybniteľne výhodnejšia
základná tarifná odmena za úkony právnej služby, ale navrhol a so žalovaným sa dohodli na jednej
tarifnej odmene za prvé vyjadrenie sa k žalobe, na hodinovej odmene za ďalšie úkony a na priznaných
trovách právneho zastúpenia, ktoré budú súčasťou odmeny advokáta, čím sa mala pokryť primeraná
odmena advokáta za vopred nedefinovateľný rozsah úkonov právnej služby v tak zložitej a rozsiahlej
veci. Pri takto dohodnutej forme odmeny sa určila posledná časť odmeny žalobcu až právoplatnosťou
súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené má zato, že zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že priznané
trovy právneho zastúpenia sú súčasťou odmeny žalobcu a že odmenu je mu povinný uhrádzať žalovaný.
Z toho dôvodu nie je dôvod akokoľvek vykladať uvedené ustanovenia. Napriek uvedenému je nutné
uviesť, že absencia platobných podmienok pre tretiu časť odmeny nepredstavuje žiadny dôkaz o tom, že
by ju nemal uhrádzať žalovaný, avšak vypovedá iba o tom, že vzhľadom na nemožnosť predvídať čas,
kedy nárok na takúto odmenu vznikne, zmluvné strany neupravili osobitný spôsob jej úhrady a ponechali
ho na zákonnú úpravu podporenú existenciou korektných a dlhotrvajúcich vzťahov stranami sporu.
Žalobca sa tiež vyjadril k tvrdeniu žalovaného o tom, že skutočným dôvodom nezaplatenia súdneho
poplatku v pôvodnom spore bola výška vyrubeného súdneho poplatku, ktorú spoločnosť N.S.L.E.B. -
Consulting, s.r.o. chcela znížiť zmenou žalobného návrhu, nakoľko nebola schopná súdny poplatok v
uvedenej výške uhradiť. Z jeho pohľadu je nespochybniteľné, že spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting,
s.r.o. si bola od začiatku konania výšky súdneho poplatku vedomá, nakoľko bola právne zastúpená
renomovanou a známou advokátskou kanceláriou, ktorú by si spoločnosť v zlej finančnej kondícii
nemohla dovoliť a navyše vzhľadom na fakt, že mala právneho zástupcu je možné konštatovať, že
spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting, s.r.o. musela byť svojím právnym zástupcom o výške súdneho
poplatku riadne poučená. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting,
s.r.o. prostredníctvom svojho právneho zástupcu sama ešte v roku 2011 vyzývala aktívne súd na
vyrubenie súdneho poplatku. Poukázal na žiadosť o informáciu o stave súdneho konania zo dňa
24.06.2011. Mal teda za to, že spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting, s.r.o., veľmi zodpovedne zvažovala po
porade so svojím právnym zástupcom všetky okolnosti sporu, stav dôkazných prostriedkov, existenciu
nároku. Spoločnosť N.S.L.E.B. Consulting, s.r.o. neuhradila súdny poplatok, avšak z okolností, za
ktorých k uvedenému došlo, je zrejmé, že tak urobila nie na základe svojej ničím neovplyvnenej vôle
alebo výšky poplatku, ale naopak, urobila tak pod vplyvom procesnej obrany a vyjadrení zo jeho strany
a tiež po viacerých rokovaniach týkajúcich sa uplatňovaného nároku, na ktorých žalobca uplatnený
nárok opakovane relevantne vyvrátil. Žalobca taktiež oponoval, že na základe predložených dokladov
nie je možné konštatovať, že spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting, s.r.o. by mala byť nemajetná v
čase, kedy bola vyzvaná na úhradu súdneho poplatku, a teda tvrdenie o jej nemajetnosti vznesené
žalovaným je iba špekuláciou. Poukázal na skutočnosť, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I
(sp. zn. 28 Cb/192/2010 zo dňa 19.03.2014) o zastavení konania a priznaní náhrady trov konania vo
výške 24.993,28 eur nadobudlo právoplatnosť už dňa 14.03.2016. Ako je možné vidieť zo správy o
stave predmetnej exekúcie zo dňa 26.07.2019, ktorú predložil žalovaný ako prílohu vo svojej odvolacej
replike, súdna exekútorka JUDr. Hana Cibulková mohla začať vo veci konať až o 3 roky neskôr ako
došlo k právoplatnosti príslušného uznesenia súdu, nakoľko žalovaný si túto pohľadávku uplatnil až v
roku 2019, t.j. po 3 rokoch od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Z jeho pohľadu tak nemožno
relevantne posúdiť aký majetok mal povinný už v roku 2016 a v čase predtým. Predložené vyjadrenie
exekútorky preto nijako nepreukazuje finančnú situáciu spoločnosti N.S.L.E.B. - Consulting, s.r.o. v
čase, kedy malo dôjsť k úhrade súdneho poplatku. V zmysle uvedených skutočností naďalej zotrval
na svojich predchádzajúcich vyjadreniach v tejto veci a síce, z jeho pohľadu je
zrejmé, že ak by bola spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting, s.r.o. presvedčená o svojom nároku, súdny
poplatok by uhradila. Nakoľko k úhrade súdneho poplatku napriek žiadosti o jeho vyrubenie nakoniec
neprišlo a zároveň spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting, s.r.o. už ani v budúcnosti neuplatňovala pôvodne



uplatnený nárok, je zrejmé, že po jeho vyjadreniach, ako právneho zástupcu žalovaného v pôvodnom
konaní, stratila istotu, že by tento nárok bola schopná na súde ustáť. Predmetnú skutočnosť preukazuje
aj už vyššie uvedené konštatovanie, že spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting, s.r.o. si na zastupovanie
v pôvodnom sporovom konaní vybrala a splnomocnila renomovanú advokátsku kanceláriu a sama
požadovala vyrubenie súdneho poplatku, čo celkom jasne vyvracia argument žalovaného o neuhradení
súdneho poplatku z dôvodu finančnej nespôsobilosti spoločnosti N.S.L.E.B. - Consulting, s.r.o. Ním
realizované podania mali teda nespochybniteľný vplyv na to, že spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting,
s.r.o. ďalej nepokračovala v konaní. Vzhľadom na uvedené považuje závery prvostupňového súdu, ktorý
dal za pravdu žalobcovi za preukázateľné a jednoznačne správne.
6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania za súhlasu oboch strán sporu (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení
s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.
7. V preskúmavanej veci sa žalobca ako advokát domáha voči žalovanému ako klientovi zaplatenia
sumy 24.993,28 eur s príslušenstvom, ktorá prestavuje nevyplatenú časť odmeny za poskytnuté právne
služby za jeho právne zastupovanie v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 28Cb/192/2010. Svoj nárok odvodzuje od ich vzájomnej zmluvy o poskytnutí právnych služieb
č. 147/2011 zo dňa 05.05.2011 (ďalej len "Zmluva"), uzatvorenej v súlade s ich rámcovou zmluvou o
poskytovaní právnych služieb zo dňa 10.09.2009 (ďalej len "Rámcová zmluva").
8. Predmetom Rámcovej zmluvy v zmysle jej Čl. I. bolo rámcovo upraviť poskytovanie právnych služieb
žalobcom ako advokátom pre žalovaného ako klienta podľa jeho potrieb, na základe jeho právnych
objednávok na poskytnutie právnej služby v jednotlivých prípadoch. V Čl. II. ods. 1. sa účastníci (strany
sporu) dohodli, že žalovaný zaplatí žalobcovi v súlade s príslušnými právnymi predpismi
dohodnutú zmluvnú odmenu, ktorá môže byť v závislosti od konkrétnej právnej služby dohodnutá ako
hodinová odmena, paušálna odmena, podielová odmena, tarifná odmena, alebo kombinovaná odmena,
a účelne vynaložené hotové výdavky (súdne poplatky, odmeny za znalecké posudky, cestovnú náhradu)
spojené s právnou službou. Pod bodom 2. tohto Čl. bola upravená splatnosť a spôsob fakturácie odmeny
podľa bodu 1. V bode 3. tohto Čl. si strany sporu dojednali, že: "V prípade zastupovania
klienta v súdnom konaní, v ktorom mal klient úspech vo veci, budú prípadné priznané trovy právneho
zastúpenia tvoriť súčasť odmeny advokáta."
9. V súvislosti s poskytovaním právnych služieb pri právnom zastupovaní žalovaného žalobcom v konaní
vedenom na Okresnom súdu Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/192/2010, bola v súlade s Rámcovou zmluvou
stranami sporu uzatvorená osobitná Zmluva. V jej Čl. II. bod 1 sa strany sporu dohodli na výške a
podmienkach odmeny žalobcu. V Čl. II. bod 1. sa strany dohodli podľa § 2 ods. 2 vyhlášky 655/2004
Z. z. na kombinovanej odmene advokáta pozostávajúcej z bližšie konkretizovanej tarifnej a hodinovej
odmeny. Súčasťou Čl. II. bod 1. (druhý odsek so začiatkom na novom riadku) bolo dojednané, že :
"Účastníci tejto zmluvy sa dohodli, že v prípade úspešnosti v súdnom spore má advokát nárok na súdom
priznané trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou odmeny advokáta." Osobitným odsekom tohto
Čl. (oddeleným medzerou) boli dohodnuté platobné podmienky fakturácie a splatnosti tarifnej a
hodinovej odmeny. V Čl. III bod 2. sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu dohodnutú v tejto
zmluve a nahradiť mu účelne vynaložené hotové výdavky.
10. V konaní sp. zn. 28Cb/192/2010 vedenom na Okresnom súdu Bratislava I sa žalobou zo dňa
13.09.2010 spoločnosť NOAVISTA, s.r.o., neskôr (na základe uznesenia zo dňa 07.10.2013) spoločnosť
N.S.L.E.B. - Consulting, s. r. o., domáhala voči žalovanému (v postavení odporcu v
1. rade), ktorý bol právne zastúpený žalobcom (splnomocnenie zo dňa 10.05.2011 ) a Hlavnému mestu
Slovenskej republiky Bratislave (v postavení odporcu v 2. rade) zaplatenia sumy 4.989.499,03
eur. Predmetné trovy právneho zastúpenia boli žalovanému priznané uznesením zo dňa 19.03.2014,
ktorým súd zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za žalobu a zároveň rozhodol,
že: "Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 1. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 24.993,28
eur k rukám právneho zástupcu odporcu v 1. rade a do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia". Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2016, v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 3Cob/191/2014 zo dňa 29.01.2016 a stalo sa vykonateľným dňa 18.03.2016.
11. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát poskytuje právne služby za odmenu
a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
12. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, odmena advokáta sa určuje na základe
dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.



13. Poskytnutie dohodnutej tarifnej a hodinovej odmeny žalovaným žalobcovi nebolo predmetom
tohto konania. Tým bolo posúdenie nároku žalobcu na peňažné plnenie vo výške súdom žalovanému
priznanej náhrady trov právneho zastúpenia. Podstatný a rozhodujúci význam v preskúmavanej veci
mala otázka výkladu ustanovenia ČI.II bod 1 Zmluvy v časti dojednania nároku žalobcu na plnenie vo
výške zodpovedajúcej žalovanému súdom priznanej náhrady trov právneho zastúpenia, z ktorej pri
svojom posúdení vychádzal aj súd prvej inštancie. V bode 1 ČI. II. bolo dohodnuté: "Účastníci tejto
zmluvy sa dohodli, že v prípade úspešnosti v súdnom spore má advokát nárok na súdom
priznané trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou odmeny advokáta".

14. V posudzovanej veci bolo v prvom rade sporné, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
súdom žalovanému priznaných trov právneho zastúpenia za stavu, keď v spore vo veci samej nebolo
rozhodnuté, pretože konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku zo strany žalobcu
N.S.L.E.B - Consulting s.r.o.. V danej veci zo zmluvy totiž vyplývalo, že nárok na súdom priznané trovy
právneho zastúpenia má advokát (žalobca) v prípade "úspešnosti" (žalovaného ako
klienta) v súdnom spore. V tejto súvislosti žalovaný namietal, že nemal úspech vo veci, pretože žaloba
podaná spoločnosťou N.S.L.E.B - Consulting s.r.o. nebola zamietnutá meritórnym rozhodnutím súdu,
až z ktorého možno vyvodiť záver o úspechu, alebo neúspechu účastníka konania. Poukázal na to,
že spoločnosť N.S.L.E.B - Consulting s.r.o. iba procesne zavinila zastavenie konania pre nezaplatenie
súdneho poplatku. Žalobca argumentoval, že z hľadiska posúdenia toho, či bol žalovaný v
pôvodnom konaní úspešný alebo nie, je rozhodujúce, či došlo k dosiahnutiu cieľa, ktorý sledoval, teda či
bol alebo nebol žalovaný zaviazaný na úhradu sumy uplatňovanej žalobou. Poukázal na to, že z pohľadu
ustálenej rozhodovacej praxe je v prípade pasívne vecne legitimovaného subjektu úspechom vo veci
aj akékoľvek zastavenie konania, teda akýkoľvek stav, kedy nie je žalovaný zaviazaný na plnenie, ku
ktorému žaloba smeruje. Z pohľadu strany, ktorá je v procesnom postavení žalovaného, možno teda
hovoriť o úspechu v konaní vtedy, keď tento nie je zaviazaný k akémukoľvek plneniu v zmysle návrhu
žalobcu; nezáleží pritom na skutočnosti či súdne konanie bolo ukončené z dôvodu zastavenia konania
alebo inak a dôležitý je práve fakt, že žalovaný nie je povinný plniť žalobcom uplatnený nárok. Keďže
žalovaný v pôvodnom spore nebol zaviazaný na úhradu nároku uplatneného zo strany spoločnosti
N.S.L.E.B. - Consulting s.r.o., bol podľa neho v spore úspešný.
15. Zásadne platí, že písomný právny úkon vyjadrený slovami je potrebné v prvom rade vykladať podľa
jeho jazykového (slovného) vyjadrenia, ktoré predstavuje základ pre poznanie a pochopenie obsahu
zmluvného dojednania, jeho zmyslu a účelu. Doslovný výklad textu zmluvy však nemusí byť v súlade so
skutočnou vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí
túto skutočnú vôľu účastníkov zistiť (s prihliadnutím na všetky okolnosti uzavretia zmluvy
a následné konanie účastníkov po jej podpise), má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred
doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vo všeobecnosti platí, že výkladom právneho
úkonu nemožno meniť jeho zmysel, dotvárať alebo doplňovať jeho obsah, či meniť a nahrádzať obsah
inak jasného a zrozumiteľného právneho úkonu; výklad právneho úkonu môže smerovať len k
objasneniu toho, čo bolo v úkone prejavené. Pri výklade právneho úkonu je potrebné vždy vychádzať z
princípu zmluvnej voľnosti a autonómie vôle zmluvných strán.
16. Pri posudzovaní splnenia podmienky "úspešnosti" v súdnom spore sa podľa názoru odvolacieho
súdu neuplatnia pravidlá rozhodovania o náhrade trov konania v sporovom súdnom konaní, ale
vzhľadom na to, že ide o hmotnoprávny úkon, je potrebné skutočnú vôľu strán posúdiť na základe
výkladových pravidiel so zreteľom na celkový obsah zmluvy. Gramatickým (doslovným) výkladom
možno nepochybne dospieť k záveru, že "úspešnosťou" sa rozumie víťazstvo v spore, teda priaznivé
rozhodnutie v merite veci, čo v danom prípade znamená zamietnutie žaloby podanej proti žalovanému.
Posudzujúc "úspešnosť" podľa významu, aký sa obvykle tomuto pojmu prikladá, možno dospieť k
záveru, že rozhodujúci je meritórny výsledok sporu. Uvedenému výkladu nasvedčuje aj Čl. II bod 3
Rámcovej zmluvy, v ktorej sa výslovne viaže nárok advokáta na úspech klienta vo veci.
17. Žalobca v tomto smere svoju argumentáciu opieral o extenzívny výklad "úspešnosti" v súdnom
spore a za rozhodujúce považoval, či bol v súdnom spore dosiahnutý sledovaný cieľ. Tvrdil, že v
danom prípade, keď nebol v súdnom spore žalovaný zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy, bol cieľ
dosiahnutý, a preto mal žalovaný úspech v súdnom spore a jemu vznikol nárok na súdom priznané trovy
právneho zastúpenia. Odvolací súd považuje aj tento širší výklad dojednania "úspešnosti" v súdnom
spore za prijateľný, čo napokon v odvolacom konaní pripustil aj žalovaný. Podľa názoru
odvolacieho súdu však sledovaný cieľ musí byť v prípade zastavenia konania dosiahnutý; rovnako ako
v prípade zamietnutia žaloby; práve pričinením žalobcu, teda ním poskytnutých právnych služieb, napr.



by došlo k späťvzatiu žaloby pre vznesenie námietky premlčania žalobcom alebo k zastaveniu
konania pre vznesenie námietky nedostatku právomoci.
18. V prípade, ak došlo k zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zo strany N.S.L.E.B -
Consulting s.r.o., nemožno žalobcovi pričítať pričinenie sa o dosiahnutie zastavenia konania. Odvolací
súd považuje za rozhodujúci objektívny stav, teda zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku a skúmanie okolností, za ktorých došlo k nezaplateniu súdneho poplatku
zo strany N.S.L.E.B - Consulting s.r.o., resp. či jeho nezaplatenie bolo dôsledkom podania vyjadrenia
a argumentácie žalovaného sprostredkované žalobcom a viacerých mimosúdnych rokovaní, považuje
odvolací súd za bezpredmetné.
19. Nesplnenie dojednanej zmluvnej podmienky " úspešnosti" v súdnom spore predstavuje už samé
osebe dôvod pre zamietnutie žaloby žalobcu. Napriek tomu sa odvolací súd zaoberal aj posúdením
vzniku povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi súdom mu priznanú náhradu trov právneho zastúpenia,
ktorá otázka bola v prvoinštančnom konaní rovnako sporná. Žalovaný sa bránil tým, že sa v Zmluve
nezaviazal tieto trovy žalobcovi aj uhradiť, ale (za splnenia podmienky úspešnosti v súdnom spore)
bol uzrozumený s tým, že v prípade ak mu bude v súdnom spore priznaný nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia, tak tieto trovy ponechá po ich zaplatení protistranou žalobcovi. Mal za to, že zo
Zmluvy mu nevyplývala povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia zo svojich finančných prostriedkov.
Podľa neho má žalobca nárok na ich zaplatenie v prípade, že tieto trovy právneho zastúpenia by mu
najskôr nahradila protistrana. Žalobca argumentoval, že v Zmluve bola dohodnutá kombinovaná odmena
pozostávajúca z troch častí, a to z tarifnej odmeny, hodinovej odmeny a odmeny vo výške priznaných
trov právneho zastúpenia v súdnom spore v prípade úspechu a že povinnosť žalovaného
uhradiť túto časť odmeny vyplýva priamo z textu Zmluvy (Čl. III bod 2).
20. Odvolací súd vychádzal zo zistenia, že predmetné dojednanie je v bode 1 ČL. II Zmluvy uvedené až
po dojednaní kombinovanej odmeny pozostávajúcej z tarifnej a hodinovej odmeny, a to ako samostatný,
od nich oddelený, nárok. V Zmluve je dojednaná len fakturácia (platobné podmienky) tarifnej a hodinovej
odmeny, splatnosť súdom priznaných trov právneho zastúpenia nebola nijako zmluvne upravená. Tento
nárok žalobcu nie je v Zmluve výslovne označený ako odmena. Nemožno tak jednoznačne vyvodiť, že
by išlo popri tarifnej a hodinovej odmene o tretiu časť dohodnutej odmeny. Odvolací súd tak dojednané
plnenie považuje za osobitné plnenie, ktoré sa za dohodnutých podmienok stane súčasťou odmeny.
Uvedenému napokon svedčí aj tá skutočnosť, že v Rámcovej zmluve (Čl. II bod 1) bola medzi stranami
dohodnutá zmluvná odmena (len ) ako hodinová, paušálna, podielová, tarifná alebo kombinovaná a
nárok na priznané trovy právneho zastúpenia bol v nej upravený oddelene v ČL. II v
samostatnom bode 3. Odvolací súd sa tak nestotožnil so žalobcom, že ide o tretiu časť dohodnutej
odmeny, keď uvedený nárok bol dojednaný odlišne ako tarifná a hodinová odmena.
21. Nárok na náhradu trov konania je zákonným nárokom strany sporu a jej právny zástupca - advokát
naň nemá priamy nárok. Aj v prípade, že bol advokát rozhodnutím súdu určený ako prijímateľ danej
náhrady (§ 149 ods. 1 O.s.p., § 263 C.s.p.), nemá právo si ju ponechať inak, ako na základe osobitnej
dohody s klientom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Odvolací súd v danom
prípade zastáva názor, že práve takáto osobitná dohoda bola súčasťou zmluvného vzťahu sporových
strán. Predmetom zmluvného dojednania bol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia priznaný
žalovanému v zmysle uznesenia zo dňa 19.03.2014, vo výške 24.993,28 eur, na ktorú bola povinná
spoločnosť N.S.L.E.B. - Consulting, s.r.o. Na základe príslušného ustanovenia Zmluvy sa žalovaný
ako klient výslovne nezaviazal zaplatiť žalobcovi z vlastných finančných prostriedkov odmenu vo výške
súdom mu priznaných trov právneho zastúpenia. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný sa
svojho nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, ktorý mu bol súdom priznaný, vzdal v prospech
žalobcu a zaviazal sa tak dať (prenechať) tento svoj nárok žalobcovi ako súčasť dohodnutej odmeny
za poskytnutie jeho právnych služieb. To znamená, že v prípade, ak by bola náhrada trov právneho
zastúpenia povinným subjektom vyplatená žalovanému, bol by povinný ju uhradiť žalobcovi a v prípade,
ak by povinný plnil žalobcovi (ako tomu malo byť v zmysle uznesenia zo dňa 19.03.2014 v súlade s
§ 149 ods. 1 O.s.p.) mal právo si ju žalobca ponechať ako súčasť dohodnutej odmeny za poskytnuté
právne služby. Preto ani nebolo potrebné dohodnúť pre toto plnenie osobitné platobné podmienky.
22. V priebehu konania vyplynulo najavo, že predmetná náhrada trov právneho zastúpenia nebola
povinným subjektom uhradená žalovanému ani žalobcovi. Za stavu, keď samotný žalovaný doposiaľ
nemal vyplatené povinným súdom mu priznané trovy právneho zastúpenia, nebol by; ani v prípade
rozdielneho záveru o "úspešnosti" v súdnom spore; povinný ich žalobcovi nahradiť z vlastných
prostriedkov.
23. Z predložených zmluvných dojednaní strán sporu nevyplýva, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi
poskytnúť plnenie (výškou) zodpovedajúce jemu priznanej náhrade trov právneho zastúpenia. Nič



nenasvedčuje skutočnej vôli zmluvných strán na dojednaní, aby momentom priznania náhrady trov
konania žalovanému (napr. právoplatnosťou uznesenia) medzi nimi vznikla nová pohľadávka rovnakej
výšky, ktorú by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi (bez ohľadu na "osud" samotnej priznanej
náhrady). Na druhej strane, z daného záväzkového vzťahu, z kontextu a účelu dojednaní o odmene za
poskytnuté právne služby, osobitne predmetnej časti odmeny viažucej sa na plnenie priznané súdom,
vyplýva jednoznačne vôľa strán na dohode o prenechaní tohto konkrétneho plnenia žalobcovi.
24. Nemožno dôjsť k záveru, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi vyplatiť odmenu vo výške náhrady trov,
bez ohľadu na to, či mu táto náhrada bude vyplatená. Taký záver nemožno vyvodiť ani z ustanovenia
Zmluvy, v ktorom sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť dohodnutú odmenu (Čl. III bod 2. Zmluvy).
Žalovaný v odvolaní teda dôvodne namieta, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy mu nevyplýva povinnosť
zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia zo svojich finančných prostriedkov.
25. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok
na žalovanému súdom prisúdené trovy právneho zastúpenia, keďže; okrem nesplnenia podmienky
"úspešnosti" žalovaného v súdnom spore; žalovaný na toto plnenie ani nie je v zmysle ČI. II. Zmluvy
povinný. Nárok na súdom priznané trovy právneho zastúpenia by mal žalobca iba v prípade "úspešnosti"
žalovaného v spore, pričom na ich zaplatenie by mu vznikol nárok až v prípade, že tieto trovy právneho
zastúpenia by žalovanému nahradila najskôr protistrana (spoločnosť N.S.L.E.B - Consulting s.r.o.).
V danom prípade, za stavu, keď daná náhrada trov právneho zastúpenia nebola vymožená od povinného
a žalovaný ňou nedisponuje, nevznikla žalovanému povinnosť zaplatiť ju žalobcovi.
26. Vzhľadom na to, že odvolací súd posúdil námietky žalovaného uvádzané v podanom odvolaní za
dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietol.
27. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).